V roku 2023 som vykonávala povinnosť cirkevnej vodkyne a spojila som sa so sestrou He Li. Kedysi bola vodkyňou a chápala princípy fungovania rôznych úloh. Keď sme si navzájom podelili úlohy, nemusela som sa veľmi starať o prácu, ktorú mala na starosti. Keď som občas pri práci narazila na problémy, He Li mi pomohla. Hoci sme boli pracovne vyťažené, nemala som obavy, lebo sme v tom boli spolu. V júli He Li zvolili za kazateľku. Prebrala zodpovednosť za viacero cirkví. Práca v našej cirkvi potom zostala výlučne na mne. Dúfala som, že čo najskôr mi príde na pomoc niekto, s kým si prácu rozdelím. Neskôr bola Zhao Xin zvolená za ďalšiu vodkyňu cirkvi a ja som bola určená ako jej partnerka. Veľmi som sa tešila. Zhao Xin slúžila ako diakonka pre polievanie a poznala niektoré práce v cirkvi. Mala by sa do toho rýchlo dostať. Keďže som si mala prácu s kým podeliť, mohla som trochu zvoľniť. Povedala som Zhao Xin o úlohách, ktoré má vykonávať, no keďže bola trochu staršia, chvíľu jej trvalo, kým veci pochopila, a tak som väčšinu práce stále robila ja. V hĺbke srdca som cítila rozhorčenie. Nielenže som teraz robila svoju prácu, ale ešte som aj pomáhala viesť Zhao Xin. Tým bola moja vyťaženosť ešte väčšia. Napriek tomu som verila, že si sestra Zhao túto prácu po pár dňoch praktizovania osvojí.

Jedného dňa po stretnutí som si uvedomila, že s polievaním sa nepokračovalo. Potom mi napadlo, že Zhao Xin pozná prácu polievania lepšie a dohliadne na to. Keď som prišla domov, rýchlo som sa opýtala Zhao Xin, či pokračovala s polievaním. Zhao Xin odpovedala, že ešte nezorganizovala stretnutie, takže nie. V tom okamihu vo mne vzplanul hnev. Pomyslela som si: „ak by si urobila časť práce, nezmiernil by sa tlak na mňa? Aký je rozdiel medzi tým, keď prácu vykonávajú dvaja ľudia a keď ju vykonávam iba ja?“ Vyčítavým tónom som povedala: „Ak by si urobila časť práce, nezvýšila by sa efektivita? Porozmýšľaj, aká skazená povaha ti bráni to urobiť!“ Zhao Xin chvíľu nič nehovorila, a v tom momente som si uvedomila, že pre môj tón sa asi cíti obmedzovaná a že by mohlo byť nevhodné správať sa k nej takto, najmä vzhľadom na to, že v tom čase nebola citovo v poriadku. V srdci som cítila isté výčitky.

Približne o mesiac neskôr bola zvolená Liu Wen, aby s nami spolupracovala ako vodkyňa. Liu Wen vykonávala svoje povinnosti svedomito a prácu robila dôkladne, no keďže bola nová, nechápala dobre princípy fungovania rôznych úloh. Počas jej práce sa vždy vyskytli problémy, bola dosť pomalá a chýbali jej pracovné schopnosti, takže často potrebovala moju pomoc. Pôvodne som si myslela, že partnerstvo s dvomi sestrami mi pomôže rozdeliť si pracovné zaťaženie, no namiesto zníženia sa moje bremeno ešte zvýšilo. Cítila som veľký tlak a vykonávanie tejto povinnosti bolo priťažké a vyčerpávajúce. Nemohla som si pomôcť, no v hĺbke srdca som tými dvomi sestrami pohŕdala a nechcela sa s nimi veľmi baviť. Keď mi kládli otázky, bola som netrpezlivá. Cítili sa obmedzene a neodvážili sa pýtať viac. Výsledkom bolo, že niektoré úlohy sa omeškali, lebo ich neboli schopné plniť. Počas toho prepadli obe sestry negativizmu, mali pocit, že nič nedosiahli a nie sú schopné plniť si svoje povinnosti. A ja som sa večne sťažovala, že nepracovali efektívne. Mala som síce partnerov, ale bola som ešte unavenejšia než predtým bez nich. Hoci to bola práca pre troch ľudí, nakoniec som robila väčšinu sama a cítila som sa znevýhodnená. Bála som sa, že ak to neurobím, práca sa omešká a ja budem za to zodpovedná. Keď som na to pomyslela, po tvári mi nekontrolovane tiekli slzy, akoby mi niekto veľmi ublížil. Nevedela som, ako čeliť tomuto prostrediu. Každý deň som si povzdychla a cítila sa skľúčene. Vravela som si: „Keby som tak mohla opustiť túto cirkev,“ no potom som si uvedomila, že útek by problém nevyriešil. Takže som predstúpila pred Boha a modlila sa: „Bože, viem, že som zjavila veľa skazených pováh, ja ani neviem, kde mám začať, aby som ich pochopila. Prosím, osvieť ma a veď ma, aby som poznala svoje skazené povahy.“ Pri svojom hľadaní som si prečítala tieto Božie slová: „Horkokrvnosť je vrodenou povahou človeka. Ak človek, ktorého záujmy, márnivosť alebo pýcha utrpia ujmu, nerozumie pravde alebo nemá pravdu-realitu, nechá svoju skazenú povahu, aby diktovala, ako pristupovať k tejto ujme, bude impulzívny a bude konať unáhlene. To, čo potom prejavuje a zjavuje, je horkokrvnosť. Je horkokrvnosť pozitívna alebo negatívna vec? Je to, samozrejme, negatívna vec. Horkokrvný spôsob života nie je dobrá vec; môže spôsobiť katastrofu. Ak sa u niekoho odhalí horkokrvnosť a skazenosť, keď ho niečo postihne, je to človek, ktorý sa usiluje o pravdu a podriaďuje sa Bohu? Očividne je isté, že takýto človek nie je podriadený Bohu. Čo sa týka rôznych ľudí, udalostí, vecí a prostredí, ktoré Boh pripravuje pre ľudí, ak ich niekto nedokáže od Boha prijať a namiesto toho sa s nimi vyrovnáva a rieši ich ľudským spôsobom, čo z toho nakoniec vyplynie? (Boh tohto človeka zavrhne.) Boh bude tohto človeka nenávidieť, takže to bude pre ľudí poučné? (Nie, nebude.) Nielenže utrpia stratu vo svojom vlastnom živote, ale nebudú ani poučením pre ostatných. Ba čo viac, ponížia Boha a nechajú Ho, aby ich zavrhol. Takýto človek stratil svoje svedectvo a je nevítaný, kamkoľvek ide. Ak si členom Božieho domu, ale vo svojom konaní si vždy prenáhlený, vždy odhaľuješ, čo je v tebe prirodzené, vždy zjavuješ svoju skazenú povahu a robíš veci ľudskými prostriedkami a so skazenou, diabolskou povahou, konečným dôsledkom bude, že budeš páchať zlo a vzdorovať Bohu – a ak sa po celý čas nebudeš kajať a nedokážeš vykročiť na cestu usilovania sa o pravdu, budeš musieť byť zjavený a vyradený. Nejde o vážny problém, keď niekto žije tak, že sa spolieha na satanskú povahu a nehľadá pravdu, aby to vyriešil? Jedným z aspektov tohto problému je, že človek vo svojom vlastnom živote nerastie ani sa nemení; okrem toho človek nepriaznivo ovplyvní ostatných. V cirkvi neposlúži žiadnemu dobrému účelu a časom prinesie cirkvi a vyvolenému Božiemu národu veľké problémy, je ako smradľavá mucha, ktorá poletuje nad jedálenským stolom a vyvoláva znechutenie a odpor. Chcete byť takýmto človekom? (Nie.)“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Skazenú povahu možno vyriešiť len prijatím pravdy) Boh odhalil moju súčasnú situáciu. Prečo som bola večne rozčúlená, dokonca som vybuchovala hnevom a bola voči týmto dvom sestrám prchká? Lebo nesplnili moje očakávania, po tom, čo ma zvolili za vodkyňu. Namiesto toho, aby si podelili prácu a mne uľavili, vyžadovali si viac mojej energie, aby som s nimi bola v duchovnom spoločenstve a pomáhala riešiť nedostatky v ich práci. Mala som pocit, že mrhajú mojím časom a spôsobujú môjmu telu trápenie, čo viedlo k odporu v mojom srdci. Nehľadala som pravdu a žila som v skazenej povahe, pohŕdala som nimi, vylievala som si na ne svoj hnev a prchkosť. Preto sa začali cítiť negatívne a obmedzene, čo ovplyvnilo našu prácu. Ozaj mi chýbala ľudská prirodzenosť!

Potom som si prečítala ďalšie Božie slová: „Pokiaľ ide o vykonávanie určitých osobitných povinností alebo namáhavejších a únavnejších povinností, v jednom ohľade musia ľudia vždy premýšľať o tom, ako tieto povinnosti vykonávať, aké ťažkosti by mali znášať a ako by mali svoje povinnosti zastávať a podriadiť sa. V inom ohľade musia ľudia tiež preskúmať, aké falošnosti sú v ich úmysloch a ako im bránia vo výkone ich povinností. Ľudia sa rodia s odporom voči znášaniu ťažkostí – ani jeden človek nemá viac nadšenia alebo viac radosti z toho, že znáša viac ťažkostí. Takí ľudia neexistujú. Je prirodzenosťou ľudského tela, že ľudia sa cítia znepokojení a skľúčení, len čo ich telo znáša ťažkosti. Koľko ťažkostí však musíte teraz znášať v povinnosti, ktorú vykonávate? Musíte iba vydržať, že sa vaše telo cíti trochu unavené a že sa trochu namáha. Ak nedokážeš vydržať ani len túto trochu ťažkostí, možno ťa považovať za odhodlaného? Možno ťa považovať za niekoho, kto úprimne verí v Boha? (Nie.) To sa nedá. … Byť schopný znášať ťažkosti pri vykonávaní svojich povinností nie je ľahká úloha. Tiež nie je ľahké dobre vykonávať určitý druh práce. Je isté, že pravda Božích slov pôsobí v ľuďoch, ktorí dokážu robiť tieto veci. Nie je to tak, že by sa narodili bez strachu z ťažkostí a únavy. Kde by sa dal nájsť takýto človek? Všetci títo ľudia majú určitú motiváciu a majú trochu pravdy Božích slov ako svoj základ. Keď sa ujmú svojich povinností, ich názory a stanoviská sa zmenia – vykonávanie ich povinností sa stáva jednoduchším a znášanie niektorých telesných ťažkostí a únavy sa im začína zdať bezvýznamné. Tí, ktorí nerozumejú pravde a ktorých názory na veci sa nezmenili, žijú podľa ľudských myšlienok, predstáv, sebeckých túžob a osobných preferencií, takže sa zdráhajú a nie sú ochotní vykonávať svoje povinnosti. Napríklad keď príde na vykonávanie špinavej a únavnej práce, niektorí ľudia vravia: ‚Budem poslúchať opatrenia Božieho domu. Akúkoľvek povinnosť pre mňa cirkev pripraví, vykonám ju, bez ohľadu na to, či je špinavá alebo únavná, či je pôsobivá alebo všedná. Nemám žiadne požiadavky a prijmem to ako svoju povinnosť. To je poverenie, ktoré mi Boh zveril, a trocha špiny a únavy sú ťažkosti, ktoré by som mal zniesť.‘ Výsledkom je, že keď sa venujú svojej práci, vôbec nemajú pocit, že by znášali nejaké ťažkosti. Zatiaľ čo iní to môžu považovať za špinavé a únavné, oni to považujú za ľahké, pretože ich srdce je pokojné a nerušené. Robia to pre Boha, takže nemajú pocit, že je to ťažké. Niektorí ľudia považujú vykonávanie špinavej, únavnej alebo všednej práce za urážku svojho postavenia a charakteru. Vnímajú to tak, že ich ostatní nerešpektujú, šikanujú alebo sa na nich pozerajú zhora. Výsledkom je, že aj keď čelia rovnakým úlohám a pracovnému zaťaženiu, zdá sa im to namáhavé. Čokoľvek robia, v srdci nosia pocit nevôle a cítia, že veci nie sú také, aké by chceli, alebo že sú neuspokojivé. Vnútri sú plní negativity a odolávania. Prečo sú negatívni a odolávajú? V čom spočíva príčina? Najčastejšie je to preto, lebo vykonávanie ich povinností im neprináša plat; je to ako pracovať zadarmo. Keby za to boli odmeny, mohlo by to byť pre nich prijateľné, ale nevedia, či ich dostanú alebo nie. Preto majú ľudia pocit, že vykonávanie povinností sa neoplatí, prirovnávajú to k práci za nič, takže sa často stávajú negatívnymi a odolávajú, pokiaľ ide o plnenie povinností. Nie je to tak? Úprimne povedané, títo ľudia nie sú ochotní vykonávať povinnosti.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Z Božích slov som videla, že tí, ktorí nepraktizujú pravdu a berú ohľad len na telo, myslia len na svoje telesné záujmy. Neberú svoje povinnosti ako záväzok. Keď robia viac, majú pocit, že niečo strácajú, a tak sa sťažujú a odolávajú. To nie je vykonávanie povinností. Porovnajme to so mnou. Sestry, ktoré sa so mnou spojili, boli nové a nevedeli samostatne vykonávať svoje povinnosti, potrebovali odo mňa viac duchovného spoločenstva a pomoci. Ja som sa preto večne sťažovala a myslela si, že mrhajú mojím časom, ktorý mám na oddych. Vybuchovala som hnevom a bola voči nim prchká, odmietala s nimi hovoriť, či starať sa o prácu, za ktorú boli zodpovedné. Nikdy som nebrala prácu v cirkvi ako svoju povinnosť ani som nepremýšľala ako pomôcť sestrám, aby sa rýchlo ujali svojich povinností, čím by sa v práci cirkvi predišlo stratám. Dokonca som nebola ani ochotná viac hovoriť či na ne minúť viac času a energie. Ako by sa moje správanie dalo považovať za verné vykonávanie povinností? Človek so svedomím a rozumom neberie ohľad na osobné záujmy v žiadnom prostredí. Ostáva verný Bohu a dobre vykonáva svoje povinnosti bez ohľadu na to, ako veľmi trpí alebo je unavený. No ja som vždy myslela na oddávanie sa telesnému komfortu a pohodliu. Keď sa mi trochu priťažilo, cítila som sa ukrivdene a mala pocit, že strácam, a chcela som z tohto prostredia uniknúť. To všetko spôsobovali moje skazené povahy bažiace po tele, povahy sebecké a odporné. Žila som svojou skazenou povahou, čo veľmi ubližovalo sestrám, ktoré sa so mnou spojili. Dennodenne skúmali výraz mojej tváre, skôr než niečo povedali. Niekedy mali očividne na niečo názor, no báli sa, že povedia niečo zlé, lebo vedeli, že zareagujem naštvane. Výsledkom bolo, že nemohli úplne vykonávať svoje povinnosti tak, ako by pôvodne mohli. Akoby sa toto dalo považovať za konanie svojich povinností? Bolo to prakticky páchanie zla a narúšanie! Keď nad tým teraz tak premýšľam, skutočne som sa správala hnusne.

Potom som zisťovala, prečo som vždy bažila po pohodlí a myslela len na svoje vlastné fyzické záujmy. Prečítala som si Božie slová, ktoré hovorili: „Kým ľudia nezažijú Božie dielo a nepochopia pravdu, zmocňuje sa ich a zvnútra ich ovláda satanova prirodzenosť. Čo konkrétne znamená táto prirodzenosť? Napríklad, prečo si sebecký? Prečo si chrániš svoje postavenie? Prečo tebou lomcujú také silné pocity? Prečo sa tešíš z nespravodlivých vecí? Prečo sa ti páči to zlo? Na základe čoho sa ti takéto veci páčia? Odkiaľ tieto veci pochádzajú? Prečo ich tak ochotne prijímaš? Teraz ste už všetci pochopili, že hlavným dôvodom všetkých týchto vecí je to, že v človeku je satanov jed. Čo je teda satanov jed? Ako sa môže prejaviť? Ak sa napríklad opýtaš: ‚Ako by mali ľudia žiť? Pre čo by mali ľudia žiť?‘, ľudia odpovedia: ‚Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert.‘ Táto jediná veta vyjadruje samotný koreň problému. Satanova filozofia a logika sa stali životom ľudí. Bez ohľadu na to, o čo sa ľudia snažia, robia to pre seba – a tak žijú len pre seba. ‚Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert‘ – to je životná filozofia človeka a predstavuje aj ľudskú prirodzenosť. Tieto slová sa už stali prirodzenosťou skazeného ľudstva a sú pravým obrazom satanskej prirodzenosti skazeného ľudstva. Táto satanská prirodzenosť už postavila základ pre existenciu skazeného ľudstva. Skazené ľudstvo žije s týmto satanovým jedom už niekoľko tisíc rokov až do dnešných dní.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Ako kráčať Petrovou cestou) Z Božích slov som videla, že som žila satanským jedom „Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert“. Všetko som robila len pre seba, mysliac si, že každý, kto sa nestará o seba, je hlúpy. Preto boli všetky moje myšlienky a činy pri vykonávaní povinnosti motivované vlastným záujmom. Odkedy He Li odišla, dúfala som, že čoskoro príde niekto, kto prevezme časť práce, aby ma odbremenil. Tak by som menej trpela a bola menej unavená. Keď som videla, ako Zhao Xin pomaly napreduje a nevie mi pomôcť, cítila som opovrhnutie a chcela som pracovať s niekým iným. Liu Wen bola síce vodkyňou, no nepochopila dobre princípy a jej práca si často vyžadovala úpravy. Vylievala som si na ne svoju prchkosť a hnev, lebo som mala pocit, že mi nielenže neuberajú z práce, ale ešte vyžadujú, aby som vynaložila viac úsilia a hovorila s nimi v duchovnom spoločenstve. Tak mi zostávalo ešte menej času na oddych a ja som voči nim cítila veľkú nevraživosť. Keď pri práci narazili na problémy, nemala som chuť zakročiť, čo viedlo k nevyriešeným problémom a omeškaniu práce. Keby som bola ochotná viac sa obetovať a trpezlivo im pomáhať, hoci by ma to fyzicky vyčerpalo, a keby sme spolupracovali, potom mohla práca cirkvi hladko napredovať. No ja som myslela len na vlastné fyzické záujmy. Žila som satanským jedom „Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert“. Bola som čoraz sebeckejšia, odpornejšia a úplne bez ľudskej prirodzenosti, dokonca som spôsobila omeškanie práce. Keby som sa nezmenila, Boh by ma nakoniec zavrhol a vyradil. Predstúpila som pred Boha a modlila sa: „Bože, v poslednom čase som žila satanovým jedom ‚Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert‘ a cítila som sa preto nevýslovne nešťastne. Ak neobviňujem iných, obviňujem Boha. Nechcem takto ďalej žiť. Prosím, veď ma, aby som sa oslobodila z otroctva satanských jedov.“

Neskôr som sa zamýšľala: Ako by som sa podľa princípov mala správať k ľuďom? Spomenula som si na tieto Božie slová: „V prvom rade musíš porozumieť pravde. Keď porozumieš pravde, bude pre teba ľahké pochopiť Božie úmysly a spoznáš princípy, podľa ktorých Boh vyžaduje, aby sa ľudia správali k druhým. Budeš vedieť, ako zaobchádzať s ľuďmi, a dokážeš s nimi zaobchádzať v súlade s Božími úmyslami. Ak neporozumieš pravde, určite nedokážeš porozumieť Božím úmyslom a nebudeš sa správať k ostatným podľa princípov. To, ako sa máš správať k druhým, je jasne ukázané alebo naznačené v Božích slovách; postoj, akým Boh zaobchádza s ľudstvom, je postoj, ktorý by ľudia mali zaujať pri vzájomnom zaobchádzaní. Ako Boh zaobchádza s každým jedným človekom? Niektorí ľudia majú nezrelé duchovné postavenie; alebo sú mladí; alebo veria v Boha len krátky čas; alebo nemajú zlú prirodzenosť-podstatu, nie sú zlomyseľní, ale sú len trochu nevedomí alebo im chýba kvalita. Alebo podliehajú príliš mnohým obmedzeniam a ešte len musia porozumieť pravde a získať vstup do života, takže je pre nich ťažké zabrániť tomu, aby robili hlúpe veci alebo páchali nevedomé činy. Boh sa však neupína na pominuteľnú hlúposť ľudí; hľadí len na ich srdcia. Ak sú odhodlaní usilovať sa o pravdu, potom konajú správne, a keď je to ich cieľom, potom ich Boh pozoruje, čaká na nich a dáva im čas a príležitosti, ktoré im umožňujú vstúpiť. Nie je to tak, že by ich Boh odvrhol za jediný priestupok. To je niečo, čo často robia ľudia; Boh nikdy nezaobchádza s ľuďmi takto. Ak Boh nezaobchádza s ľuďmi takto, prečo sa potom ľudia takto správajú k ostatným? Nesvedčí to o ich skazenej povahe? Presne to je ich skazená povaha. Musíš sa pozrieť na to, ako Boh zaobchádza s nevedomými a hlúpymi ľuďmi, ako zaobchádza s tými s nezrelým duchovným postavením, ako zaobchádza s normálnymi zjaveniami skazenej povahy ľudstva a ako zaobchádza s tými, ktorí sú zlomyseľní. Boh zaobchádza s rôznymi ľuďmi rôznymi spôsobmi a má tiež rôzne spôsoby, ako riadiť nespočetné stavy rôznych ľudí. Musíš porozumieť týmto pravdám. Keď porozumieš týmto pravdám, potom budeš vedieť, ako prežívať záležitosti a zaobchádzať s ľuďmi podľa princípov.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Ak má človek získať pravdu, musí sa učiť od ľudí, z udalostí a vecí v blízkom okolí) Z Božích slov som pochopila, že Boh má svoje princípy ako zaobchádzať s ľuďmi. Je tolerantný a trpezlivý s tými, ktorí majú malé duchovné postavenie, a dáva im príležitosť rásť. No ja som nebrala ohľad na tie skutočné problémy, s ktorými sa ostatní borili, a mala som priveľké očakávania. Zhao Xin bola staršia a v tomto nová, a tak bolo normálne, že bola spočiatku neznalá práce. Namiesto toho, aby som pochopila jej ťažkosti a ponúkla jej láskyplnú podporu, som vyžadovala, aby okamžite prebrala prácu a plnila si svoje povinnosti. Liu Wen bola pomalá a pri väčšom množstve práce zvykla zmätkovať, ale bola usilovná, vykonávanie povinností brala vážne a úlohy zvládala. Sestrám som však nepomohla rýchlo sa adaptovať na prácu a mala som privysoké očakávania. Keď nedokázali splniť tieto očakávania, prejavila som nespokojnosť, čo viedlo k tomu, že sa cítili obmedzované. Keď spomínam na moje začiatky pri plnení svojich povinností vodkyne, tiež som vtedy ešte nič nevedela. Niektoré princípy som pochopila len vďaka neustálej pomoci od bratov a sestier. No ja som mala na sestry privysoké nároky a sťažovala som im to. Ozaj mi chýbala ľudská prirodzenosť! Veľmi som sa za to hanbila.

Neskôr som si pri mojom hľadaní prečítala tieto Božie slová: „Vzájomné kontakty bratov a sestier sa musia zakladať na určitých princípoch. Nezameriavajte sa vždy na chyby iných – namiesto toho musíte často skúmať samých seba a potom sa iným ľuďom aktívne priznať, ak ste urobili veci, ktoré ich zasiahli alebo im uškodili. Musíte sa naučiť hovoriť o veciach otvorene a zdieľať ich v duchovnom spoločenstve. Takto môžete dosiahnuť vzájomné porozumenie. Navyše, bez ohľadu na to, čo vás postihne, by ste sa mali pozerať na veci na základe Božích slov. Ak ľudia dokážu pochopiť pravdy-princípy a nájsť cestu praktizovania, budú jedného srdca a mysle a vzťahy medzi bratmi a sestrami budú normálne, nebudú takí ľahostajní, chladní a krutí ako neverci a zbavia sa mentality vzájomného podozrievania a ostražitosti. Bratia a sestry budú mať k sebe bližšie, budú sa vedieť navzájom podporovať a milovať; v ich srdciach sa rozhostí dobrá vôľa, budú schopní vzájomnej tolerancie a súcitu a budú sa navzájom podporovať a pomáhať si, namiesto toho, aby sa navzájom odcudzovali, závideli si, porovnávali sa, tajne súperili a odporovali si. … Keď ľudia žijú podľa svojich skazených pováh, je pre nich veľmi ťažké byť v pokoji pred Bohom, a je pre nich veľmi zložité praktizovať pravdu a žiť podľa Božích slov. Aby ste mohli žiť pred Bohom, musíte sa najprv naučiť rozjímať nad sebou, spoznávať samých seba a skutočne sa modliť k Bohu a potom sa musíte naučiť, ako vychádzať s bratmi a sestrami. Musíte byť voči sebe navzájom tolerantní a zhovievaví a vedieť si všímať silné stránky a zásluhy iných ľudí – musíte sa naučiť prijímať názory iných a veci, ktoré sú správne.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Božie slová nám jasne hovoria, že pri interakciách s bratmi a sestrami by sme sa nemali vždy sústrediť len na ich nedostatky. Mali by sme vnímať ich silné stránky a prednosti. Musíme byť k sebe tolerantní a dopĺňať si navzájom svoje silné stránky a slabosti. Zhao Xin vedela lepšie hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby vyriešila problémy. Keď som niekedy nerozumela problémom, ktoré bratia a sestry mali, Zhao Xin dokázala nájsť vhodné Božie slová, aby hovorila v duchovnom spoločenstve a vyriešila ich. Hoci bola Liu Wen pomalá, o problémoch premýšľala dôkladne, svoje povinnosti vykonávala seriózne a zodpovedne. Keď som mala veľa práce ja, mala som tendenciu byť povrchná, ale Liu Wen mi to občas pripomenula, čo bolo pre mňa užitočné a doplňujúce. Ak by sme my tri spolupracovali v harmónii a dopĺňali si navzájom silné a slabé stránky, naša práca by určite napredovala. Neskôr som sa sestrám, s ktorými som spolupracovala, zdôverila o svojom stave a navzájom sme poukázali na svoje problémy. Vďaka duchovnému spoločenstvu sme našli cestu a smerovanie nášho partnerstva a v srdci som sa cítila zvlášť uvoľnene. Pochopila som, že prostredie, ktoré mi Boh pripravil, bolo prospešné pre rast môjho života a bola som Mu nesmierne vďačná.