Mali by ste poznať príbeh, ktorý sa skrýva za Bibliou a za jej vznikom. Toto poznanie nepatrí tým, ktorí neprijali nové Božie dielo. Tí to nevedia. Ak by si s nimi hovoril o týchto podstatných veciach otvorene, už by viac s tebou Bibliu nerozoberali. Neustále sa zaoberajú tým, čo bolo predpovedané: naplnil sa tento výrok? A čo tamto tvrdenie? Ich prijatie evanjelia je v súlade s Bibliou a evanjelium kážu podľa Biblie. Ich viera v Boha sa opiera o slová Biblie. Bez Biblie nebudú veriť v Boha. Toto je spôsob, akým žijú, podrobujúc Bibliu malichernému skúmaniu. Keď sa opäť začnú vŕtať v Biblii a žiadať od teba vysvetlenia, povedz im: „Po prvé, nepreverujme každý výrok. Namiesto toho sa pozrime na to, ako koná Duch Svätý. Porovnajme cestu, po ktorej kráčame, s pravdou, aby sme zistili, či je táto cesta naozaj dielom Ducha Svätého, a použime dielo Ducha Svätého, aby sme overili, či je takáto cesta správna. Pokiaľ ide o to, či sa toto alebo ono tvrdenie naplnilo podľa predpovedí, my ľudia by sme do toho nemali strkať nos. Radšej by sme mali hovoriť o diele Ducha Svätého a o najnovšom Božom diele.“ Proroctvá v Biblii sú Božie slová, ktoré v tom čase odovzdávali proroci, a slová napísané ľuďmi, ktorých Boh použil, keď dostal inšpiráciu. Iba samotný Boh môže vysvetliť tieto slová, iba Duch Svätý môže odhaliť ich význam a iba sám Boh môže rozlomiť sedem pečatí a otvoriť zvitok. Hovoríš: „Ty nie si Boh a ani ja nie, takže kto sa opovažuje len tak z brucha vysvetľovať Božie slová? Odvažuješ sa tieto slová vysvetliť? Aj keby prišli proroci Jeremiáš, Ján a Eliáš, neodvážili by sa vysvetliť tieto slová, pretože nie sú Baránkom. Iba Baránok môže rozlomiť sedem pečatí a otvoriť zvitok a nikto iný nedokáže Jeho slová vysvetliť. Neodvažujem sa prisvojiť si Božie meno a už vôbec sa nepokúšam vysvetliť Božie slová. Môžem sa iba podriadiť Bohu. Ty si Boh? Žiadna stvorená bytosť sa neodvažuje otvoriť zvitok alebo vysvetliť tie slová, a preto sa ich neodvažujem vysvetliť ani ja. Radšej sa ich ani nepokúšaj vysvetliť. Nikto by sa ich nemal snažiť vysvetliť. Pohovorme si o diele Ducha Svätého. To je všetko, čo môže človek urobiť. Jahveho a Ježišovo dielo poznám len málo, a keďže s takým dielom nemám osobnú skúsenosť, môžem o ňom hovoriť len do určitej miery. Nepodám vysvetlenie o význame slov, ktoré vyslovil Izaiáš alebo Ježiš v ich dobe. Neskúmam Bibliu, skôr nasledujem súčasné Božie dielo. V skutočnosti považuješ Bibliu za malý zvitok, ale nie je to azda niečo, čo môže otvoriť iba Baránok? Kto iný okrem Baránka ho môže otvoriť? Nie si Baránok, a už vôbec sa neodvažujem tvrdiť, že si sám Boh, preto nerozoberajme Bibliu ani ju nepodrobujme malichernému skúmaniu. Oveľa lepšie bude diskutovať o diele, ktoré vykonal Duch Svätý, teda o terajšom diele samotného Boha. Pozrime sa, podľa ktorých princípov koná Boh a aká je podstata Jeho diela. Pomocou toho zistíme, či cesta, po ktorej dnes kráčame, je správna, a týmto spôsobom nadobudneme istotu.“ Ak chcete kázať evanjelium, najmä tým z náboženského sveta, musíte pochopiť Bibliu a ovládať jej vnútorný príbeh. Inak nemáte možnosť kázať evanjelium. Len čo si osvojíš širšie súvislosti a prestaneš malicherne skúmať mŕtve slová Biblie, ale budeš hovoriť len o Božom diele a živote-pravde, dokážeš si získať tých, ktorí hľadajú s pravým srdcom.

Jahveho dielo, zákony, ktoré zaviedol, a princípy, podľa ktorých viedol ľudí v ich životoch, obsah diela, ktoré vykonal vo Veku zákona, význam zavádzania Jeho zákonov, význam Jeho diela pre Vek milosti a to, čo Boh koná v tejto záverečnej etape, sú veci, ktoré by ste mali pochopiť. Prvá etapa je dielom Veku zákona, druhá je dielom Veku milosti a tretia je dielom posledných dní. Musíte mať jasnú predstavu o týchto etapách Božieho diela. Od začiatku až do konca ide spolu o tri etapy. Aká je podstata každej etapy diela? Z koľkých etáp pozostáva dielo šesťtisícročného plánu riadenia? Ako sa tieto etapy uskutočňujú a prečo sa každá vykonáva osobitným spôsobom? Toto všetko sú kľúčové otázky. Dielo každého veku zastupuje určitú hodnotu. Aké dielo vykonal Jahve? Prečo ho vykonal práve takýmto spôsobom? Prečo sa nazýval Jahve? A aké dielo vykonal Ježiš vo Veku milosti a akým spôsobom? Ktoré aspekty Božej povahy sú zastúpené v každej etape diela a v každom veku? Ktoré aspekty Jeho povahy boli vyjadrené vo Veku zákona? A ktoré vo Veku milosti? Ktoré v konečnom veku? Toto sú zásadné otázky, v ktorých by ste mali mať jasno. Celá Božia povaha sa odhalila v priebehu šesťtisícročného plánu riadenia. Nezjavuje sa len vo Veku milosti alebo iba vo Veku zákona a už vôbec nie v tomto období posledných dní. Dielo vykonané v posledných dňoch predstavuje súd, hnev a napomínanie. Dielo vykonané v posledných dňoch nemôže nahradiť dielo Veku zákona alebo Veku milosti. Avšak tri vzájomne prepojené etapy tvoria jeden celok a všetky sú dielom jedného Boha. Prirodzene, vykonanie diela sa delí do samostatných vekov. Dielo vykonané v posledných dňoch všetko uzatvára. To, čo bolo vykonané vo Veku zákona, bolo dielom začiatku a to, čo bolo vykonané vo Veku milosti, bolo dielom vykúpenia. Pokiaľ ide o vízie diela v celom šesťtisícročnom pláne riadenia, nikto nie je schopný získať hlbšie pochopenie alebo porozumenie a tieto vízie zostávajú hádankami. V posledných dňoch sa vykoná iba dielo slova, aby sa nastolil Vek kráľovstva, avšak ten nezastupuje všetky veky. Posledné dni nie sú nič viac ako posledné dni a nič viac ako Vek kráľovstva a nepredstavujú Vek milosti ani Vek zákona. Ide len o to, že počas posledných dní sa vám zjaví celé dielo šesťtisícročného plánu riadenia. Je to odhaľovanie tajomstva. Tento druh tajomstva nemôže odhaliť žiadny človek. Bez ohľadu na to, aké veľké má človek znalosti o Biblii, sú to len slová a človek nerozumie podstate Biblie. Pri čítaní Biblie môže pochopiť niektoré pravdy, objasniť niektoré slová alebo podrobiť niektoré slávne pasáže a kapitoly svojmu bezvýznamnému drobnohľadu, ale nikdy nebude schopný rozlúsknuť význam obsiahnutý v týchto slovách, pretože všetko, čo vidí, sú len mŕtve slová, a nie výjavy z Jahveho a Ježišovho diela, a človek nemá ako odhaliť tajomstvo tohto diela. Preto je tajomstvo šesťtisícročného plánu riadenia najväčším tajomstvom, tým najhlbšie skrytým a pre človeka úplne nepochopiteľným. Nikto nemôže priamo pochopiť Božiu vôľu, pokiaľ ju sám Boh človeku neobjasní a neodhalí. V opačnom prípade zostanú tieto veci pre človeka večnými hádankami a navždy zapečatenými tajomstvami. Zabudnite na tých v náboženskom svete – keby vám to dnes nikto nepovedal, ani vy by ste to nezistili. Toto šesťtisícročné dielo je tajomnejšie ako všetky proroctvá prorokov. Je to najväčšie tajomstvo od stvorenia až po súčasnosť a žiadny z prorokov ho v priebehu vekov nedokázal pochopiť, pretože toto tajomstvo sa odkryje až v poslednom veku a nikdy predtým nebolo odhalené. Ak dokážete toto tajomstvo pochopiť v jeho celistvosti, potom toto tajomstvo premôže všetky náboženské osobnosti. Toto je jediná najväčšia vízia. Je to niečo, čo človek túži najviac pochopiť, no zároveň je to pre neho najnepochopiteľnejšie. Keď ste boli vo Veku milosti, nevedeli ste, o čom je Ježišovo alebo Jahveho dielo. Ľudia nerozumeli tomu, prečo Jahve ustanovil zákony, prečo žiadal zástupy, aby dodržiavali zákony, alebo prečo musel byť postavený chrám a už vôbec nechápali, prečo boli Izraeliti vyvedení z Egypta cez púšť a ďalej do Kanaánu. Tieto záležitosti boli odhalené až dnes.

Dielo posledných dní je poslednou z troch etáp. Je to dielo ďalšieho nového veku a nepredstavuje celé dielo riadenia. Šesťtisícročný plán riadenia je rozdelený do troch etáp diela. Žiadna etapa sama osebe nezastupuje dielo troch vekov, ale iba jednu časť celku. Meno Jahve nemôže predstavovať celú Božiu povahu. Skutočnosť, že vykonal svoje dielo vo Veku zákona, nedokazuje, že Boh môže byť Bohom iba pod zákonom. Jahve ustanovil zákony pre človeka a odovzdal mu prikázania, v ktorých ho žiadal, aby vystaval chrám a oltáre. Dielo, ktoré vykonal, predstavuje iba Vek zákona. Toto dielo nedokazuje, že Boh je iba Bohom, ktorý žiada človeka, aby dodržiaval zákony, alebo že je Bohom v chráme, či Bohom pred oltárom. Tvrdiť niečo také by bolo nepravdivé. Dielo vykonané pod zákonom môže zastupovať len jeden vek. Ak by Boh vykonal skutky iba vo Veku zákona, človek by Ho vymedzil do nasledovnej definície, hovoriac: „Boh je Bohom v chráme, a aby sme slúžili Bohu, musíme si obliecť kňazské rúcha a vstúpiť do chrámu.“ Ak by sa dielo vo Veku milosti nikdy nevykonalo a Vek zákona by pokračoval až do súčasnosti, človek by sa nedozvedel, že Boh je tiež milosrdný a milujúci. Ak by sa dielo vo Veku zákona nevykonalo a namiesto toho by sa vykonalo len dielo vo Veku milosti, potom by sa všetci ľudia domnievali, že Boh dokáže človeka len vykúpiť a odpustiť mu hriechy. Človek by vedel len to, že Boh je svätý a nevinný a že pre človeka je schopný obetovať sa a byť ukrižovaný. Človek by poznal len tieto veci, ale ničomu inému by nerozumel. Každý vek teda predstavuje jednu časť Božej povahy. Pokiaľ ide o to, ktoré aspekty Božej povahy sú zastúpené vo Veku zákona, ktoré vo Veku milosti a ktoré v súčasnej etape: až keď sa všetky tri etapy spoja do jedného celku, môžu odhaliť celú Božiu povahu. Až keď človek spozná všetky tri etapy, môže ich plne pochopiť. Nemožno vynechať žiadnu z týchto troch etáp. Božiu povahu uvidíš v celistvosti až potom, keď spoznáš tieto tri etapy diela. Skutočnosť, že Boh dokončil svoje dielo vo Veku zákona, nedokazuje, že je iba Bohom pod zákonom, a skutočnosť, že dokončil svoje dielo vykúpenia, neznamená, že Boh naveky vykúpi ľudstvo. Všetky tieto závery si vyvodil človek. Po skončení Veku milosti nemôžeš tvrdiť, že Bohu patrí iba kríž a že samotný kríž predstavuje Božiu spásu. To by znamenalo vymedziť Boha. V tomto štádiu Boh koná predovšetkým dielo slova, ale nemôžeš povedať, že Boh nebol k človeku nikdy milosrdný a že priniesol len napomínanie a súd. Dielo posledných dní odkrýva Jahveho a Ježišovo dielo a všetky tajomstvá, ktoré človek nechápe, aby zjavilo konečný osud a koniec ľudstva a ukončilo celé dielo spásy ľudstva. Táto etapa diela posledných dní všetko uzatvára. Je potrebné rozlúštiť všetky tajomstvá, ktoré človek nechápe, aby mohol preniknúť do ich hĺbky a vo svojom srdci nadobudol úplne jasné porozumenie. Iba potom môže byť ľudské pokolenie roztriedené podľa druhu. Až po ukončení šesťtisícročného plánu riadenia človek pochopí povahu Boha v celej jej celistvosti, pretože potom sa Jeho riadenie ukončí. Teraz ste v poslednom veku zakúsili Božie dielo, tak aká je Božia povaha? Odvážiš sa tvrdiť, že Boh je Bohom, ktorý hovorí len slová a nič viac? Neodvážil by si sa vyvodiť takýto záver. Niektorí by povedali, že Boh je Bohom, ktorý odkrýva tajomstvá, že Boh je Baránkom a tým, kto prelomí sedem pečatí. Ale nikto sa neodváži urobiť takýto záver. Iní by mohli povedať, že Boh je vteleným telom, ale ani to by nebolo správne. A ešte ďalší by mohli tvrdiť, že vtelený Boh hovorí len slová a nečiní znamenia a zázraky, ale ty by si si dovolil hovoriť týmto spôsobom azda ešte menej, pretože Ježiš sa stal telom a činil znamenia a zázraky, takže by si sa neodvážil definovať Boha tak ľahko. Celé dielo vykonané počas šesťtisícročného plánu riadenia prichádza do záverečnej fázy až teraz. Až keď sa celé toto dielo zjaví človeku a vykoná medzi ľuďmi, ľudstvo spozná celú Božiu povahu a to, čo Boh má a čím je. Keď sa dielo tejto etapy úplne dokončí, zjavia sa všetky tajomstvá, ktorým človek nerozumel, objasnia sa všetky pravdy, ktoré predtým nechápal, a ľudské pokolenie sa dozvie o svojej budúcej ceste a konečnom osude. To je celé dielo, ktoré sa má vykonať v súčasnej etape. Hoci cesta, ktorou dnes človek kráča, je zároveň cestou kríža a utrpenia, to, čo človek praktizuje, čo dnes je, pije a užíva, sa však veľmi líši od toho, čím sa riadil pod zákonom a vo Veku milosti. To, čo sa dnes požaduje od človeka, sa nepodobá tomu, čo sa žiadalo v minulosti, a je to ešte odlišnejšie od toho, čo sa od človeka žiadalo vo Veku zákona. Čo sa od človeka žiadalo pod zákonom, keď Boh konal svoje dielo v Izraeli? Nešlo o nič viac, než aby človek zachovával sobotu a Jahveho zákony. Nikto nemal pracovať v sobotu ani porušovať Jahveho zákony. Avšak teraz to tak nie je. V sobotu človek pracuje, zhromažďuje sa a modlí ako obvykle a nemá žiadne obmedzenia. Ľudia vo Veku milosti museli byť pokrstení a vyžadovalo sa od nich, aby sa postili, lámali chlieb, pili víno, zakrývali si hlavy a umývali druhým nohy. Tieto pravidlá boli zrušené, ale na človeka sa kladú stále väčšie požiadavky, pretože Božie dielo sa rozrastá do hĺbky a vstup človeka siaha čoraz vyššie. V minulosti Ježiš položil ruky na človeka a modlil sa, ale teraz, keď už bolo všetko povedané, aký má kladenie rúk zmysel? Výsledky môžu priniesť samotné slová. Keď v minulosti kládol na človeka ruky, robil to preto, aby ho požehnal a tiež ho uzdravil z jeho chorôb. Takto v tom čase konal Duch Svätý, ale teraz to tak nie je. Teraz Duch Svätý používa slová, aby konal a dosiahol výsledky. Jeho slovám jasne rozumiete a mali by ste ich praktizovať presne tak, ako ste si ich vypočuli. Jeho slová sú Jeho vôľou, sú dielom, ktoré chce konať. Skrze Jeho slová pochopíš Jeho vôľu a to, čo od teba žiada, aby si dosiahol, a môžeš ich priamo uviesť do praxe bez prikladania rúk. Niekto môže povedať: „Polož na mňa svoje ruky! Polož na mňa svoje ruky, aby som prijal Tvoje požehnanie a mohol byť Tvojou súčasťou.“ To všetko sú zastarané praktiky z minulosti, sú prežitkom, pretože vek sa zmenil. Duch Svätý nepôsobí podľa veku, ani náhodne, ani podľa stanovených pravidiel. Vek sa zmenil a nový vek so sebou nevyhnutne prináša nové dielo. To platí pre každú etapu diela, a preto sa Jeho dielo nikdy neopakuje. Počas Veku milosti Ježiš vykonal veľké množstvo takých skutkov, ako je uzdravovanie z chorôb, vyháňanie démonov, kladenie rúk na človeka, aby sa za neho modlil a žehnal ho. Avšak v súčasnosti by toto nemalo zmysel. Duch Svätý v tom čase takto pôsobil, pretože to bol Vek milosti a človek mal dostatok milosti, ktorú mohol čerpať. Nemusel za nič platiť a pokým mal vieru, dostával milosť. So všetkými sa zaobchádzalo veľmi láskavo. Teraz sa vek zmenil a Božie dielo pokročilo. Vzdorovitosť človeka a nečisté veci v jeho vnútri sa odstránia skrze napomínanie a súd. V tejto etape vykúpenia sa od Boha tento spôsob konania diela vyžadoval, aby preukázal dostatok milosti, z ktorej sa človek mohol tešiť, mohol byť vykúpený z hriechu a skrze milosť mu boli odpustené jeho hriechy. Táto súčasná etapa má odhaliť nespravodlivosť v človeku prostredníctvom napomínania, súdu, prívalu slov, ako aj disciplíny a zjavenia slov, aby ľudstvo mohlo byť neskôr spasené. Toto dielo siaha do väčšej hĺbky ako vykúpenie. Milosť vo Veku milosti stačila na potešenie človeka. Teraz, keď už človek túto milosť zažil, už sa z nej neteší. Toto dielo je už minulosťou a už nie je potrebné ho vykonávať. Teraz má byť človek spasený skrze súd slova. Po súdení, napomínaní a zušľachtení sa povaha človeka zmení. Nie je to všetko kvôli slovám, ktoré som vyslovil? Každá etapa diela sa vykonáva v súlade s pokrokom celého ľudského pokolenia a s vekom. Celé dielo má význam a všetko sa deje pre konečnú spásu, aby ľudstvo mohlo v budúcnosti dosiahnuť dobrý konečný osud a mohlo byť nakoniec rozdelené podľa druhu.

Dielo posledných dní spočíva v hovorení slov. Prostredníctvom slov je možné u človeka dosiahnuť veľké zmeny. Tie, ktoré sa teraz v ľuďoch udiali po prijatí slov, sú oveľa väčšie ako tie, ktoré sa udiali v ľuďoch, keď prijali znamenia a zázraky Veku milosti. Lebo vo Veku milosti boli démoni vyháňaní z človeka prikladaním rúk a modlitbou, avšak skazené povahy v človeku naďalej pretrvali. Človek sa zo svojej choroby uzdravil a jeho hriechy mu boli odpustené, ale pokiaľ ide o očistenie človeka od skazených satanských pováh, toto dielo sa ešte len malo vykonať. Človek bol iba spasený a vďaka viere mu boli odpustené jeho hriechy, avšak hriešna prirodzenosť človeka sa nevykorenila a naďalej v ňom zostala. Prostredníctvom vteleného Boha boli človeku odpustené hriechy, ale to neznamenalo, že človek už v sebe žiadny hriech nemal. Skrze obety za hriech mohli byť človeku odpustené hriechy, ale pokiaľ ide o to, ako ho prinútiť viac nehrešiť a ako by sa dala jeho hriešna prirodzenosť úplne vykoreniť a premeniť, s tým si človek nevie čo počať. Vďaka dielu Božieho ukrižovania mu boli odpustené hriechy, ale on naďalej žil vo svojej starej skazenej satanskej povahe. Keďže je to tak, človeka je potrebné úplne zachrániť z jeho skazenej satanskej povahy, aby bolo možné úplne vykoreniť jeho hriešnu prirodzenosť, aby sa už nikdy viac nerozvinula, a tak mohlo dôjsť k premene jeho povahy. To by si vyžadovalo, aby človek pochopil cestu rastu v živote, aby pochopil životnú cestu a cestu premeny svojej povahy. Okrem toho by mal konať v súlade s touto cestou, aby sa jeho povaha mohla postupne meniť a mohol tak žiť v žiare svetla, aby všetko, čo robí, bolo v súlade s Božou vôľou, aby mohol odhodiť svoju skazenú satanskú povahu a oslobodil sa od satanovho vplyvu temnoty, čím by sa úplne vymanil z hriechu. Iba vtedy človek dosiahne úplnú spásu. V čase, keď Ježiš konal svoje dielo, bolo poznanie človeka o Ňom ešte hmlisté a nejasné. Človek vždy veril, že je synom Dávida, a vyhlasoval Ho za veľkého proroka, dobrotivého Pána, ktorý vykúpil hriechy človeka. Niektorí sa uzdravili vďaka sile svojej viery len dotykom okraja Jeho rúcha. Slepým sa vrátil zrak a dokonca ožili aj mŕtvi. Človek však nebol schopný objaviť v sebe hlboko zakorenenú skazenú satanskú povahu, ani nevedel, ako sa jej zbaviť. Dostal veľa milosti, ako aj pokoj a šťastie tela, vieru jedného člena prinášajúcu požehnanie celej rodine, uzdravenie z choroby a tak ďalej. Zvyšok tvorili dobré skutky človeka a jeho zbožný vzhľad. Ak niekto mohol žiť na základe tohto, bol považovaný za prijateľného veriaceho. Iba veriaci tohto druhu mohli po smrti vstúpiť do neba, čo znamenalo, že boli spasení. Počas svojho života však títo ľudia vôbec nepochopili životnú cestu. Dopúšťali sa hriechov a potom sa z nich vyznávali v neustálom kolobehu bez akejkoľvek možnosti zmeniť svoju povahu – taká bola situácia človeka vo Veku milosti. Dosiahol človek úplnú spásu? Nie! Preto aj po skončení tejto etapy diela, dielo súdu a napomínania naďalej pretrvalo. Táto etapa má človeka očistiť skrze slovo a tým mu poskytnúť cestu, ktorú má nasledovať. Táto etapa by nebola plodná ani zmysluplná, ak by pokračovala vyháňaním démonov, pretože by sa nepodarilo vykoreniť hriešnu prirodzenosť človeka a človek by uviazol v slepej uličke pri odpúšťaní svojich hriechov. Človeku boli odpustené hriechy prostredníctvom obety za hriech, pretože dielo ukrižovania sa už ukončilo a Boh zvíťazil nad satanom. Skazená povaha v ňom však stále zostáva, človek môže naďalej hrešiť a odporovať Bohu, a tak Boh ľudstvo nezískal. Preto Boh v tejto etape diela používa slovo, aby odhalil skazenú povahu človeka a priviedol ho na správnu cestu. Táto etapa má väčší význam ako tá predchádzajúca a je aj plodnejšia, pretože teraz je to slovo, ktoré bezprostredne podporuje život človeka a umožňuje mu úplné obnovenie jeho povahy – je to oveľa dôkladnejšia etapa diela. Preto vtelenie v posledných dňoch dovŕšilo význam Božieho vtelenia a úplne zavŕšilo Boží plán riadenia pre ľudskú spásu.

Božia záchrana človeka sa neuskutočňuje priamo metódou Ducha a identitou Ducha, pretože človek sa nemôže Jeho Ducha ani dotknúť, ani Ho vidieť, ani sa k Nemu priblížiť. Ak by sa pokúsil zachrániť človeka priamo pomocou metódy Ducha, človek by nedokázal prijať Jeho spásu. Ak by si Boh na seba nevzal vonkajšiu podobu stvoreného človeka, človek by spásu nezískal žiadnym spôsobom. Človek sa k Nemu nemá ako priblížiť, tak ako sa nikto nemohol priblížiť k Jahveho oblaku. Iba ak sa stane stvorenou ľudskou bytosťou, to znamená, že svoje slovo vloží do hmotného tela, ktorým sa stane, môže osobne pôsobiť slovom na všetkých, ktorí Ho nasledujú. Iba vtedy môže človek osobne vidieť a počuť Jeho slovo, ba navyše sa zmocniť Jeho slova a týmto spôsobom dosiahnuť úplnú spásu. Keby sa Boh nestal telom, nikto z mäsa a krvi by nezískal takú veľkú spásu, ani jediný človek by nebol zachránený. Ak by Boží Duch pôsobil priamo uprostred ľudstva, celé ľudstvo by bolo zničené, alebo by sa bez akejkoľvek možnosti nadviazať kontakt s Bohom dostalo do úplného zajatia satana. Prvé vtelenie malo za cieľ vykúpiť človeka z hriechu, vykúpiť ho prostredníctvom hmotného tela Ježiša, čo znamená, že On zachránil človeka z kríža, no skazená satanská povaha v ňom naďalej zostala. Druhé vtelenie už nemá slúžiť ako obeta za hriech, ale má úplne spasiť tých, ktorí boli vykúpení z hriechu. Deje sa to tak, aby tí, ktorým bolo odpustené, mohli byť oslobodení od svojich hriechov a úplne očistení, a po zmene povahy sa oslobodili od satanovho vplyvu temnoty a vrátili sa pred Boží trón. Iba tak môže byť človek úplne posvätený. Po ukončení Veku zákona a zahájení Veku milosti začal Boh konať dielo spásy, ktoré pokračuje až do posledných dní, kedy ľudstvo úplne očistí pri súde a napomínaní ľudského pokolenia za jeho vzdorovitosť. Až potom Boh ukončí svoje dielo spásy a vstúpi do odpočinku. Preto sa Boh stal telom len dvakrát v troch etapách diela, aby sám vykonal svoje dielo medzi ľuďmi. Je to preto, že iba jedna z troch etáp diela má ukázať ľuďom, ako viesť svoje životy, zatiaľ čo ostatné dve pozostávajú z diela spásy. Jedine ak sa Boh stane telom, môže žiť po boku človeka, prežívať utrpenie sveta a žiť v normálnom hmotnom tele. Len takto môže ľuďom poskytnúť skutočnú cestu, ktorú ako stvorené bytosti potrebujú. Človek prijíma plnú spásu od Boha skrze Jeho vtelenie, a nie priamo z neba ako odpoveď na svoje modlitby. Pretože človek, ktorý je z mäsa a kostí, nemá ako vidieť Božieho Ducha, tým menej sa k Jeho Duchu priblížiť. Človek môže prísť do styku jedine s vteleným telom Boha, a iba prostredníctvom toho je človek schopný pochopiť všetky cesty a pravdy a tak získať úplnú spásu. Druhé vtelenie bude stačiť na zbavenie človeka od hriechov a na jeho úplné očistenie. Preto sa druhým vtelením ukončí celé Božie dielo v tele a význam Božieho vtelenia sa naplní. Od toho momentu sa Božie dielo v tele nadobro skončí. Po druhom vtelení sa už kvôli svojmu dielu tretíkrát telom nestane. Celé Jeho riadenie sa týmto ukončí. Vtelením posledných dní si úplne získa svoj vyvolený ľud a ľudstvo v posledných dňoch bude roztriedené podľa druhu. On nebude viac konať dielo spásy ani sa nevráti do tela, aby vykonal nejaké skutky. V diele posledných dní je slovo mocnejšie ako prejavy znamení a zázrakov a autorita slova prevyšuje autoritu znamení a zázrakov. Slovo odhaľuje všetky skazené povahy pochované hlboko v srdci človeka. Neexistuje žiadny spôsob, ako ich môžeš sám rozpoznať. Keď sa pred tebou odhalia skrze slovo, prirodzene ich objavíš. Nebudeš ich môcť poprieť a budeš úplne presvedčený. Nie je toto autorita slova? To je výsledok, ktorý sa dnes dosahuje pôsobením slova. Človek sa nemôže úplne zachrániť od svojich hriechov cez uzdravenie z choroby a vyhnanie démonov, ani sa nemôže stať úplným prostredníctvom prejavov znamení a zázrakov. Moc liečiť choroby a vyháňať démonov dáva človeku len milosť, ale telo človeka stále patrí satanovi a skazená satanská povaha v ňom naďalej prebýva. Inými slovami, to, čo nebolo očistené, stále patrí hriechu a špine. Iba po očistení cez pôsobenie slova môže byť človek získaný Bohom a posvätený. Keď sa z človeka vyhnali démoni a bol vykúpený, znamenalo to len toľko, že bol vytrhnutý zo satanových rúk a vrátil sa k Bohu. Avšak ak ho Boh neočistí a nezmení, zostáva skazeným človekom. V človeku stále pretrváva špina, odpor a vzdorovitosť. Človek sa vrátil k Bohu iba skrze Jeho vykúpenie, ale nemá ani najmenšie poznanie Boha a je stále schopný vzdorovať Mu a zrádzať Ho. Pred vykúpením človeka v ňom bolo zasiatych už mnoho satanových jedov a po tisícročiach, počas ktorých ho satan skazil, má v sebe zakorenenú prirodzenosť, ktorá odporuje Bohu. Vykúpenie človeka preto nie je nič iné ako prípad vykúpenia, keď sa človek kúpi za vysokú cenu, ale jeho jedovatá prirodzenosť sa z neho neodstráni. Takto poškvrnený človek musí podstúpiť zmenu skôr, než sa stane hodným slúžiť Bohu. Prostredníctvom tohto diela súdu a napomínania človek úplne spozná špinavú a skazenú podstatu vo svojom vnútri a bude sa môcť úplne zmeniť a stať sa čistým. Iba tak sa človek môže stať hodným návratu pred Boží trón. Celé dnešné dielo sa vykonáva tak, aby sa človek očistil a zmenil. Skrze súd a napomínanie slovom, rovnako ako skrze zušľachťovanie, sa môže človek zbaviť svojej skazenosti a očistiť sa. Namiesto toho, aby sa táto etapa diela považovala za etapu spásy, by bolo vhodnejšie povedať, že ide o dielo očisťovania. V skutočnosti je táto etapa podmaňovaním a zároveň druhou etapou v diele spásy. Boh získa človeka prostredníctvom súdu a napomínania, pričom slovo sa použije na zušľachtenie, odsúdenie a úplné odhalenie všetkých nečistôt, predstáv, pohnútok a individuálnych túžob v ľudskom srdci. Za to, že človek mohol byť vykúpený a boli mu odpustené jeho hriechy, možno považovať len to, že Boh si nepamätá priestupky človeka a nezaobchádza s ním podľa jeho priestupkov. Avšak, keď sa človek, ktorý žije v hmotnom tele, neoslobodil od hriechu, môže iba pokračovať v hrešení a donekonečna odhaľovať svoju skazenú satanskú povahu. Toto je život, aký človek vedie, nekonečný cyklus hriechov a odpustenia. Väčšina ľudstva hreší cez deň, len aby sa večer vyspovedala. Preto platí, že hoci bude obeta za hriech pre človeka navždy účinná, nedokáže ho spasiť od hriechu. Dokončila sa iba polovica diela spásy, pretože povaha človeka zostáva naďalej skazená. Keď si napríklad ľudia uvedomili, že pochádzajú z Moábu, začali sa ponosovať, prestali sa usilovať o život a stali sa úplne negatívnymi. Nedokazuje to, že ľudstvo sa ešte stále nedokáže úplne podriadiť Božej nadvláde? Nie je presne toto ich skazená satanská povaha? Keď si sa nepodriadil napomínaniu, tvoje ruky sa zdvíhali vyššie ako všetky ostatné, dokonca vyššie ako Ježišove. A hlasno si kričal: „Buď milovaným synom Božím! Buď Božím dôverníkom! Radšej by sme zomreli ako sa klaňali satanovi! Vzdoruj starému satanovi! Vzdoruj veľkému červenému drakovi! Nech moc veľkého červeného draka hanebne padne! Nech nás Boh učiní úplnými!“ Tvoje výkriky boli hlasnejšie než výkriky všetkých ostatných. Potom však nadišiel čas napomínania a skazená povaha ľudstva sa opäť odhalila. Potom ich náreky ustali a ich odhodlanie stroskotalo. To je skazenosť človeka. Preniká hlbšie ako hriech, je to niečo, čo zasial satan a čo je v človeku hlboko zakorenené. Pre človeka nie je ľahké uvedomiť si svoje hriechy. Nevie, ako rozpoznať svoju vlastnú, hlboko zakorenenú prirodzenosť a musí sa spoliehať na súd slovom, aby tento výsledok dosiahol. Iba tak sa môže človek od tejto chvíle postupne meniť. Človek takto v minulosti kričal, pretože nechápal svoju vnútornú skazenú povahu. To sú tie nečistoty, ktoré sú v človeku. Počas takého dlhého obdobia súdu a napomínania žil človek v atmosfére napätia. Nedosiahlo sa toto všetko skrze slovo? Nekričal si aj ty tak nahlas pred skúškou vykonávateľov služby? „Vstúp do kráľovstva! Každý, kto prijme toto meno, vstúpi do kráľovstva! Všetci budú mať účasť pri Bohu!“ Keď nadišla skúška vykonávateľov služby, už si viac nekričal. Na samom začiatku všetci kričali: „Ó, Bože! Kdekoľvek ma umiestniš, podriadim sa Tvojmu vedeniu.“ Po tom, čo boli prečítané Božie slová „Kto bude Mojím Pavlom?“, človek povedal: „Som ochotný!“ Vtedy uvidel slová: „A čo Jóbova viera?“ A na to povedal: „Som ochotný vziať na seba Jóbovu vieru. Bože, prosím Ťa, podrob ma skúške!“ Keď nadišla skúška vykonávateľov služby, okamžite sa zrútili a sotva sa znova postavili na nohy. Potom sa postupne ich srdce začalo zbavovať nečistôt. Nedosiahlo sa to skrze slovo? Takže to, čo ste dnes zažili, sú výsledky dosiahnuté skrze slovo, dokonca väčšie ako tie, ktoré Ježiš dosiahol konaním znamení a zázrakov. Božia sláva, ktorú vidíš, a Božia autorita, ktorú vidíš, nie sú viditeľné iba cez ukrižovanie, uzdravovanie z chorôb a vyháňanie démonov, ale ešte viac cez súd Jeho slova. To ti dokazuje, že Božia autorita a moc nespočívajú len v konaní znamení, uzdravovaní z chorôb a vyháňaní démonov, ale že súd Božieho slova lepšie zastupuje Božiu autoritu a odhaľuje Jeho všemohúcnosť.

To, čo človek dosiahol teraz – jeho terajšie duchovné postavenie, poznanie, láska, vernosť, podriadenosť a pochopenie –, to sú výsledky dosiahnuté súdom slova. To, že si verný a zostávaš stáť až do dnešného dňa, sa dosiahlo prostredníctvom slova. Teraz človek vidí, že dielo vteleného Boha je vskutku neobyčajné a obsahuje veľa vecí, ktoré človek nemôže dosiahnuť a ktoré sú tajomstvami a zázrakmi. Mnohí sa preto podriadili. Niektorí sa od svojho narodenia nikdy nikomu nepodriadili, no keď dnes vidia Božie slová, úplne sa podriadia bez toho, aby si všimli, že tak urobili, a neodvažujú sa skúmať ani hovoriť nič iné. Ľudstvo podľahlo slovu a klania sa pred súdom slova. Ak by Duch Boží hovoril priamo k človeku, všetci ľudia by sa podriadili hlasu, padli by bez slov zjavenia, podobne ako Pavol padol na zem vo svetle na ceste do Damasku. Ak by Boh pokračoval týmto spôsobom, človek by nikdy nebol schopný spoznať svoju vlastnú skazenosť skrze súd slova, a tým dosiahnuť spásu. Len keď sa Boh stane telom, môže osobne preniesť svoje slová do uší každej ľudskej bytosti, aby všetci tí, ktorí majú uši, mohli počuť Jeho slová a prijať Jeho dielo súdu slovom. Tento výsledok je možné dosiahnuť iba Jeho slovom a nie Duchom, ktorý sa prejavuje za účelom zastrašenia človeka k podriadenosti. Iba prostredníctvom tohto praktického a zároveň mimoriadneho diela sa môže úplne odhaliť stará ľudská povaha, ukrytá hlboko vo vnútri po mnoho rokov, aby ju človek mohol rozpoznať a zmeniť. Tieto veci sú skutočným dielom vteleného Boha, v ktorom hovorí a vykonáva súd praktickým spôsobom a dosahuje výsledky súdu nad človekom skrze slovo. Toto je autorita vteleného Boha a význam Božieho vtelenia. Deje sa to preto, aby sa prejavila autorita vteleného Boha, aby sa prejavili výsledky dosiahnuté pôsobením slova a aby sa prejavila skutočnosť, že Duch prišiel v tele a preukazuje svoju autoritu tým, že súdi človeka slovom. Hoci Jeho telo má vonkajšiu podobu bežnej a normálnej ľudskej prirodzenosti, Jeho slová dosahujú výsledky, aby ukázali človeku, že má plnú autoritu, že On sám je Boh a že Jeho slová sú vyjadrením samotného Boha. Týmto spôsobom celé ľudstvo uvidí, že On je samotný Boh, že je Bohom, ktorý sa stal telom, nikto Ho nemôže uraziť, nikto nemôže prekonať Jeho súd slova a žiadna sila temnoty nemôže zvíťaziť nad Jeho autoritou. Človek sa Mu úplne podriaďuje, pretože On je Slovo, ktoré sa stalo telom, pre Jeho autoritu a Jeho súd slovom. Dielo, ktoré prináša Jeho vtelené telo, je autoritou, ktorú vlastní. Stal sa telom, pretože aj telo môže mať autoritu a dokáže praktickým spôsobom vykonávať medzi ľuďmi skutky, ktoré budú pre človeka viditeľné a hmatateľné. Toto dielo je oveľa praktickejšie ako dielo, ktoré koná priamo Boží Duch, ktorý má všetku autoritu a jeho výsledky sú tiež zjavné. Je to preto, že vtelené Božie telo môže hovoriť a konať praktickým spôsobom. Vonkajšia podoba Jeho tela síce nemá žiadnu autoritu, ale človek sa k nej môže priblížiť, zatiaľ čo Jeho podstata autoritu má, avšak Jeho autorita nie je pre nikoho viditeľná. Keď hovorí a koná, človek nedokáže odhaliť existenciu Jeho autority. To Mu uľahčuje vykonávať dielo praktickým spôsobom. Celé toto praktické dielo prináša výsledky. Aj keď si nikto neuvedomuje, že Boh má autoritu, nevidí, že sa nesmie uraziť, ani nevidí Jeho hnev, Boh dosahuje zamýšľané výsledky svojich slov skrze svoju zahalenú autoritu, svoj skrytý hnev a slová, ktoré otvorene hovorí. Inými slovami, človek je úplne presvedčený skrze Jeho tón hlasu, prísnosť Jeho reči a všetku múdrosť Jeho slov. Týmto spôsobom sa človek podriaďuje slovu vteleného Boha, ktoré zdanlivo nemá žiadnu autoritu, čím sa napĺňa Boží cieľ spásy človeka. Toto je ďalší aspekt významu Jeho vtelenia: hovoriť praktickejším spôsobom a dovoliť, aby realita Jeho slov pôsobila na človeka a ten tak mohol byť svedkom moci Božieho slova. Ak by toto dielo nebolo vykonané prostredníctvom vtelenia, nedosiahlo by ani tie najmenšie výsledky a nebolo by schopné úplne zachrániť hriešnych ľudí. Keby sa Boh nestal telom, zostal by pre človeka neviditeľným a nehmotným Duchom. Človek, stvorenie tela, on a Boh patria do dvoch rôznych svetov a majú rôzne prirodzenosti. Boží Duch je nezlučiteľný s človekom, ktorý je z tela, a jednoducho neexistuje spôsob, ako medzi nimi vytvoriť vzťah, nehovoriac o tom, že človek nie je schopný premeniť sa na ducha. Preto sa Boží Duch musí stať stvorenou bytosťou, aby mohol konať svoje pôvodné dielo. Boh môže vystúpiť na najvyššie miesto a pokoriť sa, aby sa stal ľudským stvorením, konať medzi ľuďmi skutky a žiť medzi nimi, ale človek nemôže vystúpiť na najvyššie miesto a stať sa duchom, a už vôbec nedokáže zostúpiť na najnižšie miesto. Preto sa Boh musí stať telom, aby vykonal svoje dielo. Z rovnakého dôvodu aj počas prvého vtelenia mohlo človeka vykúpiť iba telo vteleného Boha skrze Jeho ukrižovanie, zatiaľ čo by nebolo možné, aby bol ako obeta za hriech človeka ukrižovaný Duch Boží. Boh sa mohol priamo stať telom, aby slúžil ako obeta za hriech človeka, ale človek nemohol priamo vystúpiť do neba, aby prijal obetu za hriech, ktorú mu Boh pripravil. Keďže je to tak, jediné, čo by bolo možné, by bolo požiadať Boha, aby niekoľkokrát prebehol medzi nebom a zemou, nie aby človek vystúpil do neba a prijal túto spásu, pretože človek padol a jednoducho nemohol vystúpiť do neba, nieto ešte získať obetu za hriech. Preto bolo nevyhnutné, aby Ježiš prišiel medzi ľudí a osobne vykonal dielo, ktoré jednoducho nemohol vykonať človek. Zakaždým, keď sa Boh stane telom, je to z absolútnej nevyhnutnosti. Keby mohol Duch Boží priamo vykonať ktorúkoľvek z etáp, nepodriadil by sa potupe vtelenia.

V tejto záverečnej etape diela sa výsledky dosahujú skrze slovo. Skrze slovo človek pochopí mnohé tajomstvá a dielo, ktoré Boh vykonal v predošlých generáciách. Skrze slovo osvieti človeka Duch Svätý. Skrze slovo človek pochopí tajomstvá, ktoré minulé generácie nikdy predtým nerozlúštili, rovnako ako dielo prorokov a apoštolov minulých čias a princípy, podľa ktorých konali. Skrze slovo človek tiež pochopí povahu samotného Boha, ako aj vzdorovitosť a odpor človeka a spozná svoju vlastnú podstatu. Prostredníctvom týchto krokov diela a všetkých vyslovených slov človek spozná dielo Ducha, dielo, ktoré koná vtelené Božie telo, a celú Jeho povahu. Tvoje poznatky o Božom diele riadenia počas šesťtisíc rokov si tiež získal prostredníctvom slova. Nedosiahol si poznanie tvojich predošlých predstáv a úspech, keď si sa ich zbavoval, tiež skrze slovo? V predchádzajúcej etape robil Ježiš znamenia a zázraky, ale v tejto etape žiadne znamenia a zázraky nie sú. Či si sa tiež nedozvedel skrze slovo o dôvode, prečo Boh nezjavuje znamenia a zázraky? Preto slová vyslovené v tejto etape prevyšujú dielo apoštolov a prorokov minulých generácií. Dokonca ani proroctvá vypovedané prorokmi nemohli dosiahnuť takýto výsledok. Proroci vyslovovali iba proroctvá, predpovedali, čo sa stane v budúcnosti, ale nehovorili o diele, ktoré chcel Boh v tom čase vykonať. Nehovorili ani preto, aby viedli ľudstvo v ich životoch, odovzdávali ľuďom pravdy, alebo aby im odhaľovali tajomstvá, a už vôbec nie preto, aby im dávali život. V slovách vyslovených v tejto etape sa nachádza proroctvo a pravda, ale tieto slová slúžia hlavne na to, aby dali človeku život. Dnešné slová sa nepodobajú proroctvám prorokov. Táto etapa diela je určená na život človeka, na zmenu jeho životnej povahy, a nie na predpovedanie proroctiev. Jahveho dielo bolo prvou etapou: Jeho úlohou bolo pripraviť človeku cestu k uctievaniu Boha na zemi. Išlo o dielo počiatku za účelom nájdenia miesta vzniku diela na zemi. V tom čase učil Jahve Izraelitov, aby zachovávali sobotu, ctili si svojich rodičov a žili spoločne v mieri. Bolo to preto, že ľudia v tej dobe nechápali, ako vznikol človek a ako sa má žiť na zemi. Bolo potrebné, aby Boh v prvej etape diela viedol ľudí v ich životoch. Ľudstvo nikdy predtým nepoznalo ani nevlastnilo nič z toho, čo mu hovoril Jahve. Vtedy Boh vyzval mnohých prorokov, aby vyslovili proroctvá, a všetci tak robili pod Jahveho vedením. To bol len jeden z aspektov Božieho diela. V prvej etape sa Boh nestal telom, a tak dával pokyny všetkým kmeňom a národom prostredníctvom prorokov. Keď Ježiš pôsobil vo svojej dobe, nehovoril tak veľa ako dnes. Etapa diela slova posledných dní sa v minulých storočiach a generáciách dosiaľ nikdy neuskutočnila. Hoci Izaiáš, Daniel a Ján vyslovili veľa proroctiev, ich proroctvá sa úplne odlišovali od dnešných slov. Vyslovovali len proroctvá, no dnešné slová nie sú proroctvami. Keby som premenil všetko, o čom teraz hovorím, na proroctvá, pochopili by ste to? Predpokladajme, že to, o čom som hovoril, sa týkalo záležitostí po Mojom odchode, tak ako by ste potom mohli získať pochopenie? Dielo slova nebolo nikdy vykonané za čias Ježiša ani vo Veku zákona. Možno niektorí povedia: „Či nehovoril aj Jahve slová počas svojho pôsobenia? Či nehovoril aj Ježiš vo svojej dobe slová okrem uzdravovania chorôb, vyháňania démonov a konania znamení a zázrakov?“ Medzi tým, čo sa hovorí, sú rozdiely. Aká bola podstata slov, ktoré vyslovil Jahve? On len viedol ľudstvo k tomu, ako žiť svoj život na zemi, a to sa netýkalo duchovných záležitostí v živote. Prečo sa hovorí, že keď prehovoril Jahve, vydal pokyny ľuďom na všetkých miestach? Výraz „dávať pokyny“ znamená výslovne povedať a priamo rozkazovať. Neposkytol človeku život, jednoducho človeka vzal za ruku a učil ho, ako sa Ho má báť bez zbytočných podobenstiev. Cieľom diela, ktoré Jahve vykonal v Izraeli, nebolo orezávať človeka, disciplinovať ho, ani ho súdiť či napomínať, ale viesť ho. Jahve prikázal Mojžišovi, aby povedal svojmu ľudu, že má zbierať na púšti mannu. Každé ráno pred východom slnka ľudia zbierali mannu, ktorá im v ten deň vystačila na zasýtenie. Manna sa nedala uchovávať do nasledujúceho dňa, pretože by splesnivela. Nepoučoval ľudí, neodhaľoval ich prirodzenosti ani ich nápady či myšlienky. Nemenil ľudí, skôr ich viedol v ich životoch. Vtedajší ľudia boli ako deti, ničomu nerozumeli a boli schopní len niektorých základných mechanických pohybov, a tak Jahve iba stanovil zákony, aby viedol zástupy.

Na šírenie evanjelia musíš jasne porozumieť vnútornému príbehu, podstate a významu diela vykonaného v každej etape, aby všetci tí, ktorí hľadajú pravým srdcom, získali vedomosti o dnešnom diele a boli dôkladne presvedčení. Učiň tak, aby počúvaním tvojho prehovoru v spoločenstve mohli ostatní pochopiť Jahveho dielo, Ježišovo dielo a celé dielo dnešného Boha, ako aj súvislosti a rozdiely medzi týmito tromi etapami diela. Učiň tak, aby ostatní po skončení počúvania videli, že tieto tri etapy sa navzájom nerušia, ale že všetky sú dielom toho istého Ducha. Síce pôsobia v rôznych vekoch, obsah diela, ktoré uskutočňujú, je odlišný a slová, ktoré hovoria, sú odlišné, no predsa sa riadia tými istými princípmi. To sú najväčšie vízie, ktoré by mali pochopiť všetci ľudia, ktorí nasledujú Boha.