Wilson, Francúzsko

Keďže sa trochu vyznám v oprave elektronických zariadení, bratia a sestry za mnou často prichádzajú, keď majú problém so svojimi zariadeniami, a ja ich zvyčajne viem opraviť. Raz mal jeden brat problém so svojím zariadením a ja som mu ho pomohol skontrolovať a opraviť. Brat povedal: „Ty sa v tom vyznáš? Kiežby som sa to jedného dňa naučil aj ja.“ Potešilo ma to a povedal som: „Nie je to nič zložité. Keď pochopíš princípy, rýchlo sa to naučíš.“ Brat s obdivom prikývol a ja som pocítil hlbokú hrdosť a nadradenosť.

Raz bratia a sestry potrebovali pomôcť poskladať dva počítače a požiadali ma o pomoc. Pomyslel som si: „Kedysi mali skladanie počítačov na starosti bratia Liam a Michael. Teraz, keď odišli, som jediný, kto sa trochu vyzná v elektronike, ale v skutočnosti som nikdy predtým počítač neskladal. Ak bratia a sestry nakoniec donesú zariadenia a ja ich dobre neposkladám, bude to taká hanba! Bratia a sestry si pomyslia: ‚Myslel som si, že sa vyznáš v elektronike, ale ty nevieš ani poskladať počítač.‘“ Pozrel som si teda niekoľko videonávodov na skladanie počítačov, aby som sa to vopred naučil, a jeden som si našiel, aby som ho rozobral a znova poskladal. Po niekoľkých pokusoch som si v podstate osvojil skladanie a nastavovanie systému počítačov a s úľavou som si vydýchol. Zanedlho priniesol jeden brat počítač, ktorý bol už poskladaný a potreboval len nastaviť systém. Myslel som si, že by to malo byť ľahké. Ale keď som ho začal nastavovať, zistil som, že systém na tomto počítači je trochu iný ako tie, ktoré som nastavoval predtým, a nevedel som sa dostať do rozhrania nastavení. Bál som sa, že ostatní uvidia, že to neviem, a budú sa na mňa pozerať zvrchu, a tak som sa s tým so sklonenou hlavou babral, zatiaľ čo som sa snažil zistiť, ako na to. Po chvíli sa mi to stále nedarilo spustiť a bratia vedľa mňa mi do toho jeden cez druhého ponúkali svoje názory. Niektorí navrhovali tento spôsob, zatiaľ čo iní tvrdili, že by sa to malo robiť inak. Niektorí navrhovali pozrieť si videonávody a iní zase navrhovali zavolať Michaelovi. Tieto návrhy ma znervóznili. Pomyslel som si: „Musím to rýchlo nastaviť. Ak dovolím, aby mi ostatní hovorili, ako to nastaviť, nebudem vyzerať neschopne? Potom sa na mňa bratia určite budú pozerať zvrchu.“ Tak som ich ignoroval a ďalej som to skúšal sám. V tom čase jeden z bratov zavolal Michaelovi. Vôbec som nedával pozor, ale náhodou som počul, ako Michael hovorí: „Podržte toto tlačidlo bez toho, aby ste ho pustili, a mali by ste sa dostať do rozhrania nastavení.“ Urobil som to a reštartoval som ho a čoskoro bolo nastavovanie hotové. Neskôr som uvažoval nad tým, čo som v tejto situácii odhalil, a mal som pocit, že som bol dosť nerozumný. Očividne som nevedel, ako to urobiť, ale neodvážil som sa to priznať a bál som sa, že by sa na mňa ostatní pozerali zvrchu. Keď ostatní žiadali o pomoc, mal som pocit, že popierajú moje schopnosti, a chcel som odolávať. Keď som uvažoval nad tým, čo som odhalil, trochu som sa sám sebe hnusil. Pomyslel som si: „Nabudúce sa už takto nemôžem zakrývať a pretvarovať.“

Na druhý deň som išiel niečo vybaviť a jeden brat mi zavolal, aby som sa ponáhľal späť. Povedal, že treba poskladať jeden počítač a oni to nevedia. Okamžite som pocítil, že ma potrebujú. Pomyslel som si: „Vidím, že bezo mňa sa tu jednoducho nezaobídu! Aj keď som nikdy predtým neskladal počítač, mám základy v opravách a základné princípy by som sa mal rýchlo naučiť. Neskôr im vysvetlím princípy a ukážem im, že stále viem viac.“ Keď som prišiel domov, uvidel som, že tento počítač je iný ako tie, s ktorými som mal do činenia predtým, a trochu som spanikáril. Premýšľal som: „Ak priznám, že som takýto typ počítača nikdy neskladal, nepovedia si: ‚Takže sú veci, ktoré nevie?‘ a nebudú sa na mňa pozerať zvrchu?“ Tak som im začal vysvetľovať princípy skladania a ovládania podľa toho, čo som vedel z minulosti, ale keď som ho skladal, nebol som si istý, či to robím správne. Bol som taký nervózny, že som sa začal potiť. Chcel som zavolať Liamovi a poprosiť o radu, ale jednoducho som sa nedokázal prinútiť požiadať o pomoc. Pomyslel som si: „Bratia a sestry si myslia, že viem, ako na to, ale ak Liama požiadam o pomoc, určite si budú myslieť, že moje zručnosti nie sú dosť dobré. Vážili by si ma stále? Stále by za mnou chodili po pomoc? Nie, nemôžem dovoliť, aby sa na mňa bratia a sestry pozerali zvrchu. Prídem na to sám. Mal by som to vedieť vyriešiť.“ Tak som čítal manuál a zároveň som podľa svojej predošlej metódy pripájal káble a testoval to. Ale hneď ako som pripojil káble a zapol napájanie, z počítačovej skrine vyšiel dym a ja som napájanie rýchlo odpojil. Brat Charlie sa spýtal: „Čo sa stalo?“ Tvár mi očervenela a povedal som: „Možno som zle zapojil káble a spálil som obvodovú dosku.“ Aby som si našiel únikovú cestu, povedal som: „Zoberiem si multimeter a skontrolujem, či je spálená.“ Keď som sa vrátil do izby, v hlave som mal zmätok a pomyslel som si: „Ako sa to stalo? Nielenže som ho neposkladal, ale ešte som aj spálil obvodovú dosku. Taká hanba. Nechcem sa nikomu ukázať na oči. Keby som vedel, že sa to stane, zavolal by som Liamovi a požiadal o radu a toto by sa nestalo.“ Čím viac som o tom premýšľal, tým viac som ľutoval, čo som urobil, a chcel som si dať facku. Keď som vyšiel z izby, Charlie už telefonoval s Liamom, ktorý mu povedal, ako pripojiť káble. Riešenie bolo v skutočnosti veľmi jednoduché, ale mňa to nenapadlo. V tej chvíli som pocítil veľkú ľútosť a pomyslel som si: „Keby som sa nechal niekým viesť, nešiel by som zlou cestou, ale teraz, keď je obvodová doska spálená, ju budeme musieť vymeniť. Oddiali to používanie počítača bratmi a sestrami pri plnení ich povinností.“

Neskôr som uvažoval a pýtal sa sám seba: „Akú skazenú povahu som odhalil pri týchto dvoch prípadoch nastavovania systému a skladania počítača?“ Porozprával som sa o svojom stave s jedným bratom a on na to poukázal: „Keď sa trochu vyznáme v nejakej zručnosti, správame sa povýšenecky. To je, ako keby sme si sami pod sebou pílili konár.“ Keď som to počul, uvedomil som si, že toto je môj problém, a tak som si vyhľadal Božie slová, ktoré sa toho týkali. Boh hovorí: „Stáť na správnom mieste ako stvorená bytosť a byť obyčajným človekom: je to ľahké? (Nie je to ľahké.) V čom spočíva tá náročnosť? Je v tomto: ľudia majú stále pocit, že na hlave majú mnohé svätožiary a tituly. Tiež si privlastňujú identitu a postavenie veľkých osobností a nadľudí a zapájajú sa do všetkého toho predstieraného a falošného praktizovania a predvádzania sa navonok. Ak sa týchto vecí nezbavíš, ak sa tvoje slová a skutky stále obmedzujú a riadia týmito vecami, potom bude pre teba ťažké vstúpiť do reality Božieho slova. Bude ťažké nebyť netrpezlivý pri hľadaní riešení ohľadne vecí, ktorým nerozumieš, častejšie predkladať takéto záležitosti pred Boha a obetovať Mu úprimné srdce. Nebudeš toho schopný. Tieto veci ťa zväzujú a bránia ti prísť pred Boha práve preto, lebo tvoje postavenie, tvoje tituly, tvoja identita a všetky podobné veci sú falošné a nepravdivé, idú proti Božím slovám a sú s nimi v rozpore. Čo ti tieto veci prinášajú? Vďaka nim sa vieš dobre pretvarovať, predstierať, že rozumieš, predstierať, že si bystrý, predstierať, že si veľkou osobnosťou, predstierať, že si významným človekom, predstierať, že si schopný, predstierať, že si múdry, a dokonca predstierať, že všetko vieš, všetko dokážeš a všetkého si schopný. Ostatní ťa budú vďaka tomu uctievať a obdivovať. Prídu za tebou so všetkými svojimi problémami, budú sa na teba spoliehať a budú k tebe vzhliadať. Je to teda rovnaké, akoby si sa sám kládol na oheň a nechával sa grilovať. Povedzte Mi, je príjemné nechať sa grilovať? (Nie.) Nerozumiete, no neodvážite sa povedať, že nerozumiete. Nevidíte do niečoho, ale neodvážite sa povedať, že do toho nevidíte. Očividne ste urobili chybu, ale neodvážite sa priznať si to. Vaše srdce trpí, ale neodvážite sa povedať: ‚Tentokrát to je naozaj moja vina, mám voči Bohu a svojim bratom a sestrám dlh. Božiemu domu som spôsobil takú veľkú škodu, ale nemám odvahu pred všetkých sa postaviť a priznať si to.‘ Prečo nemáte odvahu hovoriť? Veríte: ‚Musím žiť podľa povesti a svätožiary, ktorú mi dali moji bratia a sestry, nemôžem zradiť ich veľkú úctu a dôveru, ktorú ku mne majú, a už vôbec nie horlivé očakávania, ktoré odo mňa mali toľké roky. Preto musím pokračovať v pretvárke.‘ Ako takáto pretvárka vyzerá? Úspešne zo seba robíte veľkú osobnosť a nadčloveka. Bratia a sestry chcú prísť za tebou, aby sa ťa pýtali, radili sa s tebou a dokonca sa od teba doprosujú rady v súvislosti s akýmikoľvek problémami, ktorým čelia. Zdá sa, že bez teba nedokážu ani žiť. Nie je však tvoje srdce utrápené? Niektorí ľudia toto trápenie, samozrejme, necítia. Antikristi toto trápenie necítia. Namiesto toho v tom nachádzajú potešenie a myslia si, že ich postavenie je nadovšetko. Priemerný, normálny človek sa však trápi, keď ho opekajú na ohni. Má pocit, že neznamená vôbec nič, rovnako ako obyčajný človek. Neverí, že je silnejší ako ostatní. Nielenže si nemyslí, že nedokáže vykonať žiadnu praktickú prácu, ale aj že bude zdržovať dielo cirkvi a zdržovať Boží vyvolený národ, a tak zoberie vinu na seba a odstúpi. To je človek s rozumom. Je tento problém ľahké vyriešiť? Pre ľudí s rozumom je ľahké ho vyriešiť, ale pre tých, ktorí nemajú rozum, je to ťažké. Ak si po získaní postavenia bez hanby užívaš výhody postavenia s výsledkom, že budeš odhalený a vyradený, pretože nedokážeš konať skutočnú prácu, spôsobil si si to sám a dobre ti tak! Nezaslúžiš si ani kúsok ľútosti alebo súcitu. Prečo to hovorím? Pretože trváš na tom, aby si stál na vysokom mieste. Sám sa vystavuješ ohňu, aby si sa upiekol. Svoju ranu si si spôsobil sám.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Vážiť si Božie slová je základom viery v Boha) Keď ma Božie slová zjavili, hlboko som sa zahanbil. Aby som si udržal svoje postavenie v očiach ľudí, neustále som sa len pretvaroval. Hoci som sa trochu vyznal v opravách, v skutočnosti som nikdy počítač neskladal. Keď ma bratia a sestry požiadali, aby som montoval počítače, bál som sa, že sa na mňa budú pozerať zvrchu, tak som si to vopred naštudoval a precvičil. Potom som trochu pochopil princípy skladania počítačov. Ale existuje veľa rôznych konfigurácií a ja som úplne nerozumel ich jednotlivým správaniam a rozdielom medzi nimi. Aby sa na mňa bratia a sestry nepozerali zvrchu, pri stretnutí s počítačmi, ktoré som nikdy predtým nenastavoval ani neskladal, som sa neodvážil priznať, že to neviem. Bál som sa, že povedia: „Nemal by si sa vyznať v elektronických zariadeniach? Ako to, že nevieš ani poskladať počítač?“ Aby som si medzi bratmi a sestrami udržal imidž človeka, ktorý sa vyzná v elektronike a technike, stále som sa zakrýval a pretvaroval. Pri prvom počítači som sa neodvážil priznať pravdu, hoci som ho očividne nevedel nastaviť. Sklonil som hlavu a snažil som sa na to prísť sám. Keď jeden brat telefonoval o pomoc, ani som nechcel počúvať. Neskôr, pri skladaní ďalšieho počítača, som sa ešte viac povyšoval. Myslel som si, že oni tomu nerozumejú a ja áno, tak som sa pasoval za „učiteľa“ a vysvetľoval som im princípy a ako ho poskladať. Jasne som vedel, že tento počítač je iný ako tie, ktoré som skladal predtým, a že použitie predchádzajúceho spôsobu zapojenia možno nebude fungovať, a rozmýšľal som, že zavolám Liamovi a požiadam o radu, ale bál som sa, že v očiach bratov a sestier stratím dobrý imidž človeka, ktorý sa vyzná v elektronike a technike. A tak som sa so zaťatými zubami snažil vysvetľovať a zapájať káble, až z počítača nakoniec vyfučal obláčik čierneho dymu. Moja pretvárka bola úplne odhalená a už som sa nemohol ďalej pretvarovať. Nielenže ma bratia a sestry prekukli, ale ešte som aj spálil základnú dosku. Bratia a sestry ju tak dlhšie nemohli používať na svoje povinnosti. Až vďaka odhaleniu v Božích slovách som si uvedomil, že žijem v satanskej povahe a nedokážem povedať ani jedno úprimné slovo. Neustále som sa zakrýval a pretvaroval a snažil som sa udržať si svoj dobrý imidž človeka, ktorý sa vyzná v elektronike a technike. Tým, že som sa takto pretvaroval, som nielenže neskryl svoje nedostatky a chyby, ale nakoniec som sa namiesto toho odhalil taký, aký naozaj som, čím som všetkým umožnil vidieť, že tejto technológii v skutočnosti nerozumiem. Ešte jasnejšie tiež videli, aký som nečestný a pokrytecký. Nakoniec som si úplne zničil charakter. Vtedy som si uvedomil, aký som bol hlúpy, že som sa pretvaroval.

Neskôr som ďalej uvažoval a pýtal sa sám seba: „Aká skazená povaha ma nútila, aby som sa stále pretvaroval?“ Potom som si prečítal tento úryvok z Božích slov: „Čo je to za povahu, keď ľudia vždy predstierajú, vždy sa prikrášľujú, vždy sa naparujú, aby k nim ostatní vzhliadali a nemohli vidieť ich chyby a nedostatky, a keď sa vždy snažia ukazovať ľuďom svoju najlepšiu stránku? Je to arogancia, pretvárka, pokrytectvo, je to povaha satana, je to niečo podlé. Vezmite si členov satanského režimu: bez ohľadu na to, ako veľmi sa hádajú, súperia alebo zabíjajú v temnote, nikto nemá dovolené ich nahlásiť alebo odhaliť. Boja sa, že ľudia uvidia ich démonickú tvár, a robia všetko pre to, aby ju zakryli. Na verejnosti robia všetko pre to, aby sa vykreslili v pozitívnom svetle, hovoria, ako veľmi milujú ľudí, akí sú veľkí, slávni a neomylní. Taká je prirodzenosť satana. Najvýraznejšou črtou satanovej prirodzenosti je ľstivosť a klamstvo. A čo je cieľom tejto ľstivosti a klamstva? Oklamať ľudí, zabrániť im vidieť jeho podstatu a pravú tvár, a tak dosiahnuť cieľ predĺžiť jeho vládu. Obyčajným ľuďom možno chýba takáto moc a postavenie, ale aj oni si želajú, aby na nich ostatní mali priaznivý názor, aby si ich ľudia vysoko cenili a aby ich vo svojom srdci povýšili na vysoké postavenie. Je to skazená povaha, a ak ľudia nechápu pravdu, nie sú schopní to rozpoznať. Skazené povahy sa rozpoznávajú najťažšie zo všetkého: rozpoznať vlastné chyby a nedostatky je ľahké, ale rozpoznať vlastnú skazenú povahu nie je. Ľudia, ktorí nepoznajú samých seba, nikdy nehovoria o svojich skazených stavoch – vždy si myslia, že sú v poriadku. A bez toho, aby si to uvedomovali, sa začnú predvádzať: ‚Počas všetkých rokov viery som podstúpil toľko prenasledovania a vytrpel som toľko útrap. Viete, ako som to všetko prekonal?‘ Je to arogantná povaha? Aká je motivácia za ich predvádzaním sa? (Aby o nich ľudia mali vysokú mienku.) Aký je ich motív, keď sa snažia dosiahnuť, aby o nich mali ľudia vysokú mienku? (Chcú získať postavenie v mysli týchto ľudí.) Keď získaš postavenie v mysli niekoho iného, tak keď je potom takýto človek v tvojej spoločnosti, je voči tebe úctivý a pri rozhovore s tebou je obzvlášť zdvorilý. Vždy k tebe vzhliada, vo všetkom ti dáva prednosť, ustupuje ti, lichotí ti a poslúcha ťa. Vo všetkých veciach ťa vyhľadáva a necháva ťa rozhodovať. A ty z toho máš pocit radosti – máš pocit, že si silnejší a lepší ako ktokoľvek iný. Každý má tento pocit rád. Je to pocit, že človek má postavenie v srdci niekoho iného; ľudia si ho chcú dopriať. Preto ľudia súperia o postavenie a všetci si želajú, aby získali postavenie v srdci ostatných, aby si ich ostatní vážili a uctievali ich. Keby z toho nemohli mať takýto pôžitok, neusilovali by sa o postavenie.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Princípy, ktorými by sa malo riadiť správanie človeka) Skrze Božie slová som si uvedomil, že túžba neustále sa zakrývať a pretvarovať je poháňaná arogantnými a klamlivými povahami. Moja arogantná povaha ma núti vyhľadávať obdiv a uctievanie ostatných a moja klamlivá povaha ma vedie k tomu, aby som maskoval svoje nedostatky a chyby a ukazoval len svoju dobrú stránku v snahe získať obdiv ostatných. Je to ako ČKS, ktorá je zručná v zakrývaní a prikrášľovaní záležitostí. Bez ohľadu na to, aké intenzívne môžu byť ich vnútorné boje alebo koľko zlých vecí urobili, nikdy nedovolia médiám, aby o tom informovali, pretože sa boja, že ľudia uvidia ich démonickú tvár a prestanú ich podporovať. Využívajú tiež médiá, aby zo všetkých síl propagovali a oslavovali svoj imidž veľkosti, slávy a správnosti, čím klamú a zavádzajú ľud s cieľom navždy mu vládnuť. Je to naozaj opovrhnutiahodné a podlé! Aj ja som pri skladaní počítačov odhalil satanskú povahu. Aby som si ochránil svoju hrdosť a postavenie, nepriznal som sa k tomu, čo som nevedel alebo nedokázal. Zakryl som všetky svoje nedostatky a chyby a tváril som sa, že všetko viem a všetko dokážem. To všetko preto, aby ma ostatní obdivovali. Nebolo toto všetko zakrývanie a pretvarovanie sa klamaním a zavádzaním bratov a sestier? Nebol som rovnako opovrhnutiahodný a podlý ako satan? Keď som o tom uvažoval, cítil som sa naozaj nehanebne. Neustále som sa usiloval o to, aby ma ostatní obdivovali a uctievali, aby sa točili okolo mňa, aby za mnou so všetkým chodili a aby sa ku mne správali s úctou a zdvorilosťou. Keď mi bratia volali, hovorili, že nevedia poskladať počítač, a požiadali ma, aby som to urobil, a ja som v tej chvíli pocítil, že ma potrebujú. Hneď som sa cítil lepší ako oni a moja márnivosť bola veľmi uspokojená. Práve preto, že som si ten pocit užíval, som robil všetko, čo som mohol, aby som sa zakryl a pretvaroval, aby ma ľudia obdivovali.

Tak som premýšľal: „Ak sa budem naďalej usilovať o povesť a postavenie a užívať si, že ma ostatní obdivujú, aké budú následky?“ Prečítal som si tieto Božie slová: „Boh neznáša nič väčšmi, ako keď sa ľudia usilujú o postavenie, a vy oň napriek tomu stále zaťato súperíte, neochvejne si ho ctíte a chránite a vždy sa ho snažíte získať pre seba. Vari nie je v tomto všetkom akýsi druh nepriateľstva voči Bohu? Postavenie ľuďom neurčuje Boh; Boh poskytuje ľuďom pravdu, cestu a život, tak aby sa nakoniec stali stvorenými bytosťami podľa normy, malé a bezvýznamné stvorené bytosti – nie niekto, kto má postavenie a prestíž a koho uctievajú tisíce ľudí. A tak nezáleží na tom, z akej perspektívy sa na to pozeráme, hľadanie postavenia je slepá ulička. Je jedno, aké rozumné ospravedlnenie máš pre svoje usilovanie sa o postavenie, táto cesta je aj tak nesprávna a Boh ju neschvaľuje. Nezáleží na tom, ako veľmi sa snažíš alebo akú vysokú cenu platíš, ak túžiš po postavení, Boh ti ho nedá; ak ti ho Boh nedá, nepodarí sa ti vybojovať si ho a ak budeš v boji pokračovať, výsledok bude len jeden: budeš zjavený a vyradený a ocitneš sa v slepej uličke. Rozumieš tomu, však?“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Tretia časť)) Božie slová jasne uvádzajú prirodzenosť a následky úsilia o povesť a postavenie. Neustále sa usilovať o povesť a postavenie je v podstate odporovaním Bohu a výsledkom je slepá ulička. Pretože my ľudia sme len malé stvorené bytosti, mali by sme uctievať Boha, vzhliadať k Nemu a čestne a poslušne si plniť svoje povinnosti. To je svedomie a rozum, ktoré by ľudia mali mať. Boh v posledných dňoch vyjadril pravdu. Chce, aby sa v nás Jeho slová zakorenili a stali naším životom, aby sme mohli žiť normálnu ľudskú prirodzenosť a stať sa stvorenými bytosťami na požadovanej úrovni. Boh nechce, aby sa ľudia počas konania svojej povinnosti usilovali o povesť, postavenie alebo o obdiv ostatných. Ak by som sa neustále pretvaroval, usiloval sa o povesť a postavenie a nekajal sa, nemenil sa ani nepraktizoval pravdu, potom by ma Boh nakoniec určite odhalil a vyradil. Spomenul som si na tých antikristov, ktorých Boží dom vypudil. Väčšina z nich sa usilovala o povesť a postavenie. Neváhali poškodiť a vážne narušiť a vyrušiť prácu cirkvi, čo nakoniec viedlo k ich vypudeniu. Keď som si uvedomil vážnosť tohto problému, modlil som sa k Bohu. Bol som ochotný zmeniť svoj stav a prestať sa usilovať o obdiv ľudí. Chcel som byť len malou, čestnou stvorenou bytosťou.

Neskôr som si prečítal ďalší úryvok z Božích slov: „Ak nechceš sedieť na ohni a piecť sa, mal by si sa vzdať všetkých týchto titulov a svätožiar a povedať bratom a sestrám o pravých stavoch a myšlienkach vo svojom srdci. Takto sa k tebe bratia a sestry môžu správať správne a ty sa nemusíš pretvarovať. Teraz, keď si sa otvoril a objasnil svoj pravý stav, necíti sa tvoje srdce pokojnejšie, uvoľnenejšie? Prečo kráčať s takým ťažkým bremenom na chrbte? Ak odhalíš svoj pravý stav, budú na teba bratia a sestry naozaj pozerať zvrchu? Naozaj ťa opustia? Rozhodne nie. Naopak, bratia a sestry ťa schvália a budú ťa obdivovať za to, že sa odvážiš povedať, čo máš na srdci. Povedia, že si čestný človek. Nebude to prekážať tvojej práci v cirkvi a nebude to mať na ňu ani najmenší negatívny vplyv. Ak bratia a sestry naozaj uvidia, že máš ťažkosti, dobrovoľne ti pomôžu a budú s tebou spolupracovať. Čo povieš? Nebolo by to tak? (Áno.) Vždy sa pretvarovať, aby k tebe ostatní vzhliadali, je tá najhlúpejšia vec. Najlepší prístup je byť obyčajným človekom s normálnym srdcom, byť schopný sa čisto a jednoducho otvoriť Božiemu vyvolenému národu a často viesť úprimné rozhovory. Nikdy neprijímaj, keď k tebe ľudia vzhliadajú, obdivujú ťa, prehnane ťa chvália alebo hovoria lichotivé slová. Všetky tieto veci by si mal odmietnuť. … Ako by si mal praktizovať, aby si bol bežným, obyčajným, normálnym človekom? Po prvé, mal by si poprieť a pustiť tie veci, ktorých sa držíš a o ktorých si myslíš, že sú také dobré a cenné, ako aj tie povrchné, pekné slová, ktorými ťa ostatní obdivujú a chvália. Ak máš vo svojom srdci jasno v tom, aký si človek, aká je tvoja podstata, aké sú tvoje nedostatky a akú skazenosť odhaľuješ, mal by si o tom otvorene hovoriť v duchovnom spoločenstve s ostatnými ľuďmi, aby mohli vidieť, aký je tvoj pravý stav, aké sú tvoje myšlienky a názory, aby vedeli, aké poznanie o takýchto veciach máš. V žiadnom prípade sa nepretvaruj ani si nenasadzuj masku, neskrývaj svoju vlastnú skazenosť a nedostatky pred ostatnými, aby o nich nikto nevedel. Tento druh falošného správania je prekážkou v tvojom srdci a je to tiež skazená povaha a môže ľuďom zabrániť v pokání a zmene. Musíš sa modliť k Bohu a predložiť na úvahu a rozbor tie falošné veci, ako je chvála, ktorú ti dávajú ostatní, sláva, ktorou ťa zasypávajú, a koruny, ktoré ti udeľujú. Musíš vidieť ujmu, ktorú ti tieto veci spôsobujú. Takto spoznáš svoju vlastnú mieru, dosiahneš sebapoznanie a už sa nebudeš považovať za supermana alebo nejakú veľkú postavu. Keď už budeš mať takéto sebapoznanie, bude pre teba ľahké prijať pravdu, prijať do svojho srdca Božie slová a to, čo Boh od človeka žiada, prijať spásu, ktorú ti ponúka Stvoriteľ, vytrvalo byť obyčajným človekom, niekým, kto je úprimný a spoľahlivý, a nadviazať normálny vzťah medzi sebou – stvorenou bytosťou a Bohom – Stvoriteľom. To je presne to, čo Boh od ľudí žiada, a je to niečo, čo je pre nich úplne dosiahnuteľné.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Vážiť si Božie slová je základom viery v Boha) Božie slová napravili moje mylné myšlienky a názory a ukázali mi cestu praktizovania. Predtým som sa vždy obával, že ak odhalím svoje nedostatky a chyby, ľudia sa na mňa budú pozerať zvrchu, a tak som sa vždy zakrýval a pretvaroval. Ale pravdou bolo, že aj keď som sa pretvaroval a nič nehovoril, moji bratia a sestry už aj tak vedeli, čo som zač, a keby som vedel hovoriť úprimne a odhaliť svoje nedostatky, nepozerali by sa na mňa zvrchu. Namiesto toho by videli, že praktizujem čestnosť, a takýto postoj by rešpektovali a ocenili. Rozhodol som sa zakrývať a pretvarovať sa a neodvážil som sa odhaliť to, čo som nevedel alebo nedokázal. Výsledkom bolo, že keď vyšla pravda najavo, nielenže som nezískal obdiv bratov a sestier, no zosmiešnil som sa, takže ma ostatní nemali radi a pohŕdali mnou. Teraz som si uvedomil, že môj názor bol nesprávny a hlúpy a že musím týmto myšlienkam vzdorovať a praktizovať podľa Božích slov. V skutočnosti majú všetci normálni ľudia svoje nedostatky a chyby. Aj keď niekto pracoval v určitej oblasti mnoho rokov a stal sa v nej vysoko kvalifikovaným, stále sú chvíle, keď niečo nevie. Mať nedostatky a chyby nie je nič, za čo by sa mal človek hanbiť. Ak by niekto vedel všetko a dokázal všetko, bol by nadčlovek. Navyše, pretože som si myslel, že sa v skupine najviac vyznám v elektronike, a k tomu sa pridala chvála ostatných, začal som sa správať povýšenecky, ale z profesionálneho hľadiska som stále poznal len základy. Keď si spomeniem na to, keď tu bol Liam, v elektronických zariadeniach sa vyznal viac a v porovnaní s ním som bol oveľa menej zručný. No aj on sa musel radiť so znalejšími bratmi a sestrami o určitých zariadeniach, ktorým nerozumel, čím sa môj nedostatok vedomostí ešte viac zviditeľnil. Takže bez ohľadu na to, ako sa na to človek pozrie, nemal som sa povyšovať. Namiesto toho som mal správne čeliť svojim nedostatkom a chybám a byť otvorený voči všetkým, aby ma mohli pochopiť. To by bolo rozumné správanie.

Neskôr sa pokazilo ďalšie zariadenie a jeden brat ma požiadal, aby som ho pomohol opraviť. Po kontrole som usúdil, že je chybná jedna súčiastka, a vymenil som ju, ale po otestovaní to stále nefungovalo. Pracoval som na tom ešte chvíľu, ale stále som to nevedel opraviť. Potom som si pomyslel: „Posúdil som problém zle? Mám zavolať Michaelovi a požiadať o radu? Predtým na tomto type zariadenia pracoval viac, takže sa s týmto problémom možno stretol.“ Ale potom som si pomyslel: „Ak to nedokážem vyriešiť a budem musieť požiadať o pomoc, bratia a sestry si určite budú myslieť, že nie som dosť zručný, a už ma nebudú obdivovať. Nemôžem dovoliť, aby sa na mňa pozerali zvrchu. Ak to budem ďalej skúšať, mal by som na to prísť sám.“ Keď mi tá myšlienka napadla, uvedomil som si, že sa opäť snažím zakryť a pretvarovať, tak som sa v srdci modlil: „Bože, na tomto type stroja som veľa nepracoval a nie som si istý, v čom je problém. Bojím sa, že sa na mňa bratia budú pozerať zvrchu, a chcem sa opäť pretvarovať. Bože, prosím, veď ma, aby som bol čestným človekom, aby som bol schopný čeliť svojim nedostatkom a chybám a aktívne hľadal pomoc u ostatných.“ Po modlitbe som zavolal Michaelovi a požiadal o radu. Na základe jeho rady som to skontroloval, identifikoval koreň problému a rýchlo som to opravil. Keď som takto praktizoval, cítil som sa uvoľnene a slobodne. Na jednej strane som nezdržiaval bratov a sestry pri používaní zariadenia na ich povinnosti a na druhej strane som vedome praktizoval trochu pravdy tým, že som sa opäť nezakrýval a nepretvaroval. Vedenie Božích slov mi dalo správny cieľ, o ktorý sa mám usilovať. Som ochotný usilovať sa o pravdu a praktizovať ju, čestne konať svoje povinnosti a byť stvorenou bytosťou, ktorá spĺňa normu.