Spravujem cirkevné knihy a položky. Zvyčajne kontrolujem, či sú rôzne položky usporiadané a odložené na svojom mieste, či sú úhľadne zoradené a či sú záznamy o požičaní a vrátení prehľadné. Obávam sa, že keby som niečo zanedbal, vznikol by vo veciach neporiadok. Brat Cameron, ktorý so mnou pracoval, bol dosť nedbalý a nezameriaval sa na čistotu. Niekedy veci len tak odhodil alebo položil na hromadu, takže som sa vždy obával a neustále som musel kontrolovať jeho prácu. Vždy, keď som videl Camerona, ako niečo zle ukladá alebo som videl, že záznamy o požičaní a vrátení položiek sú nejasné, bol som taký znepokojený, že som stratil nervy a neponúkol som mu pomoc v duchovnom spoločenstve. Spočiatku som bral do úvahy bratove pocity a dával si pozor na svoj tón a vyjadrovanie, ale postupom času mi na týchto veciach prestalo záležať a na každom kroku som mu hovoril, že to či ono je zlé. Niekedy som sa nahneval a vynadal mu: „Prečo zas dávaš veci na nesprávne miesto? Jednu si dal sem a druhú tam. Nemôžeš ich vrátiť tam, kde si ich našiel? Upratať po sebe by ti trvalo len chvíľu, ale ty proste musíš niečo nechať nedokončené a nikdy to potom neupraceš…“ Môj postoj voči Cameronovi bol čoraz horší. Niekedy som mu rozkazovačne povedal, aby si po sebe upratal neporiadok.

Spomínam si, že keď som raz prechádzal záznamy o požičaní a vrátení, zistil som, že niektoré z nich opravil tak zle, že boli nečitateľné. Okamžite som sa rozohnil a pomyslel som si: „Ani len neuhádnem, čo tu napísal!“ Išiel som rovno za Cameronom. Ako učiteľ, ktorý karhá žiaka, som držal v ruke záznamy a pýtal sa, čo je to za záznam. Povedal som: „Vieš, čo chcem teraz urobiť? Chcem tieto záznamy odniesť vedúcej, aby videla, ako si plníš svoje povinnosti a aký vieš byť nedbalý!“ Cameron sa tváril previnilo a povedal, že nabudúce si bude dávať pozor. Povedal, že tento raz išlo o nehodu. Kým robil záznam, niekto mu zavolal, aby vyriešil naliehavú záležitosť, takže na to zabudol. Ale nenechal som ho to vysvetliť. Povedal som nahnevane: „Ak sa niečo také stane znova, odovzdám záznamový hárok priamo vedúcej a nech sa o to postará ona!“ Onedlho som si všimol, že na jednom z Cameronových záznamových hárkov je opäť nejasná šmuha. Tentoraz som sa nahneval ešte viac. Išiel som za Cameronom, aby mi dal vysvetlenie: „Už som ti povedal, že ak urobíš chybu, prepíš ju na iné miesto, nepíš cez ňu. Pozri sa na svoju opravu. Kto vie, čo si napísal? Ak to nevidím jasne, musím prísť a spýtať sa ťa. Nemyslíš si, že je to otravné? Aj keď ty nie, ja áno!“ Keď videl, že som opäť nahnevaný, vzal do ruky záznamový hárok a povedal: „Tak ho znova opravím.“ Nahnevane som zakričal: „Neobťažuj sa! Týmto to nenapravíš!“ Po týchto slovách som odišiel a nechal brata sedieť samého v rozpakoch so záznamovým hárkom. V tej chvíli som si uvedomil, že som zašiel trochu priďaleko. Ale veľmi som nad tým nerozmýšľal a prešlo to. Po niekoľkých dňoch som sa na Camerona opäť nahneval kvôli banálnej záležitosti. Aj on sa na mňa nahneval a pohádali sme sa. Vedúca zistila, že nemôžeme harmonicky spolupracovať, a tak so mnou komunikovala v duchovnom spoločenstve a prečítala mi úryvok z Božieho slova: „Nech už antikrist vykonáva akúkoľvek povinnosť a spolupracuje s kýmkoľvek, vždy bude dochádzať ku konfliktom a sporom. Niektorí možno povedia: ‚Ak má na starosti upratovanie a každý deň upratuje vo vnútri, prečo by mal s ostatnými nespolupracovať?‘ Je v tom problém týkajúci sa povahy: nech už komunikuje alebo vykonáva nejakú prácu s kýmkoľvek, vždy ním bude opovrhovať, vždy ho bude chcieť poučovať, aby robil, čo mu nakáže. Povedali by ste, že takýto človek dokáže spolupracovať s inými ľuďmi? Nedokáže spolupracovať s nikým; je to preto, lebo má príliš skazenú povahu. Nielenže nedokáže spolupracovať s inými ľuďmi, ale tiež ich neustále poučuje a obmedzuje zhora – vždy chce sedieť na ich pleciach a vynucovať si ich poslušnosť. Nie je to len problém týkajúci sa povahy – je to aj vážny problém jeho ľudskej prirodzenosti. Nemá svedomie ani rozum. … Existujú určité stanovené podmienky, ktoré musia byť splnené, aby ľudia medzi sebou normálne vychádzali: skôr než budú môcť spolupracovať, musia mať aspoň svedomie a rozum a musia byť trpezliví a tolerantní. Aby mohli ľudia pri vykonávaní povinnosti spolupracovať, musia mať jednotný názor; musia čerpať zo silných stránok toho druhého a vyvažovať svoje slabé stránky, musia byť trpezliví a tolerantní a musia mať základnú úroveň správania. Tak sa dá spolupracovať v harmónii, a hoci sa občas vyskytnú konflikty a spory, spolupráca môže pokračovať a aspoň nevznikne nevraživosť. Ak niekto nemá takúto základnú úroveň správania, nie je svedomitý ani rozumný a robí veci zo zištnosti, vyhľadáva len zisk a vždy chce profitovať na úkor iných, spolupráca nebude možná. Tak je to medzi zlými ľuďmi a medzi kráľmi diablov, ktorí medzi sebou neprestajne bojujú. Rôzni zlí duchovia duchovného sveta medzi sebou nevychádzajú. Aj keď sa diabli môžu občas združovať, ide len o vzájomné vykorisťovanie v záujme dosiahnutia vlastných cieľov. Ich združenia sú dočasné a zakrátko sa samy rozpadnú. Rovnako je to aj medzi ľuďmi. Ľudia bez ľudskej prirodzenosti sú zlými jablkami, ktoré zničia celú skupinu; len s tými, ktorí majú normálnu ľudskú prirodzenosť, sa dá ľahko spolupracovať, sú trpezliví a tolerantní voči ostatným, dokážu brať ohľad na ich názory a odhliadnuť od svojho postavenia v práci, ktorú vykonávajú, aby ju mohli vykonávať v diskusii s ostatnými. Aj oni majú skazené povahy a vždy chcú, aby na nich ostatní brali ohľad – aj oni majú takýto úmysel –, ale keďže majú svedomie a rozum, dokážu hľadať pravdu a poznať samých seba, pričom cítia, že takéto konanie je nevhodné, čo v nich vyvoláva výčitky, a dokážu sa krotiť, ich spôsoby a prostriedky konania sa krôčik po krôčiku zmenia. A tak budú môcť spolupracovať s ostatnými. To je len jeden prípad odhalenia skazenej povahy; nie sú to zlí ľudia a nemajú podstatu antikristov. Spolupráca s inými im nebude robiť žiadne väčšie problémy. Ak by boli zlými ľuďmi alebo antikristmi, nedokázali by spolupracovať s inými. Takto vyzerajú všetci zlí ľudia a antikristi, ktorých Boží dom vyčistí. Nedokážu s nikým spolupracovať a v dôsledku toho sú všetci odhalení a vyhnaní.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Ôsmy bod: Chceli by, aby ostatní poslúchali len ich, nie pravdu alebo Boha (Prvá časť)) Po prečítaní Božieho slova mi vedúca pripomenula: „Aby sme s ľuďmi vychádzali, musíme ich aspoň rešpektovať. Ak na Camerona takto kričíš a neustále ho karháš, chýba ti aj ten najzákladnejší rešpekt. Nie je to od teba príliš arogantné? Pozeráš sa zvrchu na všetko, čo robí, celý deň ho sleduješ ako jastrab a žiadny problém nenecháš tak. Je to adekvátne? Cameron je zaneprázdnený prácou a jeho pamäť je zlá. Niektorým problémom sa nedá vyhnúť. Nemal by si sa k nemu správať primerane a viac mu pomáhať? Navyše sa neustále zlepšuje. Ale čo ty? Máš problém s povahou a ľudskosťou. Neustále kričať na ľudí je skazená povaha. Nepozeráš sa len na smietku v bratovom oku, ale pritom si slepý k trámu vo svojom vlastnom?“

Potom mi vedúca prečítala ďalší úryvok z Božieho slova. „Myslíte si, že je ťažké spolupracovať s inými ľuďmi? V skutočnosti nie je. Dokonca by sa dalo povedať, že je to ľahké. Prečo to však ľudia stále považujú za ťažké? Lebo majú skazené povahy. Pre tých, ktorí majú ľudskú prirodzenosť, svedomie a rozum, je spolupráca s inými ľuďmi relatívne jednoduchá a cítia, že je to niečo radostné. Je to preto, lebo pre nikoho nie je ľahké dosiahnuť veci vlastnými silami a nech sa človek venuje akejkoľvek oblasti alebo činnosti, vždy sa zíde mať pri sebe niekoho, kto ho na veci upozorní a ponúkne mu pomoc – je to oveľa jednoduchšie, ako keby to robil sám. Existujú tiež hranice toho, kam siaha kvalita ľudí alebo čo môžu sami zažiť. Nikto nemôže byť majstrom všetkých remesiel: nie je možné, aby jeden človek vedel všetko, bol schopný robiť všetko, dokázal všetko – to je nemožné a každý by si to mal uvedomiť. Preto bez ohľadu na to, čo robíš, či už je to dôležité alebo nie, vždy budeš potrebovať niekoho, kto ti pomôže, poradí a usmerní ťa, alebo bude robiť veci spolu s tebou. Jedine tak sa dá zabezpečiť, že ich budeš robiť správnejšie, budeš sa menej mýliť a bude menej pravdepodobné, že zablúdiš – to je dobrá vec.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Ôsmy bod: Chceli by, aby ostatní poslúchali len ich, nie pravdu alebo Boha (Prvá časť)) Po prečítaní Božích slov vedúca ešte chvíľu pokračovala v duchovnom spoločenstve a nakoniec sa ma opýtala: „Ak by si mal tieto veci riadiť sám, zvládol by si to bez toho, aby si urobil nejakú chybu?“ Zahanbene som odpovedal: „Nie.“ Vedúca povedala: „Presne tak. Nikto nevie všetko a každý potrebuje partnera na plnenie svojich povinností. Ak nedokážete harmonicky spolupracovať, ako môžete dobre vykonávať svoje povinnosti? Musíš sa nad tým zamyslieť a porozmýšľať o svojich vlastných problémoch.“

Keď som sa vrátil, cítil som sa veľmi smutný. Ako to, že som si neuvedomil, aký veľký problém mám? Kedysi som si myslel, že moja ľudskosť je dobrá a že dokážem vychádzať s bratmi a sestrami, ale od spolupráce s Cameronom som bol pri plnení povinností vždy samospravodlivý a myslel som si, že moje dojmy a činy sú správne. Vnucoval som mu svoju vôľu a nútil ho robiť to, čo som chcel. Nepomohol som mu nájsť pravdu v duchovnom spoločenstve, len som sa nahneval, obvinil ho a pokarhal. Nemal som žiadnu ľudskosť ani rozum. Vždy som mal pocit, že som lepší ako môj brat, a tak som sa na neho pozeral zvrchu. Bol mi nepríjemný, takže som nedokázal správne adresovať jeho silné a slabé stránky. Predvádzal som sa na každom kroku a znevažoval som ho. Pôvodne sme boli s Cameronom zodpovední za spoločné spravovanie cirkevných položiek, ale ja som s ním nič nerozoberal. Vždy som bol egocentrický a mal som rozhodujúce slovo a Cameronovi som dával príkazy. Často som ho karhal ako dieťa a snažil som sa mu dať lekciu. Moja povaha bola príliš arogantná a Boh to nenávidel!

Vedel som, že som arogantný a vždy som ostatných nútil, aby ma počúvali, ale nevedel som, ako tento problém vyriešiť. Modlil som sa k Bohu a hľadal som príslušné časti Božieho slova. Jedného dňa som si v Božom slove prečítal: „Antikristi majú vždy ambíciu a túžbu ovládať a podmaniť si ostatných; pri stretnutiach s ľuďmi chcú vždy zistiť, ako ich ostatní vnímajú, či majú pre nich v srdci miesto a či ich obdivujú a uctievajú. Ak sa stretnú s niekým, kto im lichotí, kto sa im klania a podlizuje sa im, veľmi sa potešia; potom začnú vystupovať na výslnie, poučovať ľudí a hovoriť panovačne, nanucovať im ustanovenia, metódy, učenia a predstavy. Donútia ich, aby tieto veci prijali ako pravdu, a dokonca sa tvária prívetivo: ‚Ak dokážeš prijať tieto veci, si niekto, kto miluje a hľadá pravdu.‘ Nekritickí ľudia si budú myslieť, že to, čo hovoria, je rozumné, a hoci sa v tom nevyznajú a nevedia, či je to v súlade s pravdou, zdá sa im len, že nie je nič zlé na tom, čo hovoria a že to neporušuje pravdu. A tak poslúchajú antikristov. Ak niekto dokáže rozpoznať antikrista a môže ho odhaliť, antikrista to naštve – ten ho bez okolkov obviní, odsúdi ho a bude sa mu vyhrážať, pričom pri tom ukáže silu. Antikrist si úplne podmaní ľudí bez schopnosti rozlišovania, ktorí ho budú z hĺbky srdca obdivovať, začnú ho až uctievať, budú sa naňho spoliehať, ba sa ho až desiť. Nadobudnú pocit, že ich antikrist zotročil, akoby ich vnútorne rozrušilo, keby prišli o jeho vedenie, usmerňovanie a výčitky. Bez týchto vecí akoby nemali pocit istoty a Boh by ich už možno nechcel. Keď všetci títo ľudia niečo robia, sledujú pri tom antikristov výraz zo strachu, že sa mu to nebude páčiť. Všetci sa mu chcú zavďačiť; takíto ľudia sú na smrť odhodlaní nasledovať antikrista. Antikristi pri svojej činnosti hlásajú slová a učenia. Sú dobrí v tom, že učia ľudí dodržiavať určité ustanovenia; nikdy im nepovedia, aké sú pravdy-princípy, ktorých by sa mali držať, alebo prečo musia konať práve takto, či aká je Božia vôľa, alebo aké opatrenia urobil Boží dom pre toto dielo, či aké je to najpodstatnejšie a najdôležitejšie dielo, alebo aké je hlavné dielo, ktoré treba vykonať. Antikristi o týchto dôležitých veciach nehovoria vôbec nič. Pri vykonávaní a príprave diela nikdy nezdieľajú pravdu v duchovnom spoločenstve. Sami nerozumejú pravde-princípom, takže môžu jedine učiť ľudí, aby dodržiavali niekoľko ustanovení a učení – a ak by sa ľudia búrili proti ich výrokom a ustanoveniam, antikristi ich pokarhajú a vyhrešia. Antikristi často vykonávajú dielo v mene Božieho domu, hrešia iných a poučujú ich zo svojho vysokého postavenia. Niektorých ľudí ich poučovanie dokonca tak vyvedie z miery, že sa cítia byť Bohu zaviazaní tým, že nekonajú podľa požiadaviek antikristov. Nedostali sa takíto ľudia pod kontrolu antikristov? (Dostali.) Čo je to za správanie zo strany antikristov? Je to zotročujúce správanie.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Ôsmy bod: Chceli by, aby ostatní poslúchali len ich, nie pravdu alebo Boha (Prvá časť)) To, čo Boh opísal, bol presne môj stav. Pri práci s Cameronom som zistil, že je pohodový. Ak sa v práci niečo pokazilo, prijal, keď som ho kritizoval, a nesnažil sa to vyvrátiť. Myslel som si, že je poddajný a ľahko sa nechá komandovať, takže som bol voči nemu panovačný a mal som vo všetkom rozhodujúce slovo. Veľakrát, keď som s ním diskutoval o veciach, robil som to len naoko. Nakoniec som rozhodol ja, čo treba robiť. Tiež som sformuloval niekoľko opatrení na správu položiek, ktoré sa ukázali ako bezproblémové a pomáhajú pri správe položiek, ale tieto opatrenia som neformuloval na základe príslušných zásad. Vytvoril som ich na riešenie Cameronových problémov. Dalo by sa povedať, že boli vytvorené na mieru pre neho. Vždy, keď sa mu nepodarilo dodržať tieto opatrenia, mal som zámienku ho obviniť a pokarhať a on nemal možnosť protestovať. Rovnako ako minule, keď nespravil záznamový hárok podľa mojich pokynov, bez váhania som mu vynadal a prinútil ho urobiť to, čo som chcel. Spomenul som si, čo v ten deň povedal: „Hneď ako ťa vidím upratovať, snažím sa schovať. Bojím sa, že ma budeš znova kritizovať, ak to neurobím správne.“ Z tej myšlienky som bol nešťastný. Satanská povaha, ktorú som odhalil, vrhala tieň na srdce môjho brata a obmedzovala ho. Je to presne tak, ako to zjavuje Božie slovo: „Ak by sa ľudia búrili proti ich výrokom a ustanoveniam, antikristi ich pokarhajú a vyhrešia. Antikristi často vykonávajú dielo v mene Božieho domu, hrešia iných a poučujú ich zo svojho vysokého postavenia. Niektorých ľudí ich poučovanie dokonca tak vyvedie z miery, že sa cítia byť Bohu zaviazaní tým, že nekonajú podľa požiadaviek antikristov. Nedostali sa takíto ľudia pod kontrolu antikristov?“ Konečne som si uvedomil vážnosť môjho problému. Odkedy som spolupracoval s Cameronom, odhalila sa moja antikristova povaha. V tej chvíli som nemal žiadne postavenie, ale keby som mal status, bolo by ešte ľahšie obmedzovať a kontrolovať ľudí. Nebol by som v tej chvíli antikristom? Zvyčajne som sa nesústredil na hľadanie pravdy ani na uvažovanie o sebe samom. Často som prejavoval skazenú povahu bez toho, aby som si to uvedomoval. Bol som neuveriteľne otupený.

Pomyslel som si na Božie slová: „Ak si členom Božieho domu, ale vo svojom konaní si vždy prenáhlený, vždy odhaľuješ, čo je v tebe prirodzené, vždy zjavuješ svoju skazenú povahu a robíš veci ľudskými prostriedkami a so skazenou, diabolskou povahou, konečným dôsledkom bude, že budeš páchať zlo a vzdorovať Bohu – a ak sa po celý čas nebudeš kajať a nedokážeš vykročiť na cestu hľadania pravdy, budeš musieť byť odhalený a vyhnaný.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Skazenú povahu možno vyriešiť len prijatím pravdy) Spomenul som si, ako som sa správal ku Cameronovi. Aby som vyventiloval svoju nespokojnosť a pre chvíľkové potešenie som úplne ignoroval pocity svojho brata. Keď som sa nahneval, pretože záznamový hárok bol nečitateľný, poučoval som Camerona ako dieťa, ktoré urobilo chybu. On len sedel bez slova a keď priznal, že sa mýlil, chladne som jeho návrh odmietol. Ten obraz mi zamrzol v mysli, nemohol som naň zabudnúť. Keď som na to myslel, nedokázal som vyjadriť vinu a bolesť v srdci. Pýtal som sa sám seba: „Ako si sa mohol takto správať k svojmu bratovi? Nikdy si si s ním nekomunikoval v duchovnom spoločenstve ani mu nepomáhal, tak čo ťa oprávňuje nadávať mu? Ako máš tú drzosť nazývať ho svojím bratom?“ Každá otázka ma nechávala bez slov. V minulosti som si vždy myslel, že za to môže Cameron, že to on mal príliš veľa chýb a spôsobil mi toľko problémov. Teraz som si uvedomil, že som to bol ja, kto mal skutočný problém. Bol som to ja, kto sa nezmenil, a bol som to ja, kto bol príliš arogantný a neľudský. Cítil som silné výčitky svedomia, a tak som sa potichu modlil k Bohu a povedal som, že sa chcem kajať.

Hľadal som spôsob, ako sa správať k svojim bratom a sestrám v súlade s princípmi. V Božom slove som čítal: „Vzájomné kontakty bratov a sestier sa musia zakladať na určitých princípoch. Nezameriavajte sa vždy na chyby iných – namiesto toho musíte často skúmať samých seba a potom sa iným ľuďom aktívne priznať, ak ste urobili veci, ktoré ich zasiahli alebo im uškodili. Musíte sa naučiť hovoriť o veciach otvorene a zdieľať ich v duchovnom spoločenstve. Takto môžete dosiahnuť vzájomné porozumenie. Navyše, bez ohľadu na to, čo vás postihne, by ste sa mali pozerať na veci na základe Božích slov. Ak ľudia dokážu pochopiť pravdy-princípy a nájsť cestu praktizovania, budú jedného srdca a mysle a vzťahy medzi bratmi a sestrami budú normálne, nebudú takí ľahostajní, chladní a krutí ako neveriaci a zbavia sa mentality vzájomného podozrievania a ostražitosti. Bratia a sestry budú mať k sebe bližšie, budú sa vedieť navzájom podporovať a milovať; v ich srdciach sa rozhostí dobrá vôľa, budú schopní vzájomnej tolerancie a súcitu a budú sa navzájom podporovať a pomáhať si, namiesto toho, aby sa navzájom odcudzovali, závideli si, porovnávali sa, tajne súperili a boli voči sebe drzí. Ako si môžu ľudia dobre plniť povinnosti, ak sú ako neveriaci? Nielenže to bude mať dosah na ich vstup do života, ale poškodí a ovplyvní to aj iných. … Keď ľudia žijú podľa svojich skazených pováh, je pre nich veľmi ťažké byť v pokoji pred Bohom, a je pre nich veľmi zložité praktizovať pravdu a žiť podľa Božích slov. Aby ste mohli žiť pred Bohom, musíte sa najprv naučiť rozjímať nad sebou, spoznávať samých seba a skutočne sa modliť k Bohu a potom sa musíte naučiť, ako vychádzať s bratmi a sestrami. Musíte byť voči sebe navzájom tolerantní a zhovievaví a vedieť si všímať silné stránky a zásluhy iných ľudí – musíte sa naučiť prijímať názory iných a veci, ktoré sú správne. Nerozmaznávajte sa, nemajte ambície a túžby a nemyslite si vždy, že ste lepší ako iní ľudia a že vy ste akési dôležité osoby, ktoré nútia ostatných, aby robili, čo poviete, aby vás poslúchali, vzhliadali k vám a vyvyšovali vás – to je zvrátené. … Ako teda Boh zaobchádza s ľuďmi? Boha nezaujíma, ako ľudia vyzerajú ani či sú vysokí, alebo nízki. Namiesto toho hľadí na to, či je ich srdce láskavé, či milujú pravdu a či Ho milujú a poslúchajú. Na tom Boh zakladá svoje správanie voči ľuďom. Ak to dokážu robiť aj ľudia, budú sa môcť k ostatným správať spravodlivo a v súlade s pravdou-princípmi. V prvom rade musíme pochopiť Božiu vôľu a zistiť, ako sa Boh správa k ľuďom, a potom aj my objavíme princíp a cestu, ako sa správať k ľuďom.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Áno. Keď spolupracujeme s ostatnými na našich povinnostiach, mali by sme aspoň žiť normálnu ľudskú prirodzenosť, navzájom sa podporovať a pomáhať si, byť tolerantní a trpezliví, starať sa jeden o druhého, rozprávať sa v duchovnom spoločenstve o pravde, keď ľudia idú proti princípom, a v závažných prípadoch ich môžeme odhaliť, orezať a vyriešiť. To je jediný spôsob, ako robiť veci v súlade s princípmi. Bratia a sestry pochádzajú z rôznych miest a životná situácia, skúsenosti, vek a kvality každého z nich sú odlišné. Nezáleží na tom, aké sú ich nedostatky alebo slabosti, mali by sme sa k nim správať primerane a nikdy od nich nepožadovať príliš veľa, mali by sme byť ohľaduplní a tolerantní. Cameron bol dobrý v údržbe a zvyčajne mal veľa práce. Okrem toho nebol dobrý v spravovaní záznamov o požičaní a vrátení položiek. Mal som prevziať viac zodpovednosti a byť chápavejší a nemal som ho nútiť, aby robil veci podľa mňa. Bolo to úplne neľudské. Brat bol dobrý v údržbe, svedomito vykonával opravy a nebál sa utrpenia pri plnení svojich povinností. V tomto ohľade ma výrazne prevyšoval. Ale ja som sa nepozeral na bratove silné stránky. Sústredil som sa na jeho nedostatky, obviňoval som ho a karhal som ho. Bolo to také arogantné a hlúpe.

Neskôr som vedome zmenil svoj stav a postupoval som podľa princípov. Keď sa veci opakovali, bol som oveľa pokojnejší a bol som aj chápavejší voči Cameronovi. Raz som si išiel niečo vybaviť a Cameron si musel poradiť sám. Po nejakom čase som Cameronovi zavolal, aby som sa opýtal, ako pokračuje. Pokojne a opatrne povedal: „Čo si myslíš? Presne tak, ako si myslíš, že to ide.“ Keď som to počul, bolo mi veľmi smutno. Prečo by môj brat povedal niečo také? Nebolo to preto, že spôsob, akým som sa k nemu v minulosti správal, vyplýval z mojej skazenej povahy a vždy v ňom vyvolával pocit, že je ničím a nič nedokáže? Čím viac som o tom premýšľal, tým viac ma to bolelo, ale posilňovalo to moje odhodlanie praktizovať pravdu a zmeniť sa. Utešil som Camerona slovami: „Len sa poobzeraj okolo seba, čo nie je na svojom mieste, a nájdi si čas na upratanie. Zvyčajne si zaneprázdnený inými vecami, takže malému neporiadku sa nedá vyhnúť. Ak naozaj nemáš čas upratať, môžeme to urobiť spolu, keď sa vrátim.“ Po telefonáte som si pomyslel, že Cameron to sám nezvládne, tak som požiadal sestru, aby mu pomohla. Keď sa podobné veci stali v minulosti, vždy som mu vynadal a pokarhal ho za jeho chyby. Teraz, keď sa to stane, som schopný s ním byť v duchovnom spoločenstve a pomôcť mu, vďaka čomu sa cítim pokojný a vyrovnaný. Som veľmi vďačný Bohu. Teraz už trochu chápem svoju arogantnú povahu a dokážem sa trochu krotiť. To všetko je výsledkom čítania Božieho slova. Hoci ide o malú zmenu a nepredstavuje zásadnú zmenu mojej skazenej povahy, som šťastný, pretože si myslím, že je to dobrý začiatok. Verím, že ak budem praktizovať Božie slová a postupovať podľa nich, budem schopný odhodiť svoju skazenú povahu. Vďaka Všemohúcemu Bohu!