V roku 2012 ma vybrali za cirkevnú vodkyňu. Vďaka Božiemu vedeniu priniesla práca našej cirkvi na evanjeliu určité výsledky a založili sme aj dve nové cirkvi. Bratia a sestry vtedy navrhli, aby som mala na starosti prácu na voľbách v cirkvi a keď mali zlé stavy, žiadali ma tiež o duchovné spoločenstvo a pomoc. Po mojom duchovnom spoločenstve dokázali svoje stavy zmeniť. Keď som najmä na zhromaždeniach spolupracovníkov videla, že do našej cirkvi prišlo najviac nováčikov, že bola najviac obsadená vodcami a diakonmi a že práca napreduje vo všetkých ohľadoch bez problémov, bola som nesmierne šťastná. Myslela som si, že skutočne mám pracovné schopnosti a dokážem ľudí dobre vyberať a používať.

Neskôr ma vybrali za kazateľku. Raz som išla predsedať voľbám v cirkvi a v ich prvom kole dostala najviac hlasov sestra menom Wang Chen. Pomyslela som si: „Wang Chen sa síce dosť páči mať postavenie a rada sa predvádza, no počas tých niekoľkých kontaktov, ktoré sme mali, som si všimla, že do istej miery chápe svoju skazenú povahu. Je vhodná na to, aby bola vodkyňou.“ V ten deň som stretla Zhang Lin, ktorú predtým odvolali z pozície cirkevnej vodkyne. Povedala mi: „Wang Chen často svedčí o sebe a predvádza sa. Keď hovorí v duchovnom spoločenstve o svojom stave, spomína len svoje dobré stránky a nikdy nehovorí o svojich skazenostiach. Bratia a sestry ju preto velebia a hovoria, že dokáže hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde a riešiť problémy. Dokonca ani po prepustení vôbec nechápe samu seba; nie je vhodné, aby ju vybrali za vodkyňu!“ Keď som to počula, mala som o Zhang Lin vlastné predstavy. Pomyslela som si: „Nejde o to, že ťa práve prepustili a nie je ti príjemné, keď vidíš, že zvolili Wang Chen? S Wang Chen som navyše párkrát hovorila a myslím si, že prejavila isté pochopenie pre to, že ju predtým prepustili. Vôbec to nie je tak, ako hovoríš. Mala by si uvažovať o tom, čo ťa k tvojim slovám viedlo.“ V minulosti som mala na starosti takmer všetky cirkevné voľby a tí, ktorých zvolili, boli na svoju prácu viac-menej vhodní, takže som si myslela, že mám dobrý úsudok a nechcela som prijať radu Zhang Lin. Keď som prišla domov, povedala som sestre, s ktorou som bola v partnerstve, že Wang Chen dostala v týchto voľbách najviac hlasov. Bola prekvapená, keď to počula, a povedala: „Wang Chen veľmi túži po postavení a má vážny problém s tým, že sa predvádza. Ako vodkyňa sa pri podávaní správ o práci sústredila len na svoju dobrú stránku a nikdy nespomenula svoje odchýlky. Keď hovorila o svojom stave, všetko bolo pozitívne; nikdy nedovolila, aby niekto videl jej skazenú stránku. Hovorila, že keď sa niečo vyskytlo, všetci bratia a sestry sa s ňou rozprávali, nehľadali však princípy. Vtedy sme s ňou hovorili v duchovnom spoločenstve a poukázali na jej problémy, ona však povedala, že nemá žiadne postranné úmysly, že to bratia a sestry ju chcú obdivovať. Keď ju prepustili, ani trochu nepochopila samu seba. Wang Chen sme ešte stále nedokázali spoznať; mala by si v tejto veci ďalej hľadať pravdu.“ Keď som počula, že aj táto sestra odmietla osobu, ktorú som vybrala, bola som dosť nešťastná. Pomyslela som si: „Hovoríš o veciach, ktoré sa stali pred niekoľkými rokmi. Keď som s ňou naposledy párkrát komunikovala, videla som, že dokáže pochopiť samu seba. Nie je to tak, ako hovoríš. Neškatuľkuj iných ľudí tak rýchlo. Nehovoriac o tom, že som už niekoľko rokov vodkyňou, prišla som do kontaktu s mnohými ľuďmi a viem ľudí rozpoznať. S výberom a používaním ľudí mám viac skúseností ako ty, naozaj by som sa v tejto veci mýlila?“ Navonok som jej však povedala ešte jemne: „Veci, o ktorých hovoríš, sa stali pred niekoľkými rokmi; teraz už do istej miery pozná samu seba. Nemôžeme sa pozerať len na minulosť ľudí; mali by sme ich posudzovať správne.“ Keď sestra neodpovedala, ešte viac som uverila tomu, že moje slová sú opodstatnené.

Raz sa mi zas stalo, že som stretla sestru Li Li, ktorú práve prepustili z funkcie vodkyne. Bola mimoriadne negatívna a chcela ísť domov. Pomyslela som si, že sa možno chce vrátiť domov, pretože nemá žiadnu povinnosť, ktorú by mala konať. Keby som pre ňu zariadila nejakú povinnosť, možno by už domov ísť nechcela. Cirkev práve vtedy potrebovala niekoho, kto by sa venoval všeobecným záležitostiam, tak mi napadla Li Li, a zvažovala som, či by nemala prevziať túto povinnosť. Išla som na stretnutie s jej vodkyňou Zhang Hui, aby sme sa porozprávali o poverení Li Li povinnosťami, ktoré sa týkali všeobecných záležitostí. Zhang Hui povedala: „Li Li po prepustení vôbec nepreukázala, že chápe samu seba. Neprijíma, keď bratia a sestry poukazujú na jej problémy, a všetci majú pocit, že ich obmedzuje. Bratia a sestry uviedli, že má slabú ľudskú prirodzenosť a neprijíma pravdu.“ Keď som počula slová Zhang Hui, úplne som ňou pohŕdala. Pomyslela som si: „Li Li práve prepustili; je normálne, že nemá veľa pochopenia. A keď som s ňou v minulosti komunikovala, nevšimla som si, že by mala zlú ľudskú prirodzenosť. Ľudia, viete vy vôbec, ako posudzovať ľudí? Aj keď Li Li dosť záleží na povesti a niekedy sa háda s ľuďmi, ktorí poukazujú na jej problémy, potom o sebe uvažuje, snaží sa spoznať samu seba a nedovolí, aby jej zlá nálada bránila v konaní povinnosti. Svoju povinnosť vníma so zmyslom pre bremeno.“ A tak som Zhang Hui povedala: „Tú sestru celkom dobre poznám a nevšimla som si, že by mala slabú ľudskú prirodzenosť. Je v poriadku, aby konala túto povinnosť.“ Hoci to navonok nevyzeralo, že som priveľmi neústupčivá, stále som premýšľala: „Vodkyňou som už roky. Skutočne by som túto záležitosť posúdila nesprávne? Urobíme, ako hovorím. Prišla som len preto, aby som ti to oznámila. Konečné rozhodnutie je na mne.“ Hneď potom som zariadila, aby Li Li konala prácu, ktorá sa týkala všeobecných záležitostí.

A tak som žila v stave arogancie a namyslenosti, muselo byť po mojom a nijako inak a neprijímala som rady ostatných. Myslela som si, že som skvelá, že veci vnímam do hĺbky. Aj keď som o práci hovorila so sestrou, s ktorou som bola v partnerstve, vždy som mala pocit, že mám lepší úsudok ako ona, a pevne som sa držala svojich názorov. Potom sa výsledky dosiahnuté konaním mojej povinnosti začali zhoršovať a môj stav bol čoraz horší. Dokonca ani počas duchovného spoločenstva o Božích slovách som nedokázala hovoriť o žiadnom svetle. Pri konaní svoje povinnosti som vždy zadriemala a o ôsmej alebo deviatej večer sa mi chcelo spať; nemohla som s tým bojovať, ani keby som chcela. Mala som pocit, akoby som stratila pôsobenie Ducha Svätého, akoby si Boh predo mnou skrýval svoju tvár. V tom čase som si ešte nedokázala uvedomiť, aké mám problémy. O niekoľko dní neskôr som stála zoči-voči Božiemu súdu a napomínaniu.

Jeden večer som náhodou otvorila list s hlásením. Keď som ho uvidela, nemohla som uveriť vlastným očiam. Písalo sa v ňom, že počas svojho pôsobenia v pozícii kazateľky som nerobila veci podľa princípov. Keď mi bratia a sestry oznámili, že Wang Chen sa nehodí na to, aby bola vodkyňou, neprijala som to a nesnažila som sa pochopiť skutočnú situáciu. Wang Chen ako cirkevná vodkyňa nehľadala Božie slová, aby mohla s bratmi a sestrami hovoriť v duchovnom spoločenstve, keď boli v zlých stavoch, a namiesto toho ich tvrdo kritizovala za to, že sa neusilujú o pravdu. Sestra Xiaoxue, s ktorou bola v partnerstve, upozornila na problémy Wang Chen, Wang Chen to však nielenže neprijala, ale rozprávala bratom a sestrám o tom, aké má Xiaoxue problémy. V dôsledku toho sa všetci postavili za Wang Chen a uverili, že Xiaoxue je falošná vodkyňa. V cirkvi vypukol chaos a bratia a sestry viac ako dva mesiace nežili normálnym cirkevným životom. Ich vstup do života utrpel straty a došlo k vážnemu vyrušeniu a narušeniu cirkevnej práce. Keď som čítala list s hlásením, chvela som sa od hlavy po päty a rozbúšilo sa mi srdce. Bolo to, akoby sa mi každé slovo v liste zabodávalo do srdca a akoby ma odsúdili; bola som v stave paniky a vyľakania. Pomyslela som si: „Teraz som už naozaj skončila. Prepustí ma vodkyňa vyššej úrovne?“ Rozmýšľala som tiež: „Božie dielo sa už blíži ku koncu. Ak ma teraz prepustia, nebude to znamenať, že som bola odhalená? Nebude to znamenať, že nebudem mať žiadnu nádej na spásu?“ Mala som pocit, akoby mi hruď pritlačilo niečo ťažké. Počas tých niekoľkých dní som poriadne nejedla a nemohla som spať, bála som sa, že vodkyňa ma kedykoľvek prepustí. Čoskoro si so mnou vodkyňa vyššej úrovne dohodla stretnutie. Keď videla, že vôbec nechápem samu seba, odhalila ma a orezala so slovami, že som nesmierne arogantná, neprijímam rady bratov a sestier, vo svojej povinnosti sa správam svojvoľne a unáhlene a narušujem a vyrušujem prácu cirkvi. Vodkyňa ma nakoniec prepustila. Po prepustení som bola veľmi negatívna; nechcela som jesť a piť Božie slová ani sa modliť a len čo som si spomenula na to, ako ma vodkyňa odhalila, bola som veľmi nešťastná. Myslela som si, že som skončila, že som príliš arogantná a nenapraviteľná. Dokonca som to so sebou vzdala a prepadla trápeniu, keď som mala čas, neuvažovala som nad sebou a namiesto toho som len sledovala televízne programy, aby sa moja bolesť otupila. Dni som prežívala v zmätku a otupenosti a žila som ako chodiaca mŕtvola. Občas som si pomyslela: „Načo vlastne verím v Boha? Teraz, keď ma prepustili, naozaj sa len tak prestanem usilovať? Prečo je preč všetka energia, s ktorou som sa v minulosti usilovala? Som niekto, kto úprimne verí v Boha?“ Keď som o tom premýšľala, predstúpila som pred Boha a modlila sa: „Ó, Bože! Po prepustení som upadla do negativity a takto som skončila. Vidím, že moje duchovné postavenie je naozaj nízke. Bože, prosím, vyveď ma z tohto negatívneho stavu.“

Jedného dňa som si počas svojej duchovnej pobožnosti prečítala tieto Božie slová: „Niektorí ľudia si myslia, že keď človek zakúsi súd, napomínanie a orezávanie, alebo keď je zjavená jeho pravá tvár, jeho výsledok je spečatený a on je tak predurčený nemať žiadnu nádej na spásu. Väčšina ľudí nevidí túto záležitosť jasne, váha na rázcestí, nevediac, ako kráčať po ceste, ktorú má pred sebou. Vari to neznamená, že im stále chýba pravé poznanie Božieho diela? Majú vôbec tí, ktorí stále pochybujú o Božom diele a Božej spáse človeka pravú vieru? Zvyčajne, keď majú byť niektorí ľudia ešte len orezaní a zatiaľ neutrpeli žiadne nezdary, cítia, že by sa vo svojej viere mali usilovať o pravdu a uspokojiť Božie úmysly. No len čo utrpia menší úder alebo ich postretnú ťažkosti, na povrch vypláva ich zradcovská prirodzenosť, ktorá je odpudivá na pohľad. Neskôr jej odpudivosť aj sami pocítia a nakoniec nad vlastným výsledkom vynesú rozsudok so slovami: ‚Pre mňa už všetko skončilo! Ak som schopný robiť takéto veci, neznamená to vari, že som už úplne odpísaný? Boh ma nikdy nespasí.‘ V tomto stave sa nachádza mnoho ľudí. Dalo by sa dokonca povedať, že každý je taký. Prečo ľudia nad sebou vynášajú takéto rozsudky? Dokazuje to, že stále nerozumejú Božiemu úmyslu spasiť ľudstvo. Jednorazové orezanie môže viesť k tomu, že na dlhý čas upadneš do negativity, nebudeš sa z nej vedieť vymaniť, a to až do takej miery, že sa možno vzdáš aj svojej povinnosti; dokonca aj menej závažná situácia ťa dokáže vystrašiť až tak, že sa už viac nebudeš usilovať o pravdu a zasekneš sa. Je to, akoby boli ľudia vo svojom úsilí zapálení iba vtedy, keď majú pocit, že sú bezchybní a bez poškvrny. Keď však zistia, že sú príliš skazení, nemajú odvahu pokračovať v usilovaní sa o pravdu. Mnoho ľudí vyslovilo slová plné frustrácie a negativity, ako napríklad: ‚Určite je so mnou koniec; Boh ma nespasí. Aj keby mi Boh odpustil, sám sebe odpustiť nedokážem; nikdy sa nedokážem zmeniť.‘ Ľudia nerozumejú Božiemu úmyslu, čo dokazuje, že stále nepoznajú Jeho dielo. V skutočnosti je pre ľudí prirodzené zjaviť pri svojich skúsenostiach určité skazené povahy alebo konať nečisto, alebo nezodpovedne či povrchne a bez oddanosti. Je to preto, lebo majú skazené povahy; ide o neúprosný zákon. Keby nebolo týchto zjavení, prečo by sa potom nazývali skazenými ľudskými bytosťami? Keby neboli ľudské bytosti skazené, Božie dielo spásy by nemalo zmysel. Problém spočíva teraz v tom, že keďže ľudia nerozumejú pravde a skutočne nerozumejú sami sebe a pretože nedokážu jasne vidieť svoje vlastné stavy, potrebujú, aby Boh vyjadroval svoje slová odhalenia a súdu, aby uvideli svetlo. V opačnom prípade by zostali otupení a hlúpi. Ak by Boh nekonal týmto spôsobom, ľudia by sa nikdy nezmenili.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Tento úryvok z Božích slov na mňa pôsobil ako teplý prúd, upokojujúci moje srdce, utešujúci a povzbudzujúci. Konečne som si uvedomila, že som žila v tomto stave zúfalstva, lebo som nepochopila Božie dielo. Myslela som si, že keď som ľudí vyberala a používala podľa svojej vlastnej vôle a narušovala a vyrušovala prácu cirkvi, Boh ma už nespasí. V skutočnosti mi malo Božie dielo súdu a napomínania pomôcť pochopiť moju skazenosť. Bez toho, čo zjavili fakty, a bez tohto orezania, by som nevidela, aká vážna bola moja arogantná povaha, a ako som bola schopná robiť toľko vecí, ktoré odolávali Bohu. Teraz ma prepustili, čím ma Boh chránil, čo mi umožnilo okamžite prestať konať zlo a dalo schopnosť sebareflexie, pokánia a zmeny. Stále som však Boha nechápala a myslela som si, že ma odhaľuje a vyraďuje, a tak som žila v negativite a prepadla zúfalstvu. Tak hlboko som zranila Boha! Cítila som sa voči Bohu nesmierne zaviazaná, a tak som si vo vnútri povedala: „Je jedno, aká som skazená, stále musím robiť všetko preto, aby som bola lepšia. Nemôžem stále viac upadať do negativity.“ Potom som normálne jedla a pila Božie slová, každý deň sa k Nemu modlila a môj stav sa začal postupne zlepšovať.

V tom čase som tiež uvažovala o tom, prečo som zlyhala a zakopla. Prečítala som si úryvok z Božích slov: „Čo znamená byť ‚svojvoľný a nerozvážny‘? Znamená to konať tak, ako uznáte za vhodné, keď narazíte na problém, bez akéhokoľvek premýšľania či hľadania. Nič z toho, čo povedia ostatní, sa nemôže dotknúť tvojho srdca ani zmeniť tvoj názor. Dokonca to nedokážeš prijať ani vtedy, keď sa ti predkladá pravda v duchovnom spoločenstve. Trváš na svojich vlastných názoroch, nepočúvaš, keď iní hovoria čokoľvek správne, veríš, že pravdu máš ty sám a upínaš sa na vlastné myšlienky. Keby aj bolo tvoje myslenie správne, mal by si vziať do úvahy tiež názory iných ľudí. A ak to vôbec nerobíš, neznamená to vari, že si nesmierne samospravodlivý? Pre ľudí, ktorí sú mimoriadne samospravodliví a tvrdohlaví nie je ľahké prijať pravdu. Ak urobíš niečo zle a ostatní ťa za to skritizujú so slovami: ‚Nerobíš to v súlade s pravdou!‘, ty odpovieš: ‚Aj keď nerobím, aj tak to budem robiť takto‘, a potom nájdeš nejaký dôvod, aby si ich presvedčil, že je to tak správne. Ak ťa zahrnú výčitkami: ‚Toto tvoje konanie spôsobuje narúšanie a poškodí prácu cirkvi‘, ty ich nielenže nepočúvaš, ale naďalej prichádzaš s výhovorkami: ‚Myslím, že takto je to správne, takže to tak budem robiť.‘ Aká je to povaha? (Arogancia.) Je to arogancia. Arogantná prirodzenosť ťa robí tvrdohlavým. Ak máš arogantnú prirodzenosť, budeš sa správať svojvoľne a nerozvážne, nedbajúc na to, čo kto povie.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) To, čo Boh odhalil, bolo presne moje správanie. Bola som presne taká, ako to opísal: človek s arogantnou povahou, ktorý koná unáhlene a svojvoľne. Myslela som si, že mám dosť skúseností s výberom a používaním ľudí a že viem, ako ich posudzovať podľa princípov a preto som nebola ochotná počúvať návrhy bratov a sestier. Myslela som si, že mám pravdu a že nikoho neposúdim nesprávne. Čo sa týka volieb cirkevných vodcov, Zhang Lin a sestra, s ktorou som bola v partnerstve, mi pripomenuli, že Wang Chen sa vždy predvádzala a svedčila o sebe, po odvolaní vôbec nepochopila samu seba a nebola vhodná na pozíciu vodkyne. Lenže ja som na rady sestier nedbala a v domnení, že som vodkyňou už mnoho rokov a viem ľudí lepšie posúdiť, som vec nielen ďalej neskúmala a nepochopila, ale navyše som sestrám vyvrátila ich názor a chcela som, aby urobili tak, ako som povedala. Keďže som bola arogantná a samospravodlivá, pevne som sa držala vlastných názorov a konala bezohľadne, Wang Chen sa stala vodkyňou, čo narušilo a vyrušilo cirkevný život. Aj pokiaľ ide o povýšenie Li Li, Zhang Hui mi povedala, že ju práve prepustili a vôbec nechápe samu seba, má slabú ľudskú prirodzenosť, neprijíma rady iných a nie je vhodná na prácu v oblasti všeobecných záležitostí. Hoci som vedela, že to, čo mi povedala, dáva zmysel, myslela som si, že stav Li Li by sa dal zlepšiť tým, že by konala nejakú povinnosť. Myslela som si tiež, že ju celkom dobre poznám, a tak som trvala na jej povýšení. V týchto dvoch prípadoch výberu a použitia ľudí mi bratia a sestry dali nejaké návrhy, vôbec som však nepočúvala, čo mi hovorili. Spôsobila som tým vážne narušenia a vyrušenia cirkevnej práce a bratia a sestry boli viac ako dva mesiace bez normálneho cirkevného života. Bol to dôsledok toho, že som konala podľa svojej arogantnej povahy, správala som sa svojvoľne a neprijímala rady druhých. Keď som to pochopila, modlila som sa k Bohu: „Ó, Bože! Keby ma nenahlásili, neprepustili a nezabránili mi v páchaní zla, ktovie, koľkých zlých skutkov by som sa ešte dopustila. Bože! Ďakujem ti, že si ma odhalil; som ochotná sa kajať.“

Neskôr som si prečítala viac Božích slov a trochu som pochopila svoju skazenú povahu. Všemohúci Boh hovorí: „Ak máš arogantnú a namyslenú povahu, potom to, že ti niekto povie, aby si neodporoval Bohu, nič nezmení. Nemôžeš si totiž pomôcť a je to mimo tvojej kontroly. Neurobil by si to zámerne, ale pod vplyvom svojej arogantnej a namyslenej povahy. Tvoja arogancia a namyslenosť by spôsobili, že by si sa na Boha pozeral zvrchu a považoval by si Ho za bezvýznamného; spôsobili by, že by si sa vyvyšoval a neustále sa staval na obdiv; spôsobili by, že by si pohŕdal ostatnými a v tvojom srdci by neostal nik okrem teba samého; pripravili by ťa o Božie miesto v tvojom srdci a nakoniec by spôsobili, že by si zasadol na Božie miesto a vyžadoval by si, aby sa ti ľudia podriaďovali, pričom ako pravdu by ťa prinútili ctiť si vlastné myšlienky, idey a predstavy. Ľudia páchajú pod vplyvom svojej arogantnej a namyslenej povahy toľko zla!“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Len usilovaním sa o pravdu môže človek dosiahnuť zmenu povahy) „Arogancia je koreňom ľudskej skazenej povahy. Čím sú ľudia arogantnejší, tým viac sú nerozumní, a čím viac sú nerozumní, tým sú náchylnejší odporovať Bohu. Aký vážny je tento problém? Ľudia s arogantnou povahou považujú všetkých ostatných pod svoju úroveň, ale najhoršie zo všetkého je, že sa dokonca vyvyšujú aj nad Boha a nemajú bohabojné srdcia. Aj keď sa môže zdať, že ľudia veria v Boha a nasledujú Ho, vôbec s Ním nezaobchádzajú ako s Bohom. Stále majú pocit, že vlastnia pravdu a majú o sebe veľmi vysokú mienku. To je podstata a koreň arogantnej povahy, ktorá pochádza od satana. Problém arogancie sa preto musí vyriešiť. Mať pocit, že sme lepší než ostatní – to je banálna záležitosť. Rozhodujúce je, že arogantná povaha človeku bráni podriadiť sa Bohu, Jeho zvrchovanosti a Jeho opatreniam; takýto človek má vždy sklon súťažiť s Bohom o moc a ovládať ostatných. Takýto druh človeka nemá ani trochu bohabojné srdce, ani nehovoriac o milovaní Boha či podriadení sa Bohu. Ľudia, ktorí sú arogantní a namyslení, najmä tí, ktorí sú takí arogantní, ako keby prišli o rozum, sa vo svojej viere v Boha nedokážu Bohu podriadiť, a dokonca vyzdvihujú sami seba a svedčia sami o sebe. Takíto ľudia najviac odporujú Bohu a vôbec nemajú bohabojné srdcia.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Boh povedal, že tí, ktorí majú arogantné povahy, dokážu robiť veci, ktoré spôsobujú narušenia a vyrušenia, a porušujú zásady; sú schopní odolávať Bohu. Roky som verila v Boha a dosiahla som vo svojej povinnosti určité výsledky, a tak som tieto veci považovala za kapitál. Myslela som si, že mám trochu pravdy-reality, že som talentovaná a lepšia než všetci ostatní. Veľmi som si verila a myslela som si, že mám vo všetkom pravdu. V tých dvoch prípadoch, keď som vybrala a použila ľudí, použil Boh bratov a sestry, aby mi opakovane pripomínali, že používanie týchto ľudí nie je v súlade s princípmi, ja som ich však vôbec nebrala vážne. Myslela som si, že chápem pravdu a viem dobre posudzovať ľudí a trvala som na tom, aby bolo po mojom. Ľudí som preto vyberala a používala podľa svojich predstáv a nebrala som do úvahy pravdu-princípy. Myslela som si, že všetci sú pod moju úroveň, a Boha som nemala v srdci; moja arogancia nepoznala hranice. To, že som v minulosti pri konaní svojej povinnosti dosiahla nejaké výsledky, nebolo preto, lebo som mala dobrú kvalitu a chápala pravdu. Pri prvom konaní svojej povinnosti som v skutočnosti mnohým veciam nerozumela. Keď som čelila ťažkostiam, modlila som sa k Bohu a spoliehala sa na Neho, hľadala som Jeho úmysel a konala podľa princípov. Vďaka tomu som ľahko dosiahla, aby ma Duch Svätý viedol, a v mojej povinnosti som mala aj výsledky. Výsledky dosiahnuté konaním Ducha Svätého som však považovala za svoj vlastný kapitál a stále som si myslela, že chápem pravdu. Neprijímala som rady bratov a sestier ani som nehľadala pravdu-princípy, konala som svojvoľne a unáhlene a spôsobovala narušenia a vyrušenia v práci, až som nakoniec prišla o dielo Ducha Svätého a prepustili ma. To bola hlavná príčina môjho zlyhania. Myslela som na to, ako Kristus dal bratom a sestrám na každom zhromaždení možnosť vyjadriť svoj názor a ak mali pravdu, prijal ich slová. Keď som videla Kristovu pokoru a skrytosť a Jeho podstatu krásy a dobroty, ešte viac som sa hanbila. Nebola som ničím; chápala som zopár učení a získala nejaké pracovné skúsenosti a potom som všetkých prestala počúvať a konala s postojom „buď bude po mojom alebo nijak“. Keby som vtedy dokázala s otvorenou mysľou počúvať rady bratov a sestier a mať postoj založený na prijímaní pravdy, nevybrala by som a nepoužila ľudí podľa seba ani by som nespôsobila takú škodu na práci. Mala som skutočne veľké výčitky svedomia! Boh použil to, že ma bratia a sestry nahlásili a odvolali, aby ma zastavil v páchaní zla; takýmto spôsobom ma chránil. Ktovie, akých zlých skutkov by som sa vzhľadom na svoju arogantnú povahu bez Jeho ochrany dopustila. Boh mi teraz dal šancu uvažovať a kajať sa. Cítila som, že Božia láska ku mne je veľmi veľká, a v srdci som si povedala: „Bez ohľadu na to, čo budem v budúcnosti robiť, musím viac hľadať a zachovať si bohabojné srdce; nemôžem konať bezohľadne len podľa vlastných túžob.“

V roku 2020 som sa opäť stala cirkevnou vodkyňou. Naša cirkev vtedy potrebovala niekoho, kto by mal na starosti prácu na polievaní. Sestra, s ktorou som bola v partnerstve, povedala, že v našej cirkvi je sestra Zhenxin, ktorá aktívne koná svoju povinnosť, má čisté srdce, je správnym človekom, a bolo by možné ju rozvíjať. Keď som to počula, pomyslela som si: „S touto sestrou som už párkrát komunikovala. Jej duchovné spoločenstvo je dosť plytké a nehovorí o svojich skazenostiach. Môže mať takýto človek na starosti prácu na polievaní?“ Vtedy aj ďalšie dve sestry povedali, že Zhenxin síce robí veci aktívne, má však nedostatky v oblasti duchovného spoločenstva o pravde a riešenia problémov. Potom som mala ešte väčšiu istotu, že som to posúdila správne, a že Zhenxin nie je vhodná na prácu na polievaní. Keď som si to pomyslela, uvedomila som si, že som opäť arogantná a samospravodlivá. Myslela som na to, ako som sa v minulosti dopustila priestupku, lebo som lipla na svojich názoroch, a cítila som, že sa ich ďalej nemôžem držať a musím hľadať s tými, ktorí chápu pravdu. Prečítala som si ešte viac Božích slov: „Keď ostatní ľudia vyjadria odlišné názory – ako môžeš praktizovať, aby si nebol svojvoľný a nerozvážny? Najprv musíš prejaviť pokoru, dať bokom, čo považuješ za správne, a každému dovoliť byť v duchovnom spoločenstve. Aj keď veríš, že tvoj spôsob je správny, nemal by si na ňom trvať. Je to krok vpred; vyjadruje to postoj hľadania pravdy, popretia samého seba a uspokojenia Božích úmyslov. Keď budeš mať takýto postoj a zároveň sa nebudeš držať svojich názorov, mal by si sa modliť, hľadať pravdu u Boha a potom nájsť základ v Božích slovách – určiť, ako konať na základe Božích slov. To je najvhodnejšie a najpresnejšie praktizovanie. Keď hľadáš pravdu a prednesieš nejaký problém, aby ste o ňom všetci hovorili v duchovnom spoločenstve a hľadali spolu, vtedy Duch Svätý poskytne osvietenie.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Modlila som sa k Bohu: „Ó, Bože, povedali mi, že táto sestra dokáže robiť prácu na polievaní, ja však cítim, že sa na to nehodí. Viem, že mám arogantnú povahu a nie vždy som to posúdila správne. Prosím, veď ma, aby som sa od seba odpútala a konala spôsobom, ktorý je v súlade s princípmi a je prospešný pre prácu cirkvi.“ Na jednom z našich zhromaždení bol náhodou kazateľ, a ja som hľadala s ním. Hovoril so mnou v duchovnom spoločenstve a povedal, že o tom môžem rozhodnúť podľa toho, ako Zhenxin hodnotí väčšina bratov a sestier. Pýtala som sa ostatných a zistila som, že všetci si myslia, že Zhenxin má dobrú ľudskú prirodzenosť, je trpezlivá a pri kontakte s ostatnými sa dokáže úprimne otvoriť. Hovorili, že hoci bol jej vstup do života trochu plytký, vo svojej povinnosti má zmysel pre bremeno. V tom čase bol v cirkvi nedostatok pracovníkov a nikto vhodnejší nebol k dispozícii. Zhenxin bola najlepšia z priemerných, vybrať ju na prácu na polievaní preto bolo vhodné. Po hodnoteniach bratov a sestier sme nakoniec Zhenxin vybrali za vodkyňu skupiny pre polievanie. Keď som sa potom stala jej partnerkou, všimla som si, že keď sa jej niečo prihodilo, dokázala rozpoznať svoju skazenú povahu a mala aj určitý zmysel pre spravodlivosť. Našťastie som si predtým vypočula rady všetkých ostatných a nedržala som sa vlastných názorov. Keď som v ďalších dňoch hovorila s bratmi a sestrami o rôznych záležitostiach, vždy, keď som mala pocit, že mám pravdu, alebo mi iní dávali odlišné návrhy, vedome som sa modlila k Bohu, vzdorovala sama sebe a s hľadajúcim srdcom som si vypočula ich návrhy. Pri takomto praktizovaní som videla, že v ich návrhoch je často niečo, čo stojí za vypočutie, a zároveň mi ukázali, čo mi chýba. To mi veľmi pomohlo pri vykonávaní povinnosti. To, že sa dokážem aspoň trochu zmeniť, je všetko výsledok Božích slov. Bohu vďaka!