Yang Fu, Čína

Jedného dňa som dostal list od jedného brata, v ktorom písal, že má nejaké problémy vo svojej povinnosti a nevie, čo má robiť, tak chcel požiadať o môj názor. Keď som si prečítal list, neubránil som sa tomu, aby som sám seba neobdivoval. Pomyslel som si: „Už sú to takmer dva roky, čo som opustil tamojšiu cirkev, ale keď bratia a sestry narazia na problémy, ktoré nevedia vyriešiť, stále mi kladú otázky. Zdá sa, že naozaj mám nejaké pravda-reality a rozumiem viac ako oni.“ Spomenul som si, ako som v tamojšej cirkvi konal povinnosť ako vodca. Hoci som v Boha neveril dlho, keď mali bratia a sestry problémy alebo ťažkosti, dokázal som nájsť zodpovedajúce úryvky Božích slov, aby som im pomohol. Väčšina z nich bola ochotná prísť za mnou hľadať a mať duchovné spoločenstvo, keď mali problémy, a schvaľovala, ako som konal svoju povinnosť vodcu. Bolo rozumné, že brat hľadal môj názor, keď mal problémy a bál sa, že by praktizoval nesprávne, pretože jeho duchovné postavenie bolo malé. Keď som na to pomyslel, bol som veľmi šťastný a neubránil som sa pyšnému úsmevu. Brat Wang si to náhodou všimol a povedal: „Čo ťa tak potešilo, že sa toľko usmievaš?“ Tak som mu povedal o liste od brata a tiež som mu prezradil, ako chcem odpovedať. Myslel som si, že bude súhlasiť, ale on mi nečakane veľmi vážne povedal: „Vidím, že bratia a sestry v tamojšej cirkvi majú o tebe vysokú mienku! Odkedy sa poznáme, všimol som si, že všetci v tej cirkvi sú na tebe veľmi závislí. Chodia za tebou so všetkým, pýtajú si tvoj názor a ty si obzvlášť užívaš ich podporu a súhlasíš s každou požiadavkou. Zvážil si povahu a dôsledky takéhoto konania povinnosti? Namiesto toho, aby si o sebe uvažoval, mal duchovné spoločenstvo s bratmi a sestrami o tom, ako sa modliť a spoliehať na Boha, alebo im povedal, ako zoči-voči ťažkostiam hľadať pravdu-princípy, dávaš bratom a sestrám svoje riešenia, aby k tebe vzhliadali, zbožňovali ťa a aby v ich srdciach nebolo miesta pre Boha. Si na ceste antikrista!“ Slová brata Wanga boli ako ťažký úder. Hneď ma to ohromilo. Jeho slová mi pripadali obzvlášť ostré a prenikavé. V tej chvíli som to nedokázal prijať. V srdci som mal nepokoj. Pomyslel som si: „Nemôže to byť až také zlé. Konám svoju povinnosť, aby som riešil problémy a ťažkosti bratov a sestier, a v tomto smere som dosiahol aj nejaké výsledky. Práca v tej cirkvi pôvodne nebola veľmi efektívna. Keď som začal s povinnosťou vodcu, väčšina bratov a sestier, ktorí nekonali svoje povinnosti, ich začala konať, postupne sme získali niekoľko ľudí kázaním evanjelia a každý aspekt práce sa zlepšil. Okrem toho som nešiel proti pracovným usporiadaniam a nerobil som niečo iné, ani som sa nepokúšal založiť si vlastné kráľovstvo. Ako mohol povedať, že kráčam po ceste antikrista? Pomáhať bratom a sestrám s menším duchovným postavením riešiť problémy v ich povinnostiach by mal byť dobrý skutok. A on aj tak hovorí, že sa vyvyšujem a kráčam po ceste antikrista; nerobí z komára somára a nedáva mi zlú nálepku?“ Čím viac som o tom premýšľal, tým viac som bol frustrovaný. Nedokázal som prijať to, čo mi brat Wang povedal. Vtedy som si spomenul, ako som v minulosti, keď som nedokázal prijať orezávanie, nakoniec len ponížil sám seba. Spomenul som si aj na tento úryvok z Božích slov: „Ako by si mal pri konfrontácii so skutočnými životnými problémami poznať a chápať Božiu autoritu a Jeho zvrchovanosť? Keď sa stretávaš s týmito problémami a nevieš, ako im rozumieť, ako ich zvládať a prežívať, aký postoj by si mal zaujať, aby si preukázal, že máš úmysel a túžbu podriadiť sa Božej zvrchovanosti a Božím opatreniam a realite podriadenosti? Najprv sa musíš naučiť čakať, potom hľadať a následne sa naučiť podriadiť sa.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný III) Uvedomil som si, že v tomto orezávaní je Boží úmysel. Bez ohľadu na to, či som tomu rozumel, musel som to prijať a podriadiť sa. Ak je pravda to, čo povedal brat Wang, teda že som sa predvádzal a v dôsledku toho si ma bratia a sestry vážili a zbožňovali namiesto toho, aby sa spoliehali na Boha a hľadali pravda-princípy, a že som kráčal po ceste antikrista, tak to bolo naozaj veľmi nebezpečné. Keď som na to pomyslel, v srdci som už viac neodolával. Pomodlil som sa k Bohu a prijal som to. Povedal som bratovi Wangovi: „Hoci som si ešte neuvedomil, aký vážny je môj problém, keďže si na to poukázal, budem sa v tejto veci snažiť hľadať.“ Potom som sa upokojil a začal som uvažovať nad svojimi činmi.

Spomínam si, že som krátko po tom, ako som začal veriť v Boha, videl, akí boli bratia a sestry šťastní, keď vodcovia a pracovníci mali duchovné spoločenstvo o pravde, aby vyriešili ich problémy alebo ťažkosti, a ako sa takýchto zhromaždení chceli zúčastňovať a žiadať o riešenia. Veľmi som im závidel a dúfal som, že sa raz stanem takým ako oni a budem môcť mať duchovné spoločenstvo o pravde, aby som riešil problémy bratov a sestier a aby si ma tak vysoko cenili a schvaľovali ma. Takže s týmto úmyslom a túžbou som sa začal sústreďovať na čítanie Božích slov, aktívne som sa zúčastňoval stretnutí, a keď mali bratia a sestry problémy alebo ťažkosti, hľadal som pravdu, aby som im pomohol. Moje nadšené úsilie si získalo ich schválenie a všetci hovorili, že dokážem trpieť a prinášať obete vo svojich povinnostiach a že viem praktizovať pravdu. Neskôr ma zvolili za cirkevného vodcu a svoje povinnosti som konal s ešte väčším nadšením a úsilím. Vo všetkom vrátane účasti na skupinových zhromaždeniach a riešenia problémov a ťažkostí ľudí som bol vždy prvý a nikdy som nezaostával. Aj keď som sa niekedy cítil negatívne a slabo, vždy som rýchlo napravil svoj stav a aktívne konal cirkevnú prácu, aby bratia a sestry videli, že som vodca na požadovanej úrovni. Pamätám si, že raz bola jedna sestra obmedzovaná svojím manželom. Nemohla sa normálne zúčastňovať stretnutí ani konať svoje povinnosti a cítila sa negatívne a slabo. Keď som sa o tom dozvedel, pomyslel som si: „Náhodou mám podobnú skúsenosť. Viem, že môžem použiť svoju praktickú skúsenosť, aby som jej pomohol rýchlejšie uniknúť z jej negativity, a ukáže to mojim bratom a sestrám, že viem riešiť problémy a mám pravda-reality.“ Tak som vyhľadal úryvky Božích slov zamerané na jej stav a spojil som ich s vlastnou skúsenosťou, aby som s ňou mal duchovné spoločenstvo. Aby videla, že mám duchovné postavenie, vo svojom duchovnom spoločenstve som hovoril len o pozitívnom praktizovaní a ani slovom som nespomenul skazenosť, ktorú som odhalil, svoju negativitu alebo slabosť. Moje duchovné spoločenstvo ju inšpirovalo a jej stav sa výrazne zlepšil. Potom počas jedného zhromaždenia všetkým povedala: „Brat Yang vie praktizovať pravdu a má duchovné postavenie. Napriek silnému prenasledovaniu zo strany svojho syna si pevne stál za svojím svedectvom a pokračoval v kázaní evanjelia a svedčení o Bohu. Inšpiráciu som pocítil až po tom, čo som počul jeho duchovné spoločenstvo.“ Keď som to počul, tajne som bol vo vytržení. Neskôr som všetok svoj čas trávil pomáhaním bratom a sestrám. Keď som počul o vedúcom tímu, ktorý si svoju povinnosť plnil povrchne a neriešil skutočné problémy, alebo o bratovi či sestre, ktorí boli v zlom stave a nemohli si normálne konať svoje povinnosti, išiel som to vybaviť osobne. Odvážne som čelil vetru, dažďu, horúčave aj chladu, nikdy som nič nezanedbal a nemal som pokoj, kým ich problémy neboli vyriešené a vybavené. Pamätám si, ako som raz počul, že niekto v cirkvi vytvára kliku a vylieva si negativitu. Niektorým bratom a sestrám chýbala schopnosť rozlišovať, mali predsudky a nedokázali harmonicky spolupracovať. Okamžite som za nimi išiel, aby som s nimi mal duchovné spoločenstvo. Odhalil a rozobral som správanie toho človeka a zastavil som jeho zlé skutky. Vďaka môjmu duchovnému spoločenstvu získali bratia a sestry schopnosť rozlišovať a už sa ním nenechali zavádzať ani vyrušovať. A tak sa dojem bratov a sestier o mne stále zlepšoval. Niektorí bratia a sestry ma dokonca spomínali slovami: „Brat Yang vie najlepšie praktizovať pravdu, vidí ľudí a záležitosti presnejšie ako my a hovorí prezieravo. Dokáže vyriešiť každý problém. To sa musí nechať!“ Bol som veľmi šťastný, keď som to počul, a cítil som, že si svoju prácu robím dobre. Skôr ako som si to uvedomil, bol som v stave sebauznania. Neskôr som sa tiež zámerne predvádzal pred bratmi a sestrami a hovoril som: „Ten človek je veľmi prefíkaný a nečestný a v cirkvi šíri zdanlivo pravdivé bludy. Bez pochopenia pravdy ho nebolo možné rozlíšiť, ale našťastie som ho prekukol a mohol som s ním mať duchovné spoločenstvo a odhaliť jeho správanie. Možno sa mu podarilo zaviesť niekoho iného, ale nie mňa.“ Keď jeden brat počul moje duchovné spoločenstvo, mal o mne veľmi vysokú mienku. Neskôr za mnou prišiel, kedykoľvek mal nejaké problémy, aby som ich vyriešil. Tiež som často pred bratmi a sestrami hovoril o tom, ako som sa vo svojich povinnostiach modlil k Bohu, aby som hľadal Jeho úmysel, a ako som trpel a platil cenu, aby som dokázal, že mám vieru a viem praktizovať pravdu. Raz sme s bratom Zhangom išli polievať nováčikov a pomyslel som si: „Býval som vodcom vo svojej starej cirkvi a celkom dobre rozumiem stavu ľudí v náboženstve, takže som naozaj dobrý v polievaní nováčikov.“ Keď nováčikovia položili nejaké otázky, aktívne som hovoril a mal som s nimi duchovné spoločenstvo o svojej vlastnej skúsenosti so zmenou mojich predstáv. Ale hovoril som v ňom len o tom, ako som hľadal a prijímal pravdu, a ani slovom som nespomenul, ako som pre vlastné predstavy uzavrel cirkev a odolával Bohu, pretože som sa bál, že by o mne stratili dobrú mienku. Videl som, ako títo nováčikovia súhlasne prikyvovali, keď počúvali moje duchovné spoločenstvo, a úprimne som cítil, že spôsob, akým som konal svoje povinnosti, bol na požadovanej úrovni a bol pre Boha prijateľný. Keď si títo nováčikovia vypočuli moje duchovné spoločenstvo, závistlivo mi povedali: „Po tomto kontaktnom období si myslím, že nesieš väčšie bremeno ako brat Zhang, tvoje duchovné spoločenstvo je podrobnejšie; je ľahšie pochopiteľné a podnecuje viac nadšenia.“ Keď som ich to počul povedať, ešte viac som si myslel, že vlastním nejaké pravdy-reality. Neskôr som tú cirkev opustil, aby som naplnil potrebu povinností inde, ale tí nováčikovia o mne stále občas hovorili: „Prečo tu nie je brat Yang? Jeho duchovné spoločenstvo je pre nás veľmi nápomocné.“ Keď som o tom počul, neubránil som sa myšlienke: „Zdá sa, že okrem riešenia problémov pri vstupe do života pre svojich bratov a sestry dokážem riešiť aj náboženské predstavy nováčikov. Som v cirkvi naozaj výnimočným talentom.“ Vtedy som vôbec neuvažoval nad cestou, po ktorej som kráčal. Cítil som, že naozaj mám duchovné postavenie, viem praktizovať pravdu a som verný vo svojich povinnostiach, takže ku mne bratia a sestry vzhliadali a obdivovali ma. Žil som v situácii, v ktorej som si cenil sám seba a nemal žiadne sebauvedomenie. Až po tom, čo mi povedal brat Wang, a po porovnaní s mojím minulým správaním, som si uvedomil, že som bol príliš arogantný a nerozumný. Vždy som sa vyvyšoval a predvádzal. Vôbec som sa nepoznal!

Potom som aktívne čítal Božie slová o vyvyšovaní a svedčení o sebe samom, aby som o sebe uvažoval a pochopil sám seba. Prečítal som si tento úryvok Božích slov: „Povyšovať sa a svedčiť o sebe, predvádzať sa, snažiť sa, aby o nich mali ľudia vysokú mienku a uctievali ich – týchto vecí je schopné skazené ľudstvo. Ľudia takto inštinktívne reagujú, keď ich ovláda ich satanská prirodzenosť, a je to bežné v celom skazenom ľudstve. Ako sa ľudia obvykle povyšujú a svedčia o sebe? Ako dosiahnu cieľ, aby o nich mali ľudia vysokú mienku a uctievali ich? Svedčia o tom, ako veľa práce vykonali, ako veľa trpeli, ako veľmi sa vydávali a akú cenu zaplatili. Povyšujú sa tým, že rozprávajú o svojom kapitále, a vďaka tomu získavajú v ľudských mysliach vyššie, pevnejšie a bezpečnejšie miesto, aby ich viac ľudí ocenilo, malo o nich vysokú mienku a obdivovalo, ba dokonca ich uctievalo, vzhliadalo k nim a nasledovalo. Aby ľudia dosiahli tento cieľ, robia veľa vecí, ktoré zdanlivo svedčia o Bohu, ale v podstate sa povyšujú a svedčia sami o sebe. Je takéto správanie rozumné? Sú za hranicou rozumnosti a nemajú hanbu: to znamená, že nehanebne svedčia o tom, čo urobili pre Boha a koľko pre Neho trpeli. Dokonca predvádzajú svoje dary, talenty, skúsenosti, zvláštne zručnosti, šikovné techniky pre svetské záležitosti, prostriedky, ktoré používajú, aby sa s ľuďmi zahrávali a podobne. Ich metóda, ktorou sa povyšujú a svedčia o sebe, spočíva vo vychvaľovaní seba a znevažovaní ostatných. Okrem toho sa maskujú a zahaľujú, skrývajú pred ľuďmi svoje slabosti, chyby a nedostatky, aby ľudia vždy videli len to, akí sú skvelí. Neodvážia sa dokonca povedať iným ľuďom ani to, že sa cítia negatívne; chýba im odvaha otvoriť sa a viesť s nimi duchovné spoločenstvo, a keď urobia niečo nesprávne, urobia všetko pre to, aby to zatajili a skryli. Nikdy nespomenú škodu, ktorú počas vykonávania svojej povinnosti spôsobili na práci cirkvi. No keď niečím malým prispejú alebo dosiahnu nejaký drobný úspech, rýchlo sa tým pochvália. Nevedia sa dočkať, aby dali celému svetu vedieť, akí sú schopní, akú majú veľkú kvalitu, akí sú výnimoční a o koľko sú lepší než normálni ľudia. Nie je to spôsob, ako sa povyšovať a svedčiť o sebe? Je povyšovanie sa a podávanie svedectva o sebe samom niečo, čo robí človek so svedomím a s rozumom? Nie je. Takže keď to ľudia robia, aká povaha sa zvyčajne zjavuje? Arogancia. To je jedna z hlavných zjavených pováh, po ktorej nasleduje klamlivosť, ktorá spočíva v tom, že človek robí všetko pre to, aby ho mali ostatní ľudia vo veľkej úcte. Ich slová sú nepriestrelné a zjavne obsahujú pohnútky a plány, predvádzajú sa, ale chcú túto skutočnosť zakryť. Výsledkom ich vyjadrení je, že ľudia si o nich prirodzene začnú myslieť, že sú lepší ako ostatní, že nikto sa im nevyrovná, že všetci ostatní sú horší ako oni. A nedosahuje sa tento výsledok podvodnými prostriedkami? Aká povaha sa skrýva za týmito prostriedkami? A sú v nej nejaké prvky podlosti? (Áno, sú.) Je to druh podlej povahy.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Štvrtý bod: Povyšujú sa a svedčia o sebe) Rozjímal som nad Božími slovami a porovnával ich s vlastnými činmi. Videl som, že som sa vo svojich povinnostiach zo zvyku vyvyšoval a predvádzal a že som bol skutočne na ceste antikrista. Spomenul som si na čas, keď som práve začal veriť v Boha. Keď som videl, ako ľudia obdivujú vodcov a pracovníkov a ako k nim pre ich duchovné spoločenstvo vzhliadajú, závidel som im. Aby som si zaslúžil úctu a obdiv svojich bratov a sestier, bol som ochotný trpieť a tvrdo pracovať. Keď moja práca ukázala nejaké výsledky, často som pred bratmi a sestrami svedčil o tom, ako som trpel a prinášal obete, ako som sa usiloval konať svoje povinnosti, a ako som praktizoval pravdu, ale nikdy som nehovoril o svojej vlastnej negativite, slabosti, vzdorovitosti a odpore, pretože som sa desil, že ma ľudia prekuknú a nazvú ma neschopným vodcom. Myslel som len na to, ako si v srdciach svojich bratov a sestier vybudovať imidž, a svoju povinnosť som využíval ako príležitosť na vyvyšovanie sa a predvádzanie, aby si ma všetci bratia a sestry vážili a vzhliadali ku mne. Vari som nekráčal po ceste antikristov, ktorí odolávajú Bohu? Ale bol som otupený a vôbec som si to neuvedomoval. Stále som sa nehanebne kochal sám sebou a predvádzal som sa, pričom som si myslel, že vlastním pravda-reality. Naozaj som nemal žiadnu ľudskú prirodzenosť ani rozum. To, čo som robil, bolo pre Boha odporné a ohavné. Keď som si to uvedomil, pocítil som hlboké sebaobviňovanie. Cítil som, že si naozaj nezaslúžim žiť pred Bohom, nieto ešte prijať Božiu spásu.

Keď som si tieto veci uvedomil, začal som uvažovať: „Prečo sa vždy nedobrovoľne vyvyšujem a predvádzam? Prečo kráčam po ceste antikrista, robím zlo a odolávam Bohu? Aký je toho dôvod?“ Počas hľadania som si prečítal tieto úryvky z Božích slov: „Ak vo svojom srdci skutočne chápeš pravdu, potom budeš vedieť, ako ju praktizovať a ako sa podriadiť Bohu, a prirodzene sa vydáš na cestu usilovania sa o pravdu. Ak je cesta, po ktorej kráčaš, správna a v súlade s Božími úmyslami, potom ťa pôsobenie Ducha Svätého neopustí – v takom prípade bude čoraz menšia pravdepodobnosť, že Boha zradíš. Bez pravdy je ľahké páchať zlo a ty ho budeš páchať aj napriek sebe samému. Ak máš napríklad arogantnú a namyslenú povahu, potom to, že ti niekto povie, aby si neodporoval Bohu, nič nezmení. Nemôžeš si totiž pomôcť a je to mimo tvojej kontroly. Neurobil by si to zámerne, ale pod vplyvom svojej arogantnej a namyslenej povahy. Tvoja arogancia a namyslenosť by spôsobili, že by si sa na Boha pozeral zvrchu a považoval by si Ho za bezvýznamného; spôsobili by, že by si sa vyvyšoval a neustále sa staval na obdiv; spôsobili by, že by si pohŕdal ostatnými a v tvojom srdci by neostal nik okrem teba samého; pripravili by ťa o Božie miesto v tvojom srdci a nakoniec by spôsobili, že by si zasadol na Božie miesto a vyžadoval by si, aby sa ti ľudia podriaďovali, pričom ako pravdu by ťa prinútili ctiť si vlastné myšlienky, idey a predstavy. Ľudia páchajú pod vplyvom svojej arogantnej a namyslenej povahy toľko zla!“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Len usilovaním sa o pravdu môže človek dosiahnuť zmenu povahy) „Niektorí ľudia obzvlášť zbožňujú Pavla. Radi chodia von, prednášajú a pracujú, radi sa zúčastňujú na zhromaždeniach a kážu a majú radi, keď ich ľudia počúvajú, uctievajú a točia sa okolo nich. Sú radi, keď majú miesto v srdciach iných, a oceňujú, keď si ostatní vážia obraz, ktorý prezentujú. Na základe týchto foriem správania rozoberme ich prirodzenosť. Aká je ich prirodzenosť? Ak sa naozaj takto správajú, potom už len to ukazuje, že sú arogantní a namyslení. Vôbec neuctievajú Boha; hľadajú vyššie postavenie a chcú mať autoritu nad ostatnými, vlastniť ich a mať miesto v ich srdciach. Toto je klasický obraz satana. Aspekty ich prirodzenosti, ktoré vystupujú do popredia, sú arogancia a namyslenosť, neochota uctievať Boha a túžba, aby ich ostatní uctievali. Takéto správanie vám môže poskytnúť veľmi jasný pohľad na ich prirodzenosť.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Ako spoznať prirodzenosť človeka) Prostredníctvom toho, čo odhalili Božie slová, som pochopil, že som chcel byť vo všetkom obdivovaný a mať vysoké postavenie v srdciach ľudí, pretože ma ovládala moja arogantná a namyslená satanská prirodzenosť. Kráčal som po ceste antikristov, ktorí odolávajú Bohu. Od začiatku svojich povinností som sa nehanebne predvádzal pred bratmi a sestrami, ako som vo svojej povinnosti trpel a platil cenu, ako som vzdoroval telu a ako som hľadal pravdu na riešenie problémov s cieľom ukázať, že som nad obyčajnými ľuďmi a lepší ako ostatní. Chcel som, aby ku mne ľudia vzhliadali a zbožňovali ma. Spomenul som si na Pavla a na to, a ako využíval svoje kázanie a prácu na ukázanie svojich darov a vedomostí, predvádzal sa, aby k nemu ostatní vzhliadali, a chodil do rôznych cirkví svedčiť o tom, koľko pracoval a trpel pre Pána, aby si získal ľudí a ich srdcia. Vo svojej práci a listoch nesvedčil o pravde, ktorú vyjadril Pán Ježiš, ani o Jeho milote a nenabádal veriacich, aby poslúchali Pánove slová. Namiesto toho prekrúcal slová Pána Ježiša na základe vlastných názorov. Aby uspokojil svoje vlastné ambície a túžby, Pavol sa pri práci spoliehal na svoju arogantnú a namyslenú satanskú povahu, aby ho ostatní zbožňovali a aby sa všetci točili okolo neho. Nakoniec nehanebne svedčil, že žije ako kristus, a zaujal miesto Pána Ježiša v srdciach ľudí. Oslepil generácie veriacich v Pána, aby ľudia počúvali jeho slová a nesústreďovali sa na Pánove, a tak kráčal po ceste odolávania Bohu. Videl som, že moje činy sú rovnaké ako Pavlove. Pod kontrolou svojej arogantnej a namyslenej satanskej prirodzenosti som sa pri každej príležitosti vyvyšoval, predvádzal a nútil ľudí, aby ma zbožňovali. Výsledkom bolo, že v srdciach mojich bratov a sestier nebolo miesto pre Boha, a keď sa niečo stalo, nespoliehali sa na Boha ani nehľadali pravdu-princípy. Namiesto toho sa spoliehali na mňa, akoby som mal pravdu. Ak by som takto pokračoval, neprivádzal by som svojich bratov a sestry pred seba? Toto je niečo, čo uráža Božiu povahu! Keď som si to uvedomil, srdce mi zovrel strach. Naozaj som si nikdy nepredstavoval, že konanie povinností s mojou arogantnou a namyslenou prirodzenosťou by ma mohlo priviesť k tomu, že budem konať také zlé veci, ktoré odolávajú Bohu!

Potom som si prečítal ďalší úryvok z Božích slov: „Niektorí môžu využívať svoje postavenie na to, aby o sebe opakovane vydávali svedectvo, vyvyšovali sa a súperili s Bohom o ľudí a postavenie. Používajú rozličné metódy a opatrenia, aby prinútili ľudí uctievať ich, ustavične sa snažia získať si ľudí na svoju stranu a chcú ich ovládať. Niektorí dokonca ľudí úmyselne zavádzajú, aby si mysleli, že sú Bohom, aby sa k nim potom správali ako k Bohu. Nikdy by nikomu nepovedali, že podľahli skaze – že aj oni sú skazení a arogantní, nech ich neuctievajú, a že bez ohľadu na to, ako dobre sa im darí, je to všetko vďaka Božiemu povýšeniu a že aj tak robia to, čo by mali. Prečo nič z toho nespomenú? Pretože sa veľmi boja, že prídu o svoje miesto v srdciach ľudí. Preto takíto ľudia nikdy nevelebia Boha a nikdy o Ňom nevydávajú svedectvo.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh I) Čítanie Božích slov ma zasiahlo priamo do srdca. Cirkev mi dala šancu byť vodcom, aby som sa cvičil v tom, ako mať duchovné spoločenstvo o pravde, riešiť problémy vstupu do života pre svojich bratov a sestry a viesť ľudí k pochopeniu pravdy, poznaniu Boha a podriadeniu sa Mu. Ale namiesto toho, aby som sa sústredil na vyvyšovanie a svedčenie o Bohu, som svoje povinnosti využíval na predvádzanie sa a uspokojovanie vlastných ambícií a túžob. Vďaka môjmu vodcovstvu ma všetci bratia a sestry zbožňovali a vzhliadali ku mne, a keď sa niečo stalo, spoliehali sa na mňa namiesto na Boha a nehľadali pravda-princípy. Keby som takto pokračoval, neprivádzal by som tým ľudí pred seba? Boh je najvyšší, svätý a veľký, no predsa zniesol veľké poníženie, keď sa vtelil, aby spasil ľudstvo, pracoval pokorným a skrytým spôsobom medzi ľuďmi a v neznámosti vyjadroval pravdu, aby ľudí zaopatril a viedol ľudí a dal tak všetko pre ľudstvo. Boh sa nikdy nepokúšal predvádzať. Jeho podstata je naozaj krásna. Som bezcennejší ako larva a taký skazený satanom, že nemám žiadnu ľudskú podobu, a predsa som chcel, aby ma ostatní obdivovali a zbožňovali. Bol som taký nehanebný a nepoznal som svoje miesto! Keď som uvažoval nad tým, čo som urobil, cítil som znechutenie a hanbu, ako aj sebaobviňovanie a sebanenávisť. Sklamal som Božiu milosť a to, že ma v posledných rokoch vyvýšil. Za tieto zlé skutky som si zaslúžil byť prekliaty a potrestaný!

Neskôr som si prečítal ďalšie dva úryvky z Božích slov. Pochopil som, čo znamená vyvyšovať Boha a svedčiť o Ňom, a našiel som cesty, ako praktizovať a vyriešiť problém vyvyšovania sa a kráčania po ceste antikrista. Všemohúci Boh hovorí: „Keď podávate svedectvo v prospech Boha, mali by ste hovoriť hlavne o tom, ako Boh ľudí súdi a napomína a aké skúšky používa, aby ľudí zušľachtil a zmenil ich povahy. Mali by ste hovoriť aj o tom, koľko skazenosti bolo odhalenej vo vašej skúsenosti, koľko ste trpeli, koľko vecí ste urobili, aby ste Bohu odporovali, a ako si vás Boh nakoniec podmanil. Hovorte o tom, koľko skutočných vedomostí máte o Božom diele a ako by ste mali svedčiť o Bohu a splatiť Mu Jeho lásku. Svoje slová by ste mali podložiť a zároveň by ste ich mali vyjadriť jednoducho. Nerozprávajte o prázdnych teóriách. Hovorte prakticky; hovorte zo srdca. Práve takto by si mal zažívať veci. Neoháňajte sa naoko hlbokými, prázdnymi teóriami v snahe predvádzať sa; len by ste pôsobili dosť arogantne a nezmyselne. Mali by ste viac hovoriť o skutočných veciach z vašej skutočnej skúsenosti a rozprávať viac zo srdca; to je pre ostatných najprínosnejšie a je to to najvhodnejšie, čo by mali vidieť.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Len usilovaním sa o pravdu môže človek dosiahnuť zmenu povahy) „Aký spôsob konania teda nie je vyvyšovaním a svedčením o sebe? Ak sa v určitej veci predvádzaš a svedčíš o sebe, dosiahneš výsledok, že si ťaniektorí ľudia budú vysoko vážiť a uctievať. Ale ak sa v tej istej veci obnažíš a budeš hovoriť o svojom sebapoznaní, má to inú prirodzenosť. Nie je to tak? Obnažiť sa a hovoriť o svojom sebapoznaní je niečo, čo patrí k normálnej ľudskej prirodzenosti. Je to pozitívna vec. Ak sa naozaj poznáte a hovoríte o svojom stave presne, úprimne a precízne, ak hovoríte o poznaní, ktoré je úplne založené na Božích slovách, ak sú tí, ktorí vás počúvajú, duchovne budovaní a majú z toho úžitok; a ak svedčíte o Božom diele a oslavujete Ho, potom to znamená svedčiť o Bohu. Ak tým, že sa obnažíš, budeš veľa rozprávať o svojich silných stránkach, o tom, ako si trpel a zaplatil cenu a pevne si stál za svojím svedectvom, a v dôsledku toho si o tebe ľudia vytvoria vysokú mienku a uctievajú ťa, potom svedčíš o sebe samom. Musíš byť schopný rozlíšiť medzi týmito dvoma druhmi správania. Napríklad, vysvetľovanie, aký si bol slabý a negatívny, keď si čelil skúškam, a ako si po modlitbe a hľadaní pravdy konečne pochopil Boží úmysel, získal vieru a pevne si stál za svojím svedectvom, je vyvyšovaním a svedectvom o Bohu. Absolútne to nie je predvádzanie sa a svedectvo o sebe samom. Preto to, či sa predvádzaš a svedčíš o sebe, alebo nie, závisí hlavne od toho, či hovoríš o svojich skutočných skúsenostiach a či dosiahneš účinok svedectva o Bohu; je tiež potrebné pozrieť sa na to, aké sú tvoje úmysly a ciele, keď hovoríš o svojom skúsenostnom svedectve. Takto bude ľahké rozoznať, aký druh správania prejavuješ. Ak máš správny úmysel, keď zdieľaš svedectvo, potom aj keď si o tebe ľudia vytvoria vysokú mienku a uctievajú ťa, nie je to v skutočnosti problém. Ak máš nesprávny úmysel, potom aj keď si o tebe nikto nevytvorí vysokú mienku ani ťa neuctieva, stále je to problém – a ak si o tebe ľudia vytvoria vysokú mienku a uctievajú ťa, potom je to ešte väčší problém. Preto sa nemôžeš pozerať len na výsledky, aby si určil, či sa človek vyvyšuje a svedčí o sebe. Musíš sa pozerať hlavne na jeho úmysel; správny spôsob, ako rozlíšiť medzi týmito dvoma druhmi správania, je založený na úmysloch. Ak sa to pokúsiš rozoznať len na základe výsledkov, je pravdepodobné, že falošne obviníš dobrých ľudí. Niektorí ľudia zdieľajú obzvlášť skutočné svedectvo a niektorí iní si o nich následne vytvoria vysokú mienku a uctievajú ich – môžeš povedať, že títo ľudia svedčia o sebe? Nie, nemôžeš. S týmito ľuďmi nie je žiadny problém, svedectvo, ktoré zdieľajú, a povinnosť, ktorú konajú, sú na úžitok ostatným, a len hlúpi a nevedomí ľudia, ktorí majú skreslené chápanie, uctievajú iných ľudí. Kľúčom k rozoznaniu, či sa ľudia vyvyšujú a svedčia o sebe, alebo nie, je pozrieť sa na úmysel hovoriaceho. Ak je tvojím úmyslom ukázať všetkým, ako bola odhalená tvoja skazenosť a ako si sa zmenil, a umožniť ostatným, aby z toho mali úžitok, potom sú tvoje slová úprimné a pravdivé a v súlade s faktami. Takéto úmysly sú správne a nepredvádzaš sa ani nesvedčíš o sebe. Ak je tvojím úmyslom ukázať všetkým, že máš skutočné skúsenosti a že si sa zmenil a vlastníš pravdu-realitu, aby o tebe mali vysokú mienku a uctievali ťa, potom sú tieto úmysly nesprávne. To je predvádzanie sa a svedectvo o sebe samom. Ak je skúsenostné svedectvo, o ktorom hovoríš, falošné, znehodnotené a určené na oklamanie ľudí, aby nevideli tvoj pravý stav a aby sa tvoje úmysly, skazenosť, slabosť alebo negativita nezjavili ostatným, potom sú takéto slová klamlivé a zavádzajúce. Toto je falošné svedectvo, je to klamanie Boha a prinášanie hanby Bohu, a to Boh nenávidí najviac zo všetkého.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Štvrtý bod: Povyšujú sa a svedčia o sebe) Z Božích slov som pochopil, že na to, aby som vyvyšoval Boha a svedčil o Ňom, musím mať najprv správne úmysly a hovoriť pravdivo. Pokiaľ ide o to, akú vzdorovitosť, slabosť a skazené povahy odhaľujeme vo svojich skúsenostiach, ako sme uvažovali a spoznali samých seba vo svetle Božích slov, ako sme prijali súd a napomínanie Božieho slova a aké skutočné poznanie o Bohu sme získali, musíme byť schopní otvorene mať duchovné spoločenstvo. Okrem toho by sme mali vždy uvažovať o svojich činoch, myšlienkach a nápadoch. Keď sa chceme vyvyšovať a predvádzať, mali by sme sa modliť a vzdorovať sami sebe, mať správne úmysly, poznať svoje miesto a držať sa ho, často sa otvárať bratom a sestrám, aby sme odhalili vlastnú skazenosť, a používať vlastné skúsenostné poznanie Božieho slova, aby sme vyvyšovali Boha a svedčili o Ňom. Toto je rozum, ktorý by stvorené bytosti mali mať, a povinnosť, ktorú by mali konať.

Keď som si to uvedomil, povedal som bratovi Wangovi: „Tvoje vedenie mi pomohlo uvažovať o sebe a spoznať sám seba. Toto je Božia láska ku mne. Teraz trochu rozumiem svojej skazenej povahe a som ochotný kajať sa pred Bohom, rozobrať sa a obnažiť sa pred svojimi bratmi a sestrami.“ Neskôr, keď som odpísal svojmu bratovi, odhalil som, ako som sa posledných pár rokov vyvyšoval a predvádzal, aké som mal nesprávne úmysly a že som kráčal po ceste antikrista. Otvoril som sa, odhalil a rozobral som tieto veci s bratom, aby bratia a sestry mohli rozlíšiť moju skazenosť a zlé skutky a už ma neobdivovali ani nedovolili, aby som ich zavádzal. Tiež som ich viedol, aby sa vo všetkom spoliehali na Boha a hľadali cesty praktizovania v Božom slove, a aj keď majú duchovné spoločenstvo s ostatnými, musia mať správne úmysly, prijímať všetky veci od Boha, prijímať len duchovné spoločenstvo, ktoré je v súlade s Božím slovom a pravdou, a nezbožňovať ani nenasledovať žiadnu osobu, pretože toto je cesta, ktorou by sa mali uberať tí, ktorí skutočne veria v Boha a usilujú sa o pravdu. Keď som dokončil list, pocítil som pokoj a istotu, aké som nikdy predtým nemal.

Neskôr som vo svojich povinnostiach vedome praktizoval Božie slovo. Keď moja práca priniesla výsledky, bratia a sestry ma chválili a ja som sa znova chcel vyvyšovať a predvádzať, rýchlo som sa pomodlil k Bohu, použil som Božie slovo, aby som uvažoval o a pochopil povahu antikristov, ktorú som odhalil, včas som vzdoroval svojim nesprávnym úmyslom a praktizoval som podľa Božieho slova. Pomaly sa moja arogantná a namyslená satanská povaha trochu obmedzila a už som sa nevyvyšoval ani nepredvádzal ako predtým. Raz som išiel na stretnutie a jeden brat povedal: „Duchovné spoločenstvo tvojho partnera neposkytuje takú cestu ako to tvoje…“ Keď som to počul, začal som byť hrdý, ale hneď som si uvedomil, že môj stav nie je správny, a keďže som sa trochu zľakol, odhalil som, ako som sa v minulosti vyvyšoval a predvádzal, aké dôsledky to prinieslo a ako som neskôr prijal súd a napomínanie Božieho slova a spoznal sám seba. Všetky tieto veci som rozobral a odhalil, aby bratia a sestry videli moje skutočné duchovné postavenie a škaredú tvár mojej skazenosti, a povedal som všetkým, že nie som lepší ako ktokoľvek iný a že výsledky mojich povinností boli dosiahnuté dielom Ducha Svätého. Po mojom duchovnom spoločenstve ma bratia a sestry mohli správne vnímať, už ku mne nevzhliadali ani ma neobdivovali a ja som cítil veľký pokoj. Hoci mám stále veľa skazených pováh, verím, že pokiaľ sa budem sústreďovať na prežívanie Božieho súdu a napomínania, často uvažovať o svojich úmysloch, vo všetkých veciach hľadať pravdu a používať Božie slovo ako zásadu pre svoje konanie a správanie, dostanem Božie vedenie, postupne sa zbavím svojich skazeností a vykročím na cestu spásy.