Georgina, Mjanmarsko

V auguste 2021 som v cirkvi polievala nováčikov. Istý čas som polievala troch nováčikov online. Títo traja nováčikovia sa veľmi túžili zúčastňovať na zhromaždeniach, ale v ich dedine nebol internet, takže museli chodiť ďaleko do hôr, aby sa pripojili na sieť, a predsa sa zúčastnili každého zhromaždenia. Počas rozhovoru s nimi som sa dozvedela, že v každej z ich dvoch susedných dedín ešte vyše sto ľudí nepočulo Božie evanjelium posledných dní. Cítila som zodpovednosť svedčiť týmto ľuďom o Božom diele posledných dní a priviesť ich pred Boha. Počas zhromaždenia som s týmito tromi nováčikmi hovorila v duchovnom spoločenstve o Božom úmysle spasiť ľudstvo a prečítala som im pasáž Božích slov: „Nastanú všetky druhy pohrôm, jedna po druhej, a všetky krajiny a miesta zažijú pohromy: nákaza, hladomor, povodeň, sucho a zemetrasenia sú všade. Tieto pohromy sa nedejú len na jednom či dvoch miestach a neskončia sa za deň či dva, ale skôr sa budú rozširovať po čoraz väčšom území a budú čoraz vážnejšie. Počas tohto obdobia sa začnú jedna po druhej objavovať všetky druhy pohrôm spôsobených hmyzom a všade sa bude vyskytovať fenomén kanibalizmu. To je Môj súd nad nespočetnými krajinami a ľuďmi.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 65. kapitola) Po prečítaní Božích slov som v duchovnom spoločenstve povedala: „Božie slová sa postupne napĺňajú a pohromy sa zo dňa na deň zhoršujú. Nielenže iné krajiny zažívajú pohromy, ale aj náš štát Wa sužuje vážna pandémia. V mestách a dedinách je teraz lockdown a mnoho ľudí je v karanténe. Niektorí, keďže počas karantény nemali jedlo ani vodu, vyskočili z okien a zabili sa, a niektorí, ktorí si nemohli dovoliť zaplatiť náklady na karanténu po nakazení vírusom, sa obesili. Niektorí, ktorí odišli za prácou, sa pre uzáveru nemohli vrátiť domov, ich rodinní príslušníci zomreli a oni ich nemohli vidieť ani len naposledy. Každý deň sa nakazí nespočetné množstvo ľudí a počet úmrtí sa nedá ani spočítať. Dnes sme možno v poriadku, ale nikto nevie, čo sa stane zajtra. Máme šťastie, že sme prijali Božie dielo a počuli Jeho slová. Musíme rýchlo kázať Božie evanjelium našim rodinám, susedom a priateľom, aby aj oni mohli počuť Boží hlas, prísť pred Neho, získať pravdu a prijať Jeho spásu. Ak sa s nimi teraz nepodelíme o evanjelium, a oni sa jedného dňa nakazia a zomrú, nebudeme to vari ľutovať? Avšak potom, aj keby sme si oči vyplakali, bude to zbytočné. Ste ochotní kázať evanjelium vo svojej dedine?“ Keď to počuli, všetci súhlasili, že to urobia. Na druhý večer priviedli niekoľko potenciálnych prijímateľov evanjelia. Bol medzi nimi syn vodcu dediny a účtovník, ktorý mal v dedine pomerne vysokú vážnosť. Kazateľ evanjelia s nimi hovoril v duchovnom spoločenstve o pravde týkajúcej sa rozlišovania medzi pravým Bohom a falošnými bohmi, a o tom, ako len vierou v pravého Boha môže byť človek ochránený počas pohrôm, a o tom, ako tí, ktorí veria vo falošných bohov, len upadnú do pohrôm a nakoniec do jazera ohňa a síry. Niektorí z nich po vypočutí Božích slov porozumeli, že jedine Všemohúci Boh je ten jediný pravý Boh, ktorý môže spasiť celé ľudstvo. Boli šťastní, že počujú Božie slová, a tisli sa im slzy do očí. Neskôr priviedli svojich príbuzných a priateľov s pomerne dobrou ľudskou prirodzenosťou, aby si vypočuli Božie slová. Za niečo vyše dvadsať dní prišlo viac ako sto ľudí z týchto dvoch dedín skúmať Božie dielo posledných dní, a ja som bola zodpovedná za polievanie viac ako šesťdesiatich z nich. Nikdy by som si nepomyslela, že toľko ľudí naraz prijme Božie dielo posledných dní.

Neskôr prichádzalo skúmať pravú cestu čoraz viac ľudí z týchto dvoch dedín. Okresný úradník zo susednej dediny sa dozvedel, že dedinčania počúvajú naše kázne, a zmobilizoval dedinskú milíciu, aby vykonávala hliadky a kontroly. Šestnásť nováčikov, ktorí práve začali skúmať pravú cestu, bolo zatknutých a dostali aj pokutu. Keďže milícia hliadkovala vo dne v noci, dedinčania sa neodvážili počúvať kázne v dedine, a niektorí dokonca prestali chodiť na zhromaždenia do hôr. Keďže v dedine nebol internet, pokiaľ si nováčikovia nenašli spôsob, ako sa pripojiť na internet a kontaktovať ma, bolo naozaj ťažké sa s nimi spojiť. V tej chvíli som mala pocit, že je koniec. Nehovoriac o kázaní evanjelia iným, dokonca aj nováčikovia, ktorí prijali Božie dielo len v posledných dvoch dňoch, by možno neboli schopní stáť pevne. Práve vtedy vyšiel vedúci skupinky zhromaždenia na horu, aby našiel prístup na internet, a spojil sa so mnou. Povedal: „Situácia je teraz naozaj zlá a polícia s milíciou hliadkujú každý deň úplne všade. Môžeme sa zhromažďovať len raz mesačne?“ Pomyslela som si: „To nepôjde. Nováčikovia majú malé duchovné postavenie; nerozumejú mnohým pravdám a potrebujú neustále polievanie a podporu. Nech sa deje čokoľvek, musíme zabezpečiť, aby sa nováčikovia mohli zúčastňovať na zhromaždeniach.“ Spolu s vedúcim skupinky sme si pozreli dokumentárny film Ten, ktorý má zvrchovanosť nad všetkým. Povedala som: „Keď Mojžiš vyviedol Izraelitov z Egypta, pred nimi bolo Červené more a za nimi prenasledujúce vojská. Nebolo cesty vpred, ale stíšili sa pred Bohom, modlili sa k Nemu, spoliehali sa na Neho a Boh im otvoril cestu. Boli svedkami Božej autority. Boh rozdelil Červené more a uprostred sa objavila suchá zem. Izraeliti prešli cez Červené more, zatiaľ čo prenasledujúce vojská sa vo vodách utopili. To ukazuje, že Boh určite povedie tých, ktorých sa rozhodol spasiť.“ Potom som mu prečítala pasáž slov Všemohúceho Boha: „Každý krok diela, ktoré Boh koná na ľuďoch, sa navonok zdá ako vzájomné pôsobenie medzi ľuďmi, akoby to bol výsledok ľudských opatrení alebo ľudského vyrušovania. Za každým krokom diela a za všetkým, čo sa deje, je však stávka satana uzavretá pred Bohom a vyžaduje si to, aby si ľudia stáli pevne za svojím svedectvom o Bohu. Uveďme si príklad, keď bol skúšaný Jób: v zákulisí satan uzavrel stávku s Bohom a to, čo sa prihodilo Jóbovi, boli ľudské skutky a ľudské vyrušovanie. Za každým krokom diela, ktoré Boh na vás koná, je satanova stávka s Bohom – za tým je boj.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len milovať Boha znamená skutočne veriť v Boha) Potom som v duchovnom spoločenstve povedala: „Navonok sa zdá, že úradník bráni našej viere v Boha, ale za tým je satanovo vyrušovanie. Satan nechce, aby sme počuli Božie slová, preto využíva tohto úradníka, aby nás prenasledoval a zatýkal, a tak nás prinútil vzdať sa viery. Presne ako keď bol Jób skúšaný a prišiel o všetok majetok, navonok to vyzeralo ako dielo lupičov, ale v skutočnosti to bol satan, ktorý Jóba pokúšal a útočil na neho. Keď Jób čelil všetkým týmto skúškam, nesťažoval sa na Boha, ale naopak, chválil meno Boha Jahve. Bez ohľadu na to, ako satan Jóba vyrušoval, on Boha nezanechal, a nakoniec bol satan zahanbený a stiahol sa. Teraz, keď čelíme vyrušovaniu a prenasledovaniu zo strany úradníka, keby sme boli obmedzení do takej miery, že by sme počuli Božie slová len raz mesačne, neznamenalo by to, že sa satanov úskok podaril? Ak v takejto situácii vytrváme v zhromažďovaní sa, satan bude zahanbený.“ Keď si vypočul moje duchovné spoločenstvo, vedúci skupinky povedal, že je ochotný vrátiť sa a pozvať týchto nováčikov na zhromaždenia. Prostredníctvom duchovného spoločenstva vedúceho skupinky nováčikovia jeden po druhom hovorili: „Nič sa nestane, pokiaľ to Boh nedovolí.“ „To, či nás zatknú, alebo nie, je v Božích rukách.“ „Satan chce využiť vyrušovanie zo strany vlády na to, aby nás prinútil zanechať vieru a stiahol nás do pekla. Bez ohľadu na to, ako nás prenasledujú, určite budeme nasledovať Boha a nikdy našu vieru nezanecháme.“ Hoci bola situácia veľmi nepriateľská, niektorí horlivejší nováčikovia si stále našli spôsob, ako získať internetový signál, aby sa mohli zúčastniť na zhromaždeniach. Ich miesta zhromaždení však boli odhalené, a tak sa už nemohli zhromažďovať v skupinách po šesťdesiat alebo sedemdesiat ľudí ako predtým, a na každom mieste zhromaždenia mohlo byť najviac asi dvadsať ľudí. Práve keď sme sa pripravovali zorganizovať menšie zhromaždenia, narazili sme na ďalšiu ťažkosť. Keďže mali nováčikovia len dve SIM karty s prístupom na internet, ak by sa na zhromaždenia rozdelili, nebolo by dosť SIM kariet pre všetkých, takže niektorí dedinčania by stále nemohli počuť Božie slová. Taktiež, keď dvadsať ľudí používalo na zhromaždenia jeden telefón, pri slabom spojení niektorí ľudia nepočuli zreteľne duchovné spoločenstvo a zhromaždenia by nemali dobrý efekt. Začala som pociťovať skľúčenosť, pretože to vyzeralo naozaj ťažko. Vtedy som si pomyslela: „Keby som tam tak mohla ísť sama, potom by som ich mohla polievať osobne.“ Potom som sa o svoje myšlienky podelila s nadriadeným a on súhlasil, aby som išla do tej oblasti.

V ten večer som dorazila do domu miestneho hostiteľa. Práve vtedy mi napísali vedúci skupiniek nováčikov, tak som ich požiadala, aby pozvali bratov a sestry na zhromaždenie na druhý deň na poludnie, a povedala som im, aby pozvali čo najviac ľudí a našli nejaké tajné miesto. Na druhý deň sme dorazili na dohodnuté miesto, a bola som úplne ohromená. Na moje prekvapenie sa objavila skupina vyše šesťdesiatich nováčikov a jeden po druhom mi prichádzali potriasť rukou a objať ma, a každý sa dychtivo predstavoval. Boli ako kŕdeľ radostných vtákov, a bolo to niečo, čo som ešte nikdy nevidela. Po zhromaždení v ten deň pozvali nováčikov z inej dediny, aby si prišli vypočuť evanjelium. Na tretí deň nás vedúci skupinky viedol dlhým horským chodníkom, a našli sme tiché, tajné miesto. Prišlo asi päťdesiat nováčikov. Ale kým sme sa zhromažďovali, uvidel nás jeden neverec, ktorý pásol kravy. Pomyslela som si: „Udá ma? Príde ma zatknúť úradník alebo polícia?“ Premýšľala som o úteku. Ale v tej chvíli som si spomenula na pasáž z Božieho slova, ktorú som čítala predtým: „Antikristi robia všetko pre to, aby chránili svoju bezpečnosť. Myslia si: ‚Rozhodne musím zaručiť svoju bezpečnosť. Nech už chytia kohokoľvek, nesmiem to byť ja.‘ … Ak je nejaké miesto bezpečné, antikristi si vyberú, že budú pracovať tam, a skutočne budú pôsobiť veľmi iniciatívne a pozitívne a predvádzať svoj veľký ‚zmysel pre zodpovednosť‘ a svoju ‚vernosť‘. Ak však konanie nejakej práce znamená, že musia podstúpiť riziko, a je pravdepodobné, že narazia na nebezpečenstvo a že ich odhalí veľký červený drak, vyhovárajú sa, odmietajú ju a hľadajú príležitosť, ako pred ňou utiecť. Len čo hrozí nebezpečenstvo alebo nejaký jeho náznak, vymýšľajú všetky možné spôsoby, ako sa z toho vyvliecť a zanechať svoju povinnosť, pričom neberú ohľad na bratov a sestry a ide im len o to, ako sa z tohto nebezpečenstva dostať. Možno sa už v duchu pripravili: Len čo sa objaví nebezpečenstvo, okamžite zanechajú všetku prácu, ktorú robia, a nebudú sa starať o to, ako prebieha práca cirkvi alebo akú škodu to môže spôsobiť záujmom Božieho domu, ani o bezpečnosť bratov a sestier – dôležitý je pre nich útek. Dokonca majú v rukáve jedno ‚eso‘, ktorým je plán na ich ochranu: Len čo im pohrozí nebezpečenstvo alebo len čo ich zatknú, povedia všetko, čo vedia, očistia svoje meno a zbavia sa akejkoľvek zodpovednosti, aby si zachovali vlastnú bezpečnosť. Toto je plán, ktorý majú pripravený.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Druhá časť)) Antikristi dokážu konať svoje povinnosti a pracovať normálne vtedy, keď im nehrozí žiadne nebezpečenstvo, ale keď sa nejaké objaví, prvé, na čo myslia, je ich vlastná bezpečnosť. Svoju vlastnú bezpečnosť považujú za najdôležitejšiu vec a neberú žiadny ohľad na záujmy cirkvi. Antikristi sú mimoriadne sebeckí a opovrhnutiahodní a nemajú vôbec žiadne svedomie ani rozum. Moje vlastné správanie bolo presne ako správanie antikrista. Na začiatku som bola schopná vyjsť na horu a zhromažďovať sa s nováčikmi, a zdalo sa, že robím nejakú prácu a znášam určité útrapy, ale len čo bola ohrozená moja vlastná bezpečnosť, chcela som zanechať svoju povinnosť a utiecť. Kládla som svoju bezpečnosť nad všetko ostatné a vôbec som nepomyslela na to, aby som najprv urobila opatrenia pre týchto nováčikov. Toľkí nováčikovia by v prípade zatknutia pravdepodobne odpadli od viery, pretože mali malé duchovné postavenie, a ja som sa starala len o to, aby som sa dostala z nebezpečenstva. Bola som naozaj sebecká! Pri pomyslení na to som nováčikov rýchlo dostala do bezpečia. Niektorí sa schovali v priekopách, niektorí v tráve a niektorí v lese. Keď ten pastier odišiel, pokračovali sme v zhromaždení a zariadili sme, aby niektorí bratia strážili. Po zhromaždení sme si dohodli termín ďalšieho zhromaždenia.

Neskôr prijalo Božie dielo posledných dní viac ako sto ľudí. V tom čase bolo nováčikov z týchto dvoch dedín takmer dvesto. Toľko ľudí prichádzajúcich počúvať Božie slová pritiahlo ešte väčšiu pozornosť úradníka, a nariadil nevercom v dedine a dokonca aj žiakom základnej školy, aby hliadkovali na hore. Úradník tiež povedal, že ak nájdu miesto nášho zhromaždenia, každý dostane odmenu sto jüanov. V tom čase boli hliadky nielen v dedine, ale aj na hore. Takže situácia sa stále zhoršovala, ale nováčikovia každý deň naďalej privádzali svojich príbuzných a priateľov, aby si vypočuli Božie slová, a dokonca aj náčelník a zástupca náčelníka z oboch dedín prišli počúvať Božie slová. Pre prenasledovanie zo strany úradníka sme museli neustále meniť miesto zhromaždenia. Niekedy sme sa zhromažďovali na poliach, niekedy na piesčinách, niekedy v lesoch, a niekedy sme museli ísť ďaleko do hôr, aby sme sa zhromaždili. Keď som chodila polievať nováčikov, každý deň som prechádzala okolo domu úradníka. Na svojej trase som sa tomu nemohla vyhnúť, a často som sa obávala, že ma úradník a polícia zbadajú a potom ma zrazu zastavia a zatknú priamo pred jeho bránou. Čo by som robila, keby ma zatkli a moja rodina by sa to dozvedela? Už predtým odporovali mojej viere; neprenasledovali by ma ešte viac, keby vedeli, že ma zatkli? Myšlienka na to, že sa to stane, mi každý deň behala po rozume, a už len pri pomyslení na to som sa veľmi bála. Každý deň, keď som išla polievať nováčikov, som bola ako na ihlách. Keď som prechádzala okolo domu úradníka, ani som nedýchala, a prefrčala som okolo na motorke, neodvážiac sa ani obzrieť. Keď som sa bála, ticho som v srdci volala k Bohu. Spomenula som si na jeden chválospev z Božích slov, „Čo Boh robí dokonalým, je viera“: „V diele posledných dní je od nás požadovaná tá najväčšia viera a láska a môžeme zakopnúť aj kvôli najmenšej neopatrnosti, pretože táto etapa diela sa líši od všetkých predchádzajúcich: Boh zdokonaľuje vieru ľudí, ktorá je neviditeľná a nehmatateľná. Boh robí to, že mení slová na vieru, lásku a život. Ľudia sa majú dostať do bodu, keď zniesli stovky zušľachtení a keď bude ich viera väčšia ako Jóbova, čo si od nich vyžaduje, aby vydržali neuveriteľné utrpenie a najrôznejšie muky, a predsa sa nikdy od Boha neodvrátili. Keď sú podriadení až na smrť a majú veľkú vieru v Boha, potom je táto etapa Božieho diela hotová.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Cesta… (8)) Keď som spievala tento chválospev, cítila som vnútornú silu. Pochopila som, že Boh dovolil, aby táto situácia nastala, aby mi umožnil zažívať Jeho slová a posilniť moju vieru v Neho. Pred príchodom do tejto dediny som mala pocit, že mám v Boha veľkú vieru, ale skutočnosti, ktoré na mňa doľahli, zjavili moje skutočné duchovné postavenie. Videla som, že moja viera v Boha je príliš malá. Boh používal toto prostredie prenasledovania na to, aby zdokonalil moju vieru. Začala som byť ochotná spoliehať sa na Boha, aby som to zažila. Neskôr sa prenasledovanie zo strany úradníka ešte vyostrilo. Povedal dedinčanom, že majú udať každého, koho uvidia zhromažďovať sa, a za udanie jedného veriaceho dostanú odmenu 500 jüanov a za dvoch 1 000 jüanov. Myslela som si, že sú úplne podlí. Vierou v Boha sme nespáchali žiadny zločin, a predsa urobili čokoľvek, aby nás chytili. V srdci som ich skutočne nenávidela. Aby sme sa vyhli odhaleniu, presunuli sme zhromaždenie z desiatej hodiny dopoludnia na šiestu hodinu ráno. Bol december a bolo veľmi chladno, ale nováčikovia aj tak dychtivo prichádzali na zhromaždenia. Niektorí mali vyše 60 rokov a stále vytrvalo chodili na zhromaždenia, niektorí prichádzali s celými rodinami, a niektorí nosili na zhromaždenia do hôr len mesačné bábätká. Keď som videla, že sa aktívne zúčastňujú na zhromaždeniach, bola som hlboko dojatá a zároveň som sa cítila zahanbená, pri pomyslení na to, že moja viera nie je taká silná ako ich. Tiež som nenávidela tento satanský režim, ktorý v snahe zabrániť ľuďom počúvať Božie slová dokonca zmobilizoval všetkých v dedinách, aby hliadkovali a udávali veriacich. Napriek tomu to prácu na evanjeliu vôbec neovplyvnilo a evanjelium Všemohúceho Boha posledných dní sa v tejto oblasti naďalej šírilo. Taktiež nás hliadky ani raz nenašli. Boli sme Bohu skutočne vďační za Jeho ochranu!

Jedného dňa sa môj neveriaci manžel náhle vrátil domov z vojenskej služby. Mal sa vrátiť na Nový rok, ale nečakane tentoraz prišiel domov skôr. Zistil, že nie som doma, a zavolal mi, aby sa opýtal, kam som išla, a povedal mi, aby som sa nasledujúce ráno okamžite vrátila domov. Na druhý deň, keď videl, že som sa nevrátila, mi poslal správu. V tom čase som nemala internet a neodpovedala som mu, a on bol veľmi nahnevaný. Neskôr mi manžel stále volal a naliehal, aby som sa vrátila domov, dokonca sa mi vyhrážal rozvodom, ak sa rýchlo nevrátim. Cítila som sa slabá. Moja rodina už predtým odporovala mojej viere v Boha a svokra často naliehala na manžela, aby sa so mnou rozviedol. Ak sa nevrátim domov, naozaj sa so mnou manžel rozvedie? Cítila som v srdci veľkú bolesť a uvažovala som: „Mám ísť domov len na pár dní?“ Vedela som však, že keď sa vrátim, bude pre mňa ťažké znova odísť. Kto by polieval týchto nováčikov? Prežívala som v srdci veľké muky a nemohla som zabrániť sťažnostiam, ktoré sa mi drali do srdca. „Prečo Boh dopustil, aby sa mi to stalo? Môj manžel ma stále núti ísť domov a hovorí, že ak nepôjdem, rozvedie sa so mnou. Ale ak pôjdem domov, ako si budem môcť plniť povinnosť?“ V srdci som stále uvažovala, aký je Boží úmysel. Ako som uvažovala, zrazu som si spomenula na Božie slová: „Pri určovaní, či ľudia dokážu Boha poslúchať, je najdôležitejšie, či majú vo vzťahu k Nemu nejaké prehnané túžby alebo skryté motívy. Ak od Boha vždy niečo požadujú, dokazuje to, že Ho neposlúchajú. Nezáleží na tom, čo sa ti stane – ak to neprijmeš od Boha a nehľadáš pravdu, vždy sa hádaš, aby si niečo dosiahol, máš neustále pocit, že len ty máš pravdu, a dokonca dokážeš pochybovať o tom, že Boh je pravda a spravodlivosť, potom budeš mať problémy. Takíto ľudia sú najpovýšeneckejší a najviac Bohu vzdorujú. Ľudia, ktorí od Boha vždy niečo žiadajú, Ho nedokážu skutočne poslúchať. Ak máš na Boha požiadavky, dokazuje to, že sa s Ním snažíš uzavrieť dohodu, že si vyberáš svoju vlastnú vôľu a konáš podľa nej. V tomto Boha zrádzaš a chýba ti poslušnosť. Mať na Boha požiadavky je samo osebe nerozumné; ak naozaj veríš, že On je Boh, potom sa od Neho neodvážiť nič požadovať ani sa na to nebudeš cítiť oprávnený, bez ohľadu na to, či svoje požiadavky považuješ za odôvodnené, alebo nie. Ak máš skutočnú vieru v Boha a veríš, že On je Boh, budeš Ho len velebiť a poslúchať, iná možnosť nie je.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Ľudia majú na Boha priveľa požiadaviek) Uvedomila som si, že som presne taká, ako to Boh odhalil. Keď Boh pripravil situácie, ktoré boli v súlade s mojimi želaniami, bola som ochotná sa podriadiť, ale keď nevyhovovali mojim želaniam, nebola som ochotná sa podriadiť a stále som kládla na Boha nerozumné požiadavky. Myslela som si, že keďže konám svoju povinnosť a kážem evanjelium, Boh by mal nado mnou bdieť a chrániť ma pred prenasledovaním a vyrušovaním zo strany manžela a nedovoliť mu prísť domov skôr, lebo keby sa vrátil domov, už by som nemohla kázať evanjelium. Chcela som, aby sa Boh riadil mojimi požiadavkami, a keď to neurobil, sťažovala som sa, že Jeho usporiadania sú nevhodné, a vzdorovito som sa s Ním hádala. Bola som naozaj nerozumná! Predtým, keď som mohla odísť z domu a kázať evanjelium, mala som pocit, že som vyrástla v duchovnom postavení a že som sa už stala schopnou podriadiť sa Bohu. Teraz som konečne jasne videla svoje skutočné duchovné postavenie. Hoci táto vec, ktorá na mňa doľahla, nebola v súlade s mojimi predstavami, bola to pre mňa dobrá príležitosť porozumieť samej sebe.

Myslela som na to, ako títo nováčikovia dychtivo túžia po Božích slovách. Bez ohľadu na to, aké chladné bolo počasie, aká dlhá bola cesta alebo aká hrozná bola situácia, stále vytrvalo prichádzali na zhromaždenia. Keby som sa vrátila domov, kto by ich polieval? Ale keby som sa nevrátila, možno by ma čakal rozvod. Práve keď som zvádzala vnútorný boj, spomenula som si na pasáž Božích slov, o ktorú sa predtým podelil nadriadený: „Si si vedomý bremena, ktoré spočíva na tvojich pleciach, svojho poverenia a zodpovednosti? Kde je tvoj zmysel pre historické poslanie? Ako budeš riadne slúžiť ako pán ďalšieho veku? Máš silný pocit, že si pánom? Ako by sme mali vysvetliť pána všetkých vecí? Je skutočne pánom všetkých živých tvorov a všetkých hmotných vecí na svete? Ako plánuješ postupovať v ďalšej fáze diela? Koľko ľudí čaká, že ich budeš pásť? Je tvoja úloha ťažká? Sú biedni, poľutovaniahodní, slepí a bezradní, nariekajú v temnote – kde je tá cesta? Ako len túžia po svetle pripomínajúcom padajúcu hviezdu, aby náhle zostúpilo a rozptýlilo sily temnoty, ktoré utláčali ľudstvo po toľké roky. Úzkostlivo dúfajú a túžia po ňom vo dne i v noci – kto to môže úplne poznať? Dokonca aj v deň, keď toto svetlo prebleskne, títo hlboko trpiaci ľudia zostávajú uväznení v temnom žalári bez nádeje na oslobodenie. Kedy už nebudú plakať? Hrozné je nešťastie týchto krehkých duší, ktoré nikdy nedostali odpočinok a dlho boli v tomto stave spútané nemilosrdnými putami a zmrazenou minulosťou. A kto počul zvuk ich náreku? Kto videl ich biedny stav? Napadlo ti niekedy, aké zarmútené a znepokojené je Božie srdce? Ako môže zniesť pohľad na nevinné ľudstvo, ktoré Boh stvoril svojimi vlastnými rukami, ako trpí takýmito mukami? Napokon, ľudia sú obeťami, ktoré boli otrávené. A hoci ľudstvo prežilo dodnes, kto mohol vedieť, že ho už dávno otrávil ten zlý? Zabudol si, že si jednou z obetí? Nie si ochotný snažiť sa zo svojej lásky k Bohu o spasenie všetkých týchto preživších? Nie si ochotný venovať všetku svoju silu, aby si sa odvďačil Bohu, ktorý miluje ľudstvo ako svoje telo a krv? Ako presne by si chápal použitie Bohom na to, aby si žil svoj výnimočný život? Naozaj máš odhodlanie a vieru prežiť zmysluplný život zbožného, Bohu slúžiaceho človeka?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Ako by si mal pristupovať k svojmu budúcemu poslaniu?) Boh sa zjavil a koná dielo už toľko rokov, ale mnoho ľudí o tom stále nevie a uctieva falošných bohov, žijúc v satanovom klame. My, ktorí sme prijali Božie evanjelium ako prví, máme zodpovednosť svedčiť im o Božom diele, aby mohli čo najskôr počuť Boží hlas a predstúpiť pred Boha. Keď spätne spomínam na zhromaždenia s týmito nováčikmi, keď sme im čítali Božie slová, bez ohľadu na vek či pohlavie, všetci mali v očiach túžbu, akoby práve videli svetlo prichádzajúce do temného sveta, akoby na príchod svetla čakali veľmi dlho a konečne našli nádej. Dokonca aj keď čelili vládnemu prenasledovaniu a riziku zatknutia a pokuty, aj keď sa museli vydať na dlhú cestu a aj keď niektorí z nich mali len mesačné dieťa, neboli ochotní zmeškať ani jediné zhromaždenie a priali si zhromažďovať sa celý deň, aby počúvali Božie slová. Nebáli sa vládneho prenasledovania, ale skôr sa báli toho, že nebudú môcť počuť Božie slová a zhromažďovať sa. Niektorí nováčikovia povedali: „Sestra, neboj sa. Budeme so satanom bojovať partizánsku vojnu. Ak pôjdu hore na horu, my pôjdeme dole. Nájdeme spôsob, ako sa zhromažďovať.“ Počuť to bolo naozaj dojímavé. Keby som ich takto opustila a spôsobila, že nebudú môcť počuť Božie slová, moje svedomie by ma obviňovalo. Myslela som na to, ako Boh vyjadril toľko právd na očistenie a spásu ľudstva, a ako som si užívala polievanie a zaopatrenie Božími slovami, ako som porozumela mnohým tajomstvám pravdy, a prijala cestu, ako odvrhnúť svoju skazenú povahu. Boh mi toho dal tak veľa a Jeho láska bola taká veľká! Stále som hovorila, že budem dobre konať svoju povinnosť, aby som sa odplatila za Božiu lásku, a že nesklamem Boha ani nezradím Jeho lásku ku mne, ale preto, že som sa bála, že sa so mnou manžel rozvedie, chcela som zanechať svoju povinnosť a opustiť nováčikov. Ani som nepomyslela na to, čo by sa stalo, keby som odišla: vláda by ich naďalej prenasledovala, a vyhrážala by sa, že ak ich chytia, dostanú pokutu alebo budú uväznení. Zoslabli by, začali by byť bojazliví a neodvážili by sa zúčastňovať na zhromaždeniach? Keby nemali niekoho, kto by ich polieval, nezačali by byť pasívni a nestiahli by sa? Tak veľmi túžili po pravde, že na miesto zhromaždenia prichádzali pred svitaním a čakali na mňa, len aby počuli Božie slová. Keby nemohli počuť Božie slová, necítili by trýzeň a bolesť? Keby som len tak odišla, bolo by to voči nim a Bohu správne? Keby som opustila týchto nováčikov zo strachu pred rozvodom a spôsobila, že zoslabnú a odpadnú od viery, nemohla by som sa ukázať pred Bohom! Čím viac som o tom premýšľala, tým viac som sa cítila voči Bohu dlžná.

Neskôr som si spomenula na jednu pasáž slov Všemohúceho Boha: „Keď Boh koná svoje dielo-keď sa Boh stará o človeka a podrobne ho skúma, a keď ho považuje za hodného a schvaľuje ho, satan je mu v pätách v snahe zavádzať ho a spôsobiť mu vážnu ujmu. Keďže Boh si želá tohto človeka získať, satan robí všetko, čo je v jeho moci, aby sa Bohu postavil do cesty, a používa rôzne opovrhnutiahodné spôsoby na to, aby vyrušil a poškodil dielo Boha a dosiahol svoj hanebný cieľ. Aký je to cieľ? Nechce, aby Boh niekoho získal; chce uchmatnúť tých, ktorých si zamýšľa Boh získať, aby ich mohol obsadiť, ovládať a prevziať nad nimi moc, aby ho uctievali a pridali sa k nemu pri páchaní zla s cieľom odporovať Bohu. Nie je to satanov nepoctivý motív? … Súperí s Bohom, plazí sa za Ním s cieľom zničiť celé dielo, ktoré chce Boh vykonať, zmocniť sa tých, ktorých chce Boh získať, a ovládať ich, úplne ich vyhubiť. Ak nebudú vyhubení, stanú sa majetkom satana, aby ich využil – to je jeho cieľ.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný IV) Pri uvažovaní o Božích slovách som si uvedomila, že kamkoľvek ide Božie dielo, tam nasleduje satanovo vyrušovanie. Boh chcel získať tých, ktorí v Neho skutočne verili, ale satan využíval vládu na ich prenasledovanie a nešetril úsilím, aby im zabránil veriť v Boha. Keď satan videl, že takýmto prenasledovaním nemôže dosiahnuť svoj cieľ, zmenil taktiku a prinútil môjho manžela, aby sa mi vyhrážal rozvodom, v snahe donútiť ma opustiť dedinu, pretože takto by nebol nikto, kto by polieval týchto nováčikov. Satanovým cieľom bolo zabrániť im počuť Božie slová a prinútiť ich postupne sa stiahnuť. Je to skutočne opovrhnutiahodné a nehanebné! Keby som sa vrátila domov, nenaletela by som satanovým úskokom? Keď som jasne videla satanov zlovestný úmysel, rozhodla som sa, že budem týchto nováčikov poriadne polievať. Potom som sa modlila k Bohu: „Bože, nejdem domov. Budem sa spoliehať na Teba, aby som dobre polievala nováčikov v týchto dvoch dedinách. Aj keby sa so mnou manžel rozviedol, nevrátim sa.“ Keď som bola pripravená na rozvod, čo som vôbec nečakala, bolo, že hneď na druhý deň mi manžel poslal správu, aby som si na seba dávala pozor. Povedal, že keďže je zima, mala by som sa teplejšie obliekať a byť opatrnejšia pri kázaní evanjelia. Tiež povedal, že sa môžem vrátiť, kedykoľvek budem chcieť, a dokonca mi poslal 4 000 jüanov na nákup zimného oblečenia. Bola som Bohu skutočne vďačná!

V nasledujúcich dňoch, hoci som už nebola tak obmedzovaná manželom, namiesto toho, aby prenasledovanie zo strany úradníka poľavilo, bolo čoraz vážnejšie. Neskôr som počula chválospev s názvom Nasledujúc Krista sa nikdy neobzriem späť, aj keby som mal zomrieť:

Syn človeka posledných dní vyjadruje pravdu a prebúdza nespočetné srdcia. Vidím, že všetky Božie slová sú pravda, preto Ho nasledujem. Satan, veľký červený drak, šialene utláča a zatýka Boží vyvolený ľud. Tí, ktorí nasledujú Krista a konajú svoje povinnosti, tak robia s nasadením svojich životov. Jedného dňa môžem byť zatknutý a prenasledovaný za svedectvo o Bohu. Vo svojom srdci jasne chápem, že toto je prenasledovanie pre spravodlivosť. Jedného dňa môžem byť zatknutý a uväznený za kázanie evanjelia. Toto je utrpenie, ktoré Boh ustanovil pre tých, ktorí Ho nasledujú. Neviem, ako dlho ešte môžem kráčať po tejto ceste kázania evanjelia, ale kým žijem, budem hlásať Božie slová a svedčiť o Kristovi. Vydávam sa len preto, aby som sa usiloval o pravdu a dokončil Božie poverenie. V tomto živote nasledovanie Krista a svedectvo o Ňom napĺňajú moje srdce hrdosťou. Aj keby som nemohol vidieť deň, keď sa kráľovstvo uskutoční, to, že dnes môžem podať svedectvo a ponížiť satana, mi stačí. Boh je so mnou v prenasledovaní a súžení; On je mojou oporou. Možno môj život zmizne ako pominuteľný ohňostroj, ale zomrieť ako mučeník pre Boha znamená podať zvučné svedectvo. Venoval som svoju skromnú silu na šírenie evanjelia o kráľovstve. Nemám žiadne sťažnosti a nič neľutujem. Keďže môžem podať svedectvo o Bohu, môj život nebol márny. Toto je Božie ustanovenie a ja Mu vzdávam chválu a vďaku.

Božie slová sa šíria po celom svete; Kristovo kráľovstvo sa zjavilo medzi ľuďmi. Uprostred pohrôm Boh vytvoril skupinu víťazov, ktorí o Ňom všetci podávajú svedectvo. Temnota sa rozplýva a zjavil sa úsvit spravodlivosti. Boh porazil satana, veľkého červeného draka. Chvála Bohu, ktorý získal slávu!

Nasledujme Baránka a spievajme nové piesne

Po vypočutí tohto chválospevu som bola naozaj dojatá a inšpirovaná. Hoci by ma mohli zatknúť a prenasledovať za polievanie nováčikov v týchto dvoch dedinách – aj keby ma smrť zastihla skôr než uvidím deň Božej slávy – neľutovala by som to. Je to pre mňa veľká česť, že môžem prijať Božie dielo posledných dní a hlásať Jeho evanjelium o kráľovstve. Keď som si to uvedomila, získala som ešte väčšiu vieru zažiť čokoľvek, čo malo prísť.

Úradník sa dozvedel, že sa zhromažďujeme každé ráno o šiestej, a tak si o piatej urobil oheň na dvore a čakal na nás. Keď som prechádzala na motorke okolo jeho domu, vypla som svetlá alebo som vypla motor a tlačila som motorku, zo strachu, že ma uvidí. Keď sme išli na horu, neodvážili sme sa zapnúť baterky, a niekedy, keď pršalo, sme sa zhromažďovali v odľahlých domoch bratov a sestier v dedine. Aby sme sa vyhli odhaleniu, keď sa zhromaždenia skončili, niektorí bratia a sestry niesli domov drevo na kúrenie, zatiaľ čo iní hnali dobytok, a niektorí zbierali divo rastúcu zeleninu, aby si ju vzali domov. Aj keď úradník zapaľoval ohnisko na svojom dvore a čakal na nás, ani raz nás neodhalil. Vedela som, že toto všetko je v Božích rukách a že Boh tomuto úradníkovi zastrel zrak. Vďaka tomu, že som zažila takúto situáciu, som do určitej miery porozumela Božej všemohúcnosti a zvrchovanosti. Neskôr ľudia v týchto dvoch dedinách, okrem úradníka, jeho manželky a niekoľkých ľudí so zlou ľudskou prirodzenosťou, všetci prijali dielo Všemohúceho Boha posledných dní. Dokonca aj úradníkov brat, sestra, švagriná a svokor ho prijali. Nakoniec sme prostredníctvom nich išli kázať evanjelium ľuďom v inej dedine a v tom čase prijalo Božie dielo asi sedemdesiat až osemdesiat ľudí. Bez ohľadu na to, ako nás úradník prenasledoval, títo nováčikovia stále aktívne prichádzali na zhromaždenia, a počet nováčikov sa naďalej zvyšoval. Bol to skutočne výsledok diela Ducha Svätého. Videla som, že bez ohľadu na to, aké metódy satan používa, nemôže zabrániť šíreniu práce na evanjeliu.

Aj keď som v tom čase znášala určité fyzické útrapy a zažila som aj vládne prenasledovanie a manželovo vyrušovanie, čo bolo vtedy dosť bolestivé, veľa som získala. Bohu vďaka!