V apríli 2020 ma zvolili za cirkevnú vodkyňu a mala som zodpovedať za polievanie. Všimla som si, že niektorí noví veriaci neboli v poslednom čase pri účasti na zhromaždeniach dôslední. Prichádzali neskoro a odchádzali skoro. Niektorí boli vyťažení školou alebo prácou a vraveli, že prídu, keď budú mať čas. Niektorí neprišli vôbec, lebo sa dali oklamať klamstvami Čínskej komunistickej strany a náboženským svetom. Skúsili sme sa s nimi porozprávať, ale niektorí nezdvíhali telefóny – prakticky sa vyparili. Napadlo mi, že my sme sa s nimi pokúšali zhovárať, no oni nechceli prísť, takže to nie je naša zodpovednosť. Bolo načase nechať to tak. Navyše Bohu ide pri ľuďoch o kvalitu, nie o kvantitu. Chce spasiť ľudí s pravou vierou, tých, ktorí milujú pravdu. Ak by nemali pravú vieru, žiadne naše úsilie by nezavážilo. Takže bez modlitby, hľadania či diskusie s mojou vodkyňou, som sa rozhodla tých nováčikov vyhodiť. Niekoľkým z nich som sa skúšala prihovoriť, ale nechceli sa pridať k zhromaždeniam, takže som sa ešte viac uistila vo svojom správnom úsudku. Jedna sestra si všimla, že sme v ostatných dvoch mesiacoch vyhodili veľa nových veriacich a opýtala sa ma, či bolo naozaj vhodné to urobiť. Povedala, že sme mohli mať duchovné spoločenstvo s našou vodkyňou a naučiť sa princípy. Pomyslela som si však, že v minulosti sme túto vec riešili presne takým spôsobom. Skúšali sme sa s nimi porozprávať, no nemohli sme sa s nimi dokonca ani skontaktovať a niektorí stratili záujem byť veriacimi. Nebolo potrebné hľadať princípy. Jej návrh som teda zamietla. Po tom, čo sa stalo, som sa cítila trochu nesvoja. Premýšľala som, či som urobila dobre. Ale potom mi napadlo, že to nemohlo byť nesprávne, pretože sme im ponúkali pomocnú ruku, no oni nechceli prísť na zhromaždenia, a tak to nebola naša chyba. Myslela som si, že jednoducho neboli pravými veriacimi. Aj keď som sa cítila neisto, nemodlila som sa ani nehľadala, a každý mesiac som nejakých nováčikov vyradila.

Neskôr moja vodkyňa zistila, že som v tejto veci nedodržiavala princípy a naozaj ma tvrdo skritizovala. Povedala, že nepoznám žiadne princípy a nehľadám, ale len slepo robím, čo sa mi zachce. Povedala tiež, že pre každého jedného z nich bolo naozaj ťažké predstúpiť pred Boha, že bratia a sestry v našich ďalších cirkvách robili všetko preto, aby ich podporili, ale ja som ich len ľahkovážne zavrhla. Vymedzovala som ich bez poskytnutia láskyplnej podpory, a to bolo veľmi nezodpovedné. Potom sa ma opýtala, prečo nechodili na zhromaždenia, aké mali predstavy a problémy, či som ich skúšala vyriešiť v duchovnom spoločenstve a či som premýšľala, ako inak by sa im dalo pomôcť. Nedokázala som odpovedať ani na jednu z jej otázok, ale v mojej mysli sa dookola premietali scény ako odmietam nových veriacich. Potom som si konečne uvedomila, že som sa voči nim nezachovala zodpovedne, že som im vlastne nepomohla a s láskou ich nepodporila. Nemala som jasno v tom, aké boli ich nevyriešené predstavy alebo prečo neprichádzali na zhromaždenia. Na zhromaždenia nechodili už nejakú dobu, takže som si pomyslela, že stratili záujem a nevenovala som im žiadnu pozornosť. Pochopila som, že môj záväzok za životy nových veriacich sa mi naozaj nepodarilo splniť. Ľahostajne som ich odmietala v rozpore s princípmi. Skutočne mi chýbala ľudská prirodzenosť. Tak som v modlitbe predstúpila pred Boha. Žiadala som Ho, aby ma osvietil, aby som pochopila Jeho úmysel, zamyslela sa nad sebou a niečo sa o sebe naučila.

Potom som uvidela tento úryvok z Božích slov: „Musíte byť starostliví a obozretní a pri zaobchádzaní s ľuďmi, ktorí skúmajú pravú cestu, sa musíte spoliehať na lásku. Je to preto, lebo každý, kto skúma pravú cestu, je neveriaci – dokonca aj nábožensky založení ľudia medzi nimi sú viac-menej neveriaci – a všetci sú krehkí: ak niečo nie je v súlade s ich predstavami, pravdepodobne tomu budú odporovať, a ak nejaká veta nezodpovedá ich vôli, pravdepodobne ju spochybnia. Preto musíme byť pri šírení evanjelia medzi nimi tolerantní a trpezliví. Z našej strany si to vyžaduje mimoriadnu lásku a tiež určité metódy a prístupy. Rozhodujúce však je čítať im Božie slová, sprostredkovať im všetky pravdy, ktoré Boh vyjadruje na spásu človeka, a umožniť im počuť Boží hlas a Stvoriteľove slová. Takto budú mať z toho prospech.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Šírenie evanjelia je povinnosť, ku ktorej sú zaviazaní všetci veriaci) „Niektorí ľudia, ktorí práve uverili v Boha, sú často negatívni a slabí. Je to spôsobené tým, že nechápu pravdu, ich duchovné postavenie je príliš nízke a chýba im pochopenie rôznych právd týkajúcich sa viery v Boha. Preto si myslia, že majú slabú kvalitu, nedokážu držať krok a majú veľa ťažkostí – čo plodí negativizmus, a dokonca ich to núti hodiť flintu do žita: rozhodnú sa vzdať a prestanú sa usilovať o pravdu. Odvrhnú sami seba. Myslia si: ‚Boh ma tak či tak nepochváli za moju vieru v Neho. Boh ma ani nemá rád. A ja nemám veľa času chodiť na stretnutia. Môj rodinný život je neľahký a potrebujem zarábať peniaze.‘ A tak ďalej. Toto všetko sa stáva dôvodom, prečo nemôžu chodiť na stretnutia. Ak rýchlo nezistíš, čo sa deje, pravdepodobne si ich zaškatuľkuješ ako tých, ktorí nemilujú pravdu a skutočne neveria v Boha, alebo ich onálepkuješ ako ľudí, ktorí túžia po telesnom pohodlí, usilujú sa o svetské veci a nedokážu sa ich vzdať – a preto ich opustíš. Je to v súlade s pravdou-princípmi? Predstavujú tieto dôvody skutočne ich prirodzenosť-podstatu? V skutočnosti sa stávajú negatívnymi práve pre svoje ťažkosti a pletky; ak dokážeš tieto problémy vyriešiť, nebudú takí negatívni a budú môcť nasledovať Boha. Keď sú slabí a negatívni, potrebujú ľudskú podporu. Ak im pomôžeš, budú sa môcť opäť postaviť na nohy. Ak ich však budeš ignorovať, bude pre nich ľahké vzdať sa z dôvodu negatívnosti. To závisí od toho, či ľudia, ktorí vykonávajú prácu v cirkvi, majú lásku, ako aj od toho, či nesú toto bremeno. Keď niektorí ľudia neprichádzajú na stretnutia často, neznamená to, že skutočne neveria v Boha, nemajú radi pravdu, túžia po telesných pôžitkoch alebo nedokážu odsunúť bokom rodinu a prácu – a už vôbec by nemali byť hodnotení ako príliš emocionálni alebo očarení peniazmi. Lenže v týchto otázkach sa duchovné postavenie a ambície ľudí líšia. Niektorí ľudia milujú pravdu a sú schopní usilovať sa o ňu; sú ochotní trpieť, aby sa týchto vecí vzdali. Niektorí ľudia majú malú vieru, a keď čelia skutočným ťažkostiam, sú bezmocní a nedokážu ich prekonať. Ak im nikto nepomôže alebo ich nepodporí, hodia flintu do žita a vzdajú sa; v takých chvíľach potrebujú ľudskú podporu, starostlivosť a pomoc. To platí vtedy, ak nie sú neverci, nechýba im láska k pravde a nie sú to zlí ľudia – v takom prípade ich možno ignorovať. Ak sú to ľudia, ktorí skutočne veria v Boha a nechodia často na stretnutia, lebo majú skutočné ťažkosti, potom ich netreba opustiť, ale poskytnúť im láskyplnú pomoc a podporu. Ak sú to dobrí ľudia, majú schopnosť chápania a dobrú kvalitu, potom si pomoc a podporu zaslúžia ešte viac.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Keď som premýšľala nad významom týchto slov, naozaj som sa zahanbila. V posledných dňoch sa Boh stal telom a prišiel medzi nás hovoriť a konať dielo, aby nás spasil. Vie, ako veľmi nás satan skazil, že sme plní vzbury a odporu. Robí všetko preto, aby spasil každého človeka. Boh by niekoho neodmietol len tak ani vtedy, keby v ňom bol len najmenší záblesk nádeje. Boh oplýva milosrdenstvom a toleranciou voči ľuďom. Jeho láska k nám je taká veľká. Tí noví veriaci boli ako novorodeniatka. Nechápali pravdu a ešte nemali základy pravej cesty. V živote boli krehkí. Boh od nás žiada, aby sme k nim prechovávali nesmiernu lásku a toleranciu. Pokiaľ majú pravú vieru a dobrú ľudskú prirodzenosť, hoci sú slabí, majú náboženské predstavy a sú príliš zaneprázdnení, aby sa zúčastnili zhromaždení, nemôžeme ich len tak odmietnuť. Nemôžeme ich odpísať pre nejakú maličkosť, mysliac si, že nie sú pravými veriacimi, pretože nechodili na zhromaždenia, a potom ich úplne ignorovať. To ich ničí. Keď som ešte len spoznávala túto vieru, na zhromaždenia som riadne nechodila, lebo som mala doma veľa práce. Bratia a sestry boli však skutočne chápaví a zmenili časy stretnutí tak, aby zohľadnili môj rozvrh. Neúnavne so mnou hovorili v duchovnom spoločenstve. Ich pomoc a podpora mi umožnili pochopiť, aké dôležité je usilovať sa o pravdu. Cítila som Božiu lásku a zhovievavosť voči mne. Potom som mohla normálne chodiť na zhromaždenia a prijať nejakú povinnosť. Keby mnou vtedy bratia a sestry opovrhli v domnienke, že nemilujem pravdu a som neverec, už dávno by to so mnou vzdali a dnes by som tu nebola! Pochopila som, že som vôbec nebrala ohľad na Boží úmysel ani som nebola chápavá voči ťažkostiam nováčikov. Nemala som ich v láske a bola som nespokojná. Myslela som si, že boli príliš zaneprázdnení rôznymi vecami a mali priveľa predstáv, a tak som ich vymedzila a zavrhla. Nechcela som zaplatiť vyššiu cenu za to, že im pomôžem. Mala som takú zlú ľudskú prirodzenosť a neprevzala som ani štipku zodpovednosti za život nových veriacich. Modlila som sa k Bohu: „Bože, chcem činiť pokánie. Prosím, veď ma, aby som čím skôr napravila svoje omyly a s láskou týmto ľuďom pomohla a podporila ich.“

Potom som začala sprevádzať ostatných členov cirkvi, aby som týmto nováčikom ponúkla podporu. Dozvedeli sme sa o ich problémoch, trpezlivo sme s nimi hovorili v duchovnom spoločenstve, a niektorí sa na zhromaždenia vrátili. Jedna z nich bola pracovne vyťažená a bolo pre ňu ťažké chodiť na zhromaždenia. Povedala: „Ak budem veriť so svojom srdci, Boh ma nikdy neodvrhne.“ Predtým som si myslela, že je zameraná na zarábanie peňazí a nemá pravú vieru, ale keď som ju spoznala, zistila som, že na zhromaždenia nechodieva preto, lebo jej nevyhovujú časy. Časy zhromaždení sme upravili tak, aby jej vyhovovali, a hovorili sme s ňou v duchovnom spoločenstve, aby pochopila, že Boh v posledných dňoch používa pravdu, aby ľudstvo očistil a spasil a praví veriaci sa potrebujú zhromažďovať a hovoriť v duchovom spoločenstve o Božích slovách, usilovať sa o pravdu a získať ju, odvrhnúť skazenosť a zažiť zmenu vo svojom živote-povahe. A to je jediný spôsob, ako ich Boh spasí a získajú Jeho schválenie. Ak máte vieru a nechodíte na zhromaždenia, len veríte vo svojom srdci a uznávate Boha, alebo to beriete ako koníček, v Božích očiach ste rovnakí ako neverci. Aj keď veríte až do konca, nikdy nezískate Božie schválenie. Vďaka duchovnému spoločenstvu si uvedomila, že mala na vec nesprávny pohľad a chcela opäť chodiť na zhromaždenia. Keď som videla všetkých tých nových veriacich, ktorí sa jeden po druhom vracali na zhromaždenia, cítila som sa hrozne a bola som plná ľútosti. Proste som ľudí svojvoľne odpisovala. Takmer som ich pripravila o príležitosť na spásu, čo by bolo veľké zlo.

Jedného dňa sa ma moja vodkyňa opýtala: „Odkedy si sa ujala polievania, koľko nováčikov si nechala odísť pre svoju nezodpovednosť? Keď si ich pustila, hľadala si pravdu-princípy?“ Netušila som, čo jej mám povedať. Potom mi poslala úryvok Božích slov: „Je mnoho ľudí, ktorí sa riadia vlastnými predstavami bez ohľadu na to, čo robia, a uvažujú o veciach veľmi zjednodušene, pričom ani nehľadajú pravdu. Úplne im chýbajú princípy a vo svojom srdci vôbec neuvažujú o tom, ako konať podľa toho, čo žiada Boh, alebo tak, aby uspokojili Boha, a vedia len tvrdohlavo nasledovať svoju vlastnú vôľu. Boh nemá v srdciach takýchto ľudí miesto. Niektorí ľudia hovoria: ‚Modlím sa k Bohu len vtedy, keď čelím ťažkostiam, ale aj tak mám pocit, že to nemá žiadny účinok – takže všeobecne, keď sa mi teraz niečo stane, nemodlím sa k Bohu, pretože modlitba k Bohu nemá žiadny zmysel.‘ Boh v srdci takýchto ľudí úplne chýba. Nehľadajú pravdu bez ohľadu na to, čo robia v bežných chvíľach; riadia sa len svojimi vlastnými predstavami. Zahŕňa teda ich konanie nejaké princípy? Určite nie. Všetko vidia zjednodušene. Aj keď im ľudia v duchovnom spoločenstve hovoria o pravde-princípoch, nedokážu ich prijať, pretože sa vo svojom konaní nikdy neriadili žiadnymi princípmi, Boh nemá v ich srdci miesto a sú v ňom len oni sami. Majú pocit, že ich úmysly sú dobré, že nepáchajú zlo, že nemožno povedať, že by porušovali pravdu. Myslia si, že konanie podľa ich vlastných úmyslov by malo byť praktizovaním pravdy, že konať takto znamená poslúchať Boha. V skutočnosti však v tejto veci Boha skutočne nehľadajú ani sa k Nemu nemodlia, ale konajú popudlivo, podľa vlastných horlivých úmyslov. Nevykonávajú svoju povinnosť tak, ako to žiada Boh, nemajú srdce poslúchajúce Boha a táto túžba im chýba. To je najväčšia chyba v praktizovaní ľudí. Ak veríš v Boha, ale nie je v tvojom srdci, nesnažíš sa Boha oklamať? A aký účinok môže mať takáto viera v Boha? Čo tým môžeš získať? A aký zmysel má takáto viera v Boha?“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Božie slová odhalili môj presný stav a správanie. Keď som tých nových veriacich nechala ísť, nemodlila som sa, nehľadala som pravdu a dokonca som sa o tom ani neporozprávala s mojou vodkyňou. Slepo som konala na základe skúsenosti v domnienke, že keď som nováčikov predtým polievala a mesiace nechodili na zhromaždenia, jednoducho sme ich nechali ísť, takže ak sa títo nevrátili, nemala by som spraviť to isté? Myslela som si, že presne viem, ktorí nehľadajú pravdu alebo sú neverci, takže som ich nedbanlivo vymedzila a odmietla. Nemodlila som sa ani nehľadala, ani keď som z toho mala zlý pocit a nerobila som si nič z toho, že ma môj partner na to upozorňoval, jednoducho som si robila, čo som chcela. Svoje predstavy a domnienky som považovala za pravdu-princípy a myslela som si, že sa nemôžem mýliť. Z iných ľudí som si nič nerobila a nemala som Boha vo svojom srdci. Bola som príliš tvrdohlavá! To, či majú noví veriaci skutočnú vieru, som posudzovala podľa toho, či chodia na zhromaždenia. Myslela som si, že ak sa nejaký čas neukážu a nevrátia sa, môžeme ich nechať ísť. Hoci na zhromaždenia nechodili, mala som rozlišovať, ktorí z nich sú praví veriaci a ktorí neverci. Niektorí z tých, pri ktorých som to vzdala, chodili neochotne s členmi svojej rodiny, a tí dúfali, že sa stanú veriacimi, ale vôbec ich to nenadchlo. Neradi čítali Božie slová alebo chodili na zhromaždenia. Niektorí z nich sa naďalej usilovali o slávu, bohatstvo a zlé smerovanie. Ani zďaleka nemali záujem nasledovať Boha. Mali odpor k akémukoľvek duchovnému spoločenstvu o Božích slovách a odolávali mu. Títo ľudia majú od prírody odpor k pravde, takže sú prirodzene nevercami. Keď sa takíto ľudia nezúčastňujú na zhromaždeniach, môžeme ich nechať odísť. Niektorí nováčikovia majú dobrú ľudskú prirodzenosť a pravú vieru, ale nerozumejú pravde alebo významu zhromaždení, pretože ešte len začínajú. Myslia si, že im stačí veriť v Boha vo svojom srdci a na zhromaždeniach nezáleží, preto si z nich nič nerobia a prídu, keď môžu, ale inak ich vynechávajú. A niektorí majú praktické ťažkosti, napríklad musia byť v čase zhromaždenia v práci, tak nechcú prísť. Musíme mať duchovné spoločenstvo, s láskou im pomáhať s ťažkosťami a používať Božie slová, aby sme odstránili ich predstavy a aby pochopili Boží úmysel spasiť človeka. Zároveň tiež musíme podľa ich zaneprázdnenosti prispôsobiť časy zhromaždení. Nerozlišovala som medzi ich aktuálnou situáciou a zásadovosťou pri plnení svojich povinnosti. Nerozumela som pravde, tvrdohlavo som si robila veci po svojom a s nováčikmi som to bezstarostne vzdávala.

Boh zaplatil neuveriteľnú cenu za každého nového veriaceho, ktorý prijal Božie dielo posledných dní. Bratia a sestry sa s nimi tiež trpezlivo a s láskou viackrát delili o evanjelium, ja som ich však vymedzila ako ľudí, ktorých Boh nechce spasiť, dokonca bez toho, aby som hľadala pravdu-princípy. Bola som naozaj nerozvážne arogantná. Na zhromaždenia nechodili nie preto, lebo s nimi niečo nebolo v poriadku, ale preto, že som nevedela, čomu čelia, nepomáhala som im a nepodporovala ich tak, ako som mala. Navyše som používala tvrdenie, že Boh chce tých najlepších ľudí, nie viac ľudí, aby som ospravedlnila to, že som to s nováčikmi vzdala. V skutočnosti to však znamenalo, že Božie kráľovstvo potrebuje ľudí, ktorí majú pravú vieru a milujú pravdu, a Boh nespasí nevercov, zlosynov a antikristov. Ja som však nových veriacich, ktorí vynechávali zhromaždenia, odsúdila ako ľudí, ktorých Boh nespasí. Nesprávne som si vykladala Božie slová. Neposkytovala som im žiadne praktické duchovné spoločenstvo ani pomoc, ani som nezaplatila cenu a neurobila som to, čo som mala. Tiež som nezistila, či im naozaj záleží na pravde, alebo či boli skutočnými nevercami, len som ich slepo a jednostranne odmietla. Keby ma moja vodkyňa neorezávala, nezistila by som, že som všetkých tých ľudí pripravovala o nádej na spásu. Uvedomila som si, ako nenávistne som sa správala. Nepoznala som pravdu-princípy ani som nehľadala, len som konala na základe svojej satanskej povahy. Boli to priestupky! Vedela som, že sa musím kajať a zmeniť, inak by bol Boh zo mňa určite zhnusený.

Ako cirkevná vodkyňa, Boží úmysel pre mňa znamená to, aby som týchto bratov a sestry, ktorí sú vo viere noví, polievala a vychovávala, pomáhala im odstraňovať ich predstavy a problémy, aby mohli spoznať Božie dielo a rýchlejšie zapustiť korene na pravej ceste. Ja som si však robila, čo som chcela. Nielenže som šla svojou vlastnou cestou, ako bola som slepou, ktorá ostatných slepých zvádza z cesty, takže bratia a sestry tiež svojvoľne odmietali nových veriacich a pripravovali ich o nádej na spásu. Páchala som zlo. Keď som zistila, aké vážne sú dôsledky toho, keď konáme po svojom, veľmi ma to vyľakalo. Aj som sa nenávidela. Prečo som sa vtedy nemodlila k Bohu alebo nehľadala pravdu-princípy? Prečo som sa neobrátila na svoju vodkyňu? Čo ma viedlo k tomu, že som konala tak nebezpečne smelo? Modlila som sa k Bohu a potom som si prečítala úryvok z Božích slov: „Ak vo svojom srdci skutočne chápeš pravdu, potom budeš vedieť, ako ju praktizovať a ako sa podriaďuješ Bohu, a prirodzene sa vydáš na cestu usilovania sa o pravdu. Ak je cesta, po ktorej kráčaš, správna a v súlade s Božími úmyslami, potom ťa pôsobenie Ducha Svätého neopustí – v takom prípade bude čoraz menšia pravdepodobnosť, že Boha zradíš. Bez pravdy je ľahké páchať zlo a ty ho budeš páchať aj napriek sebe samému. Ak máš napríklad arogantnú a namyslenú povahu, potom to, že ti niekto povie, aby si neodporoval Bohu, nič nezmení. Nemôžeš si totiž pomôcť a je to mimo tvojej kontroly. Neurobil by si to zámerne, ale pod vplyvom svojej arogantnej a namyslenej povahy. Tvoja arogancia a namyslenosť by spôsobili, že by si sa na Boha pozeral zvrchu a považoval by si Ho za bezvýznamného; spôsobili by, že by si sa vyvyšoval a neustále sa staval na obdiv; spôsobili by, že by si pohŕdal ostatnými a v tvojom srdci by neostal nik okrem teba samého; pripravili by ťa o Božie miesto v tvojom srdci a nakoniec by spôsobili, že by si zasadol na Božie miesto a vyžadoval by si, aby sa ti ľudia podriaďovali, pričom ako pravdu by si ctil svoje vlastné myšlienky, idey a predstavy. Ľudia páchajú pod vplyvom svojej arogantnej a namyslenej povahy toľko zla!“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Len hľadaním pravdy môže človek dosiahnuť zmenu povahy) Čítala som to veľakrát, ale po tejto skúsenosti sa ma to naozaj dotklo. Neslúžila som ako cirkevná vodkyňa veľmi dlho a nemala som žiadnu pravdu-realitu. Nerozumela som mnohým pravde-princípom, ale myslela som si o sebe veľmi veľa, ako keby som všetkému rozumela. Pri nových veriacich som sa pozerala len na ich správanie, nie na ich podstatu. Navyše som si myslela, že niečo znamenám, a tak som sa nemodlila, nehľadala a nerozprávala so svojou vodkyňou, ani som nepočúvala rady svojho partnera. Bola som neuveriteľne arogantná. Existuje množstvo pravdy-princípov, ktoré sa týkajú zaobchádzania s novými veriacimi, napríklad princíp pomáhať ľuďom s láskou či princíp spravodlivého zaobchádzania s ľuďmi. Existujú aj pravdy o odstraňovaní ich predstáv a ďalšie. Keby som mala trochu bohabojné srdce a nebola taká sebaistá, ale tieto princípy naozaj zobrala do úvahy, nikdy by som nebola taká zanovitá a nenarúšala by som našu prácu. Uvedomila som si, že keď budem žiť podľa svojej arogantnej povahy, budem konať len zlo a odolávať Bohu. Čoraz viac som sa nenávidela a cítila som, že si naozaj zaslúžim Božie zatratenie. Tiež som sa zaprisahala, že musím hľadať pravdu, aby som odstránila svoju arogantnú povahu.

Potom som si prečítala niekoľko úryvkov: „Cirkevní vodcovia a pracovníci musia pri svojej práci dbať na dva princípy: prvým je vykonávať svoju prácu presne podľa princípov stanovených v pracovnom poriadku, nikdy ich neporušovať a nezakladať svoju prácu na ničom vymyslenom ani na svojich vlastných predstavách. Vo všetkom, čo robia, by mali prejavovať záujem o prácu cirkvi a na prvé miesto by mali vždy klásť záujmy Božieho domu. Ďalšou – a tou najdôležitejšou – vecou je, že vo všetkom sa musia zameriavať na nasledovanie vedenia Ducha Svätého a v celom svojom konaní musia prísne dodržiavať Božie slová. Ak stále dokážu ísť proti vedeniu Ducha Svätého alebo ak sa tvrdohlavo riadia svojimi vlastnými predstavami a robia veci podľa vlastných predstáv, potom bude ich konanie predstavovať najvážnejší odpor voči Bohu.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) „Ako by si mal o sebe uvažovať a snažiť sa spoznať sám seba, keď si urobil niečo, čo porušuje pravdu-princípy a nepáči sa to Bohu? Keď si sa to chystal urobiť, modlil si sa k Nemu? Zamyslel si sa niekedy nad týmto: ‚Je konanie týmto spôsobom v súlade s pravdou? Ako by sa na túto záležitosť pozeral Boh, keby sa Mu predložila? Bol by šťastný, alebo podráždený, keby sa o tom dozvedel? Priečilo by sa Mu to, alebo by bol z toho znechutený?‘ Ty si to nevyhľadával, či áno? Aj keby ti to iní pripomenuli, stále by si si myslel, že o nič nejde a že to nie je v rozpore so žiadnymi princípmi a nie je to hriech. V dôsledku toho si urazil Božiu povahu a vyprovokoval si Boha k hnevu, dokonca až do takej miery, že tebou pohŕda. Toto vzniká v dôsledku ľudskej vzdorovitosti. Preto by si mal vo všetkom hľadať pravdu. Tým sa musíš riadiť. Ak dokážeš úprimne predstúpiť pred Boha a vopred sa modliť a potom hľadať pravdu podľa Božích slov, nezmýliš sa. Pravdu možno praktizuješ s určitými odchýlkami, ale tomu sa dá len ťažko vyhnúť a po získaní skúseností budeš schopný praktizovať správne. Ak však vieš, ako konať v súlade s pravdou, ale nepraktizuješ to, problém spočíva v tom, že nemáš rád pravdu. Tí, ktorí pravdu nemilujú, ju nikdy nebudú hľadať, nech sa im stane čokoľvek. Bohabojné srdce majú len tí, ktorí milujú pravdu, a keď sa dejú veci, ktorým nerozumejú, dokážu hľadať pravdu. Ak nedokážeš pochopiť Božiu vôľu a nevieš, ako praktizovať, mal by si hovoriť v duchovnom spoločenstve s niektorými ľuďmi, ktorí rozumejú pravde. Ak nemôžeš nájsť tých, ktorí rozumejú pravde, mal by si nájsť niekoľko ľudí, ktorí jasne chápu, ako sa spoločne modliť k Bohu jednou mysľou a jedným srdcom, hľadať Božie veci, očakávať Boží čas a čakať, že Boh ti otvorí cestu. Pokiaľ všetci túžite po pravde, hľadáte pravdu a hovoríte o nej v duchovnom spoločenstve, možno príde čas, keď niekto z vás príde s dobrým riešením. Ak budete všetci dané riešenie považovať za vhodné a ako dobrú cestu, môže to byť vďaka osvieteniu a osvetleniu Ducha Svätého. Ak potom budete pokračovať v rozhovoroch v duchovnom spoločenstve, aby ste objavili presnejšiu cestu praktizovania, určite to bude v súlade s pravdou-princípmi. Ak v rámci svojho praktizovania zistíte, že váš spôsob praktizovania je stále trochu nevhodný, potom ho musíte rýchlo napraviť. Ak sa trochu pomýliš, Boh ťa neodsúdi, pretože tvoje úmysly v tom, čo robíš, sú správne a praktizuješ podľa pravdy. Jednoducho ste trochu zmätení z princípov a urobili ste chybu vo svojom praktizovaní, čo je ospravedlniteľné. Keď však väčšina ľudí robí veci, robí ich na základe vlastných predstáv. Nepoužívajú Božie slová ako základ na uvažovanie o tom, ako praktizovať podľa pravdy alebo ako získať Boží súhlas. Namiesto toho premýšľajú len o tom, ako získať prospech pre seba, ako dosiahnuť, aby k nim ostatní vzhliadali a obdivovali ich. Robia veci výlučne na základe svojich vlastných predstáv a len preto, aby uspokojili sami seba, čo je problematické. Takíto ľudia nikdy nebudú robiť veci v súlade s pravdou a Boh ich bude vždy nenávidieť. Ak máte naozaj svedomie a rozum, potom bez ohľadu na to, čo sa stane, by ste mali byť schopní predstúpiť pred Boha s cieľom modliť sa a hľadať, mali by ste byť schopní vážne preskúmať pohnútky a faloš vo svojom konaní, mali by ste byť schopní určiť, čo je vhodné robiť podľa Božích slov a požiadaviek, a opakovane uvažovať a premýšľať o tom, aké konanie sa Bohu páči, aké sa Mu hnusí a aké si zasluhuje Boží súhlas. Musíte si tieto veci v mysli opakovane prechádzať, kým im jasne neporozumiete. Ak viete, že máte svoje vlastné pohnútky, pre ktoré niečo robíte, musíte sa zamyslieť nad tým, aké pohnútky to sú, či chcete uspokojiť seba, alebo Boha, či je to prospešné pre vás, alebo pre Boží vyvolený ľud a aké dôsledky to bude mať… Ak sa budeš vo svojich modlitbách viac takto snažiť a uvažovať a klásť si viac otázok s cieľom hľadať pravdu, potom budú odchýlky v tvojom konaní čoraz menšie. Len tí, ktorí dokážu takto hľadať pravdu, sú ľudia, ktorí berú ohľad na Božiu vôľu a ktorí sa boja Boha, pretože ty hľadáš v súlade s požiadavkami Božích slov a s poslušným srdcom, a závery, ku ktorým pri takomto hľadaní dospeješ, budú v súlade s pravdou-princípmi.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Jeho slová mi dali cestu praktizovania. Vodcovia a pracovníci musia pracovať prísne v súlade s pracovnými opatreniami a pravdou-princípmi a vždy si musia byť istí, že nasledujú vedenie Ducha Svätého. Musíme sa tiež modliť, hľadať vo svojej povinnosti a zachovať si bohabojné srdce, nie sa riadiť vlastnými myšlienkami, predstavami či skúsenosťami z minulosti a robiť si, čo chceme. Naozaj nemôžeme slepo veriť sami sebe, ale musíme hľadať pravdu-princípy, a keď niečomu nerozumieme, mali by sme hľadať a hovoriť v duchovnom spoločenstve s ostatnými, aby sme princípy pochopili skôr, ako začneme konať. To je v zhode s Božím úmyslom. Z tejto skúsenosti som sa veľmi poučila. Keby Boh veci nepripravil a nepresvedčil moju vodkyňu, aby ma orezávala, stále by som nechápala, aké vážne dôsledky by malo moje konanie. Povedala som si, že odteraz musím hľadať pravdu a plniť svoju povinnosť na základe princípov. Neskôr niekoľko nových členov prestalo chodiť na zhromaždenia, a ja som sa neodvážila nezúčastnene vyvodiť závery a odmietnuť ich. Jednému z nich sme neraz ponúkli podporu a o jeho situácii sme hovorili aj s našou vodkyňou. Nadobudli sme istotu, že je neverec, a nechali sme ho odísť. Druhou bola sestra, ktorá verila v Boha necelé dva roky, rada čítala Božie slová a snažila sa čo najlepšie plniť svoju povinnosť, a keď čítala Božie slová, ktoré súdili a odhaľovali ľudskú skazenosť, porovnávala sa s nimi, nadobudla pocit, že je beznádejne skazená a jednoducho to vzdávala. Hovorili sme s ňou v duchovnom spoločenstve o Božích slovách, aby videla, že Božia spása je určená pre tých z nás, ktorých skazil satan, že Boh rozumie našim ťažkostiam a slabostiam rovnako ako matka, a pokiaľ sa nevzdáme svojho úsilia o pravdu, len tak sa nás nevzdá, pretože ak to je čo i len trochu možné, Boh človeka spasí. Po týchto našich slovách jej tvár zaliali slzy a ucítila Božiu lásku. Niekoľkokrát sme jej pomohli a teraz opäť normálne chodí na zhromaždenia.

Táto skúsenosť mi naozaj ukázala Božie úprimné úmysly a neuveriteľnú lásku, ktorou chce spasiť skazené ľudstvo. A prostredníctvom prežívania Božích slov, som do istej miery pochopila svoju arogantnú povahu a uvedomila si nebezpečenstvo a dôsledky toho, keď si plním svoju povinnosť po svojom. Konečne som získala kúsok bohabojného srdca. Teraz si môžem plniť svoju povinnosť v súlade s princípmi, a to výlučne vďaka Božiemu vedeniu. Bohu vďaka!