V cirkvi som mal na starosti grafický dizajn. Okrem venovania sa vlastnému grafického dizajnu som musel každý deň sledovať prácu tímu a riešiť problémy bratov a sestier. Hoci som bol každý deň zaneprázdnený, vždy, keď sa na mňa bratia a sestry obrátili so svojimi problémami a prijali v podstate všetky rady, ktoré som im dal, cítil som sa šťastný a tešil ma ten pocit, že ma všetci obdivujú.

Neskôr sa k tímu pripojilo niekoľko nových bratov a sestier. Grafický dizajn im veľmi nešiel a potrebovali moju pomoc a usmernenia. Z ničoho nič som pocítil veľký tlak. Sám som sa musel každý deň venovať grafickému dizajnu a zároveň som musel riadiť týchto bratov a sestier a sledovať prácu ostatných. Už som toho mal vyše hlavy, no keby som mohol s niekým spolupracovať, bolo by všetko v poriadku. Napadla mi Cheyenne. Bola technicky zdatná, zodpovedne vykonávala svoju povinnosť a v podstate dokázala seriózne zvládnuť všetku prácu, ktorú som jej zveril. Chcel som ju odporučiť nadriadenému a povýšiť ju na vedúcu tímu, aby so mnou mohla spolupracovať. Keby sme si pracovné úlohy rozdelili, naša práca by bola efektívnejšia a mohli by sme spolu prediskutovať prípadné problémy. Ale keď som to chcel povedať nadriadenému, zrazu som si pomyslel: „Ak sa Cheyenne naozaj stane vedúcou tímu, príde niekedy čas, keď ma nahradí a zožne slávu namiesto mňa? Ak sa to stane, bratia a sestry sa o svojich ťažkostiach nebudú radiť so mnou a v ich srdciach už nebudem mať také vysoké postavenie. Pozícia vedúceho tímu bola výsledkom mojej neustálej práce a snahy: všetkých som naučil techniku grafického dizajnu a riešil som ich problémy a ťažkosti. Ak by som teraz odporučil Cheyenne, rozdelil by som svoje postavenie a moc na polovicu a podelil sa s ňou – neznamenalo by to moju prehru?“ Keď som tak o tom rozmýšľal, nakoniec som Cheyenne neodporučil. Pomyslel som si: „Chvíľu počkám. Trochu viac popremýšľam, zaplatím trochu vyššiu cenu a možno tú prácu naozaj môžem vziať, takže všetky zásluhy nakoniec pripadnú mne.“ Po nejakom čase mi cirkev vybavila ďalšiu úlohu, takže som nemal dostatok času, aby som sledoval, ako bratia a sestry pracujú a ako sa učia. Začal som sa obávať, že ak to takto pôjde ďalej, práca na kultivovaní ľudí bude určite meškať. Mal som príliš obmedzené množstvo času a energie. Znova som teda chcel odporučiť Cheyenne nadriadenému, ale keď som mu to mal povedať, zas som zaváhal: „Ja som ten, kto prijíma konečné rozhodnutie o všetkej práci v tíme, a keby boli vedúci tímu dvaja, o túto právomoc by som prišiel. Musel by som s tou druhou osobou komunikovať a diskutovať o každej záležitosti a moje vlastné slová by už nemali takú hodnotu.“ Pomyslel som si teda: „Prečo to proste nateraz nevydržím sám? Ak si neviem nájsť čas, aby som dohliadal na nejakú prácu, budem ju sledovať po troške. Okrem toho, kultivácia ľudí netrvá jeden ani dva dni a nenarúšam ani nevyrušujem zámerne – Boh ma pravdepodobne neodsúdi.“ Práca na kultivovaní ľudí potom postupovala pomaly. Vždy keď som o tom rozmýšľal, mal som pocit viny, a tak som sa modlil k Bohu so slovami: „Ó, Bože, v tej situácii s pracovníkmi a pri množstve práce, ktoré teraz máme, by práci prospelo, keby sa dvaja vedúci tímov stali partnermi. Chcem odporučiť Cheyenne, ale neviem sa ozvať. Prečo je pre mňa také ťažké odporučiť iných? Prosím, osvieť a veď ma, aby som sa vyznal vo vlastných problémoch.“

Potom som sa vedúcemu zveril so svojím stavom a on mi poslal niekoľko Božích slov. Boh hovorí: „Ako cirkevný vodca sa nemáš len naučiť používať pravdu na vyriešenie problémov, ale aj objavovať a rozvíjať talentovaných ľudí, ktorým v žiadnom prípade nesmieš závidieť a ani im brániť v rozvoji. Takéto praktizovanie je prospešné pre činnosť cirkvi. Ak dokážeš zabezpečiť rozvoj niekoľkých ľudí hľadajúcich pravdu a dosiahnuť, aby s tebou spolupracovali a dobre vykonávali všetku prácu, až nakoniec budete mať všetci skúsenostné svedectvá, potom si kvalifikovaný vodca alebo pracovník. Ak si schopný všetko zvládnuť podľa princípov, dokazuješ svoju vernosť. Niektorí ľudia sa stále boja, že ostatní sú lepší než oni alebo že ich prevyšujú, že ostatní získajú uznanie, zatiaľ čo ich budú prehliadať, čo ich vedie k tomu, aby na ostatných útočili a vylučovali ich. Nie je to príklad závisti talentovaným ľuďom? Nie je to sebecké a opovrhnutiahodné? Aká je to povaha? To je zlomyseľnosť! Tí, ktorí myslia len na svoje vlastné záujmy, uspokojujú len svoje sebecké túžby a nemyslia na ostatných alebo neprihliadajú na záujmy Božieho domu, majú zlú povahu a Boh ich nemiluje. Ak si naozaj schopný ukázať, že prihliadaš na Božie úmysly, budeš vedieť spravodlivo zaobchádzať s ostatnými ľuďmi. Neuľahčí to tvoju prácu, ak odporučíš dobrého človeka a umožníš mu, aby sa zaučil a vykonával povinnosť, vďaka čomu bude Boží dom bohatší o talentovaného človeka? Nebude to tvoj prejav vernosti pri plnení tvojej povinnosti? Je to dobrý skutok pred Bohom; je to minimálne svedomie a rozum, ktorý by mali mať tí, čo slúžia ako vodcovia.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Slobodu a oslobodenie možno získať len odvrhnutím svojej skazenej povahy) Keď som si prečítal Božie slová, porozumel som, že vedúci a pracovníci by sa mali naučiť, ako objavovať a kultivovať talenty, že je to prospešné pre prácu cirkvi a predstavuje to presne to svedomie a zmysel, ktoré by ľudia mali mať. Ak sa niekto obáva, že odporúčaním ľudí ovplyvní svoje postavenie, a tieto talenty potlačí, závidí schopným a je sebecký a podlý. Tak som sa nad sebou zamyslel. Niektorí bratia a sestry práve prišli, aby si precvičili grafický dizajn. Potrebovali sa kultivovať a zlepšiť svoju odbornú techniku. Na mňa samého toho bolo naozaj priveľa a jasne som pochopil, že túto prácu môžem zvládnuť len s partnerom, že Cheyenne by bola vhodnou vedúcou tímu a keby som ju odporučil, bolo by to pre prácu prínosom. No obával som sa, že ak by si prácu robila lepšie než ja, bratia a sestry by ju obdivovali, mňa by ignorovali a prišiel by som o svoje postavenie. Myslel som si, že by som v dôsledku toho utrpel straty, a Cheyenne som preto neodporučil. Myslel som si tiež, že ak by som dokázal zniesť veľa utrpenia, zaplatiť obrovskú cenu a vziať túto prácu na vlastné plecia, nakoniec by boli zásluhy iba moje. Zaťal som teda zuby, prácu som urobil sám a práca na kultivácii ostatných preto napredovala pomaly. Keď mi Boh dovolil vykonávať povinnosť vedúceho tímu, v skutočnosti ma tým vzpružoval, no ja som na Božie zámery nebral ohľad. Nekultivoval som talenty, Cheyenne som dokonca začal závidieť a obával som sa, že by si mohla dobre konať povinnosť a predstihnúť ma. Sledoval som, ako práca mešká, a aj tak som ju nechcel odporučiť. Konaním svojej povinnosti som si chránil len vlastnú slávu, zisk a postavenie a nehľadel som na pokrok ani na výsledky práce. Bolo to naozaj priveľmi sebecké a nepreukazoval som tým ani trochu vernosti svojej povinnosti!

Neskôr som si prečítal ďalšie Božie slová. „Čo poviete, je ťažké spolupracovať s inými ľuďmi? V skutočnosti to tak nie je. Dalo by sa dokonca povedať, že je to jednoduché. No prečo majú ľudia stále pocit, že je to zložité? Pretože majú skazené povahy. Pre tých, ktorí majú ľudskú prirodzenosť, svedomie a rozum, je spolupráca s inými relatívne jednoduchá a cítia, že je to niečo radostné. Je to preto, lebo pre nikoho nie je ľahké dosiahnuť veci vlastnými silami a bez ohľadu na to, v akej oblasti človek pôsobí alebo čo robí, je vždy dobré mať tam niekoho, kto ho na veci upozorní a ponúkne mu pomoc – je to oveľa jednoduchšie, ako keby to robil sám. Okrem toho existujú hranice, kam až môže dosiahnuť kvalita ľudí alebo čo môžu sami zažiť. Nik nemôže byť majstrom všetkých remesiel: je nemožné, aby jeden človek všetko vedel, všetko dokázal a všetko dosiahol – to je nemožné a každý by mal mať toľko rozumu. A tak bez ohľadu na to, čo robíš, či už je to dôležité alebo nie, vždy budeš potrebovať niekoho, kto ti pomôže, dá ti tipy a rady alebo s kým môžeš spolupracovať. To je jediný spôsob, ako zabezpečiť, že budeš robiť veci správnejšie, dopustíš sa menej chýb a s menšou pravdepodobnosťou zablúdiš – je to dobrá vec. Služba Bohu je obzvlášť veľká vec a neriešenie tvojej skazenej povahy by ťa mohlo ohroziť! Keď majú ľudia satanské povahy, môžu hocikedy a hocikde vzdorovať Bohu a odporovať Mu. Ľudia, ktorí žijú podľa satanských pováh, môžu kedykoľvek popierať Boha, odporovať Mu a zrádzať Ho. Antikristi sú veľmi hlúpi, neuvedomujú si to a myslia si: ‚Už tak som mal dosť problémov dostať sa k moci, tak prečo by som sa o ňu mal deliť s niekým iným? Dať ju iným znamená, že ju už nebudem mať pre seba, však? Ako môžem preukázať svoje talenty a schopnosti bez moci?‘ Nevedia, že to, čo Boh zveril ľuďom, nie je moc ani postavenie, ale povinnosť. Antikristi prijímajú iba moc a postavenie, svoje povinnosti odkladajú bokom a nekonajú skutočnú prácu. Namiesto toho sa usilujú len o slávu, zisk a postavenie, chcú sa iba chopiť moci, ovládať Boží vyvolený ľud a oddávať sa výhodám postavenia. Robiť veci týmto spôsobom je veľmi nebezpečné – je to odporovanie Bohu!“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Ôsmy bod (Prvá časť)) Boh hovorí, že nikto nie je pánom všetkého, všetci potrebujeme nadväzovať partnerstvá s ostatnými, ktorí nám pomôžu, a keď sa budeme jeden od druhého učiť, vynahradíme tým, čo spôsobili naše nedostatky. Môžeme tak obmedziť počet chýb a odchýlok v našej práci a spoločne si plniť povinnosti, aby sme uspokojili Boha. Antikristi to však takto nevnímajú a svoju povinnosť považujú za nástroj na získanie postavenia. Vždy chcú mať monopol na moc a posledné slovo, nikdy nechcú spolupracovať s inými ani im dovoliť, aby sa podieľali na ich práci. Zamyslel som sa nad sebou. Bol som príliš zaneprázdnený na to, aby som sám vykonával povinnosť vedúceho tímu, a veľa úloh som nedokázal pohotovo zorganizovať a zrealizovať, ale keď som chcel odporučiť Cheyenne, obával som sa, že moja moc sa oslabí. Veril som, že odporučiť Cheyenne ako svoju partnerku by znamenalo vzdať sa svojej moci v pozícii vedúceho tímu. Nemohol by som mať posledné slovo, prijímať všetky rozhodnutia ani sa viac ukazovať pred bratmi a sestrami. Preto som Cheyenne nechcel odporučiť. Zistil som, prečo som nedokázal odporučiť iných ani byť ich partnerom. Bolo to preto, lebo som sa nedokázal vzdať moci a postavenia, ktoré som mal. Kládol som príliš veľký dôraz na moc.

Neskôr som hľadal odpoveď na otázku, prečo som na moc a postavenie kládol taký dôraz. Prečítal som si úryvok z Božích slov a niečo som o sebe zistil. Všemohúci Boh hovorí: „Pre antikristov sú postavenie a povesť ich životom. Bez ohľadu na to, ako žijú, bez ohľadu na to, v akom prostredí žijú, bez ohľadu na to, akú prácu robia, bez ohľadu na to, o čo sa usilujú, aké sú ich ciele a aké je ich životné smerovanie, všetko sa točí okolo dobrej povesti a vysokého postavenia. A tento cieľ sa nemení; nikdy nedokážu odložiť tieto veci bokom. To je pravá tvár antikristov a ich podstata. Mohli by ste ich poslať do pralesa hlboko v horách, no ani tam by sa nevzdali svojho úsilia o povesť a postavenie. Môžete ich zaradiť medzi hocijakú skupinu ľudí, no jediné, na čo dokážu myslieť, je aj tak ich povesť a postavenie. Hoci antikristi tiež veria v Boha, úsilie o povesť a postavenie považujú za ekvivalent viery v Boha a prikladajú mu rovnakú váhu. To znamená, že keď kráčajú po ceste viery v Boha, zároveň sa usilujú o svoju vlastnú povesť a postavenie. Dá sa povedať, že antikristi v srdci veria, že veriť v Boha a usilovať sa o pravdu znamená usilovať sa o povesť a postavenie; že úsilie o povesť a postavenie je tiež úsilím o pravdu a že získať povesť a postavenie znamená získať pravdu a život. Ak cítia, že nemajú žiadnu povesť ani postavenie, že ich nikto neobdivuje, neuctieva ani nenasleduje, potom sú veľmi frustrovaní, veria, že viera v Boha nemá zmysel ani hodnotu, a vravia si: ‚Je taká viera v Boha zlyhaním? Je to beznádejné?‘ V srdci často uvažujú o takýchto veciach, uvažujú o tom, ako si môžu vydobyť miesto v Božom dome, ako môžu mať v cirkvi vznešenú povesť, aby ľudia počúvali, keď hovoria, podporovali ich, keď konajú, a nasledovali ich, kamkoľvek idú; aby mali v cirkvi hlas a prestíž, zisk a postavenie – v srdci sa skutočne sústreďujú na takéto veci. Práve o toto sa takíto ľudia usilujú. Prečo stále premýšľajú o týchto veciach? Po prečítaní Božích slov a po vypočutí kázní, naozaj tomu všetkému nerozumejú, naozaj nie sú schopní to všetko rozlíšiť? Naozaj nie sú Božie slová a pravda schopné zmeniť ich predstavy, myšlienky a názory? Vôbec to nie je tak. Problém začína v nich, je to vonkoncom preto, lebo nemilujú pravdu, lebo v srdci majú odpor k pravde a v dôsledku toho ju vôbec neprijímajú – čo je dané ich prirodzenosťou-podstatou.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Tretia časť)) Nezáleží na tom, kde žijú alebo akú prácu vykonávajú, nikdy sa neprestanú hnať za postavením. Veria, že ak môžu získať postavenie a moc, môžu si získať chválu a obdiv ľudí a mať prestíž a právo hovoriť a rozhodovať. Veria, že takýto život má hodnotu a zmysel, a keby postavenie nemali, pripravilo by ich to o život. Keď som bol malý, veľmi ma ovplyvňovali satanské jedy typu „vynikni nad ostatnými a ucti si tak svojich predkov“ a „môže existovať len jeden alfa samec“. Od malička som sa tešil na to, že keď vyrastiem, urobím si dobré meno, a všade, kam som prišiel, som chcel mať posledné slovo. Pamätám si, že keď som začal chodiť na vysokú školu, spolu s ďalším študentom sme boli poverení kontrolou triedy. Po nejakom čase som mal pocit, že ak budú triedni kontrolóri dvaja, neblysnem sa, a tak som navrhol, aby z nás vybrali len jedného triedneho kontrolóra. Tešil som sa, že ma vyberú, aby som od tej chvíle mohol byť stredobodom každého pozornosti na najvyššom mieste v celej triede, no nakoniec som prehral. Keďže som sa triednym kontrolórom nestal, ostatné pozície v rámci triedy som jedným šmahom odmietol a nevykonával ich. Keď som prišiel do cirkvi, stále som za cieľ svojho snaženia považoval získanie postavenia. Veril som, že ako jediný vedúci tímu budem mať posledné slovo a všetci ku mne budú vzhliadať. Keď som mal odporučiť Cheyenne, myslel som si, že by tým získala časť môjho postavenia a moci, a keby jedného dňa urobila prácu lepšie ako ja, prišiel by som o svoje slovo a už nikdy by som si nevychutnal pocit nadradenosti spojený s tým, že ma všetci stavajú na piedestál a počúvajú, čo hovorím. Prácu som preto radšej odkladal, než aby som ju odporučil. Stal som sa otrokom postavenia. Keďže som vtedy dychtil po výhodách spojených s postavením a nerobil som skutočnú prácu, dopustil som sa priestupku a prepustili ma. Potom som konečne zistil, že keby som žil podľa satanovej filozofie a zákonov, len by som kráčal po nesprávnej ceste a chtiac-nechtiac by som odolával Bohu.

Neskôr som si prečítal ďalší úryvok z Božích slov. „Každý, kto sa usiluje o slávu, zisk a postavenie namiesto riadneho konania svojej povinnosti, sa zahráva s ohňom a zahráva sa so svojím životom. Tí, ktorí sa zahrávajú s ohňom a so svojím životom, sa môžu kedykoľvek odsúdiť na zánik. Dnes ako vodca alebo pracovník slúžiš Bohu, čo nie je všedná vec. Nerobíš veci pre akéhosi človeka a už vôbec nepracuješ, aby si zaplatil účty a položil jedlo na stôl; namiesto toho vykonávaš svoju povinnosť v cirkvi. A najmä vzhľadom na to, že táto povinnosť pochádza z Božieho poverenia, čo znamená jej vykonávanie? Že za svoju povinnosť zodpovedáš Bohu, či už ju konáš dobre alebo nie; nakoniec treba Bohu poskytnúť odpoveď a priniesť výsledok. To, čo si prijal, je Božie poverenie a posvätná zodpovednosť, takže bez ohľadu na to, aká dôležitá alebo bezvýznamná je táto zodpovednosť, je to vážna vec. Aké vážne to je? V malom meradle to zahŕňa, či môžeš získať pravdu v tomto živote, a zahŕňa to, ako sa na teba díva Boh. Vo väčšom meradle to priamo súvisí s tvojimi vyhliadkami a osudom, s tvojím výsledkom; ak páchaš zlo a odporuješ Bohu, budeš odsúdený a potrestaný. Boh zaznamenáva všetko, čo robíš pri plnení svojej povinnosti, a má svoje vlastné princípy a normy na to, ako to posúdiť a hodnotiť; Boh určuje tvoj výsledok na základe všetkého, čo prejavuješ, keď vykonávaš svoju povinnosť. Je to vážna záležitosť? To teda je! Takže ak ti bola pridelená nejaká úloha, je to tvoja vlastná záležitosť, ktorú musíš zvládnuť? (Nie.) Táto práca nie je vecou, ktorú môžeš dokončiť sám, ale vyžaduje si, aby si za ňu prevzal zodpovednosť. Zodpovednosť je na tebe; ty sám musíš dokončiť toto poverenie. Čoho sa to týka? Týka sa to spolupráce, toho, ako spolupracovať v službe, ako spolupracovať pri vykonávaní svojej povinnosti, ako spolupracovať pri plnení svojho poverenia a ako spolupracovať tak, aby si nasledoval Božiu vôľu. Týka sa to týchto vecí.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Ôsmy bod (Prvá časť)) Keď som dočítal Božie slová, trochu som sa bál, hlavne keď som čítal tieto Božie slová: „Každý, kto sa usiluje o slávu, zisk a postavenie namiesto riadneho konania svojej povinnosti, sa zahráva s ohňom a zahráva sa so svojím životom. Tí, ktorí sa zahrávajú s ohňom a so svojím životom, sa môžu kedykoľvek odsúdiť na zánik.“ Pochopil som, že honba za slávou, ziskom a postavením je hra s ohňom a vlastným životom a človek pri nej nepovažuje svoj život za dôležitý. Povinnosť človeka je poverením od Boha, čo je veľmi vážna vec. Ja som však svoju povinnosť bral ako nástroj na získanie moci a postavenia. Hoci som vedel, že túto prácu nemôžem urobiť sám, nedal som to najavo a neodporučil som Cheyenne ako svoju partnerku. Ani trochu som neuvažoval o tom, či to bude mať vplyv na prácu cirkvi. Bolo to niečo, čo odolávalo Bohu a hrešilo proti Nemu. Vari som sa nehral s ohňom? Nevykonával som svoju povinnosť ako vedúci tímu a navyše došlo k oneskoreniu práce, ktorú som mal na starosti. To sa Bohu nedalo vysvetliť! Usiloval som sa len o slávu, zisk, postavenie a to, aby ku mne ľudia vzhliadali, a cesta, ktorou som sa vydal, bola cestou antikristov. Keby som sa nekajal, stratil by som svoj výsledok a konečný osud. Keď som si to uvedomil, zistil som, že názor, ktorému som predtým veril: „Aj keď neodporúčam ostatných, pokiaľ očividne nenarúšam a nevyrušujem, Boh ma neodsúdi,“ nebol v súlade s pravdou. Navonok sa síce zdalo, že ma vykonávanie povinnosti zaneprázdňuje a že pritom trpím, platím za to a nerobím nič, čo je zjavne zlé. V záujme ochrany vlastnej moci a postavenia som však radšej odkladal prácu, než aby som odporučil Cheyenne. Myslel som len na to, ako ochrániť svoju vlastnú slávu, zisk a postavenie – všetko, čo som považoval za zlé a čo Boh odsudzuje. Boh podrobne skúma ľudské srdcia a mysle. Keby som nezanechal zlú cestu a stále by som sa usiloval o povesť a postavenie, Boh by ma nakoniec mohol len odsúdiť a potrestať.

Neskôr som si prečítal ďalšie dva úryvky Božích slov a našiel som cestu praktizovania. Všemohúci Boh hovorí: „Pre všetkých, ktorí vykonávajú povinnosť – bez ohľadu na to, aké hlboké alebo povrchné je ich chápanie pravdy –, najjednoduchší spôsob, ako praktizovať vstup do pravdy-reality, je myslieť na záujmy Božieho domu vo všetkom a vzdať sa svojich sebeckých túžob, osobných zámerov, motívov, pýchy a postavenia. Klásť záujmy Božieho domu na prvé miesto – to je to najmenej, čo by sme mali robiť. Ak človek, ktorý vykonáva povinnosť, nedokáže urobiť ani toľko, ako je potom možné povedať, že vykonáva svoju povinnosť? To nie je vykonávanie povinnosti. Najprv by si mal myslieť na záujmy Božieho domu, byť ohľaduplný k Božím úmyslom a brať do úvahy prácu cirkvi. Daj tieto veci na prvé miesto; až potom môžeš premýšľať o stabilite svojho postavenia alebo o tom, ako ťa vnímajú ostatní. Nemáte pocit, že je to trochu jednoduchšie, keď to rozdelíte na dva kroky a urobíte určité kompromisy? Ak budeš chvíľu takto praktizovať, pocítiš, že uspokojiť Boha nie je taká ťažká vec. Okrem toho by si mal byť schopný plniť si svoje povinnosti, vykonávať svoje záväzky a povinnosť a odložiť bokom svoje sebecké túžby, úmysly a pohnútky; mal by si brať ohľad na Božie úmysly a na prvé miesto klásť záujmy Božieho domu, dielo cirkvi a povinnosť, ktorú máš vykonávať. Keď to budeš chvíľu zažívať, nadobudneš pocit, že je to dobrý spôsob správania sa. Znamená to žiť priamo a čestne a nebyť podlým, odporným človekom; znamená to žiť spravodlivo a so cťou, a nie byť opovrhnutiahodným, podlým človekom a ničomníkom. Nadobudneš pocit, že takto by mal človek konať a že to je obraz, ktorý by mal žiť. Postupne bude tvoja túžba po uspokojovaní vlastných záujmov slabnúť.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Slobodu a oslobodenie možno získať len odvrhnutím svojej skazenej povahy) „Ak si ako vodca alebo pracovník vždy myslíš, že si nad ostatnými, vyžívaš sa vo svojej povinnosti, akoby to bola vládna funkcia, vždy sa oddávaš výhodám svojho postavenia, vždy si robíš vlastné plány, vždy uvažuješ o vlastnej sláve, zisku a postavení a tešíš sa z nich, vždy konáš na vlastnú päsť a vždy sa snažíš získať vyššie postavenie, riadiť a ovládať viac ľudí a rozširovať rozsah svojej moci, je to problém. Je veľmi nebezpečné považovať dôležitú povinnosť za príležitosť užívať si svoje postavenie, akoby si bol vládnym činiteľom. Ak sa vždy správaš takto, nechceš spolupracovať s inými, nechceš svoju moc oslabiť a podeliť sa o ňu s niekým iným, nechceš, aby ťa niekto iný predbehol a aby ti ukradol svetlá reflektorov, a chceš si len užívať moc sám, potom si antikrist. Ak však často hľadáš pravdu, praktizuješ vzdorovanie svojmu telu, svojim pohnútkam a myšlienkam a dokážeš aktívne spolupracovať s inými, otvoriť svoje srdce, aby si sa poradil a hľadal s inými, pozorne počúvaš nápady a návrhy iných a prijímaš rady, ktoré sú správne a v súlade s pravdou, bez ohľadu na to, od koho pochádzajú, potom praktizuješ múdrym a správnym spôsobom a dokážeš sa vyhnúť tomu, aby si sa vydal nesprávnou cestou, čo je pre teba ochranou.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Ôsmy bod (Prvá časť)) Ako veriaci v Boha, ktorý zjedol a vypil toľko Božích slov, som pri vykonávaní svojej povinnosti nebol schopný chrániť záujmy cirkvi, ale všade som hovoril a konal v záujme svojich vlastných sebeckých túžob, povesti a postavenia – skutočne mi chýbalo svedomie a rozum a nebol som hoden konať svoju povinnosť v cirkvi. V Božom dome vládne pravda a spravodlivosť. Kohokoľvek, kto má kvalitu a schopnosti a cíti sa zaťažený prácou cirkvi, treba odporučiť a požiadať, aby sa ujal príslušnej práce v cirkvi. Keď odporučíme druhých ľudí, získame ďalšieho človeka, ktorý môže vykonávať prácu v cirkvi, čo je prospešné pre napredovanie práce a bratov a sestier. Človek, čo svoju povinnosť jednostaj berie ako istý druh postavenia, neustále túži spraviť si z moci monopol, chce byť nad ostatnými a mať posledné slovo a odmieta spolupracovať, je človekom, ktorý vydá sa na cestu antikrista. Ak však má partnera a v práci môžu diskutovať, učiť sa jeden od druhého a navzájom sa kontrolovať, môžu sa vyhnúť tomu, že si jeden človek urobí z moci monopol, ako aj tomu, že sa vydajú cestou antikrista – stane sa to akýmsi neviditeľným štítom, ktorý nad sebou majú. Keď som nad tým uvažoval, zistil som, že odporúčanie talentov by nielen prospelo práci cirkvi, ale pomohlo by aj mne. Potom som napísal vedúcemu a odporučil som mu Cheyenne. Vedúci súhlasil, aby sme sa s Cheyenne stali partnermi. Vtedy mi spadol veľký kameň zo srdca a veľmi sa mi v ňom rozjasnilo. Od toho okamihu som s Cheyenne diskutoval o práci, potom sme si rozdelili povinnosti a postupne sa zlepšovali aj výsledky práce na kultivovaní ľudí. Vďaka tejto skúsenosti som začal pomaly chápať, o čom hovoria Božie slová: „Neuľahčí to tvoju prácu, ak odporučíš dobrého človeka a umožníš mu, aby sa zaučil a vykonával povinnosť, vďaka čomu bude Boží dom bohatší o talentovaného človeka? Nebude to tvoj prejav vernosti pri plnení tvojej povinnosti? Je to dobrý skutok pred Bohom; je to minimálne svedomie a rozum, ktorý by mali mať tí, čo slúžia ako vodcovia.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Slobodu a oslobodenie možno získať len odvrhnutím svojej skazenej povahy) Z Božích slov som zistil, že odporúčanie ľudí nepoškodzuje naše vlastné záujmy, ale že je to praktizovanie pravdy. Nezáleží na tom, kto sa môže práce ujať. Ak je prospešný pre prácu Božieho domu, mali by sme ho odporučiť. To je svedomie a rozum, ktoré by mala mať stvorená bytosť. Cítil som, že správať sa takto je naozaj dobré.