V roku 1997 som pre chorobu začala veriť v Pána a onedlho sa môj stav zlepšil. Bola som veľmi vďačná za Pánovu milosť. Na jar roku 2003 som sa dozvedela, že Pán Ježiš sa vrátil a je Všemohúci Boh. Čítaním slov Všemohúceho Boha som porozumela, že Boží šesťtisícročný plán riadenia je rozdelený do troch etáp, a že Všemohúci Boh koná záverečnú etapu diela, dielo súdu. Všetci, ktorí prijmú súd a napomínanie Božích slov a ktorých skazené povahy budú očistené, môžu byť Bohom spasení a vstúpiť do Jeho kráľovstva. Tak som prijala Všemohúceho Boha a aktívne som sa oddala kázaniu evanjelia. Hoci sa ma rodina snažila zastaviť, susedia sa mi vysmievali a veľký červený drak ma sledoval a snažil sa ma zatknúť, vždy, keď som si spomenula na to, ako ma Boh uzdravil, a na nádherný konečný osud, ktorý človeku prisľúbil, cítila som, že vytrpieť túto trochu ťažkostí za to stálo.

Mihnutím oka tu bol začiatok roka 2021 a ja som v cirkvi polievala nováčikov. V tom čase som často cítila tupú bolesť v podbrušku. Spočiatku som tomu neprikladala veľký význam a myslela som si, že som len prechladla zo studeného počasia. No koncom júna sa bolesť výrazne zhoršila a často som mala krv v moči, takže ma rodina urýchlene odviezla do nemocnice. Po vyšetrení lekár vážne povedal: „Prečo ste neprišli skôr? Vaša maternica zodpovedá veľkosti v desiatom týždni tehotenstva a je plná výrastkov. To nie je len krv v moči, je to krvácanie z maternice. Nevyzerá to s vami vôbec dobre. Potrebujete okamžitú operáciu.“ Keď som to počula, zrazu som bola bezradná. „Ako je to možné?“ pomyslela som si. „Po celý čas konám svoju povinnosť. Mala by som mať predsa Božiu ochranu!“ Keď som prišla domov, modlila som sa k Bohu: „Bože, viem, že túto chorobu mám s Tvojím dovolením, ale slová lekára ma vystrašili. Prosím, veď ma, aby som porozumela Tvojim úmyslom.“ Spomenula som si na jednu vetu z Božích slov, „Ver, že Boh je určite tvoj Všemohúci.“ Otvorila som teda počítač a našla som tú pasáž Božích slov: „Nebuď netrpezlivý pri hľadaní riešení toho, čomu nerozumieš; prinášaj takéto záležitosti pred Boha častejšie a obetuj Mu úprimné srdce. Ver, že Boh je určite tvoj Všemohúci. Musíš mať obrovskú túžbu po Bohu, dychtivo hľadať a zároveň odmietať satanove výhovorky, úmysly a úklady. Nestrácaj odvahu. Nebuď slabý. Hľadaj celým svojím srdcom; čakaj celým svojím srdcom. Aktívne spolupracuj s Bohom a zbav sa svojich vnútorných prekážok.“ (Božie duchovné spoločenstvo) Keď som uvažovala o Jeho slovách, moje srdce sa postupne upokojilo. Vedela som, že za tým, že som dostala túto chorobu, musia byť Božie úmysly. Hoci som tomu ešte nerozumela, vedela som, že sa mám modliť, hľadať a čakať na Božie vedenie. Boh je všemohúci a má zvrchovanosť nad mojím osudom. Lekári stanovujú diagnózy na základe svojich vedomostí a skúseností, ale nemohla som dovoliť, aby ma ich slová vystrašili. Musela som mať vieru v Boha. Pri tomto pomyslení som sa už nebála. Začiatkom júla som podstúpila operáciu, pri ktorej mi vybrali maternicu, vaječníky a vajcovody. Lekár mi povedal: „Máte veľké šťastie. Patologická správa potvrdila, že je to nezhubné.“ V srdci som ticho ďakovala Bohu. Po viac ako dvadsaťdňovom odpočinku som opäť začala konať svoju povinnosť.

Myslela som si, že choroba je preč, ale netušila som, že toto je len začiatok. Keďže som v živote podstúpila tri veľké operácie – odstránenie žlčníka, slepého čreva a teraz hysterektómiu – čoskoro som začala trpieť množstvom pooperačných komplikácií. Jednej noci začiatkom augusta ma náhle zasiahla silná bolesť brucha, a rodina ma urýchlene odviezla do nemocnice. Diagnóza znela nepriechodnosť čriev. Lekári mi okamžite zaviedli hadičku na vyprázdnenie žalúdka a prepláchnutie čriev. Hadička mi dráždila pažerák, čo ma nútilo neustále zvracať. Popri tom a neznesiteľnej bolesti brucha som nemohla ani obsedieť, ani ležať. Celé toto utrpenie, ktoré trvalo celý deň a noc, ma úplne vyčerpalo. Potom, nasledujúcu noc o jedenástej, ma zasiahla ďalšia vlna neznesiteľnej bolesti. Keď môj manžel videl, aká som bledá, rýchlo išiel hľadať lekára. CT vyšetrenie odhalilo, že mám prederavené črevo a veľké množstvo tekutiny v bruchu, čo si vyžadovalo okamžitú operáciu. Vtedy som už od bolesti skoro odpadla a po tvári mi stekali slzy a pot. Znova a znova som v srdci volala: „Bože, zachráň ma! Ó, Bože…“ V polovedomí sa mi v mysli vybavili Božie slová: „Ver, že Boh je určite tvoj Všemohúci.“ (Božie duchovné spoločenstvo) Neviem, koľko času prešlo, kým mnou lekár zatriasol, aby ma zobudil, a pýtal sa: „Ako sa máte? Ako ste zaspali?“ Až vtedy som si uvedomila, že uprostred takých múk som naozaj zaspala. Keďže bolo príliš neskoro na to, aby kontaktovali chirurga, mohli ma len poslať späť na izbu na pozorovanie. Nečakane som tvrdo spala až do siedmej hodiny nasledujúceho rána. Keď ma prišiel skontrolovať lekár, s nechápavým pohľadom povedal: „CT vyšetrenie jasne ukázalo tekutinu v bruchu. Ako je možné, že sa váš stav teraz stabilizoval?“ V srdci som znova a znova ďakovala Bohu. O týždeň neskôr ma prepustili.

Pre reflux žlče spôsobený odstránením žlčníka som mala často nafúknutý žalúdok a pálila ma záha. Bolesť na hrudi a v chrbte bola silná, a po celý deň som nemohla poriadne jesť ani spať. Chodila som do rôznych nemocníc a užívala som veľa liekov tradičnej čínskej medicíny, ale nič nepomáhalo. Aj moja nespavosť sa zhoršila; niekedy som celú noc nemohla vôbec spať. Keď som videla, ako som každým dňom chudšia, žila som v neustálom stave úzkosti a obáv. „Ak to takto pôjde ďalej, budem si môcť ešte konať povinnosť?“ pomyslela som si. „Ak nemôžem jesť ani spať, zomriem? A ak zomriem, ako môžem byť ešte spasená?“ Nemohla som si pomôcť a trochu som Bohu nesprávne rozumela. „Celé tie roky mojej viery som konala svoju povinnosť za každých okolností. Hoci som chorá už vyše roka, neprestala som ju vykonávať. Prečo ma Boh nechráni? Je možné, že Boh používa túto chorobu na to, aby ma zjavil a vyradil?“ Znova a znova som sa cez slzy modlila k Bohu: „Ó, Bože, som taká slabá. Bojím sa, že si nebudem môcť konať povinnosť, a ešte viac sa bojím, že ak zomriem, nebudem môcť byť spasená. Bože, prosím Ťa, veď ma, aby som v Tvojich slovách našla cestu praktizovania.“ Potom som uvidela Božie slová: „Po akej ceste by mali ľudia kráčať, keď na nich príde choroba? Aká by mala byť ich voľba? Nemali by prepadnúť smútku, úzkosti a obavám a rozmýšľať o svojej vlastnej budúcnosti a ceste von. Skôr platí, že čím viac sa ocitajú v takýchto časoch a v takýchto zvláštnych situáciách a okolnostiach a čím väčšmi majú takéto osobné ťažkosti, tým viac by mali hľadať pravdu a usilovať sa o ňu. Len takto budú mať kázne, ktoré si si vypočul, a pravdy, ktorým si porozumel v minulosti, účinok a nebudú zbytočné. Čím hlbšie sa ocitáš v takýchto ťažkostiach, tým väčšmi by si sa mal vzdať vlastných želaní a podriadiť sa Božiemu ovládaniu. Keď pre teba Boh pripravuje takúto situáciu a vytvára ti tieto podmienky, Jeho cieľom nie je, aby si prepadol emóciám, ako sú smútok, úzkosť a obavy. Nejde pritom ani o to, že Boha môžeš skúšať, aby si zistil, či ťa v skutočnosti uzdraví, keď na teba príde choroba, a zisťovať tak pravdu. Boh pre teba pripravuje tieto zvláštne situácie a podmienky, aby si v týchto situáciách a podmienkach mohol získať praktické ponaučenia, vstúpil hlbšie do pravdy a hlbšie sa podriadil Bohu a aby si jasnejšie a presnejšie vedel, ako Boh ovláda všetky osoby, udalosti a veci. Ľudské osudy sú v Božích rukách; či už to ľudia dokážu vnímať, alebo nie, a či si to naozaj uvedomujú, alebo nie, mali by sa podriadiť Bohu a nemali by Mu odporovať ani Ho odmietať a už vôbec by Ho nemali skúšať. Tak či tak môžeš zomrieť, a keď budeš Bohu odporovať, odmietať Ho a skúšať, je zrejmé, aký bude tvoj konečný výsledok. Naopak, predpokladajme, že keď ťa postihne choroba, dokážeš hľadať, ako by sa stvorená bytosť mala podriadiť Stvoriteľovmu ovládaniu, hľadať, aké ponaučenia Boh chce, aby si si zobral, a ktoré zo svojich skazených pováh Boh chce, aby si spoznal v tejto situácii, ktorá sa ti stala, a tým porozumieť Božím úmyslom a podať dobré svedectvo, aby si splnil Božie požiadavky. Ak budeš takto praktizovať, potom budeš schopný dosiahnuť skutočnú podriadenosť Bohu. Keď Boh zariadi, aby si ochorel, či už veľmi, alebo len mierne, nerobí to preto, aby si zažil, aké je to byť chorý, ako ti choroba ubližuje, aké rôzne nepríjemnosti a problémy ti spôsobuje a aké rôzne pocity v tebe vyvoláva – Jeho cieľom nie je, aby si zažil chorobu v procese toho, že budeš sám chorý. Skôr chce, aby si si z nej zobral ponaučenie, naučil sa chápať Božie úmysly, spoznal skazené povahy, ktoré odhaľuješ, a nesprávne postoje, ktoré máš voči Bohu, keď si chorý, a naučil sa, ako sa podriadiť Božej zvrchovanosti a usporiadaniam, aby si mohol dosiahnuť skutočnú podriadenosť voči Bohu a dokázal si pevne vytrvať vo svojom svedectve – toto je úplne kľúčové. Boh ťa chce prostredníctvom choroby spasiť a očistiť. Čo chce na tebe očistiť? Chce očistiť všetky tvoje prehnané túžby a požiadavky, ktoré na Neho kladieš, a dokonca aj rôzne kalkulácie, hodnotenia a plány, ktoré za každú cenu pripravuješ, aby si prežil a ostal nažive. Boh ti nepovoľuje, aby si plánoval, nepovoľuje ti, aby si hodnotil, a nepovoľuje ti, aby si od Neho po čomkoľvek prehnanom túžil. Žiada len, aby si sa Mu podriadil a pri praktizovaní a zažívaní podriaďovania sa spoznal svoj vlastný postoj voči chorobe a voči týmto telesným stavom, ktoré na teba zosiela, ako aj svoje osobné želania. Keď tieto veci spoznáš, dokážeš oceniť, nakoľko je pre teba prospešné, že Boh ti pripravil okolnosti tejto choroby alebo ti zoslal tieto telesné stavy; a dokážeš oceniť, ako ti pomáhajú meniť vlastnú povahu a dosiahnuť spásu a život-vstup.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (3)) Po prečítaní Božích slov som porozumela. Keď na mňa Boh dopustil túto chorobu, Jeho úmyslom nebolo, aby som uviazla v smútku, úzkosti a obavách, ale aby som hľadala pravdu, poučila sa a spoznala skazenú povahu, ktorú som zjavila. Bolo to tiež preto, aby vyskúšal, či mám voči Nemu skutočnú vieru a podriadenosť. Keď spomínam na vyše rok mojej choroby, skúšala som všetky druhy liečby – tradičnú čínsku medicínu, západnú medicínu aj ľudové liečiteľstvo. Navštívila som slávnych lekárov a špecialistov, ale môj stav sa nielenže nezlepšil, v skutočnosti sa zhoršil. Žila som v stave smútku, úzkosti a obáv, bála som sa, že s postupujúcou chorobou nebudem môcť konať svoju povinnosť, a ešte viac som sa bála, že ak zomriem, nebudem môcť byť spasená. Moje srdce bolo ubolené a slabé, a stratila som vieru v Boha. Keď som v minulosti ochorela a videla som Božiu ochranu a milosť, bola som Mu veľmi vďačná. Ale teraz, keď bola moja choroba vážna a nevidela som Jeho milosť a požehnania, podozrievala som Boha, že používa moju chorobu na to, aby ma zjavil a vyradil. Dokonca som sa snažila použiť svoje zanechávanie všetkého a utrpenie počas rokov, čo som verila v Boha, ako kapitál na vyjednávanie s Ním, a sťažovala som sa, prečo ma nechráni. V skutočnosti Boh používal túto chorobu na to, aby zjavil nečistoty v mojej viere a aby som spoznala svoju vlastnú skazenosť a podriadila sa Božej zvrchovanosti a usporiadaniu. Keď som porozumela Božím starostlivým úmyslom, cítila som hlbokú ľútosť. Kľakla som si a modlila som sa k Bohu: „Ó, Bože, som ochotná zveriť sa do Tvojich rúk a podriadiť sa Tvojmu ovládaniu a usporiadaniu. Prosím Ťa, veď ma.“

V nasledujúcom období som stále užívala lieky tradičnej čínskej medicíny, ale môj stav sa stále nezlepšil. Žalúdok som mala ako v ohni a bolo mi tak zle, že som nemohla jesť. Celé telo ma bolelo, a v noci som sa mohla spoliehať len na tabletky na spanie, aby som sotva naspala dve alebo tri hodiny. Neskôr som nielenže nemohla konať svoju povinnosť, ale nedokázala som ani držať krok so zhromaždeniami. V júli 2023 cirkev na základe môjho stavu navrhla, aby som dočasne prerušila svoj cirkevný život a oddýchla si a zotavila sa z choroby doma. Bola som vo veľkých mukách. „Bez ohľadu na to, ako veľmi som predtým trpela, zaťala som zuby a vytrvala som v povinnosti, mysliac si, že Boh ma uzdraví,“ pomyslela som si. „Ale teraz nezvládam ani prísť na zhromaždenia. Budem môcť podať nejaké svedectvo? Nebudem len čakať na to, kým ma Boh vyradí?“ Posledný záblesk nádeje, ktorý som mala, sa rozplynul. V ten deň som išla domov, hodila som sa na posteľ a len som vzlykala. Myslela som na to, že bratia a sestry okolo mňa sú všetci zdraví a môžu sa normálne zúčastňovať na zhromaždeniach a konať svoje povinnosti. Dokonca aj niektorí neverci boli zdraví. Prečo ma neustále sužovala choroba?

Koncom augusta som bola opäť hospitalizovaná pre nepriechodnosť čriev. V tom čase ma každodenná bolesť v bruchu, žalúdku a chrbte privádzala do neznesiteľných múk. Sotva som mohla niečo zjesť, takže som sa mohla spoliehať len na infúzie bielkovín a glukózy ako na zdroj výživy. Rýchlo som schudla vyše 20 kíl. Môj manžel prestal pracovať, aby so mnou zostal v nemocnici, a každý deň mi masíroval chrbát. Niekoľkokrát som cítila, ako mi na chrbát padajú jeho slzy. Vedela som, že moje dni sú pravdepodobne spočítané. V noci, keď som nemohla spať, sa mi v mysli premietali scény z mojich dvadsiatich rokov viery. Manžel mi zakazoval veriť v Boha a dokonca sa mi vyhrážal rozvodom, ale ja som neustúpila. Ľudia zo sveta sa mi vysmievali, zosmiešňovali ma a urážali, ale ja som necúvla. Veľký červený drak ma sledoval a prenasledoval, ale nestratila som vieru. Myslela som si, že Boh uvidí, ako som celé roky všetko zanechávala a trpela, a že ma bude chrániť až do samého konca, a dovolí mi vidieť veľkoleposť kráľovstva. Nikdy som si nepredstavovala, že to, čomu teraz čelím, by mohol byť koniec môjho života. Mala som zlomené srdce a neubránila som sa myšlienke: „Po všetkom tom utrpení musím nakoniec aj tak zomrieť. Keby som vedela, že to dospeje až sem, prečo by som vôbec začínala s vierou v Boha?“ Niekoľko dní som ležala v nemocničnej posteli, nemodlila som sa a nečítala Božie slová. V mysli som mala len obrazy toho, čo sa stane po smrti. Zvlášť som myslela na to, ako je duchovná sféra zahalená do tmavej, kalnej hmly, v tme takej hustej, že si nevidíte ruku pred tvárou, nemáte tam rodinu, ktorá by vám robila spoločnosť, a triasla som sa od strachu. Jedného dňa ma prišli do nemocnice pozrieť brat so švagrinou. Keď ma brat videl takú vychudnutú a slabú, so slzami v očiach povedal: „Nevzdávaj to. Musíš sa viac modliť a spoliehať na Boha!“ Jeho slová ma naplnili pocitom viny a nepokoja. Pomyslela som si: „Odkedy som ochorela, keď mi Boh preukázal milosť a požehnania, ďakovala som Mu a cítila som, že veriť v Boha je úžasné. Avšak teraz, keď stojím tvárou v tvár smrti, začínam sa na Neho sťažovať a dokonca ľutujem svoju vieru. To je zrada Boha!“ V tom období som bola na infúziách viac ako desať hodín denne. Na deviaty deň som mala obe ruky také opuchnuté, že mi už nemohli podávať infúzie, takže som nemala inú možnosť, len sa nechať prepustiť. Po návrate domov som sa znova a znova modlila k Bohu: „Ó, Bože, tvárou v tvár smrti je moje srdce naplnené hrôzou a bezmocnosťou, a nepochopením, sťažnosťami a nerozumnými požiadavkami voči Tebe. Bože, prosím, veď ma, aby som spoznala svoju vlastnú skazenosť a porozumela Tvojim úmyslom.“

Opretá o posteľ som otvorila počítač a uvidela som Božie slová: „Jedinou vecou v mysli každého človeka, na ktorú dokáže myslieť, je všetka tá milosť, požehnania a sľuby, ktoré Jahve udeľuje ľuďom, ale nikdy nepremýšľa o tom a nedokáže si predstaviť, aká scéna nastane, keď mu Jahve všetky tieto veci vezme. Každý, kto uverí v Boha, je pripravený prijať len Božiu milosť, požehnania a sľuby a je ochotný prijať len Jeho láskavosť a milosrdenstvo, nikto však nečaká ani sa nepripravuje na to, že prijme Božie napomínanie a súd, Jeho skúšky a zušľachtenie alebo odňatie z Jeho strany. Ani jeden človek sa nepripravuje na to, aby prijal Boží súd a napomínanie, odňatie z Jeho strany alebo Jeho kliatby. Je tento vzťah medzi ľuďmi a Bohom normálny alebo nenormálny? (Nenormálny.) Prečo hovoríte, že je nenormálny? V dôsledku čoho sa pokazí? Pokazí sa v dôsledku skutočnosti, že ľudia nevlastnia pravdu. A je to preto, lebo majú príliš veľa predstáv a fantázií, neustále Boha chápu nesprávne a nevedia, ako tieto veci vyriešiť hľadaním pravdy – preto s najväčšou pravdepodobnosťou nastanú problémy. Predovšetkým, ľudia len veria v Boha, aby boli požehnaní. Chcú s Bohom len uzavrieť dohodu a požadovať od Neho veci, ale neusilujú sa o pravdu. To je veľmi nebezpečné. Len čo sa stretnú s niečím, čo je v rozpore s ich predstavami, okamžite si vo vzťahu k Bohu vytvoria predstavy, nerozumejú Mu správne a majú voči Nemu výčitky a môžu zájsť až tak ďaleko, že Ho zradia. Nemá to vážne dôsledky? Po akej ceste vlastne kráča väčšina ľudí vo svojej viere v Boha? Hoci niekoľko rokov počúvajú kázne a dokážu hovoriť nejaké slová a učenia, v skutočnosti pravde naozaj nerozumejú. Aj keď tvrdia, že sú ochotní usilovať sa o pravdu, len máloktorí z nich sú schopní zaplatiť cenu, aby pravdu získali.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Čo znamená usilovať sa o pravdu (11)) „Jób bol skutočne mužom viery. Keď ho Boh požehnal, ďakoval Bohu. Keď ho Boh disciplinoval a zbavil ho všetkého, čo mal, stále Bohu ďakoval. Ako Jób zareagoval po tom, čo zažil veci až do samého konca, keď zostarol a Boh mu vzal všetok majetok a deti? Nielenže sa nesťažoval, ale dokázal zavrhnúť satana, zo srdca chválil Boha, velebil Božie meno a podal o Ňom svedectvo. … Ľudia často hovoria: ‚Všetko, čo Boh robí, je pre ľudí prospešné a zahŕňa Jeho dobré úmysly.‘ Je to pravda? (Áno.) Dokážeš to však prijať? Keď ťa Boh žehná, dokážeš to prijať, ale dokážeš prijať to, keď ti berie? Ty to nedokážeš, ale Jób to dokázal. Prijal toto tvrdenie ako pravdu – nemiloval vari pravdu? Boh mu vzal všetok majetok, čím mu spôsobil obrovské straty, a navyše ho postihla vážna choroba. Ale toto jeho vyjadrenie: ‚Všetko, čo Boh robí, je správne a zahŕňa Božie dobré úmysly,‘ dokazuje, že vo svojom srdci plne rozumel tomu, že všetko, čo mal, mu udelil Boh. Práve preto, lebo rozumel tomu, že toto je pravda, bez ohľadu na to, koľko bolesti vytrpel, nesťažoval sa a stále dokázal Boha chváliť. Bez ohľadu na to, čo hovorila jeho žena, dokázal pevne vytrvať vo svojom svedectve a vo svojom srdci velebiť Boha. Preto hovoríme, že Jób miloval pravdu. Okrem toho, bez ohľadu na to, aké prostriedky Boh použil, aby ho skúšal, dokázal to prijať a podriadiť sa bez sťažností. Ako Jób zareagoval dokonca aj vtedy, keď mu satan vzal majetok a pokúsil sa ho zabiť alebo ho posial vredmi – čo nie je v súlade s ľudskými predstavami? Sťažoval sa na Boha? Nepovedal na Boha jediné slovo sťažnosti, ale povedal, že Božie meno treba velebiť. To dokazuje, že Jób sa dokázal podriadiť Božiemu ovládaniu a usporiadaniam, a tiež to dokazuje, že Jób miloval pravdu a miloval férovosť a spravodlivosť. Vo svojom srdci si povedal: ‚Boh je k ľuďom taký férový a taký spravodlivý! Čokoľvek Boh robí, je správne!‘ Preto mohol Boha chváliť. Povedal: ‚Bez ohľadu na to, čo Boh urobí, nebudem sa sťažovať. V Božích očiach sú stvorené bytosti len červy. Akokoľvek so mnou Boh zaobchádza, je to v poriadku a je to oprávnené.‘ Veril, že všetko, čo Boh robí, je správne, že je to niečo pozitívne. Bez ohľadu na to, koľko majetku stratil, bez ohľadu na to, akým ťažkostiam čelil alebo koľko bolesti vytrpel, nesťažoval sa na Boha a stále sa dokázal podriadiť Božiemu ovládaniu a usporiadaniam. To je prejav milovania pravdy.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Sebapoznanie je zásadné pri usilovaní sa o pravdu) Keď som uvažovala o Božích slovách, premohla ma hanba! Podľa mňa, viera v Boha spočívala len v prijímaní milosti a požehnaní od Neho. Nikdy som si nepredstavovala, že jedného dňa na mňa príde Boží súd a napomínanie alebo skúšky a zušľachtenie, a už vôbec som sa vopred nevyzbrojila pravdou, aby som čelila Božiemu súdu. Hoci som Jóbove skúsenosti poznala naspamäť a vedela som spamäti recitovať kľúčové slová, ktoré povedal, keď si stál pevne za svojím svedectvom, rozumela som len učeniu. Jób zažil Božie skúšky, pretože sa bál Boha a vyhýbal sa zlu. Stratil všetok majetok a deti a telo mal posiate boľavými vredmi. Manželka sa mu vysmievala a priatelia ho zosmiešňovali, ale on sa stále pevne držal svojej integrity. V extrémnom utrpení radšej preklial deň svojho narodenia, než by sa sťažoval na Boha alebo zaprel Jeho meno. Považoval za najvyššiu pravdu na praktizovanie to, že „všetko, čo Boh robí, je správne a zahŕňa Božie dobré úmysly“. Pokiaľ niečo pochádzalo od Boha, či už dobré alebo zlé, dokázal to prijať a podriadiť sa. Svojou vierou v Boha, podriadenosťou Jemu a bázňou pred Ním porazil satana a vydal o Bohu mocné svedectvo. Podľa učenia som vedela, že všetko, čo Boh robí, je správne a obsahuje Jeho dobré úmysly, ale keď ma dlhodobá choroba priviedla na pokraj smrti, moje skutočné duchovné postavenie bolo úplne odhalené. Začala som počítať svoje zásluhy, sťažovať sa, prečo ma Boh nechráni, a dokonca ľutovať svoju vieru a všetko, čo som zanechala a čo som obetovala. Keď ma Boh žehnal, cítila som k Nemu úplnú vďačnosť, ale keď to, čo robil, išlo proti mojim predstavám, hádala som sa s Ním a vzpierala som sa Mu. Skutočne mi chýbalo svedomie a rozum; Bola som úplne bez ľudskej prirodzenosti! Potom som padla tvárou k zemi a modlila som sa k Bohu: „Ó, Bože, Ty si Stvoriteľ a ja som stvorená bytosť. Bez ohľadu na to, čo urobíš, nemala by som sa sťažovať ani mať voči Tebe žiadne požiadavky. Bože, som ochotná podriadiť sa Tvojmu ovládaniu a usporiadaniu.“

V nasledujúcich dňoch som si začala usporadúvať svoje veci. Zbalila som knihy Božích slov a povedala sestre, kam som ich dala. Tiež som sa modlila a hľadala, ako správne čeliť smrti. Videla som jednu pasáž Božích slov: „Takto by si mal vnímať otázku smrti. Každý vo svojom živote musí čeliť smrti, teda smrť je to, čomu musí čeliť každý na konci svojej cesty. Smrť má však rôzne povahy. Jednou z nich je to, že v čase, ktorý Boh vopred ustanovil, si človek splnil svoje poslanie a Boh urobí čiaru za jeho fyzickým životom a jeho fyzický život sa skončí, hoci to neznamená, že jeho život sa skončil. Keď telo prestane existovať, jeho život sa skončí – je to tak? (Nie.) Forma, v ktorej bude existovať tvoj život po smrti, závisí od toho, ako sa správaš k Božiemu dielu a slovám, kým si nažive – to je veľmi dôležité. Forma, v ktorej budeš existovať po smrti, alebo to, či vôbec budeš existovať alebo nie, závisí od toho, aký postoj máš k Bohu a k pravde, kým žiješ. Ak je počas tvojho života tvoj postoj k pravde postojom vzdorovitosti, odporovania a odporu, keď čelíš smrti a rôznym chorobám, potom akým spôsobom budeš existovať, keď sa tvoj fyzický život skončí? Určite budeš existovať nejakým iným spôsobom a tvoj život určite nebude pokračovať. Naopak, ak je počas tvojho života, keď máš vedomie v tele, tvoj postoj k pravde a k Bohu postojom podriadenosti a vernosti a máš pravú vieru, potom aj keď sa tvoj fyzický život skončí, tvoj život bude stále pokračovať v inej podobe v inej sfére. To je definícia smrti.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (4)) Po prečítaní Božích slov som sa cítila veľmi pokojne. Každý musí čeliť smrti, ale povaha smrti každého človeka a jeho výsledok po smrti sú diametrálne odlišné. To, či sa vrátia pred Stvoriteľa, alebo zostúpia do pekla so satanom, závisí od ich postoja k Bohu a pravde, kým boli nažive. Spomenula som si na verš v Biblii, ktorý hovorí: „Jób zomrel starý a naplnený.“ (Jób 42, 17) Jób sa celý život bál Boha a vyhýbal sa zlu. Uprostred satanových útokov a trýznenia si stál pevne za svojím svedectvom o Bohu, čo prinieslo útechu Božiemu srdcu. Tvárou v tvár smrti sa Jób dokázal celým srdcom podriadiť. Jeho myseľ bola pokojná a vyrovnaná, bez strachu a obáv. Vtedy som porozumela, že samotná smrť nie je to, čo je desivé. Desivé je prežiť život bez usilovania sa o pravdu alebo jej získania, stále žiť podľa svojej skazenej povahy a satanských filozofií, a stále vzdorovať Bohu a odporovať Mu. Bez ohľadu na to, ako dlho takýto fyzický život trvá alebo aký je pohodlný, je len dočasný, a po smrti musí človek aj tak ísť do pekla, aby bol potrestaný. Ak sa však človek počas života dokáže usilovať o pravdu a získať pravdu, aby sa stala jeho životom, žiť realitu bázne pred Bohom a podriadenosti Bohu, ako to robil Jób, a stáť si pevne za svojím svedectvom, aby zahanbil satana, potom aj keď jeho fyzické telo jedného dňa zomrie, stále je to človek, ktorého Boh schvaľuje. Tvárou v tvár smrti som zjavila len nepochopenie, sťažnosti a nerozumné požiadavky voči Bohu. Bola som voči Nemu plná vzdoru a odporu. Aj keby som žila ďalej, keby sa moja skazená povaha nezmenila, nakoniec by som bola aj tak vyradená a potrestaná.

Neskôr som začala uvažovať. Po takmer troch rokoch choroby som zjavila toľko vzdoru a nepochopenia voči Bohu. Hoci som vedela, že všetko, čo robí, je správne a že sa mám podriadiť, tvárou v tvár smrti som sa stále podriadiť nedokázala, nech sa dialo čokoľvek. Dokázala som sa s Bohom dokonca hádať a oponovať Mu. Aký aspekt mojej skazenej povahy to spôsoboval? Jedného dňa som videla Božie slová: „Než sa antikristi rozhodnú konať svoju povinnosť, hlboko v srdci prekypujú očakávaniami – pokiaľ ide o ich vyhliadky, získanie požehnaní, dobrý konečný osud, ba dokonca aj korunu. Sú si úplne istí, že tieto veci dosiahnu. S takýmito úmyslami a túžbami prichádzajú do Božieho domu konať svoju povinnosť. Zahŕňa teda ich plnenie povinností úprimnosť, pravú vieru a vernosť, ktoré Boh vyžaduje? V tomto bode ešte ich pravú vernosť, vieru či úprimnosť nevidno, lebo keď sa ľudia ujímajú svojej povinnosti, každý má obchodnícke zmýšľanie. Každý sa rozhoduje o konaní svojej povinnosti na základe záujmov a tiež na základe svojich prehnaných ambícií a túžob. Aký úmysel majú antikristi, keď konajú svoju povinnosť? Chcú uzavrieť dohodu, uskutočniť výmenu. Dalo by sa povedať, že toto sú podmienky, ktoré si stanovili pre konanie povinnosti: ‚Ak konám svoju povinnosť, musím získať požehnania a mať dobrý konečný osud. Musím získať všetky požehnania a výhody, o ktorých Boh povedal, že sú pripravené pre ľudstvo. Ak ich nemôžem získať, potom nebudem konať túto povinnosť.‘ To sú úmysly, ambície a túžby, s akými prichádzajú do Božieho domu konať svoju povinnosť. Zdá sa, že sú aspoň trochu úprimní, a v prípade nových veriacich, ktorí práve len začínajú konať svoju povinnosť, to, samozrejme, možno nazvať aj nadšením. Nejde však o pravú vieru ani vernosť, len o určitý stupeň nadšenia. Nedá sa to nazvať úprimnosťou. Súdiac podľa tohto postoja, ktorý majú antikristi ku konaniu svojej povinnosti, možno povedať, že je výlučne obchodný a prekypujú túžbami po výhodách, ako sú získanie požehnaní, vstup do nebeského kráľovstva, získanie koruny a prijímanie odmien. Navonok sa teda zdá, že mnohí antikristi pred vypudením konajú svoju povinnosť, a dokonca toho zanechali viac a trpeli viac ako priemerný človek. To, čo vynakladajú, a cena, ktorú platia, sú rovnaké ako v prípade Pavla a ani nepobehujú menej ako Pavol. To je niečo, čo vidí každý. Čo sa týka ich správania a odhodlania trpieť a platiť cenu, nemalo by sa stať, že nič nedostanú. Boh však neposudzuje človeka na základe jeho vonkajšieho správania, ale na základe jeho podstaty, povahy, toho, čo odhaľuje, a prirodzenosti a podstaty každej jednej veci, ktorú robí.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Siedma časť)) Boh odhaľuje, že antikristi konajú svoju povinnosť len preto, aby získali požehnania a odmeny. Keby nebolo dobrého výsledku, žiadnych odmien ani požehnaní, antikrist by v Boha neveril, a už vôbec by pre svoju povinnosť netrpel. Všetko, čo antikrist robí, je o snahe vyjednávať s Bohom, a bludne dúfa, že vymení malú cenu za veľké požehnania. Uvažovala som o sebe. Keď som začala veriť v Boha a dozvedela som sa o Jeho prísľuboch a požehnaniach, a že ľudia môžu vstúpiť do nebeského kráľovstva a získať večný život, začala som byť aktívna v kázaní evanjelia a konaní povinnosti. Bez ohľadu na to, ako sa ma rodina snažila zastaviť, ako sa mi okolie vysmievalo alebo ma urážalo, alebo aj keď ma prenasledoval veľký červený drak, necúvla som. Aj keď ma sužovala choroba a nemohla som jesť ani spať, vytrvala som vo svojej povinnosti. Keď sa však moja choroba zhoršila a čelila som hrozbe smrti, sťažovala som sa, prečo ma Boh nechráni, a dokonca som ľutovala svoje roky zanechávania vecí a vydávania sa a ľutovala som svoju vieru. To, čo som odhalila, nebolo nič iné ako vzdor a zrada voči Bohu. Myslela som na Pavla. Cestoval po celej Európe a kázal evanjelium, veľa trpel a zaplatil vysokú cenu, ale jeho utrpenie a cena, ktorú zaplatil, boli len na to, aby získal požehnania a korunu. Povedal: „Bojoval som dobrý boj, prišiel som na koniec svojej cesty, zachoval som si vieru: odteraz je pre mňa pripravený veniec spravodlivosti.“ (2 Tim 4, 7-8) Pavol používal svoje utrpenie a cenu, ktorú zaplatil, ako prostriedok na vyjednávanie, aby sa pokúsil uzavrieť obchod s Bohom, a otvorene sa proti Nemu dožadoval. Myslel tým, že na základe toho, ako sa vydával a čo dosiahol, mu Boh musel dať odmeny, korunu a dobrý konečný osud; inak by Boh nebol spravodlivý. Povaha, ktorú som zjavila, bola rovnaká ako Pavlova. Na základe mojich skutkov som si zaslúžila zahynúť, ale Boh mi stále dovolil žiť. Bola to pre mňa šanca kajať sa, skutok Božieho veľkého milosrdenstva a milosti.

Kedysi som verila, že bez ohľadu na to, či zažijem prenasledovanie, súženie alebo život ohrozujúcu chorobu, pokiaľ si budem plniť svoju povinnosť, budem mať Božiu starostlivosť a ochranu a budem môcť prežiť a byť spasená. Z Božích slov som pochopila, že tento názor je úplne absurdný. Všemohúci Boh hovorí: „To, či človek môže nakoniec dosiahnuť spásu, nezávisí od toho, akú povinnosť koná, ale od toho, či dokáže pochopiť a získať pravdu a nakoniec dosiahnuť absolútnu podriadenosť Bohu a vydať sa na milosť Jeho ovládaniu, viac nebrať ohľad na svoju budúcnosť a osud a stať sa stvorenou bytosťou, ktorá je na požadovanej úrovni. Boh je spravodlivý a svätý, používa tento štandard na meranie celého ľudstva a tento štandard sa nikdy nezmení – to si musíš pamätať.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Po prečítaní Božích slov som konečne porozumela, že byť spasený nespočíva v pridŕžaní sa vonkajšieho praktizovania konania povinnosti. Kľúčové je usilovať sa o pravdu a získať ju v priebehu konania povinnosti, aby človek dosiahol zmenu povahy, a poučiť sa v rôznych situáciách, ktoré Boh pripravuje, a stať sa schopným podriadiť sa Bohu a vydať sa na milosť Jeho ovládaniu presne ako Jób. Len tak môže človek spĺňať podmienky potrebné na to, aby bol spasený a prežil. V modlitbe som urobila rozhodnutie. Bez ohľadu na to, aký bude môj výsledok, bola som ochotná byť stvorenou bytosťou, ktorá má rozum. Ak mi Boh ešte dovolí žiť, bola som ochotná začať odznova, zanechať svoj úmysel získať požehnania a prestať sa snažiť vyjednávať s Bohom. Budem si konať povinnosť, aby som získala pravdu a odplatila Božiu lásku. Ak Boh predurčil, že môj život sa má v tomto bode skončiť, bola som ochotná podriadiť sa Jeho ovládaniu a usporiadaniu. Potom sa môj stav veľmi zlepšil. Hoci sa moja choroba stále nezlepšovala, a väčšinu času som mala bolesti v celom tele a niekedy som ani nemala veľmi jasnú myseľ, v srdci som mala pokoj. Znova a znova som sa modlila k Bohu, ochotná vložiť svoj život a smrť do Jeho rúk a podriadiť sa akémukoľvek Jeho ovládaniu.

Potom sa moje zdravie ešte zhoršilo. Aj z dúška vody mi bolo zle a zvracala som. Nemala som silu ani chodiť. Najživšie si pamätám noc 18. septembra. Celú noc som sa prehadzovala a nemohla som spať. Na úsvite som mala horúčku a bolesť v celom tele bola neznesiteľná. Ticho som sa v srdci modlila: „Ó, Bože, myslím, že to neprežijem. Hoci je veľa toho, čo sa zdráham opustiť, som stvorená bytosť. Či budem žiť alebo zomriem, či budem mať dobrý výsledok a konečný osud alebo nie, prosím len o to, aby som sa podriadila Tvojmu ovládaniu a usporiadaniu.“ Spomenula som si na Božie slová: „Všemohúci Boh je všemocný lekár!“ „Božie slovo je mocným liekom! Zahanbuje diablov a satana! Porozumieť Božiemu slovu nám poskytuje podporu. Jeho slovo koná rýchlo, aby zachránilo naše srdcia! Všetky veci rozháňa a všetko uzmieruje.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 6. kapitola) Áno, Boh je všemohúci. Život a smrť sú v jedinej Božej myšlienke. Lekári môžu liečiť choroby, ale nemôžu zachrániť život. Boh je mojou jedinou oporou a len životom v Jeho slovách môže môj duch nájsť pokoj. Keď som uvažovala o Božích slovách, zaspala som, ani som nevedela ako. Bol to jediný raz za viac ako dva roky, čo som zaspala bez tabletky na spanie, a spala som takmer štyri hodiny. Keď som sa zobudila, cítila som sa duševne oveľa lepšie a bolesť značne ustúpila. Bol to pocit príliš úžasný na to, aby sa dal opísať slovami. Neskôr sa stalo niečo ešte zázračnejšie. Raz večer po večeri mi manžel pomáhal zísť po schodoch, aby som sa prešla, keď sme stretli ženu v mojom veku. Pozrela sa na mňa a spýtala sa: „Pani, prečo ste taká slabá?“ Manžel jej povedal o mojom stave. Povedala: „Mala som priateľku, ktorá na tom bola presne takto. Liečili ju v jednej malej nemocnici tu neďaleko, a teraz je úplne zdravá.“ Na druhý deň ma manžel vzal do tej nemocnice. Vďaka liekom západnej medicíny len za pár desiatok jüanov sa moja choroba vyliečila. O mesiac neskôr som opäť normálne konala svoju povinnosť. O päť mesiacov som pribrala naspäť vyše 20 kíl. Moji bratia a sestry aj neverci, ktorí ma poznali, hovorili, že je to zázrak. V srdci som jasne vedela, že to boli výlučne Božia milosť, Božie milosrdenstvo a Jeho zázračné skutky. Keď som myslela na to, aká som bola predtým vzdorovitá, ako som sa neustále snažila vyjednávať s Bohom a klamala Ho v povinnosti, bola som skutočne nehodná požívať takú veľkú milosť od Boha. To, že dnes ešte žijem a môžem vykonávať svoju povinnosť, je Božie nesmierne milosrdenstvo a láska ku mne. Z hĺbky srdca ďakujem Bohu a vážim si túto vzácnu príležitosť konať svoju povinnosť.

Hoci moje telo počas zažívania tejto choroby znášalo isté utrpenie, to, čo som získala, bol neoceniteľný poklad. Pochopila som, že viera v Boha nie je o získavaní požehnaní alebo výhod, ale o usilovaní sa o pravdu, aby bol človek očistený. Nasledovať Boha a konať povinnosť stvorenej bytosti je mojou zodpovednosťou, a dosiahnuť podriadenosť Bohu a bázeň pred Ním je cieľ, o ktorý by som sa mala usilovať. Vďaka tejto skúsenosti som si hlboko uvedomila, že „Keď ťa postihne choroba, toto je Božia láska a zaiste sú v nej obsiahnuté Jeho dobré úmysly.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 6. kapitola) Toto je pravda a je to aj skutočnosť! Táto skúsenosť je najvzácnejším pokladom môjho života. Je to Božia výnimočná láska, iný druh lásky. Bohu vďaka!