V decembri minulého roka som čelila orezávaniu za svoju nezodpovednosť pri konaní svojich povinností. Uvažovala som a potom som si uvedomila, že v tom čase som svoje povinnosti skutočne vykonávala nezodpovedne. Ako cirkevná vodkyňa som kontrolovala len prácu s textom a ignorovala všetky ostatné úlohy, za ktoré som nebola priamo zodpovedná alebo ktoré nemali vplyv na moju povesť a postavenie. Hoci som svoj čas mohla využiť efektívnejšie a kontrolovať viac práce, považovala som to za otravné a únavné, takže som nebola ochotná vynakladať dodatočné úsilie. Preto som nevedela o tom, že úlohy týkajúce sa videí meškajú. Naozaj som neodvádzala skutočnú prácu. Keďže som videla, že Boží dom ma neprepustil a umožnil mi pokračovať v konaní mojich povinností, pomyslela som si: „Musím sa skutočne kajať a splatiť svoj dlh.“

Následne som počas dňa kontrolovala natáčanie videí so skúsenostnými svedectvami a v noci som prechádzala dokumenty. Každý deň som mala nabitý program. Aj keď som mala menej voľného času, každý deň ma napĺňal. Neskôr som každú noc zostávala hore do druhej alebo tretej ráno a vstávala okolo siedmej ráno. Vtedy som nepociťovala únavu. Myslela som si, že keď budem dlho hore, urobím toho viac, čo bolo lepšie ako keď som si kedysi zvykla dopriať pohodlie. Neskôr si sestry okolo mňa všimli, že často ponocujem a som bledá, a pripomenuli mi, že mám chodiť odpočívať skôr. Ďalšia sestra sa ma opýtala: „Dlho ponocuješ a cez obed si len zriedka oddýchneš. Zvládaš to takto každý deň?“ Pomyslela som si: „Takže moji bratia a sestry vidia, že trpím. Tieto útrapy teda stoja za to. Aspoň každý vidí môj kajúcny postoj a že som niekto, kto dokáže znášať utrpenie pri vykonávaní povinnosti, a nie niekto, kto hľadá pohodlie.“ Keď som v tom období videla, že niektoré sestry idú spať o jedenástej, v srdci som sa na ne pozerala zvysoka a myslela som si: „To je až príliš pohodlné! Nie ste horlivé, neponáhľate sa s konaním svojich povinností, ani neberiete ohľad na Božie úmysly.“ Aby som im ukázala, že mám ku konaniu povinností iný postoj, ďalej som zostávala hore dlho do noci a vstávala skoro. S ďalším ponocovaním sa však na mojom tele začali prejavovať nežiaduce reakcie. Každú noc mi okolo jedenástej alebo dvanástej začalo búšiť srdce. Vedela som, že ponocovanie telu škodí, a že Boh viackrát hovoril v duchovnom spoločenstve o udržiavaní normálneho spánkového režimu. Začala som však premýšľať: „Čo ak pôjdem spať skôr? Čo by si o mne pomysleli bratia a sestry? Povedali by: ‚Keď si mala čeliť orezávaniu, vydržala si trochu strastí a zaplatila si nejakú cenu, časom si však zjavila svoju pravú tvár a nič sa nezmenilo‘?“ Nechcela som, aby bratia a sestry mali zo mňa takýto dojem. Aby som si zachovala obraz človeka, ktorý má bremeno, zaťala som zuby a vytrvala, aj keď som bola v noci veľmi unavená. Uprostred dňa som sa neodvážila príliš dlho driemať, lebo som sa bála, že bratia a sestry by povedali, že sa oddávam telesným pôžitkom. Keď som si občas cez obed nezdriemla a cítila som sa naozaj unavená, dala som si šálku kávy, aby som zostala čulá. Keď som niekedy pracovala dlho do noci a videla, že ostatní bratia a sestry sú ešte v kancelárii, zámerne som robila hluk, aby vedeli, že aj ja pracujem do neskorej noci. Bratom a sestrám z iných časových pásiem som odpovedala, aj keď som už ležala v posteli. Vždy, keď povedali: „Je tak neskoro a ty ešte nespíš. Oddýchni si!“ Tešilo ma pomyslenie na to, že vidia, ako sa snažím. Keď sa vyššia vodkyňa neskôr opýtala na môj výkon, nech moja práca dopadla akokoľvek, môj postoj k vykonávaniu povinností bol považovaný za správny. Aj keď sa nedostavili žiadne úspechy, rozhodne som tvrdo pracovala. Samozrejme, bratia a sestry chválili moje kajúcne správanie a vnímali ma ako vodkyňu, ktorá odvádza skutočnú prácu. Pri pomyslení na tieto veci som mala vždy pocit úplného bezpečia.

Keďže som však dlhodobo ponocovala, každé ráno som sa budila s búšením srdca, a pretože som mala unavený mozog, nemohla som sa cez deň poriadne sústrediť na prezeranie dokumentov. Cez deň som nebola v práci veľmi efektívna, a tak som musela zostávať hore do noci, aby som stihla viac. Keďže som šla spať neskoro, keď som ďalší deň doraňajkovala, bolo už skoro osem hodín. Chcela som sa venovať duchovnej pobožnosti, ale cítila som, že na to nemám dosť času, tak som si rýchlo prelistovala niekoľko Božích slov a bez hlbších úvah sa pustila do práce. Písanie článkov sa stalo ešte náročnejším. Bola som príliš zaneprázdnená povinnosťami a vôbec som nemala čas. Neskôr sa postupne začali problémy s mojimi povinnosťami a vtedy som začala uvažovať: Svoje povinnosti som mala v úmysle konať dobre, tak prečo sa objavovali ďalšie a ďalšie problémy? Prečo boli moje povinnosti čoraz menej efektívne? Uvedomila som si, že ak by som pokračovala v tomto začarovanom kruhu, fyzicky by ma to vyčerpávalo a v práci by som tiež nedosahovala výsledky. Túto situáciu bolo potrebné rýchlo zvrátiť.

Potom som rozmýšľala: Vedela som, že ponocovanie škodí môjmu zdraviu a znižuje moju efektívnosť pri konaní povinností, tak prečo som v tom pokračovala? Zamyslela som sa nad tým a uvedomila si, že v tomto období som robila veci preto, aby som pred ľuďmi nejako vyzerala. Potom som rozmýšľala o tom, ako Boh za podobné správanie rozobral antikristov, a tak som hľadala Božie slová na túto tému, aby som si ich prečítala. Všemohúci Boh hovorí: „Niektorí ľudia o sebe svedčia pomocou reči a vravia určité slová, ktorými sa predvádzajú, zatiaľ čo iní ľudia používajú správanie. Aké sú prejavy toho, keď človek používa správanie, aby o sebe svedčil? Navonok sa správa spôsobom, ktorý sa skôr zhoduje s predstavami ľudí a priťahuje ich pozornosť. Ľudia považujú toto správanie za celkom ušľachtilé a skôr v súlade s morálnymi normami. Vyvoláva v nich dojem, že daný človek je čestný a má integritu, naozaj miluje Boha, je veľmi zbožný, má skutočne bohabojné srdce a je to niekto, kto sa usiluje o pravdu. Navonok často vykazuje nejaké dobré správanie, aby ľudí zavádzal – nezaváňa to aj vyvyšovaním sa a svedčením o sebe? Ľudia sa zvyčajne vyvyšujú a svedčia o sebe prostredníctvom slov a pomocou zrozumiteľnej reči, aby vyjadrili, ako sa líšia od masy a že majú múdrejšie názory než ostatní, aby si ich ľudia vážili a vzhliadali k nim. Existujú však aj metódy, ktoré nezahŕňajú explicitnú reč, pričom ľudia namiesto toho používajú vonkajšie praktiky, aby svedčili, že sú lepší než ostatní. … Uvediem veľmi jednoduchý príklad. Keď niektorí ľudia konajú svoje povinnosti, na povrchu pôsobia mimoriadne zaneprázdnene; zámerne pokračujú v práci v čase, keď ostatní jedia alebo spia, a keď ostatní začnú konať svoje povinnosti, oni idú jesť alebo spať. Čo tým sledujú? Chcú upútať pozornosť a ukázať všetkým, že sú takí zaneprázdnení konaním svojich povinností, že nemajú čas na jedlo ani spánok. Myslia si: ‚Vy v skutočnosti nenesiete bremeno. Ako to, že ste takí iniciatívni, pokiaľ ide o jedlo a spánok? Vy naničhodníci! Pozrite sa na mňa: ja pracujem, kým vy všetci jete, a pracujem aj v noci, keď vy spíte. Dokázali by ste takto trpieť? Ja toto utrpenie dokážem znášať; svojím správaním idem príkladom.‘ Čo si myslíte o takomto správaní a prejavoch? Nerobia to títo ľudia zámerne? Niektorí ľudia robia tieto veci zámerne. Čo je to za správanie? Títo ľudia chcú byť nekonformní; chcú sa odlíšiť od masy a ukázať ľuďom, že celú noc usilovne konajú svoje povinnosti a že sú obzvlášť schopní znášať utrpenie. Takto ich budú všetci obzvlášť ľutovať a prejavovať im osobitný súcit, pretože si budú myslieť, že majú na pleciach ťažké bremeno, a to až do takej miery, že sú až po krk v práci a príliš zaneprázdnení, aby sa najedli alebo vyspali. A ak nemôžu byť spasení, každý bude za nich prosiť Boha, orodovať za nich u Boha a modliť sa za nich. Títo ľudia pritom využívajú dobré správanie a praktiky, ktoré sú v súlade s ľudskými predstavami, ako napríklad znášanie ťažkostí a platenie ceny, aby oklamali iných ľudí a podvodne získali ich sympatie a pochvalu. A aký to má konečný výsledok? Všetci, čo s nimi prišli do styku a videli, ako zaplatili cenu, jednohlasne povedia: ‚Náš vodca je najspôsobilejší a najschopnejší znášať utrpenie a zaplatiť cenu!‘ Nedosiahli potom svoj cieľ zavádzať ľudí? Jedného dňa potom Boží dom povie: ‚Váš vodca nevykonáva skutočnú prácu. Je zaneprázdnený a pracuje bezúčelne; koná bezohľadne a je svojvoľný a panovačný. V cirkevnej práci narobil neporiadok, nerobil žiadnu prácu, ktorú mal robiť, nevykonával evanjelizačnú prácu ani prácu na výrobe filmov a cirkevný život je tiež v rozklade. Bratia a sestry nerozumejú pravde, nemajú vstup do života a nedokážu písať články o svedectvách. Najžalostnejšie je, že nedokážu rozoznať ani falošných vodcov a antikristov. Takýto vodca je príliš nekompetentný; je to falošný vodca, ktorý by mal byť prepustený!‘ Bude za týchto okolností ľahké ho prepustiť? Mohlo by to byť ťažké. Keďže všetci bratia a sestry ho schvaľujú a podporujú, ak sa niekto pokúsi tohto vodcu odvolať, bratia a sestry podajú protest a predložia žiadosť, aby ho Zhora podržali. Prečo to bude mať takýto výsledok? Pretože tento falošný vodca a antikrist využíva vonkajšie dobré správanie, ako je znášanie ťažkostí a platenie ceny, ako aj pekne znejúce slová, aby ľudí dojímal, kupoval si ich a zavádzal. Keď raz použije tieto falošné prejavy na zavádzanie ľudí, každý sa ho zastane a nikto ho nedokáže opustiť. Ľudia jasne vedia, že tento vodca nevykonal veľa skutočnej práce a že neviedol Božích vyvolených k tomu, aby porozumeli pravde a získali vstup do života, ale aj tak ho podporujú, schvaľujú a nasledujú, a dokonca im nezáleží ani na tom, či to znamená, že nezískajú pravdu a život.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Štvrtý bod: Povyšujú sa a svedčia o sebe) Videla som, že Boh odhaľuje moje správanie. Keď ma vyššia vodkyňa orezala za vykonávanie povinností bez bremena a za to, že som neodvádzala skutočnú prácu, tajne som sa rozhodla, že sa budem kajať a zmením sa. Spočiatku som to do istej miery pozitívne praktizovala s úmyslom splatiť svoj dlh praktickým konaním. Postupne sa však prirodzenosť môjho správania začala meniť. Keď som zostávala dlho hore a bratia a sestry mi venovali pozornosť a starostlivosť, chcela som svojím skutočným správaním všetkým dokázať, že som sa počas tohto obdobia kajala a bola som ochotná zaplatiť za svoje povinnosti. Ak by sa jedného dňa vyššia vodkyňa všetkých opýtala, ako ma hodnotia, bratia a sestry by o mne určite hovorili pozitívne, čo by bolo dôkazom toho, že nie som lajdáčka ani nezodpovedná vodkyňa. Preto som neúnavne znášala utrpenie a zostávala hore do noci, čím som chcela ukázať, že svoje povinnosti vykonávam verne, a dokonca som sa pred bratmi a sestrami zámerne predvádzala. Keď som bola niekedy veľmi unavená a chcelo sa mi spať, aj tak som sa snažila ísť do postele posledná, aby som dala najavo, že ako vodkyňa mám „nabitý program“. Cez deň som sa niekedy pre ponocovanie cítila duševne vyčerpaná a nesústredená; v takom prípade by bolo normálne si zdriemnuť. Aby som si však zachovala obraz človeka s bremenom, niekedy som cez obed oddychovala, až keď sa to už nedalo vydržať, a ani vtedy som sa neodvážila spať príliš dlho pre obavy, že si o mne bude každý myslieť, že si doprajem. Ponocovaním som bratom a sestrám, ak boli nejakí ešte hore, chcela dať vedieť, že v tom stále pokračujem. Dokonca som písala správy bratom a sestrám v iných krajinách, aby sa viac ľudí dozvedelo, že som ochotná znášať utrpenie pre svoje povinnosti, čím som o sebe vytvárala obraz pracovitého človeka. Pri pohľade na to, ako Boh odhalil, že niektorí ľudia používajú jazyk a vychvaľujú sa, aby o sebe svedčili a získali si veľkú úctu, a že iní používajú správanie, ktoré je v súlade s ľudskými predstavami a ktoré ľudia považujú za ušľachtilé a relatívne v súlade s morálnymi štandardmi, aby tým ostatných zavádzali a získali si ich obdiv a úctu, uvedomila som si, že ponocovaním a utrpením som sa snažila o sebe vytvoriť priaznivý obraz. Chcela som si získať priazeň všetkých, a toto dobré správanie spočívajúce v znášaní utrpenia a dôsledkov som využívala, aby som sa predvádzala a zavádzala ostatných, čo je prejavom antikristov. Premýšľala som o tom, že farizeji boli pokrytci, úmyselne sa modlili v synagógach a na rohoch ulíc, a keď sa postili, mali smutné tváre. Rozširovali si tiež svoje remienky a ukazovali sa, ako dávajú almužnu, a to všetko preto, aby sa týmito vonkajšími prejavmi dobrého správania predvádzali a svedčili o sebe. Všetko robili s cieľom zavádzať ľudí a vlákať ich do pasce, aby si spravili meno a dosiahli, že ľudia si ich budú ctiť – kráčali cestou odolávania Bohu. Namiesto toho, aby som sa pri konaní svojich povinností sústredila na pravdu-princípy, som kráčala po nesprávnej ceste, manipulovala som s vonkajším vzhľadom, aby som ostatných zavádzala a získala ich obdiv. Skutočne odporné!

Uvažovala som ďalej: Aké stránky skazenej povahy sa skrývali za mojím utrpením v neskorých nočných hodinách? Prečítala som si úryvok z Božích slov. „Antikristi majú odpor k pravde a vôbec ju neprijímajú – čo zjavne poukazuje na jednu skutočnosť: antikristi nikdy nekonajú podľa pravdy-princípov a nikdy nepraktizujú pravdu – čo je najzjavnejším prejavom antikrista. Okrem povesti, postavenia, požehnaní a odmien sa usilujú aj o potešenie z telesného pohodlia a z výhod postavenia; a keďže je to tak, prirodzene spôsobujú vyrušenia a narušenia. Tieto skutočnosti ukazujú, že Boh nemiluje to, o čo sa usilujú, ani ich správanie a prejavy. A to rozhodne nie sú činy a správanie ľudí, ktorí sa usilujú o pravdu. Napríklad niektorí antikristi, ktorí sú ako Pavol, sú pri konaní svojej povinnosti odhodlaní trpieť, dokážu zostať hore celú noc a vydržať bez jedla, keď vykonávajú svoju prácu, dokážu si podrobiť svoje telo a dokážu prekonať akúkoľvek chorobu a nepohodlie. A čo je pri tom všetkom ich cieľom? Ich cieľom je každému ukázať, že keď ide o Božie poverenie, dokážu sami seba odsunúť na vedľajšiu koľaj – sú schopní sebazaprenia –, a že pre nich existuje iba povinnosť. To všetko predvádzajú pred inými ľuďmi. Keď sú nablízku ľudia, neodpočívajú vtedy, keď by mali, a dokonca si zámerne predlžujú pracovný čas, vstávajú skoro a chodia spať neskoro. No čo efektivita práce a účinnosť ich povinnosti, keď antikristi takto drú od rána do večera? Tieto veci sú nad rámec ich úvah. Snažia sa to všetko robiť len pred ostatnými, aby ich ostatní videli trpieť a videli, ako sa vydávajú Bohu bez toho, aby čo i len pomysleli na seba. Pokiaľ ide o to, či povinnosť, ktorú konajú, a práca, ktorú robia, sú v súlade s pravdou-princípmi, vôbec o tom neuvažujú. Myslia len na to, či ich navonok dobré správanie všetci videli, či si ho všetci uvedomujú, či na všetkých zanechali dojem a či tento dojem v nich vyvolá obdiv a schválenie, či im títo ľudia budú za chrbtom dávať palec hore a chváliť ich slovami: ‚Naozaj dokáže znášať ťažkosti, jeho duch vytrvalosti a mimoriadnej húževnatosti prevyšuje každého z nás. Je to niekto, kto sa usiluje o pravdu, kto dokáže trpieť a znášať ťažké bremeno; je pilierom v cirkvi.‘ Keď to antikristi počujú, sú spokojní. V srdci si myslia: ‚Aký som bol len šikovný, že som sa takto pretvaroval, aký som bol len múdry, že som to urobil! Vedel som, že všetci sa budú pozerať len na vonkajšok a že takéto dobré správanie sa im páči. Vedel som, že ak sa budem takto správať, získam schválenie ľudí, že mi dajú palec hore, že ma budú v hĺbke srdca obdivovať, že ma budú vidieť v úplne novom svetle a že sa na mňa už nikto viac nebude dívať zvrchu. A ak príde deň, keď sa zhora zistí, že som nevykonával skutočnú prácu, a prepustia ma, nepochybne sa nájde veľa ľudí, ktorí sa ma zastanú, ktorí budú za mňa plakať a naliehať, aby som zostal, a budú hovoriť v môj prospech.‘ Tajne sa radujú zo svojho falošného správania – a či toto radovanie neodhaľuje aj prirodzenosť-podstatu antikrista? A čo je to za podstatu? (Podlosť.) Presne tak – je to podstata podlosti. Antikristi ovládaní touto podstatou podlosti vyvolávajú stav samoľúbosti a sebaobdivu, ktorý spôsobuje, že v srdci tajne pokrikujú na Boha a stavajú sa proti Nemu. Na povrchu sa zdá, že platia veľkú cenu a ich telo znáša veľa utrpenia, ale sú naozaj ohľaduplní k Božiemu bremenu? Naozaj sa vydávajú Bohu? Dokážu verne konať svoju povinnosť? Nie, nedokážu. … Nemajú antikristi podlú povahu? Za svojím utrpením skrývajú takéto ambície a nečistoty, a preto Boh nenávidí takýchto ľudí a takúto povahu. Antikristi však túto skutočnosť nikdy neuvidia ani neuznajú. Boh podrobne skúma najhlbšie vnútro človeka, zatiaľ čo človek vidí len jeho vonkajší vzhľad – najhlúpejšie na antikristoch je, že túto skutočnosť neuznávajú ani ju nevidia. A tak robia všetko pre to, aby sa dobrým správaním zatraktívnili a ozdobili, aby si ostatní mysleli, že dokážu trpieť a znášať ťažkosti, znášať utrpenie, ktoré bežní ľudia znášať nedokážu, robiť prácu, ktorú bežní ľudia nezvládnu, a aby si ostatní mysleli, že majú výdrž, že si dokážu podmaniť svoje vlastné telo a že neberú ohľad na svoje vlastné telesné záujmy a pôžitky. Niekedy dokonca zámerne nosia svoje oblečenie dovtedy, kým nie je trochu špinavé, a neperú ho; nevyperú ho ani vtedy, keď začne zapáchať, a robia všetko, len aby ich ostatní ľudia uctievali. Čím viac sú pred ostatnými, tým viac robia všetko pre to, aby sa ukázali a aby ostatní videli, že sú iní ako obyčajní ľudia, že ich túžba vydať sa Bohu je väčšia ako u obyčajných ľudí, že ich odhodlanie trpieť je väčšie ako u obyčajných ľudí a že ich výdrž znášať utrpenie je väčšia ako u obyčajných ľudí. Antikristi za týchto okolností vykazujú takéto správanie a za týmto správaním je hlboko v srdci antikristov zakotvená túžba, aby ich ľudia uctievali a mali o nich vysokú mienku. A keď dosiahnu svoj cieľ, keď počujú chválu ľudí a vidia, ako na nich ľudia vrhajú závistlivé, obdivné a uznanlivé pohľady, vtedy sa v srdci cítia šťastní a spokojní.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Desiata časť)) Z Božích slov som zistila, že antikristi majú podlú povahu. Keď čelia záležitostiam, nehľadajú pravdu-princípy ani to, ako konať v súlade s Božími úmyslami. Namiesto toho sa zameriavajú na vonkajšie správania, disciplinujú vlastné telá, vzdorujú im, a ostatných zavádzajú tým, že sa navonok správajú dobre. Ja som sa správala podobne. Keď som nejaký čas zostávala hore dlho do noci a malo to pozitívne ohlasy a bratia a sestry prejavovali obavy a dokonca ma obdivovali, začala som veriť, že to, že trpím a platím cenu, stojí za to. Aby som si udržala obraz človeka s bremenom, zámerne som si predĺžila pracovný čas. Hoci som mohla odpočívať skôr, spánok som odkladala do hlbokej noci. Boh povedal, že antikristi konajú len pred inými ľuďmi, zaujímajú sa len o to, či ich konanie vidia ostatní, a či na nich zanechávajú dobrý dojem. Čo sa týka pozitívnych vecí, napríklad či je ich práca efektívna alebo či sú výkonní, na tie vôbec neprihliadajú. Presne takto som sa správala aj ja. Nedávno som pre chýbajúce bremeno pri konaní svojich povinností a neschopnosť odvádzať skutočnú prácu čelila orezávaniu. Ak som sa chcela skutočne kajať, mala som uvažovať o svojej skazenej povahe, rozmýšľať, ako zlepšiť efektivitu práce, a vynaložiť viac úsilia vo vzťahu k pravde-princípom. No ja som si predĺžila pracovný čas a ponocovala, aby som robila dojem. Pri konaní povinnosti neskoro v noci som nemala jasnú myseľ a cez deň som bola spomalená a ťažko som sa sústredila. Efektivita mojej práce bola celkovo nízka. Neprihliadala som však na to, či sa práca Božieho domu oneskorí. Stačilo mi, že v srdciach bratov a sestier som si o sebe vytvorila dobrý obraz. Využívala som príležitosti na konanie svojej povinnosti, aby som sa predviedla a získala obdiv. Pracovala som pre postavenie, nie preto, aby som si plnila svoje povinnosti a uspokojila Boha. Mala som príliš odporné a podlé myšlienky. Navyše som v sebe mala ešte opovrhnutiahodnejšiu myšlienku. Keď ma orezali, vedela som, že bratia a sestry a vyššia vodkyňa pozorovali, či som sa zmenila. Myslela som si však, že ozajstná práca a riešenie skutočných problémov sú príliš únavné, a nemuseli by priniesť okamžité výsledky, zatiaľ čo vzdorovať telu tým, že budem ponocovať, bolo pomerne jednoduché. Dokonca aj keby som si jedného dňa svoju prácu neurobila dobre, bratia a sestry by sa ma zastali, pretože ak nevideli moje úspechy, tak videli aspoň moju snahu. Čiže aj keby ma mali prepustiť, nebolo by to príliš trápne. Aspoň by každý videl, že som dokázala znášať utrpenie a bola ochotná odvádzať dobrú prácu. Pri úvahách o týchto myšlienkach a úmysloch som sa hnusila sama sebe. Keďže som predtým nepracovala naozaj, úlohy meškali a mali ma vymeniť. Boží dom mi dal príležitosť pokračovať v praktizovaní, no ja som sa nekajala a nezmenila. Namiesto toho som sa pokúsila ostatných zavádzať povrchným utrpením, čím som svoje chyby znásobila. Aj keď som ponocovaním mohla ostatných nejaký čas zavádzať, Boh podrobne skúma hĺbku ľudského srdca. Takéto predvádzanie a prikrášľovanie by v Ňom vyvolalo znechutenie a odpor. Boh navyše hodnotí vodcov podľa toho, či dokážu odvádzať skutočnú prácu, nie podľa toho, či ponocujú alebo dlho pracujú. Je jedno, ako dlho pracujú, ak nedokážu objaviť a vyriešiť problémy v práci, hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby pomohli bratom a sestrám vyriešiť ťažkosti pri vstupe do života, alebo byť skutočne efektívni vo svojich povinnostiach, potom sa ich práca nepovažuje za skutočnú.

Neskôr som sa znovu zamyslela. Boh od nás vždy vyžadoval, aby sme si udržiavali normálny spánkový režim a rešpektovali prirodzený biorytmus. Ja som sa však Božími slovami neriadila. Dokonca som verila, že myšlienka „Tvrdo pracuj a snaž sa až do smrti robiť všetko, čo je v tvojich silách“ je obdivuhodná. Neúnavne som si takto konala svoju povinnosť. V čom presne bol tento názor nesprávny? Hľadala som v Božích slovách niečo o tejto záležitosti. Všemohúci Boh hovorí: „Boh ti dal slobodnú vôľu, intelekt normálnej ľudskej prirodzenosti, svedomie a rozum, ktoré by ľudská bytosť mala mať. Ak budeš tieto veci dobre a správne používať a dodržiavať zákony prežitia fyzického tela, ak sa budeš riadne starať o svoje zdravie a neochvejne robiť to, čo od teba Boh žiada, a ak dosiahneš to, čo od teba Boh požaduje, aby si dosiahol, potom to stačí a je to aj veľmi jednoduché. Žiadal ťa Boh, aby si sa oddal úlohe a snažil sa robiť všetko, čo je v tvojich silách, až do smrti? Žiadal ťa, aby si sa trápil? (Nie.) Boh takéto veci nevyžaduje. Ľudia by sa nemali trápiť, ale mali by mať trochu zdravého rozumu a správne uspokojovať rôzne potreby tela. Pi vodu, keď si smädný, najedz sa, keď si hladný, odpočívaj, keď si unavený, zacvič si, keď dlho sedíš, choď k lekárovi, keď si chorý, jedz tri jedlá denne a udržiavaj život normálnej ľudskej prirodzenosti. Samozrejme by si mal naďalej plniť aj svoje normálne povinnosti. Ak tvoje povinnosti zahŕňajú nejaké odborné znalosti, ktorým nerozumieš, mal by si si ich naštudovať a praktizovať. To je normálny život. Rôzne princípy praktizovania, ktoré Boh predkladá ľuďom, sú všetko veci, ktoré intelekt normálnej ľudskej prirodzenosti dokáže pochopiť, veci, ktoré ľudia dokážu pochopiť a prijať a ktoré ani v najmenšom nepresahujú rámec normálnej ľudskej prirodzenosti. Všetky sú v rámci ľudských schopností, a nijakým spôsobom neprekračujú hranice toho, čo je správne. Boh nevyžaduje od ľudí, aby boli nadľuďmi alebo výnimočnými ľuďmi, zatiaľ čo príslovia o morálnom správaní ich nútia, aby sa snažili byť nadľuďmi alebo výnimočnými ľuďmi. Nielenže musia prevziať veľkú vec svojej vlasti a národa, ale tiež sa od nich vyžaduje, aby sa oddali úlohe a snažili sa robiť všetko, čo je v ich silách, až do smrti. To ich núti vzdať sa svojho života, čo je v úplnom rozpore s Božími požiadavkami. Aký je Boží postoj k životu ľudí? Boh udržuje ľudí v bezpečí v každej situácii, chráni ich pred podľahnutím pokušeniu a inými nebezpečnými situáciami a ochraňuje ich životy. Aký cieľ pritom Boh sleduje? Je to preto, aby ľudia viedli svoj život správne. Aký je účel toho, aby ľudia viedli svoj život správne? Boh ťa nenúti, aby si bol nadčlovekom ani aby si držal v srdci všetko pod nebom, ani aby si si robil starosti o krajinu a ľudí, a už vôbec nie, aby si zaujal Jeho miesto pri vládnutí nad všetkými vecami, pri ovládaní všetkých vecí a pri vládnutí nad ľudstvom. Skôr od teba vyžaduje, aby si zaujal správne miesto stvorenej bytosti, plnil si povinnosti stvorenej bytosti, vykonával povinnosti, ktoré by ľudia mali vykonávať, a robil to, čo by ľudia mali robiť. Je veľa vecí, ktoré by si mal robiť, a nepatrí medzi ne vládnutie nad osudom ľudstva, držanie všetkého pod nebom vo svojom srdci ani držanie ľudstva, svojej rodnej vlasti, cirkvi, Božej vôle alebo Jeho veľkého záväzku spasiť ľudstvo vo svojom srdci. Tieto veci nie sú zahrnuté. Čo teda zahŕňajú veci, ktoré by si mal robiť? Zahŕňajú poverenie, ktoré ti Boh zveruje, povinnosti, ktoré ti Boh dáva, a každú požiadavku, ktorú na teba kladie Boží dom v každom období. Nie je to jednoduché? Nie je to ľahké urobiť? Je to veľmi jednoduché a ľahké urobiť. Ľudia však vždy chápu Boha zle a myslia si, že ich neberie vážne. Niektorí si myslia: ‚Ľudia, ktorí uverili v Boha, by sa nemali považovať za takých dôležitých, nemali by sa zaoberať svojím fyzickým telom, mali by viac trpieť a nemali by chodiť večer spať príliš skoro, pretože Boh môže byť nešťastný, ak pôjdu spať príliš skoro. Mali by vstávať skoro, chodiť spať neskoro a celú noc drieť pri vykonávaní svojej povinnosti. Aj keď neprinášajú výsledky, musia zostať hore do druhej alebo tretej hodiny ráno.‘ Výsledkom je, že takíto ľudia sa ženú až na doraz svojich možností, až sú takí vyčerpaní, že aj chôdza ich stojí obrovské úsilie, a pritom tvrdia, že ich vyčerpáva práve vykonávanie ich povinností. Nie je to spôsobené ľudskou hlúposťou a nevedomosťou? Iní ľudia sa nazdávajú: ‚Boh nie je spokojný, keď nosíme trochu špeciálne a pekné oblečenie, a nie je spokojný ani s tým, že každý deň jeme mäso a chutné jedlo. V Božom dome sa môžeme len oddať svojej úlohe a snažiť sa robiť všetko, čo je v našich silách, až do smrti.‘ Majú pocit, že ako veriaci v Boha musia vykonávať svoju povinnosť až do smrti, inak ich Boh neušetrí. Je to skutočne tak? (Nie.) Boh od ľudí vyžaduje, aby vykonávali svoju povinnosť zodpovedne a verne, ale nenúti ich, aby boli tvrdí k svojmu telu, a už vôbec od nich nežiada, aby boli povrchní alebo márnili svoj čas. Vidím, že niektorí vodcovia a pracovníci usmerňujú ľudí, aby vykonávali svoje povinnosti takto, pričom nevyžadujú efektívnosť, ale len mrhajú časom a energiou ľudí. Skutočnosť je taká, že plytvajú ľudskými životmi. Nakoniec sa u niektorých ľudí z dlhodobého hľadiska objavia zdravotné problémy, problémy s chrbtom, bolesti kolien a závraty, kedykoľvek sa pozrú na obrazovku počítača. Čo sa to deje? Kto to spôsobil? (Spôsobili si to sami.) Boží dom vyžaduje, aby bol každý v posteli najneskôr do desiatej večer, ale niektorí ľudia chodia spať až o jedenástej alebo o polnoci, čo ovplyvňuje odpočinok iných ľudí. Niektorí ľudia dokonca vyčítajú tým, ktorí odpočívajú normálne, že túžia po životnom pohodlí. To je nesprávne. Ako môžete vykonávať dobrú prácu, ak vaše telo nie je dobre oddýchnuté? Čo na to hovorí Boh? Ako to upravuje Boží dom? Všetko by sa malo robiť podľa Božích slov a ustanovení Božieho domu, a len to je správne. Niektorí ľudia majú absurdné chápanie, vždy zachádzajú do extrémov, a dokonca obmedzujú iných. To nie je v súlade s pravdou-princípmi. Niektorí ľudia sú len absurdní hlupáci bez akéhokoľvek rozlišovania a myslia si, že na to, aby vykonávali svoje povinnosti, musia zostať hore do noci, aj keď nie sú zaneprázdnení prácou, nedovolia si spať, keď sú unavení, nedovolia si nikomu povedať, ak sú chorí, a čo je ešte horšie, nedovolia si navštíviť lekára, čo považujú za stratu času, ktorá zdržuje vykonávanie ich povinnosti. Je tento názor správny? Prečo veriaci aj po vypočutí toľkých kázní prichádzajú s takými absurdnými názormi? Ako je upravený pracovný poriadok Božieho domu? Musíte byť v posteli presne o desiatej, vstávať o šiestej a zabezpečiť si osemhodinový spánok. Okrem toho sa dokonca opakovane zdôrazňuje, že by ste sa mali starať o svoje zdravie cvičením po práci, zdravo sa stravovať a dodržiavať zdravý režim, aby ste sa vyhli zdravotným problémom pri vykonávaní svojej povinnosti. Niektorí ľudia to však jednoducho nechápu, nedokážu dodržiavať princípy alebo sa riadiť pravidlami, zbytočne ponocujú a jedia nesprávne veci. Keď si privodia chorobu, nie sú schopní vykonávať svoju povinnosť a vtedy je už zbytočné niečo ľutovať.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu I. Čo znamená usilovať sa o pravdu (12)) Z Božích slov som zistila, že Božie požiadavky na ľudí sú veľmi praktické – keď ste hladní, jedzte, keď ste unavení, odpočívajte, keď ste chorí, vyhľadajte lekársku starostlivosť. Boh od ľudí nevyžaduje, aby boli pri konaní svojich povinností nadľuďmi alebo porušovali normálny biorytmus. Ja som to však pochopila mylne a myslela som si, že ísť spať skoro je prejavom lenivosti, zatiaľ čo pracovať dlho do noci a zanedbávať spánok znamená, že verne vykonávam povinnosť. A keď som videla, že aj neverci sa takto usilujú o svedomitosť, nasledovala som ich v tom. Od detstva nás v škole a spoločnosti učili, aby sme si brali príklad z tých, ktorí v spoločnosti tvrdo pracujú. Niektorí z nich vytrvalo zastávali svoje pozície desiatky hodín, až sa napokon z prepracovanosti zrútili, a niektorí dokonca na svojich postoch náhle zomreli. Neskoršie generácie ich ducha obetavosti chválili a obdivovali. Ja som tento chybný názor prijala a chcela som dokázať, že bremeno svojej povinnosti nesiem tým, že ponocujem. V skutočnosti mi však okolo jedenástej alebo dvanástej v noci začalo búšiť srdce. Na druhý deň ráno som sa zobudila omámená a spomalená. Nejaký čas mi trvalo, kým som sa spamätala a mohla pracovať. Keďže som sa nevedela sústrediť, v mojich povinnostiach sa množili chyby a v práci som nebola veľmi výkonná. A pretože som vstávala neskoro, vynechávala som duchovnú pobožnosť a išla rovno do práce. Ani jeden deň som nedokázala uvažovať nad skazenosťou, ktorú som zjavila, alebo si sčítať odchýlky pri vykonávaní svojej povinnosti. Svoju povinnosť som vykonávala v stave namáhania sa, bez vstupu do života a efektivita môjho výkonu sa zhoršovala. Aby som si získala obdiv ostatných, zostávala som hore o dve alebo tri hodiny dlhšie. Efektivita mojej práce sa však veľmi nezlepšila a z dlhodobého hľadiska sa mi zhoršil zdravotný stav. Uvedomila som si, že ponocovať, aby som dokázala svoju vernosť pri vykonávaní povinnosti, bol ten najhlúpejší a najnezmyselnejší spôsob. Uvedomila som si tiež, že myšlienky, ktoré ľuďom vštepil satan, ako napríklad: „Tvrdo pracuj a snaž sa až do smrti robiť všetko, čo je v tvojich silách“ alebo „Jarné priadky morušové tkajú, kým nezomrú a sviečky horia, kým im nevyschnú slzy“, ľuďom škodia a ničia im životy. Jedine Boh sa stará o ľudský život a cení si ho, stanovuje normálny čas na prácu a odpočinok, a dovoľuje ľuďom žiť a pracovať podľa normálnych pravidiel. Je v tom Božia láska. Boh od ľudí vyžaduje, aby si verne plnili povinnosť stvorenej bytosti. Táto vernosť nespočíva v tom, že budeme svoje telo tlačiť do choroby a vyčerpania, ale v tom, aby sme konali svoje povinnosti, ako najlepšie vieme, a pritom venovali pozornosť skúmaniu vlastnej skazenej povahy, hľadaniu pravdy a konaniu podľa princípov. Ja som však prejavila hlúpu vernosť, len dobré správanie, ktoré malo ľudí zavádzať. Keď som to pochopila, mala som väčšie výčitky a pocit, že niečo dlhujem. Tento druh nesprávnej motivácie som už ďalej nemohla prenášať do vykonávania svojej povinnosti.

Na druhý deň som si opäť naplánovala svoj pracovný program – ísť spať a vstať skoro a ráno a večer cvičiť. Po chvíli snaženia búšenie srdca a zrýchlený tep v podstate zmizli. Vďaka tomu, že som ráno skoro vstala, som si navyše našla čas na duchovnú pobožnosť a písanie článkov so skúsenostnými svedectvami; aj moje srdce sa relatívne utíšilo. Rozumným plánovaním času sa moja pracovná efektivita zlepšila a veľmi sa zlepšil aj môj duševný stav.