Koncom roka 2016 som v cirkvi pracovala so sestrou Yi Xin. Po istom čase spolupráce som zistila, že má dobrú kvalitu a vie rýchlo porozumieť Božím slovám. Dokázala pochopiť najhlavnejšie myšlienky duchovných spoločenstiev o pravde a vyriešiť niektoré ťažkosti bratov a sestier. Pomyslela som si: „Verím v Boha len krátko a ešte veľmi nerozumiem pravde, takže ak so mnou bude spolupracovať, cirkevná práca sa spraví dobre.“ Bola som veľmi šťastná a plná odhodlania a nadšenia. Vždy, keď som niečomu nerozumela, obrátila som sa Yi Xin, ktorá v práci prevzala vedenie. Nikdy som na to nenamietala, pretože sa mi zdalo, že je odo mňa lepšia.

Po istom čase som začula, ako bratia a sestry hovoria, že má dobrú kvalitu, vie veci vidieť jasne, dokáže vyriešiť ich problémy a jej duchovné spoločenstvo prináša ozajstné osvietenie. Spočiatku som sa k tomu vedela postaviť správne, no keď som tieto veci počúvala často, začala som sa cítiť trochu trápne a rozrušene a premýšľala som: „Obe sme vodkyne a svoju prácu konáme spolu. Nepôsobím neschopne, keď ju všetci bratia a sestry chvália?“ Navonok som s nimi síce súhlasila a vravela: „Áno, Yi Xin má dobrú kvalitu,“ no v duchu som to nemohla vystáť a myslela som si: „Aj ja sa veľa zhromažďujem s bratmi a sestrami a dokážem aj vyriešiť niektoré z ich problémov a ťažkostí. Prečo ma nikto nechváli? Som naozaj horšia ako Yi Xin? Tak to nie. Musím čítať viac Božích slov, aby som v duchovnom spoločenstve hovorila zrozumiteľnejšie, a snažiť sa ju dobehnúť, aby bratia so sestrami uvideli, že od nej nie som horšia!“ Následne som začala tvrdo pracovať, takže som za dňa chodila na zhromaždenia a po nociach sa čítaním vyzbrojovala Božími slovami. Poznačovala som si v nich všetky úryvky, ktoré by mohli vyriešiť určité stavy, aby som ich pri riešení problémov vedela rýchlo nájsť. Keď sa s nami zhromaždili vyššie postavení vodcovia, radila som sa s nim o všetkom, čomu som nerozumela, pretože som chcela pochopiť viac, byť pripravenejšia a prekonať Yi Xin.

Yi Xin raz počas zhromaždenia vedúcich tímu musela niečo vybaviť a nechala ma ísť napred. Bola som celkom šťastná, pretože predtým vždy chodila so mnou a na každom zhromaždení sa ujala vedenia, no dnes som sa konečne dostala na rad, aby som bola na duchovné spoločenstvo s bratmi a sestrami sama. Musela som túto príležitosť využiť a podať dobrý výkon, aby som dokázala, že nemám o toľko horšiu kvalitu od nej. Na zhromaždení som začala zisťovaním, v akom stave sa každý vedúci tímu posledne nachádzal a aké mal ťažkosti vo svojich povinnostiach. Keď prehovorila istá sestra, pozorne som počúvala, myseľ mi pracovala na plné obrátky a tuho som premýšľala o tom, aké úryvky Božích slov by sa v súvislosti s jej stavom dali nájsť. Pomyslela som si: „Rozhodne to nemôžem pokaziť. Ak tento problém nedokážem vyriešiť, už navždy zostanem v tieni Yi Xin. A to by bolo také trápne a ponižujúce!“ Po tom, čo sestra doopisovala svoj stav, som našla príslušné úryvky z Božích slov a pri duchovnom spoločenstve som sledovala jej reakcie. Keď som videla, ako súhlasne prikyvuje, pocítila som náhle uspokojenie a myslela som si, že mi to ide. No zrovna keď som sa do duchovného spoločenstva začínala dostávať, prišla Yi Xin, ktorá už dokončila, čo mala, a všetci bratia a sestry, ktorí sa dovtedy pozerali na mňa, obrátili svoju pozornosť na ňu. Z ich pohľadov som vycítila, že na ňu všetci s napätím čakajú. Bola som trochu sklamaná. Yi Xin potom začala vyhľadávať Božie slová o problémoch vedúcej tímu a hovoriť o nich v duchovnom spoločenstve. Jej duchovné spoločenstvo bolo naozaj dosť jasné a ja som jej veľmi závidela. Pomyslela som si: „Prišla si, ujala si sa vedenia a ukradla si mi slávu. Tak to nie. Nemôžem len tak sedieť a nechať ťa zaujať stredobod záujmu. Musím si nájsť možnosť mať duchovné spoločenstvo.“ Lámala som si hlavu a premýšľala som o tom, ktoré úryvky z Božích slov použiť a ako v duchovnom spoločenstve hovoriť jasnejšie ako Yi Xin. A keď sa na chvíľu odmlčala, nemohla som sa dočkať, až sa predvediem, a skočila som jej do reči, aby som sa rozhovoru s vedúcou tímu zhostila. Povedala som: „Sestra, aj ja som k tvojmu stavu našla jeden úryvok z Božích slov. Poďme sa o ňom v duchovnom spoločenstve porozprávať.“ Následne som začala čítať, no ako som tak čítala ďalej, zistila som, že úryvok, ktorý som vybrala, na jej stav celkom nepasuje. Hlava sa mi začala hemžiť myšlienkami a pomyslela som si: „Ach, nie! Pokazila som to? Dúfala som, že ma bratia a sestry budú obdivovať, no nie je takáto základná chyba iba dôkazom, že som neschopná? Je to také ponižujúce!“ Cítila som sa nesmierne trápne a ponížene, horeli mi líca a chcela som sa len prepadnúť pod zem. Yi Xin pokračovala vo svojom duchovnom spoločenstve a bratia a sestry ju pozorne počúvali. Cítila som sa, akoby ma odvrhli, a bolo to veľmi bolestivé a nepríjemné. Bola som ako na ihlách. Začal vo mne kypieť odpor a pomyslela som si: „Akú úlohu tu hrám? Som tu len na to, aby som chválila Yi Xin? Veď len preto, že tu je, sa javím taká nedostatočná! Za všetko to moje dnešné poníženie môže ona. Ak by tu nebola, bola by som taká úzkostlivá, že by som nevedela nájsť vhodné úryvky z Božích slov? Bola by som takto ponížená?“ Ako som tam sedela, pripadala som si ako šašo a chcela som len okamžite odísť. Keď som to zhromaždenie konečne pretrpela, išla som domov a ľahla som si, no pri myšlienkach na to, čo sa tam stalo, sa moje srdce zmietalo vo víre úzkosti a cítila som sa naozaj rozrušená a frustrovaná. Spomenula som si na všetko to úsilie, ktoré som v poslednom čase venovala zlepšovaniu svojich schopností riešiť problémy, a to, ako som za dňa chodila na zhromaždenia a po nociach ostávala hore až do polnoci, aby som sa vyzbrojila Božími slovami. Nech som sa snažila akokoľvek, stále som za Yi Xin zaostávala. Keď som na to myslela, začala som ju neznášať a na zhromaždeniach som s ňou už nechcela spolupracovať. Dokonca som ju nechcela ani len vídať. Na ďalší deň sme spolu s Yi Xin išli na zhromaždenie a ja som trucovala, mlčala a premýšľala: „Keď s ňou nemôžem súperiť, budem držať jazyk za zubami a počúvať!“ No hoci som s ňou nesúperila, stále som sa cítila rozrušená, frustrovaná a nahnevaná. Pri pokusoch o duchovné spoločenstvo som v hlave mala prázdno a nevedela som, čo povedať, a začala som sa preto sťažovať a premýšľať: „Prečo jej Boh dal takú dobrú kvalitu? A prečo mne dal slabú a zariadil, aby sme spolu konali svoje povinnosti? Vždy, keď je nablízku, je to, akoby som tam ani nebola.“ Dúfala som, že nás v blízkej budúcnosti rozdelia. Na niekoľkých ďalších zhromaždeniach som už hovorila menej a menej som sa zapájala do diskusií o práci. Bola som v čoraz horšom stave a cítila som sa viac a viac ubolene a utláčane. Modlila som sa k Bohu: „Bože! Stále Yi Xin závidím a neustále sa s ňou porovnávam. Život v tomto stave je taký bolestivý. Bože! Osvieť ma a veď ma, aby som porozumela svojej skazenej povahe.“

Potom som si prečítala jeden úryvok z Božích slov: „Keď príde na čokoľvek, čo súvisí s dobrým menom, postavením alebo príležitosťou zažiariť – keď napríklad započujete, že Boží dom má v pláne vychovať rôznych talentovaných ľudí – všetci skáčete od radosti, každý z vás si chce zakaždým urobiť meno a dostať sa na výslnie. Všetci chcete bojovať o postavenie a dobré meno. Hanbíte sa za to, no ak by ste to neurobili, cítili by ste sa zle. Vždy, keď vidíte, že niekto vyniká, pociťujete závisť a nenávisť, sťažujete sa a myslíte si, že je to nespravodlivé: ‚Prečo ja nemôžem vyniknúť? Prečo sa vždy na výslnie dostanú iní ľudia? Prečo nikdy nie som na rade ja?‘ Keď pociťujete nevôľu, snažíte sa ju potlačiť, no nedokážete to. Modlíte sa k Bohu a chvíľu sa cítite lepšie, no keď opäť čelíte takejto situácii, nedokážete to prekonať. Nie je to prejav nezrelého duchovného postavenia? Nespadli ľudia, ktorí sú v takomto stave, do satanovej pasce? Toto sú putá satanovej skazenej prirodzenosti, ktoré ľudí zväzujú.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Slobodu a oslobodenie možno získať len odvrhnutím svojej skazenej povahy) Božie slová presne odhalili môj stav. Uvidela som, že keď všetci bratia a sestry vzhliadali k Yi Xin, zdalo sa mi, že pôsobím neschopne, a tak sa prejavila moja závisť a ja som s ňou začala súperiť. Začala som skoro vstávať a neskoro chodiť spať, aby som si čítala Božie slová, vyzbrojila sa pravdami a aby ma všetci obdivovali. Chcela som dokázať, že od nej nie som horšia. Keď Yi Xin dorazila na zhromaždenie vedúcich tímu, bratia a sestry na ňu upriamili pozornosť, a keď jej to v duchovnom spoločenstve celkom išlo, závidela som a nechcela som to prijať. Lámala som si hlavu, ako k svojmu duchovnému spoločenstvu nájsť viac vhodných úryvkov Božích slov. No úryvky, ktoré som našla, sa k stavu tejto vedúcej tímu vôbec nehodili. Cítila som sa ponížená a chcela som si svoju roztrpčenosť vyliať na Yi Xin, pretože som si myslela, že v jej prítomnosti nevyniknem, a tak už som s ňou nechcela spolupracovať. Príliš mi záležalo na mojom postavení a povesti. Vždy, keď sa niečo týkalo hrdosti a postavenia, nemohla som sa ubrániť súpereniu, a ak som zlyhala, mala som voči nej predsudky a cítila odpor a nenávisť, pretože som si myslela, že je to všetko jej vina. Bola som taký malicherný, opovrhnutiahodný a úbohý človek. Spomenula som si na Čou Jüa z Dejín Troch ríš, ktorý tak veľmi závidel Ču-ke Liangove talenty, až od toho hnevu zomrel mladý. Aj ja som svoje dni trávila v hneve a rozhorčení, pretože som Yi Xin závidela. Žila som v temnote a bolesti a dokonca som si ani nesplnila povinnosti. Nesmerovalo to len k tomu, že ma rýchlejšie zjavia a vyradia? Yi Xin vlastne vedela rýchlo pochopiť veci, osvetliť pravdu v duchovnom spoločenstve a riešiť ťažkosti bratov a sestier. Bolo to prospešné tak pre nich, ako pre prácu cirkvi a tiež to kompenzovalo moje nedostatky. Bola to dobrá vec. Lenže ja som sestre závidela jej talenty a nemohla som vystáť pohľad na to, ako ma prekonáva. Myslela som len na súperenie o slávu, zisk a hodnosť, a ak som nad ňou nemohla vyhrať, bola som negatívna, ulievala som sa a vybíjala som si frustráciu na svojej povinnosti. Bola som naozaj sebecká! Potichu som sa pomodlila k Bohu: „Bože, už viac nechcem žiť v tomto stave závisti. Je to príliš bolestivé a utláča ma to! Som ochotná konať pokánie a hľadať pravdu, aby som túto skazenú povahu vyriešila. Veď ma, prosím.“

Pri svojom hľadaní som si spomenula na pár Božích slov: „Myšlienky, na ktoré sa ľudia spoliehajú, aby prežili, im už mnoho rokov rozožierajú srdcia do takej miery, že sa z nich stali zákerní ľudia, zbabelci a podliaci. Nielenže im chýba pevná vôľa a rozhodnosť, ale začali byť aj chamtiví, arogantní a svojhlaví. Úplne im chýba akákoľvek rozhodnosť, ktorá by presahovala ich vlastné ja, a čo viac, nemajú ani kúsok odvahy, aby sa zbavili obmedzení týchto temných vplyvov. Myšlienky a životy ľudí sú také prehnité, že ich pohľady na vieru v Boha sú stále neznesiteľne ohavné, a keď ľudia aj hovoria o svojich pohľadoch na vieru v Boha, je jednoducho neznesiteľné to počúvať. Všetci ľudia sú zbabelí, neschopní, podlí a krehkí. Necítia odpor k silám temnoty ani lásku k svetlu a pravde; namiesto toho robia všetko pre to, aby ich vyhnali.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Prečo nie si ochotný byť protipólom?) „Satan používa slávu a zisk, aby ovládal myšlienky človeka, až kým ľudia dokážu myslieť len na slávu a zisk. Usilujú sa o slávu a zisk, prežívajú útrapy kvôli sláve a zisku, znášajú ponižovanie kvôli sláve a zisku, obetujú všetko, čo majú, kvôli sláve a zisku a vynesú akýkoľvek súd alebo prijmú akékoľvek rozhodnutie, aby dosiahli slávu a zisk. Satan takto ľudí spútava neviditeľnými putami a ľudia nemajú silu ani odvahu ich odhodiť. Nevedomky nosia tieto putá a len s veľkými ťažkosťami sa vlečú vpred. Ľudstvo sa pre túto slávu a zisk vyhýba Bohu, zrádza Ho a je čoraz podlejšie. Uprostred satanovej slávy a zisku preto týmto spôsobom dochádza k ničeniu jednej generácie za druhou.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VI) Pri úvahách o Božích slovách som pochopila, že tú bolesť, s ktorou som žila, spôsobili satanova skazenosť a škodenie. Uvažovala som o tom, ako ma odmalička ovplyvňovala spoločnosť a vychovávala rodina. Žila som podľa satanských jedov ako „len Ja som zvrchovaný pán celého vesmíru“, „pán domu môže byť len jeden“ a „človek zanecháva svoje meno všade, kde sa zdržiava, tak ako vták zanecháva svoje volanie všade, kde lieta“. Bola som nesmierne sebecká, opovrhnutiahodná, arogantná a namyslená. Ak ma niekto prekonal alebo ohrozil moju povesť a postavenie, rozrušilo ma to, začala som byť závistlivá a nenávistná, cítila som sa nesmierne utláčaná a neúnosne ma to bolelo. Spomenula som si na jednu spolužiačku, ktorá mi bola blízka, no bola lepšia študentka. Keď som videla, ako sa okolo nej zhŕkli spolužiaci a kládli jej otázky, cítila som sa zanedbaná, začala som jej závidieť a chcela som ju prekonať. No keď som ju neskôr nedokázala predbehnúť usilovným učením, prestala som sa s ňou kamarátiť a náš vzťah sa rozpadol. Keď som po svadbe videla, že moji susedia majú vyššie platy a žije sa im lepšie, cítila som závisť a tvrdo som pracovala na tom, aby som zarobila viac, no nakoniec som im aj tak nemohla konkurovať a stratila som chuť s nimi komunikovať. A podľa týchto jedov som žila dokonca aj po tom, čo som uverila v Boha. Keď som videla, že Yi Xin má lepšiu kvalitu a viac všetko chápe, závidela som jej a snažila som sa ju prekonať, a keď sa mi to nedarilo, cítila som sa neznesiteľne nepríjemne a nechcela som ju ani vidieť, dokonca som sa Bohu sťažovala, že mi dal slabú kvalitu, vybíjala som si frustráciu na svojich povinnostiach a nezapájala som sa do cirkevnej práce. Pochopila som, že som bola nerozumná a nemala žiadnu ľudskú prirodzenosť. Povesť a postavenie ma spútali neúnosným utrpením a nielenže mi spôsobovali bolesť, ale aj ubližovali iným. Narušilo to aj môj vstup do života a stratila som mnoho príležitostí získať pravdu. Uvedomila som si, že úsilie o slávu, zisk a postavenie nie je tou správnou cestou a že ak by som v tom pokračovala, tak by ma to len zaviedlo ďalej od Boha, ktorý by ma nakoniec vyradil. Po tomto uvedomení som nabrala ochotu zmeniť sa a o povesť a postavenie sa už ďalej neusilovať.

Neskôr som si prečítala ďalšie Božie slová: „Povinnosti nie sú tie isté. Je len jedno telo. Každé koná svoju povinnosť, každé na svojom mieste a robí to najlepšie, čo vie – pre každú iskru je jeden záblesk svetla – a hľadá zrelosť v živote. Vtedy budem spokojný.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 21. kapitola) „Musíte dosiahnuť harmonickú spoluprácu pre účel Božieho diela, pre dobro cirkvi, a tak povzbudiť svojich bratov a sestry k ďalšiemu napredovaniu. Vzájomne by si mal spolupracovať s ostatnými, navzájom sa dopĺňať a dospievať k lepšiemu výsledku práce, aby si tak bral do úvahy Božie úmysly. Toto je skutočná spolupráca a len tí, ktorí sa do nej zapájajú, získajú pravý vstup. Pri spolupráci môžu byť niektoré slová, ktoré vyslovíte, nevhodné, ale to nevadí. Neskôr sa o tom porozprávajte v duchovnom spoločenstve a jasne to pochopte, nezanedbávajte to. Po takomto zdieľaní v duchovnom spoločenstve môžete napraviť nedostatky svojich bratov alebo sestier. Len takýmto stále hlbším posunom v diele môžete dosiahnuť lepšie výsledky. Každý z vás, ako ľudia, ktorí slúžia Bohu, musí dokázať obhajovať záujmy cirkvi vo všetkom, čo robíte, namiesto toho, aby ste brali do úvahy len svoje vlastné záujmy. Je neprípustné konať samostatne a navzájom sa pritom podkopávať. Ľudia, ktorí sa takto správajú, nie sú hodní slúžiť Bohu!“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Slúžte tak, ako slúžili Izraeliti) Po prečítaní Božích slov som pochopila, že Boh každému dáva inú kvalitu a má na nás rozličné požiadavky. Nezáleží na tom, či má istý človek dobrú alebo zlú kvalitu. Kým so správnym úmyslom koná svoje povinnosti, hľadá pravdu, správa sa podľa princípov a zo všetkých síl sa snaží, Boh to bude schvaľovať. Boh mi dal túto kvalitu a bolo za tým Jeho predurčenie a zvrchovanosť, takže som sa musela podriadiť, vyťažiť čo najviac z toho, čo môžem dosiahnuť, a dobre konať svoje povinnosti. Napadlo mi, že som v Boha verila iba krátko, môj vstup do života bol plytký a nevedela som dobre pracovať sama. Yi Xinino duchovné spoločenstvo o pravde bolo jasnejšie a jej silné stránky kompenzovali moje nedostatky. Spolupráca nám umožnila dobre konať prácu – a vari to nebola dobrá vec? Musela som upustiť od svojej závisti, poriadne spolupracovať so svojou sestrou a viac sa jej pýtať na veci, ktorým nerozumiem, aby som rýchlo rástla. Keď som si to uvedomila, prestala som sa sťažovať na svoju chabú kvalitu a nabrala som ochotu podriadiť sa a robiť svoj podiel práce. Netrvalo dlho a prišiel čas na ďalšie zhromaždenie, kde som sa Yi Xin zverila so skazenosťou, ktorú som zjavila, a ospravedlnila sa jej. Aj Yi Xin sa otvorila a rozprávala sa so mnou v duchovnom spoločenstve a v mojom srdci toto zhromaždenie zanechalo pocit obrovského oslobodenia. Práve vďaka osvieteniu a vedeniu Božích slov som do istej miery porozumela svojej skazenej povahe a trochu som ju zmenila. Bohu vďaka za Jeho spásu!