V auguste 2022 vzniklo z môjho článku o skúsenostnom svedectve video, ktoré sa dostalo na internet. Bola som veľmi prekvapená a nadšená a rýchlo som to išla povedať jednej zo sestier, ktorú som pomerne dobre poznala. V tom čase som to veľmi nerozširovala, pretože som vedela, že je to vďaka Božiemu osvieteniu a vedeniu a že by som sa nemala predvádzať. O pár mesiacov neskôr vznikli videá z ďalších dvoch článkov o skúsenostnom svedectve a tiež boli zverejnené na internete. Tentoraz som už nedokázala dlhšie potláčať svoje nadšenie a pomyslela som si: „Tri z mojich článkov o skúsenostnom svedectve vybrali, aby z nich natočili videá. To je najviac spomedzi všetkých v našej cirkvi, čo dokazuje, že mám nejaké skutočné skúsenosti, že viem, ako spoznať samu seba a viem sa podeliť o skúsenostné svedectvo. Vyzerá to tak, že nemám ďaleko od dosiahnutia spásy.“ V tom čase som bola na zhromaždení s niekoľkými sestrami a pomyslela som si: „Keby vedeli, že moje články o skúsenostnom svedectve boli sfilmované a zverejnené na internete, určite by mi závideli a mali o mne vysokú mienku. Mysleli by si, že sa usilujem o pravdu a mám vstup do života.“ Spomenula som si na to, čo povedala sestra Xiaoxiao, keď pred pár dňami hovorila o svojom stave. V srdci cítila odpor voči osobe, ktorá bola zodpovedná za dohľad a kontrolu jej práce, a nevedela, ako takýto stav vyriešiť. Tak som povedala: „Článok o skúsenostnom svedectve, ktorý som napísala, sa venuje rovnakému stavu, ako má Xiaoxiao. Je o tom, že počas konania svojej povinnosti nie som ochotná prijať dohľad zo strany svojho vodcu. Môžeme sa naň všetci spoločne pozrieť.“ Neskôr som video poslala bratom a sestrám a podrobne som analyzovala, ako som sa počas tejto skúsenosti dokázala zamerať na svoj stav, rozobrať ho a rozpoznať. Keď si Xiaoxiao pozrela video, v jej tvári sa objavil výraz závisti. Ďalšia sestra menom Li Qi povedala: „Neviem, ako uchopiť svoje skazené zjavenia, zamyslieť sa nad sebou a spoznať sa tak ako ty, alebo ako hľadať relevantné pravdy, aby som ich vyriešila. Svoj stav chápem len v hrubých rysoch. Pri tomto duchovnom spoločenstve trochu chápem cestu k vstupu do života. Naozaj mi toho veľa chýba.“ Bola som veľmi šťastná a pomyslela som si: „Naozaj rozumiem pravde, mám vstup do života a môžem vyriešiť vaše stavy. Môžem hovoriť aj o cestách k praktizovaniu.“ Myslela som si, že som lepšia ako všetci ostatní a mala som veľa sebavedomia. Li Qi predtým žila v negatívnom stave a nechcela vychádzať von a chodiť na zhromaždenia, tak som sa jej zámerne opýtala: „Si ochotná zúčastniť sa na ďalšom zhromaždení?“ Li Qi s radosťou odpovedala: „Áno, som, zúčastním sa, pokiaľ tam budeš ty. Predtým som nevedela, ako sa sústrediť na vstup do života, a teraz to už trochu chápem. Účasť na zhromaždeniach je taká prospešná!“ Keď som videla jej spokojný výraz, zažila som silný pocit uspokojenia, a pomyslela som si, že som vynikajúca vodkyňa. Dokázala som vyriešiť problémy súvisiace s prácou a mohla som bratov a sestry viesť k tomu, aby sa usilovali o vstup do života. V tom čase som často žila v stave sebaobdivovania. Myslela som si, že som úžasná, a kamkoľvek som išla, vždy som si myslela, že som človek s najväčšími skúsenosťami, najväčším vstupom do života a najväčšou pravdou-realitou.

Na jednom zhromaždení ma sestra Yi Ran požiadala, aby som sa podelila o to, ako robím svoju prácu. Keď som to počula, nemohla som si pomôcť a trocha ma to potešilo. Pomyslela som si: „Vidím, že nik z vás nevie, ako pracovať. Len počkajte, všetkým vám poviem, ako pracujem, a ukážem vám, že mám pracovné schopnosti.“ Najprv som skromne povedala: „Keď som prvýkrát začala vykonávať túto službu, tiež som nevedela, ako pracovať, ani ako si usporiadať priority.“ Potom som začala rečniť o tom, ako som vykonávala svoju prácu. Videla som, že všetci bratia a sestry usilovne počúvajú moje duchovné spoločenstvo, a vrhajú na mňa závistlivé pohľady. Myslela som si, že moje duchovné spoločenstvo je celkom dobré, a bola som nesmierne šťastná. Potom som išla na zhromaždenie inej skupiny. Keď som hovorila v duchovnom spoločenstve, uvažovala som: „Ako môžem hovoriť v duchovnom spoločenstve tak, aby bratia a sestry videli, že mám pracovné schopnosti?“ Myslela som si, že evanjelizačná práca, ktorú som mala na starosti, priniesla nejaké výsledky, a tak som zdôraznila, ako som za ňu prevzala zodpovednosť. Povedala som: „Najprv je potrebné správne usporiadať pracovníkov. Povinnosti bratov a sestier som zostavila podľa ich rôznych kvalít a špecializácií. Tiež som sa dosť sústredila na riešenie stavov a problémov pracovníkov šíriacich evanjelium. Keď som vložila svoje srdce do evanjelizačnej práce, počet ľudí, ktorých som získala, každý mesiac stúpal. Bratia a sestry ma chválili a hovorili, že mám dobrú kvalitu a pracovné schopnosti.“ Vidiac, že všetci pozorne počúvajú, som pociťovala radosť, ale aj ľútosť. Vtedy totiž počúvali moje duchovné spoločenstvo len traja ľudia. Pomyslela som si: „Bolo by skvelé, keby ma mohlo počúvať viac ľudí, ktorí by sa dozvedeli o mojich pracovných schopnostiach.“ Po zhromaždení mi bolo ťažko pri srdci. Mala som slabý pocit, že som sa možno chválila a svedčila sama o sebe. No prehodnotila som to a pomyslela som si, že to bola len moja skúsenosť a že všetko, čo som povedala, bola skutočnosť. Neznamenalo to, že sa chválim a svedčím sama o sebe. Práve keď som si užívala svoje šťastie, zrazu som dostala list od jednej sestry. Poukázala v ňom na môj problém a odhalila ho: „Keď počas zhromaždení hovoríš v duchovnom spoločenstve, stále sa predvádzaš a rozprávaš o tom, ako robíš svoju prácu, aké výsledky nakoniec dosiahneš a akú majú o tebe ostatní vysokú mienku. Hovoríš o tom veľmi podrobne, ale nepočujem nič o tom, ako svedčíš o Bohu. Keď som počúvala tvoje duchovné spoločenstvo, tiež som o tebe mala veľmi vysokú mienku a pomyslela som si, že si taká mladá a pritom taká dobrá vo svojej práci a že sa tak usiluješ o pravdu. Presne takto si si našla miesto v mojom srdci a aj ostatní bratia a sestry mali o tebe dosť vysokú mienku. Priviedla si všetkých pred seba a dosiahla, aby si ťa vysoko vážili a uctievali. Takto v tom pokračovať je nebezpečné, je to cesta antikristov.“ Keď som si ten list prečítala, cítila som sa hrozne. Pripustila som však len to, že kráčam po nesprávnej ceste, a vôbec som sa nad sebou vážne nezamyslela.

Potom som v srdci pocítila veľkú temnotu. Keď ma niečo postihlo, nesústredila som sa na sebareflexiu, a keď som videla niečo, čo sa mi nepáčilo, nedokázala som krotiť svoj temperament. Myslela som si, že mám pravdu o všetkých záležitostiach a bratia a sestry sa mýlia. Keď napríklad práca, ktorú som mala na starosti, priniesla slabé výsledky, nerozmýšľala som nad tým, či som odviedla reálnu prácu, ale namiesto toho som zodpovednosť hodila na svojich bratov a sestry a tvrdila, že nedostatočné výsledky sú dôsledkom ich nízkej kvality. Ani ľudia, ktorých som si vybrala, neboli vhodní, a sestra, s ktorou som tvorila dvojicu, ma upozornila, aby som si ľudí vyberala podľa princípov. Bola som proti a v srdci som to neprijala. Bola som negatívna a nepriateľská, hovorila som, že mám slabé pracovné schopnosti a nedokážem robiť reálnu prácu. Keď sme so sestrou Yang Ting hodnotili evanjelizačnú prácu, videla som, že nedošlo k žiadnemu zlepšeniu, a bezdôvodne som ju orezávala s tým, že nenesie žiadne bremeno a nevykonáva reálnu prácu. Yang Ting sa to dosť dotklo. Uvedomila som si, že som v zlom stave, a cítila som, že nemám dielo Ducha Svätého. Ani raz som sa vo všetkých týchto záležitostiach, ktoré ma postihli, nepokúsila spoznať samu seba a konala som bez princípov. Bratom a sestrám som priniesla len obmedzenie a škodu. Pri myšlienke na to som bola zhrozená. Usilovala som sa o slávu a postavenie, často som sa chválila a svedčila o sebe. Keď ma niečo postihlo, neprijala som pravdu a nikomu som nepriniesla žiadny osoh. Čoskoro ma vymenili. Vtedy som mala pocit, že sa schyľuje k pohrome. V srdci som veľmi dobre vedela, že na mňa prišiel Boží súd a napomínanie. Cítila som sa veľmi zle a ľutovala som, že som sa včas nekajala. V srdci som sa potichu modlila k Bohu: „Bože! Počas konania svojej povinnosti som sa chválila, svedčila o sebe a vymenili ma. Viem, že toto je Tvoj spôsob, ktorým ma miluješ a chrániš. Bože! Prosím, osvieť ma, veď ma a pomôž mi skutočne spoznať samu seba.“

Potom som sa zamyslela a pokúsila spoznať samu seba na základe vecí, na ktoré poukázali bratia a sestry, a v duchovnej pobožnosti som si prečítala tieto Božie slová: „Povyšovať sa a svedčiť o sebe, predvádzať sa, snažiť sa, aby o nich mali ľudia vysokú mienku a uctievali ich – týchto vecí je schopné skazené ľudstvo. Ľudia takto inštinktívne reagujú, keď ich ovláda ich satanská prirodzenosť, a je to bežné v celom skazenom ľudstve. Ako sa ľudia obvykle povyšujú a svedčia o sebe? Ako dosiahnu cieľ, aby o nich mali ľudia vysokú mienku a uctievali ich? Svedčia o tom, ako veľa práce vykonali, ako veľa trpeli, ako veľmi sa namáhali a akú cenu zaplatili. Povyšujú sa tým, že rozprávajú o svojom kapitále, a vďaka tomu získavajú v ľudských mysliach vyššie, pevnejšie a bezpečnejšie miesto, aby ich viac ľudí ocenilo, uznávalo a obdivovalo, ba dokonca ich uctievalo, vzhliadalo k nim a nasledovalo. Aby ľudia dosiahli tento cieľ, robia veľa vecí, ktoré zdanlivo svedčia o Bohu, ale v podstate sa povyšujú a svedčia sami o sebe. Je takéto správanie rozumné? Sú za hranicou rozumnosti a nemajú hanbu: to znamená, že nehanebne svedčia o tom, čo urobili pre Boha a koľko pre Neho trpeli. Dokonca predvádzajú svoje dary, talenty, skúsenosti, zvláštne zručnosti, šikovné techniky pre svetské záležitosti, prostriedky, ktoré používajú, aby sa s ľuďmi zahrávali a podobne. Ich metóda, ktorou sa povyšujú a svedčia o sebe, spočíva vo vychvaľovaní seba a znevažovaní ostatných. Okrem toho sa maskujú a zahaľujú, skrývajú pred ľuďmi svoje slabosti, chyby a nedostatky, aby ľudia vždy videli len to, akí sú skvelí. Neodvážia sa dokonca povedať iným ľuďom ani to, že sa cítia negatívne; chýba im odvaha otvoriť sa a viesť s nimi duchovné spoločenstvo, a keď urobia niečo nesprávne, urobia všetko pre to, aby to zatajili a skryli. Nikdy nespomenú škodu, ktorú počas vykonávania svojej povinnosti spôsobili na diele cirkvi. No keď niečím malým prispejú alebo dosiahnu nejaký drobný úspech, rýchlo sa tým pochvália. Nevedia sa dočkať, aby dali celému svetu vedieť, akí sú schopní, akú majú veľkú kvalitu, akí sú výnimoční a o koľko sú lepší než normálni ľudia. Nie je to spôsob, ako sa povyšovať a svedčiť o sebe? Je povyšovanie sa a podávanie svedectva o sebe samom niečo, čo robí človek so svedomím a s rozumom? Nie je. Takže keď to ľudia robia, aká povaha sa zvyčajne zjavuje? Arogancia. To je jedna z hlavných zjavených pováh, po ktorej nasleduje zradnosť, ktorá spočíva v tom, že človek robí všetko pre to, aby ho mali ostatní ľudia vo veľkej úcte. Starostlivo volia svoje slová, ktoré zjavne obsahujú pohnútky a plány, predvádzajú sa, ale chcú túto skutočnosť zakryť. Výsledkom ich vyjadrení je, že ľudia si o nich myslia, že sú lepší ako ostatní, že nikto sa im nevyrovná, že všetci ostatní sú horší ako oni. A nedosahuje sa tento výsledok podvodnými prostriedkami? Aká povaha sa skrýva za týmito prostriedkami? A sú v nej nejaké prvky podlosti? (Áno, sú.) Je to druh podlej povahy. Je vidno, že tieto prostriedky, ktoré používajú, sú riadené zradnou povahou – prečo teda hovorím, že je to podlé? Ako to súvisí s podlosťou? Čo myslíte? Dokážu otvorene hovoriť o svojich cieľoch, keď sa povyšujú a podávajú o sebe svedectvo? Nedokážu. V hĺbke srdca však majú vždy túžbu a to, čo hovoria a robia, podporuje túto túžbu, pričom ciele a pohnútky toho, čo hovoria a robia, si uchovávajú vo veľkej tajnosti. Na dosiahnutie týchto cieľov použijú napríklad zavádzanie alebo nejaké nečestné taktiky. Nie je takéto tajnostkárstvo v podstate prefíkané a čudné? Nemožno takúto prefíkanosť a čudnosť nazvať podlou? (Áno.) Skutočne ju možno nazvať podlou a siaha hlbšie ako zradnosť.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Štvrtý bod: Povyšujú sa a svedčia o sebe) Božie slová trafili klinec po hlavičke a odhalili, aké sú naše úmysly a ciele, keď sa vyvyšujeme a svedčíme o sebe. Je to všetko preto, aby o nás mali ľudia vysokú mienku, uctievali nás a mali sme miesto v ich srdciach. Keď sa nad tým zamyslím, cieľom môjho chválenia a predvádzania bolo, aby o mne mali ľudia vysokú mienku a obdivovali ma. Keď som zistila, že z mojich článkov sa robia videá, ktoré sa zverejňujú na internete, nesvedčila som o výsledkoch, ktoré Boh dosiahol vďaka práci na mne, ale používala som ich ako kapitál, aby som sa vystatovala a ostatní mali o mne vysokú mienku. Keď som počas tohto zhromaždenia počula, že stav Xiaoxiao je podobný mojej skúsenosti, nehovorila som v duchovnom spoločenstve o svojich poznatkoch o Božích slovách na základe vlastnej skúsenosti, aby som jej pomohla pochopiť pravdu a pokúsila sa spoznať jej skazenú povahu, ale namiesto toho som sa vystatovala a úmyselne som dopodrobna analyzovala svoje články, aby som bratom a sestrám mohla lepšie ukázať, že mám dobrú kvalitu, vstup do života a že som niekto, kto sa usiluje o pravdu. Potom by o mne mali vysokú mienku a uctievali by ma. Najmä keď sa ma sestra Yi Ran opýtala, ako som robila svoju prácu, nehovorila som v duchovom spoločenstve o tom, ako si osvojiť princípy práce, len som stále rozprávala, ako dobre si viem zorganizovať prácu, aby si všetci mysleli, že mám pracovné schopnosti, a mali potom o mne vysokú mienku a uctievali ma. Keď som išla na zhromaždenie do druhej skupiny, bolo to rovnaké. Keď som hovorila v duchovnom spoločenstve, špeciálne som si vybrala svoju najúspešnejšiu skúsenosť, aby som sa pochválila a ukázala im, že nie som obyčajná, aby som na nich urobila dobrý dojem. V skutočnosti to bolo tak, že keď som začala konať svoju povinnosť, mnohým veciam som nerozumela a zažila som veľa neúspechov. Bolo to vedenie Božích slov, duchovné spoločenstvo a pomoc mojich bratov a sestier, čo mi umožnilo pochopiť niektoré princípy. Nehovorila som však o svojej skazenosti alebo o tom, čo mi chýba, a ukazovala som výhradne svoju najjasnejšiu a najžiarivejšiu stránku, aby bratia a sestry videli, že mám dobrú kvalitu, usilujem sa o pravdu, mám pracovné schopnosti, som talentovaná, a že by ma každý mal vidieť v novom svetle. Počas duchovného spoločenstva na zhromaždeniach som mala v úmysle sa predvádzať, ukázať ľuďom, že viem, ako získavať skúsenosti a pracovať, aby mali o mne vysokú mienku a obdivovali ma. Svedčila som o sebe, predvádzala som sa a zavádzala ostatných. V duchovnom spoločenstve s mojimi bratmi a sestrami som bola s takýmito úmyslami naozaj veľmi opovrhnutiahodná a podlá! Myslela som na to, čo sa hovorí v desiatich správnych ustanoveniach, ktorými musí Boží vyvolený národ riadiť: „1. Človek by sa nemal zvelebovať ani sa vyvyšovať. Mal by uctievať a vyvyšovať Boha.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Desať správnych ustanovení, ktoré musí dodržiavať Boží vyvolený ľud vo Veku kráľovstva) A Božie slová hovoria: „Každý, kto kráča po ceste antikristov, sa vyvyšuje a vydáva svedectvo o sebe, povyšuje sa, predvádza sa na každom kroku a vôbec sa nestará o Boha. Zažili ste tieto veci, o ktorých hovorím? Mnohí ľudia vytrvalo svedčia o sebe, hovoria o tom, ako trpia tým či oným, ako pracujú, ako si ich Boh váži a zveruje im nejakú takú prácu a akí sú, pričom zámerne rozprávajú určitým tónom a osvojujú si určité spôsoby správania, až si nakoniec niektorí ľudia pravdepodobne začnú myslieť, že sú Boh. Duch Svätý už dávno opustil tých, ktorí dosiahli toto štádium, a hoci ešte neboli vyčistení ani vypudení a namiesto toho ich nechali slúžiť, ich osud je už spečatený a len čakajú na svoj trest.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Ľudia majú na Boha priveľa požiadaviek) Po prečítaní Božích slov som cítila, že Jeho spravodlivú povahu nemožno uraziť. Boh najviac nenávidí, keď sa ľudia chvália a predvádzajú, a tí, ktorí to robia, môžu ľahko prísť o dielo Ducha Svätého. Ak sa nekajajú, nakoniec ich postihne trest. Po prečítaní Božích slov som sa konečne prebudila do reality. Spomenula som si, ako som celý čas robila všetko preto, aby mali ľudia o mne vysokú mienku, netrpezlivo som im chcela oznámiť, že som napísala niekoľko článkov o skúsenostnom svedectve. Výsledky diela a vedenia Ducha Svätého som podávala ako svoj vlastný veľký úspech, ktorý som všade šírila. Či už som sa zhromažďovala s bratmi a sestrami alebo diskutovala o práci, kedykoľvek som niekoho uvidela, využila som príležitosť a bez hanby som mu predávala svoju skúsenosť, aby bratia a sestry videli, že mám dobrú kvalitu a pracovné schopnosti a že sa usilujem o pravdu, čo viedlo k tomu, že o mne mali vysokú mienku a uctievali ma. Bezočivo som sa predvádzala a prenikala do sŕdc ostatných. Bola to urážka Božej povahy. Keď som prišla o dielo Ducha Svätého, upadla do temnoty a keď ma nakoniec vymenili, uvedomila som si, že na mňa zapôsobila Božia spravodlivá povaha. Bohu sa veľmi protivilo moje konanie a zakryl si predo mnou svoju tvár. Boh je spravodlivý a svätý a Jeho povahu nesmie nik uraziť, ja som však nemala hanbu a drzo som Mu ukradla Jeho slávu. Pripisovala som si zásluhy za výsledky Božieho diela a vystatovala sa svojimi prednosťami. Vôbec som nemala bohabojné srdce a kráčala som po ceste antikristov. Konala som zlo. Keď som sa vo svojich úvahách dostala do tohto bodu, srdce mi zvierala bolesť. Videla som, že keď som sa chválila a svedčila o sebe, uspokojila som síce svoju túžbu po postavení, no odmenou mi bola Božia nenávisť a strata diela Ducha Svätého. Keby som takto pokračovala, prišla by som o možnosť dosiahnuť spásu. To, že ma teraz vymenili, bolo varovanie od Boha. Musela som sa nad sebou poriadne zamyslieť a kajať sa.

Rozmýšľala som: „Prečo som sa dokázala chváliť, svedčiť o sebe a vydať sa na túto nesprávnu cestu? Aká skazená povaha ma ovládala?“ Zároveň som sa modlila k Bohu a prosila Ho, aby ma osvietil a viedol. V duchovnej pobožnosti som si prečítala tieto Božie slová: „Ak máš arogantnú a namyslenú povahu, potom to, že ti niekto povie, aby si neodporoval Bohu, nič nezmení. Nemôžeš si totiž pomôcť a je to mimo tvojej kontroly. Neurobil by si to zámerne, ale pod vplyvom svojej arogantnej a namyslenej povahy. Tvoja arogancia a namyslenosť by spôsobili, že by si sa na Boha pozeral zvrchu a považoval by si Ho za bezvýznamného; spôsobili by, že by si sa vyvyšoval a neustále sa staval na obdiv; spôsobili by, že by si pohŕdal ostatnými a v tvojom srdci by neostal nik okrem teba samého; pripravili by ťa o Božie miesto v tvojom srdci a nakoniec by spôsobili, že by si zasadol na Božie miesto a vyžadoval by si, aby sa ti ľudia podriaďovali, pričom ako pravdu by ťa prinútili ctiť si vlastné myšlienky, idey a predstavy. Ľudia páchajú pod vplyvom svojej arogantnej a namyslenej povahy toľko zla!“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Len usilovaním sa o pravdu môže človek dosiahnuť zmenu povahy) „Ľudia s arogantnou prirodzenosťou sú schopní vzdorovať Bohu, odolávať Mu, páchať skutky, ktorými Ho súdia a zrádzajú, a robiť veci, ktorými sa vyvyšujú a ktorými sa pokúšajú založiť vlastné nezávislé kráľovstvá. Povedzme, že v istej krajine, ktorá prijala Božie dielo, je niekoľko desiatok tisíc ľudí a Boží dom ťa tam vyšle, aby si bol vodcom a pastierom Božích vyvolených. A povedzme, že Boží dom ti odovzdal autoritu a dovolil ti, aby si pracoval sám, bez Môjho dohľadu alebo dohľadu niekoho iného. Po niekoľkých mesiacoch by si sa stal akoby zvrchovaným vládcom, všetku moc by si mal vo svojich rukách, rozhodoval by si, všetci vyvolení by ťa uctievali, velebili a podriadili sa ti, akoby si bol Boh, každým slovom by na teba spievali chválospevy, vraveli by, že kážeš prezieravo, a vytrvalo by tvrdili, že tvoje výroky sú to, čo potrebujú, že ich dokážeš zabezpečiť a viesť, a v ich srdci by nebolo miesta pre Boha. Nebolo by takéto dielo problematické? Ako by si to urobil ty? Keby títo ľudia boli schopní takej reakcie, dokazovalo by to, že dielo, ktoré si konal, vôbec nezahŕňalo vydávanie svedectva o Bohu; skôr to bolo len svedectvo o sebe samom a vystatovanie. Ako by si mohol dosiahnuť taký dôsledok? Niektorí ľudia vravia: ‚To, čo zdieľam v duchovnom spoločenstve, je pravda; určite som nikdy nesvedčil sám o sebe!‘ Tento tvoj postoj – tento spôsob správania – je postojom, ktorým sa snažíš zdieľať duchovné spoločenstvo s ľuďmi z Božej pozície, a nie z pozície skazeného človeka. Všetko, čo hovoríš, sú bombastické reči a požiadavky na druhých; s tebou to nemá vôbec nič spoločné. Preto by si tým docielil to, že ľudia by ťa uctievali a závideli ti, až kým by sa ti nakoniec všetci nepodriadili, nesvedčili o tebe, nevelebili ťa a nelichotili ti až do samého neba. Keď sa to stane, bude s tebou koniec; vtedy si zlyhal! Nie je to cesta, na ktorej sa nachádzate práve teraz? Keby ťa požiadali, aby si viedol niekoľko tisíc alebo niekoľko desiatok tisíc ľudí, cítil by si sa povznesený. Potom by si pocítil aroganciu a začal by si sa pokúšať zaujať Božie miesto, hovoriť a gestikulovať a nevedel by si, čo si obliecť, čo jesť alebo ako chodiť. Vychutnával by si si pohodlie života, držal si odstup a neráčil sa stretávať s obyčajnými bratmi a sestrami. Stal by si sa úplne zdegenerovaným – a bol by si zjavený a vyradený, zrazený k zemi ako archanjel. Všetci ste toho schopní, však? Čo by ste teda mali robiť? Keby sa jedného dňa prijali také opatrenia, že budete zodpovední za dielo evanjelia v každej krajine, a boli by ste schopní kráčať po ceste antikrista, ako by sa potom mohlo dielo rozšíriť? Nebolo by to problematické? Kto by sa potom odvážil pustiť vás tam? Po vyslaní by si sa tam už nikdy nevrátil; nedbal by si na nič, čo by ti Boh hovoril, a len by si sa ďalej predvádzal a vydával svedectvo o sebe, akoby si ľuďom prinášal spásu, konal Božie dielo a dával ľuďom pocit, že sa Boh zjavil a pôsobí tu – a ako by ťa ľudia uctievali, bol by si od radosti bez seba, a dokonca by si súhlasil, keby sa k tebe správali ako k Bohu. Keby si dosiahol toto štádium, bol by to tvoj koniec; bol by si hotový. Bez toho, aby si si to uvedomoval, takáto arogantná prirodzenosť by sa stala tvojou záhubou. To je príklad človeka, ktorý kráča po ceste antikristov.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Arogantná povaha je základom odporu človeka voči Bohu) Z Božích slov som pochopila, že keď sa chválim a svedčím o sebe, ovláda ma arogantná prirodzenosť. Keďže z troch mojich článkov vznikli videá, ktoré boli zverejnené na internete, mala som o sebe veľmi vysokú mienku a myslela som si, že mám pravdu-realitu a budem spasená. Chválila som sa aj tým, že dokážem vyriešiť problémy bratov a sestier a som najvhodnejšia vodkyňa. Či už bratia a sestry diskutovali o svojich stavoch, alebo sme sa rozprávali o práci, využila som každú príležitosť, aby som im ukázala svoje články o skúsenostnom svedectve a rozoberala, ako som získala vedomosti a skúsenosti, aby videli, že mám pravdu-realitu, mali o mne vysokú mienku a uctievali ma. Bola som taká arogantná, že som potratila všetok rozum a nevedela som, kto vlastne som. Každý človek, ktorý má trochu rozumu a bohabojného srdca, pripíše všetku slávu Bohu, keď uvidí výsledky Jeho diela. Ja som však zatiaľ nemala vôbec žiadny rozum. Napísala som niekoľko článkov o skúsenostnom svedectve a myslela som si, že mám pravdu-realitu, a tak som začala svedčiť sama o sebe. Vôbec som nemala žiadny pocit hanby. Myslela som na Pavla, ktorého prirodzenosť bola nesmierne arogantná a namyslená. Myslel si, že rozumie viac ako ostatní a vyniká nad zástupom apoštolov. Nikdy sa nerozoberal, nesnažil sa spoznať sám seba, ani neprijímal Boží súd a napomínanie. Keď Pavol videl vo svojej práci nejaké výsledky, všade sa vychvaľoval a ukazoval, že je dobrý v práci a kázaní. Svedčil o tom, koľko znášal utrpenia a akú veľkú cenu zaplatil a nemálo veriacich zavádzal. Spôsobil, že ľudia mylne verili, že má pravdu-realitu, a s jeho slovami zaobchádzali ako so slovami Boha. Nakoniec urazil Božiu povahu a stihol ho Boží trest. Povaha, ktorú som zjavila, sa nijako nelíšila od Pavlovej. Aj ja som bola mimoriadne arogantná a namyslená. Napísala som niekoľko článkov o skúsenostnom svedectve a predvádzala som sa ako niekto, kto má pravdu-realitu. Tieto články som vždy používala, aby som sa predvádzala, v dôsledku čoho ma bratia a sestry uctievali. Zavádzala som ľudí rovnako ako Pavol. Len Boh je pravda a len Božie slová môžu vyriešiť ľudské stavy a ťažkosti. A len Božie slová sú vhodné na to, aby sa šírili medzi všetkými. Iba Boh je hodný uctievania a obdivu ľudí. Som len skazený človek, ale vždy som sa usilovala o to, aby ľudia mali o mne vysokú mienku a uctievali ma. Kráčala som po ceste odolávania Bohu. Ak by som sa nekajala, urazila by som Jeho povahu a bola by som zničená. Vnútri som sa triasla od strachu; akoby sa na mňa mohla kedykoľvek vyliať Božia zúrivosť. V srdci som Bohu neustále hovorila: „Bože! Mýlila som sa. Nie som nič viac než skazený človek. Mám arogantnú povahu, ukradla som Tvoju slávu a prišla o dielo Ducha Svätého. Toto je Tvoja spravodlivosť. Som príliš nerozumná a naozaj by som mala byť potrestaná. Bože! Tak veľmi sa bojím, že ma opustíš, a som ochotná predstúpiť pred Teba a kajať sa.“

Neskôr som sa zamyslela aj sama nad sebou a uvedomila som si, že som si vždy myslela, že písanie článkov o skúsenostnom svedectve znamenalo, že mám pravdu-realitu a že som skvelá. Bol takýto názor v súlade s pravdou? Čítala som Božie slová a našla som odpoveď na túto otázku. Boh hovorí: „Život ľudí napreduje veľmi pomaly, pretože pravda, ktorú ľudia chápu, zahŕňa ľudskú prirodzenosť-podstatu, ľudskú existenciu a veci, ktorými ľudia žijú, a to zahŕňa premenu povahy človeka, ako aj zmeny v jeho živote. Ako je možné, že tvoj život sa môže tak ľahko zmeniť na iný život? Na jednej strane si to vyžaduje Božie dielo a zároveň aj aktívnu spoluprácu ľudí; navyše sú tu skúšky vonkajšieho prostredia, ako aj tvoje osobné úsilie; okrem toho musíš mať dostatočnú kvalitu a vnímavosť a Boh ti potom dá ďalšie osvietenie a vedenie; navyše ti Boh udelí nejaké napomínania, súdy a orezávania a tvoji bratia a sestry ťa budú kritizovať, no napriek tomu sa musíš usilovať postupovať nahor, aby sa veci, ktoré patria satanovi, mohli vyradiť – len vtedy môžu pozitívne veci, ktoré patria k pravde, postupne vstúpiť. … Nemysli si, že keďže si si vypočul veľa kázní, pravda sa stala tvojím životom a ty si získal pravdu. Od toho máš ešte stále ďaleko! Nemysli si, že len preto, lebo si napísal článok o svedectve alebo si mal takúto skúsenosť, si už spasený. Ešte tam nie si! Je to len malý fragment v tvojej dlhej životnej skúsenosti. Tento fragment môže byť len chvíľkovou náladou, chvíľkovým pocitom, chvíľkovým želaním alebo ambíciou a ničím viac. Keď budeš jedného dňa slabý, obzrieš sa späť a vypočuješ si svedectvá, ktoré si kedysi podal, prísahy, ktoré si kedysi zložili, a veci, ktoré si kedysi pochopil, budú ti pripadať neznáme a ty si povieš: ‚Bol som to ja? Mal som také veľké duchovné postavenie? Ako to, že to neviem? To som určite nebol ja, však?‘ V tomto momente si uvedomíš, že tvoj život sa stále nezmenil. Čo to znamená, ak sa tvoj život nezmenil? Ide o to, že tvoja povaha sa stále nezmenila. Ako sa budeš cítiť, keď zistíš, že hoci si podával svedectvá a v tom čase si si myslel, že už más veľké duchovné postavenie, sa stále môžeš stať takým negatívnym človekom, akým si teraz? Nemyslíš si, že zmeniť povahu človeka je príliš ťažké? Pravda nie je niečo, čo sa dá ľuďom vštepiť cez noc. Ak ľudia naozaj získajú pravdu ako svoj život, budú požehnaní a ich život sa zmení. Už nebudú takí, akí sú teraz, keď často prejavujú skazené povahy, ale dokážu sa úplne podriadiť Bohu a verne konať svoju povinnosť a budú úplne premenení.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Prvá časť)) „Články so skúsenostným svedectvom väčšiny ľudí sú o tom, že títo ľudia zakúsili prostredie, ktoré ich prinútilo konať určitým spôsobom, a že vo svojom konaní dosiahli ‚podriadenie sa Bohu‘. Cítia sa celkom spokojní sami so sebou a myslia si, že majú pravdu-realitu. Ty si síce napísal článok so svedectvom, no v skutočnosti sa len chváliš, svedčíš o sebe samom a presadzuješ sa: ‚Pozrite, mám svedectvo. Nesklamal som Boha. V tomto prostredí som sa pevne držal svojej povinnosti!‘ Niektorí iní sa po orezaní zamyslia a uvedomia si, že boli povrchní a neuspokojili Boha, a sú ochotní činiť pokánie. Hoci nejaký ten čas predvádzajú pokánie, keď sa zdá, že už nie sú povrchní, zmenila sa ich skazená povaha? Nie; v zákulisí sú stále rovnako arogantní a domýšľaví. Postoj, perspektíva a hľadiská, z ktorých sa dívajú na ľudí a veci a zaobchádzajú s nimi, sa v zásade nezakladajú na Božích slovách, takže ich skazená povaha sa vôbec nezačala meniť! Čo je teda tá zmena, o ktorej hovoríš? Je to len zmena správania, životného štýlu a možno aj tónu, spôsobu vyjadrovania a štýlu, akým komunikuješ s druhými a riešiš rôzne záležitosti. Posilnila sa aj tvoja viera, si schopný hľadať pravdu po tom, čo si podstúpil mnohé prípady orezávania v rôznych prostrediach, a teraz rozumieš mnohým pravdám a tvoje odhodlanie nasledovať Boha je pevnejšie ako predtým – všetky tieto aspekty sa zmenili. Tieto zmeny dodávajú ľuďom istotu v získavaní spásy, ochotu usilovať sa o pravdu a viac nádeje a optimizmu pri nasledovaní Boha. Bez ohľadu na to, aké skúšky alebo súženia im skrížia cestu, neprepadajú negativite a neopúšťajú svoju vieru. … No čo je tá zlá správa? To, že zmeny, ktoré zjavujete a prejavujete, sa týkajú len správania, myslenia a ideológie, pričom sa vo vašom podvedomí prebúdzajú určité náznaky relatívne pozitívnych, proaktívnych a optimistických prvkov. Tieto náznaky však neznamenajú, že sa vaša skazená povaha začala meniť.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu II. Ako sa usilovať o pravdu (3)) Po prečítaní Božích slov som bola veľmi ponížená a zahanbená. V minulosti som si myslela, že keby som napísala niekoľko článkov o skúsenostnom svedectve a urobili by sa z nich videá, ktoré by sa zverejnili na internete, mala by som pravdu-realitu, bola lepšia než ostatní a dokonca by som nemala ďaleko od spásy. Podľa Božích slov bol môj názor mylný a nebol v súlade s pravdou. Aj keď som o sebe rozmýšľala, mala vedomosti o jednej veci, a napísala článok o skúsenostnom svedectve, znamenalo to len toľko, že som v tejto etape získala určité odmeny a poznanie, nie to, že som odvrhla svoju skazenú povahu a bola niekým, kto má realitu a život. V skutočnosti ma satan hlboko skazil; boli vo mne hlboko zakorenené satanské povahy a mala som v sebe aj mnoho satanských jedov. Vôbec to nebolo tak, že ak by som raz v súvislosti s istou záležitosťou pochopila trochu pravdy alebo som ju dokázala praktizovať, moje satanské povahy by sa potom mohli úplne zmeniť. Počas tohto obdobia som žila vo svojej arogantnej povahe, myslela som si, že som nadradená a lepšia než všetci ostatní, bez hanby som sa chválila a predvádzala a zároveň slepo orezávala bratov a sestry svojou arogantnou povahou a horkokrvnosťou. Stále som mala veľa skazených pováh, ktoré som nevyriešila, a Božie slová vôbec neboli mojím životom. Uvedomila som si tiež, že články o skúsenostnom svedectve, ktoré som napísala, znamenali len toľko, že som do istej miery rozumela určitej stránke svojich skazených pováh alebo nesprávnych názorov, a dočasne som dokázala do praxe uviesť trochu pravdy, ale nedospela som k tomu, aby som úplne nenávidela svoju prirodzenosť-podstatu a vzdorovala jej. Keby som čelila podobnej záležitosti, moje skazené povahy by ma stále zväzovali a pravdu by som nedokázala uviesť do praxe. Rovnako ako predtým, keď som písala o svojej skúsenosti pochlebovača a uvedomila si, že ma ovláda myšlienka „Ak udieraš iných, neudieraj ich do tváre. Ak kritizuješ iných, nekritizuj ich za ich nedostatky“, a že som bola sebecká, opovrhnutiahodná a chránila vlastné záujmy. Vďaka čítaniu Božích slov som toto stanovisko viac rozlišovala, ale neskôr, keď som čelila rovnakej záležitosti, stále ma ovládala moja sebecká, nečestná prirodzenosť a nevedela som úplne praktizovať pravdu. Ešte vždy som potrebovala prijať viac súdu a napomínania Božích slov a mala som postupne odvrhnúť svoju skazenú povahu. Ľudia s pravou zmenou povahy a pravdou-realitou vnímajú veci na základe Božích slov bez ohľadu na to, čo ich postihne, a nežijú podľa svojej satanskej skazenej povahy a satanských názorov. Dokážu stáť pevne vo svojom postavení stvorených bytostí, svedčiť o Bohu a žiť normálnu ľudskú podobu. Mňa však ešte stále často riadili moje skazené povahy a to, čo som žila, neobsahovalo žiadne prvky svedectva o Bohu. Taktiež som sa bez hanby chválila, svedčila o sebe a žila na satanov obraz. Ponižovala som Boha; akú pravdu-realitu som mala? Bola som tak ďaleko od spásy. Až vtedy som jasne videla svoje skutočné duchovné postavenie: Bol som skazeným človekom, v zásade nehodným toho, aby o ňom mali ostatní vysokú mienku a chválili ho. Keď som v konaní svojej povinnosti dosiahla nejaké výsledky, bolo to prostredníctvom Božích slov a diela a osvietenia a vedenia Duchom Svätým. Nebyť Božieho osvietenia a vedenia, bola by som úplná hlupaňa, ktorá by ničomu nerozumela, nič by neznamenala a nebola by lepšia ako ostatní. Keď som si to uvedomila, bola som trochu znechutená sama sebou. Stále som mala veľa skazenosti, toľko mi toho chýbalo, a pritom som sa vôbec nepoznala a stále som si myslela, že mám pravdu-realitu. Bola som taká arogantná a bez rozumu a Bohu som sa protivila.

O viac ako mesiac neskôr som bola opäť poverená konaním svojej povinnosti. Veľmi som sa bála, že zopakujem rovnaké chyby, a často som sa modlila k Bohu a prosila Ho, aby ma viedol k praktizovaniu pravdy. Raz som bola na zhromaždení s niekoľkými vodcami a počula som, ako Zhang Ying spomína, že si všimla problémy bratov a sestier, no neodvážila sa ich poučiť, a pomyslela som si, že je to prejav pochlebovačov. Myslela som si: „Je tu dosť veľa ľudí; prečo im neukážem svoj článok o skúsenostnom svedectve o tejto veci? Takto určite budú mať o mne vysokú mienku a medzi bratmi a sestrami si spravím meno.“ Vtedy som si uvedomila, že sa chcem opäť predvádzať. Pomyslela som na Božie slová: „Aby sa zabránilo opakovaniu starých chýb, ľudia si musia najprv uvedomiť, že ešte nezískali pravdu, že ich život-povaha sa nezmenila a že hoci veria v Boha, stále žijú v moci satana a neboli spasení; kedykoľvek môžu Boha zradiť a vzdialiť sa od Neho. Ak majú v srdci tento pocit krízy – ak sú, ako ľudia často hovoria, pripravení na nebezpečenstvo v čase pokoja –, potom sa dokážu trochu ovládať, a keď sa im niečo naozaj stane, budú sa modliť k Bohu a spoliehať sa na Neho a dokážu sa vyhnúť rovnakým starým chybám. … Treba mať na pamäti tri najdôležitejšie body: po prvé, ešte stále nepoznáte Boha; po druhé, nedošlo k žiadnym zmenám vo vašej povahe a po tretie, ešte stále nežijete pravý obraz človeka. Tieto tri veci sú v zhode s faktami, sú reálne a musíte v nich mať jasno. Musíte si byť vedomí samých seba. Ak máte vôľu vyriešiť tento problém, mali by ste si zvoliť vlastné motto: napríklad: ‚Som hnoj na zemi‘ alebo ‚Som diabol‘, alebo ‚Často upadám do starých koľají‘ alebo ‚Som stále v nebezpečenstve‘. Každá z týchto možností je vhodná na to, aby slúžila ako vaše osobné motto, a pomôže, ak si ju budete neustále pripomínať. Opakujte si to, premýšľajte o tom a možno sa vám podarí robiť menej chýb alebo ich prestanete robiť. Najdôležitejšie je však tráviť viac času čítaním Božích slov, porozumieť pravde, spoznať svoju vlastnú prirodzenosť a odvrhnúť svoju skazenú povahu. Len vtedy budete v bezpečí. Ďalšou vecou je, aby ste nikdy nezastávali pozíciu ‚Božieho svedka‘ a nikdy sa nenazývali Božím svedkom. Môžete hovoriť len o osobných skúsenostiach. Môžete hovoriť o tom, ako vás Boh spasil, zdieľať v duchovnom spoločenstve, ako si vás Boh podmanil, a hovoriť o tom, akou milosťou vás obdaril. Nikdy nezabúdajte, že ste tí najhlbšie skazení z ľudí; ste hnoj a odpad. Za to, že ste teraz schopní prijať Božie dielo posledných dní, vďačíte výlučne tomu, že Boh vás pozdvihol. Len preto, lebo ste najskazenejší a najšpinavší, vás vtelený Boh spasil a udelil vám takú obrovskú milosť. Preto sa nemáte čím chvastať a môžete len chváliť Boha a ďakovať Mu. Vaša spása je čisto zásluhou Božej milosti.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Len usilovaním sa o pravdu môže človek dosiahnuť zmenu povahy) Vo svojom srdci som jasne spoznala, že sa ďalej nemôžem usilovať o to, aby ľudia mali o mne vysokú mienku; tohto nesprávneho úmyslu som sa musela vzdať. Boh je zdrojom pravdy a iba Božie slová môžu vyriešiť ľudské stavy. Musela som viac hovoriť v duchovnom spoločenstve, svedčiť o Božích slovách s bratmi a sestrami a pomôcť im, aby sa prostredníctvom Božích slov naučili uvažovať o sebe, spoznali sa a našli cestu k praktizovaniu. V tom čase som myslela aj na svoje zlyhanie a uvedomila som si, že sa ďalej nemôžem predvádzať ako v minulosti, a tak som sa v srdci modlila k Bohu: „Bože! Viem, že moje úmysly sú nesprávne, opäť sa chcem predvádzať a usilovať sa o to, aby mali ľudia o mne vysokú mienku. Bože! Som ochotná vzdať sa vnútorných úmyslov a túžob; nechcem už kráčať po ceste zlyhania. Chcem len dobre konať svoju povinnosť; prosím, veď ma k praktizovaniu pravdy.“ Po modlitbe som sa upokojila, vypočula som si detaily problému Zhang Ying a premýšľala som, o ktorom aspekte pravdy by som mala hovoriť v duchovnom spoločenstve, aby som dosiahla výsledky. Až keď som pozorne počúvala, zistila som, že jej stav a názory sa líšili od mojej skúsenosti. Potom som našla nejaké Božie slová, ktoré boli zamerané na stav Zhang Ying, a hovorila som o nich v duchovom spoločenstve. Poukázala som aj na problémy Zhang Ying podľa Božích slov. Zhang Ying po duchovnom spoločenstve do istej miery spoznala svoj stav a bola ochotná praktizovať podľa Božích slov a chrániť cirkevné záujmy. Bola som veľmi šťastná, keď som videla, že bola schopná istej sebareflexie a získala určité poznatky. Na vlastnej koži som zažila pokoj, ktorý prichádza z praktizovania podľa Božích slov. Na jednom zhromaždení som sa otvorila, porozprávala bratom a sestrám o svojom minulom zlyhaní, rozoberala samu seba, hovorila v duchovnom spoločenstve o svojej skazenej povahe a svedčila som o tom, že súd a odhalenie Božích slov mi umožnili získať určité poznatky o mojej arogantnej prirodzenosti. Uvedomila som si tiež, že bez ohľadu na to, či hovoríme o svojich skúsenostiach alebo riešime ťažkosti a problémy bratov a sestier, musíme viac rozobrať sami seba, lepšie pochopiť svoju skazenosť a nedostatky a viac svedčiť o Božích slovách, Jeho diele a vedení. Len potom sa môžeme chváliť a svedčiť o Bohu.

Keď ma vtedy vymenili, zistila som, že to bola Božia spása. Moja prirodzenosť bola veľmi arogantná a hoci som vedela, že zjavujem skazenú povahu, stále som sa nevedomky povyšovala a svedčila o sebe. Kráčala som po ceste antikristov a nevedela som sa otočiť. To, že ma nahradili, ukončilo moje zlé skutky, prinútilo ma to hlboko sa nad sebou zamyslieť a pokúsiť sa spoznať samu seba a bola som ochotná kajať sa a zmeniť. Ďakujem Bohu, že mi dal túto cennú príležitosť zažiť Jeho dielo, čím mi umožnil skloniť hlavu, zamyslieť sa nad sebou, pokúsiť sa spoznať samu seba a nájsť cestu k praktizovaniu. Viem, ako by som sa pri vykonávaní svojej povinnosti mala povýšiť a svedčiť o Bohu.