Vo Veku milosti Ján vydláždil pre Ježiša cestu. Nemohol vykonať dielo samotného Boha, iba plnil povinnosť človeka. Hoci bol Ján predchodcom Pána, nedokázal predstavovať Boha; bol iba človekom, ktorého použil Duch Svätý. Keď bol Ježiš pokrstený, zostúpil na Neho Duch Svätý v podobe holubice. Potom zahájil svoje dielo, to znamená, že začal vykonávať Kristovu službu. Totožnosť Boha prijal preto, lebo pochádzal od Boha. Bez ohľadu na to, aká bola Jeho viera predtým – niekedy mohla byť slabá, inokedy zasa silná –, všetko to patrilo k normálnemu ľudskému životu, ktorý viedol pred vykonaním svojej služby. Po krste (teda pomazaní) okamžite získal Božiu silu a slávu, a tak začal vykonávať svoju službu. Mohol konať znamenia a zázraky, robil divy a mal moc a autoritu, pretože konal priamo v mene samotného Boha; namiesto Neho konal dielo Ducha a vyjadroval hlas Ducha. Preto je nepopierateľné, že bol samotným Bohom. Ján bol človekom, ktorého použil Duch Svätý. Nemohol zastupovať Boha, ani nebolo možné, aby ho zastupoval. Ak by to chcel urobiť, Duch Svätý by to nedovolil, pretože nebol schopný vykonať dielo, ktoré zamýšľal uskutočniť samotný Boh. Možno v ňom bolo príliš veľa ľudskej vôle alebo niečo zvrátené, no za žiadnych okolností nemohol priamo zastupovať Boha. Jeho chyby a absurdita predstavovali iba jeho samého, no jeho dielo zastupovalo Ducha Svätého. Nemôžeš však povedať, že celý zastupoval Boha. Mohli by aj jeho skreslenia predstavovať Boha? Zastupovať človeka skresleným spôsobom je normálne, ale ak sa niekto odkláňa od normálu pri zastupovaní Boha, nebolo by to Jeho zneuctenie? Nebolo by to rúhanie sa proti Duchu Svätému? Duch Svätý len tak ľahko nedovolí, aby človek obsadil miesto Boha, aj keď ho iní vyvyšujú. Ak totiž nie je Bohom, nakoniec by nedokázal pevne stáť. Duch Svätý nedovolí človeku zastupovať Boha tak, ako sa mu páči! Bol to napríklad Duch Svätý, kto podal Jánovi svedectvo, a bol to tiež Duch Svätý, kto mu zjavil, že je tým, kto vydláždi cestu pre Ježiša. No dielo, ktoré na ňom vykonal Duch Svätý, bolo dobre vymerané. Od Jána sa žiadalo len to, aby bol Ježišovým dláždičom a pripravil Mu cestu. To znamená, že Duch Svätý iba podporil jeho dielo dláždenia cesty a dovolil mu vykonať iba to – nič iné. Ján predstavoval Eliáša a proroka, ktorý vydláždil cestu. Duch Svätý ho v tom podporoval; pokiaľ jeho dielo spočívalo v dláždení cesty, Duch Svätý ho v tom podporoval. Ak by si však nárokoval, že je samotným Bohom, a povedal, že prišiel dokončiť dielo vykúpenia, Duch Svätý by ho musel disciplinovať. Jánove dielo nebolo bezbrehé, bez ohľadu na jeho rozsah a skutočnosť, že bolo vykonané s podporou Ducha Svätého. Ak pripustíme, že Duch Svätý skutočne zastával Jánovo dielo, jeho moc bola obmedzená na dláždenie cesty. Nemohol vykonať žiadne iné skutky, pretože bol len Jánom, ktorý dláždil cestu, a nie Ježišom. Preto je svedectvo Ducha Svätého kľúčové, ale ešte dôležitejšie je dielo, ktoré Duch Svätý dovoľuje vykonať človeku. Či nezískal Ján v tom čase hlasné svedectvo? Nebolo aj jeho dielo veľkolepé? Jeho dielo však nedokázalo prekonať Ježišovo, pretože nebol ničím iným ako človekom, ktorého použil Duch Svätý, a nemohol priamo zastupovať Boha, a preto bolo dielo, ktoré vykonal, obmedzené. Keď dokončil dielo dláždenia cesty, Duch Svätý už ďalej nepodporoval jeho svedectvo, žiadne nové dielo ho nečakalo a preto odišiel, keď sa započalo dielo samotného Boha.

Niektorí sú posadnutí zlými duchmi a vehementne kričia: „Ja som Boh!“ Nakoniec ich však odhalia, pretože sa mýlia v tom, čo predstavujú. Zastupujú satana a Duch Svätý im nevenuje žiadnu pozornosť. Akokoľvek sa vyvyšuješ alebo nahlas kričíš, si stále stvorenou bytosťou a patríš satanovi. Nikdy nekričím: „Som Boh, som milovaný Boží Syn!“ Ale skutky, ktoré konám, sú Božím dielom. Mám kričať? Nemám dôvod sa vyvyšovať. Boh koná svoje vlastné dielo sám a nepotrebuje človeka, aby mu udelil postavenie či čestný titul. Jeho dielo predstavuje Jeho totožnosť a postavenie. Nebol Ježiš pred svojím krstom samotným Bohom? Nebol vteleným telom Božím? Nemožno s určitosťou povedať, že sa stal jediným Božím Synom až po prijatí svedectva? Neexistoval človek menom Ježiš už dávno predtým, než začal konať svoje dielo? Nedokážeš preraziť nové cesty ani reprezentovať Ducha. Nemôžeš vyjadriť dielo Ducha ani slová, ktoré hovorí. Nedokážeš konať dielo samotného Boha ani dielo Ducha. Múdrosť, zázrak a nevyspytateľnosť Boha a celá povaha, ktorou Boh napomína človeka – to všetko presahuje tvoje vyjadrovacie schopnosti. Preto by bolo zbytočné pokúšať sa tvrdiť, že si Boh. Niesol by si iba meno, no nič z toho, čo je Jeho jadrom. Samotný Boh prišiel, ale nikto Ho nespoznáva. Napriek tomu pokračuje vo svojom diele a koná tak v zastúpení Ducha. Nezáleží na tom, či Ho nazývaš človekom alebo Bohom, Pánom alebo Kristom, alebo Ju voláš sestrou. Vykonáva totiž dielo Ducha a zastupuje dielo samotného Boha. Nezaujíma Ho meno, akým Ho človek nazýva. Môže toto meno určovať Jeho dielo? Bez ohľadu na to, ako Ho nazývaš, pokiaľ ide o Boha, Boh je vteleným Duchom Božieho Ducha. Zastupuje Ducha a Duch Ho uznal. Ak nedokážeš raziť cestu nového veku, ukončiť starý vek či ohlásiť nový vek alebo konať nové dielo, potom sa nemôžeš nazývať Bohom!

Dokonca ani človek, ktorého použije Duch Svätý, nemôže zastupovať samotného Boha. To nielen znamená, že taký človek nemôže predstavovať Boha, ale nemôže Ho priamo predstavovať ani dielo, ktoré vykonáva. Inými slovami, ľudská skúsenosť nemôže byť vložená priamo do Božieho riadenia a nemôže ho ani predstavovať. Dielo samotného Boha je výlučne dielom, ktoré chce vykonávať v rámci svojho vlastného plánu riadenia, a tiež je súčasťou veľkého riadenia. Dielo človeka spočíva v poskytovaní jeho individuálnych skúseností. Spočíva v hľadaní novej cesty skúsenosti presahujúcej tú, po ktorej kráčali tí predtým, a vo vedení svojich bratov a sestier pod dohľadom Ducha Svätého. Títo ľudia poskytujú svoje individuálne skúsenosti alebo duchovné spisy duchovných osobností. Hoci týchto ľudí využíva Duch Svätý, ich skutky nesúvisia s veľkým dielom riadenia v šesťtisícročnom pláne. Sú to iba tí, ktorých Duch Svätý vyzdvihol v rôznych obdobiach, aby viedli ľudí v prúde Ducha Svätého, až kým sa neskončia úlohy, ktoré môžu vykonávať, alebo kým sa neskoční ich život. Ich úlohou je len pripraviť vhodnú cestu pre samotného Boha alebo pokračovať v určitom aspekte riadenia samotného Boha na zemi. Títo ľudia sami osebe nedokážu vykonať väčšie dielo Jeho riadenia ani otvoriť nové cesty, a už vôbec nikto z nich nedokáže zavŕšiť celé Božie dielo z predchádzajúceho veku. Preto ich dielo zastupuje iba stvorenú bytosť, ktorá vykonáva svoju funkciu, a nemôže zastupovať samotného Boha, ktorý vykonáva svoju službu. Ich dielo je totiž iné ako to, ktoré vykonáva samotný Boh. Nastolenie nového veku nie je niečo, čo môže urobiť človek namiesto Boha. Nemôže to urobiť nikto iný ako samotný Boh. Celé dielo človeka spočíva v plnení si povinnosti stvorenej bytosti a dochádza k nemu vtedy, keď je človek pohnutý alebo osvietený Duchom Svätým. Títo ľudia poskytujú vedenie, ktoré spočíva výlučne v tom, že ukazujú človeku cestu praktizovania v každodennom živote a spôsob, akým má konať v súlade s Božou vôľou. Dielo človeka nezahŕňa Božie riadenie ani nepredstavuje dielo Ducha. Príkladom je dielo svedka Leeho a strážcu Neeho, ktorých úlohou bolo ukázať cestu. Či už išlo o novú, alebo starú cestu, dielo bolo založené na princípe pridržiavania sa Biblie. Či už išlo o obnovu, alebo stavbu miestneho kostola, ich práca súvisela so zakladaním cirkví. Práca, ktorú vykonali, nadväzovala na dielo, ktoré Ježiš a Jeho apoštoli zanechali nedokončené alebo ho ďalej nerozvíjali vo Veku milosti. Ich dielom bolo obnoviť to, čo Ježiš vo svojom vtedajšom diele žiadal od generácií prichádzajúcich po Ňom, ako napríklad prikrývanie hláv, prijímanie krstu, lámanie chleba alebo pitie vína. Dalo by sa povedať, že ich úlohou bolo držať sa Biblie a hľadať v nej cesty. Neurobili žiadny nový pokrok. Preto možno v ich diele vidieť len objavovanie nových ciest v rámci Biblie, ako aj lepších a reálnejších praktík. V ich diele však nemožno nájsť súčasnú Božiu vôľu, a už vôbec nie nové dielo, ktoré Boh plánuje vykonať v posledných dňoch. Je to preto, lebo stále kráčali po starej ceste – nedošlo k žiadnej obnove ani k pokroku. Naďalej sa držali faktu ukrižovania Ježiša, dodržiavali praktiky a vyzývali ľudí, aby sa kajali a vyznávali svoje hriechy, lipli na úsloviach, že ten, kto vytrvá až do konca, bude spasený a že muž je hlavou ženy a žena musí poslúchať svojho manžela, a ešte viac sa držali tradičnej predstavy, že sestry nemôžu kázať, ale len poslúchať. Ak by sa aj naďalej zachovával takýto spôsob vedenia, Duch Svätý by nikdy nemohol vykonať nové dielo, oslobodiť ľudí od pravidiel alebo ich priviesť do slobodného a krásneho sveta. Preto táto etapa diela, ktorou sa mení vek, vyžaduje, aby konal a hovoril samotný Boh. Žiadny človek to nemôže urobiť za Neho. Zatiaľ sa celé dielo Ducha Svätého mimo tohto prúdu zastavilo a tí, ktorých Duch Svätý použil, stratili svoj smer. Keďže sa teda dielo ľudí, ktorých použil Duch Svätý, nepodobá dielu samotného Boha, ich identita a predmety, v ktorých mene konajú, sú tiež odlišné. Je to preto, lebo zamýšľané dielo Ducha Svätého je iné a z toho dôvodu tí, ktorí konajú podobne, majú odlišné identity a postavenia. Ľudia, ktorých používa Duch Svätý, môžu tiež vykonať nejaké nové skutky a môžu odstrániť určité skutky vykonané v predchádzajúcom veku, ale to, čo robia, nemôže vyjadriť Božiu povahu a vôľu v novom veku. Pracujú len na tom, aby skoncovali s dielom predchádzajúceho veku, a nie na tom, aby konali nové dielo s cieľom priamo zastupovať povahu samotného Boha. Takže bez ohľadu na to, koľko zastaraných praktík zrušia alebo koľko nových praktík zavedú, stále predstavujú človeka a stvorené bytosti. Keď však sám Boh vykonáva dielo, otvorene nevyhlasuje zrušenie zvykov starého veku ani priamo neohlasuje začiatok nového. Vo svojom diele je priamy a jasný. Priamo vykonáva svoje zamýšľané dielo, teda priamo vyjadruje dielo, ktoré vykonal, priamo uskutočňuje svoje skutky tak, ako pôvodne zamýšľal a vyjadruje svoje bytie a povahu. Z pohľadu človeka sa Jeho povaha aj dielo líšia od tých v minulých vekoch. Z pohľadu samotného Boha je to však len pokračovanie a ďalší rozvoj Jeho diela. Keď koná samotný Boh, vyjadruje svoje slovo a priamo prináša nové dielo. Naopak, keď koná človek, robí to cez úvahy a štúdium alebo si rozširuje vedomosti a vytvára systém praktizovania založeného na práci iných. To znamená, že podstatou ľudského diela je nasledovať vytvorený poriadok a „kráčať po starých cestách v nových topánkach“. To znamená, že dokonca aj cesta, po ktorej kráčajú ľudia, ktorých používa Duch Svätý, je postavená na tej, ktorú začal samotný Boh. Keď to teda všetko zhrnieme, človek je stále človekom a Boh zostáva Bohom.

Ján sa narodil zo zasľúbenia, tak ako sa Izák narodil Abrahámovi. Vydláždil cestu pre Ježiša a vykonal mnoho skutkov, avšak nebol Bohom. Skôr bol jedným z prorokov, pretože iba vydláždil cestu pre Ježiša. Jeho dielo bolo tiež veľké a až potom, čo vydláždil cestu, Ježiš oficiálne začal svoje dielo. V podstate jednoducho pracoval pre Ježiša a dielo, ktoré vykonal, slúžilo tomu Ježišovmu. Keď dokončil dláždenie cesty, Ježiš započal svoje dielo, ktoré bolo novšie, konkrétnejšie a podrobnejšie. Ján vykonal iba počiatočnú fázu diela, väčšiu časť nového diela vykonal Ježiš. Ján tiež vykonal nové dielo, nebol to však on, kto nastolil nový vek. Ján sa narodil zo zasľúbenia a anjel mu dal meno. Niektorí ho vtedy chceli pomenovať po jeho otcovi Zachariášovi, ale jeho matka prehovorila: „Toto dieťa nemožno nazvať takým menom. Mal by sa volať Ján.“ To všetko bolo na príkaz Ducha Svätého. Ježiš bol tiež pomenovaný na príkaz Ducha Svätého, narodil sa z Ducha Svätého a bol Duchu Svätému zasľúbený. Ježiš bol Boh, Kristus a Syn človeka. Aj Jánovo dielo bolo predsa veľké, tak prečo ho nenazvali Bohom? Aký bol vlastne rozdiel medzi Ježišovým a Jánovým dielom? Bolo jediným dôvodom to, že Ján bol ten, kto vydláždil Ježišovi cestu? Alebo to predurčil Boh? Hoci Ján tiež povedal: „Kajajte sa, lebo kráľovstvo nebeské je na dosah,“ a aj on kázal evanjelium o nebeskom kráľovstve, jeho dielo sa ďalej nerozvíjalo a znamenalo len začiatok. Naproti tomu Ježiš uviedol nový vek a zároveň ukončil ten starý, ale tiež naplnil zákon Starej zmluvy. Dielo, ktoré vykonal, bolo väčšie ako Jánove, a navyše prišiel vykúpiť celé ľudstvo – naplnil túto etapu diela. Pokiaľ ide o Jána, ten jednoducho pripravil cestu. Síce bolo jeho dielo veľké, vyslovil množstvo slov a nasledovalo ho mnoho učeníkov, jeho dielo prinieslo človeku len nový začiatok. Človek od neho nikdy neprijal život, cestu ani hlbšie pravdy, ani skrze neho nezískal pochopenie Božej vôle. Ján bol veľký prorok (Eliáš), ktorý pripravil novú pôdu pre Ježišovo dielo a vyvolených – bol predchodcom Veku milosti. Takéto veci nie je možné rozoznať len pozorovaním ich normálneho ľudského vzhľadu. Je to o to výstižnejšie, že aj Ján vykonal pomerne rozsiahle dielo a navyše bol zasľúbený Duchom Svätým, ktorý jeho dielo podporoval. Keďže je to tak, len skrze dielo, ktoré konajú, je možné rozlíšiť ich totožnosť, pretože neexistuje žiadny spôsob, ako rozlíšiť podstatu človeka podľa jeho vonkajšieho vzhľadu, a človek tiež nedokáže zistiť, čo je svedectvom Ducha Svätého. Jánove dielo sa líšilo od Ježišovho a rozdielna bola aj ich prirodzenosť. Z toho možno usúdiť, či Ján bol alebo nebol Bohom. Ježišovo dielo pozostávalo zo začiatku, pokračovania, zavŕšenia a dokončenia. Vykonal všetky tieto kroky, pričom Jánovým dielom bolo len uskutočniť začiatok. Na začiatku Ježiš šíril evanjelium a kázal cestu pokánia a potom pokračoval v krste človeka, uzdravovaní chorých a vo vyháňaní démonov. Nakoniec vykúpil ľudstvo z hriechu a dokončil svoje dielo pre celý vek. Prešiel všetky miesta, kázal ľuďom a hlásal evanjelium o nebeskom kráľovstve. V tomto ohľade boli On a Ján rovnakí, rozdiel je však v tom, že Ježiš nastolil nový vek a priniesol človeku Vek milosti. Z Jeho úst vyšlo slovo o tom, čo má človek praktizovať, a akú cestu má nasledovať vo Veku milosti, a nakoniec dokončil dielo vykúpenia. Ján by takéto dielo nikdy nedokázal vykonať. A tak to bol Ježiš, kto vykonal dielo samotného Boha, On sám je Boh a priamo Ho zastupuje. Podľa ľudských predstáv sú Bohom všetci tí, ktorí sa narodili zo zasľúbenia, boli zrodení z Ducha, Duch Svätý ich podporuje a otvárajú nové cesty. Podľa tohto uvažovania by bol Bohom nielen Ján, ale aj Mojžiš, Abrahám a Dávid…, aj oni by boli Bohom. Vari to nie je majstrovský vtip?

Pred vykonaním svojej služby bol Ježiš tiež len normálnym človekom, ktorý konal v súlade s tým, čo robil Duch Svätý. Bez ohľadu na to, či si bol v tom čase vedomý svojej vlastnej identity, podriadil sa všetkému, čo pochádzalo od Boha. Duch Svätý nikdy neodhalil svoju identitu pred začatím svojej služby. Až keď ju začal, zrušil tie pravidlá a zákony, a až vtedy, keď oficiálne začal vykonávať svoju službu, Jeho slová nadobudli autoritu a moc. Až po začatí svojej služby vykonal svoje dielo, aby priniesol nový vek. Predtým sa v Ňom Duch Svätý ukrýval dvadsaťdeväť rokov, počas ktorých predstavoval iba človeka a nemal Božiu identitu. Božie dielo sa začalo tým, že pracoval a vykonával svoju službu, a svoje dielo konal podľa svojho vnútorného plánu bez ohľadu na to, koľko o Ňom človek vedel. Dielo, ktoré vykonal, bolo priamym zastúpením samotného Boha. Vtedy sa Ježiš opýtal tých okolo seba: „Za koho ma pokladáte?“ A oni odpovedali: „Si najväčší z prorokov a náš vynikajúci lekár.“ Niektorí odvetili: „Si náš veľkňaz“ a podobne. Prichádzali všelijaké odpovede, niektorí dokonca povedali, že je Ján alebo že je Eliáš. Ježiš sa obrátil k Šimonovi Petrovi a spýtal sa ho: „Za koho ma pokladáš ty?“ Peter odvetil: „Ty si Kristus, Syn živého Boha.“ Od toho momentu si ľudia uvedomovali, že Ježiš je Boh. Keď bola známa Jeho totožnosť, prvý si to uvedomil Peter a vyslovil to zo svojich úst. Potom Ježiš povedal: „To, čo si povedal, ti nezjavilo telo a krv, ale Môj Otec.“ Po krste konal skutky v Božom mene bez ohľadu na to, či o tom ostatní vedeli, alebo nie. Prišiel, aby vykonal svoje dielo, nie aby zjavil svoju identitu. Až keď o tom prehovoril Peter, Jeho identita sa stala verejne známou. Bez ohľadu na to, či si Ježiš uvedomoval, že je samotným Bohom, keď nadišiel čas, začal konať svoje dielo. A či si o tom vedel, alebo nie, pokračoval vo svojom diele ako predtým. Aj keby si to popieral, naďalej by konal svoje dielo, vykonával by ho vtedy, keď by nastal čas. Prišiel, aby konal svoje dielo a svoju službu, nie preto, aby človek poznal Jeho telo, ale aby porozumel Jeho dielu. Ak si si neuvedomil, že etapa súčasného diela je dielom samotného Boha, je to preto, lebo ti chýba vízia. Túto etapu diela však aj tak nemôžeš poprieť. Tvoja neschopnosť rozpoznať ju nedokazuje, že Duch Svätý nepôsobí alebo že Jeho dielo je zlé. Nájdu sa aj takí, ktorí porovnávajú súčasné dielo s dielom Ježiša v Biblii a používajú akékoľvek nezrovnalosti, aby túto etapu diela popreli. Vari to nie je čin zaslepených? Veci, ktoré sú zaznamenané v Biblii, sú obmedzené a nemôžu predstavovať celé Božie dielo. Štyri evanjeliá majú dokopy menej než sto kapitol, v ktorých je spísaný obmedzený počet udalostí, ako napríklad Ježišovo prekliatie figovníka, Petrove tri zapretia Pána, Ježišovo zjavenie učeníkom po Jeho ukrižovaní a vzkriesení, učenie o pôste, učenie o modlitbe, učenie o rozvode, narodení a rodokmeni Ježiša, Ježišovo vymenovanie učeníkov a tak ďalej. Človek si ich však váži ako poklady, dokonca s nimi porovnáva aj dnešné dielo. Dokonca verí, že Ježiš toho vo svojom živote veľa nevykonal, ako keby bol Boh schopný urobiť len toľko a nič viac. Nie je to absurdné?

Ježiš strávil na zemi tridsaťtri a pol roka, to znamená, že žil na zemi tridsaťtri a pol roka. Len tri a pol roka z tohto času strávil vykonávaním svojej služby. Zvyšok času prežil normálnym ľudským životom. Spočiatku sa zúčastňoval bohoslužieb v synagóge a počúval tam výklad Písma v podaní kňazov a kázania iných. O Biblii získal veľa vedomostí – s takým poznaním sa nenarodil, nadobudol ho len čítaním a počúvaním. V Biblii je jasne zaznamenané, že vo veku dvanástich rokov kládol učiteľom v synagóge otázky: Aké boli proroctvá starovekých prorokov? A čo Mojžišove zákony? Starý zákon? A čo človek v kňazskom rúchu, ktorý slúži Bohu v chráme? … Kládol veľa otázok, pretože nemal ani vedomosti, ani porozumenie. Hoci bol počatý z Ducha Svätého, narodil sa ako úplne normálny človek. Napriek určitým zvláštnym vlastnostiam, bol stále normálnym človekom. Jeho múdrosť neustále rástla s Jeho duchovným postavením a vekom a prechádzal fázami normálneho ľudského života. V ľudskej predstavivosti Ježiš nezažil detstvo ani dospievanie. Začal žiť život tridsaťročného muža hneď po narodení a bol ukrižovaný po dokončení svojho diela. Pravdepodobne neprešiel fázami života normálneho človeka. Nejedol ani sa nestýkal s inými ľuďmi a pre ľudí nebolo ľahké Ho zahliadnuť. Pravdepodobne sa vymykal normálu a vystrašil tých, ktorí Ho zahliadli, pretože bol Bohom. Ľudia veria, že Boh, ktorý prichádza v tele, rozhodne nežije ako normálny človek. Veria, že je čistý bez toho, aby si musel čistiť zuby alebo umývať tvár, pretože je svätý. Nie sú to čisto ľudské predstavy? Biblia nezaznamenáva Ježišov život ako život človeka, iba Jeho dielo, ale to nedokazuje, že nemal normálnu ľudskú prirodzenosť alebo že nežil normálnym ľudským životom pred dosiahnutím tridsiateho roku. Oficiálne začal svoje dielo vo veku dvadsaťdeväť rokov, ale nemôžeš vymazať celý Jeho ľudský život pred dosiahnutím tohto veku. Biblia jednoducho vynechala toto obdobie zo svojich záznamov. Keďže to bol Jeho život v podobe normálneho človeka, a nie obdobie Jeho božského diela, nebolo potrebné, aby sa to zapísalo. Pred Ježišovým krstom Duch Svätý nepôsobil priamo, iba Ho udržiaval pri živote normálneho človeka až do dňa, keď mal Ježiš začať konať svoju službu. Hoci bol vteleným Bohom, prešiel procesom dospievania ako normálny človek. Tento proces však nie je v Biblii uvedený. Bol vynechaný, pretože nemohol výrazne napomôcť životnému rastu človeka. Obdobie pred Jeho krstom bolo skrytým obdobím, v ktorom nekonal žiadne znamenia ani zázraky. Až po Ježišovom krste sa začalo celé dielo vykúpenia ľudstva, dielo plné hojnosti a milosti, pravdy, lásky a milosrdenstva. Začiatok tohto diela bol práve začatím Veku milosti; preto sú o ňom záznamy a odovzdávajú sa až do súčasnosti. Malo otvoriť cestu a priniesť naplnenie pre tých, ktorí vo Veku milosti kráčali po ceste Veku milosti a po ceste kríža. Hoci to pochádza zo záznamov zapísaných človekom, všetko je skutočnosťou, s výnimkou drobných chýb, ktoré je možné tu a tam nájsť. Napriek tomu tieto záznamy nemožno považovať za nepravdivé. Zaznamenané udalosti sú úplne skutočné, len ľudia sa pri ich zapisovaní dopustili chýb. Niektorí povedia, že ak mal Ježiš normálnu a obyčajnú ľudskú prirodzenosť, ako je možné, že dokázal robiť znamenia a zázraky? Štyridsaťdňové pokušenie, ktoré Ježiš podstúpil, bolo zázračným znamením, akého by normálny človek nebol schopný. Jeho štyridsať dní pokušenia vychádzalo z prirodzenosti pôsobenia Ducha Svätého. Ako môže niekto tvrdiť, že v Ňom nebolo ani trochu nadprirodzenosti? Jeho schopnosť konať znamenia a zázraky nedokazuje, že bol nadprirodzeným a nie normálnym človekom. Znamená to len to, že Duch Svätý pôsobil v normálnom človeku, akým bol On, a tak Mu umožnil robiť zázraky a vykonať ešte väčšie dielo. Skôr než Ježiš vykonal svoju službu, alebo ako hovorí Biblia, pred tým, než na Neho zostúpil Duch Svätý, bol Ježiš len normálnym človekom a v žiadnom ohľade nebol nadprirodzený. Keď na Neho Duch Svätý zostúpil, to znamená, keď začal vykonávať svoju službu, prenikla do Neho nadprirodzenosť. Týmto spôsobom človek dospieva k presvedčeniu, že vtelené Božie telo nemá normálnu ľudskú prirodzenosť. Navyše sa mylne domnieva, že vtelený Boh má iba božskú prirodzenosť, nie ľudskú. Samozrejme, keď Boh príde na zem vykonať svoje dielo, človek uvidí iba nadprirodzené udalosti. Všetko, čo uvidí na vlastné oči a začuje na vlastné uši, je nadprirodzené, pretože Jeho dielo a Jeho slová sú pre neho nepochopiteľné a nedosiahnuteľné. Ak je na zem prinesené niečo z neba, môže to byť niečo iné než nadprirodzené? Keď sa tajomstvá nebeského kráľovstva dostanú na zem, tajomstvá, ktoré sú pre človeka nepochopiteľné a nevysvetliteľné, sú príliš ohromujúce a múdre – či nie sú všetky nadprirodzené? Mal by si však vedieť, že bez ohľadu na to, aké nadprirodzené to je, všetko sa vykonáva v medziach Jeho normálnej ľudskej prirodzenosti. Vteleným Božím telom prenikla ľudská prirodzenosť. Keby to nebol On, nebol by vteleným Božím telom. Ježiš vo svojej dobe vykonal mnoho zázrakov. To, čo videli vtedajší Izraeliti, bolo plné nadprirodzených vecí – videli anjelov a poslov a počuli Jahveho hlas. Nebolo to všetko nadprirodzené? Iste, aj dnes existujú zlí duchovia, ktorí človeka zavádzajú nadprirodzenými vecami. Z ich strany ide iba o napodobňovanie, aby zavádzali človeka skrze dielo, ktoré momentálne nevykonáva Duch Svätý. Mnohí ľudia robia zázraky, uzdravujú chorých a vyháňajú démonov. Nie je to nič iné než dielo zlých duchov, pretože Duch Svätý už v súčasnosti nekoná takéto dielo a všetci tí, ktorí od tej doby napodobňovali dielo Ducha Svätého, sú vskutku zlí duchovia. Celé dielo vykonané v Izraeli malo nadprirodzený charakter, avšak Duch Svätý teraz takýmto spôsobom nepôsobí a akákoľvek takáto činnosť je teraz napodobňovaním a maskovaním satana a jeho rušivých vplyvov. No nemôžeš tvrdiť, že všetko, čo je nadprirodzené, pochádza od zlých duchov – to by záviselo od veku Božieho diela. Pouvažujme o diele, ktoré vtelený Boh koná v súčasnosti: ktorý jeho aspekt nie je nadprirodzený? Jeho slová sú pre teba nepochopiteľné a nedosiahnuteľné a dielo, ktoré koná, nedokáže vykonať žiadny človek. Čomu On rozumie, nedokáže pochopiť žiadny človek, a čo sa týka Jeho vedomostí, človek nevie, odkiaľ prichádzajú. Sú takí, ktorí hovoria: „Aj ja som normálny rovnako ako Ty, ale ako to, že neviem to, čo Ty? Som starší a mám bohatšie skúsenosti, ale ako Ty môžeš vedieť o niečom, o čo ja neviem?“ Pokiaľ ide o človeka, toto všetko je niečo, čo človek nedokáže dosiahnuť. Potom sú tu takí, ktorí hovoria: „Nikto nepozná dielo, ktoré bolo vykonané v Izraeli, a ani vykladači Biblie nemôžu ponúknuť žiadne vysvetlenie, tak ako to, že Ty to vieš?“ Nie sú to všetko nadprirodzené veci? On nemá skúsenosti so zázrakmi, a predsa všetko vie. Rozpráva a vyjadruje pravdu s najväčšou ľahkosťou. Nie je to nadprirodzené? Jeho dielo presahuje možnosti tela. Pokiaľ ide o myslenie akéhokoľvek človeka s hmotným telom, je to nedosiahnuteľné, a pokiaľ ide o uvažovanie ľudskej mysle, je to úplne nepochopiteľné. Hoci nikdy nečítal Bibliu, rozumie Božiemu dielu v Izraeli. A hoci stojí na zemi, keď rozpráva, hovorí o tajomstvách tretieho neba. Keď človek číta tieto slová, premôže ho tento pocit: „Nie je to jazyk tretieho neba?“ Nie sú toto všetko veci, ktoré presahujú schopnosti normálneho človeka? Keď sa vtedy Ježiš štyridsať dní postil, nebolo to nadprirodzené? Ak hovoríš, že štyridsaťdňový pôst je v každom prípade nadprirodzeným javom, skutkom zlých duchov, neodsúdil si tým Ježiša? Pred vykonaním svojej služby bol Ježiš úplne normálnym človekom. Aj on chodil do školy, ako inak by sa mohol naučiť čítať a písať? Keď sa Boh stal telom, Duch sa ukryl do tela. Napriek tomu, že bol normálnym človekom, musel podstúpiť proces rastu a dospievania, a až keď Jeho poznávacie schopnosti dozreli a bol schopný rozlišovať veci, mohol byť považovaný za normálneho človeka. Až keď dozrela Jeho ľudská prirodzenosť, mohol vykonávať svoju službu. Ako mohol vykonávať svoju službu, keď Jeho normálna ľudská prirodzenosť bola stále nezrelá a Jeho uvažovanie nerozumné? Určite by sa od Neho nemohlo očakávať, že bude vykonávať svoju službu vo veku šiestich alebo siedmich rokov! Prečo sa Boh neprejavil otvorene, keď sa prvýkrát stal telom? Bolo to preto, lebo ľudská prirodzenosť Jeho tela bola ešte nezrelá. Poznávacie procesy Jeho tela, ako aj normálna ľudská prirodzenosť tohto tela, neboli úplne v Jeho vlastníctve. Z tohto dôvodu bolo absolútne nevyhnutné, aby mal normálnu ľudskú prirodzenosť a zdravý rozum normálneho človeka – až do bodu, keď bol dostatočne vybavený na to, aby vykonal svoje dielo v tele – skôr, než začal svoje dielo. Ak by nebol pripravený na túto úlohu, musel by naďalej rásť a dospievať. Keby Ježiš začal svoje dielo vo veku siedmich alebo ôsmich rokov, nepovažoval by Ho človek za zázračné dieťa? Nepovažovali by Ho azda všetci ľudia za dieťa? Komu by sa zdal presvedčivý? Sedem alebo osemročné dieťa, ktoré nedosiahne ani na pódium, za ktorým stálo – bolo by schopné kázať? Na túto úlohu Ježiš nebol pripravený, až kým nedozrela Jeho normálna ľudská prirodzenosť. Pokiaľ ide o Jeho ľudskú prirodzenosť, ktorá bola ešte nezrelá, značná časť diela bola jednoducho nedosiahnuteľná. Dielo Božieho Ducha v tele sa tiež riadi svojimi vlastnými princípmi. Iba ak má normálnu ľudskú prirodzenosť, môže vykonať dielo a prevziať zodpovednosť za Otca. Až potom môže začať svoje dielo. Vo svojom detstve Ježiš jednoducho nemohol pochopiť veľa z toho, čo sa stalo v dávnych dobách, a pochopil to iba tak, že sa pýtal učiteľov v synagóge. Ak by začal svoje dielo hneď, ako sa naučil hovoriť, ako by bolo možné, aby sa nedopustil chýb? Ako by mohol Boh urobiť chybné kroky? Preto svoje dielo začal konať, až keď nadobudol schopnosti. Nevykonal žiadne dielo, kým nebol plne schopný ho vykonať. Vo veku dvadsaťdeväť rokov bol Ježiš už pomerne zrelý a Jeho ľudská prirodzenosť postačovala na vykonanie plánovaného diela. Až vtedy v Ňom oficiálne začal pôsobiť Boží Duch. Ján sa v tom čase sedem rokov pripravoval, aby Mu otvoril cestu, a keď dokončil svoje dielo, bol uvrhnutý do väzenia. Potom celé bremeno pripadlo Ježišovi. Ak by sa ujal tejto práce vo veku dvadsaťjeden alebo dvadsaťdva rokov, v čase, keď Mu ešte chýbala ľudská prirodzenosť, keď len vstúpil do mladej dospelosti a mnohým veciam stále nerozumel, nebol by schopný prevziať kontrolu. Ján vtedy vykonával svoje dielo už určitý čas predtým, než začal svoje dielo vykonávať Ježiš. V tom čase už bol v strednom veku a Jeho normálna ľudská prirodzenosť postačovala na vykonanie diela. Vtelený Boh má tiež normálnu ľudskú prirodzenosť, a hoci nie je ani zďaleka zrelý v porovnaní so staršími spomedzi vás, táto ľudská prirodzenosť už postačuje na to, aby vykonal svoje dielo. Okolnosti okolo dnešného diela nie sú úplne rovnaké ako v Ježišovej dobe. Prečo si Ježiš vybral dvanástich apoštolov? Všetko to bolo na podporu Jeho diela a v súlade s ním. Na jednej strane mal položiť základy pre vtedajšie Jeho dielo, zatiaľ čo na druhej strane mal položiť základy pre Jeho dielo v nasledujúcich dňoch. V súlade s vtedajším dielom bolo Ježišovou vôľou vybrať si dvanástich apoštolov, tak ako to bola vôľa samotného Boha. Veril, že by si mal vybrať dvanástich apoštolov a potom ich viesť, aby na každom mieste kázali. Ale dnes to medzi vami nie je potrebné! Keď vtelený Boh pôsobí v tele, existuje mnoho princípov a vecí, ktorým človek jednoducho nerozumie. Človek neustále používa svoje vlastné predstavy, aby prijal Jeho opatrenia alebo aby na Boha kládol nadmerné požiadavky. Napriek tomu dodnes mnohí ľudia úplne nevedia, že ich vedomosti pozostávajú výlučne z ich vlastných predstáv. Bez ohľadu na vek alebo miesto, do ktorého sa Boh vtelil, princípy Jeho pôsobenia v tele zostávajú nemenné. Nemôže sa stať telom, a predsa vo svojom diele dokáže telo presiahnuť. O to menej sa môže stať telom, a predsa nepôsobiť v rámci svojej normálnej ľudskej prirodzenosti. Inak by sa význam Božieho vtelenia rozplynul v ničotu a slová stať sa telom by úplne stratili význam. Okrem toho o Božom vtelení vie len Otec v nebi (Duch) a nikto iný, dokonca ani samotné telo či nebeskí poslovia. Keďže je to tak, Božie dielo v tele je o to normálnejšie a o to schopnejšie dokázať, že slovo sa skutočne stalo telom, a telo predstavuje obyčajného a normálneho človeka.

Niekto sa môže čudovať: „Prečo musí vek nastoliť samotný Boh? Či nemôže na Jeho mieste stáť stvorená bytosť?“ Všetci viete, že Boh sa stáva telom práve s cieľom nastoliť nový vek a, samozrejme, keď nastolí nový vek, zároveň uzavrie ten predchádzajúci. Boh je začiatok i koniec. On sám uvádza svoje dielo do pohybu, a tak musí byť On sám tým, kto uzavrie predchádzajúci vek. To je dôkaz, že porazil satana a podmanil si svet. Vždy, keď On sám pôsobí medzi ľuďmi, je to začiatok nového boja. Bez začiatku nového diela by, prirodzene, neexistovalo ukončenie starého. A keď sa neuzavrie staré, je to dôkaz, že boj so satanom sa ešte neskončil. Iba ak samotný Boh príde a vykoná medzi ľuďmi nové dielo, človek sa môže úplne oslobodiť z moci satana a získať tak nový život a nový začiatok. Inak bude človek navždy žiť v starom veku a navždy bude pod starým vplyvom satana. S každým vekom pod Božím vedením sa oslobodí časť človeka a človek pokročí spolu s Božím dielom do nového veku. Božie víťazstvo znamená víťazstvo pre všetkých, ktorí Ho nasledujú. Ak by pokolenie ľudských bytostí bolo poverené ukončením veku, potom – či už z pohľadu človeka, alebo satana – by to nebolo nič viac ako akt odporu voči Bohu alebo Jeho zrady, nie podriadenosti voči Bohu, a dielo človeka by sa stalo nástrojom satana. Iba ak sa človek podriadi Bohu a nasleduje Ho vo veku, ktorý nastolil samotný Boh, môže byť satan úplne presvedčený, pretože to je povinnosť stvorenej bytosti. Preto hovorím, že sa od vás nežiada nič viac, len aby ste nasledovali a podriadili sa. Pod týmto sa rozumie, že každý bude dodržiavať svoju povinnosť a vykonávať svoju príslušnú funkciu. Boh koná svoje vlastné dielo a nepotrebuje, aby to robil človek namiesto Neho, ani sa nepodieľa na diele stvorených bytostí. Človek si plní svoju povinnosť a nezúčastňuje sa na Božom diele. Len to je podriadenosť a dôkaz satanovej porážky. Keď samotný Boh ukončí nastolenie nového veku, už viac nezostúpi, aby konal uprostred ľudstva. Až potom človek oficiálne vstúpi do nového veku, aby si splnil svoju povinnosť a vykonal svoje poverenie ako stvorená bytosť. Toto sú princípy, podľa ktorých koná Boh, a nikto ich nesmie porušiť. Iba tento spôsob konania je rozumný a zmysluplný. Božie dielo má vykonať samotný Boh. Je to On, kto uvádza svoje dielo do pohybu, a je to On, kto svoje dielo uzatvára. Je to On, kto plánuje dielo, je to On, kto ho riadi, a navyše je to On, kto ho uskutoční. Ako sa uvádza v Biblii: „Ja som počiatok i koniec, som rozsievač i žnec.“ Všetko, čo sa týka diela Jeho riadenia, vykonáva samotný Boh. On je Vládcom šesťtisícročného plánu riadenia. Nikto nedokáže vykonať Jeho dielo namiesto Neho a nikto nedokáže Jeho dielo ukončiť, pretože On je ten, kto drží všetko vo svojich rukách. Po tom, čo stvoril svet, ho celý bude viesť, aby žil v Jeho svetle, a tiež celý vek uzavrie, čím naplní celý svoj plán!