Songyi, Čína

V októbri 2019 som spolupracovala s Mo Han na fotografických prácach. Keďže som už predtým študovala fotografiu, moja úspešnosť pri získavaní záberov, ktoré boli na požadovanej úrovni, bola oveľa vyššia ako jej. Pomyslela som si: „Zdá sa, že mám na fotografovanie nejaký talent, keďže hneď od začiatku dokážem urobiť množstvo záberov, ktoré sa dajú ihneď použiť. Nadriadená si určite pomyslí, že som vzácny fotografický talent.“ V duchu som sa z toho tešila a tiež som sa na Mo Han pozerala zvrchu a myslela si: „V minulosti si bola dokonca vo fotografickom spolku, a napriek tomu nie sú tvoje zručnosti nijak zvlášť ohromujúce!“ Neskôr, počas jedného zhromaždenia, nadriadená pochválila moje zručnosti a moju oddanosť povinnostiam a požiadala Mo Han, aby sa odo mňa viac učila. To bola hudba pre moje uši. Potom som do svojich povinností vložila ešte viac úsilia. Niekedy som napoludnie znášala spaľujúce teplo a fotila úplne sama v trstinových poliach. Raz, hoci som sa necítila dobre, som neprestala fotiť ani počas silnej búrky. Myslela som si, že pokiaľ budem mať viac dobrých záberov, všetci si ma budú ešte viac vážiť, a že toto utrpenie za to stojí. Po nejakom čase bolo jasné, že si ma nadriadená veľmi cení, a počas každej technickej diskusie ma vždy požiadala, aby som hovorila o svojich skúsenostiach z fotenia. Aj na školeniach ma ako prvú žiadali, aby som veci analyzovala a zhrnula. Keď som videla, ako veľmi si ma nadriadená cení, ešte viac som sa cítila ako talentovaný jednotlivec.

Jedného večera prišla nadriadená do nášho tímu a povedala, že musíme vybrať vedúcu tímu, ktorá by riadila prácu. Po duchovnom spoločenstve o princípoch ma Mo Han a ďalšia sestra odporučili za vedúcu tímu. V duchu som cítila radosť a myslela som si: „Moje úsilie v mojej povinnosti predsa len nebolo márne. Všetci si to všimli.“ Navonok som však predstierala pokoru a povedala som: „Och, to by som nemohla. Hoci som v technickej stránke vecí celkom dobrá, chýba mi život-vstup. Nemôžem prevziať zodpovednosti vedúcej tímu.“ Neskôr nadriadená vykonala komplexné hodnotenie a za vedúcu tímu vybrala Mo Han. Premýšľala som o tom, ako je Mo Han spoľahlivá vo svojej práci, ako dokáže pochopiť určité princípy a o tom, ako má lepší život-vstup. Ja som verila v Boha kratší čas a bola som lepšia len v technickej stránke vecí, a nateraz som sa skutočne viac hodila na prácu zameranú na jednu konkrétnu úlohu. Keď som však videla tento výsledok, stále som mala veľmi zmiešané pocity a silný pocit sklamania. Celý deň som bola nesústredená a nedokázala som sa motivovať k ničomu. Hoci som vedela, že Mo Han bola správnou voľbou pre vedúcu tímu, stále som bola rozrušená a premýšľala som: „Myslí si nadriadená, že nerozumiem pravde, že nemám žiadny život-vstup a že som len robotníčka, ktorá iba odvádza prácu, a preto ma neplánuje rozvíjať?“ Neskôr, keď sa s nami nadriadená stretla na zhromaždení, začala som ju pozorovať, premýšľajúc, či venuje viac pozornosti mne alebo Mo Han. Všimla som si, že nadriadená sa niekedy podrobne pýtala na stav Mo Han, a niekoľkokrát s ňou nadriadená dokonca bola v duchovnom spoločenstve v súkromí. To ešte viac potvrdilo moje myšlienky a cítila som, že nadriadená si Mo Han cení viac. Cítila som sa veľmi odradená a rozrušená, a dokonca som voči Mo Han začala prechovávať zášť. Raz nadriadená povedala, že Mo Han sa v robení záberov zlepšila a požiadala ju, aby sa podelila o svoje skúsenosti z fotenia. To spôsobilo, že som na Mo Han žiarlila ešte viac a mala som pocit, že ma zatienila. Potom som sa v prítomnosti Mo Han cítila naozaj nepríjemne a niekedy som dokonca pociťovala podráždenie, len čo som ju počula prehovoriť, a mala som túžbu jej protirečiť a naschvál jej oponovať. Keď Mo Han videla tento môj postoj, cítila sa obmedzovaná a raz mi spomenula, že moje neustále hádky s ňou a oponovanie jej spôsobujú trápenie, a že komunikácia so mnou ju vyčerpáva. Vedela som, že takto na ňu žiarliť je nesprávne, ale jednoducho som sa nedokázala ovládať. Vždy keď som v minulosti našla dobré videonávody, odporučila som ich Mo Han, a ak som si všimla problémy s tým, čo nafotila, upozornila som na ne, aby som jej pomohla. Odkedy som však mala pocit, že si ju nadriadená cení viac, už som jej v technických záležitostiach nechcela pomáhať. Niekedy som sa jej dokonca vysmievala priamo do očí hovoriac, že jej kompozície sú slabé a chýba im krása. Po niekoľkých takýchto prípadoch začala Mo Han pochybovať, či je jej kvalita dostatočne dobrá na to, aby bola vhodná na túto povinnosť. Keď som videla, že moje narážky spôsobili, že stratila sebadôveru, nielenže som sa necítila zle, ale v skutočnosti som cítila isté potešenie a myslela som si, že ak začne byť negatívna, nadriadená ju možno bude považovať za neschopnú a začne si ma opäť ceniť. Raz sme potrebovali rýchlo urobiť nejaké zábery, a už len to, že som sledovala Mo Han, ako celý deň hľadá vhodné miesta, ma privádzalo do podráždenia. Bála som sa, že by mohla nájsť nejaké skvelé miesta a urobiť zábery, ktoré by boli prijaté, v takom prípade by si ju nadriadená cenila ešte viac. Takže som sa pokúsila podkopať jej nadšenie a hovorila som, že tvrdo pracuje len preto, aby si získala obdiv ľudí, a že to všetko robí len kvôli povesti a postaveniu. Keď ma to Mo Han počula hovoriť, cítila sa vo svojej povinnosti obmedzovaná. Inokedy som si všimla, že nadriadená je s Mo Han neustále v duchovnom spoločenstve, aby vyriešila jej stav, a cítila som žiarlivosť. Keď som bola na rade, aby som hovorila v duchovnom spoločenstve ja, pod zámienkou, že spoznávam samu seba, som sa naschvál pred nadriadenou vyjadrila: „Bola som na Mo Han príliš náročná. Jednoducho som mala pocit, že keďže toľké roky verí v Boha, mala by mať pravdy-reality, takže som chcela, aby mi pomohla s mojím životom-vstupom. No keď mi nepomohla, začala som sa na ňu pozerať zvrchu.“ Spomenula som aj veci ako to, že iní bratia a sestry, s ktorými som sa stretla predtým, mi pomáhali. Keď som to povedala, cítila som sa previnilo. Nadriadená sa opýtala Mo Han, čo si o tom myslí. Mo Han povedala: „To, čo povedala, mi spôsobuje dosť veľké trápenie. Cítim, že hoci po toľkých rokoch viery v Boha rozumiem nejakým učeniam, nemám veľa pravdy-reality ani lásky k nej.“ Keď som videla, že sestra dokáže stále prijímať od Boha a uvažovať nad sebou, cítila som sa hlboko zahanbená a priala som si, aby sa zem jednoducho otvorila a pohltila ma. Po tomto incidente som začala uvažovať nad sebou a uvedomila som si, že som Mo Han potláčala a znevažovala kvôli povesti a postaveniu. Neskôr som čítala Božie slová, ktoré odhaľujú, ako antikristi potláčajú a vylučujú odporcov kvôli postaveniu, a vďaka tomu som do určitej miery porozumela skazenosti, ktorú som odhalila.

Všemohúci Boh hovorí: „Verejné potláčanie ľudí, ich vylučovanie, útoky na nich a odhaľovanie ich problémov zo strany antikristov, to všetko je cielené. Niet pochýb o tom, že takéto prostriedky používajú na to, aby sa zamerali na tých, ktorí sa usilujú o pravdu a ktorí ich dokážu rozoznať. Zlomením týchto ľudí docielia posilnenie svojej vlastnej pozície. Takéto útočenie na ľudí a ich vylučovanie je zo svojej povahy zlomyseľné. V ich jazyku a spôsobe reči je badať agresiu: odhaľovanie, odsudzovanie, ohováranie a zlé osočovanie. Dokonca prekrúcajú fakty, o pozitívnych veciach hovoria tak, ako keby boli negatívne, a o negatívnych, ako keby boli pozitívne. Takéto prevracanie čierneho na biele a zamieňanie správneho s nesprávnym napĺňa cieľ antikristov poraziť ľudí a zničiť ich meno. Aké zmýšľanie vedie k tomuto útoku na odporcov a ich vylúčeniu? Väčšinou to pramení zo závistlivého zmýšľania. V surovej povahe so sebou závisť nesie silnú nenávisť; a v dôsledku svojej závistlivosti antikristi útočia na ľudí a vylučujú ich. Ak sú antikristi v takejto situácii odhalení a nahlásení, stratia svoje postavenie a utrpia úder, budú vzdorovití a nespokojní a bude pre nich ešte ľahšie stať sa zúrivo pomstychtivými. Pomstychtivosť je druhom zmýšľania a takisto druhom skazenej povahy. Keď antikristi vidia, že to, čo niekto urobil, im uškodilo, že iní sú schopnejší než oni, alebo že vyjadrenia a návrhy niekoho iného sú lepšie alebo múdrejšie než ich vlastné a všetci s vyjadreniami a návrhmi tohto človeka súhlasia, antikristi cítia, že ich pozícia je ohrozená, v ich srdci povstane závisť a nenávisť, a tak útočia a mstia sa. Keď sa antikristi mstia, zvyčajne svojmu cieľu zasadia preventívny úder. Sú iniciatívni v útočení na ľudí a ich lámaní, až kým sa druhá strana nepodriadi. Až potom majú pocit, že vypustili paru. Aké sú ďalšie prejavy útočenia na ľudí a ich vylučovania? (Znevažovanie iných.) Znevažovanie iných je jedným zo spôsobov, ako sa to prejavuje; bez ohľadu na to, akú dobrú prácu odvedieš, antikristi ťa budú aj tak znevažovať alebo odsudzovať, až kým nezačneš byť negatívny a slabý a nedokážeš stáť. Potom budú šťastní a dosiahnu svoj cieľ.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Druhý bod: Útočia na odporcov a vylučujú ich) „Keď vidia niekoho, kto je lepší ako oni, snažia sa ho potlačiť, vymýšľajú si o ňom fámy alebo používajú opovrhnutiahodné prostriedky, aby ho očiernili a podkopali jeho autoritu, a dokonca ho pošliapu, a to všetko preto, aby ochránili svoje vlastné postavenie v mysliach ľudí. Aká je to povaha? Toto nie je len arogantná a namyslená povaha – takíto ľudia majú satanskú prirodzenosť-podstatu; je to surová povaha. Útočia na ľudí, ktorí sú lepší a schopnejší ako oni, a vylučujú ich – sú zákerní a podlí. A to, že sa nezastavia pred ničím, aby ľudí potlačili, ukazuje, že je v nich značná démonická prirodzenosť! Tým, že žijú podľa satanských pováh, znevažujú ľudí, snažia sa ich falošne obviniť a trýznia ich. Nie je to páchanie zla? A napriek tomu, že takto žijú, stále si myslia, že sú v poriadku, že sú dobrí ľudia. Keď však vidia niekoho, kto je schopnejší ako oni, dokážu ho trýzniť a pošliapať. V čom je tu problém? Nie sú ľudia, ktorí páchajú takéto zlé skutky, bezuzdní a svojvoľní? Takíto ľudia berú do úvahy len svoje vlastné záujmy a pocity a jediné, čo chcú, je uspokojiť svoje vlastné túžby a ambície a dosiahnuť svoje vlastné ciele. Nestarajú sa o to, koľko škôd je spôsobených práci cirkvi, a radšej by obetovali záujmy Božieho domu, aby ochránili svoje postavenie v mysli ľudí a svoju vlastnú povesť. Nie sú takíto ľudia arogantní a samospravodliví, sebeckí a odporní? Takíto ľudia sú nielen arogantní a samospravodliví, ale sú aj mimoriadne sebeckí a odporní. Vôbec neberú ohľad na Božie úmysly. Majú takíto ľudia bohabojné srdce? Vôbec nemajú bohabojné srdce. Preto konajú svojvoľne a robia, čo sa im zachce, bez akéhokoľvek pocitu viny, bez akéhokoľvek strachu, bez akýchkoľvek obáv alebo znepokojenia a bez zváženia následkov. Práve to často robia a tak sa vždy správali. Aký charakter má takéto správanie? Mierne povedané, títo ľudia sú príliš žiarliví a majú príliš silnú túžbu po osobnej povesti a postavení; sú príliš ľstiví a zákerní. Povedané drsnejšie, podstata problému spočíva v tom, že títo ľudia vôbec nemajú bohabojné srdce. Neboja sa Boha, veria, že sú nanajvýš dôležití, a všetko, čo sa týka ich považujú za vyššie, ako je Boh, a vyššie, ako je pravda. V ich srdci Boh nie je hodný zmienky, je bezvýznamný a nemá tam vôbec žiadne miesto.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Päť podmienok, ktoré treba splniť, aby sme sa vydali na správnu cestu viery v Boha) Pri čítaní Božích slov som cítila skutočný strach a trápenie. Hlavou mi neustále prebleskovali scény zo spolupráce s Mo Han pri mojich povinnostiach. Keď som so zábermi, ktoré som urobila, začala dosahovať nejaké výsledky a videla som, že mi nadriadená venuje viac pozornosti, cítila som sa ako talentovaný človek. Keď prišiel čas vybrať vedúcu tímu, myslela som si, že budem určite vybraná ja. Keď však vybrali Mo Han, cítila som sa naozaj negatívne a skleslo, a začala som voči Mo Han prechovávať zášť a žiarlivosť, mysliac si, že ma zatienila. V snahe znovu získať svoje postavenie v očiach nadriadenej som sa začala snažiť o to, aby som Mo Han vytlačila. Nielenže som často zaujímala opačný postoj, ako bol ten jej, ale keď som si všimla nedostatky na záberoch, ktoré urobila, zosmiešňovala som ju a znevažovala, aby som podkopala jej nadšenie. Keď som videla, ako sama seba vymedzuje, tajne som sa radovala a dúfala som, že sa bude čoraz viac ponárať do negativity, takto by ju nadriadená považovala za neschopnú a opäť si cenila mňa. Keď som ju videla, ako pobehuje a hľadá miesta, bála som sa, že by mohla urobiť nejaké dobré zábery a spôsobiť, že by si ju nadriadená cenila viac, takže som ju obvinila z usilovania sa o povesť a postavenie, aby som na ňu zaútočila. Dokonca aj na zhromaždeniach som cítila nespokojnosť, keď s ňou nadriadená bola viac v duchovnom spoločenstve, takže som ju pred nadriadenou znevažovala a snažila som sa, aby ju nadriadená vnímala ako človeka, ktorému chýba pravda-realita a láska k ostatným. Moje bezcharakterné pokusy potlačiť moju sestru boli skutočne opovrhnutiahodné a podlé! V čom sa tieto moje zlé skutky líšili od toho, ako sa správajú antikristi, aby si chránili svoje postavenie? Odkedy so mnou Mo Han spolupracovala, bola ku mne vždy tolerantná a trpezlivá. Vo chvíľach, keď som bola v zlom stave, delila sa o svoje skúsenosti, aby ma viedla a pomohla mi. Bola si vedomá svojich nedostatkov v technických oblastiach, neustále sa snažila učiť a tvrdo pracovala na tom, aby robila dobré zábery. Bez ohľadu na ťažkosti a vyčerpanie, ktorým čelila počas fotenia vonku, málokedy sa sťažovala. Či už išlo o jej život-vstup, alebo o jej postoj k povinnostiam, bola lepšia ako ja a jej výber za vedúcu tímu bol úplne v súlade s princípmi. A predsa som ju zo žiarlivosti opakovane potláčala a vylučovala. Bola som skutočne bez štipky ľudskosti! Boh rozoberal povahu antikristov v duchovnom spoločenstve, no ja som sa na seba nepozerala v tomto svetle a neuvažovala som nad sebou, a naďalej som nasledovala svoju skazenú povahu, aby som svoju sestru potláčala. Nemala som ani to najzákladnejšie bohabojné srdce. Ako by moje konanie nemohlo vyvolať Božie znechutenie a odpor? Čím viac som spomínala na to, ako som sa k Mo Han správala, tým viac výčitiek a viny som cítila. Nenávidela som sa za to, že som sa neusilovala o pravdu a že som nasledovala svoju satanskú prirodzenosť a páchala toľko zla.

V tom čase som sa cítila taká skormútená. Vždy, keď som pomyslela na to, ako som páchala zlo a kráčala cestou antikristov kvôli povesti a postaveniu, naplnila ma ľútosť. Často, v hlbokej noci, som sa schovávala pod perinu a potichu plakala. Dokonca som sa ani neodvážila otvoriť bratom a sestrám, pretože som sa bála, že by zo mňa boli znechutení a zavrhli by ma, keby zistili, že som takáto, a že by som dokonca mohla prísť o možnosť konať svoje povinnosti. Neodvážila som sa ani modliť k Bohu, pretože som cítila, že niekto ako ja musel už dávno vyvolať Božie znechutenie a odpor, a tak by Boh moje modlitby nevypočul. Takto som sa ponorila do stavu extrémnej negativity a bolesti.

Jedného dňa som si prečítala pasáž Božích slov, ktorá ma hlboko dojala. Všemohúci Boh hovorí: „Bez ohľadu na to, ako sa Boh na Ninivčanov hneval, hneď ako vyhlásili pôst, obliekli si vrecovinu a posypali sa popolom, Jeho srdce sa začalo postupne obmäkčovať a začal meniť svoj postoj. Chvíľu predtým, ako im oznámil, že zničí ich mesto – len chvíľu pred ich vyznaním a pokáním za hriechy – stále sa na nich hneval. Keď vykonali sériu činov pokánia, Boží hnev voči Ninivčanom sa postupne premenil na milosrdenstvo a zhovievavosť voči nim. Na zjavení týchto dvoch aspektov Božej povahy v tej istej udalosti nie je nič protirečivé. Ako by sme teda mali chápať a poňať tento nedostatok protirečenia? Boh prejavil a zjavil každú z týchto úplne odlišných podstát, predtým aj potom, ako Ninivčania činili pokánie, čo umožnilo ľuďom vidieť, že Božia podstata je reálna a netoleruje žiadnu urážku. Boh použil svoj postoj, aby ľuďom povedal nasledovné: niežeby Boh netoleroval ľudí alebo im nechcel preukázať milosrdenstvo; skôr ide o to, že len zriedka činia pred Bohom skutočné pokánie a len zriedka sa skutočne odvrátia od svojich zlých ciest a zrieknu sa násilia vo svojich rukách. Inak povedané, keď sa Boh na človeka hnevá, dúfa, že sa človek môže skutočne kajať – a dúfa, že uvidí pravé pokánie človeka. V takom prípade bude potom štedro naďalej udeľovať človeku svoje milosrdenstvo a zhovievavosť. To znamená, že zlé skutky človeka vyvolávajú spravodlivý Boží hnev, zatiaľ čo Božie milosrdenstvo a zhovievavosť sa udeľujú tým, čo počúvajú Boha a činia pred Ním skutočné pokánie, tým, čo sa dokážu odvrátiť od svojich zlých ciest a zrieknuť sa násilia vo svojich rukách. Boží postoj sa veľmi jasne prejavil v Jeho zaobchádzaní s Ninivčanmi: Božie milosrdenstvo a zhovievavosť nie je ťažké získať a to, čo Boh vyžaduje, je pravé pokánie človeka. Pokiaľ sa ľudia odvrátia od svojich zlých ciest a zanechajú svoje násilie, Boh zmení Svoj úmysel aj postoj k nim.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný II) Keď som čítala túto pasáž Božích slov, cítila som neopísateľnú emóciu. Cítila som voči sebe Božie milosrdenstvo. Bolo to, akoby som v tmavej slepej uličke videla lúč svetla. Myslela som na všetko to zlo, ktoré som vykonala kvôli povesti a postaveniu, a na to, ako som ublížila svojej sestre. A Boh to so mnou predsa nevzdal a namiesto toho ma naďalej osvecoval a viedol svojimi slovami, čím mi umožnil vidieť problémy v mojom vnútri, a pochopiť, že keď je človek zjavený, upadať do odsudzovania samého seba, do negativity a slabosti je zbytočné, a že to najdôležitejšie je činiť pokánie. Spomenula som si na to, ako ľudia zo Sodomy aj Ninive páchali zlo až do tej miery, že sa ich Boh rozhodol zničiť. Obyvatelia Ninive si však uvedomili, že ich konanie je Bohu odporné do takej miery, že sú na pokraji zničenia, a dokázali predstúpiť pred Boha včas, aby činili pokánie a vyznali svoje hriechy. Pre ich úprimné pokánie sa im dostalo Božieho milosrdenstva. Videla som, že hoci Boh nenávidí zlé skutky ľudí, stále sa o ľudí stará a preukazuje im milosrdenstvo, a dáva ľuďom každú príležitosť na pokánie. Bola som hlboko dojatá. Božia láska k ľudstvu je taká skutočná! Pri uvažovaní nad svojím takmer ročným pracovným vzťahom s Mo Han som videla, že som na ňu bola vždy žiarlivá a vytláčala ju, a že som o sebe nikdy neuvažovala. Bola som taká otupená. Keby nebolo súdu a odhalenia Božích slov, vôbec by som nebola schopná vidieť vlastné problémy a naďalej by som konala na základe svojej satanskej prirodzenosti a páchala by som viac zla. Boží súd a napomínanie sú Jeho ochranou a láskou! S týmto vedomím som nadobudla odhodlanie a modlila som sa k Bohu s tým, že som ochotná čeliť problémom v sebe priamo a kajať sa pred Ním.

Potom som čítala Božie slová: „Pre antikristov nie sú povesť a postavenie nejakou dodatočnou požiadavkou a už vôbec nie vecami, ktoré sú mimo nich, bez ktorých by sa zaobišli. Sú súčasťou prirodzenosti antikristov, sú v ich kostiach, v ich krvi, sú im vrodené. Antikristom nie je ľahostajné, či majú povesť a postavenie; to nie je ich postoj. Aký je teda ich postoj? Povesť a postavenie sú úzko spojené s ich každodenným životom, s ich každodenným stavom, s tým, o čo sa denne usilujú. Pre antikristov sú postavenie a povesť ich životom. Bez ohľadu na to, ako žijú, bez ohľadu na to, v akom prostredí žijú, bez ohľadu na to, akú prácu robia, bez ohľadu na to, o čo sa usilujú, aké sú ich ciele a aké je ich životné smerovanie, všetko sa točí okolo dobrej povesti a vysokého postavenia. A tento cieľ sa nemení; nikdy nedokážu odložiť tieto veci bokom. To je pravá tvár antikristov a ich podstata. Mohli by ste ich dať do pralesa hlboko v horách, no ani tam by sa nevzdali svojho úsilia o povesť a postavenie. Mohli by ste ich zaradiť medzi hocijakú skupinu ľudí, no jediné, na čo dokážu myslieť, je aj tak ich povesť a postavenie. Hoci antikristi veria v Boha, úsilie o povesť a postavenie si stotožňujú s vierou v Boha a tieto dve veci kladú na rovnakú úroveň. To znamená, že keď kráčajú po ceste viery v Boha, zároveň sa usilujú o svoju vlastnú povesť a postavenie. Dá sa povedať, že v srdci antikristov je úsilie o pravdu v ich viere v Boha úsilím o povesť a postavenie; že úsilie o povesť a postavenie je tiež úsilím o pravdu – získať povesť a postavenie znamená získať pravdu a život. Ak cítia, že nezískali žiadnu slávu, zisk ani postavenie, že k nim nikto nevzhliada, nemá o nich vysokú mienku ani ich nenasleduje, potom sa stanú sklesnutými, veria, že viera v Boha nemá zmysel ani hodnotu, a vo svojom vnútri sa pýtajú: ‚Zlyhal som vierou v Boha takýmto spôsobom? Nie je pre mňa žiadna nádej?‘ V srdci často kalkulujú o takýchto veciach. Kalkulujú, ako si môžu vydobyť miesto v Božom dome, ako môžu mať v cirkvi vznešenú povesť, ako môžu dosiahnuť, aby ľudia počúvali, keď hovoria, a ospevovali ich, keď konajú, ako môžu dosiahnuť, aby ich ľudia nasledovali bez ohľadu na to, kde sú, a ako môžu mať vplyvný hlas v cirkvi, slávu, zisk a postavenie – v srdci sa skutočne sústreďujú na takéto veci. Práve o toto sa takíto ľudia usilujú. Prečo stále prikladajú význam týmto veciam? Po prečítaní Božích slov a po vypočutí kázní, naozaj tomu všetkému nerozumejú, naozaj nie sú schopní to všetko rozlíšiť? Naozaj nie sú Božie slová a pravda schopné zmeniť ich predstavy, myšlienky a názory? Vôbec to nie je tak. Problém spočíva v nich, je to vonkoncom preto, lebo nemilujú pravdu, lebo v srdci majú odpor k pravde a v dôsledku toho ju vôbec neprijímajú – čo je dané ich prirodzenosťou-podstatou.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Tretia časť)) Boh hovorí, že všetko, čo robia antikristi, robia pre svoju vlastnú povesť a postavenie, a že si cenia povesť a postavenie, akoby to bol ich samotný život. V boji o postavenie sa nezastavia pred ničím, dokonca ani za cenu poškodenia záujmov Božieho domu. Keď uvažujem o svojom postoji k povesti a postaveniu, nebol taký istý ako postoj antikristov? Odkedy som pri plnení svojej fotografickej povinnosti dosiahla nejaké drobné výsledky a získala uznanie v očiach nadriadenej, mala som pocit, že som pozoruhodná, a veľmi sa mi páčilo, keď si ma ostatní cenili. V snahe udržať si dobrý obraz v očiach nadriadenej som cítila, že akákoľvek cena alebo ťažkosti, ktoré som znášala pri konaní svojej povinnosti, za to stáli, akoby obdiv ostatných bol pre mňa všetkým. Keď som videla, že nadriadená vybrala za vedúcu tímu Mo Han, cítila som, že zaujala moje miesto v srdciach ostatných, a pociťovala som neznesiteľnú bolesť. Pre mňa strata veľkej úcty od ostatných znamenala akoby stratu mojej hlavnej opory. Cítila som sa úplne paralyzovaná. Aby som opäť získala uznanie v očiach nadriadenej, vysmievala som sa Mo Han, zosmiešňovala ju, vylučovala a potláčala. Nielenže som páchala zlo, ublížila sestre a zdržala prácu cirkvi, ale upadla som aj do temnoty a žila v nesmiernom utrpení. Toto všetko bolo spôsobené mojím neustálym usilovaním sa o povesť a postavenie. Žila som podľa satanských jedov ako: „V celom vesmíre vládnem iba Ja“ a „Môže byť len jeden alfa samec“, a chcela som byť jedinou, ktorá by vynikala. Keď som videla, že nadriadená venuje trochu viac pozornosti mojej sestre, začala som byť žiarlivá a zatrpknutá. Dokonca som ju považovala za nepriateľa a zistila som, že ju nedokážem zniesť. Kráčala som cestou antikrista! Videla som, že povesť a zisk sú neviditeľné okovy, ktoré satan nasadzuje ľuďom, a že sú to prostriedky na skazenie ľudí a ubližovanie im. Keby nebolo odhalenia a súdu Božích slov, ktoré prebudili moje otupené srdce, stále by som žila podľa svojej skazenej povahy, a keby som takto pokračovala, skôr či neskôr by som urazila Božiu povahu páchaním všelijakého zla, a nakoniec by ma Boh vyradil a potrestal.

Neskôr som si prečítala jednu pasáž Božích slov: „Ak sa ľudia usilujú len o slávu, zisk, postavenie a svoje vlastné záujmy, potom nikdy nezískajú pravdu a život a v konečnom dôsledku to budú oni, kto utrpí stratu. Boh spasí tých, ktorí sa usilujú o pravdu. Ak neprijmeš pravdu a ak nedokážeš uvažovať o svojich vlastných skazených povahách a spoznať ich, potom nebudeš skutočne činiť pokánie a nebudeš mať žiadny život-vstup. Prijatie pravdy a poznanie seba samého je cestou k rastu v živote a k dosiahnutiu spásy; je to tvoja šanca predstúpiť pred Boha, aby si prijal Jeho podrobné skúmanie, súd a napomínanie a získal pravdu a život. Ak sa vzdáš usilovania sa o pravdu pre honbu za reputáciou, postavením a vlastnými záujmami, je to ako vzdať sa príležitosti prijať Boží súd a napomínanie a dosiahnuť spásu. Vyberáš si slávu, zisk, postavenie a vlastné záujmy, ale to, čoho sa vzdávaš, je pravda, a to, o čo prichádzaš, je život a šanca na spásu. Čo znamená viac? Ak si vyberieš vlastné záujmy a vzdáš sa pravdy, nie je to hlúpe? Ľudovo povedané, ide o utrpenie veľkej straty výmenou za malú výhodu. Sláva, zisk, postavenie, peniaze a vlastné záujmy sú dočasné, rozplynú sa ako závan dymu, zatiaľ čo pravda a život sú večné a nemenné. Ak ľudia vyriešia skazené povahy, ktoré ich vedú k usilovaniu sa o slávu, zisk a postavenie, majú nádej na dosiahnutie spásy. Okrem toho pravdy, ktoré ľudia získavajú, sú večné; satan ich ľuďom nemôže vziať a nedokáže to ani nikto iný. Zriekneš sa svojich záujmov, ale získaš pravdu a spásu; tieto výsledky sú tvoje a získavaš ich pre seba. Ak sa niekto rozhodne praktizovať pravdu, potom aj keď príde o svoje záujmy, získava Božiu spásu a večný život; takíto ľudia sú tí najmúdrejší. Ak sa niekto vzdá pravdy kvôli svojim záujmom, prichádza o život a Božiu spásu; takíto ľudia sú tí najhlúpejší.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Základom zmeny vlastnej povahy je jej poznanie) Po prečítaní Božích slov som porozumela tomu, že dosiahnutie slávy a zisku, a postavenia je len dočasné, a že len získanie pravdy je večné. Hľadať Božie úmysly vo veciach, ktoré sa nám dejú, a vzdať sa osobných záujmov, aby sme si počínali v súlade s Božími požiadavkami, je spôsob, ako získať Božie schválenie. Toto je ten najhodnotnejší spôsob života. Spomenula som si na Jóba, ktorý sa napriek svojmu významnému postaveniu a statusu neupínal na svoje postavenie. Keď mal vysoké postavenie a ostatní ho obdivovali, neoddával sa pôžitkom, ale naďalej sa bál Boha a vyhýbal sa zlu. Keď na neho doľahli Božie skúšky a on prišiel o svoje postavenie, deti a majetok, stále chválil Božiu spravodlivosť, hoci sedel v popole. Nezaujímal sa o to, čo si o ňom myslia alebo ako ho vnímajú iní, a namiesto toho sa jednoducho podriadil okolnostiam, ktoré pre neho Boh usporiadal. Jób svojimi činmi ukázal správnu podobu, ktorú by mala stvorená bytosť žiť. Keď som uvažovala nad sebou, získala som len trochu dočasného obdivu od ostatných len preto, že som ovládala nejaké technické zručnosti a urobila niekoľko dobrých záberov, a tak som stratila zo zreteľa svoje postavenie a status. Myslela som si, že som pozoruhodná a že by ma ostatní mali považovať za dôležitú. Keď som videla, že ma iní prekonávajú, začala som byť žiarlivá a zatrpknutá. Dokonca som páchala zlo a ubližovala iným. V porovnaní s Jóbom som bola úplne nerozumná a nehanebná!

Krátko nato do našej skupiny preložili sestru Zhang Nuo. Netrvalo dlho a vybrali ju za vedúcu tímu. Keď som videla, že sestry v mojom okolí sa radia so Zhang Nuo o veciach, ktorým vo svojej práci nerozumejú, a že niekedy nadriadená chváli Zhang Nuo za jej zmysel pre bremeno v jej povinnostiach a za jej usilovnosť v štúdiu technických zručností, cítila som sa dosť rozrušená a skleslá. V minulosti si ma nadriadená cenila viac, ale teraz, keď tu bola Zhang Nuo, pripadala som si v porovnaní s ňou menejcenná. Jedného dňa, keď som sedela pri počítači, som uvažovala o tom, akú skazenosť som odhaľovala. Prečo som bola rozrušená, keď som videla, že Zhang Nuo vyniká? Prečo som sa cítila taká skleslá, keď ju sestry okolo mňa obdivovali? Nebolo to preto, že sa to dotýkalo mojej povesti a postavenia? A tak som sa pomodlila k Bohu: „Všemohúci Bože, moja túžba súperiť sa opäť vynorila. Už nechcem byť spútaná a obmedzovaná povesťou a postavením. Bez ohľadu na to, čo si o mne myslia ostatní, chcem si len dobre konať svoju povinnosť. Prosím, chráň moje srdce.“ Potom som si prečítala jednu pasáž Božích slov: „Ak je niekto iný lepší ako ty a rozumie pravde viac ako ty, potom by si sa mal od neho učiť – nie je to dobrá vec? Je to niečo, z čoho by sa mali všetci radovať. Napríklad tu bol Jób, ten muž medzi nasledovníkmi Boha v ľudskej histórii. Bola to slávna vec, ktorá sa stala v Božom šesťtisícročnom diele riadenia, alebo to bola hanebná vec? (Bola to slávna vec.) Bola to slávna vec. Aký postoj by si mal k tejto veci zaujať? Aký pohľad by si mal mať? Mal by si sa tešiť kvôli Bohu a oslavovať Ho, chváliť Božiu moc, chváliť, že Boh získal slávu – bola to dobrá vec.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Siedmy bod: Sú podlí, zákerní a nečestní (Prvá časť)) Vďaka Božím slovám mi bolo zrazu všetko jasné. Skutočne, keď bratia a sestry dosahujú vo svojich povinnostiach čoraz lepšie výsledky, vari to neukazuje, že Božie dielo v ľuďoch prináša ovocie? To je niečo, čo prináša útechu Božiemu srdcu. Je to dobrá vec! Už som nemohla byť zviazaná svojou skazenou povahou a byť nepriateľská voči Bohu. Na druhý deň som sa Zhang Nuo iniciatívne zdôverila o svojom stave. Po takomto praktizovaní som v srdci pocítila obrovské oslobodenie, a môj vzťah s ňou začal byť oveľa bližší. Neskôr nadriadená niekedy stále spomínala, že Zhang Nuo rýchlo napreduje vo svojich technických zručnostiach a má potenciál na rozvoj. Keď som videla, že jej nadriadená pripisuje takú veľkú dôležitosť, občas som sa stále cítila skleslá, ale už to nebolo také bolestivé ako predtým. Namiesto toho som sa zamerala na to, aby som sa od nej učila a čerpala z jej silných stránok. Vďaka takémuto praktizovaniu som sa v srdci cítila oveľa uvoľnenejšie a slobodnejšie, a s jej pomocou som tiež urobila určitý pokrok v mojich technických zručnostiach.

Táto skúsenosť s mojím zjavením bola pre mňa bolestivá, ale zároveň aj vzácna, a som Bohu skutočne vďačná, že pre mňa usporiadal takúto situáciu, aby som ju zažila. Zmeny, ktoré sa mi podarilo dosiahnuť, sú výlučne vďaka Božej láske!