V júni 2021 ma zvolili za cirkevnú vodkyňu. V tom čase to bolo úprimne dosť nečakané, lebo v porovnaní s ostatnými vodcami som bola dosť mladá a keďže môj vstup do života bol dosť plytký, nevedela som, či túto povinnosť zvládnem. Keď som však videla, koľko bratov a sestier za mňa hlasovalo, mala som pocit, že ma všetci schvaľujú, tak som túto povinnosť prijala. Ďalej som sa aktívne vybavovala pravdou-princípmi a keď som sa stretla s problémami, ktoré som nechápala, rýchlo som hľadala pomoc u ostatných, a tak som postupne lepšie pochopila, ako konať cirkevnú prácu. Jedného dňa mi sestra, s ktorou som spolupracovala, povedala: „Vyšší vodca povedal, že si orientovaná na pokrok a dokážeš aktívne prekonávať ťažkosti. To je celkom dobré.“ Keď som to počula, bola som naozaj šťastná. Nečakala som, že dostanem od vedenia takúto pochvalu. Zdalo sa, že v jeho očiach som človek, ktorý sa usiluje o pravdu a je zameraný na vzostup, a rozhodla som sa, že budem naďalej tvrdo pracovať. Krátko nato sa však v mojej práci začal objavovať jeden problém za druhým. Nadriadení, ktorých som si vybrala, nekonali skutočnú prácu a ja som ich prácu priebežne nesledovala ani na ňu nedohliadala, čo v práci spôsobilo vážne straty. Vodca ma orezal za to, že som vo svojej povinnosti nezodpovedná, a nazval ma úradníčkou, ktorá nechráni prácu cirkvi. Pre svoju nedbanlivosť som pocítila záchvev viny a obávala som sa, čo si o mne vodca pomyslí, a či si bude myslieť, že som pri výbere personálu nedodržala princípy, a prepustí ma, pretože nie som na vodcovstvo vhodná. Čo by si o mne pomysleli moji bratia a sestry, keby ma naozaj prepustili? Povedali by, že sa zmýlili, keď ma zvolili za vodkyňu? Cítila som sa naozaj skormútená. Premýšľala som o tom, ako ma vodca nazval úradníčkou, ktorá je vo svojej povinnosti nezodpovedná. Nechcela som, aby mi prischla táto nálepka, a tak som si pomyslela, že možno ak budem odteraz podávať dobré výkony, zmení moje hodnotenie a bratia a sestry si ma budú vážiť úplne iným spôsobom. Mohli by povedať, že aj keď som bola orezaná, v negativite som sa nepoddala, ale namiesto toho som ďalej normálne konala svoju povinnosť, čo svedčí o tom, že som človekom, ktorý sa usiluje o pravdu. Takto by sa zachovala moja povesť motivovaného človeka orientovaného na pokrok. S týmito vecami na mysli som sa snažila čo najrýchlejšie vyriešiť problémy vo svojej práci.

Neskôr sa vyšší vodca často pýtal na moju prácu, ale ja som už nerobila veci tak priamočiaro ako predtým. Namiesto toho, aby som pri stretnutí s problémami alebo ťažkosťami okamžite vyhľadala vodcu, som sa teraz bála, že objaví niečo iné, čo som neurobila poriadne. Raz sme potrebovali nájsť niekoho, kto by dohliadal na prácu na všeobecných záležitostiach. Prvá mi napadla sestra Khloe, ktorá bola v riešení všeobecných záležitostí dosť skúsená, schopná chrániť záujmy cirkvi, keď sa niečo stalo, a ochotná namáhať sa vo svojich povinnostiach bez strachu z vyčerpania. Potom som si však spomenula, že ju už predtým odvolali z funkcie nadriadenej pre jej arogantnú povahu a neschopnosť spolupracovať s ostatnými. Ak by som ju opäť povýšila a správala by sa rovnako, myslel by si vodca, že neviem rozlišovať a vidím ľudí len takých, akými sa javia? Stále som si nebola istá, či Khloe dokáže opäť prevziať úlohu nadriadenej, priveľmi som sa však bála požiadať vodcu o radu a proces výberu nadriadeného sa neuzavrel. Bola tu aj záležitosť cirkevnej vodkyne Harlow. Šesť bratov a sestier ju spoločne nahlásilo za jej mimoriadnu aroganciu a za to, že využíva svoje postavenie na to, aby ľudí poučovala a potláčala. Išla som za vedúcimi tímov a nadriadenými, aby som sa na túto záležitosť pozrela. Zistila som, že Harlow bola skutočne dosť arogantná a rada ostatných poúčala, ale niektorí tiež tvrdili, že to robila, pretože bratia a sestry porušovali princípy. Pri pohľade na tieto rozdielne hodnotenia som nedokázala vidieť veci jasne. Pomyslela som si, že požiadam o radu vyššieho vodcu. Potom som si ale spomenula na to, ako som urobila niekoľko chýb po sebe pri rozlišovaní ľudí, ako so mnou vodca hovoril v duchovnom spoločenstve o mnohých princípoch a napriek tomu som teraz, čeliac tejto situácii, stále nedokázala ľudí rozlíšiť. Premýšľala som, či by si myslel, že mám slabú kvalitu, že nedokážem pochopiť princípy, nech sa o nich v duchovnom spoločenstve hovorí akokoľvek veľa, a nie som spôsobilá byť vodkyňou. Zaváhala som a pomyslela som si, že by som ju mala najprv viac pozorovať a prepustiť ju, až keď situáciu úplne pochopím.

Jedného dňa vodca zistil problémy s mojím výberom osoby dohliadajúcej na prácu na všeobecných záležitostiach a hovoril v duchovnom spoločenstve o princípoch riešenia takýchto záležitostí. Povedal: „To, že bol človek predtým prepustený, neznamená, že nemôže byť znovu nadriadeným, to závisí od pokánia človeka. Okrem toho, výber nadriadeného pre všeobecné záležitosti je iný než výber cirkevného vodcu. Dôraz sa nekladie na jeho usilovanie sa o pravdu, ale na to, či je to ten správny človek, ktorý dokáže podporovať cirkevnú prácu. Navyše, ak si väčšina ľudí myslí, že má na to talent, môže praktizovať. Ak si nie si istá, môžu s ňou spolupracovať iní bratia a sestry.“ Po svojom duchovnom spoločenstve ma tiež orezal za to, že som túto záležitosť tak dlho odkladala a nehľadala riešenia. Povedal, že som príliš sebecká a nechránim cirkevnú prácu. Nečakala som, že čím viac sa budem snažiť zamaskovať a tajiť veci, tým viac problémov sa odhalí. Nevedomky som si začala viac všímať tón a vyjadrenia ľudí. Keď sa so mnou vodca rozprával, snažila som sa z jeho tónu hlasu odhadnúť, či sa jeho dojem zo mňa zhoršuje, či posudzuje moju vhodnosť ako vodkyne a či mi prestane dávať záväzky. Na moje prekvapenie mi o mesiac neskôr dohodol dohľad nad prácou na videách. Pomyslela som si: „Ak sa mi tentoraz nebude dariť, možno ma naozaj prepustia. Musím sa chopiť tejto príležitosti a podať dobrý výkon.“ Prácu na videách som však nepoznala a keď sa vyskytli problémy, nevedela som, ako ich riešiť. Keď sa vodca opýtal na stav práce, veľmi som znervóznela v obave, že si všimne niečo, čo som neurobila poriadne. Preto som pri podávaní hlásení o práci hlásila len dobré správy a zlé nie, zdôrazňovala som oblasti pokroku a hovorila, že usilovne pracujem na riešeniach pre oblasti, v ktorých sa pokrok nedosahuje. Počas tohto obdobia som pociťovala obrovský tlak. Niekoľkokrát som zvažovala, že sa vodcovi priznám, že túto prácu nezvládam. Obávala som sa však, že ak to urobím, navždy stratím v očiach ostatných svoju jedinú kladnú vlastnosť, ktorou je orientácia na pokrok. Ani som sa nenazdala a prešlo šesť mesiacov a práca, ktorá mala trvať mesiac, sa oddialila o pol roka. Môj stav sa stále zhoršoval. Pri jedení a pití Božích slov som nedostávala žiadne svetlo, stále som bola ospalá a moje modlitby sa zdali byť odlúčené od Boha. Mala som neustály pocit úzkosti a nepokoja.

Raz mi vodca začal klásť dôkladnejšie otázky, prišiel na tieto problémy a prepustil ma. Povedal: „Neusiluješ sa o pravdu a si príliš nafúkaná. Radšej konáš svoju povinnosť sama, nikdy sa neradíš s inými ani u nich nehľadáš a príliš sa staráš o svoju povesť a postavenie! Na základe tvojho dlhodobého správania nemôžeš pokračovať ako vodkyňa.“ Vo chvíli, keď ma prepustili, mi bolo jasné, že na mňa doľahla Božia spravodlivá povaha a obviňovať som mohla len samu seba. Krátko nato som sa dozvedela, že Harlow v cirkvi vyčíňala, vytvárala kliky a potláčala a trápila tých, ktorí ju nenasledovali. V cirkvi vládol zmätok, ľudia začali byť neorganizovaní, až ju nakoniec pre jej zlú ľudskú prirodzenosť izolovali. Zoči-voči tomuto výsledku som bola hlboko znepokojená. Keďže som nedokázala jasne vidieť jej problémy a včas vyhľadať usmernenie, bola vo vedúcej pozícii zlá osoba, ktorá veľmi dlho škodila bratom a sestrám a vážne vyrušovala cirkevnú prácu. Pri úvahách o tom, ako zle som konala svoje povinnosti, ma naplnil pocit viny a cítila som sa príliš zahanbená na to, aby som sa postavila pred bratov a sestry. Stále som sa sama seba pýtala: Ako to, že som takto dopadla? Pokľakla som pred Bohom v modlitbe, prosiac Ho, aby ma osvietil a viedol k tomu, ako skutočne uvažovať o všetkom, čo som urobila, a ako to pochopiť.

Keď som si neskôr prečítala niektoré Božie slová, začala som trochu chápať svoj stav. Všemohúci Boh hovorí: „Ak ste vodcami alebo pracovníkmi, bojíte sa, že sa Boží dom bude pýtať na vašu prácu a dohliadať na ňu? Bojíte sa, že Boží dom objaví prešľapy a pochybenia vo vašej práci a oreže vás? Bojíte sa, že keď Zhora spozná vašu skutočnú kvalitu a duchovné postavenie, bude vás vidieť v inom svetle a nebude vás brať do úvahy pri povyšovaní? Ak máš tieto obavy, dokazuje to, že tvoje motivácie nie sú v záujme cirkevnej práce, pracuješ pre povesť a postavenie, čo dokazuje, že máš povahu antikrista. Ak máš povahu antikrista, máš tendenciu kráčať po ceste antikristov a páchať všetko zlo spôsobované antikristmi. Ak v srdci nemáš strach z toho, že Boží dom dohliada na tvoju prácu, a ak si schopný poskytnúť reálne odpovede na otázky a dopytovanie Zhora bez toho, aby si čokoľvek skrýval, a hovoríš toľko, koľko vieš, potom bez ohľadu na to, či to, čo hovoríš, je správne alebo nie, bez ohľadu na skazenosť, ktorú si odhalil – dokonca aj keby si zjavil povahu antikrista – v žiadnom prípade nebudeš definovaný ako antikrist. Kľúčové je, či si schopný spoznať svoju vlastnú povahu antikrista a či si schopný hľadať pravdu, aby si ten problém vyriešil. Ak si niekým, kto prijíma pravdu, tvoja povaha antikrista sa dá napraviť. Ak veľmi dobre vieš, že máš povahu antikrista, a napriek tomu nehľadáš pravdu, aby si to vyriešil, ak sa dokonca snažíš zatajovať problémy, ktoré sa vyskytnú, alebo o nich klamať a vyhýbaš sa zodpovednosti a ak neprijímaš pravdu, keď si podrobený orezávaniu, potom to je vážny problém a neodlišuješ sa od antikrista. Keď vieš, že máš povahu antikrista, prečo sa jej neodvážiš čeliť? Prečo k tomu nemôžeš pristupovať úprimne a povedať: ‚Ak sa Zhora opýta na moju prácu, poviem všetko, čo viem, a aj keď vyjdú na svetlo zlé veci, ktoré som urobil, a Zhora ma už nebude využívať, keď sa to dozvie, a ja stratím svoje postavenie, aj tak jasne poviem, čo musím?‘ Tvoj strach z dohľadu nad tvojou prácou a z dopytovania ohľadom nej zo strany Božieho domu dokazuje, že svoje postavenie si ceníš viac ako pravdu. Nie je to vari povaha antikrista? Vážiť si postavenie nadovšetko je povaha antikrista.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Ôsmy bod (Druhá časť)) Božie slovo odhalilo môj stav. Toho, že vodca dohliada na moju prácu a pýta sa na ňu, som sa obávala hlavne preto, lebo ma viedli obavy o povesť a postavenie. Bála som sa, že objaví problémy v mojej práci a prepustí ma, ako aj toho, že stratím svoje postavenie. Preto som sa pri odchýlkach a problémoch vo svojej práci snažila všemožne ich zakryť a pokiaľ som si mohla udržať svoju pozíciu, radšej som sa uchýlila ku klamstvu a odďaľovaniu práce. Moja veľká láska k postaveniu zjavila moju povahu antikrista. Cítila som, že bratia a sestry a vodca majú o mne dobrú mienku, preto som chcela podávať dobré výkony vo všetkých aspektoch a udržať si tak pozíciu vodkyne. Pre nezodpovednosť vo svojej povinnosti a absenciu princípov pri výbere ľudí ma niekoľkokrát orezali. Potom som začala premýšľať, či vodca nepovie, že mám nedostatočnú kvalitu a či ma neprepustí, v dôsledku čoho prídem o svoje postavenie. Odtiaľto pramenil môj strach. Začala som sa teda maskovať a zakrývať. Keď vodca sledoval prácu a kládol nejaké otázky, skôr než som odpovedala, odpovede som si niekoľkokrát premyslela v snahe obmedziť odhalenie problémov na minimum. Hlásila som pokrok v práci, problémy som však skrývala. Keď som sa stretla s ľuďmi alebo záležitosťami, ktoré mi neboli jasné, nehľadala som vedenie, ale namiesto toho som sa pretvarovala, aby si vodca myslel, že dokážem zvládnuť a vyriešiť skutočné problémy. Dokonca aj keď sa nejaká práca zasekla a nemohla pokračovať, stále som sa pretvarovala a nehľadala vedenie – všetko s cieľom ochrániť svoje postavenie. Zaslepená obavami o svoju povesť a postavenie som robila jednu chybu za druhou, čo spôsobilo oddialenie množstva práce bez možnosti normálne napredovať. Spomenula som si na Božie slová, ktoré hovoria: „Prečo k tomu nemôžeš pristupovať úprimne a povedať: ‚Ak sa Zhora opýta na moju prácu, poviem všetko, čo viem, a aj keď vyjdú na svetlo zlé veci, ktoré som urobil, a Zhora ma už nebude využívať, keď sa to dozvie, a ja stratím svoje postavenie, aj tak jasne poviem, čo musím?‘ Tvoj strach z dohľadu nad tvojou prácou a z dopytovania ohľadom nej zo strany Božieho domu dokazuje, že svoje postavenie si ceníš viac ako pravdu. Nie je to vari povaha antikrista? Vážiť si postavenie nadovšetko je povaha antikrista.“ Zoči-voči odhaleniu Božích slov som sa cítila hlboko odsúdená. Boh nás učí, že pri podávaní hlásení o práci musíme hovoriť úprimne bez ohľadu na problémy. Aj keď to znamená stratu postavenia, o problémoch musíme hovoriť jasne, nezatajovať ich a čestne ich hlásiť. Moje konanie však bolo presne opačné. Radšej som klamala, pretvarovala sa a podvádzala, obetovala svoju integritu, aby som ochránila svoju povesť a postavenie. Božie slová ma úplne presvedčili, ukázali mi, že to, o čo som skutočne usilovala a čo som si vážila, boli len moja povesť a postavenie.

Neskôr som si prečítala ďalší úryvok z Božích slov: „Antikristi sú vo svojej podstate podlí, v ich srdci nie je čestnosť, láska k pravde ani láska k pozitívnym veciam. Často žijú v tmavých kútoch – nekonajú s postojom čestnosti, nehovoria pravdivo a majú podlé a zradné srdce voči iným ľuďom aj Bohu. Chcú klamať iných ľudí aj Boha. Neprijmú dohľad iných a podrobné skúmanie Bohom už vonkoncom nie. … Keď takí ľudia získajú postavenie, začnú svoje správanie v prítomnosti ostatných ľudí ešte viac utajovať. Chcú chrániť svoje ambície, svoju povesť, svoj imidž a svoje meno, svoje postavenie a dôstojnosť a tak ďalej. Preto nechcú otvorene hovoriť o tom, ako veci robia, ani o pohnútkach, ktoré pri tom majú. Dokonca aj keď urobia chybu, odhalia skazenú povahu alebo keď sú pohnútky a úmysly za ich konaním nesprávne, nechcú sa otvoriť a dovoliť, aby to ostatní zistili, a často si nasadzujú masku nevinnosti a dokonalosti, aby oklamali bratov a sestry. A čo sa týka tých Zhora a Boha, hovoria len pekne znejúce veci a často používajú klamné taktiky a lži, aby si udržali vzťah s tými Zhora. Keď podávajú správy o svojej práci tým Zhora a rozprávajú sa s tými Zhora, nikdy nehovoria nič nepríjemné, aby nikto nemohol odhaliť žiadnu z ich slabých stránok. Nikdy nespomenú, čo spravili dole, žiadne otázky, ktoré sa v cirkvi vyskytli, problémy ani chyby vo svojej práci a ani veci, ktorým nedokážu porozumieť a do ktorých nevidia. Nikdy sa na tieto veci nepýtajú a nehľadajú ich u tých Zhora, namiesto toho len prezentujú obraz a dojem, že sú vo svojej práci kompetentní a že svoju prácu dokážu plne prevziať. Žiadne problémy, ktoré existujú v cirkvi, nehlásia tým Zhora a bez ohľadu na to, aké chaotické veci sa môžu v cirkvi diať, závažnosť nedostatkov, ktoré sa objavili v ich práci alebo čo presne robili dole, opakovane to všetko zatajujú a snažia sa, aby tieto veci tí Zhora nikdy nezachytili a nedopočuli sa o nich, dokonca idú tak ďaleko, že ľudí, ktorí sú s týmito záležitosťami spojení alebo ktorí o nich vedia pravdu, presúvajú na vzdialené miesta v snahe utajiť, čo sa v skutočnosti deje. Čo sú to za praktiky? Čo je to za správanie? Je to druh prejavu, ktorý by mal mať človek usilujúci sa o pravdu? Je veľmi zrejmé, že nie. Takto sa správa démon. Antikristi sa budú zo všetkých síl snažiť utajiť a zakryť všetko, čo by mohlo mať vplyv na ich postavenie alebo povesť, a pred ostatnými ľuďmi a pred Bohom to budú tajiť. Je to klamanie tých, ktorí sú nad nimi a pod nimi.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Jedenásty bod) Boh rozoberá podlú prirodzenosť antikristov. Keď ide o ich vlastné postavenie a povesť, hoci urobili chyby alebo páchali zlo, stále vynakladajú veľké úsilie na to, aby sa zamaskovali, klamali a pretvarovali sa pred ostatnými. Klamú svojich nadriadených aj tých, ktorí sú pod nimi, nikdy nehľadajú pravdu, aby veci vyriešili alebo napravili, ani neuvažujú, ani sa nekajajú. Od svojho orezania som začala mať podozrenie, že vodca má zo mňa zlý dojem. Či už som potom hovorila, konala alebo podávala hlásenia o práci, mojou prvoradou starosťou bolo, ako si udržať svoju povesť a postavenie. Keď som nedokázala ľudí prezrieť a nevedela, ako primerane riešiť situácie, nehľadala som pomoc ani som to vodcovi nenahlásila, namiesto toho som problémy ignorovala a odkladala, čo odďaľovalo prácu. Keď sa pri práci na videách vyskytli ťažkosti a ja som nevedela, ako postupovať, stále som nehľadala usmernenie ani som problémy či skutočnú situáciu poctivo nenahlásila vodcovi. Najviac mi po rozume chodila myšlienka, že ak by som ako vodkyňa tieto problémy nedokázala vyriešiť, mohli by ma prepustiť. Bez ohľadu na dôležitosť svojej práce som si preto naďalej chránila svoju povesť a postavenie, používala som rôzne klamstvá, aby som sa prezentovala ako človek schopný riešiť problémy, čo prácu na videách oddialilo až o šesť mesiacov. V podstate som bezostyšne klamala tých, ktorí boli nado mnou aj podo mnou. Videla som, že moja povaha je skutočne podlá a nečestná! Uvažovala som nad svojimi predchádzajúcimi skúsenosťami v práci vo svete. Vždy, keď vodcovia prišli prácu skontrolovať a zhodnotiť vynikajúce jednotky, len čo sme sa dozvedeli, čo sa kontroluje, pracovali sme nadčas, aby sme doplnili rôzne falošné materiály a takto si s kontrolou poradili a vymazali sme všetky stopy po častiach so slabým výkonom alebo nahlásenými problémami. Týmto spôsobom sa nám zvyčajne podarilo kontrolami prejsť a získať titul „Vynikajúca jednotka“. Pod vplyvom takéhoto zlého trendu sa ľudia už nesústreďujú na to, aby hovorili alebo robili veci čestne, ale sa navzájom klamú a na dosiahnutie svojich cieľov používajú akékoľvek dostupné prostriedky. Pred prijatím Božieho diela posledných dní som nedokázala rozlišovať pozitívne veci od negatívnych. Prispôsobila som sa zlým trendom sveta a žila som bez akejkoľvek ľudskej podoby. Hoci od môjho prijatia Božieho diela posledných dní prešlo už mnoho rokov, jedla a pila som veľa Božieho slova a pochopila som niektoré základy ľudského bytia, vo svojich povinnostiach som sa stále uchyľovala ku klamstvu a pretvárke, aby som si udržala povesť a postavenie. Hlásila som len dobré veci a zlé som vynechávala, čím som sa vedome dopúšťala urážky, klamala Boha a odporovala Mu. Pri tejto úvahe ma premohol strach. Keď som v minulosti počula o správaní antikristov, ktorých Boh odhalil, vždy som si ich spájala s tými, ktorí páchali mnoho zla a boli očividne antikristmi, a nikdy som sa s týmito slovami vážne nestotožnila. Teraz som vďaka odhaleniu Božích slov a zjaveniu faktov videla, že mám skutočne povahu a správania antikrista. Naliehavo som sa vo svojom srdci modlila k Bohu s túžbou po pokání a zmene a s tým, že sa už nechcem takto správať.

Neskôr som si prečítala niekoľko úryvkov z Božích slov, vďaka ktorým som ešte viac pochopila svoje problémy a cestu praktizovania. Všemohúci Boh hovorí: „Niektorých ľudí cirkev povyšuje a rozvíja, dostávajú dobrú príležitosť na výcvik. Je to niečo dobré. Dá sa povedať, že Boh ich pozdvihol a obdaril milosťou. Ako by teda mali konať svoju povinnosť? Prvým princípom, ktorým by sa mali riadiť, je pochopiť pravdu – keď pravde nerozumejú, musia ju hľadať a ak jej ani po samostatnom hľadaní nerozumejú, môžu si nájsť niekoho, kto pravde rozumie, s kým budú hovoriť v duchovnom spoločenstve a hľadať, vďaka čomu bude riešenie problému rýchlejšie a včasnejšie. Ak sa sústredíte len na to, aby ste trávili viac času čítaním Božích slov sami a aby ste trávili viac času uvažovaním o týchto slovách s cieľom dosiahnuť pochopenie pravdy a vyriešiť problém, je to príliš pomalé; ako sa hovorí: ‚Pomalé prostriedky nemôžu riešiť naliehavé potreby.‘ Ak chcete dosiahnuť rýchly pokrok, pokiaľ ide o pravdu, musíte sa naučiť pracovať v harmónii s ostatnými, klásť viac otázok a viac hľadať. Len potom bude váš život rýchlo rásť a problémy budete schopní riešiť pohotovo bez akéhokoľvek zdržania. Keďže ste boli práve povýšení a stále ste v skúšobnej dobe a pravde ešte skutočne nerozumiete ani nemáte pravdu-realitu – keďže vám ešte stále chýba toto duchovné postavenie – nemyslite si, že vaše povýšenie znamená, že máte pravdu-realitu; nie je to tak. Na povýšenie a rozvíjanie vás vybrali iba preto, lebo máte zmysel pre bremeno voči práci a máte kvalitu vodcu. Takýto rozum by ste mali mať. Ak po povýšení a po tom, čo sa stanete vodcom alebo pracovníkom, začnete presadzovať svoje postavenie a veriť, že ste niekým, kto sa usiluje o pravdu a že máte pravdu-realitu – a ak sa tvárite, že rozumiete a že ste duchovní bez ohľadu na to, aké problémy majú bratia a sestry –, potom je to hlúpy spôsob bytia, rovnaký ako u pokryteckých farizejov. Musíte hovoriť a konať pravdivo. Keď nerozumiete, môžete sa opýtať iných alebo hľadať duchovné spoločenstvo Zhora – na tom nie je nič zahanbujúce. Dokonca aj keď sa nepýtate, Zhora bude stále poznať vaše pravé duchovné postavenie a bude vedieť, že vám chýba pravda-realita. Hľadanie a duchovné spoločenstvo je to, čo by ste mali robiť; to je rozum, ktorý by sa mal nachádzať v normálnej ľudskej prirodzenosti, a princíp, ktorého by sa mali držať vodcovia a pracovníci. Nie je to niečo, za čo sa treba hanbiť. Ak si myslíte, že keď ste raz vodcom, je trápne nerozumieť princípom alebo neustále klásť iným ľuďom alebo Zhora otázky a bojíte sa, že sa na vás ostatní budú pozerať zvrchu, a potom sa v dôsledku toho pretvarujete a predstierate, že všetkému rozumiete, že všetko viete, že máte schopnosť pracovať, že môžete vykonávať akúkoľvek cirkevnú prácu a nepotrebujete nikoho, kto by vám pripomínal alebo bol s vami v duchovnom spoločenstve, ani nikoho, aby vás zaopatroval alebo vás podporoval, potom je to nebezpečné a ste príliš arogantní a samospravodliví, príliš vám chýba rozum. Nepoznáte ani svoju vlastnú mieru – nerobí to z vás popleteného človeka? Takí ľudia v skutočnosti nespĺňajú kritériá na to, aby ich Boží dom povyšoval a rozvíjal, a skôr či neskôr budú prepustení a vyradení.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (5)) „Niektorí tiež hovoria: ‚Keď narazíme na ťažkosti alebo problémy, musíme o nich najprv niekoľko dní uvažovať a nahlásiť ich iba vtedy, ak naozaj nevieme nájsť riešenie.‘ Možno sa zdá, že tí, ktorí to hovoria, majú aký-taký rozum, ale nie je pravdepodobné, že tieto dni strávené premýšľaním spôsobia zdržania? Môžete si byť istí, že niekoľko dní premýšľania problém vyrieši? Môžete zaručiť, že to nespôsobí ďalšie zdržanie? Iní hovoria: ‚Ak problém hneď nahlásime, nebude si vari Zhora myslieť, že nedokážeme prekuknúť ani tento drobný problém? Nenazvú nás hlúpymi a neznalými a neorežú nás?‘ Nemajú pravdu, keď to hovoria – bez ohľadu na to, či problém nahlásite alebo nie, hodnota vašej kvality je už zrejmá; Zhora to všetko vie. Myslíte si, že Zhora si vás bude vážiť, ak ten problém nenahlásite? Ak nahlásite problém a nespôsobí to zdržania významných záležitostí, Boží dom vás nebude brať na zodpovednosť. Ak ho však nenahlásite a povedie to ku zdržaniam, budete sa za to priamo zodpovedať, budete okamžite prepustení a už nikdy viac nebudete použití. Aj Boží vyvolený národ vás bude považovať za neznalých, hlúpych, slabomyseľných a duševne nepríčetných, bude vás nenávidieť a navždy vami opovrhovať. … Teraz by ste už všetci mali byť schopní prekuknúť tieto druhy problémov, však? Keď narazíte na problémy, s ktorými si neviete dať rady, rýchlo ich nahláste a o riešeniach hovorte v duchovnom spoločenstve s rozhodovacou skupinou. Ak si s nimi rozhodovacia skupina nevie poradiť, okamžite ich nahláste Zhora; nerobte si starosti s tým či oným, najdôležitejšie je vedieť problém okamžite vyriešiť.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (7)) Božie slová ma prebudili. Byť vodcom je v Božom dome len otázkou praktizovania a rozvíjania. Preto keď sa človek vo svojich povinnostiach stretne so zmätkami a ťažkosťami, musí spolupracovať a diskutovať s ostatnými a hľadať pomoc u nadriadených, aby sa predišlo odďaľovaniu práce. Ak sa človek vždy stavia na piedestál, myslí si, že keď ho vybrali za vodcu, znamená to, že by mal preto chápať pravdu-princípy a mať schopnosť riešiť problémy, a maskuje sa a odmieta hľadať aj vtedy, keď sa stretne s problémami, ktoré nechápe, potom takémuto človeku chýba rozum, príliš si chráni vlastnú povesť a postavenie a môže ľahko odďaľovať cirkevnú prácu. Bola som toho živým príkladom. Vedela som, že moje chápanie pravdy je povrchné a že mi toho veľa chýba, ale myslela som si, že keďže ma vybrali za vodkyňu, mala by som preto chápať pravdu-princípy lepšie než bratia a sestry a mať v porovnaní s nimi väčšie schopnosti pri riešení problémov, a že takto by som si mohla získať bratov a sestry a vyšší vodca by ma mohol schvaľovať. Keď som zastávala tento mylný názor, nemohla som si pomôcť a chcela som sa zamaskovať. Keď sa v mojich povinnostiach objavili problémy, ktoré som nevedela vyriešiť, nikdy som sa nedokázala ozvať a vyhľadať pomoc zo strachu, že by som preto vyzerala nekompetentne a bolo by to trápne, preto som sa vždy snažila vyriešiť problémy sama. Uviazla som v bahne povesti a postavenia, akoby som mala zatemnenú myseľ. Naďalej som sa maskovala a klamala, čo vážne odďaľovalo cirkevnú prácu. Keď som o tom uvažovala, niekoľkokrát som sa silno prefackala a cítila som hlboké výčitky a vinu. Potom som si prečítala tento úryvok z Božích slov: „Bez ohľadu na to, s akými nejasnosťami alebo ťažkosťami sa pri svojej práci stretávate, pokiaľ môžu tieto problémy ovplyvniť Boží vyvolený národ pri konaní jeho povinností alebo brániť normálnemu priebehu cirkevnej práce, mali by sa urýchlene vyriešiť. Ak problém nedokážete vyriešiť sami, mali by ste vyhľadať zopár ľudí, ktorí rozumejú pravde, a vyriešiť ho s nimi. Ak ani to nepomôže, potom musíte na problém upozorniť a nahlásiť ho Zhora, aby sa hľadalo riešenie. To je zodpovednosťou a záväzkom vodcov a pracovníkov.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (7)) Z Božích slov som pochopila jeden princíp. Nech je situácia akákoľvek, vo veciach týkajúcich sa cirkevnej práce a povinností by sa mal každý problém, ktorý ovplyvňuje povinnosti Božieho vyvoleného národa alebo bráni normálnemu napredovaniu cirkevnej práce, včas vyriešiť. O veciach, ktoré nechápeme, by sme sa mali poradiť s kompetentnými ľuďmi a čo najrýchlejšie nájsť riešenia. Ja som však vždy verila, že som tieto problémy pri stretnutí s nimi aktívne skúmala a riešila, nikdy som však nezvažovala, či ich skutočne dokážem vyriešiť, alebo ak by som to aj dokázala, ako dlho by to trvalo, prípadne či by to prácu neoddialilo. Na tieto faktory som nebrala ohľad a nevedomky som premeškala najlepší čas na riešenie týchto problémov. Toto nebolo aktívne vykonávanie práce a už vôbec nie priama konfrontácia s ťažkosťami. Išlo jednoznačne o samostatnú a ľahkovážnu prácu, čo voči práci nebolo zodpovedné, a vážne to odďaľovalo cirkevnú prácu. Bolo to naozaj absurdné a hlúpe! V skutočnosti, keď sa vodcovia pýtajú na prácu alebo či máme nejaké problémy, robia to v nádeji, že otvorene prehovoríme o skutočných problémoch a budeme hľadať duchovné spoločenstvo. To nám pomôže porozumieť pravde, pochopiť princípy a postupne sa naučiť zvládať skutočnú prácu. Je to taká pozitívna vec! Čím viac som o tom premýšľala, tým viac som ľutovala, čo som urobila. Keby som si uvedomila podstatu a dôsledky maskovania sa a zmenila to skôr, nespôsobila by som v práci toľko strát a nepremeškala toľko príležitostí na získanie pravdy.

Raz vodca zariadil, aby som dohliadala na maliarske práce a veľakrát sme hovorili v duchovnom spoločenstve o princípoch a požiadavkách. Mala som pocit, že som tie veci vtedy dobre chápala, ale keď som začala skutočne pracovať, uvedomila som si, že som niektoré podrobnosti nepochopila, a nevedela som, ako mám postupovať. Opäť som pociťovala úzkosť. Keď so mnou vodca hovoril v duchovnom spoločenstve, dôrazne som mu potvrdila, že chápem, ale pri skutočnom konaní práce som nevedela, čo robím. Čo som mala robiť? Chcela som sa znova opýtať vodcu, ale potom som sa zamyslela, či by povedal: „V duchovnom spoločenstve som hovoril tak podrobne a veci som niekoľkokrát zopakoval, akože to stále nechápeš? Zdá sa, že ti naozaj chýba kvalita!“ Takže som sa opäť neodvážila požiadať ho o pomoc. Prešli tri dni a ja som bola veľmi znepokojená, a tak som si kľakla, aby som sa pomodlila k Bohu a povedala Mu o svojom stave. Po modlitbe som premýšľala o svojich skúsenostiach s predchádzajúcimi neúspechmi a spomenula som si na tieto Božie slová: „Bez ohľadu na to, s akými nejasnosťami alebo ťažkosťami sa pri svojej práci stretávate, pokiaľ môžu tieto problémy ovplyvniť Boží vyvolený národ pri konaní jeho povinností alebo brániť normálnemu priebehu cirkevnej práce, mali by sa urýchlene vyriešiť. Ak problém nedokážete vyriešiť sami, mali by ste vyhľadať zopár ľudí, ktorí rozumejú pravde, a vyriešiť ho s nimi. Ak ani to nepomôže, potom musíte na problém upozorniť a nahlásiť ho Zhora, aby sa hľadalo riešenie. To je zodpovednosťou a záväzkom vodcov a pracovníkov.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (7)) Božie slová mi pripomenuli, že ak nebudem rýchlo hľadať pochopenie, práca sa s plynúcimi dňami nedokončí včas a pokrok sa oddiali. Keď som si to uvedomila, rozhodla som sa byť úprimná a nezakrývať sa ani nepretvarovať, nech už ma bude vodca vnímať akokoľvek. Potom som vyhľadala jeho pomoc a on opäť hovoril v duchovnom spoločenstve a problém sa okamžite vyriešil. Bohu som obetovala modlitbu vďaky a chvály. Takéto praktizovanie bolo skutočne príjemné a oslobodzujúce.

Keď uvažujem nad touto skúsenosťou, som Bohu hlboko vďačná za to, že pre mňa usporiadal toľko situácií, ktorými som mala prejsť. Hoci zjavili veľa z mojej skazenosti, boli pre mňa najlepšími príležitosťami, aby som pochopila samu seba. Vďaka odhaleniu, osvieteniu a vedeniu Božích slov som lepšie pochopila samu seba, poučila sa a našla niekoľko spôsobov, ako si dobre plniť svoje povinnosti. Bohu z celého srdca ďakujem.