Po prijatí diela Všemohúceho Boha posledných dní som vždy šíril evanjelium v cirkvi. Neskôr som sa stal vodcom skupiny a mal som na starosti evanjelizačnú prácu v štyroch alebo piatich cirkvách. Vďaka tvrdej práci počas istého obdobia priniesla evanjelizačná práca určité výsledky a bol som so sebou celkom spokojný. Najmä niektorí cirkevní vodcovia, ktorí sa dostali do ťažkostí s evanjelizačnou prácou, vyhľadávali moje duchovné spoločenstvo a bratia a sestry si ma tiež dosť vážili. Bol som teda veľmi šťastný a myslel som si: „Vyzerá to tak, že celkom dobre chápem pravdu a mám trochu pravdy-reality.“

V roku 2013 som sa vrátil do miestnej cirkvi, aby som šíril evanjelium. Pomyslel som si: „Keďže posledný rok som strávil mimo cirkvi šírením evanjelia, nadobudol som dosť praxe a pochopil som niektoré pravdy. Teraz, keď som späť v cirkvi, sa určite zamerajú na starostlivosť o mňa a keď budú počúvať moje duchovné spoločenstvo, určite to bude iné ako v minulosti. Možno ma vo voľbách dokonca zvolia za cirkevného vodcu.“ O niekoľko dní neskôr prišla ku mne domov cirkevná vodkyňa menom Jia Xin. Povedala, že ju jej povinnosť naozaj vyčerpáva a že niekoľko spolupracovníkov jej povedalo, že nedokáže riešiť problémy, že na stretnutiach vždy napoly spí a že nemá dielo Ducha Svätého a mala by sa za to zodpovedať a odstúpiť. Povedala, že kazatelia ju vyzvali, aby urobila to isté. Nezabudla tiež zdôrazniť, že týchto dvoch kazateľov kedysi prepustila, ale oni sa nikdy nad sebou nezamysleli a dokonca povedali, že ich utláča. Jia Xin sa nás opýtala, ako sa má k takýmto okolnostiam postaviť. Keď som si to všetko vypočul, veľmi som sa nahneval a pomyslel som si: „Nie je to odplata? Už predtým som spolupracoval s Jia Xin a pri šírení evanjelia vedela naozaj trpieť a zaplatiť cenu. Niekedy nováčikovia pracovali dlho do noci, ale ona aj tak vždy vzdorovala svojmu telu a zišla sa s nimi. Je dosť zodpovedná. Ako mohli tvrdiť, že nemá dielo Ducha Svätého? Vari ju neutláčajú? To robia falošní vodcovia a pracovníci. Nie, nemôžem to nechať len tak. Teraz, keď som sa vrátil, jej musím pomôcť.“ Krátko nato som šiel s manželkou túto záležitosť pochopiť a prešetriť. Zatiaľ čo sme ju prešetrovali, bol som so sebou celkom spokojný a myslel som si: „Rozlišovať celkom viem; len čo sa vrátim do cirkvi, už budem rozlišovať falošných vodcov. Ak je možné týchto falošných vodcov a pracovníkov nahlásiť a prepustiť, vykonám veľký skutok. Po ich prepustení možno dostanem šancu byť zvolený za vodcu. Vskutku tak zabijem dve muchy jednou ranou.“ Keď som o tom premýšľal, môj „zmysel pre spravodlivosť“ sa ešte viac posilnil. Po niekoľkých dňoch som sa dozvedel, že niekoľko spolupracovníkov odvolalo Jia Xin z funkcie. Spolupracovníci rozoberali jej správanie na stretnutiach a pomohli bratom a sestrám rozlíšiť ju. Keď som počul túto správu, zmocnil sa ma hnev a pomyslel som si: „Jia Xin sa dokáže zriekať a trpieť viac než ktokoľvek z vás. Ako by mohla byť falošnou vodkyňou, ktorá nemá dielo Ducha Svätého? Vy všetci môžete byť odvolaní, ale ona nie.“ Veril som, že to bol akt odplaty, a tak som na miestach stretnutí rozšíril obvinenie, že ide o falošných vodcov a pracovníkov a že odvolanie Jia Xin nie je v súlade s pracovnými opatreniami. To viedlo k tomu, že bratia a sestry nemohli žiť normálnym cirkevným životom a v cirkvi zavládol menší chaos.

O nejaký čas neskôr prišla sestra, aby sa zaoberala chaosom v cirkvi. Povedala, že jej vyšetrovanie ukázalo, že Jia Xin nevedela, ako má viesť duchovné spoločenstvo o pravde a nedokázala riešiť skutočné problémy bratov a sestier. Povedala, že Jia Xin je skutočne falošnou vodkyňou, ktorá nedokáže konať skutočnú prácu, a že podľa princípov by mala byť prepustená. Keď som to však počul od tej sestry, bol som trochu podozrievavý a premýšľal som: „Naozaj sme sa v tomto mýlili? To nie je možné! Tiež mám isté základy, ako súdiť ľudí, nenechám sa vami všetkými zavádzať. Podporujete vodcov a pracovníkov.“ Potom som už nepočúval nič, čo sestra povedala, premýšľal som len nad tým, že to vyriešila nespravodlivo. Následne som spolu s ďalšími tromi ľuďmi napísal list s hlásením, že títo vodcovia a pracovníci, ktorí odvolali Jia Xin, nedodržiavajú princípy a že sa jej mstia. Proces písania tohto listu s hlásením však vôbec nebol hladký. Pri jeho písaní sme neustále narážali na nezhody, každý sa držal svojich vlastných názorov. Písali sme ho znova a znova a zakaždým sa v ňom objavili nové chyby. Mal som pochybnosti a myslel som si: „Nie je to, že ich nahlasujeme, v súlade s Božím úmyslom? Ak nie je, nemali by sme to robiť.“ Ale tiež mi napadlo: „Ak z toho vycúvam a ostatní naozaj nahlásia a prepustia falošných vodcov, bude to ich záslužný čin. Nebolo by to potom všetko zbytočné? Bratia a sestry by si určite mysleli, že oni sú tí, ktorí chápu pravdu, vedia rozlišovať a majú zmysel pre spravodlivosť. Nikto by si ma nevážil.“ Keď bol teda list s hlásením hotový, podpísal som sa a nahlásili sme aj sestru, ktorá sa zaoberala chaosom v cirkvi. Po odovzdaní listu som bol so sebou celkom spokojný. Pomyslel som si: „Tentoraz, keď budú falošní vodcovia a pracovníci prepustení a nadriadení vodcovia uvidia, že chápem pravdu a dokážem rozlišovať ľudí, možno dokonca porušia protokol, aby ma povýšili. Všetci bratia a sestry budú chváliť moju kvalitu. Aké to bude úžasné!“ O niekoľko dní neskôr som dostal list od nadriadených vodcov, v ktorom sa písalo, že zatýkanie komunistickou stranou je teraz veľmi vážne a že potrebujú nejaký čas, kým budú môcť preskúmať a vybaviť tento list s hlásením. Jedna zo sestier povedala: „Zatýkanie sa môže v budúcnosti len zhoršiť. Ak budeme čakať, kým sa tým budú zaoberať nadriadení vodcovia, bude už neskoro. Aj keď nie sme vodcami ani pracovníkmi, stále musíme pomáhať bratom a sestrám lepšie rozlišovať.“ Počúval som a premýšľal: „Presne tak. Nie je pomoc bratom a sestrám lepšie rozlišovať spôsobom, ako konať svoju povinnosť? Keď budú títo falošní vodcovia prepustení, všetci mi určite pripíšu zásluhy za tento úspech a možno budem môcť byť zvolený za vodcu.“ Tak som sa vybral na miesta stretnutí a povedal, že vodcovia a pracovníci, ktorí odvolali Jia Xin, nie sú v súlade s princípmi. Povedal som tiež, že Jia Xin nie je falošnou vodkyňou a že vykonávala svoju povinnosť od svitu do mrku a robila skutočnú prácu. V tom čase bratia a sestry na stretnutí nehovorili v duchovnom spoločenstve o Božích slovách a iba pripomienkovali tieto záležitosti. Niektorých bratov a sestry sme zaviedli a postavili sa na našu stranu, rozvíjali predsudky voči vodcom a pracovníkom a hovorili, že sú falošní. Niektorí by ich ani neprijali vo svojich domovoch, čo malo za následok, že vodcovia a pracovníci nemohli normálne konať svoje povinnosti. Niektorí, ktorí vedeli rozlišovať, sa postavili na stranu vodcov a pracovníkov, hovorili, že vyrušujeme cirkevný život. Takto sa v cirkvi vytvorili dve frakcie. Boli sme ako dve armády postavené proti sebe. Vždy, keď sme sa stretli, diskutovali sme o týchto záležitostiach a bratia a sestry prišli o svoj normálny cirkevný život. Chaos v cirkvi takto pokračoval niekoľko mesiacov.

Jedného dňa prišli nadriadení vodcovia, aby prešetrili a porozumeli obsahu nášho listu s hlásením. Pomyslel som si: „Tí falošní vodcovia a pracovníci budú určite prepustení.“ Práve keď som pociťoval radosť z týchto vecí, jedna z vodkýň použila Božie slová, aby rozobrala prirodzenosť nášho správania. Povedala, že vytvárame frakcie, rozdeľujeme cirkev a vyrušujeme cirkevný život, čo má za následok, že vodcovia a pracovníci nemôžu normálne pracovať a dielo cirkvi sa zastavilo. Povedala, že páchame zlo. Povedala tiež, že Jia Xin ako vodkyňa nevedela, ako viesť bratov a sestry k tomu, aby zažili Božie dielo. Namiesto toho sa vždy snažila získať ľudí na svoju stranu a svoju nespokojnosť šírila medzi spolupracovníkmi. Ako by mohla mať dielo Ducha Svätého? Povedala, že Jia Xin nedokázala konať skutočnú prácu ani riešiť problémy bratov a sestier a že bez ohľadu na zdanie, že sa zrieka a vydáva, bola falošnou vodkyňou a mala byť prepustená. Bolo to v súlade s princípmi. Keď som počul, ako táto sestra v duchovnom spoločenstve rozoberá Jia Xin ako falošnú vodkyňu, rozbúchalo sa mi srdce a pomyslel som si: „To, čo hovoria, dáva zmysel. Jia Xin bola odhalená a odvolaná tými spolupracovníkmi a mala nad sebou uvažovať a pokúsiť sa o sebapoznanie. Namiesto toho za nami znova a znova prichádzala, cítila sa ukrivdená a sťažovala sa. V skutočnosti neprijala pravdu ani nezažila Božie dielo. Zastal som sa Jia Xin a dokonca som súdil iných vodcov a pracovníkov, čím som vyrušoval cirkevný život. Je to vážne!“ Keďže som však nechápal svoje správanie, v tom čase som jednoducho uznal, že som urobil chybu. Nakoniec nadriadení vodcovia povedali, že sme vážne vyrušili cirkevný život a že to bolo vážne. Nariadili nám domácu izoláciu, aby sme nad sebou pouvažovali.

Jedného dňa som išiel navštíviť mamu a ona mi dala tri oznámenia o vypudení. Keď som sa na ne pozrel, videl som, že okrem Jia Xin tam na moje prekvapenie boli aj oznámenia o vypudení mojej manželky a mňa. V oznámeniach sa písalo, že Jia Xin je zákerná a prefíkaná, rozsieva nezhody a vytvára frakcie v cirkvi a že nakoniec ju označili za antikrista a vypudili. Pokiaľ ide o mňa, nasledoval som tohto antikrista v páchaní zla, narúšaní a vyrušovaní cirkevného života. Bol som jeho komplicom, a tak ma tiež vypudili. Keď som dočítal tieto oznámenia o vypudení, jednoducho som nemohol uveriť vlastným očiam. Bolo to, ako keď väzeň vidí písomný rozsudok o svojom treste smrti. Bol som taký vystrašený, že mi ochabli nohy a nemohol som sa prestať triasť. Pomyslel som si: „Bol som vypudený? Nemali sme doma len tak uvažovať? Ako nás mohli vypudiť? Tentoraz som naozaj spáchal veľké zlo.“ V mysli som mal prázdnotu a ponáhľal sa domov povedať manželke, že nás vypudili. Keď som jej to povedal, už som to nemohol vydržať – sadol som si na zem a rozplakal sa. Pomyslel som si: „Je so mnou koniec, teraz je so mnou naozaj koniec. Moja cesta viery v Boha sa skončila a už nikdy sa nemôžem vrátiť do cirkvi. Tentoraz som naozaj urazil Božiu povahu a možno budem musieť byť raz potrestaný.“ Keď som o tom premýšľal, bolo to, akoby mi do srdca zabodli nôž. Prežíval som nesmierne zúfalstvo a bolesť. Nenávidel som sám seba za to, že som mohol urobiť niečo také. Ako som mohol slepo dôverovať slovám Jia Xin? Neexistoval spôsob, ako napraviť veľké vyrušenie cirkevného života, ktoré som spôsobil, a čím viac som na to myslel, tým viac ma to v srdci trápilo. Každý deň som bol bez nálady niečo robiť. Nemohol som jesť ani sa dobre vyspať a po určitom čase som schudol viac ako 10 kíl. Každý deň som mal pocit, že len čakám na smrť. Myslel som si, že už nemôžem byť spasený, že som odsúdený na trest a pôjdem do pekla. Bol som ako pacient s rakovinou v konečnom štádiu, taký negatívny a zúfalý, aký len človek môže byť. Myslel som si, že skôr či neskôr zomriem, tak by som to už mohol mať za sebou. Keď som bol najutrápenejší a najbezmocnejší, myslel som na text chválospevu Božích slov s názvom „Snažte sa milovať Boha bez ohľadu na to, aké veľké je vaše utrpenie“: „Dnes väčšine ľudí také poznanie chýba. Nazdávajú sa, že trpieť nestojí za to, že svet sa ich zriekol, že ich domáci život sužujú problémy, Boh ich nemiluje a ich vyhliadky sú pochmúrne. Utrpenie niektorých ľudí prerastie do extrému a ich myšlienky sa obracajú k smrti. Toto nie je skutočná láska k Bohu. Takí ľudia sú zbabelci, nemajú žiaden pud sebazáchovy, sú slabí a bezmocní!“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Milotu Boha možno spoznať len cez bolestivé skúšky) Počúval som tento chválospev stále dookola. Zdalo sa mi, akoby mi Boh pomocou neho hovoril, že nechce, aby som bol taký slabý a bezmocný, že nechce, aby som stratil vieru v Neho. Spáchal som toľko zla a už som bol niekým, koho vypudili, bol som predurčený na to, aby som bol v budúcnosti potrestaný, ale Boh ma aj tak osvietil a viedol ma k tomu, aby som myslel na tento chválospev a nedovolil mi, aby som sa ešte viac ponoril do negativity. Nesmierne ma to dojalo a v mojom srdci sa objavil kúsok nádeje a sily. Neskôr som si prečítal ďalšie Božie slová v tomto znení: „Na nasledovanie praktického Boha musíme mať toto odhodlanie: bez ohľadu na to, aké úžasné je prostredie, s ktorým sa stretávame, alebo akým ťažkostiam čelíme, a bez ohľadu na to, akí sme slabí alebo negatívni, nemôžeme stratiť vieru v zmenu našej povahy ani v slová, ktoré vyslovil Boh. Boh dal ľudstvu prísľub a to si od ľudí vyžaduje odhodlanie, vieru a vytrvalosť, aby ho uniesli. Boh nemá rád zbabelcov; má rád ľudí s odhodlaním. Aj keď si zjavil veľa skazenosti, ba dokonca aj keď si sa mnohokrát vydal nesprávnou cestou, dopustil sa mnohých priestupkov, sťažoval sa na Boha, zvnútra náboženstva si odolával Bohu alebo sa vo svojom srdci proti Nemu rúhal a tak ďalej – Boh na nič z toho nehľadí. Boh hľadí len na to, či sa niekto usiluje o pravdu a či sa dokáže jedného dňa zmeniť.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Cesta praktizovania smerom k zmene povahy človeka) Pochopil som, že Boh nemá rád zbabelcov. Má rád ľudí, ktorí sú rozhodní. Hoci som bol vypudený za páchanie takého veľkého zla, pre Boha bolo dôležité, či sa dokážem zmeniť. Ak by som sa zmenil, aj keby som nakoniec zomrel a bol potrestaný, stálo by to za to. V tom čase mi občas prichádzali na um text chválospevu a Božie slová. Bol som veľmi dojatý a napadlo mi, že Boh ma neopustil. V mojom najzúfalejšom a najtemnejšom období použil svoje slová, aby ma viedol, povzbudil a utešil. Napadlo mi, že Boh tak veľmi miluje človeka a že nemôžem pokračovať vo svojej negativite. Odvtedy som sa každý deň zobúdzal skoro ráno a vytrvalo som jedol a pil Božie slová, uvažoval som o tom, čím som Boha urazil.

Jedného dňa som si prečítal tieto Božie slová: „Mnohí v cirkvi nemajú súdnosť. Keď sa stane niečo zavádzajúce, nečakane sa postavia na stranu satana; dokonca sa urazia, keď ich niekto nazve satanovými lokajmi. Hoci ľudia by mohli povedať, že nemajú súdnosť, vždy stoja na strane bez pravdy, v rozhodujúcej chvíli sa nikdy nepostavia na stranu pravdy a nikdy pravdu nepresadzujú. Naozaj im chýba súdnosť? Prečo sa nečakane postavia na stranu satana? Prečo nikdy nepovedia jediné spravodlivé a rozumné slovo na obranu pravdy? Vznikla táto situácia skutočne v dôsledku ich chvíľkovej zmätenosti? Čím menej súdnosti ľudia majú, tým menej sú schopní postaviť sa na stranu pravdy. O čom to svedčí? Nie o tom, že ľudia bez súdnosti milujú hriech? Nie o tom, že sú vernými potomkami satana? Prečo sa vždy postavia na stranu satana a hovoria jeho jazykom? Každé ich slovo a čin aj výraz ich tváre dostatočne dokazuje, že nemilujú pravdu; skôr sú to ľudia, ktorí pravdu nenávidia. Fakt, že sa dokážu postaviť na stranu satana, je dostatočným dôkazom, že satan skutočne miluje týchto malých diablov, ktorí trávia svoj život bojom za neho. Nie sú všetky tieto skutočnosti úplne jasné?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Varovanie pre tých, ktorí neuvádzajú pravdu do praxe) „A takéto zaobchádzanie si zaslúžia, pretože nemilujú pravdu, pretože nie sú schopní stáť na strane pravdy, pretože nasledujú zlých ľudí a stoja na ich strane, a pretože sa spolčujú so zlými ľuďmi a vzdorujú Bohu. Veľmi dobre vedia, že to, čo títo zlí ľudia vyžarujú, je zlo, no napriek tomu zatvrdzujú svoje srdcia a obracajú sa chrbtom k pravde, aby ich nasledovali. Či nepáchajú zlo všetci títo ľudia, ktorí nepraktizujú pravdu, ale robia ničivé a ohavné veci? Hoci sú medzi nimi takí, ktorí sa stavajú do pozície kráľov, a iní, ktorí ich nasledujú, či nie sú ich povahy, ktoré sa vzpierajú Bohu, všetky rovnaké? Akú zámienku môžu mať na to, aby tvrdili, že Boh ich nespasí? Akú zámienku môžu mať na to, aby tvrdili, že Boh nie je spravodlivý? Nie je to ich vlastné zlo, ktoré ich ničí? Nie je to ich vlastná vzdorovitosť, ktorá ich sťahuje do pekla?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Varovanie pre tých, ktorí neuvádzajú pravdu do praxe) Pri čítaní Božích slov som sa cítil ponížený a utrápený. To, že som mohol spáchať také veľké zlo, nebolo len preto, že som nerozlišoval. Bolo to predovšetkým preto, lebo som si príliš cenil povesť a postavenie. Jia Xin si nás získala, aby ochránila svoje postavenie vodkyne. Nerozlišoval som úmysly za jej činmi ani som sa nepozeral na to, či sa jej slová zhodujú s faktami. Len som sa jej slepo zastal, chcel som byť „bojovníkom za spravodlivosť“ a predviesť sa. Chcel som sa tiež chopiť príležitosti získať postavenie vodcu. Keď sme písali list s hlásením, jasne som cítil, že nemáme Božie vedenie. Nedokázali sme sa zhodnúť na našich názoroch a moje srdce cítilo nepokoj. Napriek tomu som bol tvrdohlavý a pokračoval som v písaní listu, nasledujúc tohto antikrista v páchaní zla. Vyššie postavená sestra, ktorá prišla do cirkvi, so mnou viedla duchovné spoločenstvo, aby mi pomohla a odhalila ma, ale ja som nezmenil svoj postup zo strachu, že by sa na mňa ostatní pozerali zvrchu, keby som uznal svoje chyby. Chodil som na miesta stretnutí a bezdôvodne súdil ľudí, šíril som informácie, že vodcovia a pracovníci sú falošní. Mojím cieľom bolo dosiahnuť, aby bratia a sestry odmietli vodcov a pracovníkov a vážili si ma, aby som mohol byť prípadne zvolený v budúcich voľbách. Pre moje vyrušenia sa bratia a sestry nemohli normálne schádzať a jesť a piť Božie slová. Polovicu bratov a sestier v cirkvi sme zavádzali a spoločne sme sa postavili proti vodcom a pracovníkom. Boh chcel, aby sa bratia a sestry mohli normálne schádzať a hovoriť v duchovnom spoločenstve o Jeho slovách a aby dobre konali svoje povinnosti, v jednote. Keď Boh budoval cirkev, satan chcel Jeho dielo zničiť. Ja som zatiaľ hral úlohu satanovho služobníka a komplica, narúšal a vyrušoval som dielo cirkvi. Týmito prejavmi som sa nepostavil na nesprávnu stranu len z chvíľkového nedostatku pri rozlišovaní. Moja prirodzenosť bola rovnaká ako prirodzenosť Jia Xin. Obaja sme si nesmierne potrpeli na povesť a postavenie. Aby sme získali postavenie, vytvorili sme v cirkvi neporiadok, a ja som bol vypudený, lebo namiesto usilovania sa o pravdu som sa usiloval o postavenie. Keď som na to pomyslel, mal som obrovské výčitky svedomia. Kľakol som si na zem a dal som si viac ako sto ráznych faciek po líci. Chcel som sa nemilosrdne potrestať, aby som si túto lekciu zapamätal. Tiež som sa modlil k Bohu: „Bože, spáchal som zlo. Usiloval som sa o postavenie a vyrušil som dielo cirkvi. Som ochotný kajať sa, poriadne nad sebou uvažovať a pokúsiť sa pochopiť svoje zlé skutky.“

Potom som pokračoval v sebareflexii a premýšľal som: „Prečo tak veľmi milujem postavenie a vždy sa oň chcem usilovať a získať ho? Prečo som taký arogantný a schopný robiť tieto zlé veci?“ Prečítal som si úryvok z Božích slov: „Ak vo svojom srdci skutočne chápeš pravdu, potom budeš vedieť, ako ju praktizovať a ako sa podriaďuješ Bohu, a prirodzene sa vydáš na cestu usilovania sa o pravdu. Ak je cesta, po ktorej kráčaš, správna a v súlade s Božími úmyslami, potom ťa pôsobenie Ducha Svätého neopustí – v takom prípade bude čoraz menšia pravdepodobnosť, že Boha zradíš. Bez pravdy je ľahké páchať zlo a ty ho budeš páchať aj napriek sebe samému. Ak máš napríklad arogantnú a namyslenú povahu, potom to, že ti niekto povie, aby si neodporoval Bohu, nič nezmení. Nemôžeš si totiž pomôcť a je to mimo tvojej kontroly. Neurobil by si to zámerne, ale pod vplyvom svojej arogantnej a namyslenej povahy. Tvoja arogancia a namyslenosť by spôsobili, že by si sa na Boha pozeral zvrchu a považoval by si Ho za bezvýznamného; spôsobili by, že by si sa vyvyšoval a neustále sa staval na obdiv; spôsobili by, že by si pohŕdal ostatnými a v tvojom srdci by neostal nik okrem teba samého; pripravili by ťa o Božie miesto v tvojom srdci a nakoniec by spôsobili, že by si zasadol na Božie miesto a vyžadoval by si, aby sa ti ľudia podriaďovali, pričom ako pravdu by si ctil svoje vlastné myšlienky, idey a predstavy. Ľudia páchajú pod vplyvom svojej arogantnej a namyslenej povahy toľko zla!“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Len hľadaním pravdy môže človek dosiahnuť zmenu povahy) Vďaka Božím slovám som pochopil, že hlavnou príčinou toho, že dokážem robiť tieto zlé veci, bolo to, že som bol príliš arogantný, príliš som si veril a mal som o sebe príliš vysokú mienku. Veril som, že keď dokážem šíriť evanjelium a riešiť niektoré problémy, znamená to, že chápem pravdu a mám realitu. Tak som mohol slepo veriť v seba a konať bezohľadne a v dôsledku toho som vykonal všetky tie zlé skutky. Pokiaľ išlo o odvolanie Jia Xin, nikdy som poriadne nevyhľadával pravdu-princípy. Videl som, že Jia Xin v rámci svojej povinnosti dokáže zanechať samu seba, vydať sa, trpieť a zaplatiť cenu, a tak som si myslel, že praktizuje pravdu a má dielo Ducha Svätého. Pomyslel som si, že ak sa nebudeme usilovať o pravdu, kto dokáže robiť všetky tieto veci v takom rozsahu? V skutočnosti pri rozlišovaní, či niekto má dielo Ducha Svätého, nemožno usudzovať na základe toho, že sa zdá, že trpí, platí cenu, zrieka sa a vydáva sám seba. To sú veci, ktoré môže urobiť každý nadšený človek. Treba sa pozrieť hlavne na to, či sa tento človek dokáže modliť k Bohu, keď sa mu niečo prihodí, a či aj vtedy, keď to nie je v súlade s jeho vlastnými predstavami, sa dokáže odpútať, hľadať pravdu a mať srdce, ktoré sa bojí Boha a podriaďuje sa Mu. Okrem toho by mal byť schopný viesť Boží vyvolený národ k tomu, aby zažil Božie slová a pochopil sám seba a v rámci svojich povinností by mal tiež riešiť problémy bratov a sestier. To je to, čo by mal robiť vodca a pracovník. Jia Xin nebola schopná vykonávať vodcovskú prácu, nieto ešte dielo Ducha Svätého. Keď ľudia odhalili jej problémy, neprijala to, dokonca sa sťažovala na domnelú neprávosť a zavádzala nás. Zámerne medzi nami šírila informácie, že hlásenia podané proti nej sú nepravdivé, lákala nás, aby sme sa jej zastali. Zavádzala nás a ľuďom v cirkvi hovorila, že ju vodcovia a pracovníci utláčajú, čo viedlo k tomu, že sa cirkev rozdelila na frakcie a upadla do chaosu. Jia Xin trochu zanechala samu seba a vydávala sa, ale vôbec nehľadala pravdu, keď sa jej niečo prihodilo, ani nad sebou neuvažovala a nesnažila sa pochopiť samu seba. Aby si uchránila svoje postavenie, spôsobovala narušenia a vyrušenia a ničila dielo cirkvi. Jej vydávanie samej seba a utrpenie slúžili len na ochranu a uspokojenie jej osobnej túžby po postavení. Len čo sa niekto dotkol jej postavenia, konala také zlé skutky ako vytváranie frakcií a rozsievanie nezhôd. Jej prirodzenosť bola taká, že nenávidela pravdu. Bola ľstivým, nečestným, zákerným a zlomyseľným antikristom. Nemal som vôbec žiadnu schopnosť rozlišovať. Nasledoval som Jia Xin v konaní zla a počas stretnutí som súdil vodcov a pracovníkov. V dôsledku toho boli bratia a sestry zavádzaní a postavili sa na moju stranu, pričom vodcov a pracovníkov vylúčili. To spôsobilo vážne vyrušenie cirkevného života. Spáchal som také veľké zlo, no stále som si myslel, že mám zmysel pre spravodlivosť. Bol som naozaj taký zmätený a arogantný, že som stratil všetok rozum. Keby som len trochu chápal pravdu a mal bohabojné srdce, nenapáchal by som také veľké zlo. Videl som, že mi toho tak veľa chýba a že moja povaha je taká arogantná. Veľmi som potreboval Božie napomínanie a disciplinovanie, aby ma očistil a zmenil!

Neskôr som si prečítal ďalšie Božie slová: „Skôr než Boh vyšle svoj hnev, už celkom jasne a úplne pochopil podstatu každej veci a už sformuloval presné, jasné definície a závery. Boží cieľ vo všetkom, čo robí, je teda úplne jasný, podobne ako aj Jeho postoj. Nie je popletený, slepý, impulzívny ani ľahostajný a rozhodne nie je bezzásadový. To je praktický aspekt Božieho hnevu a práve vďaka nemu nadobudlo ľudstvo svoju normálnu existenciu. Bez Božieho hnevu by upadlo do abnormálnych životných podmienok a všetko spravodlivé, krásne a dobré by bolo zničené a zaniklo by. Bez Božieho hnevu by boli zákony a pravidlá existencie stvorených bytostí porušené alebo dokonca úplne zničené. Boh od stvorenia človeka neustále používa svoju spravodlivú povahu, aby ochránil a udržal normálnu existenciu ľudstva. Keďže Jeho spravodlivá povaha zahŕňa hnev a majestát, všetci podlí ľudia, veci a predmety a všetko, čo narúša a poškodzuje normálnu existenciu ľudstva, je v dôsledku Jeho hnevu potrestané, obmedzené a zničené.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný II) „Boh má tento druh spravodlivej povahy, pretože neznáša skazenosť, temnotu, vzdorovitosť a satanove podlé činy – kazenie a požieranie ľudstva –, lebo neznáša všetky hriešne činy, ktoré sú v protiklade s Ním, a pre svoju svätú a nepoškvrnenú podstatu. Práve preto neznesie, aby Mu otvorene odporovala alebo Ho napadla akákoľvek stvorená či nestvorená bytosť. Stačí, aby človek, ktorému Boh dokonca kedysi preukázal milosrdenstvo alebo ktorého si vyvolil, vyprovokoval Jeho povahu a porušil Jeho princípy trpezlivosti a tolerancie, a On bez štipky milosrdenstva či zaváhania rozpúta a zjaví svoju spravodlivú povahu, ktorá netoleruje žiadne urážky.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný II) Vďaka Božím slovám som pochopil, že človek nemá urážať Božiu spravodlivú povahu. Boh má princípy, ako niekoho odsúdiť a vyradiť. Nie je to chvíľkový impulz alebo niečo, čo sa robí náhodne. Skôr sa to robí vtedy, keď nahliadne do niečej podstaty. V čase, keď som páchal zlo, mi bratia a sestry opakovane radili a žiadali ma, aby som nad sebou pouvažoval a nespôsoboval narušenia a vyrušenia. Ja som to však neprijal a vždy, keď niečie duchovné spoločenstvo nebolo v súlade s mojimi názormi, oponoval som, čo viedlo k tomu, že moje páchanie zla bolo čoraz vážnejšie. Od mojej počiatočnej neposlušnosti až po neskoršie vyrušenie a nakoniec rozdelenie cirkvi bol každý z týchto zlých činov dôkazom mojej arogancie a namyslenosti, môjho odporu a nenávisti voči pravde. Bol som taký arogantný a neoblomný, neprijímal som pravdu, až kým som už nebol vypudený. Boh mi už dal viacero príležitostí na pokánie, ale ja som ich všetky odmietol. Keby ma cirkev nevypudila, ani Boží hnev, ani chaos v cirkvi by sa nezmiernili. Pomyslel som na to, ako Boh pred zničením Sodomy obyvateľov mesta viackrát varoval, že sa musia kajať, ale oni Mu tvrdohlavo odporovali a neprejavili ani štipku pokánia. Nakoniec Boh vypustil na Sodomu svoj hnev a mesto zničil. Teraz som osobne zažil Božiu spravodlivú povahu, a hoci bolo moje srdce veľmi utrýznené a ubolené, prestal som vďaka tomu páchať zlo a pochopil som, že Božia povaha sa nemá urážať a že pravda a spravodlivosť sú tým, čo má v cirkvi moc. Už to, že ma Boh nechal ďalej dýchať a nevzal mi život, bolo znamením Jeho milosrdenstva. Ak by som naďalej nad sebou neuvažoval alebo sa nesnažil pochopiť samého seba, Boh by ma napokon zničil. Predstúpil som pred Boha a modlil som sa k Nemu: „Bože, napáchal som zlo a urazil Tvoju povahu. To, že som bol vypudený, je Tvoja spravodlivosť. Moje minulé priestupky sa nedajú odčiniť a teraz žijem, aby som pochopil sám seba a kajal sa pred Tebou.“ Rozhodol som sa, že bez ohľadu na svoj výsledok v budúcnosti sa budem usilovať o pravdu a odvrhnem svoju skazenú povahu, nebudem sa viac usilovať o povesť a postavenie. Ak by ma Boh jedného dňa naozaj zničil, stále by to bola Jeho spravodlivosť. Nemal som veľké nádeje na vstup do kráľovstva, chcel som len začať odznova, byť skutočnou stvorenou bytosťou. V srdci som sa modlil k Bohu, že ak mi dá ešte jednu šancu, som ochotný byť jedným z najmenších nasledovníkov v cirkvi. Bol som ochotný vykonať akúkoľvek pridelenú povinnosť, stačilo mi robiť niečo pre Boží dom. Neskôr si ma cirkev našla a poverili ma, aby som pomáhal bratom a sestrám nakupovať tovar. Cítil som sa veľmi poctený.

Jedného dňa v apríli 2016 ma navštívila vodkyňa a povedala mi: „Bol si opäť prijatý do cirkvi a väčšina bratov a sestier s týmto rozhodnutím súhlasila.“ Bol som vtedy taký dojatý, že som nenachádzal slová. Po tom, čo vodkyňa odišla, som nedokázal zadržať slzy. V srdci som neprestajne ďakoval Bohu a chválil Ho! Modlil som sa k Nemu: „Bože! Nečakal som, že mi dáš šancu vrátiť sa do cirkvi. Ďakujem Ti, že si stál pri mne, že si ma osvietil a viedol k tomu, aby som pochopil sám seba. Bože! Som ochotný vážiť si túto príležitosť a ručím za to, že už nebudem páchať zlo ani spôsobovať vyrušenia. Ak sa vrátim k svojej starej povahe a budem vyrušovať cirkev, som ochotný prijať Tvoj trest.“

Po návrate do cirkvi som čoskoro začal vykonávať svoju povinnosť. Raz za mnou prišla cirkevná vodkyňa a dohodla sa so mnou, že budem vykonávať hostiteľskú povinnosť. Pomyslel som si: „Ako by ma mohli prinútiť konať túto povinnosť? Nie je to povinnosť pre starších ľudí? Keby sa o tom dozvedeli bratia a sestry, čo by si o mne pomysleli?“ Pomyslel som si o vodkyni svoje a cítil som, že mrhajú mojimi vlohami na malichernú prácu. Neskôr som si však prečítal Božie slová v tomto znení: „Keď Boh vyžaduje, aby ľudia dobre plnili svoju povinnosť, nežiada od nich, aby splnili určitý počet úloh, vynaložili nejaké veľké úsilie či vykonali nejaké veľké záväzky. Boh chce, aby ľudia boli schopní urobiť vecným spôsobom všetko, čo je v ich silách, a žiť v súlade s Jeho slovami. Boh nepotrebuje, aby si bol veľký alebo vznešený, alebo aby si robil nejaké zázraky, a nechce v tebe vidieť ani žiadne príjemné prekvapenia. On takéto veci nepotrebuje. Boh potrebuje iba to, aby si vytrvalo praktizoval podľa Jeho slov. Keď počúvaš Božie slová, rob to, čomu si porozumel, konaj to, čo si pochopil, dobre si zapamätaj, čo si počul, a potom, keď príde čas praktizovať, praktizuj podľa Božích slov. Dovoľ im, aby sa stali tvojím životom, tvojou realitou a tým, čo žiješ. Tak bude Boh spokojný.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Náležité plnenie si povinnosti si vyžaduje harmonickú spoluprácu) Vďaka Božím slovám som pochopil, že Boh ma nepotrebuje na to, aby som robil mimoriadne dôležitú prácu. Chcel, aby som konal svoju povinnosť pragmaticky. Aj keby to bola len obyčajná povinnosť, pokiaľ by som počúval Božie slová a robil ju podľa Jeho požiadaviek, stačilo by to. Svoju povinnosť som nemohol konať podľa svojich preferencií, musel som vychádzať z potrieb diela cirkvi. Aby som svoju povinnosť konal dobre, mal som sa podriadiť cirkevným opatreniam a pracovať v tichosti. Takto by postupoval človek so svedomím a rozumom. To, že ma teraz postavili pred túto povinnosť, bolo pre mňa odhalením a skúškou. Bez takýchto okolností by som si myslel, že som Bohu celkom podriadený a že moja arogantná povaha a túžba po usilovaní sa o povesť a postavenie sa už zmenili. V skutočnosti som bol stále dosť arogantný a namyslený. Mal som divoké ambície a túžby a nebol som ochotný byť najmenším v dave. To bolo moje skutočné duchovné postavenie. Aby som sa očistil a zmenil, potreboval som zažiť súd a napomínanie Božích slov, ako aj skúšky a zušľachťovanie. Uvedomil som si to a prijal som túto povinnosť. Aj keď som nevedel variť, mohol som sa to usilovne učiť, zatiaľ čo som konal svoju povinnosť a hostil bratov a sestry podľa princípov. Moje srdce sa pri tom cítilo pokojné. Bohu vďaka za to, že ma spasil!