Keď ho Boh napomenul, Peter sa modlil: „Ó, Bože! Moje telo je neposlušné a Ty ma napomínaš a súdiš. Teším sa z Tvojho napomínania a Tvojho súdu, a hoci ma nechceš, v Tvojom súde vidím svätú a spravodlivú povahu. Keď ma súdiš, aby druhí mohli v Tvojom súde vidieť Tvoju spravodlivú povahu, pociťujem spokojnosť. Ak to môže vyjadriť Tvoju povahu a umožniť, aby Tvoju spravodlivú povahu videli všetky stvorenia, a ak vďaka tomu môže byť moja láska k Tebe čistejšia, aby som sa podobal na toho, kto je spravodlivý, potom je Tvoj súd dobrý, pretože taká je Tvoja milostivá vôľa. Viem, že je vo mne ešte stále veľa vzdoru a že stále nie som hoden, aby som pred Teba predstúpil. Želám si, aby si ma súdil ešte viac, či už prostredníctvom nepriateľského prostredia alebo veľkého utrpenia. Nech urobíš čokoľvek, ja si to cením. Tvoja láska je veľmi hlboká a som ochotný vydať sa napospas Tvojmu milosrdenstvu bez najmenšej sťažnosti.“ Toto sú Petrove poznatky po tom, ako zažil Božie dielo, a je to aj svedectvo o jeho láske k Bohu. Dnes ste už boli podmanení – ako sa však toto podmanenie vo vás prejavuje? Niektorí ľudia hovoria: „Moje podmanenie je najvyššia milosť a povýšenie od Boha. Len teraz si uvedomujem, že život človeka je prázdny a bez významu. Človek prežíva svoj život v zhone, privádza na svet a vychováva generáciu detí za generáciou a nakoniec mu neostane nič. Dnes, keď ma Boh podmanil, videl som, že takýto spôsob života nemá hodnotu, je to skutočne bezvýznamný život. Pokojne môžem zomrieť a hotovo!“ Môže Boh získať takýchto podmanených ľudí? Môžu sa stať ukážkami a vzormi? Takíto ľudia môžu slúžiť ako príklad pasivity, nemajú žiadne ambície a nesnažia sa sami seba zlepšovať. Hoci sa počítajú medzi podmanených, pasívni ľudia nie sú schopní zdokonalenia. Peter na sklonku svojho života, keď bol zdokonalený, povedal: „Ó, Bože! Keby som mal ešte niekoľko rokov žiť, chcel by som dosiahnuť čistejšiu a hlbšiu lásku k Tebe.“ Keď mal byť pribitý na kríž, v srdci sa modlil: „Ó, Bože! Teraz prišiel Tvoj čas. Prišiel čas, ktorý si pre mňa pripravil. Musím byť pre Teba ukrižovaný, musím o Tebe podať toto svedectvo. Dúfam, že moja láska dokáže uspokojiť Tvoje požiadavky a môže sa stať čistejšou. Možnosť dnes zomrieť a byť pre Teba ukrižovaný ma teší a uspokojuje, pretože nič mi nerobí väčšiu radosť, než byť pre Teba ukrižovaný a uspokojiť Tvoje želania, vydať sa Ti a ponúknuť Ti svoj život. Ó, Bože! Si taký milý! Keby si mi dovolil žiť, bol by som ešte ochotnejší Ťa milovať. Kým som nažive, budem Ťa milovať. Prajem si, aby som Ťa miloval hlbšie. Súdiš ma, napomínaš a skúšaš, pretože nie som spravodlivý, pretože som zhrešil. A Tvoja spravodlivá povaha je pre mňa čoraz očividnejšia. Je to pre mňa požehnanie, pretože som schopný Ťa milovať hlbšie a som ochotný Ťa milovať takýmto spôsobom, aj keď Ty ma nemiluješ. Som ochotný zočiť Tvoju spravodlivú povahu, pretože vďaka tomu dokážem lepšie žiť život, ktorý má zmysel. Cítim, že môj život je teraz zmysluplnejší, pretože som ukrižovaný kvôli Tebe, a kvôli Tebe má zmysel zomrieť. Stále však nie som spokojný, pretože toho o Tebe viem príliš málo. Viem, že nemôžem úplne splniť Tvoje želania a vrátil som Ti toho príliš málo. Vo svojom živote som Ti nedokázal vrátiť svoju celistvosť. Od toho mám ďaleko. Ako sa teraz obzerám späť, cítim sa byť Tvojím dlžníkom a mám len túto chvíľu, aby som napravil všetky svoje chyby a nahradil všetku lásku, ktorú som Ti neoplatil.“

Človek sa musí snažiť žiť život, ktorý má zmysel, a nemal by sa uspokojiť so svojou aktuálnou situáciou. Aby žil Petrov obraz, musí mať jeho poznatky a skúsenosti. Človek musí hľadať veci, ktoré sú vyššie a zmysluplnejšie. Musí hľadať hlbšiu, čistejšiu lásku k Bohu a život, ktorý má hodnotu a zmysel. Len toto je život, len potom bude človek rovnaký ako Peter. Musíš sa zameriavať na to, aby si bol aktívny pri vstupe na pozitívnu stranu, a nesmieš dovoliť, aby si sa pre chvíľkové uľahčenie poddajne vrátil na zlé chodníčky a ignoroval hlbšie, konkrétnejšie a praktickejšie pravdy. Tvoja láska musí byť praktická a musíš nájsť spôsoby, ako sa oslobodiť od tohto zvráteného, bezstarostného života, ktorý sa ničím nelíši od života zvieraťa. Musíš žiť život, ktorý má zmysel a hodnotu a nesmieš sa klamať ani zaobchádzať so svojím životom ako s hračkou. Pre nikoho, kto má snahu milovať Boha, neexistujú nedosiahnuteľné pravdy a spravodlivosť, za ktorými by nemohol pevne stáť. Ako by si mal žiť svoj život? Ako by si mal milovať Boha a využiť túto lásku na uspokojenie Jeho túžby? V tvojom živote nie je nič väčšie. V prvom rade musíš mať takéto túžby a vytrvalosť a nemal by si byť ako tí slabosi bez chrbtovej kosti. Musíš sa naučiť, ako prežívať zmysluplný život a zmysluplné pravdy a nemal by si sa k sebe v tomto smere správať ľahostajne. Tvoj život prejde bez toho, aby si si to uvedomil. Budeš mať potom ďalšiu príležitosť milovať Boha? Môže človek milovať Boha, keď je mŕtvy? Musíš mať rovnaké ambície a svedomie ako Peter. Tvoj život musí byť zmysluplný a nesmieš so sebou hrať hry. Ako ľudská bytosť a človek, ktorý hľadá Boha, musíš byť schopný starostlivo zvážiť, ako zaobchádzať so svojím životom, ako by si sa mal obetovať Bohu, ako mať v Neho zmysluplnejšiu vieru a – keďže Boha miluješ – ako by si Ho mal milovať spôsobom, ktorý je čistejší, krajší a lepší. Dnes nemôžeš byť len spokojný s tým, ako si podmanený, ale musíš zvážiť aj cestu, po ktorej pôjdeš v budúcnosti. Musíš mať ambície a odvahu byť zdokonalený a nemal by si o sebe vždy zmýšľať ako o neschopnom človeku. Má pravda svojich obľúbencov? Môže byť pravda úmyselne proti ľuďom? Ak hľadáš pravdu, môže ťa zdrviť? Ak stojíš pevne za spravodlivosťou, zrazí ťa na zem? Ak je skutočne tvojou snahou hľadať život, môže ti život uniknúť? Ak si bez pravdy, nie je to preto, lebo ťa pravda ignoruje, ale preto, lebo sa jej vyhýbaš. Ak nevieš stáť pevne za spravodlivosťou, nie je to preto, lebo sa so spravodlivosťou niečo stalo, ale preto, lebo si myslíš, že je v rozpore s faktami. Ak si nezískal život ani po tom, ako si ho mnoho rokov hľadal, nie je to preto, lebo život nemá vo vzťahu k tebe svedomie, ale preto, lebo ty nemáš svedomie vo vzťahu k životu a odohnal si ho. Ak žiješ vo svetle a nedokázal si svetlo získať, nie je to preto, lebo svetlo ťa nedokáže osvietiť, ale preto, lebo si nevenoval žiadnu pozornosť existencii svetla, a tak ťa potichu opustilo. Ak nehľadáš, potom možno len konštatovať, že si bezcenný odpad a nemáš vo svojom živote odvahu ani ducha odolávať silám temnoty. Si príliš slabý! Nedokážeš utiecť silám satana, ktoré ťa obliehajú, a si ochotný viesť len tento bezpečný a istý život a zomrieť v nevedomosti. Mal by si sa však snažiť o hľadanie podmanenia – to je tvoja výsostná povinnosť. Ak si spokojný s tým, že si podmanený, potom vyháňaš existenciu svetla. Za pravdu musíš trpieť, musíš sa jej vydať, strpieť poníženie, a aby si získal viac pravdy, musíš viac trpieť. Toto by si mal urobiť. Pravdu nesmieš odhodiť kvôli pokojnému rodinnému životu a nesmieš vo svojom živote stratiť dôstojnosť a poctivosť kvôli chvíľkovému pôžitku. Mal by si hľadať všetko, čo je krásne a dobré, a v živote by si mal hľadať cestu, ktorá je zmysluplnejšia. Ak budeš ďalej viesť takýto neslušný život a nebudeš sa usilovať o žiadne ciele, nemrháš svojím životom? Čo môžeš z takého života získať? Mal by si zanechať všetky telesné pôžitky kvôli jednej pravde a nemal by si odhodiť všetky pravdy kvôli malému pôžitku. Takíto ľudia nie sú poctiví ani dôstojní. Ich existencia nemá zmysel!

Boh napomína a súdi, pretože si to vyžaduje Jeho dielo, a aj preto, lebo to potrebuje človek. Človek potrebuje byť napomínaný a súdený a len vtedy môže dosiahnuť lásku k Bohu. Dnes ste úplne presvedčení, no keď sa stretnete s najmenšou prekážkou, budete v problémoch. Vaše duchovné postavenie je stále príliš nízke a stále potrebujete zažiť viac takých napomenutí a súdov, aby ste získali hlbšie poznatky. Dnes viac-menej máte trochu bohabojné srdce, obávate sa Boha a viete, že je pravým Bohom, necítite však k Nemu veľkú lásku a už vôbec ste nedosiahli čistú lásku. Vaše poznatky sú príliš povrchné a vaše duchovné postavenie stále nie je dostatočné. Keď skutočne zažijete nejaké prostredie, stále ste nepodali svedectvo. Pri svojom vstupe ste príliš málo iniciatívni a nemáte poňatia o tom, ako praktizovať. Väčšina ľudí je pasívna a neaktívna. Boha milujú len tajne v srdci, nemajú však žiadny spôsob praktizovania ani im nie je jasné, aké sú ich ciele. Tí, ktorí boli zdokonalení, majú nielen normálnu ľudskú prirodzenosť, ale vlastnia aj pravdy, ktoré prevyšujú mieru svedomia – sú vyššie ako normy svedomia. Svoje svedomie nepoužívajú len na oplatenie Božej lásky, ale navyše spoznali Boha a videli, že je milý a hodný lásky človeka a že je v Ňom toho toľko, čo možno milovať. Človek si nemôže pomôcť a musí Ho milovať! Láska k Bohu zo strany tých, ktorí boli zdokonalení, má za cieľ naplniť ich osobné ambície. Ich láska je spontánna. Je to láska, ktorá nežiada nič za odplatu, nie je to obchodná transakcia. Milujú Boha len preto, lebo Ho poznajú. Takíto ľudia sa nestarajú o to, či im Boh udelí nejaké milosti, a stačí im len to, keď Boha uspokojujú. Nedohadujú sa s Bohom ani nemerajú svoju lásku k Bohu svedomím: „Niečo si mi dal, tak Ťa za to milujem. Ak mi nič nedáš, nemám pre Teba nič za odplatu.“ Tí, ktorí boli zdokonalení, si vždy myslia, že: „Boh je Stvoriteľ a koná na nás svoje dielo. Keďže mám túto príležitosť, situáciu a spôsobilosť byť zdokonalený, mal by som sa snažiť žiť život, ktorý má zmysel, a mal by som Ho uspokojiť.“ Je to rovnaké ako to, čo zažil Peter: v čase svojej najväčšej slabosti sa modlil k Bohu a povedal: „Ó, Bože! Bez ohľadu na čas alebo miesto, Ty vieš, že na Teba vždy pamätám. Nezáleží na čase ani mieste, Ty vieš, že Ťa chcem milovať, ale moje duchovné postavenie je príliš nízke. Som príliš slabý a bezmocný, moja láska je príliš obmedzená a moja úprimnosť k Tebe je príliš biedna. V porovnaní s Tvojou láskou jednoducho nie som súci žiť. Želám si len, aby môj život nebol márny a mohol som Ti nielen oplatiť Tvoju lásku, ale zároveň Ti zasvätiť všetko, čo mám. Ak Ťa dokážem uspokojiť, ako stvorená bytosť budem mať pokoj v duši a nebudem žiadať nič viac. Hoci som teraz slabý a bezmocný, nezabudnem na Tvoje napomenutia a nezabudnem na Tvoju lásku. Teraz nerobím nič viac, len Ti splácam Tvoju lásku. Ó, Bože, cítim sa strašne! Ako Ti môžem vrátiť lásku vo svojom srdci, ako môžem urobiť všetko, čo je v mojich silách, byť schopný splniť Tvoje želania a ponúknuť Ti všetko, čo mám? Poznáš slabosť človeka. Ako môžem byť hodný Tvojej lásky? Ó, Bože! Vieš, že moje duchovné postavenie je nízke, že moja láska je príliš biedna. Ako môžem v tomto prostredí urobiť to najlepšie, čo dokážem? Viem, že by som Ti mal oplatiť Tvoju lásku. Viem, že by som Ti mal dať všetko, čo mám, ale dnes je moje duchovné postavenie príliš nízke. Žiadam Ťa, aby si mi dal silu a svedomie, aby som bol schopnejší čistej lásky, ktorú Ti zasvätím, a schopnejší zasvätiť Ti všetko, čo mám. Budem Ti môcť nielen splatiť Tvoju lásku, ale budem schopnejší zakúsiť Tvoje napomínanie, súd a skúšky, ba dokonca aj vážnejšie prekliatia. Dovolil si mi uzrieť Tvoju lásku a ja Ťa nedokážem nemilovať. A hoci som dnes slabý a bezmocný, ako by som na Teba mohol zabudnúť? Vďaka Tvojej láske, napomínaniu a súdu Ťa poznám, no zároveň sa cítim neschopný naplniť Tvoju lásku, pretože Ty si taký veľký. Ako môžem zasvätiť všetku svoju lásku Stvoriteľovi?“ Takáto bola Petrova žiadosť, no jeho duchovné postavenie bolo príliš nedostatočné. V tejto chvíli sa cítil, ako keby sa mu do srdca zaryl nôž. Bol v agónii. Nevedel, čo má v tejto situácii robiť. Napriek tomu sa ďalej modlil: „Ó, Bože! Človek má duchovné postavenie dieťaťa, jeho svedomie je slabé a jediná vec, ktorú môžem dosiahnuť, je odplatiť Ti Tvoju lásku. Dnes neviem, ako uspokojiť Tvoje túžby, a želám si len, aby som urobil všetko, čo môžem, dal všetko, čo mám, a zasvätil Ti všetko, čo mám. Bez ohľadu na Tvoj súd, bez ohľadu na Tvoje napomínanie, bez ohľadu na to, čo mi nadelíš, bez ohľadu na to, čo mi vezmeš, zbav ma aj tej najmenšej sťažnosti na Teba. Keď si ma napomínal a súdil, často som reptal a nebol som schopný dosiahnuť čistotu a splniť Tvoje želania. Moja odplata za Tvoju lásku sa zrodila z donútenia a v tejto chvíli sám seba nenávidím ešte viac.“ Peter sa takto modlil, pretože hľadal čistejšiu lásku k Bohu. Hľadal a úpenlivo prosil, a navyše sa obviňoval a spovedal sa Bohu zo svojich hriechov. Cítil sa byť Božím dlžníkom a pociťoval k sebe nenávisť, no napriek tomu bol aj trochu smutný a pasívny. Vždy mal pocit, že pre Božie želania nie je dosť dobrý a nedokáže urobiť všetko, čo je v jeho silách. Peter sa v tejto situácii stále usiloval o Jóbovu vieru. Videl, aká veľká bola Jóbova viera, pretože Jób videl, že všetko, čo má, mu nadelil Boh, a bolo prirodzené, že Boh mu aj všetko vzal a obdaril toho, koho chcel – taká bola spravodlivá Božia povaha. Jób sa nesťažoval a stále dokázal Boha chváliť. Peter sa tiež poznal a v srdci sa modlil: „Dnes by som sa nemal uspokojiť s tým, že Ti lásku odplácam pomocou svojho svedomia, ani s tým, koľko lásky Ti vrátim, pretože moje myšlienky sú príliš skazené a nedokážem Ťa vnímať ako Stvoriteľa. Keďže stále nie som hodný Ťa milovať, musím si vypestovať schopnosť zasvätiť Ti všetko, čo mám, čo by som aj ochotne urobil. Musím poznať všetko, čo si vykonal, nemám na výber, musím zočiť Tvoju lásku a vedieť Ti vysloviť chválu a velebiť Tvoje sväté meno, aby si prostredníctvom mňa mohol získať veľkú slávu. Som ochotný pevne stáť za týmto svedectvom o Tebe. Ó, Bože! Tvoja láska je taká vzácna a krásna. Ako by som si mohol želať žiť v rukách zla? Nestvoril si ma azda Ty? Ako by som mohol žiť v moci satana? Radšej by som si zvolil, aby celá moja bytosť žila uprostred Tvojho napomínania. Nie som ochotný žiť v moci zla. Ak môžem byť očistený a môžem Ti zasvätiť všetko, čo mám, chcem ponúknuť svoje telo a dušu Tvojmu súdu a napomínaniu, pretože nenávidím satana a nie som ochotný žiť v jeho moci. Tým, že ma súdiš, ukazuješ svoju spravodlivú povahu. Som šťastný a ani trochu sa nesťažujem. Ak si dokážem plniť povinnosť stvorenej bytosti, chcem, aby celý môj život sprevádzal Tvoj súd, prostredníctvom ktorého spoznám Tvoju spravodlivú povahu a zbavím sa vplyvu zla.“ Peter sa vždy modlil takto, vždy takto hľadal a dosiahol relatívne vysokú sféru. Bol nielen schopný odplatiť Božiu lásku, ale čo je dôležitejšie, splnil aj svoju povinnosť stvorenej bytosti. Nielenže ho neobviňovalo jeho svedomie, ale dokonca dokázal prekročiť normy svedomia. Petrove modlitby sa naďalej dostávali nahor pred Boha, takže jeho ambície boli ešte vyššie a jeho srdce čoraz viac milovalo Boha. Trpel mučivou bolesťou, no napriek tomu nezabudol milovať Boha a stále sa snažil dosiahnuť schopnosť chápať Božiu vôľu. Vo svojich modlitbách vyslovil tieto slová: „Nedosiahol som nič viac, len som Ti odplatil Tvoju lásku. Nepodal som o Tebe svedectvo pred satanom, neoslobodil som sa spod vplyvu satana a stále žijem v tele. Prajem si použiť svoju lásku na porážku a zahanbenie satana a uspokojiť tak Tvoju túžbu. Chcem sa Ti celý odovzdať a nedať ani ten najmenší kúsok zo seba satanovi, pretože satan je Tvoj nepriateľ.“ Čím viac Peter hľadal týmto smerom, tým viac bol pohnutý a tým viac poznatkov mal o týchto veciach. Bez toho, aby si to uvedomil, zistil, že by sa mal oslobodiť spod vplyvu satana a úplne sa vrátiť k Bohu. Takúto sféru dosiahol. Prekračoval vplyv satana, zbavoval sa pôžitkov a radostí tela a bol ochotný hlbšie zakúšať Božie napomínanie i súd. Povedal: „Hoci žijem v Tvojom napomínaní a súde, bez ohľadu na ťažkosti, ktoré sú s tým spojené, nie som ochotný žiť v moci satana a nie som ochotný strpieť jeho klamstvá. Robí mi radosť žiť s Tvojimi kliatbami a bolí ma žiť so satanovými požehnaniami. Milujem Ťa tým, že žijem s Tvojím súdom, a to mi robí veľkú radosť. Tvoje napomínanie a súd sú spravodlivé a sväté. Ich cieľom je očistiť ma, ba čo viac, spasiť ma. Najradšej by som celý svoj život strávil uprostred Tvojho súdu, aby som mohol byť v Tvojej opatere. Nie som ochotný ani na okamih žiť v moci satana. Chcem, aby si ma očistil. Aj keď znášam útrapy, nechcem, aby ma satan využíval a klamal. Mňa, túto stvorenú bytosť, by si mal použiť, vlastniť, súdiť a napomínať. Dokonca by si ma mal prekliať. Moje srdce sa teší, keď si ochotný žehnať mi, pretože som videl Tvoju lásku. Ty si Stvoriteľ a ja som stvorená bytosť – nemal by som Ťa zradiť ani žiť v moci satana a satan by ma nemal vykorisťovať. Mal by som byť Tvojím koňom alebo volom, nie žiť pre satana. Radšej budem žiť uprostred Tvojho napomínania, bez telesnej slasti, a urobilo by mi to radosť, aj keby som mal prísť o Tvoju milosť. Hoci nemám Tvoju milosť, teší ma, že ma napomínaš a súdiš. Je to Tvoje najlepšie požehnanie, Tvoja najväčšia milosť. Hoci si vždy majestátny a na mňa nahnevaný, stále Ťa nedokážem opustiť ani Ťa dosť milovať. Najradšej by som býval v Tvojom dome, chcel by som, aby si ma preklínal, napomínal a trestal. Nie som ochotný žiť v moci satana ani sa naháňať a usilovať len kvôli telu a už vôbec nie som ochotný žiť pre telo.“ Petrova láska bola čistá. Toto je zážitok zdokonalenia a najvyššia oblasť zdokonalenia. Neexistuje život, ktorý by bol zmysluplnejší. Prijal Božie napomínanie a súd, cenil si spravodlivú Božiu povahu a nič na Petrovi nebolo vzácnejšie. Povedal: „Satan mi dáva materiálne pôžitky, ale necením si ich. Prišlo na mňa Božie napomínanie a súd – v nich nachádzam radosť a skrze ne som požehnaný. Keby neexistoval Boží súd, nikdy by som Boha nemiloval a stále by som žil v moci satana, stále by ma ovládal a riadil. Keby to tak bolo, nikdy by som sa nestal skutočnou ľudskou bytosťou, pretože by som nebol schopný uspokojiť Boha a nezasvätil by som sa Mu celý. Hoci mi Boh nežehná, necháva ma bez vnútorného uspokojenia, ako keby vo mne horel oheň, bez pokoja a radosti, a hoci Božie napomínanie a disciplinovanie ma nikdy neminú, v Božom napomínaní a súde môžem vidieť Jeho spravodlivú povahu. Teší ma to; v živote nie je nič cennejšie ani zmysluplnejšie. Hoci sa z Jeho ochrany a starostlivosti stalo nemilosrdné napomínanie, súd, kliatby a údery, tieto veci mi stále robia radosť, pretože ma dokážu lepšie očistiť a zmeniť, priviesť ma bližšie k Bohu, som tak schopnejší Boha milovať a moja láska k Bohu môže byť čistejšia. Takto som schopný plniť si svoju povinnosť stvorenej bytosti, privádza ma to pred Boha a oslobodzuje spod vplyvu satana, takže satanovi už viac neslúžim. Keď nebudem žiť v moci satana a budem schopný Bohu zasvätiť všetko, čo mám, a všetko, čo môžem urobiť, bez toho, aby som niečo zadržiaval – vtedy budem úplne spokojný. Je to Božie napomínanie a súd, čo ma zachránilo, a môj život nemožno od Božieho napomínania a súdu oddeliť. Môj život na zemi podlieha moci satana, a keby nebolo starostlivosti a ochrany Božieho napomínania a súdu, navždy by som žil v moci satana, a navyše by som nemal príležitosť ani prostriedky, aby som žil život, ktorý má zmysel. Len ak ma Božie napomínanie a súd nikdy neopustia, bude Boh schopný ma očistiť. Len vďaka Jeho tvrdým slovám, spravodlivej povahe a majestátnemu súdu som získal najvyššiu ochranu, začal som žiť vo svetle a získal Božie požehnania. Mať možnosť byť očistený, oslobodiť sa od satana a žiť pod Božou nadvládou – to je dnes najväčšie požehnanie v mojom živote.“ Toto je najvyššia sféra, akú Peter zažil.

Toto je presne stav, ktorý človek musí po zdokonalení dosiahnuť. Ak ho nedokážeš dosiahnuť, potom nemôžeš žiť zmysluplný život. Človek žije v tele, čo znamená, že žije v ľudskom pekle, a bez Božieho súdu a napomínania je rovnako nečistý ako satan. Ako by človek mohol byť svätý? Peter veril, že Božie napomínanie a súd sú pre človeka najlepšou ochranou a najväčšou milosťou. Len prostredníctvom Božieho napomínania a súdu sa človek mohol prebudiť a znenávidieť telo, znenávidieť satana. Prísnym disciplinovaním Boh oslobodzuje človeka spod vplyvu satana, vyslobodzuje ho z jeho vlastného malého sveta a umožňuje mu žiť vo svetle Božej prítomnosti. Neexistuje lepšia spása ako napomínanie a súd! Peter sa modlil: „Ó, Bože! Kým ma napomínaš a súdiš, budem vedieť, že si ma neopustil. Aj keď mi nedávaš radosť ani pokoj, nútiš ma žiť v utrpení a nespočetnekrát ma napomínaš, kým ma neopustíš, moje srdce bude pokojné. Dnes sa Tvoje napomínanie a súd stali mojou najlepšou ochranou a mojím najväčším požehnaním. Milosť, ktorú mi dávaš, ma chráni. Milosť, ktorú mi dnes udeľuješ, je prejavom Tvojej spravodlivej povahy a je to napomínanie a súd. Navyše je to skúška, ba viac než to, je to život v utrpení.“ Peter bol schopný odložiť radosti tela bokom a hľadať hlbšiu lásku a väčšiu ochranu, pretože z Božieho napomínania a súdu získal veľmi veľa milosti. Ak si človek vo svojom živote želá byť očistený a dosiahnuť zmeny vo svojej povahe, ak chce žiť život, ktorý má zmysel, a plniť si svoju povinnosť stvorenej bytosti, musí prijať Božie napomínanie a súd a nesmie dovoliť, aby ho opustilo Božie disciplinovanie a údery, aby sa tak mohol oslobodiť spod manipulácie a vplyvu satana a žiť v Božom svetle. Vedzte, že Božie napomínanie a súd sú svetlom, svetlom spásy človeka, a že pre človeka niet lepšieho požehnania, milosti a ochrany. Človek žije pod vplyvom satana a existuje v tele. Ak nebude očistený a nezíska Božiu ochranu, bude ešte zvrátenejší. Ak chce milovať Boha, potom musí byť očistený a zachránený. Peter sa modlil: „Bože, keď so mnou zaobchádzaš láskavo, som potešený a pociťujem spokojnosť. Keď ma napomínaš, pociťujem ešte väčšiu spokojnosť a radosť. Hoci som slabý a znášam nevýslovné utrpenie, Ty napriek slzám a smútku vieš, že za tento smútok môže moja neposlušnosť a slabosť. Plačem, pretože nemôžem uspokojiť Tvoje túžby, cítim smútok a ľútosť, pretože nestačím na Tvoje požiadavky. Som však ochotný túto oblasť dosiahnuť, som ochotný urobiť všetko, čo je v mojich silách, aby som Ťa uspokojil. Tvoje napomínanie mi prinieslo ochranu a poskytlo mi tú najlepšiu spásu. Tvoj súd zatieňuje Tvoju znášanlivosť a trpezlivosť. Bez Tvojho napomínania a súdu by som sa netešil Tvojmu milosrdenstvu a láskyplnej opatere. Dnes o to viac vidím, že Tvoja láska prekročila nebesá a vynikla nad všetkými ostatnými vecami. Tvoja láska nie je len milosrdenstvom a láskyplnou opaterou, ale je to viac, je to napomínanie a súd. Tvoje napomínanie a súd mi dali tak veľa. Bez nich by žiadny človek nebol očistený a nik by nebol schopný zažiť lásku Stvoriteľa. Hoci som strpel stovky skúšok a trápení, a dokonca som sa dostal blízko k smrti, umožnilo mi to skutočne Ťa spoznať a získať najvyššiu spásu. Keby ma Tvoje napomínanie, súd a disciplinovanie mali opustiť, ocitol by som sa v temnote, v moci satana. V čom je telo človeka prínosom? Ak by ma mali Tvoje napomínanie a súd opustiť, bolo by to, ako keby ma opustil Tvoj Duch, akoby si už nebol so mnou. Ak by to tak bolo, ako by som mohol ďalej žiť? Ak na mňa zošleš chorobu a zoberieš mi slobodu, môžem žiť ďalej, no keby ma niekedy malo opustiť Tvoje napomínanie a súd, nemal by som ako ďalej žiť. Keby som bol bez Tvojho napomínania a súdu, stratil by som Tvoju lásku – lásku, ktorá je pre mňa príliš hlboká, aby som ju vyjadril slovami. Bez Tvojej lásky by som žil v moci satana a nebol by som schopný vidieť Tvoju nádhernú tvár. Ako by som mohol ďalej žiť? Takú temnotu, taký život by som nevydržal. Keď si so mnou, je to akoby som Ťa videl, tak ako by som Ťa mohol opustiť? Prosím ťa, žiadam ťa, nevezmi mi moje najväčšie potešenie, aj keď je to len pár slov uistenia. Tešil som sa z Tvojej lásky a dnes nemôžem byť od Teba ďaleko. Ako by som Ťa mohol nemilovať? Pre Tvoju lásku som vyronil mnoho sĺz žiaľu, no napriek tomu som vždy cítil, že takýto život je zmysluplnejší, dokáže ma viac obohatiť, zmeniť a umožniť mi dosiahnuť pravdu, ktorú by stvorené bytosti mali vlastniť.“

Človek žije celý svoj život v moci satana a neexistuje ani jeden človek, ktorý sa spod jeho vplyvu dokáže sám oslobodiť. Všetci žijú v nečistom svete, v skazenosti a prázdnote, bez najmenšieho zmyslu a hodnoty. Žijú takéto nedbalé životy pre telo, pre žiadostivosť a pre satana. Ich existencia nemá ani najmenšiu hodnotu. Človek nie je schopný nájsť pravdu, ktorá ho oslobodí spod vplyvu satana. Hoci verí v Boha a číta Bibliu, nechápe, ako sa má oslobodiť spod nadvlády satanovho vplyvu. V priebehu vekov len veľmi málo ľudí objavilo toto tajomstvo a len veľmi málo ľudí ho pochopilo. Preto, aj keď človek nenávidí satana a nenávidí telo, nevie, ako sa zbaviť zotročujúceho vplyvu satana. Nie ste dnes stále v moci satana? Neľutujete svoje neposlušné skutky a už vôbec necítite, že ste nečistí a neposlušní. Keď oponujete Bohu, dokonca máte mier v duši a pociťujete veľký pokoj. Nie je tvoj pokoj dôsledkom tvojej skazenosti? Nepochádza tento pokoj z tvojej neposlušnosti? Človek žije v ľudskom pekle, pod temným vplyvom satana. V celej krajine žijú s človekom duchovia a zasahujú do tela človeka. Na zemi nežiješ v nádhernom raji. Miesto, na ktorom sa nachádzaš, je oblasťou diabla, ľudským peklom, podsvetím. Ak človek nie je očistený, je špinavý. Ak ho Boh nechráni a nestará sa o neho, je stále zajatcom satana. Ak nie je súdený a napomínaný, nebude mať žiadne prostriedky, aby unikol útrapám temného vplyvu satana. Skazená povaha, ktorú preukazuješ, a tvoje neposlušné správanie postačujú ako dôkaz, že stále žiješ v moci satana. Ak tvoja myseľ a myšlienky neboli očistené a tvoja povaha nebola súdená a napomínaná, potom je celé tvoje bytie stále v moci satana, satan ovláda tvoju myseľ, manipuluje tvojimi myšlienkami a jeho ruky ovládajú celé tvoje bytie. Vieš, ako ďaleko si teraz od Petrových noriem? Máš takú kvalitu? Koľko toho vieš o dnešnom napomínaní a súde? Koľko máš toho, čo spoznal Peter? Ak to dnes nevieš spoznať, budeš schopný získať tieto poznatky v budúcnosti? Niekto taký lenivý a zbabelý ako ty jednoducho nie je schopný poznať napomínanie a súd. Ak hľadáš pokoj tela a telesné pôžitky, potom nebudeš mať prostriedky na očistenie a nakoniec budeš vrátený satanovi, pretože to, čo žiješ, je satan a telo. Dnes sa veci majú tak, že mnohí ľudia nehľadajú život, čo znamená, že sa nestarajú o očistenie ani vstup do hlbších životných skúseností. Ako teda môžu byť zdokonalení? Tí, ktorí sa neusilujú o život, nemajú príležitosť byť zdokonalení, a tí, ktorí sa neusilujú o poznanie Boha a o zmeny vo svojej povahe, nedokážu uniknúť temnému vplyvu satana. S poznaním Boha a so vstupom do zmien vo svojej povahe to nemyslia vážne, rovnako ako tí, čo veria v náboženstvo a len dodržiavajú obrady a pravidelne chodia na bohoslužby. Nie je to strata času? Ak človek vo svojej viere v Boha neberie záležitosti života vážne, neusiluje sa o vstup do pravdy ani o zmeny vo svojej povahe a už vôbec nie o poznanie Božieho diela, potom nemôže byť zdokonalený. Ak chceš byť zdokonalený, musíš pochopiť Božie dielo. V prvom rade musíš pochopiť význam Jeho napomínania a súdu a dôvod, prečo vykonáva toto dielo na človeku. Dokážeš prijímať? Dokážeš počas napomínania získať rovnaké skúsenosti a poznatky ako Peter? Ak hľadáš poznatky o Bohu a diele Ducha Svätého a ak sa usiluješ o zmeny vo svojej povahe, potom máš možnosť byť zdokonalený.

Pre tých, ktorí majú byť zdokonalení, je tento krok diela podmanenia nevyhnutný. Iba keď bol človek podmanený, môže zažiť dielo zdokonalenia. Len samotné plnenie úlohy podmaneného nemá veľkú hodnotu a nebude stačiť na to, aby ťa Boh mohol použiť. Nebudeš mať prostriedky, aby si sa podieľal na šírení evanjelia, pretože nehľadáš život a nehľadáš v sebe zmenu a obnovenie, a tak nemáš žiadne skutočné skúsenosti so životom. Počas tohto postupného diela si raz vystupoval ako vykonávateľ služby a ako protipól, no ak sa v konečnom dôsledku nesnažíš byť Petrom a tvoje hľadanie nie je podľa cesty, ktorou bol Peter zdokonalený, potom, prirodzene, nedôjde k zmenám v tvojej povahe. Ak si niekto, kto sa snaží byť zdokonalený, potom vydáš svedectvo a povieš: „V tomto postupnom Božom diele som prijal Božie dielo napomínania a súdu, a hoci som veľmi trpel, zistil som, ako Boh človeka zdokonaľuje. Získal som Božie dielo, mal som poznatky o Božej spravodlivosti a Božie napomínanie ma spasilo. Prišla ku mne Jeho spravodlivá povaha a priniesla mi požehnania a milosť. Jeho súd a napomínanie ma ochránili a očistili. Keby ma Boh nenapomínal a nesúdil a keby sa ku mne nedostali Jeho tvrdé slová, nemohol by som Boha spoznať ani by som nemohol byť spasený. Dnes vidím, že človek sa ako stvorená bytosť nielen teší zo všetkých vecí, ktoré vytvoril Stvoriteľ, ale čo je dôležitejšie, všetky stvorené bytosti by sa mali tešiť zo spravodlivej Božej povahy a spravodlivého Božieho súdu, pretože Božia povaha si zaslúži, aby sa z nej človek tešil. Ako bytosť, ktorú skazil satan, by sa človek mal tešiť zo spravodlivej Božej povahy. V Jeho spravodlivej povahe je napomínanie a súd, a navyše je tam veľká láska. Hoci dnes nie som schopný úplne získať Božiu lásku, mal som to šťastie vidieť ju a v tomto som bol požehnaný.“ Toto je cesta tých, ktorí boli zdokonalení, a toto sú poznatky, o ktorých hovoria. Takíto ľudia sú rovnakí ako Peter a majú rovnaké skúsenosti ako Peter. Takíto ľudia zároveň získali život a vlastnia pravdu. Keď budú mať tieto skúsenosti až do úplného konca, počas Božieho súdu sa určite úplne zbavia vplyvu satana a Boh ich získa.

Po podmanení ľudia nemajú žiadne hlasné svedectvo. Len zahanbili satana, nežili však realitu Božích slov. Nezískal si druhú spásu, získal si len obetu za hriech, nebol si však zdokonalený – to je veľká strata. Musíte pochopiť, do čoho by ste mali vstúpiť a čo by ste mali žiť, a musíte do toho vstúpiť. Ak nakoniec nedosiahneš zdokonalenie, nebudeš skutočnou ľudskou bytosťou a budeš plný ľútosti. Adam a Eva, ktorých na počiatku stvoril Boh, boli svätí ľudia, čo znamená, že kým žili v rajskej záhrade, boli svätí a nepošpinení. Boli tiež verní Jahvemu a nevedeli nič o zrade Jahveho. Je to preto, lebo ich nerušil vplyv satana, boli bez satanovho jedu a boli najčistejší z celého ľudstva. Žili v rajskej záhrade, nepoškvrnení špinou, nevlastnilo ich telo a báli sa Jahveho. Neskôr, keď ich pokúšal satan, opantal ich hadí jed, pocítili túžbu zradiť Jahveho a žili pod vplyvom satana. Na počiatku boli svätí a báli sa Jahveho. Iba v tomto stave boli ľuďmi. Neskôr, keď ich pokúšal satan, zjedli ovocie zo stromu poznania dobra a zla a žili pod satanovým vplyvom. Satan ich postupne skazil a stratili svoju pôvodnú podobu človeka. Na počiatku mal človek Jahveho dych, nebol ani trochu neposlušný a v srdci nemal zlo. V tom čase bol človek skutočne človekom. Keď ho skazil satan, stalo sa z neho zviera. Jeho myšlienky boli plné zla a špiny, bez dobra a svätosti. Či taký nie je satan? Zažil si veľa Božieho diela, no napriek tomu si sa nezmenil ani si nebol očistený. Stále žiješ v moci satana a stále sa nepodriaďuješ Bohu. Taký je ten, kto sa podriadil, ale nebol zdokonalený. A prečo sa hovorí, že taký človek nebol zdokonalený? Preto, lebo takýto človek nehľadá život ani poznatky o Božom diele a netúži po ničom inom než po telesných pôžitkoch a chvíľkovom pohodlí. Výsledkom je, že v jeho povahe života nedochádza k žiadnym zmenám, a preto nemôže získať pôvodnú podobu človeka, ako ho stvoril Boh. Takíto ľudia sú chodiace mŕtvoly, mŕtvoly bez duše! Tí, ktorí sa neusilujú o poznanie vecí v duši, ktorí sa neusilujú o svätosť a o život podľa pravdy, ktorí sa uspokoja len s negatívnou stránkou a nedokážu žiť podľa Božích slov a stať sa svätými – to sú ľudia, ktorí neboli spasení. Ak je totiž človek bez pravdy, nedokáže stáť pevne počas Božích skúšok. Len tí, ktorí dokážu stáť pevne počas Božích skúšok, sú tí, ktorí boli zachránení. To, čo chcem, sú ľudia ako Peter, ľudia, ktorí sa usilujú o to, aby boli zdokonalení. Pravdu dneška dostávajú tí, ktorí po nej túžia a hľadajú ju. Túto spásu získajú tí, ktorí túžia po tom, aby ich Boh spasil, a nie je určená iba vám. Jej účelom je, aby vás Boh mohol získať. Vy získate Boha, aby Boh mohol získať vás. Dnes som vám povedal tieto slová, vy ste si ich vypočuli a mali by ste ich uviesť do praxe. Okamih, keď zavediete tieto slová do praxe, bude v konečnom dôsledku chvíľa, keď vás prostredníctvom týchto slov získam; a vtedy získate aj tieto slová, čo znamená, že získate najvyššiu spásu. Keď budete očistení, stane sa z vás skutočná ľudská bytosť. Ak nie si schopný žiť pravdu alebo žiť na obraz toho, kto bol zdokonalený, potom možno povedať, že nie si človek, ale chodiaca mŕtvola, zviera, pretože si bez pravdy, čo znamená, že si bez Jahveho dychu a si teda mŕtvy človek bez duše! Hoci je možné podať svedectvo po podmanení, dosiahneš len trochu spásy a nestaneš sa živou bytosťou s dušou. Aj keď si zažil napomínanie a súd, tvoja povaha sa v dôsledku toho neobnovila ani nezmenila. Stále si svojím starým ja, stále patríš satanovi a nie si niekým, kto bol očistený. Len tí, ktorí boli zdokonalení, majú hodnotu a len takí ľudia získali skutočný život. Jedného dňa ti niekto povie: „Zažil si Božie dielo, tak povedz, aké to je. Dávid zažil Božie dielo a videl Jahveho skutky. Aj Mojžiš videl Jahveho skutky a obidvaja boli schopní opísať Jahveho skutky a hovoriť o Jahveho obdivuhodnosti. Videl si dielo vteleného Boha počas posledných dní. Dokážeš hovoriť o Jeho múdrosti? Dokážeš hovoriť o obdivuhodnosti Jeho diela? Aké požiadavky na vás vzniesol Boh a ako si ich prežíval? Zažil si Božie dielo posledných dní – aká je tvoja najväčšia vízia? Dokážeš o tom hovoriť? Dokážeš hovoriť o spravodlivej Božej povahe?“ Ako odpovieš, keď budeš čeliť týmto otázkam? Ak povieš: „Boh je taký spravodlivý, napomína nás a súdi a nemilosrdne nás odhaľuje. Božia povaha skutočne neznesie urážky od človeka. Keď som zažil Božie dielo, spoznal som našu vlastnú ohavnosť a skutočne som videl spravodlivú povahu Boha“, dotyčný sa ťa bude pýtať ďalej: „Čo vieš o Bohu? Ako sa praktizuje vstup do života? Máš nejaké osobné ambície?“ Odpovieš: „Keď Božie stvorenia skazí satan, stanú sa z nich zvieratá. Nelíšia sa od somárov. Dnes žijem v Božích rukách a musím uspokojiť túžby Stvoriteľa a počúvnuť všetko, čo káže. Nemám na výber.“ Ak budeš hovoriť len takto všeobecne, dotyčný človek nepochopí, čo hovoríš. Keď sa ťa opýta, čo vieš o Božom diele, má na mysli tvoje osobné skúsenosti. Pýta sa, aké poznatky máš o Božom napomínaní a súde po tom, ako si ich zažil. Myslí tým tvoje osobné skúsenosti a žiada, aby si hovoril o svojich poznatkoch o pravde. Ak nedokážeš o takýchto veciach hovoriť, dokazuje to, že nevieš nič o diele dneška. Vždy hovoríš slová, ktoré sú prázdne alebo všeobecne známe. Nemáš žiadne konkrétne skúsenosti a tvoje poznatky už vôbec nemajú podstatu. Nemáš ani žiadne pravdivé svedectvá, takže ostatných nepresvedčíš. Nebuď pasívnym nasledovateľom Boha a nehľadaj to, čo ťa robí zvedavým. Keď budeš vlažný, zničíš sa a budeš zdržovať svoj život. Musíš sa zbaviť takejto pasivity a nečinnosti a stať sa majstrom v hľadaní pozitívnych vecí a prekonávaní vlastných slabostí, aby si mohol získať a žiť pravdu. Na tvojich slabostiach nie je nič hrozné a tvoje nedostatky nie sú tvoj najväčší problém. Tvoj najväčší problém a najväčší nedostatok je, že si vlažný a chýba ti túžba hľadať pravdu. Najväčší problém vás všetkých je zbabelá mentalita, v dôsledku ktorej ste spokojní so súčasným stavom vecí a len pasívne čakáte. Tá je vašou najväčšou prekážkou a najväčším nepriateľom hľadania vášho šťastia. Ak poslúchaš len preto, lebo slová, ktoré hovorím, sú také hlboké, potom skutočne nevlastníš poznatky ani si neceníš pravdu. Taká poslušnosť, ako je tá tvoja, nie je svedectvom a neschvaľujem ju. Niekto sa ťa môže opýtať: „Odkiaľ presne pochádza ten tvoj Boh? Aká je podstata tvojho Boha?“ Odpovieš: „Jeho podstatou je napomínanie a súd.“ Dotyčný bude pokračovať: „Nemá mať Boh voči človeku súcit a lásku? To nevieš?“ Ty povieš: „To je Boh iných. Je to Boh, v ktorého veria nábožensky založení ľudia a nie je to náš Boh.“ Keď ľudia ako ty šíria evanjelium, deformuješ pravú cestu, tak v čom si potom užitočný? Ako od teba môžu ostatní získať pravú cestu? Si bez pravdy, nevieš o nej nič povedať a nevieš ju žiť. Čo ťa oprávňuje žiť pred Bohom? Keď medzi ostatnými šíriš evanjelium a keď si v duchovnom spoločenstve s pravdou a podávaš svedectvo o Bohu, ak ich nedokážeš získať, vyvrátia tvoje slová. Nezaberáš zbytočne priestor? Zažil si toľko Božieho diela, no keď hovoríš o pravde, nedáva to zmysel. Nie si naničhodný? Ako ťa možno použiť? Ako je možné, že si zažil toľko Božieho diela, a napriek tomu o Ňom nemáš ani najmenšie poznatky? Keď sa ťa opýtajú, aké máš skutočné poznatky o Bohu, nemáš slov alebo odpovieš niečo nezmyselné – povieš, že Boh je mocný, že veľké požehnania, ktoré si dostal, sú skutočným povýšením od Boha a že niet väčšieho privilégia než môcť osobne uzrieť Boha. Akú hodnotu majú takéto slová? Sú to zbytočné, prázdne slová! Zažil si toľko Božieho diela a pritom vieš iba to, že povýšenie od Boha je pravda? Musíš poznať Božie dielo a len potom budeš môcť podávať pravdivé svedectvo o Bohu. Ako môžu o Bohu podávať svedectvo tí, ktorí nezískali pravdu?

Ak na teba nemá účinok toľko diela a toľko slov, potom, keď príde čas šíriť Božie dielo, nebudeš schopný plniť svoju povinnosť a budeš zahanbený a ponížený. V tom čase budeš cítiť, že Bohu dlhuješ veľmi veľa, že tvoje poznatky o Bohu sú veľmi povrchné. Ak nehľadáš poznatky o Bohu dnes, kým koná svoje dielo, neskôr bude príliš neskoro. Nakoniec nebudeš mať žiadne poznatky, ktoré by stáli za zmienku – zostaneš prázdny a nebudeš mať nič. Z čoho budeš skladať Bohu účty? Máš tú drzosť pozerať sa na Boha? Mal by si tvrdo pracovať na hľadaní hneď teraz, aby si na konci, rovnako ako Peter, vedel, aké prospešné je pre človeka Božie napomínanie a súd, a že bez Božieho napomínania a súdu človek nemôže byť spasený a môže len klesnúť hlbšie do tejto špinavej zeme, hlbšie do blata. Ľudí skazil satan, intrigovali proti sebe, boli k sebe bezohľadní a stratili bohabojné srdce. Ich neposlušnosť je priveľká, majú príliš veľa predstáv a všetci patria satanovi. Bez Božieho napomínania a súdu nemohla byť skazená povaha človeka očistená a človek nemohol byť spasený. Dielo vteleného Boha v tele vyjadruje presne to, čo vyjadruje Duch, a dielo, ktoré koná, je vykonávané podľa diela, ktoré koná Duch. Ak dnes nemáš o tomto diele žiadne poznatky, si veľmi hlúpy a stratil si tak veľa! Ak si nezískal Božiu spásu, potom je tvoja viera náboženskou vierou a ty si len pobožný kresťan. Keďže sa pevne držíš mŕtveho učenia, stratil si nové dielo Ducha Svätého. Ostatní, ktorí hľadajú lásku k Bohu, dokážu získať pravdu a život, zatiaľ čo tvoja viera nie je schopná získať Boží súhlas. Namiesto toho sa z teba stal zlosyn, niekto, kto sa dopúšťa ničivého a nenávistného konania, je terčom výsmechu satana a jeho zajatcom. Človek nemá v Boha veriť, ale Ho milovať, hľadať a uctievať. Ak nehľadáš dnes, príde deň, keď povieš: „Prečo som v minulosti riadne nenasledoval Boha, riadne Ho neuspokojil a neusiloval sa o zmeny v povahe svojho života? Ako len ľutujem, že som vtedy nebol schopný podriadiť sa Bohu a nehľadal som poznatky o Božom slove. Boh toho vtedy povedal tak veľa; ako som mohol nehľadať? Bol som taký hlúpy!“ Stále sa budeš do určitej miery nenávidieť. Dnes neveríš slovám, ktoré hovorím, a nevenuješ im pozornosť. Keď však príde deň, keď sa toto dielo rozšíri, a ty uvidíš jeho celistvosť, budeš ľutovať a vtedy zostaneš ako obarený. Existujú požehnania, ty sa z nich však nevieš tešiť, a existuje pravda, ty ju však nehľadáš. Neprivolávaš na seba opovrhnutie? Hoci sa ďalší krok Božieho diela ešte len začne, dnes nie je nič výnimočné na požiadavkách, ktoré sa na teba kladú, a na tom, čo máš žiť. Je toľko diela a toľko právd; nie sú hodné toho, aby si ich poznal? Nedokážu Božie napomínanie a súd prebudiť tvoju dušu? Nedokážu Božie napomínanie a súd spôsobiť, aby si sa začal nenávidieť? Si spokojný so životom pod vplyvom satana, v pokoji a radosti a s trochou telesného pohodlia? Nie si najbiednejší spomedzi všetkých ľudí? Nik nie je hlúpejší než tí, ktorí videli spásu, no nesnažia sa ju získať. Takíto ľudia sa nevedia nasýtiť tela a tešia sa zo satana. Dúfaš, že tvoja viera v Boha nebude zahŕňať žiadne náročné úlohy, utrpenie ani najmenšie ťažkosti. Vždy hľadáš veci, ktoré sú bezcenné, a nepripisuješ žiadnu hodnotu životu. Namiesto toho staviaš svoje výstredné myšlienky pred pravdu. Si taký bezcenný! Žiješ ako prasa – aký je rozdiel medzi tebou a prasatami či psami? Nie sú všetci, ktorí nehľadajú pravdu a namiesto toho milujú telo, iba zvieratá? Nie sú všetci tí mŕtvi bez duší iba chodiacimi mŕtvolami? Koľko slov bolo medzi vami vyslovených? Vykonalo sa medzi vami len malé dielo? Koľko som vám toho poskytol? Tak prečo si to nezískal? Na čo sa chceš sťažovať? Nie je to tak, že si nič nezískal, pretože si príliš zamilovaný do tela? A nie je to preto, lebo tvoje myšlienky sú príliš výstredné? Nie je to preto, lebo si príliš hlúpy? Ak nie si schopný získať tieto požehnania, môžeš viniť Boha za to, že ťa nespasil? To, čo hľadáš, je schopnosť dosiahnuť pokoj vierou v Boha, aby tvoje deti neboli choré, tvoj manžel mal dobrú prácu, aby si tvoj syn našiel dobrú manželku a tvoja dcéra poriadneho manžela, aby tvoje voly a kone dobre orali pôdu a aby bolo počas roka dobré počasie pre tvoju úrodu. Toto hľadáš. Snažíš sa len o život v pohodlí, aby tvoju rodinu nepostihli žiadne nehody, aby si mal priaznivý vietor, aby sa ti do tváre nedostal žiadny piesok, aby nezaplavilo úrodu tvojej rodiny, aby ťa nepostihlo žiadne nešťastie, aby si žil v Božom objatí a v útulnom hniezde. Zbabelec ako ty, ktorý vždy hľadá telo – máš srdce, máš dušu? Nie si zviera? Dávam ti pravú cestu a nič za to nepýtam, ty však nehľadáš. Patríš medzi tých, čo veria v Boha? Dávam ti skutočný ľudský život, no ty nehľadáš. Nelíšiš sa od prasaťa alebo psa? Prasatá nehľadajú život človeka, nesnažia sa byť očistené a nechápu, čo je život. Každý deň, keď sa nažerú, jednoducho spia. Dal som ti pravú cestu, ty si ju však nezískal. Máš prázdne ruky. Si ochotný pokračovať v tomto živote, v živote prasaťa? Aký má význam, aby takíto ľudia žili? Tvoj život je opovrhnutiahodný a nízky, žiješ v špine a nemravnosti a neusiluješ sa o žiadne ciele. Nie je tvoj život najnemravnejší zo všetkých? Máš tú drzosť pozerať sa na Boha? Ak budeš mať naďalej takéto skúsenosti, nie je pravda, že nič nezískaš? Dostal si pravú cestu, no to, či ju nakoniec získaš, alebo nie, závisí od tvojho osobného hľadania. Ľudia hovoria, že Boh je spravodlivý a pokiaľ Ho človek nasleduje až do úplného konca, určite bude voči nemu nezaujatý, pretože Boh je najspravodlivejší. Ak Ho človek nasleduje do úplného konca, mohol by človeka odvrhnúť? Nie som zaujatý voči žiadnemu človeku a všetkých ľudí súdim svojou spravodlivou povahou, existujú však vhodné podmienky pre požiadavky, ktoré kladiem na človeka, a to, čo požadujem, musia všetci ľudia splniť bez ohľadu na to, kým sú. Nestarám sa, aké sú tvoje spôsobilosti alebo ako dlho ich máš. Starám sa len o to, či kráčaš Mojou cestou a či miluješ pravdu a túžiš po nej. Ak ti pravda chýba a namiesto toho robíš hanbu Môjmu menu a nekonáš podľa Mojej cesty, len nasleduješ bez pozornosti a záujmu, vtedy ťa zrazím k zemi a potrestám ťa za tvoje zlo. Čo potom povieš? Dokážeš povedať, že Boh nie je spravodlivý? Ak si sa dnes podriadil všetkým slovám, ktoré som vyslovil, si druh človeka, ktorého schvaľujem. Hovoríš, že si pri nasledovaní Boha vždy trpel, že si Ho nasledoval za všetkých okolností a prežíval s Ním dobré aj zlé časy. Nežil si však slová, ktoré Boh vyslovil. Želáš si len pobehovať pre Boha sem a tam a každý deň sa Mu vydávať. Nikdy ti nenapadlo žiť život, ktorý má zmysel. Hovoríš tiež: „V každom prípade verím, že Boh je spravodlivý. Trpel som pre Neho, veľa som toho pre Neho spravil a obetoval som sa pre Neho. Tvrdo som drel, hoci som nezískal žiadne uznanie. Určite si ma bude pamätať.“ Je pravda, že Boh je spravodlivý, táto spravodlivosť však nie je pošpinená žiadnymi nečistotami: neobsahuje ľudskú vôľu a nie je pošpinená telom ani ľudskými transakciami. Všetci, ktorí Mu vzdorujú a odporujú, a všetci, ktorí nie sú v súlade s Jeho cestou, budú potrestaní. Nikomu nebude odpustené a nikto nebude ušetrený! Niektorí ľudia hovoria: „Dnes pre Teba pobehujem sem a tam. Keď nadíde koniec, môžeš mi dať malé požehnanie?“ Preto sa ťa pýtam: „Dodržal si Moje slová?“ Spravodlivosť, o ktorej hovoríš, je založená na obchodnej transakcii. Myslíš si len, že Ja som voči všetkým ľuďom spravodlivý a nezaujatý a že všetci, ktorí Ma nasledujú do úplného konca, budú určite spasení a získajú Moje požehnanie. Moje slová, že „všetci, ktorí Ma nasledujú do úplného konca, budú určite spasení“, v sebe ukrývajú skrytý význam: Tí, ktorí Ma nasledujú do úplného konca, sú tí, ktorých úplne získam. Sú to tí, ktorí po tom, ako som ich podmanil, hľadajú pravdu a sú zdokonalení. Čo z toho si dosiahol? Dosiahol si len toľko, že si Ma nasledoval do úplného konca, ale čo ešte? Dodržal si Moje slová? Splnil si jednu z Mojich piatich požiadaviek, nemáš však v úmysle splniť aj zvyšné štyri. Jednoducho si našiel najjednoduchšiu, najľahšiu cestu a nasledoval si ju vo viere, že budeš mať šťastie. Voči takej osobe, ako si ty, je Moja spravodlivá povaha napomínaním a súdom, je to spravodlivá odplata a spravodlivý trest pre všetkých, ktorí konajú zlo. Všetci, ktorí nekráčajú Mojou cestou, budú určite potrestaní, aj keď Ma budú nasledovať až do úplného konca. To je Božia spravodlivosť. Keď sa táto spravodlivosť prejaví v treste pre človeka, človek zostane ako obarený a bude pociťovať ľútosť, že hoci nasledoval Boha, nekráčal Jeho cestou. „V tom čase som pri nasledovaní Boha trpel len trochu, nekráčal som však po Jeho ceste. Čo sú to za výhovorky? Nie je iná možnosť ako byť napomínaný!“ V duchu si však myslí: „V každom prípade som nasledoval do úplného konca, takže aj keď ma budeš napomínať, nemôže to byť príliš prísne napomínanie a po jeho vynútení ma budeš stále chcieť. Viem, že si spravodlivý a nebudeš so mnou takto zaobchádzať naveky. Veď napokon nie som ako tí, ktorí budú odstránení. Tí, ktorí majú byť odstránení, podstúpia ťažké napomínanie, zatiaľ čo moje napomínanie bude ľahšie.“ Spravodlivá povaha nie je taká, ako hovoríš. Nie je to tak, že s tými, ktorí sú dobrí vo vyznávaní svojich hriechov, sa zaobchádza zhovievavejšie. Spravodlivosť je svätosť, je to povaha, ktorá netoleruje urážky človeka, a všetko, čo je špinavé a nezmenilo sa, je terčom Božieho odporu. Spravodlivá Božia povaha nie je zákon, ale správne ustanovenie: je to správne ustanovenie v kráľovstve a toto správne ustanovenie je spravodlivým trestom pre každého, kto nevlastní pravdu a nezmenil sa. Niet tu priestoru na spásu. Pretože keď bude každý človek zatriedený podľa druhu, dobrí budú odmenení a zlí potrestaní. Vtedy bude konečný osud človeka jasný. Je to čas, keď sa skončí dielo spásy, a potom sa už nebude vykonávať dielo spásy človeka a každému, kto pácha zlo, sa dostane odplaty. Niektorí ľudia hovoria: „Boh si pamätá každého z tých, ktorí sú často po Jeho boku. Nezabudne na žiadneho z nás. Zaručene nás zdokonalí. Nebude si pamätať nikoho z tých dole. Tí medzi ľuďmi dole, ktorí budú zdokonalení, budú zaručene menej než my, čo sa často stretávame s Bohom. Boh nezabudne na nikoho z nás, všetkých nás schválil a zaručene nás zdokonalí.“ Všetci máte takéto predstavy. Je toto spravodlivosť? Praktizuješ pravdu, alebo nie? V skutočnosti šíriš takéto klebety – vôbec sa nehanbíš!

Dnes sa niektorí ľudia usilujú, aby ich Boh použil, ale po podmanení ich nemožno použiť priamo. Pokiaľ ide o dnes vyslovené slová, ak ich stále nedokážeš dosiahnuť, keď Boh používa ľudí, potom si stále nebol zdokonalený. Inak povedané, príchod konca obdobia, keď bude človek zdokonalený, určí, či Boh človeka odvrhne, alebo použije. Tí, čo boli podmanení, sú len príkladmi pasivity a negatívnosti. Sú to ukážky a vzory, nie sú však ničím iným než protikladom. Človek bude úplne zdokonalený, až keď sa zmení povaha jeho života a dosiahne zmeny vo vnútri aj navonok. Čo dnes chceš – byť podmanený, alebo zdokonalený? Čo chceš dosiahnuť? Splnil si podmienky zdokonalenia? Ktoré podmienky ti ešte chýbajú? Ako by si sa mal vybaviť a ako by si mal kompenzovať svoje nedostatky? Ako by si mal vstúpiť na cestu k zdokonaleniu? Ako by si sa mal úplne podriadiť? Žiadaš o zdokonalenie, ale ako sa usiluješ o svätosť? Si človekom, ktorý hľadá napomínanie a súd, aby si mohol byť očistený? Snažíš sa byť očistený, si teda ochotný prijať napomínanie a súd? Žiadaš o poznanie Boha, poznáš však Jeho napomínanie a súd? Väčšina diela, ktoré dnes na tebe koná, spočíva v napomínaní a súde. Čo vieš o tomto diele, ktoré na tebe bolo vykonané? Očistilo ťa napomínanie a súd, ktoré si zažil? Zmenilo ťa to? Malo to na teba nejaký vplyv? Ste unavení z diela dneška – z kliatob, súdov a odhalení –, alebo máš pocit, že tieto veci sú pre teba veľkým prínosom? Miluješ Boha, ale prečo? Miluješ Boha, pretože si dostal trochu milosti? Alebo Ho miluješ po tom, ako si získal mier a radosť? Alebo miluješ Boha po očistení skrz Jeho napomínanie a súd? Prečo presne miluješ Boha? Aké podmienky splnil Peter, aby bol zdokonalený? Keď bol zdokonalený, akým rozhodujúcim spôsobom sa to prejavilo? Miloval Pána Ježiša, lebo po Ňom túžil, lebo Ho nevidel, či preto, lebo bol káraný? Alebo miloval Pána Ježiša ešte viac, pretože prijal utrpenie a súženie, spoznal vlastnú špinavosť a neposlušnosť a spoznal svätosť Pána? Stalo sa jeho srdce milujúce Boha čistejším vďaka Božiemu napomínaniu a súdu, alebo vďaka niečomu inému? Ako je to? Boha miluješ kvôli Božej milosti a preto, lebo dnes ti dal nejaké malé požehnanie. Je to skutočná láska? Ako by si mal milovať Boha? Mal by si prijať Jeho napomínanie a súd, a keď uvidíš Jeho spravodlivú povahu, budeš Ho schopný skutočne milovať tak, že budeš načisto presvedčený a budeš mať o Ňom poznatky? Môžeš ako Peter povedať, že Boha nemôžeš milovať dostatočne? Hľadáš po napomínaní a súde podmanenie, alebo očistenie, ochranu a starostlivosť? Čo z toho hľadáš? Je tvoj život zmysluplný, alebo nezmyselný a bez hodnoty? Chceš telo, alebo chceš pravdu? Túžiš po súde, alebo pohodlí? Keďže si zažil toľko Božieho diela a videl Božiu svätosť a spravodlivosť, ako by si mal hľadať? Ako by si mal kráčať po tejto ceste? Ako by si mal uviesť svoju lásku k Bohu do praxe? Mali na teba Božie napomínanie a súd nejaký účinok? To, či máš poznatky o Božom napomínaní a súde, alebo nie, záleží od toho, čo žiješ a do akej miery miluješ Boha! Tvoje pery hovoria, že Boha miluješ, no to, čo žiješ, je stará, skazená povaha. Nemáš bohabojné srdce a už vôbec nemáš svedomie. Milujú takí ľudia Boha? Sú takí ľudia voči Bohu lojálni? Sú to ľudia, ktorí prijímajú Božie napomínanie a súd? Hovoríš, že Boha miluješ a veríš v Neho, no nezbavuješ sa svojich predstáv. V tvojej práci, vstupe, slovách, ktoré hovoríš, a v tvojom živote nie je žiadny prejav tvojej lásky k Bohu ani žiadne bohabojné srdce. Je toto niekto, kto získal napomínanie a súd? Mohol by byť niekto taký Petrom? Majú tí, čo sú ako Peter, len poznatky, ale nežijú ich? Aká podmienka dnes vyžaduje, aby človek žil skutočný život? Boli Petrove modlitby len slová, ktoré vychádzali z jeho úst? Neboli to slová z hĺbky jeho srdca? Modlil sa Peter iba v modlitbách, ale neuvádzal pravdu do praxe? V koho záujme je tvoje hľadanie? Ako by si mal dosiahnuť, aby si počas Božieho napomínania a súdu získal ochranu a očistenie? Nie je Božie napomínanie a súd pre človeka prínosom? Je každý súd trestom? Mohlo by to byť tak, že pre život človeka sú prínosom len pokoj a radosť, len materiálne požehnania a chvíľkové pohodlie? Ak človek žije v príjemnom a pohodlnom prostredí, bez života v súde, mohol by byť očistený? Ak si želá zmeniť sa a byť očistený, ako by mal prijať svoje zdokonalenie? Ktorú cestu by si si mal dnes zvoliť?