V roku 2019 som bol vybraný za cirkevného vodcu. V tom čase som dohliadal hlavne na prácu na videách. Tým, že som sa učil od viacerých vedúcich tímov, postupne som si osvojil niektoré princípy produkcie a vytvoril si vlastný pohľad. Počas diskusií si niektoré moje pripomienky získali uznanie všetkých. Keďže videá, ktoré sme produkovali, boli čoraz lepšie, prichádzali sa od nás učiť bratia a sestry z iných cirkví. Mal som obrovský pocit úspechu a hovoril som si: „Nielenže zvládam cirkevnú prácu, ale rozumiem aj odbornej práci a viem odhaliť problémy v produkcii videí. Keď sa vyskytne niečo, s čím si nikto nevie poradiť, často žiadajú o radu mňa. Celkovo si myslím, že som spôsobilý vodca.“ Neskôr brat, s ktorým som spolupracoval, nezvládal prácu a bol prepustený, a mojou novou partnerkou pre cirkevnú prácu sa stala sestra Lisa. Začal som kalkulovať: Lisa hovorila v duchovnom spoločenstve o pravde s lepším vhľadom ako ja, ale ja som na prácu na videách dohliadal dlhšie a mal som viac skúseností. Zručnosťami sa mi nemohla rovnať a vo svojich slovách a činoch bola trochu nedbanlivá. Celkovo som mal stále navrch ja a bol som tiež ten, kto v našej práci primárne určoval smer. Ako sa však Lisa postupne oboznamovala s cirkevnou prácou, jej duchovné spoločenstvo a riešenie problémov boli čoraz efektívnejšie. Bratia a sestry za ňou začali chodiť so všetkými svojimi otázkami. Keď som videl, že Lisa je vo svojej práci usilovná a zodpovedná a jej duchovné spoločenstvo o Božích slovách je praktickejšie ako moje, podvedome som sa začal cítiť ohrozený. Najmä keď som si všimol, že vedúci tímov často schvaľujú jej nápady, začal som žiarliť ešte viac. Ak by to takto išlo ďalej, skôr či neskôr by ma zatienila a ja by som bol čoraz bezvýznamnejší. Pomyslel som si, že to tak nenechám. Musel som nájsť spôsob, ako ju prekonať. Keď sme s vedúcimi tímov neskôr diskutovali o práci, vždy som sa snažil podeliť o svoje nápady ako prvý.

Raz, keď sme diskutovali o jednom probléme s videom, ponúkol som svoju radu, ale ostatní si nemysleli, že je to otázka princípu, a tak môj nápad zavrhli a zmenili tému. Cítil som sa trochu ponížený. Pôvodne som chcel ukázať, že mám dobrý nápad a prehľad, tak prečo som nedokázal presadiť svoj názor? V tej najdôležitejšej chvíli som zlyhal. Sám som sa prekabátil a ukázal tým, že nie som na Lisinej úrovni. Keď Lisa hovorila v duchovnom spoločenstve, mal som pocit, že som úplne stratil tvár, a začal som žiarliť ešte viac. Raz za mnou po diskusii prišiel v súkromí vedúci tímu a povedal: „V poslednom čase sa zdáš trochu nervózny. Ponáhľaš sa s odpoveďou ešte predtým, ako pochopíš, o čom sa diskutuje, a to narúša náš myšlienkový pochod. Potom ti musíme všetko vysvetľovať odznova, a to spomaľuje postup našej práce. Mal by si o tom uvažovať.“ Keď som to počul, bol som nesmierne skľúčený. V minulosti väčšinu mojich nápadov v diskusiách s vedúcimi tímov schválili, no odkedy prišla Lisa, moje postavenie medzi ostatnými postupne upadalo, nikoho nezaujímalo, čo chcem povedať, a dokonca som narúšal cirkevnú prácu. Ak by to takto pokračovalo, ako by som sa vôbec mohol ukázať medzi ostatnými? Nielenže som nad sebou neuvažoval, ale všetku vinu som hádzal na Lisu. Niekoľko dní som pre to trucoval, bol som sa čoraz viac deprimovaný a moja efektivita v práci upadala. Jedného dňa mi vyššia vodkyňa prišla oznámiť, že časť práce, na ktorú som dohliadal, bude pridelená Lise. Nebol som z toho nadšený, ale nič som nepovedal. Pomyslel som si: „Po tomto prerozdelení bude Lisa jednoznačne dohliadať na väčšinu cirkevnej práce a zo mňa sa stane asistent. Budú si ostatní myslieť, že práca bola pridelená Lise preto, lebo som ju nezvládal? Kedysi som predsedal a podieľal sa na všetkej cirkevnej práci, ale teraz ma Lisa úplne zatienila. Kým tu bude ona, budem aj naďalej odsunutý na vedľajšiu koľaj.“ Čím viac som o tom premýšľal, tým horšie som sa cítil. S ťažkým srdcom som sa vrátil do svojej izby, ľahol som si na posteľ a cítil sa bezmocne, neschopný prijať túto novú realitu. Lisina kvalita a pracovné schopnosti neboli o nič lepšie ako moje. Navyše som to bol ja, kto dlhodobo dohliadal na prácu na videách a mal skúsenosti, tak prečo mala nado mnou navrch? Nemohol som sa nechať takto zatláčať do úzadia. Svoju povesť a postavenie si musím vybojovať späť za každú cenu! Odvtedy som len čakal, kedy sa Lisa vo svojej práci dopustí nejakých odchýlok, aby som si mohol vybojovať cestu späť. Raz ma Lisa nekontaktovala, keď išla diskutovať o práci s vedúcimi tímov, a práca sa začala bez môjho vedomia. Využil som príležitosť a zahájil som pasívno-agresívny útok na jej svojvoľné konanie, čím som si vybil všetku svoju potláčanú frustráciu. Povedal som, že som len figúrka a už nemám žiadne slovo v práci vedúcich tímov. Keď som to hovoril, Lisa viditeľne očervenela. Hoci som túto príležitosť využil na vybitie svojej frustrácie, vo vnútri som stále cítil veľkú temnotu. Približne v tom čase naša vodkyňa zorganizovala jeden projekt, ale z viacerých dôvodov sa v ňom dosiahol len malý pokrok. V skutočnosti som mal dostatok času na to, aby som s projektom pomohol, ale pomyslel som si: „Hlavným nadriadeným v tomto projekte je Lisa, takže aj keby bol dobre urobený, nezískam za to žiadne uznanie. Radšej to nechám na ňu. Ešte lepšie bude, ak zlyhá – tak k nej ľudia stratia úctu.“ V tom čase som neustále súperil o slávu. Neniesol som žiadne bremeno v cirkevnej práci a všetko som robil len povrchne. Nedokázal som riešiť ani problémy vo svojej práci a postupne sa ich v nej začalo objavovať čoraz viac. Tvárou v tvár tomu som však nad sebou neuvažoval a len som bol čoraz viac podráždený. Často som sa upínal na chyby druhých a vybuchoval na nich, čím som vyrušoval pri práci. Keď na to prišla vyššia vodkyňa, hovorila so mnou v duchovnom spoločenstve a odhalila môj problém. Vo vnútri som však namietal: „Nie som jediný, kto je zodpovedný za to, že práca neprináša výsledky. Prečo si vybrala práve mňa?“ Nielenže som nemal žiadne poznanie seba samého, ale všetku vinu som hádzal na Lisu. Tiež som sa sťažoval, že vedúci tímov nekonali podľa princípu. Keďže som neprijal vodkynino opakované duchovné spoločenstvo a nevykonával som skutočnú prácu, prepustila ma. Po prepustení som sa cítil vnútorne vyprázdnený, utrápený a negatívny. Modlil som sa teda k Bohu a prosil Ho, aby ma viedol k poučeniu z tejto situácie.

Neskôr som si prečítal dve pasáže Božích slov, ktoré mi dali určité poznanie seba samého. Všemohúci Boh hovorí: „Aké sú mottá antikristov, bez ohľadu na to, v akej skupine sa nachádzajú? Podeľte sa o svoje myšlienky. (Boj s inými ľuďmi a s Nebom je zdrojom nekonečnej zábavy.) Nie je to šialené? Je to šialené. Sú aj nejaké iné? (Bože, nemyslia si, že: ‚V celom vesmíre vládnem iba ja?‘ Teda, chcú byť najvyšší, a bez ohľadu na to, s kým sú, vždy ich chcú predčiť.) To je jedna z ich ideí. Nejaké ďalšie? (Bože, napadli mi tri slová: ‚Víťaz berie všetko.‘ Myslím si, že vždy chcú byť nadradení nad ostatnými a vyniknúť, bez ohľadu na to, kde sú, a usilujú sa byť najvyššími.) Väčšina toho, o čom ste hovorili, sú skôr idey; skúste ich opísať nejakým správaním. Antikristi nemusia nevyhnutne chcieť zaujať najvyššie postavenie bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú. Vždy, keď niekam prídu, majú povahu a mentalitu, ktorá ich núti konať. Aká je to mentalita? Je to: ‚Musím súperiť! Súperiť! Súperiť!‘ Prečo trikrát ‚súperiť‘, prečo nie len raz? (Súperenie sa stalo ich životom, je to to, pre čo žijú.) Je to ich povaha. Narodili sa s povahou, ktorá je mimoriadne arogantná a nezvládnuteľná; to znamená, že sa považujú za najlepších a sú extrémne egoistickí. Nikto nedokáže skrotiť túto ich neuveriteľne arogantnú povahu; ani oni sami ju nedokážu ovládať. Takže ich život je len o boji a súperení. O čo bojujú a súperia? Prirodzene, súperia o slávu, zisk, postavenie, dobré meno a svoje vlastné záujmy. Bez ohľadu na to, aké metódy musia použiť, pokiaľ sa im všetci podriadia a pokiaľ získajú pre seba výhody a postavenie, dosiahli svoj cieľ. Ich túžba súperiť nie je len chvíľková záľuba; je to druh povahy, ktorá pochádza zo satanskej prirodzenosti. Je to ako povaha veľkého červeného draka, ktorý bojuje s Nebom, bojuje so zemou a bojuje s ľuďmi. Keď teda antikristi v cirkvi bojujú a súperia s ostatnými, čo chcú? Nepochybne bojujú o reputáciu a postavenie. Ak ale získajú postavenie, na čo im je? Čo z toho majú, ak ich ostatní počúvajú, obdivujú a uctievajú? Ani sami antikristi to nedokážu vysvetliť. V skutočnosti si radi užívajú povesť a postavenie, aby sa na nich všetci usmievali a aby ich vítali s lichotením a podlizovaním. Takže keď sa antikrist vyberie do cirkvi, zakaždým robí jednu vec: bojuje a súperí s ostatnými. Neskončí, ani keď získa moc a postavenie. A aby si ochránil postavenie a zabezpečili svoju moc, pokračuje v boji a súperení s ostatnými. Bude to robiť, až kým nezomrie. Takže filozofia antikristov znie: ‚Kým žiješ, neprestávaj bojovať.‘ Ak takýto zlý človek existuje v cirkvi, bude to vyrušovať bratov a sestry? Povedzme napríklad, že všetci v tichosti jedia a pijú Božie slová, hovoria v duchovnom spoločenstve o pravde, atmosféra je pokojná a nálada príjemná. Antikrist vtedy bude prekypovať nespokojnosťou. Začne žiarliť na tých, ktorí v duchovnom spoločenstve hovoria o pravde, a začne ich nenávidieť, útočiť na nich a súdiť ich. Naruší to túto pokojnú atmosféru? Je to zlý človek, ktorý prišiel vyrušovať a znechucovať ostatných. Takí sú antikristi. Niekedy sa nesnažia zničiť alebo poraziť tých, s ktorými súperia a ktorých potláčajú; pokiaľ získajú povesť a postavenie, uspokoja svoju márnivosť a pýchu a prinútia ľudí obdivovať ich, tak svoj cieľ dosiahli.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Tretia časť)) „Čím viac budeš súperiť o slávu, zisk a postavenie, tým temnejšie bude tvoje srdce. Čím viac o ne budeš súperiť, tým väčšia bude tvoja závisť a nenávisť voči ostatným. Budeš o ne chcieť bojovať o to viac, a keď sa ti ich nepodarí získať, tým väčšiu nenávisť budeš cítiť. Čím väčšiu nenávisť budeš cítiť, tým temnejší budeš vo vnútri, tým horšie bude tvoje vykonávanie povinnosti, a čím horšie bude tvoje vykonávanie povinnosti, tým menej ťa bude môcť Boží dom použiť. Je to prepojený bludný kruh. Ak nikdy nebudeš dobre konať svoju povinnosť, budeš postupne vyradený.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Slobodu a oslobodenie možno získať len odvrhnutím svojich skazených pováh) Keď som premýšľal o Božích slovách, spomenul som si na všetko svoje správanie, ktorým som sa snažil súperiť o slávu. To, čo som prejavil, bolo presne ako povaha antikrista, ktorú odhalil Boh. Odkedy som videl, že Lisa dosahuje lepšie výsledky ako ja a získala si rešpekt bratov a sestier, vrelo vo mne tiché nutkanie dokázať, že nie je lepšia ako ja, takže som s ňou nemohol prehrať. Myslel som len na to, ako nad ňou získať prevahu. Pri diskusiách o práci som jej skákal do reči, aby som vyjadril svoje názory, len aby som sa zviditeľnil a zatienil Lisu, bez toho, aby som sa čo i len trochu zamyslel nad tým, či to neovplyvní našu prácu. Keď vyššia vodkyňa pridelila časť mojej práce Lise, začal som žiarliť ešte viac v domnení, že mi ukradla miesto na výslní. Potom začal vychádzať na povrch môj zlomyseľný úmysel – začal som hľadať príležitosti, ako sa chytiť Lisiných odchýlok a pochybení a vybiť si svoje vnútorné frustrácie, len aby som dosiahol svoje ciele, bez ohľadu na to, koľko škody som jej spôsobil. Keď istý projekt nepostupoval, hoci som jasne videl, kde sú problémy a mal som čas pomôcť, nechcelo sa mi tým zaoberať, pretože som vedel, že dohľad má Lisa. Dokonca som dúfal, že zlyhá a stratí tvár. Videl som, že mám príliš veľkú túžbu po povesti a postavení, som neprívetivý a vôbec nechránim cirkevnú prácu. Súperil som o slávu, vždy som sa snažil prekonať ostatných a vôbec som nemyslel na svoju povinnosť. Práca, na ktorú som dohliadal, sa prakticky zastavila a ja som upadol do temnoty. Toto „súperenie“ ma vtiahlo do začarovaného kruhu. Presne ako Boh hovorí: „Ak nikdy nebudeš dobre konať svoju povinnosť, budeš postupne vyradený.“ Uvrhol som cirkevnú prácu do chaosu a ani mi nenapadlo nad sebou uvažovať. Keby som takto pokračoval ďalej, ktovie, akého rušivého správania by som bol schopný. V najhoršom prípade by som mohol byť dokonca vyradený. Našťastie, moje prepustenie včas zastavilo moje zlé skutky. To mi Boh dal šancu uvažovať nad sebou a spoznať samého seba a orezal ma za moju túžbu a ambíciu usilovať sa o slávu, zisk a postavenie. Uvedomil som si, že to je Božia spása a Jeho spôsob, ako ma chrániť. Ďakoval som Bohu a môj stav sa výrazne zlepšil. Dal som si osobné predsavzatie, že si budem plniť svoju povinnosť poctivo a prestanem súperiť o slávu.

Potom som bol vo svojej povinnosti oveľa nenápadnejší. Aj keď mi bola pridelená všeobecná práca a musel som robiť niektoré nenápadné, príležitostné práce, bol som ochotný sa podriadiť, pretože som vedel, že keď mi Boh dal túto šancu na pokánie, mal by som svoju povinnosť konať poctivo. Krátko nato sa rozbehol nový videoprojekt a na moje prekvapenie ma všetci vybrali, aby som viedol prácu na jeho produkcii. Vážil som si túto príležitosť a usilovne som skúmal a hľadal príslušné princípy. Po nejakom čase sa začala rysovať základná štruktúra videa a keď som videl, ako to dopadlo, bol som so sebou celkom spokojný. Moja túžba po povesti a postavení opäť vzplanula. Pomyslel som si: „Možno som bol ako vodca prepustený, ale deň talentovaného človeka vždy príde. Musím sa chopiť tejto príležitosti, aby som využil svoje silné stránky a dokázal svoj talent. Lisa je možno lepšia ako ja, pokiaľ ide o duchovné spoločenstvo o pravde a riešenie problémov, ale ja mám navrch, čo sa týka odborných zručností. Ak tomu venujem čas a dobre zvládnem produkciu tohto videa, všetci uvidia moje zlepšenie a možno budem opäť vybraný za vodcu a prekonám Lisu.“ Jedného dňa som počul, že celkový postup práce je pomalý a Lisu orezala vodkyňa pre videá, ktoré porušovali princípy. Keď som to počul, pocítil som trochu škodoradosti a pomyslel som si: „Vidíte, práca na videách sa od môjho prepustenia nezlepšila. Je to horšie ako predtým. Predtým som vedel odhaliť problémy a poskytnúť nápady, takže je lepšie, ak nedosiahnu žiadny pokrok. Môžu tak vidieť, že som to nebol len ja, kto si nerobil svoju prácu dobre, ale aj Lisa.“ Neskôr som počul, že Lisa bola v poslednom čase v zlom stave – jej duchovnému spoločenstvu na zhromaždeniach chýbalo akékoľvek svetlo a ostatní boli zmietaní problémami a stali sa negatívnymi. V duchu som si hovoril: „Ak to takto pôjde ďalej, možno sa v práci na videách objaví vážny problém a Lisa bude prepustená. Možno potom budem za vodcu vybraný ja a budem môcť naďalej dohliadať na túto prácu.“ Tak som pokračoval v práci na videu, pričom som zároveň pozorne sledoval Lisinu situáciu. Keď som počul, že sa Lisa poučila z orezávania, jej stav sa zlepšil, bratia a sestry vďaka neúspechom a nezdarom pochopili určité princípy a dosahovali lepšie výsledky, cítil som hlboké sklamanie a skľúčenosť. Najmä keď na zhromaždení Lisa hovorila v duchovnom spoločenstve o tom, čo vďaka tomu všetkému získala a zažila, a získala si uznanie všetkých, bol som ešte nespokojnejší. Zaplavili ma žiarlivé a nenávistné myšlienky. Cítil som, že už niet žiadnej nádeje na môj návrat. Potom som sa nevedel motivovať a pri produkcii videa som bol nesústredený. O niekoľko dní neskôr bolo video hotové. Na moje prekvapenie si však vodkyňa pri kontrole všimla veľký problém. Úpravu videa následne pridelila niekomu inému a nenechala ma pokračovať v jeho produkcii ani mi nepridelila žiadne ďalšie povinnosti. Bol som úplne zaskočený. Stratou tejto príležitosti produkovať video mi vzali jedinú vec, ktorou som sa mohol pochváliť. Kým všetci ostatní bratia a sestry boli zaneprázdnení svojimi povinnosťami, ja som nemal čo robiť a bol som tam ako päsť na oko. Cítil som sa naozaj hrozne – bol som osamelý, skormútený, utrápený a zničený utrpením. So slzami v očiach som sa modlil k Bohu: „Drahý Bože, viem, že z Tvojej spravodlivosti čelím tejto situácii. Po svojom prepustení som nad sebou skutočne neuvažoval a nezískal som pravé poznanie seba samého. Namiesto toho som len hľadal spôsoby, ako sa vrátiť a zviditeľniť. Bol som zlomyseľný a arogantný a znechutil som Ťa. Teraz nemôžem konať žiadnu povinnosť a stal som sa v cirkvi darmožráčom. Ó, Bože, už nechcem súperiť o slávu. Prosím, osvieť ma a dovoľ mi získať skutočné poznanie seba samého, aby som sa mohol nenávidieť a vzdorovať si a nevracal sa k svojim starým zvykom.“

Potom som narazil na ďalšiu pasáž Božích slov: „Antikristi považujú svoje vlastné postavenie a vlastnú povesť za dôležitejšie než čokoľvek iné. Títo ľudia sú nielen ľstiví, prefíkaní a podlí, ale aj mimoriadne suroví. Čo robia, keď zistia, že ich postavenie je v ohrození, alebo keď stratia svoje miesto v srdciach ľudí, stratia ich podporu a náklonnosť, ľudia ich už neuctievajú a nevzhliadajú k nim a oni upadnú do potupy? Zrazu sa stanú nepriateľskými. Len čo stratia svoje postavenie, zdráhajú sa vykonávať akúkoľvek povinnosť, všetko robia povrchne a nemajú záujem nič robiť. To však nie je ten najhorší prejav. Aký je ten najhorší prejav? Len čo títo ľudia stratia svoje postavenie, nikto k nim nevzhliada a nikoho nezavádzajú, objaví sa nenávisť, žiarlivosť a pomsta. Nielenže nemajú bohabojné srdce, no chýba im aj akýkoľvek náznak podriadenosti. Vo svojom srdci navyše majú sklon nenávidieť Boží dom, cirkev a vodcov a pracovníkov, túžia po tom, aby sa práca cirkvi dostala do problémov alebo zastavila, a chcú sa vysmievať cirkvi a bratom a sestrám. A tiež nenávidia každého, kto sa usiluje o pravdu a bojí Boha. Útočia na každého, kto je vo svojej povinnosti verný a ochotný zaplatiť cenu, a vysmievajú sa mu. To je povaha antikristov – no nie je surová? Sú to zjavne zlí ľudia – antikristi sú vo svojej podstate zlí ľudia. Dokonca aj keď sa zhromaždenia konajú online, potichu nadávajú, ak vidia, že je dobrý signál, a hovoria si: ‚Dúfam, že signál vypadne! Dúfam, že signál vypadne! Je lepšie, ak nikto nepočuje kázne!‘ Čo sú zo za ľudia? (Diabli.) Sú to diabli! Rozhodne to nie sú ľudia z Božieho domu.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Druhá časť)) Boh odhaľuje, že prirodzenosť antikrista je surová. Len čo stratí svoje postavenie a podporu druhých, nielenže začne byť vo svojich povinnostiach povrchný, ale stane sa aj nenávistným, žiarlivým a pomstychtivým, túži po tom, aby sa v cirkevnej práci objavili problémy, len aby sa mohol s opovrhnutím vysmiať Božiemu domu a ostatným. Videl som, že moje vlastné správanie bolo presne také, aké Boh odhalil. Keď som počul, že v práci, na ktorú dohliadala Lisa, sa vyskytli problémy a ona bola orezaná, tajne som sa radoval a nemohol som sa dočkať, kedy sa v práci na videách objaví vážny problém, pre ktorý Lisu prepustia a ja ju budem môcť nahradiť. Keď som počul, že sa Lisin stav zlepšil, ostatní sa niečo naučili a cirkevná práca nabrala priaznivý obrat, bol som nešťastný. Prejavoval som akurát tak povahu antikrista! Len antikristi, diabli a satan nenávidia Boha a pravdu, dúfajúc, že cirkevná práca sa zastaví, všetci sa stanú negatívnymi, zanechajú svoje povinnosti, stratia Božiu spásu a nakoniec s nimi zostúpia do pekla. Napriek tomu, že som bol členom cirkvi, ktorý prijal mnoho polievania a zaopatrenia z Božích slov, usiloval som sa o povesť a postavenie namiesto pravdy, narúšal som cirkevnú prácu a nečinil som pokánie. A pretože moja túžba po postavení nebola uspokojená, dúfal som, že v cirkevnej práci sa objavia problémy, aby Lisa nevyzerala lepšie ako ja. Boli to zlomyseľné a opovrhnutiahodné myšlienky. Ľudia z Božieho domu by mali byť jednej mysle s Bohom. Keď vidia, že sa viac ľudí usiluje o pravdu, dobre koná svoje povinnosti a berie do úvahy Boží úmysel, cítia sa šťastní. Keď cirkevná práca naráža na prekážky, postavia sa za zachovanie práce. Keď som však videl, že pri produkcii videí vznikajú problémy a ostatní sa stávajú negatívnymi, nepomohol som im vyriešiť ich problémy, ba dokonca som sa im s opovrhnutím smial. Keď sa ich stav zlepšil a práca na videách sa začala rozbiehať, v skutočnosti som sa cítil nešťastne. Moje myšlienky boli vskutku zlomyseľné. Vôbec som nechránil cirkevnú prácu a nebol som hoden byť súčasťou Božieho domu. Aké nehanebné bolo odo mňa myslieť si, že by som sa mal stať vodcom!

Neskôr som si prečítal ďalšiu pasáž Božích slov, ktorá mi pomohla pochopiť moju satanskú povahu. Všemohúci Boh hovorí: „Ľudia by si o sebe nemali myslieť, že sú veľmi dokonalí, veľmi výnimoční, veľmi vznešení alebo veľmi odlišní od ostatných; to všetko spôsobuje arogantná povaha a nevedomosť človeka. Vždy sa považovať za osobitého – to spôsobuje arogantná povaha; nikdy nedokázať prijať svoje nedostatky a čeliť vlastným chybám a zlyhaniam – to spôsobuje arogantná povaha; nikdy nedovoliť iným, aby im boli nadradení alebo aby boli lepší, ako sú oni sami – to spôsobuje arogantná povaha; nikdy nedovoliť, aby silné stránky ostatných prevyšovali alebo prekonali ich vlastné – to spôsobuje arogantná povaha; nikdy nedovoliť ostatným, aby mali lepšie myšlienky, návrhy a názory, ako majú oni sami, a po zistení, že ostatní sú lepší, sa stať negatívnym, nechcieť hovoriť, cítiť sa utrápene a zronene a byť rozrušený – to všetko spôsobuje arogantná povaha. Arogantná povaha môže spôsobiť, že nedokážeš prijať naprávanie od ostatných, pretože chrániš svoju hrdosť, nedokážeš sa postaviť svojim nedostatkom a prijať vlastné zlyhania a chyby. Ba čo viac, keď je niekto lepší ako ty, môže to v tvojom srdci vzbudiť nenávisť a žiarlivosť a môžeš sa cítiť obmedzovaný a dokonca nechceš konať svoju povinnosť a stávaš sa pri jej konaní povrchným. Arogantná povaha môže spôsobiť, že sa u teba objavia takéto spôsoby správania a postupy.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Princípy, podľa ktorých by si mal človek počínať) Uvažoval som nad sebou vo svetle Božích slov: Dôvod, prečo som sa vždy cítil schopný a snažil som sa s Lisou súperiť, bol ten, že som bol veľmi arogantný, chýbal mi rozum a nevedel som, aký v skutočnosti som. Celý čas som veril, že mám odborné vedomosti a bohaté skúsenosti. Bol som na to hrdý a cítil som, že som v týchto oblastiach silnejší ako Lisa. Myslel som si, že tieto predpoklady budú stačiť na to, aby som prácu robil dobre, takže keď Lisa dosiahla vo svojej povinnosti lepšie výsledky ako ja a vyššia vodkyňa pridelila časť mojich povinností jej, nechcel som sa s tým zmieriť a myslel som si, že nie je o nič lepšia ako ja. Dokonca som sa chcel po prepustení vrátiť späť. Keď sa na to pozriem spätne, vidím, že som bol s prácou len o niečo viac oboznámený, len o trochu skúsenejší, a hoci som vedel poradiť pri produkcii videa, neznamenalo to, že som vhodný na prácu vodcu. Hlavnou úlohou vodcu je viesť ostatných pri jedení a pití Božích slov a vstupovaní do pravdy-reality a riešiť všetky problémy, ktoré sa v cirkvi objavia, aby sa zabezpečil normálny tok cirkevnej práce. Ja som však vôbec nedokázal robiť skutočnú prácu, ktorú by mal robiť vodca. Keď sa vedúci tímov nezhodli, často sa hádali a nikto nechcel ustúpiť, nevedel som, ako hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby som problém vyriešil a pomohol im harmonicky spolupracovať. Tiež, keď niektorí bratia a sestry začali byť vo svojich povinnostiach negatívni a pasívni a potrebovali duchovné spoločenstvo o Božích slovách, aby sa im dostalo podpory, chýbali mi skúsenosti, môjmu duchovnému spoločenstvu chýbala hĺbka a ich problémy som nevyriešil. Nebol som na potrebnej úrovni vo všetkých aspektoch cirkevnej práce. Lisa možno mala nejaké nedostatky v odborných zručnostiach, ale dokázala vyriešiť niektoré ťažkosti, ktoré sa vyskytli v cirkevnej práci. Vyššia vodkyňa jej pre dobro cirkvi pridelila časť práce, ale ja som bol príliš arogantný a nemal som dobrý odhad svojich schopností. Očividne som sa Lise nemohol rovnať, ale stále som si myslel, že áno, a nechcel som ustúpiť, vždy som súperil. Bol som skrátka nezmyselne arogantný! Potom som si prečítal túto pasáž Božích slov: „Nie je nič, čo Boh neznáša viac, ako to, keď sa ľudia usilujú o postavenie, pretože úsilie o postavenie je satanská povaha, je to zlá cesta, ktorá má pôvod v skazenosti satana, je to niečo, čo Boh odsudzuje, a je to presne to, čo bude Boh súdiť a očisťovať. Boh neznáša nič väčšmi, ako keď sa ľudia usilujú o postavenie, a ty oň napriek tomu stále zaťato súperíš, neochvejne si ho ctíš a chrániš a vždy sa ho snažíš získať pre seba. Vari nie je v tomto všetkom akýsi druh nepriateľstva voči Bohu? Postavenie ľuďom neurčuje Boh; Boh poskytuje ľuďom pravdu, cestu a život, tak aby sa nakoniec stali stvorenými bytosťami na požadovanej úrovni, malé a bezvýznamné stvorené bytosti – nie niekto, kto má postavenie a prestíž a koho uctievajú tisíce ľudí. A tak nezáleží na tom, z akej perspektívy sa na to pozeráme, hľadanie postavenia je cesta k zničeniu. Je jedno, aké rozumné ospravedlnenie máš pre svoje usilovanie sa o postavenie, táto cesta je aj tak nesprávna a Boh ju neschvaľuje. Nezáleží na tom, ako veľmi sa snažíš alebo akú vysokú cenu platíš, ak túžiš po postavení, Boh ti ho nedá; ak ti ho Boh nedá, nepodarí sa ti vybojovať si ho a ak budeš v boji pokračovať, výsledok bude len jeden: budeš zjavený a vyradený – budeš na ceste k zničeniu.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Tretia časť)) Keď som si to prečítal, bol som zhrozený zo svojich činov, najmä po prečítaní časti, ktorá hovorila: „Ak túžiš po postavení, Boh ti ho nedá; ak ti ho Boh nedá, nepodarí sa ti vybojovať si ho a ak budeš v boji pokračovať, výsledok bude len jeden: budeš zjavený a vyradený – budeš na ceste k zničeniu.“ Prostredníctvom Božích slov som videl, aká neuraziteľná je Božia spravodlivá povaha. Cirkev mi dala príležitosť konať túto povinnosť, aby som sa vo svojej povinnosti usiloval o pravdu a nakoniec sa stal stvorenou bytosťou na požadovanej úrovni. Ja som však namiesto toho neustále súperil o postavenie. Nešiel som zámerne proti Božím požiadavkám? Nič sa Bohu nehnusí väčšmi než toto. Napriek tomu, že som bol dlho zodpovedný za prácu na videách, mal som len teoretické základy v technických aspektoch práce a nebol som v nich veľmi zbehlý, takže keď odo mňa naozaj chceli, aby som vyrobil video, nedokázal som to urobiť dobre. Keď sme v práci na videách dosahovali dobré výsledky v čase, keď som bol vodcom, bolo to všetko vďaka vedeniu Ducha Svätého a úsiliu nášho tímu, nie vďaka môjmu prínosu. Tieto úspechy som však nosil ako korunu na hlave a nedovolil som, aby mi ostatní ukradli slávu. Neúnavne som o ňu súperil a uvrhol som cirkevnú prácu do chaosu. Všetko, čo som robil, bolo zlé, proti Bohu a Bohu odporné. V tej chvíli som si spomenul na sestru, s ktorou som pred rokom spolupracoval. Mala silnú túžbu po postavení a povesti a lipla na svojej moci. Potláčala a trýznila každého, kto ohrozoval jej postavenie, a dokonca bez mihnutia oka sabotovala cirkevnú prácu, len aby si postavenie ochránila. Následne bola za všetky svoje zlé skutky zjavená ako antikrist a bola vypudená. Pokiaľ ide o mňa, bolo jasné, že som nevykonával skutočnú prácu, ale aj tak som chcel súperiť, čo narúšalo a vyrušovalo cirkevnú prácu. Keby som nečinil pokánie, ale pokračoval by som takto, Boh by ma pravdepodobne vyradil. Keď som si to uvedomil, modlil som sa k Bohu: „Ó, Bože, cirkev mi dala príležitosť cvičiť sa za vodcu, ale ja som sa nevenoval svojim povinnostiam a nekráčal som po správnej ceste. Namiesto toho som súperil o slávu. Všetky moje myšlienky a činy boli zlé, a ak budem potrestaný, bude to úplne zaslúžené. Drahý Bože, už nechcem žiť tak opovrhnutiahodne. Som pripravený činiť pokánie a začať odznova.“

O niekoľko dní neskôr mi moja vodkyňa poslala správu, v ktorej mi oznámila, že som bol poverený úlohou vo videu s chválospevom, a požiadala ma, aby som sa daný chválospev najprv naučil. Keď som tú správu zbadal, bol som nesmierne nadšený. Z celého srdca som ďakoval Bohu, že mi dal ďalšiu šancu. Chválospev, ktorý som sa mal naučiť, sa volal „Božie opatrovanie ľudstva“. V tomto chválospeve som si prečítal tieto Božie slová: „Hoci ľudia, ktorí zaplnili mesto Ninive, boli rovnako skazení, podlí a násilní ako ľudia Sodomy, vďaka ich pokániu zmenil Boh názor a rozhodol sa nezničiť ich. Keďže spôsob, akým pristupovali k Božím slovám a pokynom, svedčil o postoji, ktorý bol v ostrom rozpore s postojom Sodomčanov, a keďže sa skutočne podriadili Bohu, skutočne sa kajali a správali sa úprimne a od srdca vo všetkých ohľadoch, to, že ich Boh opatroval, opäť vychádzalo z Jeho srdca a udelil im opateru. To, čo Boh udeľuje ľudstvu, a Jeho opatrovanie ľudstva nemôže nik napodobniť a žiadny človek nemá Božie milosrdenstvo, Jeho toleranciu ani Jeho úprimné city voči ľudstvu.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný II) Prostredníctvom Božích slov som videl Jeho úmysel spasiť ľudstvo. Boh sa rozhneval a chcel zničiť obyvateľov Ninive pre ich skazenosť a zlo, ale keď Ninivčania pred Bohom úprimne činili pokánie, upokojil svoj hnev a nezničil ich. Vďaka tomu som si uvedomil, že Boh si cení úprimné pokánie ľudí. Napriek tomu, že som narúšal a vyrušoval cirkevnú prácu a spáchal priestupky, Boh ma nevyradil. Použil moje prepustenie a orezanie, aby ma prinútil nad sebou uvažovať. To všetko bola Božia spása! Nemohol som ďalej žiť v ľútosti a negativite. Musel som pred Bohom činiť pokánie, hľadať pravdu a vyriešiť svoju skazenú povahu, aby som sa vyhol ďalšiemu páchaniu zla a odporovaniu Bohu.

Raz som si počas svojej pobožnosti prečítal pasáž Božích slov, ktorá mi dala cestu praktizovania. Všemohúci Boh hovorí: „Vzdať sa povesti a postavenia nie je ľahké – ľudia to môžu dosiahnuť len usilovaním sa o pravdu. Iba vďaka porozumeniu pravde môžu spoznať samých seba, jasne vidieť prázdnotu usilovania sa o slávu, zisk a postavenie a jasne vidieť pravdu o skazenosti ľudstva. Iba keď ľudia skutočne spoznajú samých seba, môžu opustiť postavenie a povesť. Nie je ľahké odvrhnúť svoju skazenú povahu. Ak si priznal, že nevlastníš pravdu, že máš príliš veľa nedostatkov a že odhaľuješ príliš veľa skazenosti, a napriek tomu nevynakladáš žiadne úsilie na to, aby si sa usiloval o pravdu, maskuješ sa a dopúšťaš sa pokrytectva, čím vedieš ľudí k mylnej domnienke, že dokážeš čokoľvek, potom ťa to vystaví nebezpečenstvu – a skôr či neskôr príde čas, keď narazíš na múr a padneš. Musíš priznať, že nevlastníš pravdu, a byť dosť odvážny na to, aby si čelil realite. Máš slabosti, odhaľuješ skazenosť a máš všemožné nedostatky. Je to normálne, pretože si obyčajný človek, nie si nadčlovek ani nie si všemocný, a musíš to uznať. … Keď vo svojich myšlienkach a túžbach neustále súperíš o postavenie, potom si musíš uvedomiť, k akým nepriaznivým dôsledkom takýto stav povedie, ak zostane nevyriešený. Tak nestrácaj čas a hľadaj pravdu, prekonaj svoju túžbu súperiť o postavenie, kým je v počiatočnom štádiu, a nahraď ju praktizovaním pravdy. Keď budeš praktizovať pravdu, tvoja túžba a ambícia súťažiť o postavenie zoslabne a nebudeš vyrušovať dielo cirkvi. Takto si Boh tvoje činy zapamätá a schváli.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Tretia časť)) Prostredníctvom Božích slov som videl, že na to, aby som skutočne odložil svoju túžbu po povesti a postavení, musím mať najprv poznanie seba samého, byť schopný aktívne odhaliť a priznať svoje chyby a dovoliť ostatným vidieť moju skutočnú situáciu. Keď sa túžba súperiť vráti, musím sa vedome modliť k Bohu, vzdorovať sebe samému a spolupracovať s ostatnými. Len vtedy môžem dobre konať svoju povinnosť. Uvedomil som si, že som sa nezameral na uvažovanie nad sebou a poznanie seba samého. Začal som nesmierne žiarliť, nebol som ochotný aktívne hovoriť o svojom stave s ostatnými a nehľadal som pravdu na jeho vyriešenie. V dôsledku toho som žil v stave súperenia o slávu, čo spôsobovalo narušenie v cirkevnom živote. Odteraz som musel konať podľa Božích slov. Následne som sa vedome otvoril ohľadom svojho stavu v mojej povinnosti a aktívne som sa snažil učiť od tých, s ktorými som spolupracoval. Po nejakom čase som si všimol, že bratia a sestry mali určité silné stránky, ktoré mne chýbali. Cítil som sa ešte viac zahanbený svojou aroganciou a neznalosťou. Spomenul som si na to, ako som súperil o slávu a spôsoboval straty v cirkevnej práci, a cítil som ešte väčšiu ľútosť. Potichu som sa modlil k Bohu: „Ó, Bože, vďaka tomu, že som bol odhalený a prepustený, som získal určité poznanie. V minulosti som súperil o slávu bez toho, aby som chránil záujmy cirkvi. Nielenže som narúšal cirkevnú prácu, ale ubližoval som aj svojim bratom a sestrám. Naozaj nie som hoden toho, aby ma nazývali človekom! Odteraz som ochotný praktizovať podľa Tvojich slov, učiť sa zo silných stránok iných a vo svojej povinnosti harmonicky spolupracovať s ostatnými.“

Neskôr sa v novom videoprojekte objavili určité problémy a vyššia vodkyňa mňa a Lisu poverila, aby sme ich spoločne vyriešili. Tentoraz som v našom partnerstve s Lisou nesúperil. Namiesto toho som s ňou aktívne diskutoval a hľadal u nej radu, keď sa objavili problémy, a pokračovali sme, až keď sme sa zhodli. Niekedy, keď bolo Lisino duchovné spoločenstvo jasnejšie a plné väčšieho vhľadu ako moje, podvedome som sa snažil dokázať svoje kvality. Hneď som si však uvedomil, že opäť súperím, a modlil som sa k Bohu, vzdoroval som sebe samému, prijal som Lisine návrhy a usilovne som o nich uvažoval a hľadal v nich odpovede. Uvedomil som si, že Lisine nápady boli naozaj lepšie ako moje, a dokázal som ich prijať z celého srdca. Pri takomto praktizovaní som sa cítil skutočne pokojne a vyrovnane. Božie slová ma naučili, ako dobre spolupracovať a žiť aspoň trochu ako človek.