Wang Šen, Čína

V roku 2019 ma zvolili za vedúcu tímu pre videá. V duchu som si pomyslela: „Zdá sa, že som celkom schopná, inak by ma nezvolili.“ Zároveň som sa rozhodla, že vložím srdce do toho, aby som svoju povinnosť vykonávala dobre. V tom čase boli 3D zručnosti sestry Siao Ja obzvlášť vynikajúce, a každý za ňou chodil s akýmikoľvek technickými problémami. Keď som videla, ako sa všetci neustále zhromažďujú okolo Siao Ja a pýtajú sa, cítila som vnútri trochu závisť, ale dokázala som to zvládnuť správne. Koniec koncov, mojou špecializáciou bola 2D animácia a o 3D technológii som toho veľa nevedela, takže bolo normálne, že ľudia žiadali o pomoc ju. Okrem toho sa ma sestra Su Ťie často pýtala na nejaké technické otázky, čo mi pomáhalo veci vyvážiť. Neskôr však začali sestry chodiť za Siao Ja nielen kvôli technickým problémom, ale aj aby hovorili v duchovnom spoločenstve o problémoch a ťažkostiach v ich vstupe do života. Vtedy som začala cítiť skutočnú závisť. „Ja som vedúca tímu, tak ako to, že nikto nechodí za mnou? Azda si myslia, že nie som taká dobrá ako Siao Ja? Prečo ma potom vôbec zvolili za vedúcu? Nestavajú ma tým len do trápnej situácie?“ Zakaždým, keď som videla sestry spolu hovoriť v duchovnom spoločenstve, chcela som sa pridať, ale keď som ich videla všetky zhromaždené okolo Siao Ja, okamžite som si to rozmyslela. „Už si stredobodom pozornosti. Keby som tam ja ako vedúca tímu išla, nevynikneš tým ešte viac a nebudeš sa zdať kompetentnejšia, zatiaľ čo ja budem vyzerať ešte bezvýznamnejšie?“ Tak som sa otočila a išla som do inej miestnosti na svoju duchovnú pobožnosť sama. Zvonku som občas začula smiech Siao Ja a jeho zvuk ma celkom dráždil, akoby sa zámerne predvádzala svojou „prestížou“. Potom som s ňou bola čoraz viac nespokojná. „Ja som jasne vedúca tímu, a predsa sa všetci točia okolo teba. Ako budem vyzerať? Ty ani neberieš ohľad na moje pocity. Mohla si ma aspoň pozvať, aby som sa k vám pridala, len aby som si mohla zachovať tvár! Vidím, že ku mne ako k svojej vedúcej tímu nemáš vôbec žiadny rešpekt.“ Neskôr som začala uvažovať, že keby malo moje duchovné spoločenstvo na zhromaždeniach viac svetla, či by ľudia začali chodiť za mnou, aby hovorili v duchovnom spoločenstve o svojich problémoch? Tak by som si mohla získať späť trochu dôstojnosti. Takže počas zhromaždení som si lámala hlavu, ako urobiť moje duchovné spoločenstvo vynikajúcim, ale čím viac som sa snažila, tým viac som mala v hlave prázdno. Moje duchovné spoločenstvo vyznelo sucho a mdlo, a neskôr za mnou aj tak nikto neprišiel hovoriť v duchovnom spoločenstve. Postupne som si začala vytvárať negatívny názor na ostatné sestry. Nechcela som s nimi hovoriť a obzvlášť som si nechcela všímať Siao Ja. Hovorila som s ňou len neochotne, keď bolo absolútne nevyhnutné prediskutovať prácu, a aj vtedy som to robila s kamennou tvárou a veľmi strohým tónom. Keď ma Siao Ja takto videla, neodvážila sa so mnou hovoriť.

Jedného večera sa všetci opäť zhromaždili okolo Siao Ja a kládli jej otázky, a dokonca sa k nim pridala aj Su Ťie. Keď som ich sledovala, ako sa rozprávajú a smejú pri diskusii, zrazu som sa cítila odstrčená a myslela som si, že Siao Ja to robí naschvál, aby ma vyprovokovala. Čím viac som o tom premýšľala, tým viac som sa hnevala. O chvíľu neskôr mi Siao Ja položila otázku. Nemala som v úmysle jej odpovedať, tak som predstierala, že nepočujem. Spýtala sa znova a ja som na ňu vyštekla veľmi drsnú odpoveď. Siao Ja bola trochu zaskočená a opýtala sa: „Čo sa deje?“ Nahnevane som odsekla: „Nič!“ Keď ma Siao Ja takto videla, nemala inú možnosť, len si sadnúť späť na svoje miesto. Cítila som takú krivdu a tieseň, že som išla do inej izby a začala som plakať. Siao Ja prišla za mnou, aby zistila, ako sa mám, ale ignorovala som ju, lebo som mala pocit, že za všetku moju bolesť môže ona. Potom som s ňou v srdci začala tajne súperiť. Každé ráno počas našej duchovnej pobožnosti, keď ostatné sestry dokončili svoje duchovné spoločenstvo, zapojila som sa, ale keď Siao Ja dokončila to svoje, zostala som úplne ticho. V duchu som si pomyslela: „Jednoducho ťa budem ignorovať, aby si okúsila, aké to je, keď ťa niekto dostane do trápnej situácie.“ Keď sme diskutovali o práci, rýchlo som pridala svoje názory po tom, čo prehovorili ostatní, ale keď dohovorila Siao Ja, tvárila som sa, že som nič nepočula, a správala som sa k nej chladne. Pre ten ostrý kontrast v mojom postoji k Siao Ja a k ostatným sestrám sa aj ostatné sestry začali cítiť trochu obmedzovane. Počas pracovných diskusií sa neodvážili slobodne povedať svoj názor, čo viedlo k nízkej efektivite a slabým výsledkom na našich zhromaždeniach. Myslela som si, že keď sa budem takto správať, zrazím jej hrebienok, ale ukázalo sa, že sa jej to v skutočnosti nedotklo. Jej vzťah so všetkými bol stále skvelý a stále za ňou chodili so svojimi problémami. To ma veľmi nahnevalo. Neskôr som prestala iniciatívne diskutovať o záležitostiach týkajúcich sa našej povinnosti. Nechcela som hovoriť so Siao Ja a nechcela som sa obťažovať ani s ostatnými sestrami. Každý deň som sa držala v ústraní a vo vnútri som sa cítila neuveriteľne potláčaná a nešťastná.

Istý čas potom ma každý večer po večeri začalo nadúvať a bolo to mimoriadne nepríjemné. Skúšala som všetky možné lieky, ale nič nezaberalo. Jedného večera mi Siao Ja aj sestra, ktorá bola našou hostiteľkou, pripomenuli, že keď narazím na takúto chorobu, musím o sebe uvažovať a poučiť sa. Až vtedy som sa modlila k Bohu a prosila Ho, aby ma osvietil a viedol k tomu, aby som spoznala samu seba. Keď som sa modlila, v mysli sa mi jedna za druhou vynárali scény mojej závisti voči Siao Ja, a uvedomila som si, že musím o tomto probléme uvažovať.

Počas svojej duchovnej pobožnosti som si prečítala niekoľko Božích slov a do istej miery som porozumela svojmu vlastnému stavu. Všemohúci Boh hovorí: „Niektorí ľudia sa stále boja, že ostatní sú lepší než oni alebo že ich prevyšujú, že ostatní získajú uznanie, zatiaľ čo ich budú prehliadať, čo ich vedie k tomu, aby na ostatných útočili a vylučovali ich. Nie je to príklad závisti talentovaným ľuďom? Nie je to sebecké a opovrhnutiahodné? Aká je to povaha? Je to surová povaha. Tí, ktorí myslia len na svoje vlastné záujmy, uspokojujú len svoje sebecké túžby a nemyslia na ostatných alebo neprihliadajú na záujmy Božieho domu, majú zlú povahu a Boh ich nemá rád. Ak si naozaj schopný ukázať, že prihliadaš na Božie úmysly, budeš vedieť spravodlivo zaobchádzať s ostatnými ľuďmi. Neuľahčí to tvoju prácu, ak odporučíš dobrého človeka a umožníš mu, aby prešiel výcvikom a vykonával povinnosť, vďaka čomu bude Boží dom bohatší o talentovaného človeka? Nebude to tvoj prejav vernosti pri plnení tvojej povinnosti? Je to dobrý skutok pred Bohom; je to minimálne svedomie a rozum, ktorý by mali mať tí, čo slúžia ako vodcovia. Tí, ktorí sú schopní uvádzať pravdu do praxe, môžu prijať Božie podrobné skúmanie vo veciach, ktoré robia. Keď prijmeš Božie podrobné skúmanie, tvoje srdce sa napraví. Ak vždy robíš veci len preto, aby ich videli druhí, vždy chceš získať chválu a obdiv druhých a neprijímaš Božie podrobné skúmanie, je potom Boh stále v tvojom srdci? Takíto ľudia nemajú bohabojné srdce. Nerob vždy veci pre vlastné dobro a neprihliadaj stále na vlastné záujmy; neprihliadaj na záujmy človeka a nemysli na vlastnú hrdosť, povesť a postavenie. Najprv musíš zohľadniť záujmy Božieho domu a spraviť z nich svoju prioritu. Mal by si brať ohľad na Božie úmysly a najprv pouvažovať o tom, či sa pri vykonávaní tvojej povinnosti vyskytli nejaké nečistoty, či si bol verný, splnil si si svoje povinnosti a dal do toho všetko, a tiež o tom, či si z celého srdca rozmýšľal o svojej povinnosti a cirkevnej práci. Tieto veci musíš zvažovať. Ak o nich budeš často rozmýšľať a pochopíš ich, bude pre teba ľahšie dobre vykonávať svoju povinnosť.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Slobodu a oslobodenie možno získať len odvrhnutím svojich skazených pováh) Po prečítaní Božích slov, som si uvedomila, že som žila v stave závisti. Odkedy Siao Ja prišla, keď som videla, že všetci chodia so svojimi problémami za ňou, namiesto toho, aby šli za mnou, vedúcou tímu, nevedela som sa s tým v srdci zmieriť. Mala som pocit, že mi ukradla pozornosť, a cítila som závisť a hnev. Aby som si zachovala svoju takzvanú dôstojnosť vedúcej tímu, počas zhromaždení som si lámala hlavu a snažila sa prísť na to, ako urobiť moje duchovné spoločenstvo hlbokým, aby ku mne sestry vzhliadali. Tak by chodili za mnou, aby sme spolu hovorili v duchovnom spoločenstve a riešili akékoľvek problémy alebo ťažkosti, ktoré mali vo svojom vstupe do života. Čím viac som sa však snažila, tým menej som dokázala o čomkoľvek hovoriť v duchovnom spoločenstve. Potom som o sebe už neuvažovala; namiesto toho môj odpor voči Siao Ja ešte zosilnel. Či už na zhromaždeniach, alebo pri diskusiách o práci, nadšene som reagovala na čokoľvek, čo povedal niekto iný, ale vždy, keď prehovorila Siao Ja, správala som sa k nej chladne a zámerne som vytvárala trápne ticho, aby som ju dostala do nepríjemnej situácie. Bol to môj nepriamy spôsob, ako na ňu útočiť a vylučovať ju. Na moje prekvapenie však, vzťah všetkých so Siao Ja zostal skvelý. Tak som sa nahnevala, že som nechcela s nikým hovoriť, a dokonca som si svoju frustráciu vybíjala na svojej povinnosti. Závisť voči tým, ktorí sú schopnejší ako ja, ma urobila úzkoprsou a malichernou; nemohla som vystáť, keď som videla iných lepších ako ja. Len čo som videla niekoho, kto bol silnejší ako ja, snažila som sa všetkými prostriedkami na neho útočiť a vylučovať ho. Keď nebolo po mojom, stala som sa negatívnou a začala som zaháľať a zanedbávať svoju povinnosť. Úplne som zanedbávala svoju riadnu prácu. V skutočnosti mala Siao Ja dobré odborné zručnosti a dokázala viesť duchovné spoločenstvo o pravde, aby vyriešila problémy. Keď za ňou sestry chodili so svojimi problémami, bolo to prospešné pre našu povinnosť aj pre ich vstup do života. Boh zariadil, aby po mojom boku boli ľudia, ktorí sú lepší ako ja, aby sme sa mohli navzájom učiť z našich silných stránok a vykompenzovať tak vlastné slabosti, pomáhať si dobre vykonávať povinnosti, a zároveň, aby som ja mohla ďalej rásť. Mala by som so Siao Ja spolupracovať, nie jej závidieť alebo ju vylučovať. Potom som sa všetkým otvorila a hovorila som v duchovnom spoločenstve o svojom vtedajšom stave závisti voči Siao Ja. Siao Ja mi to nielenže nezazlievala, ale našla aj nejaké Božie slová, aby mi pomohla. Cítila som sa veľmi zahanbene a trochu som to ľutovala, a myslela som si, že s ňou musím začať dobre spolupracovať, aby sme si plnili našu povinnosť. Nečakane ma od toho dňa prestalo nadúvať. Potom, keď som videla všetkých zhromaždených okolo Siao Ja, ako sa pýtajú, už som sa necítila tak zle, a dokázala som harmonicky spolupracovať so svojimi sestrami.

Keďže som svojej skazenej povahe rozumela len veľmi plytko, po čase som sa vrátila do starých koľají. Keď som videla, že sa okolo Siao Ja vždy zhromažďuje niekoľko sestier a pýtajú sa, moja túžba po postavení sa začala znova ozývať. V tom čase začala mať An Ťie voči Siao Ja predsudky kvôli určitým záležitostiam. Mala som pomôcť vyriešiť tento problém a odstrániť bariéru medzi nimi. Aj keď to vyzeralo, že som s An Ťie v duchovnom spoločenstve, v skutočnosti som naše duchovné spoločenstvo využila ako príležitosť zámerne poukázať na chyby Siao Ja. To spôsobilo, že predsudky An Ťie voči Siao Ja ešte zosilneli, a potom An Ťie prestala chodiť so svojimi problémami za Siao Ja a namiesto toho začala chodiť za mnou. Okolo Siao Ja sa však vždy zhromažďovali dve sestry, takže v porovnaní s ňou som bola stále v nevýhode. Potom som prišla s taktikou: „Ak budem pred ňou len predstierať, že potlačím svoju hrdosť, a ‚zmierime sa‘, bude moju prácu podporovať. Nebude potom moje postavenie vedúcej tímu v bezpečí?“ Tak som povedala Siao Ja: „Pozri, hoci som vedúca tímu, v mnohých ohľadoch nie som taká dobrá ako ty. V podstate si to isté ako vedúca tímu, len bez titulu. Odteraz spolupracujme, aby sa práca tímu robila dobre.“ Potom som iniciatívne diskutovala o všetkom, čo súviselo s našou povinnosťou, so Siao Ja. Kedykoľvek mala nejaké nápady alebo návrhy týkajúce sa našej povinnosti, tiež sa proaktívne najprv opýtala na môj názor, a potom som komunikovala s ostatnými sestrami. Keď som videla, ako sa so mnou Siao Ja o všetkom proaktívne radí, vnútri som zlomyseľne jasala. „Konečne som urobila zo svojej rivalky svoju podriadenú a právom som prevzala dominantné postavenie.“ A presne takto sme dlho „harmonicky spolupracovali“. Neskôr ma od Siao Ja oddelili pre zmenu v mojom pridelení povinnosti.

Onedlho som si náhodou prečítala pasáž Božích slov odhaľujúcu, ako antikristi útočia na odporcov a vylučujú ich, a okamžite ma to prinútilo zamyslieť sa nad tým, ako som predtým konala. Všemohúci Boh hovorí: „Antikrist disponuje mnohými prostriedkami a metódami na útok na odporcov a ich vylúčenie. Okrem verejnej konfrontácie a odmietnutia je jeho najmocnejším prostriedkom prilákanie a naverbovanie odporcov, aby ho všetci počúvali. Ak odporcovia nepočúvajú, antikrist ich potlačí, utlačí a zdiskredituje rovnakým spôsobom, akým sa neveriaci zvyknú porátať s politickými oponentmi. Takí podlí a krutí sú antikristi. Niekedy antikristi na prilákanie ľudí použijú jemný prístup. Napríklad, ak je tu odporca, ktorého názor sa nezhoduje s tým jeho, pozrie sa na to, čo sa tej osobe páči a kde sú jej slabé miesta, a použije všetky možné opovrhnutiahodné prostriedky, aby si ju podrobil. Prípadne predstiera podriadenosť a priznáva si pred odporcom chyby, alebo urobí čokoľvek, aby mu priniesol výhody a uspokojil ho, alebo možno nechá svojich blízkych priateľov, aby odporcu presvedčili; a potom predstiera, že s týmto odporcom hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde a povie: ‚Naše spojenie pre cirkevnú prácu je jednoducho dokonalé; v budúcnosti sa o túto cirkev môžeme podeliť pol na pol. Aj keď som vodca, budem počúvať akékoľvek tvoje návrhy. V skutočnosti som to ja, kto bude s tebou spolupracovať.‘ Ak je odporca človek, ktorý nerozumie pravde, potom bude pre antikrista ľahké ho naverbovať. Tí, ktorí pravde rozumejú, to hneď prekuknú a povedia: ‚Tento tu je však intrigán; neútočí otvorene, ale používa trik – namiesto tvrdej taktiky ide na to jemne.‘ Pre antikrista je odporca hrozbou pre jeho postavenie a moc. Ktokoľvek ohrozí ich postavenie a moc, bez ohľadu na to, o koho ide, antikristi urobia čokoľvek, aby sa o nich ‚postarali‘. Ak týchto ľudí skutočne nemožno podrobiť alebo naverbovať, potom ich antikristi zničia alebo vyčistia. Nakoniec antikristi dosiahnu svoj cieľ, ktorým je mať absolútnu moc a byť sami sebe zákonom. Toto je jedna z techník, ktoré antikristi zvyčajne používajú na to, aby si udržali svoje postavenie a moc – útočia na odporcov a vylučujú ich.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Druhý bod: Útočia na odporcov a vylučujú ich) Po prečítaní Božích slov som bola v šoku. Nie je to ten istý trik, ktorý som vtedy použila voči Siao Ja? Uvedomila som si, že keď som pred ňou predstierala, že potlačím svoju hrdosť, v skutočnosti som sa ju snažila získať na svoju stranu, čo je metóda útoku na odporcov a ich vylúčenia. Keď o tom čase spätne premýšľam, videla som, že okolo Siao Ja boli vždy zhromaždené sestry, a všetci, či už mali pracovné problémy alebo ťažkosti pri vstupe do života, radi chodili za ňou. Cítila som, že nad ňou nikdy nemôžem vyhrať. Takže, aby som si zabezpečila postavenie vedúcej tímu, použila som jemnejší prístup. Zámerne som pred ňou predstierala pokoru a hovorila som veci ako „nie som taká dobrá ako ty“ a „v podstate si to isté ako vedúca tímu“. Navonok som pôsobila veľmi pokorne, ale v skutočnosti som ju chcela pretiahnuť na svoju stranu, urobiť z nej svoju asistentku a prinútiť ju spolupracovať na mojej práci. Tak by sa všetci točili okolo mňa. Navonok sa zdalo, že je medzi nami „harmónia“, ale moje motívy za tým boli také opovrhnutiahodné a špinavé, a Bohu sú odporné. Myslela som na tých politikov v neveriacom svete, ktorí používajú všetky možné metódy, aby bojovali so svojimi súpermi o moc. Buď svojich oponentov očierňujú, alebo používajú intrigy, aby ich získali na svoju stranu pre vlastný prospech. Aby som ochránila svoje vlastné postavenie, aj ja som si lámala hlavu a bola som ochotná použiť akékoľvek opovrhnutiahodné a špinavé prostriedky. Ako je toto správanie veriaceho? Nebola som o nič lepšia ako pochybovačka! Bola som naozaj odporná!

Začala som uvažovať nad tým, prečo som vždy musela súperiť so Siao Ja. Bolo to najmä preto, že som mala pocit, že ako vedúca tímu musím byť medzi všetkými číslo jeden, a že žiadny člen tímu nemôže byť lepší ako ja ani ma prekonať. Potom som uvidela jeden úryvok Božích slov: „Bez ohľadu na to, čo robíš, či už je to dôležité alebo nie, vždy budeš potrebovať niekoho, kto ti pomôže, dá ti tipy a rady alebo s kým môžeš spolupracovať. To je jediný spôsob, ako zabezpečiť, že budeš robiť veci správnejšie, dopustíš sa menej chýb a s menšou pravdepodobnosťou zablúdiš – je to dobrá vec. Služba Bohu je obzvlášť veľká vec a neriešenie tvojej skazenej povahy by ťa mohlo ohroziť! Ľudia majú satanské povahy a môžu hocikedy a hocikde vzdorovať Bohu a odporovať Mu. Ľudia, ktorí žijú podľa satanských pováh, môžu kedykoľvek popierať Boha, odporovať Mu a zrádzať Ho. Antikristi sú veľmi hlúpi, neuvedomujú si to a myslia si: ‚Už tak som mal dosť problémov dostať sa k moci, tak prečo by som sa o ňu mal deliť s niekým iným? Dať ju iným znamená, že ju už nebudem mať pre seba, však? Ako môžem preukázať svoje talenty a schopnosti bez moci?‘ Nevedia, že to, čo Boh zveril ľuďom, nie je moc ani postavenie, ale povinnosť. Antikristi prijímajú iba moc a postavenie, svoje povinnosti odkladajú bokom a nekonajú skutočnú prácu. Namiesto toho sa usilujú len o slávu, zisk a postavenie, chcú sa iba chopiť moci, ovládať Boží vyvolený ľud a oddávať sa výhodám postavenia. Robiť veci týmto spôsobom je veľmi nebezpečné – je to odporovanie Bohu! Každý, kto sa usiluje len o slávu, zisk a postavenie namiesto riadneho konania svojej povinnosti, sa zahráva s ohňom a zahráva sa so svojím životom. Tí, ktorí sa zahrávajú s ohňom a so svojím životom, sa môžu kedykoľvek odsúdiť na zánik. Dnes ako vodca alebo pracovník slúžiš Bohu, čo nie je všedná vec. Nerobíš veci pre nejakého človeka a už vôbec nepracuješ, aby si zaplatil účty a položil jedlo na stôl; namiesto toho vykonávaš svoju povinnosť v cirkvi. Táto povinnosť pochádza predovšetkým z Božieho poverenia. Čo teda znamená jej vykonávanie? Že za svoju povinnosť sa budeš musieť zodpovedať Bohu, či už ju konáš dobre alebo nie; nakoniec treba Bohu poskytnúť odpoveď a priniesť výsledok. Je to preto, lebo to, čo si prijal, je Božie poverenie, posvätná zodpovednosť, a bez ohľadu na to, aká dôležitá alebo bezvýznamná je táto zodpovednosť, je to niečo vážne. Aké vážne to je? V malom meradle to zahŕňa, či môžeš získať pravdu v tomto živote, a zahŕňa to, ako sa na teba díva Boh. Vo väčšom meradle to priamo súvisí s tvojimi vyhliadkami a osudom, s tvojím výsledkom; ak páchaš zlo a odporuješ Bohu, budeš odsúdený a potrestaný. Boh zaznamenáva všetko, čo robíš pri plnení svojej povinnosti, a má svoje vlastné princípy a normy na to, ako to posúdiť a hodnotiť; Boh určuje tvoj výsledok na základe celého tvojho výkonu v tvojej povinnosti. Je to vážna záležitosť? To teda je! Takže ak ti bola pridelená nejaká úloha, je to tvoja vlastná záležitosť, ktorú musíš zvládnuť? (Nie.) Táto práca nie je vecou, ktorú môžeš dokončiť sám, ale vyžaduje si, aby si za ňu prevzal zodpovednosť. Zodpovednosť je na tebe; ty sám musíš dokončiť toto poverenie. Čoho sa to týka? Týka sa to spolupráce, toho, ako spolupracovať v službe, ako spolupracovať pri vykonávaní svojej povinnosti, ako spolupracovať pri plnení svojho poverenia a ako spolupracovať tak, aby si nasledoval Božiu vôľu. Týka sa to týchto vecí.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Ôsmy bod (Prvá časť)) Po prečítaní Božích slov som porozumela, že keď ma bratia a sestry zvolili za vedúcu tímu, nedávali mi postavenie, ale skôr zodpovednosť. Mala som so všetkými harmonicky spolupracovať a bez ohľadu na to, kto mal silné stránky, mala som mu dovoliť, aby tie silné stránky naplno využil. Svoju povinnosť sme si totiž mohli splniť len vzájomným učením sa zo silných stránok druhých, čím by sme vynahradili svoje slabosti. Napríklad Siao Ja bola technicky zdatná a brala vážne aj svoj vstup do života. Mala som jej dovoliť, aby viac uplatnila svoje silné stránky. Bolo by to prospešné nielen pre prácu cirkvi, ale bola by to pomoc aj pre mňa pri plnení mojej vlastnej povinnosti. Avšak odkedy som sa stala vedúcou tímu, vyvyšovala som sa na postavenie vedúcej tímu. Celé dni sa moje myšlienky netočili okolo toho, ako harmonicky so všetkými spolupracovať, aby sme dobre konali svoju povinnosť; namiesto toho som bola posadnutá vlastným postavením a imidžom. Každého, kto ma prevyšoval, som vnímala ako rivala a snažila som sa ho všetkými spôsobmi potlačiť, bez akéhokoľvek ohľadu na to, či im moje konanie ublíži alebo ovplyvní postup našej práce. Ako som tým len konala svoju povinnosť? Jasne som vyrušovala prácu cirkvi! Myslela som na to, ako úradníci v krajine veľkého červeného draka nikdy nedovolia svojim podriadeným, aby ich zatienili alebo im ukradli slávu. Vo chvíli, keď vycítia, že niekto ohrozuje ich postavenie, potláčajú ho a trýznia, a nedajú pokoj, kým toho človeka nezničia. A sú tu antikristi v cirkvi, ktorí bojujú o postavenie. Každého, kto je lepší ako oni, považujú za tŕň v oku, potláčajú ho a vylučujú, vážne vyrušujú prácu Božieho domu bez akéhokoľvek pokánia, a nakoniec sú z cirkvi vypudení. Videla som, že dôsledky usilovania sa o postavenie sú desivé! Počas môjho pôsobenia vo funkcii vedúcej tímu som neustále súťažila o slávu a zisk. Hoci som sa držala svojho postavenia vedúcej tímu, neplnila som si svoju povinnosť. Dokonca som útočila na tých, ktorí boli lepší ako ja, a vylučovala som ich, a vyrušovala som prácu cirkvi. Zostali mi len priestupky, ktoré boli Bohu odporné. Skutočne som to ľutovala. Keby sa dal vrátiť čas, naozaj by som si želala, aby som mohla harmonicky spolupracovať so Siao Ja a ostatnými pri plnení našej povinnosti.

Neskôr som si pozrela video so skúsenostným svedectvom a jedna pasáž Božích slov, ktorú tam citovali, dokonale sedela na môj stav. Všemohúci Boh hovorí: „Aby antikristi získali moc a postavenie, prvé, čo v cirkvi urobia, je, že sa snažia získať si dôveru a úctu ľudí, aby mohli presvedčiť viac ľudí a aby k nim viac ľudí vzhliadalo a uctievalo ich, čím dosiahnu svoj cieľ mať posledné slovo a držať moc v cirkvi. Pokiaľ ide o získanie moci, sú najzručnejší v súperení a v boji s inými ľuďmi. Tí, ktorí sa usilujú o pravdu, tí, ktorí majú v cirkvi prestíž, a tí, ktorých bratia a sestry milujú, sú ich hlavnými oponentmi. Každý, kto predstavuje hrozbu pre ich postavenie, je ich oponentom. Neochvejne súťažia s tými, ktorí sú od nich silnejší, a bez akejkoľvek ľútosti súperia aj s tými, ktorí sú od nich slabší. Ich srdcia sú naplnené filozofiami súperenia a bojovania. Veria, že ak ľudia nesúťažia a nebojujú, nedokážu získať žiadne výhody, a že veci, ktoré chcú, môžu získať len súperením a bojom. Aby získali postavenie a dostali sa v skupine ľudí na čelo, urobia čokoľvek, aby súperili s kýmkoľvek, a neušetria jediného človeka, ktorý ohrozuje ich postavenie. Bez ohľadu na to, s kým sú v interakciách, tieto interakcie sú plné súperenia a bojovania a pokračujú v súperení a bojovaní do vysokého veku. Často hovoria: ‚Dokázal by som toho človeka poraziť, keby som s ním bojoval?‘ Každý, kto je výrečný a dokáže hovoriť logicky, štruktúrovane a metodicky, sa stáva cieľom ich závisti a napodobňovania. Ba čo viac, stáva sa ich protivníkom. Ktokoľvek sa usiluje o pravdu a má vieru, je schopný často pomáhať bratom a sestrám a podporovať ich a umožňuje im vymaniť sa z negativity a slabosti, sa tiež stáva ich protivníkom, rovnako ako každý, kto je zdatný v určitej profesii a koho si bratia a sestry trochu vážia. Ktokoľvek dosahuje vo svojej práci výsledky a získa uznanie Zhora, sa pre nich prirodzene stáva ešte väčším oponentom. … Antikristi nemusia nevyhnutne chcieť zaujať najvyššie postavenie bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú. Vždy, keď niekam prídu, majú povahu a mentalitu, ktorá ich núti konať. Aká je to mentalita? Je to: ‚Musím súperiť! Súperiť! Súperiť!‘ Prečo trikrát ‚súperiť‘, prečo nie len raz? (Súperenie sa stalo ich životom, je to to, pre čo žijú.) Je to ich povaha. Narodili sa s povahou, ktorá je mimoriadne arogantná a nezvládnuteľná; to znamená, že sa považujú za najlepších a sú extrémne egoistickí. Nikto nedokáže skrotiť túto ich neuveriteľne arogantnú povahu; ani oni sami ju nedokážu ovládať. Takže ich život je len o boji a súperení. O čo bojujú a súperia? Prirodzene, súperia o slávu, zisk, postavenie, dobré meno a svoje vlastné záujmy. Bez ohľadu na to, aké metódy musia použiť, pokiaľ sa im všetci podriadia a pokiaľ získajú pre seba výhody a postavenie, dosiahli svoj cieľ. Ich túžba súperiť nie je len chvíľková záľuba; je to druh povahy, ktorá pochádza zo satanskej prirodzenosti. Je to ako povaha veľkého červeného draka, ktorý bojuje s Nebom, bojuje so zemou a bojuje s ľuďmi. Keď teda antikristi v cirkvi bojujú a súperia s ostatnými, čo chcú? Nepochybne bojujú o reputáciu a postavenie. Ak ale získajú postavenie, na čo im je? Čo z toho majú, ak ich ostatní počúvajú, obdivujú a uctievajú? Ani sami antikristi to nedokážu vysvetliť. V skutočnosti si radi užívajú povesť a postavenie, aby sa na nich všetci usmievali a aby ich vítali s lichotením a podlizovaním. Takže keď sa antikrist vyberie do cirkvi, zakaždým robí jednu vec: bojuje a súperí s ostatnými. Neskončí, ani keď získa moc a postavenie. A aby si ochránil postavenie a zabezpečili svoju moc, pokračuje v boji a súperení s ostatnými. Bude to robiť, až kým nezomrie. Takže filozofia antikristov znie: ‚Kým žiješ, neprestávaj bojovať.‘ Ak takýto zlý človek existuje v cirkvi, bude to vyrušovať bratov a sestry? Povedzme napríklad, že všetci v tichosti jedia a pijú Božie slová, hovoria v duchovnom spoločenstve o pravde, atmosféra je pokojná a nálada príjemná. Antikrist vtedy bude prekypovať nespokojnosťou. Začne žiarliť na tých, ktorí v duchovnom spoločenstve hovoria o pravde, a začne ich nenávidieť, útočiť na nich a súdiť ich. Naruší to túto pokojnú atmosféru? Je to zlý človek, ktorý prišiel vyrušovať a znechucovať ostatných. Takí sú antikristi. Niekedy sa nesnažia zničiť alebo poraziť tých, s ktorými súperia a ktorých potláčajú; pokiaľ získajú povesť a postavenie, uspokoja svoju márnivosť a pýchu a prinútia ľudí obdivovať ich, tak svoj cieľ dosiahli. Kým súperia, odhaľujú istý druh zjavnej satanskej povahy. Aká je to povaha? Taká, že bez ohľadu na to, v akej cirkvi sa objavia, chcú neustále súperiť a bojovať s inými ľuďmi, vždy sa chcú pretekať v sláve, zisku a postavení a cítia, že dosiahli svoj cieľ, až keď v cirkvi zavládne zmätok a nepokoj, keď získajú postavenie a keď sa im všetci podvolia. Toto je prirodzenosť antikristov, a to, že na dosiahnutie svojich cieľov používajú súperenie a boj.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Tretia časť)) Z Božích slov som porozumela, že neustály boj s ostatnými kvôli povesti a postaveniu a uvrhnutie cirkvi do chaotického zmätku znamená kráčať po ceste antikristov, ktorí sú Bohom odsúdení a vyradení. Keď sa obzriem späť, vždy som verila, že keďže som vedúca tímu, moje postavenie v tíme by malo byť najvyššie a že všetci by sa mali točiť okolo mňa. Keď som videla, ako sa všetci zhromažďujú okolo Siao Ja a kladú jej otázky, verila som, že mi ukradla moje postavenie. Bola som ovládaná satanským jedom: „Na jednom smetisku môže byť len jeden kohút.“ Na každom kroku som si na Siao Ja zasadla a dokonca som za jej chrbtom vyvolávala problémy medzi ňou a An Ťie. Keď som si konečne uvedomila, že nemôžem vyhrať, pritiahla som si Siao Ja na svoju stranu. Navonok som to nazývala spoluprácou, ale v skutočnosti som chcela, aby ma počúvala a aby som ju mohla využívať, aby sa všetci točili okolo mňa. Tak som si mohla zabezpečiť svoju pozíciu vedúcej tímu. V mojom boji o slávu a zisk som nielenže ublížila Siao Ja, ale spôsobila som aj to, že ostatné sestry sa pri diskusii o práci cítili byť obmedzované a nemohli slobodne hovoriť, čo ovplyvnilo postup práce. Celý dôvod, prečo som bola zvolená za vedúcu tímu, bol viesť všetkých pri plnení našej povinnosti, ale namiesto toho som bola úplne zaujatá súťažením o postavenie, rozdúchavaním závisti a sporov, súdením ostatných za ich chrbtom a vyvolávaním nezhôd medzi mojimi sestrami. Uvrhla som tím do úplného chaosu. Nesprávala som sa len ako služobníčka satana? Videla som samu seba ako smradľavú muchu, ktorá vyrušuje srdcia ľudí a všetkých otravuje. Zanechala som svoju rodinu a kariéru, aby som konala svoju povinnosť, aby som sa usilovala o pravdu a dosiahla spásu. A predsa som usilovanie sa o postavenie považovala za najdôležitejšiu vec a neustále som bojovala o slávu a zisk. V dôsledku toho som narušila a vyrušila prácu cirkvi a kráčala som po ceste antikrista bez toho, aby som si to čo i len trochu uvedomovala. Čím viac som o tom premýšľala, tým horšie som sa cítila. Myslela som na Pavla. Vtedy, keď videl Petrovu vysokú prestíž medzi veriacimi, začal závidieť. Hoci dobre vedel, že Peter bol ten, ktorého Pán Ježiš poveril pásť cirkev, robil všetko, čo mohol, aby Petra znevážil a seba povýšil, pričom hovoril, že je hlavou apoštolov, aby k nemu všetci vzhliadali a obdivovali ho. Neskôr sa aj naďalej tvrdohlavo odmietal kajať a dokonca sa snažil súperiť s Bohom o postavenie, keď bez hanby hovoril, že pre neho žiť je Kristus. Vážne urazil Božiu povahu a Boh ho potrestal. Kráčala som po rovnakej ceste ako Pavol. Keby som sa nekajala, Boh by mnou opovrhol a vyradil by ma, presne ako jeho.

Neskôr som našla v Božích slovách cestu praktizovania. Všemohúci Boh hovorí: „Musíš sa naučiť zanechať tieto veci a vzdať sa ich, naučiť sa odporúčať iných a nechať iných vyniknúť, keď sa naskytnú dobré príležitosti. Nesúper ani nebojuj o príležitosti vyniknúť a zažiariť, kedykoľvek sa s nimi stretneš. Musíš byť schopný vzdať sa svojich osobných záujmov, ale zároveň nesmieš zdržiavať vykonávanie svojej povinnosti. Buď človekom, ktorý pracuje v ústraní, nepredvádza sa a zároveň oddane koná svoju povinnosť. Čím viac zanecháš svoju hrdosť a postavenie a čím viac sa vzdáš svojich záujmov, tým väčší pokoj budeš cítiť, tým viac svetla bude v tvojom srdci a tým lepší bude tvoj stav. Čím viac budeš súperiť a bojovať, tým temnejší bude tvoj stav. Ak Mi neveríš, skús to a uvidíš! Ak chceš zvrátiť tento druh skazeného stavu a nechceš byť ovládaný slávou, ziskom a postavením, musíš hľadať pravdu, prezrieť podstatu slávy, zisku a postavenia a potom sa ich vzdať a zanechať ich.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Slobodu a oslobodenie možno získať len odvrhnutím svojich skazených pováh) „Aké sú vaše princípy počínania si? Mali by ste si počínať podľa svojej pozície, nájsť si svoje náležité miesto a dobre konať povinnosť, ktorú by ste mali konať; len tak budeš osobou s rozumom. Ak si napríklad zbehlý v určitých odborných zručnostiach a chápeš princípy, mal by si prevziať svoju zodpovednosť a vykonať riadnu previerku v tejto oblasti; ak dokážeš poskytnúť nápady a postrehy, inšpirovať ostatných, aby konali svoje povinnosti lepšie, mal by si poskytovať nápady. Ak si dokážeš nájsť správne miesto a spolupracovať harmonicky so svojimi bratmi a sestrami, budeš si plniť svoju povinnosť – to je to, čo znamená počínať si podľa svojej pozície.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Princípy, podľa ktorých by si mal človek počínať) Po prečítaní Jeho slov som porozumela, že ak chcem byť oslobodená od obmedzení a pút reputácie a postavenia, musím sa naučiť zanechať tieto veci a vzdať sa ich, a dať svoju povinnosť na prvé miesto. Bez ohľadu na to, kto mal silné stránky, mala som im dovoliť, aby tie silné stránky naplno využili, aby sme sa mohli učiť jeden od druhého, doplniť tak naše slabosti a splniť si svoju povinnosť. Bolo by to prospešné pre prácu cirkvi aj pre vstup bratov a sestier do života, a tiež by som sa mohla učiť zo silných stránok iných, aby som doplnila svoje vlastné nedostatky. Keď som to pochopila, povedala som si: Odteraz, bez ohľadu na to, akú povinnosť budem robiť, kedykoľvek stretnem bratov alebo sestry, ktorí sú lepší ako ja, musím sa od nich viac učiť a harmonicky s nimi spolupracovať.

V roku 2025 som spolupracovala s Li Ping a Su Tching na povinnosti pri práci s textom. Keď som videla, ako sa Li Ping často pýta Su Tching na princípy triedenia článkov, cítila som sa trochu nepríjemne. „Aj ja poznám tie princípy. Myslí si Li Ping, že nie som taká dobrá ako Su Tching, takže jej ani nenapadlo opýtať sa mňa?“ Uvedomila som si, že moja závisť sa znova ozýva, a spomenula som si na Božie slová: „Nerob vždy veci pre vlastné dobro a neprihliadaj stále na vlastné záujmy; neprihliadaj na záujmy človeka a nemysli na vlastnú hrdosť, povesť a postavenie. Najprv musíš zohľadniť záujmy Božieho domu a spraviť z nich svoju prioritu. Mal by si brať ohľad na Božie úmysly a najprv pouvažovať o tom, či sa pri vykonávaní tvojej povinnosti vyskytli nejaké nečistoty, či si bol verný, splnil si si svoje povinnosti a dal do toho všetko, a tiež o tom, či si z celého srdca rozmýšľal o svojej povinnosti a cirkevnej práci. Tieto veci musíš zvažovať. Ak o nich budeš často rozmýšľať a pochopíš ich, bude pre teba ľahšie dobre vykonávať svoju povinnosť.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Slobodu a oslobodenie možno získať len odvrhnutím svojich skazených pováh) Su Tching vykonávala túto povinnosť spomedzi nás najdlhšie a lepšie chápala princípy. Keby viac hovorila v duchovnom spoločenstve, všetci by sme mohli získať viac, čo by nám prospelo pri dobrom konaní našej povinnosti. Okrem toho nezáležalo na tom, koho sa moji bratia a sestry pýtali, pokiaľ sa problém vyriešil. Nebolo potrebné súťažiť o to bezcenné postavenie; musela som dať svoju povinnosť na prvé miesto. Keď som takto premýšľala, už som sa necítila tak zle. Neskôr som sa zamerala na praktizovanie podľa Božích slov. Vždy, keď som videla brata alebo sestru, ktorí boli v niečom lepší ako ja, dala som si záležať, aby som sa od nich učila, aby sme navzájom mohli čerpať z našich silných stránok a spolupracovať na dobrom konaní našej povinnosti. Postupne som cítila, že som sa stala tolerantnejšou a reputácia a postavenie ma už viac neobmedzovali. Môj stav sa stále zlepšoval. Čoraz viac si uvedomujem, že súperenie o slávu a zisk nemá zmysel a spôsobuje len to, že človek žije v bolesti a tiesni. Iba usilovanie sa o pravdu a dobré konanie svojej povinnosti má skutočnú hodnotu a zmysel.