Breanny, Taliansko

21. február 2024, slnečno

Dnes mi nadriadená pre prácu s textom zrazu poslala správu: „Prečo si v týchto dňoch nenájdeš čas a nenapíšeš nejaký scenár? Potom uvidíme, či sa môžeš zacvičiť v povinnostiach písania scenárov.“ Keď som uvidela túto správu, pocítila som nesmierne nadšenie. Písanie je mojím koníčkom. Keby som mohla v cirkvi konať povinnosť písania scenárov, splnila by som si svoj sen stať sa autorkou. Navyše, všetci scenáristi sú ľudia s hlbokými myšlienkami a nápadmi, ktorí si dokážu získať úctu svojich bratov a sestier. Keď mám teraz príležitosť konať povinnosť písania scenárov, musím si ju vážiť a chopiť sa jej.

24. február 2024, zamračené

Vonku je hmla a sychravo. Jednou rukou som si podopierala líce a druhou som neustále hýbala myšou, zatiaľ čo som uprene hľadela na obrazovku počítača. Moje myšlienky však boli tisícky míľ ďaleko. Deň predtým som odovzdala svoj skúšobný scenár nadriadenej a nevedela som, kedy príde odpoveď. Zrazu zaznelo upozornenie. Bola to hlasová správa, ktorú poslala nadriadená: „Prečítala som si tvoj skúšobný scenár. Stále je v ňom niekoľko nedostatkov. Zatiaľ by si sa možno mohla najprv zacvičiť v triedení článkov.“ Toto nebol výsledok, aký som chcela. Vo svojich predstavách som presvedčená, že úloha triedenia článkov nemá žiadny technický rozmer a pri tejto úlohe namiesto písania scenárov nedokážem až tak ukázať svoj talent a získať si uznanie ostatných. Bez ohľadu na to však ide o povinnosť v práci s textom. S vnútorným konfliktom a rozpoltená som to prijala.

6. marec 2024, slnečno

Aj keď som prečítala celé množstvo nahromadených článkov, v mysli som neustále dookola premýšľala o tom, čo mi povedala nadriadená. Má vôbec v pláne nechať ma písať scenáre? Myslela si snáď, že keďže som už dlho nekonala povinnosti pri práci s textom, požiada ma, aby som najprv triedila články, aby som túto príležitosť využila na vyzbrojenie sa pravdou? Potom som si spomenula na staré dobré časy, keď som písala scenáre. Hoci bolo konanie tejto povinnosti únavné, každý deň bol veľmi naplňujúci. Pod vedením vodcu som urobila rýchly pokrok vo svojich odborných zručnostiach a často som o problémoch komunikovala a diskutovala s vodcom a režisérmi. Všetci si ma veľmi vážili. Teraz však môžem robiť len suchopárnu a nedocenenú prácu triedenia článkov. Keď sa ma bratia a sestry, ktorých poznám, pýtajú, akú povinnosť konám, ani neviem, ako sa s nimi o tom baviť. Mám pocit, že hoci vykonávam povinnosti v práci s textom, robím len nepodstatné veci. Vôbec to nevyzerá tak, že robím činnosti hodné toho názvu. Neviem, kedy budem mať možnosť písať scenáre. Čím viac som premýšľala, tým viac som bola negatívna a nedokázala som už ďalej čítať články, ktoré som mala pred sebou. Potom som si vyhľadala na čítanie Božie slová. Boh hovorí: „Pre všetkých, ktorí vykonávajú povinnosť, bez ohľadu na to, aké hlboké alebo povrchné je ich chápanie pravdy, je najjednoduchšou praxou pre vstup do pravdy-reality na každom kroku myslieť na záujmy Božieho domu, vzdať sa svojich sebeckých túžob, osobných úmyslov, motívov, pýchy a postavenia a klásť záujmy Božieho domu na prvé miesto – to je to najmenej, čo by mali urobiť. Ak niekto, kto vykonáva povinnosť, nedokáže urobiť ani toľko, ako sa o ňom dá povedať, že vykonáva svoju povinnosť? To nie je vykonávanie povinnosti. Mal by si najprv myslieť na záujmy Božieho domu, brať ohľad na Božie úmysly a zohľadňovať prácu cirkvi. Daj tieto veci na prvé miesto; až potom môžeš premýšľať o stabilite svojho postavenia alebo o tom, ako ťa vnímajú ostatní. Rozdeľte si to na dva kroky, urobte drobný kompromis – nemáte pocit, že to veci trochu uľahčuje? Ak budeš takto chvíľu praktizovať, pocítiš, že uspokojiť Boha nie je ťažká vec. Okrem toho, ak si dokážeš plniť svoje zodpovednosti, plniť si svoje záväzky a povinnosť, odložiť bokom svoje sebecké túžby, úmysly a motívy, brať ohľad na Božie úmysly a klásť záujmy Božieho domu, prácu cirkvi a povinnosť, ktorú máš vykonávať, na prvé miesto. Keď to budeš chvíľu takto zažívať, pocítiš, že je dobré počínať si takto, že ľudia by mali žiť čestne a priamo a nemali by viesť bezcharakterný, špinavý, podlý život. Mali by byť čestní a spravodliví. Pocítiš, že toto je podoba, ktorú by mal človek žiť. Tvoja túžba uspokojiť vlastné záujmy sa postupne zmenší.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Slobodu a oslobodenie možno získať len odvrhnutím svojich skazených pováh) Po prečítaní týchto Božích slov som bola plná výčitiek svedomia. Predstúpila som pred Boha v slzách a modlila sa: „Drahý Bože, príliš mi chýba svedomie a som úplne sebecká a opovrhnutiahodná. Tým, že mi cirkev vôbec dala možnosť konať povinnosti v práci s textom, si ma povýšil, ale ja som zostala nenásytná a neustále som brala ohľad len na vlastnú prestíž a postavenie. Navonok chcem zlepšiť svoje odborné zručnosti a získať lepší výcvik, ale úmysly, ktoré sa za tým skrývajú, sa týkajú len mojej vlastnej povesti a postavenia. Zvažujem len to, či je moja povinnosť dôležitá alebo nie, či mi dáva možnosť zažiariť a či ju môžem využiť na získanie úcty iných. Keď moje túžby neboli uspokojené, cítila som odpor, stala som sa negatívnou a dokonca som prestala byť ochotná konať túto povinnosť. Vidím, že som úplne sebecká a opovrhnutiahodná! Povinnosti v práci s textom som nejaký čas nekonala a neovládam mnoho princípov. Rovnako nemám ani jasné porozumenie pravde. Keby odo mňa skutočne chceli, aby som išla písať scenáre, na túto prácu by som nestačila. Primerané usporiadanie bolo, aby som sa najprv zacvičila v triedení článkov, ale aj tak som voči tomu cítila odpor. Tak veľmi mi chýbal zdravý rozum! Drahý Bože, som príliš vzdorovitá. Už viac nechcem brať ohľad na vlastné záujmy. Som ochotná podriadiť sa cirkevným usporiadaniam a dobre konať svoju súčasnú povinnosť.“ Po modlitbe som sa cítila oveľa uvoľnenejšie a moje srdce už nebolo touto záležitosťou vyrušované ani obmedzované. Keď som sa potom vrátila k čítaniu článkov, dokázala som si upokojiť srdce.

19. marec 2024, zamračené

Už takmer mesiac konám povinnosti v práci s textom a v prečítaných článkoch som dokázala nájsť zopár problémov. Z niektorých článkov, ktoré som roztriedila a vybrala, sa urobili videá. Som veľmi šťastná a verím, že túto povinnosť dokážem konať dobre. Spomínam si, že pred pár dňami mi nadriadená povedala: „V cirkvi je teraz nedostatok scenáristov. Ak máš záujem, môžeš praktizovať písanie scenárov.“ Tieto slová na mňa hlboko zapôsobili. Vyzerá to, že pre mňa stále existuje nádej písať scenáre. Hoci je moja kvalita priemerná, ak sa vyzbrojím množstvom pravdy, postupne sa zlepším. Kvôli tomu som sa veľmi tešila na každé spoločné štúdium v tíme. Takto sa môžem naučiť viac princípov a zlepšiť svoje odborné zručnosti. Po dlhšom čase ma možno dokonca povýšia, aby som písala scenáre. Dnes bol deň tímového štúdia. Ako zvyčajne, vstala som skoro, ale skôr, ako sa stretnutie začalo, mi nadriadená povedala: „Ak chceš, môžeš sa zúčastniť podľa vlastného rozvrhu, ale bude v poriadku, aj keď sa nezúčastníš.“ Zrazu som sa cítila trochu trápne. Prečo odo mňa nežiadala, aby som sa zúčastnila štúdia? Nezmienila sa nám o výcviku v písaní scenárov? Vyzeralo to, že nadriadená predsa len nemá v pláne ma rozvíjať. Po chvíli do toho dvom iným sestrám, ktoré písali scenáre, niečo prišlo. Nadriadená povedala: „Dnes tu nie sme všetci. Nechajme si teda štúdium na zajtra.“ Prinútila som sa zostať pokojná, keď som odpovedala: „Dobre.“ Po odpojení som ešte dlho zostala ako omráčená. Mala som pocit, akoby sa môj sen o možnosti písať scenáre úplne rozplynul. Myslela si nadriadená, že nestojím za rozvíjanie a moja kvalita na písanie scenárov nestačí? Prečo vlastne nezáležalo na tom, či som sa tímového stretnutia zúčastnila alebo nie? Dnes mám veľmi zlú náladu. V ničom, čo robím, nedokážem nájsť energiu, a moja efektivita v konaní mojej povinnosti je extrémne nízka. Zvyčajne dokážem za deň prečítať asi tucet článkov, ale dnes som ich prečítala len zopár. Aj moje myslenie bolo veľmi popletené a nechcelo sa mi vynakladať úsilie na uvažovanie o problémoch, do ktorých som nevidela. Chcelo sa mi len plakať. Slzy mi nekontrolovateľne tiekli po tvári. V srdci som povedala Bohu: „Drahý Bože, chcem sa zacvičiť v tom, ako písať scenáre, a prispieť svojou troškou. Nech musím trpieť akokoľvek veľa, je to všetko v poriadku. Prečo ma nikdy nepovýšia? Drahý Bože, nerozumiem Tvojmu úmyslu…“

20. marec 2024, slnečno

Ranný spev vtákov za oknom ma prebudil zo snov. Ako zvyčajne, zapla som si telefón a čítala Božie slová. Všemohúci Boh hovorí: „Aké sú vaše princípy počínania si? Mali by ste si počínať podľa svojej pozície, nájsť si svoje náležité miesto a dobre konať povinnosť, ktorú by ste mali konať; len tak budeš osobou s rozumom. Ak si napríklad zbehlý v určitých odborných zručnostiach a chápeš princípy, mal by si prevziať svoju zodpovednosť a vykonať riadnu previerku v tejto oblasti; ak dokážeš poskytnúť nápady a postrehy, inšpirovať ostatných, aby konali svoje povinnosti lepšie, mal by si poskytovať nápady. Ak si dokážeš nájsť správne miesto a spolupracovať harmonicky so svojimi bratmi a sestrami, budeš si plniť svoju povinnosť – to je to, čo znamená počínať si podľa svojej pozície. Najprv možno dokážeš ponúknuť len nejaké nápady, ale stále chceš prinášať niečo iné a zisťuješ, že toho nie si schopný, hoci sa veľmi snažíš. Keď tieto veci ponúknu iní, môžeš sa cítiť rozhorčený a nechceš to počúvať, si utrápený, cítiš sa vnútorne obmedzený, sťažuješ sa na Boha a hovoríš, že Boh je nespravodlivý. To je ambícia. Aká povaha vyvoláva v človeku ambíciu? Ambíciu vyvoláva arogantná povaha. Tieto stavy môžu u vás určite nastať kedykoľvek. Ak nehľadáte pravdu, aby ste ich vyriešili, nemáte žiadny život-vstup a nedokážete sa v tomto ohľade zmeniť, potom štandard, ktorý môžete dosiahnuť vo svojej povinnosti, a čistota, s akou ju konáte, budú nízke a ani výsledky nebudú veľmi dobré. Toto nie je konanie povinnosti na požadovanej úrovni a znamená to, že Boh z vás nezískal slávu. Boh dal každému človeku iné silné stránky a dary. Niektorí ľudia majú silné stránky v dvoch alebo troch oblastiach, iní majú silnú stránku v jednej oblasti a niektorí nemajú vôbec žiadne silné stránky – ak k týmto veciam dokážete pristupovať správne, potom máte rozum. Človek s rozumom si dokáže nájsť svoje miesto, počínať si podľa svojej pozície a dobre konať svoje povinnosti. Človek, ktorý si nikdy nedokáže nájsť svoje miesto, je človek, ktorý má vždy ambíciu. Vo svojom srdci sa stále usiluje o postavenie a výhody. Nikdy nie je spokojný s tým, čo má. Aby získal viac výhod, chamtivo zachádza priďaleko; vždy chce uspokojiť svoje prehnané túžby. Myslí si, že ak majú ľudia dary a dobrú kvalitu, mali by sa tešiť z väčšej Božej milosti a že nie je chyba mať prehnané túžby. Má takýto človek rozum? Nie je nehanebné mať stále prehnané túžby? Ľudia, ktorí majú svedomie a rozum, dokážu vycítiť, že je to nehanebné, a dokážu hľadať pravdu, aby sa zriekli svojich prehnaných túžob. Ak človek rozumie pravde, nebude robiť tieto hlúposti. Ak dúfaš, že si budeš plniť svoju povinnosť oddane, aby si sa odvďačil za Božiu lásku, nie je to prehnaná túžba. Je to v zhode so svedomím a rozumom normálnej ľudskej prirodzenosti. To Boha teší. Ak chceš naozaj dobre konať svoju povinnosť, musíš sa najprv postaviť na svoje náležité miesto a potom robiť, čo môžeš, celým svojím srdcom, celou svojou mysľou, celou svojou silou a vydať zo seba to najlepšie – to je na požadovanej úrovni a v takomto konaní povinnosti je oddanosť. Toto by mala robiť skutočná stvorená bytosť.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Princípy, podľa ktorých by si mal človek počínať) Keď som čítala Božie slová, cítila som, že Boh je po mojom boku a upokojuje ma. Zahrialo ma pri srdci. Boh nám hovorí princípy nášho počínania si: nájsť si svoje miesto, počínať si podľa svojho postavenia a naplno využiť talenty, ktoré máme. Niektorí ľudia, ktorí majú dobré odborné zručnosti a dobré ovládanie princípov, by sa mali postarať o to, aby dobre zvládli záverečné kontroly; a tí, ktorí nedokážu robiť záverečné kontroly, môžu poskytnúť nápady alebo návrhy a spolupracovať so svojimi bratmi a sestrami na spoločnom plnení svojich povinností. Takto bude Boh spokojný. Uvažovala som o sebe. Cirkev zariadila, aby som triedila články. Z jedného hľadiska je to kvôli tomu, čo si vyžaduje práca, a z iného hľadiska sa to zakladá na mojej kvalite a mojom duchovnom postavení. Ja som však mala neustále prehnané ambície. Aj keď moja kvalita očividne nie je dostatočne dobrá na písanie scenárov, stále som sa sťažovala na Boha, že mi nedal túto príležitosť. Bola som naozaj taká arogantná! Neustále som sa chcela predvádzať a neustále som chcela byť ženou s literárnym talentom, ktorú si ostatní vážia. Len čo sa táto túžba nedala naplniť a nemala som priestor, v ktorom by som ukázala svoj talent, stala som sa negatívnou a poľavila som. Nemala som ani chuť čítať články a nechcela som vynakladať úsilie na uvažovanie o problémoch, do ktorých som nevidela. To brzdilo postup pri triedení článkov. Videla som, že som do konania svojej povinnosti vniesla svoje prehnané ambície. Nebola som spokojná na svojom mieste: tráva sa mi zdala zelenšia na druhej strane plota a nedokázala som do svojej hlavnej práce vložiť ani svoje srdce. Neustále som chcela konať povinnosť, ktorá presahovala moje schopnosti. Ak budem vždy takáto nerealistická, potom nedokážem dobre konať ani povinnosť triedenia článkov, nieto ešte písať scenáre. Uvedomila som si, že môj stav je príliš nebezpečný. Ak ho rýchlo nevyriešim, budem kedykoľvek odhalená a vyradená!

24. marec 2024, zamračené

Viem, že povesť a postavenie sú mojou životnou slabosťou, ale nikdy som tvrdo nepracovala na tom, aby som tento problém vyriešila. Tentoraz som si vyhľadala Božie slová, ktoré odhaľujú, ako sa antikristi usilujú o povesť a postavenie. Prečítala som si tieto Božie slová: „To, ako si antikristi cenia svoju povesť a postavenie, presahuje mieru obyčajných ľudí a je to niečo v ich samotnej povahe-podstate; nie je to dočasný záujem ani prechodný vplyv ich okolia – je to niečo v ich živote, v ich kostiach, a je to teda ich podstata. Znamená to, že pri všetkom, čo antikristi robia, berú do úvahy predovšetkým svoju vlastnú povesť a postavenie, nič iné. Pre antikristov je povesť a postavenie ich životom a cieľom, o ktorý sa usilujú celý svoj život. Vo všetkom, čo robia, je ich prvou úvahou: ‚Čo sa stane s mojím postavením? A s mojou povesťou? Ak to urobím, budem mať vďaka tomu dobrú povesť? Zvýši to moje postavenie v očiach ľudí?‘ To je prvá vec, na ktorú myslia, čo je dostatočným dôkazom, že majú povahu a podstatu antikristov – a z tohto dôvodu vnímajú veci takto. Dá sa povedať, že pre antikristov nie sú povesť a postavenie nejakou dodatočnou požiadavkou a už vôbec nie vecami, ktoré sú mimo nich, bez ktorých by sa zaobišli. Sú súčasťou prirodzenosti antikristov, sú v ich kostiach, v ich krvi, sú im vrodené. Antikristom nie je ľahostajné, či majú povesť a postavenie; to nie je ich postoj. Aký je teda ich postoj? Povesť a postavenie sú úzko spojené s ich každodenným životom, s ich každodenným stavom, s tým, o čo sa denne usilujú. Pre antikristov sú postavenie a povesť ich životom. Bez ohľadu na to, ako žijú, bez ohľadu na to, v akom prostredí žijú, bez ohľadu na to, akú prácu robia, bez ohľadu na to, o čo sa usilujú, aké sú ich ciele a aké je ich životné smerovanie, všetko sa točí okolo dobrej povesti a vysokého postavenia. A tento cieľ sa nemení; nikdy nedokážu odložiť tieto veci bokom. To je pravá tvár antikristov a ich podstata. Mohli by ste ich dať do pralesa hlboko v horách, no ani tam by sa nevzdali svojho úsilia o povesť a postavenie. Mohli by ste ich zaradiť medzi hocijakú skupinu ľudí, no jediné, na čo dokážu myslieť, je aj tak ich povesť a postavenie. Hoci antikristi veria v Boha, úsilie o povesť a postavenie si stotožňujú s vierou v Boha a tieto dve veci kladú na rovnakú úroveň. To znamená, že keď kráčajú po ceste viery v Boha, zároveň sa usilujú o svoju vlastnú povesť a postavenie. Dá sa povedať, že v srdci antikristov je úsilie o pravdu v ich viere v Boha úsilím o povesť a postavenie; že úsilie o povesť a postavenie je tiež úsilím o pravdu – získať povesť a postavenie znamená získať pravdu a život. Ak cítia, že nezískali žiadnu slávu, zisk ani postavenie, že k nim nikto nevzhliada, nemá o nich vysokú mienku ani ich nenasleduje, potom sa stanú sklesnutými, veria, že viera v Boha nemá zmysel ani hodnotu, a vo svojom vnútri sa pýtajú: ‚Zlyhal som vierou v Boha takýmto spôsobom? Nie je pre mňa žiadna nádej?‘ V srdci často kalkulujú o takýchto veciach. Kalkulujú, ako si môžu vydobyť miesto v Božom dome, ako môžu mať v cirkvi vznešenú povesť, ako môžu dosiahnuť, aby ľudia počúvali, keď hovoria, a ospevovali ich, keď konajú, ako môžu dosiahnuť, aby ich ľudia nasledovali bez ohľadu na to, kde sú, a ako môžu mať vplyvný hlas v cirkvi, slávu, zisk a postavenie – v srdci sa skutočne sústreďujú na takéto veci. Práve o toto sa takíto ľudia usilujú. Prečo stále prikladajú význam týmto veciam? Po prečítaní Božích slov a po vypočutí kázní, naozaj tomu všetkému nerozumejú, naozaj nie sú schopní to všetko rozlíšiť? Naozaj nie sú Božie slová a pravda schopné zmeniť ich predstavy, myšlienky a názory? Vôbec to nie je tak. Problém spočíva v nich, je to vonkoncom preto, lebo nemilujú pravdu, lebo v srdci majú odpor k pravde a v dôsledku toho ju vôbec neprijímajú – čo je dané ich prirodzenosťou-podstatou.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Tretia časť)) Boh povedal, že pre antikristov je lipnutie na povesti a postavení niečím, čo majú v kostiach a v krvi. Vo všetkom, čo robia, berú v prvom rade ohľad na svoju vlastnú povesť a postavenie a ako konať tak, aby ich ľudia nasledovali a vážili si ich. Len čo nemôžu získať povesť a postavenie, akoby im niekto ukradol samotný život, a majú pocit, akoby život už nemal žiadny zmysel. Moje úsilie bolo rovnaké ako u antikrista. Spomenula som si na jednu poetku, ktorú som obdivovala, keď som chodila do školy. Myslela som si, že v dávnych dobách nebolo veľa talentovaných poetiek, a verila som, že čím je niečo vzácnejšie, tým ľahšie si to získa obdiv. Aj ja som chcela v budúcnosti niečo dosiahnuť. Nechcela som byť len nejakou bezvýznamnou osobou bez mena. Zákony prežitia, ktoré do mňa vštepil satan, ako napríklad „ži ako hrdina medzi ľuďmi a zomri ako statočný duch medzi prízrakmi“ a „človek sa derie hore, voda tečie dole“, som považovala za múdre axiómy. Keď som chodila do školy, usilovne som sa učila s cieľom dostať sa do triedneho výboru. Po vyučovaní, keď ostatní spolužiaci odišli domov, som zostávala v triede, aby som pomáhala niektorým spolužiakom s domácimi úlohami. Nakoniec som si získala učiteľovo uznanie. V skutočnosti moje známky neboli najlepšie v triede, ale aby som vynikla medzi spolužiakmi, neustále som sa predvádzala pred učiteľom, namiesto toho, aby som sa usilovne venovala štúdiu a učila sa jednotlivé predmety. Nakoniec, hoci som sa dostala do triedneho výboru, bol to len prázdny titul. Nikdy ma však neprestalo baviť užívať si ten pocit, ktorý mi toto postavenie prinášalo. Keď som začala veriť v Boha, hoci som si uvedomovala, že usilovať sa o povesť a postavenie je nesprávne, a že Boh nehľadí na to, aké vysoké alebo nízke je postavenie človeka, ale len na to, či sa usiluje o pravdu alebo nie, vo svojom srdci som sa stále nedokázala vzdať svojej túžby po povesti a postavení a veľmi mi záležalo na tom, či moju povinnosť ostatní považujú za hodnotnú a či si ma kvôli nej vážia. Ak išlo o nepatrnú povinnosť, veľmi som sa trápila a nič z toho, čo som robila, ma nebavilo. Je to presne tak, ako keď ma Boh už povýšil, aby som vykonávala tieto povinnosti v práci s textom, ale ja som mala pocit, že triedenie článkov nie je také hodnotné ako písanie scenárov, a tak som vo svojom srdci touto povinnosťou pohŕdala a neustále som chcela ísť písať scenáre. Z náhodnej poznámky, ktorú utrúsila nadriadená, som vycítila, že nadriadená zrejme nemá v úmysle ma rozvíjať, a upadla som do extrémneho zúfalstva. Vôbec na nič som nemala energiu. Moja efektivita pri triedení článkov tiež klesla, čo ovplyvnilo postup odovzdávania článkov. Videla som, že som bola príliš pevne spútaná satanovými myšlienkami a názormi. V skutočnosti na triedenie článkov potrebujeme rozumieť niektorým pravdám a dobre ovládať niektoré princípy. Ak by to tak nebolo, nedokázali by sme posúdiť, ktoré články sú hodnotné a poučné. Keby som si dokázala upokojiť srdce a úprimne rozjímala o pravdách, ktoré každý článok rozoberá, potom by som po nejakom čase veľa získala. Ja som si však nevedela vážiť priazeň, ktorá mi bola preukázaná. Nehľadala som pravdu-princípy, do ktorých by som mala pri tejto povinnosti vstúpiť, aby som sa usilovala o pokrok. Namiesto toho som Boha nepochopila a sťažovala som sa, že mi Boh nedal príležitosť zacvičiť sa. Bola som úplne nerozumná! Bez zamerania sa na usilovanie sa o pravdu by som nedokázala napísať dobré scenáre, ani keby mi bolo skutočne dovolené ich písať a moja pýcha by bola uspokojená, pretože som nemala žiadnu pravdu-realitu.

Vďaka uvažovaniu nad sebou som si uvedomila, že som v skutočnosti chcela písať scenáre len preto, aby som dosiahla svoje osobné ambície a ciele. Konanie svojej povinnosti som brala ako odrazový mostík k dosiahnutiu svojich ambícií. Prečítala som si Božie slová: „Vo svete sa považuje za správne usilovať sa o uskutočnenie vlastných ašpirácií. Bez ohľadu na to, o aké ašpirácie sa usiluješ, je to v poriadku, pokiaľ neporušuješ zákon alebo neprekračuješ žiadne morálne hranice. Nikto nič nespochybňuje a nezaplietaš sa do záležitostí toho, čo je správne alebo nesprávne. Usiluješ sa o to, čo osobne uprednostňuješ, a ak to získaš, ak dosiahneš svoj cieľ, potom si úspešný; ale ak to nedosiahneš, ak zlyháš, je to tvoja vlastná záležitosť. Avšak teraz, keď veríš v Boha a prišiel si do Božieho domu, na výnimočné miesto, bez ohľadu na to, aké ašpirácie a túžby si so sebou nesieš, mal by si sa ich zriecť. Prečo je to tak? Pokiaľ ide o usilovanie sa o ašpirácie a túžby, bez ohľadu na to, o čo konkrétne sa človek usiluje – hovorme len o samotnom usilovaní sa – spôsoby, akými koná, a cesty, ktorými sa uberá, sa všetky točia okolo egoizmu, vlastných záujmov, postavenia a povesti. Okolo týchto vecí sa to všetko točí. Inými slovami, keď sa človek usiluje o uskutočnenie svojich ašpirácií, jediným, kto z toho má prospech, je on sám. Je spravodlivé, aby sa človek usiloval o uskutočnenie svojich ašpirácií kvôli postaveniu, povesti, márnivosti a telesným záujmom? (Nie.) Aby uskutočnil osobnú, súkromnú ašpiráciu alebo túžbu, metódy a prístupy, ktoré si osvojuje, sú všetky zamerané na neho a sústredené na osobný zisk. Ak sa toto úsilie meria pravdou, nie je ani spravodlivé, ani legitímne. Človek by sa ich mal zriecť, nie je to tak? (Áno, je.) … Cirkev Božieho domu je miestom, kde sa vykonáva Božia vôľa, hlása sa Jeho slovo a svedčí sa o Ňom. Je to tiež miesto, kde Boží vyvolený ľud získava očistenie a dosahuje spásu. Existuje na takomto mieste nejaká práca alebo projekt, ktorý sa zhoduje s uskutočňovaním osobných ašpirácií a túžob? Neexistuje žiadna práca ani projekt slúžiaci účelu naplnenia osobných ašpirácií a túžob, ani žiadny ich aspekt neexistuje na uskutočnenie osobných ašpirácií a túžob. Mali by preto v Božom dome existovať osobné ašpirácie a túžby? (Nie, nemali by.) Nemali by, pretože osobné ašpirácie a túžby sú v rozpore s akýmkoľvek dielom, ktoré chce Boh v cirkvi vykonať. Osobné ašpirácie a túžby idú proti akejkoľvek práci, ktorá sa v cirkvi vykonáva. Idú proti pravde, odchyľujú sa od Božej vôle, od hlásania Jeho slov, od svedčenia o Ňom a od diela očistenia a spásy pre Boží vyvolený ľud. Bez ohľadu na ašpirácie človeka, pokiaľ sú to osobné ašpirácie a túžby, budú mu brániť v nasledovaní Božej vôle a budú ovplyvňovať a brzdiť hlásanie Jeho slov a svedčenie o Ňom. Samozrejme, pokiaľ sú to osobné ašpirácie a túžby, nemôžu človeku umožniť prijať očistenie a spásu. Nie je to len záležitosť rozporu medzi týmito dvoma stranami, sú voči sebe v zásadnom protiklade. Pri usilovaní sa o svoje vlastné ašpirácie a túžby brániš vykonávaniu Božej vôle, dielu hlásania Jeho slov a svedčenia o Ňom, ako aj spáse ľudí a, samozrejme, svojej vlastnej spáse. Stručne povedané, bez ohľadu na to, aké sú ašpirácie a túžby človeka, ich účelom nie je nasledovať Božiu vôľu a nemôžu priniesť skutočný výsledok absolútnej podriadenosti Bohu. Konečným účelom toho, že sa človek usiluje o svoje ašpirácie a túžby, nie je umožniť mu porozumieť pravde, porozumieť, ako si počínať, ako uspokojiť Božie úmysly alebo ako si plniť svoju povinnosť a byť náležitou stvorenou bytosťou; nie je ním ani umožniť mu dosiahnuť skutočnú bázeň pred Bohom a podriadenosť voči Nemu. Naopak, čím viac sa uskutočňujú ašpirácie a túžby človeka, tým viac sa vzďaľuje od Boha a tým viac sa približuje k satanovi. Podobne, čím viac sa človek usiluje o svoje ašpirácie a dosahuje ich, tým vzdorovitejším voči Bohu sa stáva jeho srdce, tým viac sa vzďaľuje od Boha, a nakoniec, keď je schopný naplniť svoje ašpirácie podľa svojich prianí a uskutočniť a uspokojiť svoje túžby, začína čoraz viac opovrhovať Bohom, Jeho zvrchovanosťou a všetkým, čo sa Ho týka. Môže dokonca kráčať cestou popierania Boha, odporovania Mu a státia v opozícii voči Nemu. Toto je konečný výsledok.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (7)) Božie slová mi umožnili pochopiť nesprávne úsilie skryté v mojom srdci. Boží dom a cirkev som brala ako miesto na realizáciu svojich osobných ambícií a k rôznym povinnostiam v cirkvi som pristupovala tak, akoby to boli rôzne profesie vo svete. Práca s textom sa mi páčila a cítila som, že v tejto práci môžem ukázať svoju hodnotu. Tiež som mala pocit, že ľudia, ktorí píšu literatúru, majú väčšiu hĺbku a viac nápadov, a že si ich ľudia vážia a venujú im pozornosť. Môj východiskový bod, môj zdroj, z ktorého som čerpala pri konaní svojej povinnosti, bol nesprávny: Išlo mi o to, aby som vynikla z davu, a nie o to, aby som sa usilovala o pravdu alebo ju získala. Hoci konám povinnosť triedenia článkov, len zriedkavo vo svojej povinnosti hľadám princípy alebo sa vyzbrojujem pravdou s cieľom zlepšiť svoju efektivitu pri čítaní článkov a schopnosť posudzovať problémy. Namiesto toho som len čakám, kedy ma povýšia. Keď nadriadená povedala, že to, čo sme študovali, nesúvisí s mojou súčasnou povinnosťou, myslela som si, že nadriadená vôbec nemá v pláne ma rozvíjať, a tak som nespokojnosť vo svojom srdci ventilovala negativitou a poľavením. Nebola som úplne nerozumná? Uvedomila som si, že usilovať sa o vlastné ambície je sebecké: Nijako to nepomáha posúvať našu povinnosť vpred a dokonca to bude brzdiť prácu cirkvi. V skutočnosti je moja kvalita priemerná a moje jazykové schopnosti majú značné nedostatky. A čo je najdôležitejšie, mnohým pravdám plne nerozumiem a na prácu písania scenárov jednoducho nestačím. Bolo primerané, že mi pridelili triedenie článkov. Cirkev mi dovolila zacvičiť sa v povinnostiach v práci s textom. Ja som však nebola spokojná so svojím postavením a dokonca som Boha nepochopila. Naozaj mi úplne chýbal zdravý rozum! Presne ako hovorí Boh: „Bez ohľadu na ašpirácie človeka, pokiaľ sú to osobné ašpirácie a túžby, budú mu brániť v nasledovaní Božej vôle a budú ovplyvňovať a brzdiť hlásanie Jeho slov a svedčenie o Ňom. Samozrejme, pokiaľ sú to osobné ašpirácie a túžby, nemôžu človeku umožniť prijať očistenie a spásu.“ Moje srdce sa teraz vyjasnilo a chápem, prečo Boh žiada ľudí, aby sa vzdali svojich ambícií. Cirkev je v skutočnosti miestom, kde sa vykonáva Božia vôľa. Je to miesto, kde sa ľudia môžu usilovať o pravdu, byť očistení a dosiahnuť spásu. Cesta, po ktorej som kráčala, však išla proti Božiemu úmyslu. Počas tohto obdobia som každý deň uvažovala o tom, ako dosiahnuť svoje ambície, a stala som sa veľmi vzťahovačnou. Dokonca aj náhodné slovo, ktoré niekto iný povedal, ovplyvňovalo môj stav pri konaní svojej povinnosti a moje srdce a myseľ boli celý deň nepokojné. Hoci som sa nikdy neodvážila vysloviť žiadne sťažnosti voči Bohu, vo svojom srdci som s Bohom zápasila, a môj vzťah s Bohom bol extrémne vzidalený. Išlo vlastne o druh tichého odporu. Protivila som sa Bohu a vzdorovala Mu! Neustále som sa usilovala o realizáciu vlastných ambícií. Toto je pohľad neverca. Keby som pokračovala na tejto ceste, potom by sa nielenže moja vlastná povaha nikdy nedokázala zmeniť, ale priniesla by som narušenie a vyrušenie do práce cirkvi. Takže to, čo som robila, nebola príprava dobrých skutkov: bolo to hromadenie zlých skutkov. Keď som si to uvedomila, bola som z hĺbky srdca ochotná vzdať sa svojich prehnaných túžob a usilovať sa dobre konať svoju súčasnú povinnosť a uspokojiť Boha.

2. apríl 2024, slnečno

Dnes som v úryvku Božích slov našla cestu, ako sa vzdať povesti a postavenia. Prečítala som si Božie slová: „Aká je teda povinnosť stvorenej bytosti? Aké sú zodpovednosti stvorenej bytosti? Božie slovo jasne stanovuje povinnosti, záväzky a zodpovednosti stvorených bytostí, však? Predpokladajme, že si prevzal povinnosť stvorenej bytosti. Od tohto dňa si teda skutočným členom Božieho domu. To znamená, že uznávaš sám seba za jednu z Božích stvorených bytostí. Od tohto dňa by si mal nanovo sformulovať svoje životné plány – už by si sa nemal usilovať o ašpirácie, túžby a ciele, ktoré si si predtým pre svoj život stanovil. Namiesto toho by si mal prijať novú identitu a novú perspektívu, aby si si naplánoval životné ciele a smerovanie, ktoré by si mal mať ako stvorená bytosť. Po prvé, tvojím cieľom a smerovaním by nemalo byť prevzatie vedúcej úlohy, ani vedenie či vynikanie v akomkoľvek odvetví. Nemal by si sa ani chcieť stať uznávanou osobnosťou, ktorá vykonáva určitú prácu alebo ovláda konkrétnu odbornú zručnosť. Namiesto toho by si mal prijať svoju povinnosť od Boha – to znamená, že musíš vedieť, akú prácu by si mal robiť a akú povinnosť musíš konať teraz, v tejto chvíli, a musíš hľadať Božie úmysly. Čokoľvek Boh od teba vyžaduje a akúkoľvek povinnosť pre teba Boží dom zariadil, musíš si ujasniť pravdy, ktorým by si mal porozumieť, a princípy, ktoré by si mal dodržiavať a osvojiť si pri plnení tejto povinnosti. Ak si ich nevieš zapamätať, môžeš si ich zapísať, a keď budeš mať čas, viac si ich prezerať a viac o nich uvažovať. Tvojím hlavným životným cieľom ako jednej z Božích stvorených bytostí by malo byť plniť si povinnosť stvorenej bytosti a byť stvorenou bytosťou na požadovanej úrovni. Toto je ten najzákladnejší životný cieľ, aký by si mal mať. Druhým, konkrétnejším cieľom je, ako si plniť povinnosť stvorenej bytosti a byť stvorenou bytosťou na požadovanej úrovni. Toto je najdôležitejšie. Tieto smery a ciele, o ktoré sa usiluje skazené ľudstvo – ako reputácia, postavenie, márnivosť a osobné vyhliadky – sú všetko veci, ktorých by si sa mal vzdať.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (7)) Božie slová mi rozjasnili srdce. Som stvorená bytosť a mala by som si plniť povinnosti podľa svojho miesta. Mala by som sa vzdať vlastných ambícií a túžob a podriadiť sa Božiemu ovládaniu a usporiadaniam. Bez ohľadu na to, či sa mi povinnosť, ktorú mi cirkev dnes prideľuje, páči alebo nie, alebo či si o nej myslím, že je dôležitá alebo bezvýznamná, pokiaľ pochádza od Boha, mala by som ju prijať s absolútnou poslušnosťou. Teraz som zodpovedná za triedenie článkov, takže by som mala vyberať dobré články podľa princípov a vynaložiť úsilie na problémy, v ktorých nemám jasno, aby som v tejto úlohe dosiahla dobré výsledky.

3. apríl 2024, slnečno

Nedávno sa k nášmu tímu pridala nová sestra. Zacvičuje sa do písania scenárov. Moje srdce bolo opäť znepokojené. Nepovedala nadriadená, že nemajú nedostatok scenáristov? Prečo našla novú, namiesto toho, aby povýšila mňa? Som naozaj taká neschopná? Uvedomila som si, že ma opäť ovplyvňujú povesť a postavenie, a rýchlo som sa v srdci pomodlila. Bez ohľadu na to, kto je povýšený, to, čo musím teraz urobiť, je držať sa svojej povinnosti a nenechať sa tým vyrušiť. Potom som venovala čas a úsilie hľadaniu princípov týkajúcich sa toho, ako vyberať dobré články a ako posúdiť, či je pochopenie v článku praktické. Všetko, v čom som nemala jasno, som prediskutovala so sestrami a konala som svoju povinnosť s pozitívnym prístupom. Už som sa viac neusilovala o postavenie. Postupne sa moje srdce oveľa viac upokojilo a dokázala som sa na svoju povinnosť viac sústrediť. Pri koaní svojej povinnosti som tiež dokázala cítiť Božie vedenie. Bohu vďaka!