Elena, USA

V novembri 2020 som začala praktizovať polievanie nováčikov. Krátko nato ma vodkyňa požiadala, aby som prevzala zodpovednosť za organizovanie zhromaždení skupiny. Napadlo mi: „Zdá sa, že vodkyňa si ma váži. Je možné, že ma rozvíja? Ak budem tvrdo pracovať, možno by ma mohli povýšiť.“ Takže vždy, keď som videla niekoho v skupine nastoliť problém, aktívne som zareagovala. Keď som videla nových bratov a sestry, ktorí niečomu nerozumeli, s nadšením som im pomáhala. Neskôr si skupina potrebovala vybrať dvoch vodcov a mne napadlo: „Aj keď túto povinnosť nekonám dlho, považujú ma za dôležitú členku skupiny, vodkyňa mi prideľuje čoraz viac nováčikov na polievanie a všetci majú o mne vysokú mienku, takže by ma mali vybrať za vodkyňu skupiny, však?“ No na moje prekvapenie boli za vodkyne vybrané dve sestry, ktoré polievali nováčikov kratšie ako ja. Navyše, keď tieto dve sestry prišli prvýkrát, ja som bola tá, ktorá s nimi v duchovnom spoločenstve hovorila o princípoch vykonávania tejto povinnosti. Čo sa týka princípov, nechápali viac ako ja, a čo sa týka počtu polievaných ľudí a výsledkov z povinností, boli ďaleko za mnou. Prečo ich vybrali namiesto mňa? Čo by si o mne mysleli bratia a sestry? Povedali by, že som horšia ako tieto sestry, ktoré práve prišli? Čím viac som o tom premýšľala, tým viac som sa cítila rozhorčená a ukrivdená. Nasledujúcich pár dní som na tú záležitosť nemohla prestať myslieť, dokonca ani pri jedle a spánku, a jednoducho som nedokázala upokojiť svoje srdce. Mala som pocit, že bez ohľadu na to, koľko toho urobím alebo ako veľmi trpím, nikto to nevidí a všetko je to márne. Potom, hoci som pokračovala v konaní svojej povinnosti, som stratila motiváciu. Keď som videla, že niekto v skupine nastolil otázku, neobťažovala som sa odpovedať. Pomyslela som si: „Nie som vodkyňa skupiny, tak prečo by som sa mala obťažovať rozprávaním? Aj tak niekto skôr či neskôr odpovie.“ Keď ma bratia a sestry požiadali, aby som zorganizovala zhromaždenie, nechcela som to urobiť. Myslela som si: „Aký to má zmysel? S organizovaním stretnutí nie je spojené žiadne skutočné postavenie a nikto o mne vďaka tomu nebude mať vysokú mienku. Okrem toho, ak nedokážem počas zhromaždenia hovoriť v duchovnom spoločenstve o praktickom skúsenostnom porozumení, všetci si môžu myslieť, že nemám pravdy-reality a budú na mňa hľadieť zvrchu. Je to naozaj nevďačná práca.“ Veľa som o tejto záležitosti premýšľala, ale naozaj som nechcela konať túto povinnosť. Cítila som však, že odmietnutie mojej povinnosti by znamenalo, že sa nepodriaďujem, a tak som ju neochotne prijala. Potom som zostala vo vlažnom stave ľahostajnosti a nemala som žiadny zmysel pre bremeno voči práci. Postupne mi moje povinnosti pripadali čoraz ťažšie, a keď sa nováčikovia stretli s ťažkosťami alebo mali predstavy o Božom diele, nevedela som, ako hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby som tieto problémy vyriešila. Čoraz viac nováčikov sa prestalo pravidelne zúčastňovať zhromaždení a ja som neurobila žiadny pokrok vo svojom vstupe do života. Každý deň som sa len pretĺkala a svoje povinnosti som konala mechanicky. Najmä keď som počula chválospev „Viera v Boha bez získania života vedie k trestu“, v srdci som mala naozaj nepríjemný pocit, akoby som to bola ja, kto bude potrestaný, ak budem takto pokračovať, a moje srdce sa cítilo veľmi utrápené.

Môj stav sa natoľko zhoršil, že som mala pocit, že už to naozaj nevydržím. Tak som sa otvorila a pohovorila si o svojom stave s vodkyňou. Vodkyňa mi prečítala úryvok z Božích slov: „Vo svojom úsilí máte príliš veľa individuálnych predstáv, nádejí a očakávaní. Súčasné dielo je na to, aby sa orezávali vaše túžby po postavení a vaše výstredné túžby. Nádeje, postavenie a predstavy sú klasickými predstaviteľmi satanskej povahy. … Teraz ste nasledovníkmi a získali ste určité pochopenie tejto etapy diela. Stále ste však neodložili svoju túžbu po postavení. Keď je vaše postavenie vysoké, hľadáte dobre, no keď je nízke, už nehľadáte. Požehnania vyplývajúce z postavenia máte stále na mysli. Čím to je, že väčšina ľudí sa nedokáže zbaviť negativity? Nie je odpoveďou vždy to, že dôvodom sú pochmúrne vyhliadky? … Čím viac takto hľadáš, tým menej budeš žať. Čím väčšia je túžba človeka po postavení, tým vážnejšie ho bude treba orezávať a bude sa musieť podrobiť veľkému zušľachteniu. Takíto ľudia sú bezcenní! Treba ich orezávať a primerane súdiť, aby sa týchto vecí úplne zbavili. Ak sa budete touto cestou uberať až do konca, nič nezožnete. Tí, ktorí sa neusilujú o život, sa nemôžu premeniť, a tí, ktorí neprahnú po pravde, ju nemôžu získať. Nezameriavaš sa na to, aby si sa usiloval o osobnú premenu a vstup, ale namiesto toho sa sústredíš na výstredné túžby a veci, ktoré obmedzujú tvoju lásku k Bohu a bránia ti priblížiť sa k Nemu. Môžu ťa tieto veci premeniť? Môžu ťa priviesť do kráľovstva?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Prečo nie si ochotný byť protipólom?) Po prečítaní Božích slov mi vodkyňa pripomenula: „Čím väčšiu váhu prikladáme postaveniu, tým viac Boh usporadúva situácie, aby nás zjavil a orezal, a to nám umožňuje rozpoznať, že naše názory na úsilie sú nesprávne, a včas ich zmeniť. Uvažovala si nad tým, prečo si ťa bratia a sestry nevybrali za vodkyňu skupiny? V čom presne spočívajú tvoje problémy? Keď ťa nevybrali za vodkyňu skupiny, stratila si motiváciu konať svoju povinnosť. Neznamená to, že sa usiluješ o postavenie? Vždy sa usiluješ o postavenie a robíš veci pre dobrý dojem. Aj keď sa ti dostane postavenia, dokážeš robiť prácu dobre?“ Vďaka upozorneniu vodkyne som o sebe začala uvažovať vo svetle Božích slov. Keď som prvýkrát začala konať túto povinnosť, vodkyňa ma často nechávala organizovať zhromaždenia a počet nováčikov, ktorých mi pridelili na polievanie, neustále rástol. Mala som pocit, že si ma vážia a vnímajú ako niekoho, komu sa dostáva povýšenia a rozvoja, a potom som bola vo svojej povinnosti skutočne motivovaná. Či už to bolo duchovné spoločenstvo počas zhromaždení alebo polievanie nováčikov, cítila som veľký zmysel pre bremeno. Neskôr však za vodkyne skupiny vybrali dve sestry, ktoré polievali nováčikov kratšie než ja, a cítila som sa znechutená. Mala som pocit, že vodkyňa si ich váži a že bratia a sestry k nim vzhliadajú a obdivujú ich, kým na tom, či som v skupine ja, vôbec nezáleží. Moja motivácia konať povinnosť preto zrazu zmizla a už sa mi nechcelo obťažovať problémami v skupine. Keď si ma bratia a sestry vybrali, aby som najmä organizovala stretnutia, myslela som si, že táto povinnosť je bezvýznamná a nedovolí mi získať obdiv a hodnotu v očiach ostatných. A tak som túto povinnosť vykonávala len povrchne. Práve v tomto bode som si uvedomila, že môj stav je presne taký, aký odhalil Boh: „Keď je vaše postavenie vysoké, hľadáte dobre, no keď je nízke, už nehľadáte. Požehnania vyplývajúce z postavenia máte stále na mysli.“ To, o čo som sa usilovala, bola povesť a postavenie.

Neskôr som si prečítala ďalší úryvok z Božích slov: „Pre antikristov je povesť a postavenie ich životom a celoživotným cieľom. Vo všetkom, čo robia, je ich prvou úvahou: ‚Čo sa stane s mojím postavením? A s mojou povesťou? Ak to urobím, budem mať vďaka tomu dobrú povesť? Zvýši to moje postavenie v očiach ľudí?‘ To je prvá vec, na ktorú myslia, čo je dostatočným dôkazom, že majú povahu a podstatu antikristov; preto o týchto problémoch uvažujú takto. … Hoci antikristi tiež veria v Boha, úsilie o povesť a postavenie považujú za ekvivalent viery v Boha a tieto dve veci kladú na rovnakú úroveň. To znamená, že keď kráčajú po ceste viery v Boha, zároveň sa usilujú o svoju vlastnú povesť a postavenie. Dá sa povedať, že v srdci antikristov je úsilie o pravdu v ich viere v Boha úsilím o povesť a postavenie; že úsilie o povesť a postavenie je tiež úsilím o pravdu; získať povesť a postavenie znamená získať pravdu a život. Ak cítia, že nemajú žiadnu slávu, zisk ani postavenie, že k nim nikto nevzhliada, nectí ani nenasleduje, potom sú veľmi sklamaní, veria, že viera v Boha nemá zmysel ani hodnotu, a vravia si: ‚Je taká viera v boha zlyhaním? Nie som bez nádeje?‘ V srdci často kalkulujú o takýchto veciach. Kalkulujú, ako si môžu vydobyť miesto v Božom dome, ako môžu mať v cirkvi vznešenú povesť, ako môžu dosiahnuť, aby ľudia počúvali, keď hovoria, a podporovali ich, keď konajú, ako môžu dosiahnuť, aby ich ľudia nasledovali bez ohľadu na to, kde sú, a ako môžu mať vplyvný hlas v cirkvi, slávu, zisk a postavenie – v srdci sa skutočne sústreďujú na takéto veci. Práve o toto sa takíto ľudia usilujú.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Tretia časť)) Božie slová úplne odhaľujú pravý stav a situáciu antikristov usilujúcich sa o povesť a postavenie. Videla som, že rovnako ako antikrist prikladám veľký význam povesti a postaveniu, vždy chcem zaujať pozíciu medzi ostatnými a vždy chcem, aby ma ostatní oceňovali a obdivovali, v nádeji, že ľudia sa budú zaujímať o moje slová a budú ma počúvať. Mala som pocit, že len tak môžem mať pocit prítomnosti a môj život môže mať hodnotu. Že ak nemám postavenie a nemôžem si získať obdiv a hodnotu v očiach ostatných, potom je všetko, čo robím, bezvýznamné. Hoci sa zdalo, že verím v Boha a konám svoju povinnosť, v skutočnosti som tieto veci nerobila, aby som sa usilovala o pravdu, uspokojila Boha alebo brala ohľad na Božie úmysly. Svoju povinnosť som považovala za nástroj na získanie postavenia a myslela som len na to, či mám medzi ostatnými pozíciu a či ma ostatní môžu obdivovať a vážiť si ma. Nikdy som nebrala do úvahy, aké požiadavky alebo očakávania na mňa kladie Boh v tejto povinnosti ani ako by som mohla Boha uspokojiť. Keď som vo svojej povinnosti nezískala obdiv ostatných, dokonca som zostala negatívna, nedbanlivá a plná sťažností. Uvedomila som si, že mám rovnaké názory na úsilie ako antikrist a že si nadovšetko vážim povesť a postavenie. Cirkev mi dala príležitosť konať si svoju povinnosť v nádeji, že sa budem vo svojej povinnosti usilovať o pravdu a odvrhnem svoju skazenú povahu, aby som dosiahla Božiu spásu. No ja som nerozoznala dobré od zlého a po tom, čo som odviedla trochu práce a získala nejaký kapitál, som sa chcela ujať vedenia v skupine a byť obdivovaná. Keď sa moja túžba po postavení nenaplnila, už som viac nechcela konať svoju povinnosť. Dokonca som využila svoju povinnosť na ventilovanie frustrácie. Nechcela som riešiť problémy v skupine a vôbec som nebrala ohľad na záujmy cirkvi. Neodporovala som nehanebne Bohu? Od začiatku do konca som využívala svoju povinnosť na uspokojenie svojej ambície a túžby po tom, aby ma ostatní obdivovali. V akom ohľade som mala nejakú ľudskú prirodzenosť alebo rozum? Antikristi sa neusilujú o pravdu a nemajú ani v najmenšom bohabojné srdce. Chránia len svoju osobnú povesť a postavenie, nie prácu cirkvi, a nemajú žiadnu ľudskú prirodzenosť. Ako sa moje správanie líšilo od správania antikrista? Keď som o tom premýšľala, začala som sa trochu báť a cítila som, že môj stav je vskutku nebezpečný.

Neskôr som uvažovala o svojej neustálej túžbe po povýšení a pýtala som sa sama seba: „Aké sú presne princípy povyšovania a rozvoja ľudí v cirkvi?“ Jedného dňa som si počas zhromaždenia prečítala úryvok z Božích slov: „Aké sú požadované normy pre vedúcich jednotlivých pracovných činností? Existujú tri hlavné. Po prvé, musia mať schopnosť pochopiť pravdu. Len tí, ktorí dokážu pochopiť pravdu čisto bez skreslenia a vyvodiť závery, sú ľudia dobrej kvality. Ľudia dobrej kvality musia mať prinajmenšom duchovné porozumenie a musia byť schopní samostatne jesť a piť Božie slová. V procese jedenia a pitia Božích slov musia byť schopní samostatne prijať súd, napomínanie a orezávanie Božími slovami a hľadať pravdu, aby vyriešili svoje vlastné predstavy a výmysly a poškvrnenie svojej vlastnej vôle, ako aj svoje skazené povahy – ak splnia túto normu, znamená to, že vedia, ako zažívať Božie dielo, a to je prejavom dobrej kvality. Po druhé, musia niesť bremeno za dielo cirkvi. Ľudia, ktorí skutočne nesú bremeno, nemajú len nadšenie, ale aj pravú životnú skúsenosť, chápu niektoré pravdy a dokážu rozpoznať niektoré problémy. Vidia, že v práci cirkvi a v Božom vyvolenom národe je veľa ťažkostí a problémov, ktoré treba vyriešiť. Vidia to svojimi očami a v srdci si pre to robia starosti – práve to znamená niesť bremeno za dielo cirkvi. Ak má niekto len dobrú kvalitu a je schopný chápať pravdu, ale je lenivý, túži po telesnom pohodlí, nie je ochotný robiť skutočnú prácu a trochu práce urobí len vtedy, keď mu Zhora určí termín na jej dokončenie a keď mu nemôže prejsť, že by ju neurobil, potom je to človek, ktorý nenesie žiadne bremeno. Ľudia, ktorí nenesú žiadne bremeno, sú ľudia, ktorí sa neusilujú o pravdu, ľudia bez zmyslu pre spravodlivosť a naničhodníci, ktorí sa celý deň napchávajú bez toho, aby sa nad niečím vážne zamysleli. Po tretie, musia mať pracovnú spôsobilosť. Čo znamená ‚pracovná spôsobilosť‘? Jednoducho povedané, znamená to, že nielenže dokážu prideľovať prácu a dávať ľuďom pokyny, ale dokážu aj identifikovať a riešiť problémy – práve to znamená mať pracovnú spôsobilosť. Okrem toho potrebujú aj organizačné schopnosti. Ľudia s organizačnými schopnosťami sú obzvlášť zruční v spájaní ľudí, organizovaní a zariaďovaní práce a riešení problémov, pričom pri zariaďovaní práce a riešení problémov dokážu ľudí dôkladne presvedčiť a dosiahnuť, aby poslúchli – to znamená mať organizačné schopnosti. Tí, ktorí skutočne majú pracovnú spôsobilosť, dokážu vykonávať konkrétne úlohy, ktoré im určil Boží dom, a dokážu ich vykonávať rýchlo a rozhodne, bez akéhokoľvek lajdáctva, a navyše dokážu rôzne úlohy vykonávať dobre. Toto sú tri normy Božieho domu pre rozvoj vodcov a pracovníkov. Ak niekto spĺňa tieto tri normy, je to vzácny, talentovaný človek a mal by byť hneď povýšený, rozvíjaný a vyškolený a po určitom čase praktizovania sa môže ujať práce.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (5)) Z Božích slov som videla, že v Božom dome nie je povyšovanie a rozvíjanie ľudí založené na tom, kto koná svoje povinnosti najdlhšie alebo kto najviac trpí, ani na tom, kto má najbližší vzťah s vodcami. Najdôležitejšie faktory sú, či sa človek usiluje o pravdu, ako sa stavia k svojim povinnostiam a či dokáže brať ohľad na Božie úmysly a konať skutočnú prácu. Keď som sa obzrela späť na seba vo svetle Božích požiadaviek, videla som, že som nevkladala energiu do úsilia o pravdu a že dni som trávila so srdcom naplneným úsilím o postavenie. Keď som nezískala postavenie, žila som v negativite a môj život dlho nenapredoval. Už len tento jeden bod ukázal, že nespĺňam kritériá na povýšenie. Okrem toho, hoci som sa zdala byť zaneprázdnená svojimi povinnosťami, v skutočnosti som nemala skutočný zmysel pre bremeno a sústredila som sa iba na to, ako moja práca pôsobí navonok. Keď sa objavili problémy alebo ťažkosti, nesústredila som sa na hľadanie pravdy-princípov ani som sa často nesústredila na zhrnutie týchto vecí a uvažovanie o nich. Mnohokrát som robila veci len vtedy, keď ma niekto postrčil, a až keď vodkyňa poukázala na moje problémy a hovorila so mnou v duchovnom spoločenstve o princípoch, som dokázala vyriešiť problémy a napraviť odchýlky. Okrem toho, vždy keď sa nakopilo veľa práce, mal som tendenciu byť rozrušená a nedokázala som rozlíšiť, čo je naliehavé a čo nie. Keď som sa na to pozrela, videla som, že mám toľko nedostatkov a že to, že cirkev ma nepovýšila, bolo len preto, lebo ma hodnotila na základe princípov. Vôbec som nerozoznala svoje pravé duchovné postavenie a naozaj mi chýbalo sebauvedomenie. V skutočnosti, aj keby ma vymenovali za vodkyňu skupiny, hoci by mi to prinieslo pocit prestíže, bola by som úplne neschopná konať skutočnú prácu vodkyne skupiny, a ak by sa to stalo, nielenže by som ublížila bratom a sestrám, ale tiež by som zdržovala prácu cirkvi. Dve sestry, ktoré boli povýšené, boli vo svojich povinnostiach pragmatickejšie a zameriavali sa aj na zhrnutie problémov a odchýlok, ktoré sa v ich práci vyskytli, a uvažovanie o nich. Počas zhromaždení som ich často počula hovoriť o skazenosti, ktorú zjavovali pri konaní svojich povinností, a o oblastiach, v ktorých mali nedostatky. Zhrnuli dôvody svojich zlyhaní, uvažovali o nich a hovorili o tom, ako hľadajú pravdu, aby pochopili Boží úmysel, a ako sa spoliehajú na Boha, aby vyriešili ťažkosti, keď čelili ťažkostiam, negativite a neúspechom. Videla som, ako sa sústredia na uvažovanie o sebe podľa Božích slov pri konaní svojich povinností a na hľadanie Božích úmyslov. Tiež som videla, že vkladajú úsilie do princípov, a hoci si nekonali svoje povinnosti dlho, mali pôsobenie a vedenie Ducha Svätého a po nejakom čase urobili veľký pokrok. V tomto bode som pochopila, že tvárou v tvár tomuto zjaveniu bolo Božím úmyslom umožniť mi spoznať samú seba, aby som mohla včas napraviť svoje nesprávne názory na úsilie a zamerať sa na úsilie o pravdu, aby som mohla napredovať a zmeniť sa. Keď som si tieto veci uvedomila, už som nemala žiadne nedorozumenia ani odpor a chcela som len hľadať pravdu a viac nad sebou uvažovať v takejto situácii.

Neskôr som znova uvažovala. Videla som, že vtedy, keď ma nepovýšili, som upadla do negativity, pretože som mala nesprávnu perspektívu. Predstavovala som si, že povyšovanie ľudí v cirkvi je ako svetské povyšovanie úradníkov, a nazdávala som sa, že byť povýšenou znamená mať postavenie, takže keď ma nepovýšili, zostala som negatívna a slabá a nechcela som nič robiť. Neskôr som si prečítala Božie slová a trochu lepšie som pochopila účel a význam povyšovania a rozvíjania ľudí v cirkvi. Boh hovorí: „Aké sú požiadavky Božieho domu na rôznych talentovaných ľudí, ktorí sú povyšovaní a rozvíjaní? Aby ich Boží dom povýšil a rozvíjal, musia to byť prinajmenšom ľudia so svedomím a rozumom, ľudia, ktorí dokážu prijať pravdu, ľudia, ktorí verne konajú svoju povinnosť, a ľudia, ktorí sa dokážu podriadiť Božím ovládaniam a opatreniam, a prinajmenšom musia byť schopní prijať a podriadiť sa, keď čelia orezávaniu. Účinok, ktorý majú dosiahnuť ľudia prechádzajúci rozvojom a výcvikom v Božom dome, nespočíva v tom, že sa môžu stať úradníkmi či šéfmi alebo viesť svorku, a nie je to ani to, že môžu radiť ľuďom v ich zmýšľaní, a samozrejme, už vôbec nie to, že majú lepšie odborné zručnosti alebo vyššiu úroveň vzdelania, alebo lepšiu povesť, alebo že ich možno spomínať jedným dychom s tými, ktorí sú vo svete známi svojimi odbornými schopnosťami či politickými úspechmi. Účinok, ktorý sa má dosiahnuť, je skôr ten, že chápu pravdu a žijú Božie slová a že sú to ľudia, ktorí sa boja Boha a vyhýbajú sa zlu. Keď sa školia, sú schopní porozumieť pravde a pochopiť pravdu-princípy a lepšie spoznať, čo presne je viera v Boha a ako nasledovať Boha – to je nesmierne prospešné pre tých, ktorí sa usilujú o pravdu, aby dosiahli zdokonalenie. To je účinok a norma, ktoré chce Boží dom dosiahnuť pri povyšovaní a rozvíjaní všetkých druhov talentovaných ľudí, a to je tiež najväčšia úroda, ktorú žnú tí, ktorí sú povýšení a použití.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (5)) „Pred pravdou sú si všetci rovní. Tí, ktorí sú povýšení a rozvíjaní, nie sú oveľa lepší ako ostatní. Každý zažíva Božie dielo približne rovnako dlho. Tí, ktorí neboli povýšení a rozvíjaní, by sa mali pri konaní svojich povinností tiež usilovať o pravdu. Nikto nesmie ostatným odopierať právo usilovať sa o pravdu. Niektorí ľudia sú vo svojom úsilí o pravdu horlivejší a majú určitú kvalitu, takže sú povýšení a rozvíjaní. Dôvodom sú pracovné potreby Božieho domu. Prečo má teda Boží dom také princípy na povyšovanie a rozvoj ľudí? Keďže existujú rozdiely v kvalite a charaktere ľudí a každý človek si vyberá inú cestu, vedie to k rôznym výsledkom vo viere ľudí v Boha. Tí, ktorí sa usilujú o pravdu, sú spasení a stávajú sa ľuďmi kráľovstva, zatiaľ čo tí, ktorí pravdu vôbec neprijímajú a ktorí nie sú verní pri konaní svojej povinnosti, sú vyradení. Boží dom rozvíja a používa ľudí na základe toho, či sa usilujú o pravdu a či sú verní pri konaní svojej povinnosti. Existuje v Božom dome rozdiel v hierarchii rôznych ľudí? Zatiaľ neexistuje hierarchia z hľadiska pozícií, hodnoty, postavenia alebo reputácie rôznych ľudí. Aspoň v období, keď Boh pracuje na spáse a vedení ľudí, neexistuje rozdiel medzi hodnosťami, pozíciami, hodnotou alebo postavením rôznych ľudí. Jediné, čo sa líši, je deľba práce a vykonávané roly a povinnosti. Samozrejme, počas tohto obdobia sú niektorí ľudia výnimočne povyšovaní a rozvíjaní, aby vykonávali niektoré špeciálne práce, zatiaľ čo niektorí ľudia takéto príležitosti nedostávajú z rôznych dôvodov, ako sú problémy s ich kvalitou alebo rodinným prostredím. No vari Boh nespasí tých, ktorí takéto príležitosti nedostali? Nie je to tak. Sú ich hodnota a pozícia nižšie ako hodnota a pozícia iných? Nie. Pred pravdou sú si všetci rovní, každý má možnosť usilovať sa o pravdu a získať ju a Boh s každým zaobchádza spravodlivo a rozumne. V ktorom bode sú badateľné rozdiely v pozíciách, hodnote a postavení ľudí? Je to vtedy, keď ľudia prídu na koniec svojej cesty a Božie dielo sa skončí a konečne sa vytvorí záver o postojoch a názoroch, ktoré každý človek prejavil v procese usilovania sa o spásu a pri konaní svojej povinnosti, ako aj o ich rôznych prejavoch a postojoch k Bohu – to znamená, keď bude v Božej zápisnici úplný záznam – v tom čase, pretože výsledky a konečné osudy ľudí budú rôzne, budú aj rozdiely v ich hodnote, pozíciách a postavení. Až vtedy bude možné všetky tieto veci zazrieť a približne určiť, zatiaľ čo teraz sú všetci rovnakí.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (5)) Vďaka čítaniu Božích slov som pochopila, že Boží dom nepovyšuje a nerozvíja ľudí tak ako neveriaci svet, kde sa ľudia stávajú úradníkmi a robia si meno. Boží dom povyšuje ľudí, aby im umožnil získať viac príležitostí na výcvik. Boh dúfa, že ľudia vo svojich povinnostiach dokážu pochopiť pravdu, konať podľa princípov, dosiahnuť poznanie a podriadenosť Bohu a spoznajú, ako konať svoje povinnosti tak, aby uspokojili Božie úmysly. V Božom dome niet rozdielov v postavení bez ohľadu na povinnosti a najdôležitejšie je získať pravdu. Premýšľala som o mnohých nedostatkoch, ktoré som zjavila počas svojej práce na polievaní nováčikov. Niekedy, keď nováčikovia predostreli nejaké predstavy alebo otázky, nevedela som, ako ich vyriešiť, ale hľadaním pravdy a premýšľaním o Božích slovách som získala jasnejšie pochopenie niektorých právd a začala som cítiť viac lásky a trpezlivosti voči bratom a sestrám. To všetko boli zisky dosiahnuté počas polievania nováčikov. Potom som znova premýšľala o tom, ako si ma bratia a sestry vybrali na organizovanie zhromaždení. Aj keď by som si tým nezískala obdiv ostatných, povzbudilo by ma to k tomu, aby som viac premýšľala o pravde, priblížila sa k Bohu a viac sa venovala úsiliu o pravdu. Keď som o tom uvažovala, cítila som sa hlboko dojatá a skrúšená. Ľutovala som, že som nevedela, čo je pre mňa dobré, že mi chýbalo sebauvedomenie a že som vôbec nechápala horlivé Božie úmysly. Dojalo ma, že hoci som bola taká vzdorovitá a chýbal mi rozum, Boh stále používal svoje slová, aby ma osvietil a viedol k pochopeniu Jeho úmyslu, aby som mohla prestať kráčať po nesprávnej ceste. Moje srdce bolo naplnené vďačnosťou voči Bohu a rozhodla som sa, že sa už viac nebudem usilovať o slávu, zisk a postavenie. Bola som ochotná činiť pokánie.

Neskôr som sa začala sústrediť na hľadanie pravdy vo svojich povinnostiach a bez toho, aby som si to uvedomila, som získala určité osvietenie a osvetlenie, pochopila som určité princípy a získala som cestu praxe. Počas zhromaždení som sa už nesústredila na hovorenie v duchovnom spoločenstve tak, aby o mne ľudia mali vysokú mienku, ale skôr na uvažovanie o Božích slovách, aby som pochopila Božie úmysly. Vďaka uvažovaniu o sebe prostredníctvom Božích slov som dokázala jasnejšie vidieť svoju skazenú povahu a nesprávnu cestu, ktorou som sa vydala. Vďaka takémuto praktizovaniu som sa cítila oveľa bližšie k Bohu. Neskôr bola v skupine povýšená sestra, ktorá si svoju povinnosť nekonala dlho, a hoci moje srdce bolo stále trochu vyrušené, dokázala som na to nazerať správne a nebola som obmedzovaná stavom, pretože som vedela, že pokiaľ ide o pravdu, príliš veľa mi toho chýba. Nepotrebovala som, aby ma ostatní obdivovali, ale aby som pochopila viac pravdy, dobre polievala svojich bratov a sestry a plnila si svoje povinnosti. Povedala som si: „Aj keď ma nikdy nepovýšia, aj tak sa podriadim Bohu a budem stáť na svojom správnom mieste, vytrvalo sa usilovať o pravdu a dobre konať svoje povinnosti.“ Nečakala som, že krátko nato ma vyberú za nadriadenú pre prácu na polievaní. Keď sa to stalo, necítila som sa šťastná, lebo som získala postavenie, ale namiesto toho som to vnímala ako zodpovednosť. Veľa mi toho chýbalo a moja skazená povaha bola stále veľmi vážna. Bála som sa, že moje staré problémy sa znovu objavia a že sklamem Boží úmysel, preto som sa často modlila k Bohu a prosila Ho, aby ma viedol a chránil. Neskôr pri konaní povinností som si vyvinula trochu bohabojné srdce a začala som venovať viac pozornosti svojim povinnostiam a viac o nich premýšľať. Za toto pochopenie a zmenu som vďačila len Božím slovám. Bohu vďaka!