Patrila som medzi ľudí so silnou túžbou po cti a postavení. Od malička som sa usilovala vyčnievať a byť lepšia. Ako hovorí príslovie: „Úradníci sú viac než obyčajní ľudia“. Aj ten najmenší úradník sa považuje za lepšieho než bežný človek. Verila som, že mať úradnícku pozíciu znamená mať moc, byť rešpektovaná a uctievaná, kdekoľvek prídeš. Keď som bola mladá, robila som v dedine všetku špinavú a ťažkú robotu, len aby som získala úradnícku pozíciu. Ba dokonca som po nociach ako nedocenený hrdina pracovala na poliach. Mohla som sa snažiť akokoľvek, no pre moje nízke vzdelanie som sa mohla byť len vedúcou Zväzu žien v našej dedine.

V roku 1999 som prijala Božie dielo posledných dní a konala svoju povinnosť šírením evanjelia v cirkvi. Keď som počas stretnutí vídala vyššie postavených vodcov obkolesených bratmi a sestrami, ktorí sa ich pýtali na to či ono, cítila som veľkú závisť. Byť vodcom bolo dobré, kdekoľvek šli, všetci sa okolo nich zhlukovali, aké prekrásne! Keď sa v budúcnosti dokončí Božie dielo, títo vodcovia budú určite spasení Bohom. Musím sa vážne usilovať. Ak by som sa stala vodkyňou v Božom dome, nielenže by bratia a sestry ku mne vzhliadali, ale mala by som aj viac príležitostí na spásu a zdokonalenie. Pokiaľ sa budem svedomito usilovať a dobre vykonávať svoju povinnosť, určite budem mať príležitosť stať sa vodkyňou. V tom čase sa evanjelium práve rozšírilo do našej oblasti a väčšina ľudí, ktorí ho prijali, boli bratia a sestry z našej starej cirkvi. Len čo ich vyrušili pastori, alebo začali prepadať pesimizmu či čeliť problémom, bežala som ich podporiť. Všetci bratia a sestry ma obdivovali, prišli za mnou s hocijakým problémom. Hoci sme v tom čase ešte nezaložili cirkev a nemali sme žiadne cirkevné vedenie, to, čo som robila ja, bola vedúca práca. Bratia a sestry, ktorí prijali Božie dielo posledných dní spolu so mnou, tiež tvrdili: „Pokiaľ v budúcnosti nevyberú za vodcu niekoho iného, určite zvolia Li Jing.“ Ich slová ma veľmi potešili. Napadlo mi: „Spomedzi bratov a sestier, ktorí prijali evanjelium so mnou, nie je nikto lepší odo mňa. Nikto sa nevydal Bohu viac ako ja. Bratia a sestry ma tiež podporujú, a keď príde čas zvoliť vodcu, všetci si určite vyberú mňa.“ V druhej polovici roku 1999 k nám na stretnutie prišli najvyšší predstavitelia. Tvrdili, že chcú založiť cirkev a zvoliť vodcu cirkvi. Bola som šťastná, to, že ma zvolia za cirkevnú vodkyňu som brala ako hotovú vec. Počas stretnutia som sebaisto čakala, kým vyššie vedenie oznámi výsledky volieb. No nečakane za vodkyňu zvolili sestru Liu Qing a mňa zvolili za diakonku pre evanjelium. V okamihu, keď som počula výsledky, mi srdce zaplavil chlad a zamrazilo ma až do špiku kostí, tvár mi zosmutnela a mne napadlo: „Celý deň som v jednom kole, šírim evanjelium, polievam nových veriacich, hostím bratov a sestry, nezastavím sa a oni ma ani len nezvolili za vodkyňu? Nie je celá táto práca márna? Keďže ma nezvolili za vodkyňu, bratia a sestry teraz isto povedia, že nie som taká dobrá ako Liu Qing. Ako sa im ukážem na oči?“ Po skončení stretnutia som sa vrátila domov, a čím viac som nad tým uvažovala, tým viac som sa cítila ukrivdená. Ani som si neuvedomila, že mi tečú slzy. V srdci som závidela Liu Qing: V našej denominácii si predtým nebola taká horlivá ako ja, tak čo ťa oprávňuje byť vodkyňou? Raz sa ma prišla Liu Qing opýtať na polievanie nových veriacich. A ja som v duchu zúrila: „Ničomu nerozumieš a napriek tomu si vodkyňa? Ak to nezvládaš, prečo si to nepovedala skôr?“ Netrpezlivo som odvetila: „Nie si náhodou vodkyňou ty? Príď na to sama.“ Liu Qing bezradne povedala: „Kládla som ti tie otázky preto, lebo tomu nerozumiem.“ Keď to povedala, v srdci som pocítila akési výčitky, a tak som jej zmierlivým tónom povedala, čo robiť. Keďže ma nezvolili za vodkyňu, v srdci som cítila stratu a nedokázala som nazbierať zanietenie na výkon svojich povinností. Keď som predtým dohliadala na evanjelizačnú prácu, aktívne som vyhľadávala bratov a sestry, aby som pochopila situáciu potenciálnych prijímateľov evanjelia a spojila som sa s nimi, aby sme šírili evanjelium. No teraz, keď sme nemali potenciálnych prijímateľov evanjelia, som ich ani aktívne nevyhľadávala. Keď som sem-tam bola sama doma, premýšľala som: „Organizujem u seba zhromaždenia, šírim evanjelium a ani tak ma nakoniec nezvolili za vodkyňu. Akú mám v budúcnosti nádej na spásu?“ Čím viac som nad tým premýšľala, tým som bola negativistickejšia a modlila som sa k Bohu za svoj stav: „Bože, nestala som sa vodkyňou a nemám žiadnu motiváciu konať svoju povinnosť, moje srdce je nesvoje. Neviem však, ako tento stav zmeniť. Prosím, veď ma, aby som pochopila Tvoj úmysel.“

Počas rannej pobožnosti som si prečítala tieto Božie slová: „Milujem všetkých, ktorí po Mne úprimne túžia. Ak sa budete sústrediť na lásku ku Mne, určite vám nesmierne požehnám. Rozumiete Mojim zámerom? V Mojom dome sa nerozlišuje vyššie a nižšie postavenie, každý je Mojím synom a ja som váš Otec, váš Boh. Som najvyšší a jedinečný a ovládam vesmír a všetko.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 31. kapitola) „V Mojom dome by si Mi mal ‚slúžiť s pokorou a v skromnosti‘. Toto by malo byť tvojím heslom. Nenechaj sa unášať, akoby si bol listom stromu. Buď jeho koreňom, hlboko zakorenený v živote. Vstúp do skutočného života a ži podľa Mojich slov. Viac Ma vo všetkom hľadaj, priblíž sa ku Mne a buď so Mnou v duchovnom spoločenstve. Nevenuj pozornosť vonkajším vplyvom a nenechaj sa obmedzovať žiadnou osobou, udalosťou ani vecou. Miesto toho buď v duchovnom spoločenstve s duchovnými bratmi a sestrami a spoločne o Mne rozjímajte. Pochop Moje zámery, pusť k sebe Môj život, ži Moje slová a dodržiavaj Moje požiadavky.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 31. kapitola) Po prečítaní Božích slov som pochopila, že v Božom dome sa nerozlišuje vysoké alebo nízke postavenie. Božím úmyslom je, aby sme sa usilovali o pravdu, v tichosti vykonávali svoje povinnosti a uspokojili Boha. Boh nechce, aby sme sa usilovali o postavenie, ale skôr o pravdu a získanie života. Získanie postavenia je druhom vonkajšej slávy, ale je bezvýznamné a prázdne. Presne ako listy, hoci krásne, na jeseň opadnú, kvety, hoci nádherné a chválené ľuďmi, bez ovocia, sú bez života. Vždy som chcela byť vodkyňou, mať podporu, obdiv, byť vypočutá a mať oporu v ľuďoch, mať postavenie v ich srdciach, no aký význam vlastne malo usilovať o tieto veci? Božie dielo posledných dní malo ľudí súdiť a očistiť, poskytnúť im pravdu. Ak som sa neusilovala o pravdu, ak sa moja skazená povaha nezmenila a ja som nezískala pravdu, nebola potom moja viera zbytočná? Postavenie som si cenila tak vysoko, že bez neho som bola negatívna a stratila som nadšenie pre šírenie evanjelia. Uvedomila som si, že sa neusilujem o pravdu, ale o povesť a postavenie. Nevzďaľovala som sa tak Božím úmyslom? Modlila som sa k Bohu: „Bože, moja túžba po postavení je priveľká. Keď vidím, ako sa iní stávajú vodcami a mňa nezvolili, prepadám negativizmu. Vo svete som sa usilovala stať úradníčkou a členkou kádra. Teraz žijem v Božom dome a stále sa usilujem o rovnaké veci. Čím sa to líši od toho, keď som bola súčasťou sveta? Bože, už nechcem usilovať o postavenie. Som ochotná vykonávať svoje povinnosti ako stvorená bytosť podľa Tvojich požiadaviek, aby som Ťa uspokojila.“ Potom sa môj stav zmenil, zrazu som sa tešila na šírenie evanjelia. Keď mala Liu Qing ťažkosti a prišla si po radu, hovorila som s ňou v duchovnom spoločenstve, vždy, keď som danej veci rozumela. Cítila som, že to je súčasť práce cirkvi, že keď má sestra ťažkosti, bolo mojou zodpovednosťou jej pomôcť a bola to aj povinnosť, ktorú som mala vykonávať. O dva mesiace Liu Qing zbavili funkcie, lebo nedokázala robiť skutočnú prácu a bratia a sestry si za cirkevnú vodkyňu vybrali mňa. V srdci som cítila výnimočnú radosť. Myslela som, že mi tým Boh preukázal priazeň a ja musím pracovať ešte usilovnejšie. Potom som vybrala vodcov pre jednotlivé skupiny a s bratmi a sestrami som v duchovnom spoločenstve hovorila o dôležitosti šírenia evanjelia a efektivita šírenia evanjelia sa zlepšila. Počas dňa som šírila evanjelium a po nociach polievala nových veriacich, a keď niekto z bratov a sestier prepadal negativite či slabosti, navštívila som ho a ponúkla svoju pomoc. Všetci ma vrelo vítali, a ak mali otázky, prichádzali za mnou. Keď som videla, ako sa okolo mňa schádzajú a ako veľmi si ma vážia, bol to veľmi príjemný pocit. Hlavou mi šlo: „Byť vodcom je skvelé. Ak budem dobre vykonávať všetky práce v cirkvi, prídu príležitosti na ďalší postup. Ak sa dostanem o stupienok vyššie, získam ešte väčší rešpekt.“

Neskôr k nám na stretnutie prišli vyššie postavení vodcovia. Tvrdili, že si chcú spomedzi vodcov niekoľkých cirkví vybrať kazateľa. Pomyslela som si: „Naša cirkev dosahuje lepšie výsledky v efektivite šírenia evanjelia a vo vstupe bratov a sestier do života, a keď pridám svoje nedávne zatknutie Komunistickou stranou a pevné státie za svojím svedectvom, v porovnaní s ostatnými som na tom v každom ohľade lepšie. Určite ma tentokrát zvolia za kazateľku.“ Prekvapivo zvolili sestru Wang Xue. V srdci ma úplne zamrazilo. Pomyslela som si: „Prečo vybrali ju a nie mňa? V cirkevnej práci máme všade najlepšie výsledky, tak v čom nie som lepšia než ona? Ako ma teraz, keď ma nezvolili, budú vnímať bratia a sestry? Kto ma bude v budúcnosti rešpektovať?“ Počas nasledujúcich stretnutí som nehovorila nič. Mala som pocit, že je jedno, ako veľmi sa snažím, koľko mám práce a aká som unavená. Aký to malo zmysel? Hanbila som sa zdôveriť sa o svojom stave a hľadať riešenie, bála som sa, že stratím tvár, a tak som si to nechala pre seba.

Neskôr Wang Xue zvolala stretnutie viacerých vodcov cirkvi a všetci pozorne počúvali, no ja som to brala vlažne. Pomyslela som si, že byť kazateľom je naozaj iné, máte prestíž a rešpekt kdekoľvek idete, ľudia vás počúvajú. Keby som bola kazateľkou ja, bratia a sestry by sa určite točili aj okolo mňa, no teraz som musela počúvať ju, a preto som sa cítila rozhodená. Počas stretnutia, keď vykonávala prácu, som sa zdráhala spolupracovať, mysliac si: „Kedysi sme si boli rovné, nie si o nič lepšia ako ja, a teraz nám tu organizuješ prácu. Keď sa budem riadiť tvojimi pokynmi, nebudem vyzerať horšie ako ty?“ Wang Xue sa ma pýtala na problémy v našej cirkevnej práci, a ja som jej s ľahostajnou tvárou odvetila: „Naša cirkev nemá žiadne problémy. Vyriešili sme si ich sami.“ Potom sa ma pýtala na pokrok pri šírení evanjelia a mne sa už nechcelo odpovedať, tak som úsečne odvetila: „O efektivite našej evanjelizačnej práce ani netreba hovoriť. Ostatné cirkvi nedosahujú ani polovicu našich mesačných výsledkov.“ Keď sa ma pýtala, ako to vyzerá s nováčikmi, už som netrpezlivo odvetila: „Nováčikov polievajú niekoľkí naši vodcovia a pracovníci a darí sa im dobre. Ak tomu neveríš, príď sa presvedčiť sama.“ Wang Xue sa cítila mojím postojom obmedzená a atmosféra na stretnutí bola zrazu rozpačitá. Žila som v neustálom pocite závisti a nespokojnosti a moja duša bola temná. Stratila som záujem vykonávať svoje povinnosti, šla som zo zotrvačnosti. Keď sme mali potenciálnych prijímateľov evanjelia, už som im nechcela šíriť evanjelium. Efektivita šírenia evanjelia začala klesať. Keď za mnou prišli vodcovia hovoriť v duchovnom spoločenstve a pomôcť mi, nebola som schopná ich počúvať. Nakoniec ma zbavili funkcie.

Potom som nad sebou uvažovala: Prečo som sa cítila nepríjemne a nespokojne, keď sa Wang Xue stala kazateľkou? A tak som sa modlila k Bohu, žiadala som Ho, nech ma osvieti a vedie, aby som poznala a vyriešila svoje vlastné problémy. Neskôr som si prečítala tieto Božie slová: „Pri vašom hľadaní máte príliš veľa individuálnych predstáv, nádejí a očakávaní. Súčasné dielo je na to, aby sa orezávali vaše túžby o po postavení a vaše výstredné túžby. Nádeje, postavenie a predstavy sú klasickými predstaviteľmi satanskej povahy. … Myšlienky, na ktoré sa ľudia spoliehajú, aby prežili, im už mnoho rokov rozkladajú srdcia do takej miery, že sa z nich stali zradcovia, zbabelci a podliaci. Nielenže im chýba pevná vôľa a rozhodnosť, ale začali byť aj chamtiví, arogantní a svojhlaví. Úplne im chýba akákoľvek rozhodnosť, ktorá by presahovala ich vlastné ja, a čo viac, nemajú ani kúsok odvahy, aby sa zbavili obmedzení týchto temných vplyvov. Myšlienky a životy ľudí sú také prehnité, že ich pohľady na vieru v Boha sú stále neznesiteľne ohavné, a keď ľudia aj hovoria o svojich pohľadoch na vieru v Boha, je jednoducho neznesiteľné to počúvať. Všetci ľudia sú zbabelí, neschopní, podlí a nestabilní. Necítia odpor k silám temnoty ani lásku k svetlu a pravde; namiesto toho robia všetko pre to, aby ich vyhnali. … Hoci ste dnes dospeli k tomuto kroku, stále ste sa nevzdali postavenia, ale neustále sa naň pýtate a denne ho pozorujete s hlbokým strachom, že jedného dňa ho stratíte a vaše meno bude poškodené. Ľudia svoju túžbu po pohodlí nikdy neodložili bokom.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Prečo nie si ochotný byť protipólom?) Z Božích slov som pochopila, že tento druh situácie mal dnes zjaviť moju túžbu po postavení a moju skazenosť a pomôcť mi zmeniť svoje nesprávne názory na úsilie. Vždy som sa usilovala o povesť a postavenie, a po tom, čo som sa stala cirkevnou vodkyňou, som chcela byť aj kazateľkou a mať ako vodkyňa vyššie postavenie. Túžila som po vysokej pozícii a výhodách vyplývajúcich z postavenia. Predtým, než zvolili kazateľa, som vstávala skoro a do noci pracovala na šírení evanjelia a polievaní nováčikov, zaneprázdnená celý deň. No keď ma nezvolili za kazateľku, začala som byť negativistická a zanedbávať svoje povinnosti. Nemala som chuť šíriť evanjelium, ani keď sa objavili potenciálni prijímatelia evanjelia. Bolo jasné, že som sa usilovala o vodcovské postavenie. Neskôr som premýšľala: Prečo som bola taká posadnutá postavením? Pretože som sa v živote riadila satanovými jedmi, ako „človek sa derie hore, voda tečie dole“ a „úradníci sú viac než obyčajní ľudia“. Myslela som si, že človek by sa mal v živote snažiť dostať vyššie ako ostatní, a že len vtedy k nemu môžu iní vzhliadať a rešpektovať ho, iba tak môže žiť hodnotný a zmysluplný život. Pod vplyvom týchto myšlienok som odmietala byť tou najmenšou v dave. Keď som mala 16-17, chcela som sa stať dedinským kádrom, a tak som v dedine robila rôzne ťažké a únavné práce, do neskorej noci pracovala na poliach ako anonymný hrdina. V devätnástich som sa stala vedúcou Zväzu žien v našej dedine. Po prijatí Božieho diela posledných dní, keď nás vyššie postavení vodcovia zhromaždili a bratia a sestry ich obklopili, hľadajúc odpovede, som im v srdci závidela. Chcela som, aby ma zvolili za vodkyňu, a tak som zanechala seba, vydala sa Bohu, pracovala od svitu do mrku, ochotná podstúpiť akékoľvek útrapy. Keď som sa stala cirkevnou vodkyňou, chcela som byť dokonca kazateľkou a túžila som po vyššom postavení. Keď ma nezvolili za kazateľku, nedokázala som prijať, že nemám postavenie, odmietala som novozvolenú kazateľku, nebola som ochotná načúvať jej duchovnému spoločenstvu a realizácii práce, a keď sa pýtala na našu cirkevnú prácu, bola som ľahostajná, preukazovala som jej pohŕdanie a opovrhnutie, a ona sa mnou preto cítila byť obmedzovaná. Skutočnosť, že som dokázala vylúčiť a ponížiť ostatných, keď som nedosiahla postavenie, ukázala, aká som bola naozaj zlomyseľná. Zjavila som povahu antikrista. Boh je Stvoriteľ. Iba Boh je hodný uctievania a velebenia. Ja som bola iba stvorená bytosť, skazená osoba. Čo ma oprávňovalo k tomu, aby ku mne ostatní vzhliadali? Naozaj vo mne nebol kúsok rozumu ani hanby! Boh mi dať príležitosť praktizovať povinnosti vodcu v nádeji, že sa budem usilovať o pravdu, harmonicky spolupracovať s bratmi a sestrami, že sa budeme navzájom dopĺňať a spoločne vykonávať naše povinnosti. No ja som sa neusilovala o pravdu, ale vždy len o postavenie, aby ma ostatní obdivovali. Kvôli povesti a postaveniu som dokonca žiarlila a závidela, obmedzovala a vylučovala iných, škodila bratom a sestrám a narúšala prácu cirkvi. Uvedomila som si, že snaha o postavenie je cestou odolávania Bohu, a ak neučiním pokánie, nakoniec budem čeliť Božiemu trestu. Modlila som sa k Bohu: „Bože, ja, skazená osoba, sa vždy snažím, aby ma ostatní obdivovali. Moje činy a skutky sú plné nenávisti voči Tebe. Som pripravená obrátiť sa zase k Tebe, a už sa viac neusilovať o povesť a postavenie. Prosím, zaveď ma na cestu usilovania o pravdu.“

Jedného dňa som si prečítala ďalšie Božie slová. „Človek Ma nikdy nemiloval úprimne. Keď ho povyšujem, cíti sa byť nehodný, ale to ho nenúti, aby sa Mi snažil vyhovieť. Len drží v rukách ‚postavenie‘, ktoré som mu dal, a skúma ho, necitlivý voči Mojej milote sa radšej neustále priživuje na výhodách tohto postavenia. Nie je toto azda ľudský neduh? Keď sa hory pohnú, mohli by azda vytvoriť obchádzku pre tvoje postavenie? Keď vody potečú, mohli by sa snáď zastaviť pred ľudským postavením? Mohli by sa nebesia a zem vymeniť pre postavenie človeka?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Slová Boha celému vesmíru, 22. kapitola) „O konečných osudoch ľudí nerozhodnem na základe veku, postavenia, množstva utrpenia a už vôbec nie podľa toho, do akej miery preukazujú ľútosť, ale na základe toho, či v sebe majú pravdu. Žiadna iná možnosť neexistuje. Musíte si uvedomiť, že všetci, ktorí nenasledujú Božiu vôľu, budú potrestaní. To je nesporné. Všetkých, ktorí sú potrestaní, preto postihol trest Božej spravodlivosti a je to odplata za ich početné zlé skutky.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Priprav si dostatok dobrých skutkov pre svoj konečný osud) Po prečítaní Božích slov som pochopila, že postavenie ľudí nespasí a že keď dôjde ku katastrofe, postavenie nezaručí prežitie. Boh ľuďom určuje konečný osud a výsledok na základe toho, či vlastnia pravdu. Nezáleží na ich postavení, pokiaľ sa usilujú o pravdu a ich povahy prejdú zmenou, môžu dosiahnuť Božiu spásu. Kedysi som si myslela, že čím má človek vyššie postavenie, tým má väčšiu šancu na spásu a zdokonalenie. Preto som sa o postavenie tak vytrvalo usilovala a bola ochotná všetko opustiť a za každú cenu znášať akékoľvek útrapy, aby som ho získala. Získať postavenie sa stalo cieľom a smerovaním môjho života. Keď ma nevybrali za kazateľku, prepadla som negativite a stratila som nadšenie pre vykonávanie svojej povinnosti. Život s takýmto nesprávnym nastavením mi priniesol veľa bolesti, spôsobil ujmu bratom a sestrám a poškodil prácu cirkvi. Spomenula som si na Pavla, ktorý mal vysoké postavenie v cirkevných kruhoch, šíril evanjelium, získal mnoho ľudí a založil veľa cirkví, no neusiloval sa o pravdu, jeho život-povaha sa nezmenila a nakoniec ho postihol Boží trest. Petrova práca síce nebola taká rozsiahla ako Pavlova, no Peter sa usiloval o pravdu, o lásku k Bohu a snažil sa plniť si povinnosti stvorenej bytosti. Nakoniec bol Peter zdokonalený Bohom a získal Božie schválenie. Žila som podľa nesprávneho nastavenia, kráčajúc rovnakou cestou ako Pavol. Keby som po tej ceste pokračovala, určite by ma čakal rovnaký osud ako Pavla.

Neskôr som si prečítala ďalší úryvok Božích slov, vďaka čomu bola cesta praktizovania ešte jasnejšia. Všemohúci Boh hovorí: „Ľudia sú stvorené bytosti, ktoré nemajú nič, čím by sa mali chváliť. Keďže ste stvorené bytosti, musíte plniť povinnosti stvorenej bytosti. Nie sú na vás žiadne iné nároky. Takto by ste sa mali modliť: ‚Ó, Bože! Či už mám postavenie alebo nie, teraz rozumiem sám sebe. Ak je moje postavenie vysoké, je to vďaka Tvojmu povýšeniu, a ak je nízke, je to vďaka Tvojmu ustanoveniu. Všetko je v Tvojich rukách. Nemám žiadne možnosti voľby ani sťažnosti. Ty si ustanovil, že sa narodím v tejto krajine a medzi týmto ľudom, a všetko, čo mám robiť, je byť úplne podriadený pod Tvojou nadvládou, pretože všetko je súčasťou toho, čo si ustanovil. Nepremýšľam o postavení, veď napokon som len stvorenou bytosťou. Ak ma umiestniš do bezodnej jamy, do jazera ohňa a síry, nie som ničím iným než stvorenou bytosťou. Ak ma používaš, som stvorená bytosť. Ak ma zdokonaľuješ, som stále len stvorenou bytosťou. Ak ma nezdokonalíš, stále Ťa budem milovať, pretože nie som nič viac než stvorená bytosť. Nie som nič viac než nepatrná stvorená bytosť, ktorú stvoril Pán tvorstva, len jeden spomedzi všetkých stvorených ľudí. To Ty si ma stvoril a teraz si ma opäť vložil do svojich rúk, aby si so mnou naložil podľa svojej vôle. Som ochotný byť Tvojím nástrojom a Tvojím protipólom, pretože všetko je tak, ako si to ustanovil. Nikto to nemôže zmeniť. Všetky veci a všetko dianie je v Tvojich rukách.‘ Keď príde čas a už viac nebudeš myslieť na postavenie, oslobodíš sa od neho. Len vtedy budeš môcť sebavedome a odvážne hľadať a tvoje srdce sa môže oslobodiť od akýchkoľvek obmedzení. Len čo sa ľudia od týchto vecí oslobodia, potom už nebudú mať žiadne obavy.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Prečo nie si ochotný byť protipólom?) Z Božích slov som pochopila, že bez ohľadu na to, či mali ľudia postavenie alebo nie, všetci boli stvorené bytosti a v očiach Boha boli všetci rovnakí. To, či niekto mal postavenie alebo nie, predurčil Boh. Aké povinnosti mali ľudia vykonávať a akú kvalitu a aký dar mali, to všetko predurčil Boh. Ako stvorené bytosti by sme sa mali podriadiť Božím opatreniam a zvrchovanosti. Kedysi som vždy mala ambície stať sa vodcom. Keď som sa stala cirkevnou vodkyňou, túžila som byť dokonca kazateľkou. No na základe mojej kvality a duchovného postavenia som sa v podstate vôbec nehodila na funkciu kazateľky. Moja úloha cirkevnej vodkyne po založení cirkvi zahŕňala hlavne šírenie evanjelia a polievanie nových veriacich. V šírení evanjelia som bola dobrá a dosiahla som nejaké výsledky. No úloha kazateľa zahŕňala riadenie viacerých cirkví, vyžadovala si dobrú pracovnú spôsobilosť a schopnosť hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde a riešiť problémy. Môj vstup do života bol slabý a na prácu kazateľky som nemala. Mala som sa podriadiť Božím opatreniam. Teraz ma poverili šírením evanjelia a mala som si plniť povinnosť šírenia evanjelia. Keď som si to uvedomila, modlila som sa k Bohu: „Bože, usilovala som sa o postavenie namiesto toho, aby som sa podriadila Tvojej zvrchovanosti a opatreniam, čo škodí práci cirkvi. Som ochotná činiť pokánie a usilovať sa byť stvorenou bytosťou, ktorá sa podvolí Tvojim ovládaniam.“

V roku 2015 sa konali nové voľby vedenia cirkvi a počula som, že mnohí bratia a sestry si chceli vybrať mňa. V tom okamihu som sa cítila šťastná aj prekvapená. Vyzeralo to, že si ma bratia a sestry veľmi vážia, čo dokazovalo, že mám istú pravdu-realitu. Ak by ma vybrali, pomyslela som si, bratia a sestry ma budú rešpektovať všade, kam pôjdem. Pri tom pomyslení som vedela, že moja túžba po postavení je zase v hre. Keď som sa zamyslela nad tým, ako mi moje úsilie o postavenie v minulosti spôsobilo veľa utrpenia a poškodilo prácu cirkvi, rozhodla som sa, že sa oň už viac nechcem usilovať. Namiesto toho by som sa mala podriadiť Božím opatreniam a dobre si plniť svoje povinnosti. V srdci som sa potichu modlila k Bohu, ochotná vzdať sa svojej túžby po postavení a akýchkoľvek zlých úsilí. Už som nechcela usilovať o slávu či postavenie. Bola som ochotná podriadiť sa akýmkoľvek povinnostiam, ktoré mi pridelia. Pred hlasovaním nás vyšší vodcovia požiadali, aby sme sa podelili o svoje myšlienky. Začala som a povedala: „Hoci v Boha verím viac ako 10 rokov, môj vstup do života je plytký; moja prirodzenosť je arogantná a mám silnú túžbu po postavení, takže byť vo vedúcej pozícii by mi uľahčilo užívať si výhody postavenia a obmedzovať druhých. Nemyslím si, že som vhodná na vedúcu úlohu. S vami zdieľam, ako to v skutočnosti mám; môžete ma hodnotiť na základe princípov.“ Keď som dohovorila, cítila som sa veľmi pokojne. Bratia a sestry nakoniec vybrali za cirkevné vodkyne iné dve sestry a mňa zvolili za diakonku pre evanjelium. Bola som Bohu veľmi vďačná a bola som ochotná konať svoju povinnosť celým srdcom. Potom som sa už sústredila na svoju prácu s evanjeliom. Tie dve vedúce cirkvi iba začínali praktizovať, a keď som si všimla, že určité aspekty ich práce neboli vhodné, upozornila som ich a hovorila s nimi v duchovnom spoločenstve, aby sme to zmenili. Mala som pocit, že taký prístup je dobrý.

Predtým som znervóznela vždy, keď som niekoho videla na vedúcej pozícii. Vodcovstvo som považovala za cieľ svojho úsilia. Teraz chápem, že len usilovaním o pravdu človek dosiahne spásu. Usilovať sa o postavenie nemá žiaden zmysel. Tiež som sa naučila úprimne sa vzdať túžby po postavení. Nech bude vodcom ktokoľvek, môžem sa k nemu správať korektne. Ja sa chcem iba vytrvalo usilovať o pravdu, dobre si plniť povinnosti a utešiť Božie srdce.