Naši bratia a sestry možno majú predstavu o priebehu, krokoch a spôsoboch Božieho diela na území pevninskej Číny, ale aj tak som presvedčený, že stojí za to obzrieť sa za týmito vecami a poskytnúť vám stručný prehľad. Túto príležitosť len využijem na to, aby som povedal, čo Mi leží na srdci a nebudem hovoriť o záležitostiach, ktoré sa netýkajú tohto diela. Dúfam, že bratia a sestry dokážu pochopiť Moje rozpoloženie a zároveň pokorne žiadam všetkých vás, ktorí čítate Moje slová, aby ste Ma pochopili a odpustili Mi Moje nízke duchovné postavenie, nedostatok životných skúseností a Moju neschopnosť držať hlavu pred Bohom vzpriamenú. Napriek tomu však mám pocit, že ide len o objektívne dôvody. Skrátka, nech sa deje čokoľvek, žiadna osoba, udalosť ani vec nám nemôže zabrániť byť v duchovnom spoločenstve pred Bohom, a dúfam, že sa naši bratia a sestry môžu ku Mne pridať a usilovnejšie pred Bohom pracovať. Rád by som predniesol nasledujúcu modlitbu: „Ach, Bože! Prosíme Ťa, zmiluj sa nad nami, aby sme s Mojimi bratmi a sestrami mohli spoločne bojovať, vedení našimi spoločnými ideálmi, boli Ti až do smrti verní a nikdy nič neľutovali!“ Tieto slová sú Mojím predsavzatím pred Bohom, ale zároveň sa dá povedať, že sú Mojím osobným mottom. Mňa, človeka z mäsa a kostí, ktorý slúži Bohu. Sú to slová, ktoré som zdieľal mnohokrát v rámci duchovného spoločenstva bratom a sestrám po Mojom boku, a tým som im ich odovzdával ako svoj odkaz. Neviem, čo si o nich ľudia myslia, ale nezávisle od toho som presvedčený, že okrem aspektu subjektívnej snahy obsahujú aj aspekt objektívnej teórie. Preto je možné, že niektorí ľudia majú určité názory, a bolo by pre teba dobré, keby si tieto slová prijal ako svoje motto, a uvidíš, ako sa tvoje nadšenie pre lásku k Bohu zväčší. Niektorí ľudia si pri čítaní týchto slov vytvoria určitú predstavu a pomyslia si: „Ako môže taká každodenná, normálna vec, ktorú poviete, dať ľuďom veľkú pohnútku milovať Boha až do smrti? A nemá to ani nič spoločné s témou, o ktorej hovoríme, s ‚Cestou‘.“ Uznávam, že tieto slová možno nie sú také podmanivé, ale vždy som veril, že môžu ľudí priviesť na správnu cestu a umožniť im podstúpiť všetky druhy skúšok na ich ceste viery v Boha bez toho, aby stratili odvahu alebo sa vrátili späť. Preto tieto slová vždy považujem za svoje motto. Dúfam, že aj iní ľudia budú o nich dôsledne premýšľať. Mojím zámerom však nie je nútiť ostatných, aby prijali Moje vlastné názory – je to len návrh. Bez ohľadu na to, čo si o Mne myslia ostatní ľudia, som presvedčený, že Boh rozumie vnútornej dynamike každého z nás. Boh neustále pracuje v každom z nás a Jeho dielo je neúnavné. Keďže sme sa všetci narodili v krajine veľkého červeného draka, koná v nás týmto spôsobom. Tí, čo sa narodili v krajine veľkého červeného draka, majú to šťastie, že môžu získať dielo Ducha Svätého. Tiež k nim patrím, a preto mám veľký zmysel pre vzácnosť, hodnotu rešpektu a milotu Boha. Tak sa Boh o nás stará. To, že takáto zaostalá, konzervatívna, feudálna, poverčivá a skazená ríša proletariátu môže získať od Boha takéto dielo, len dokazuje, akí sme my, skupina ľudí v poslednom veku, požehnaní. Verím, že všetkým bratom a sestrám, ktorým sa otvoria duchovné oči, aby videli toto dielo, začnú tiecť slzy radosti. A nevyjadríš vtedy Bohu svoje pocity tým, že budeš tancovať od radosti? Neponúkneš potom Bohu pieseň, ktorú máš v srdci? Neukážeš vtedy Bohu svoje odhodlanie a nepredložíš Mu ďalší plán? Myslím, že presne toto by vtedy mali spraviť všetci normálni ľudia, ktorí veria v Boha. Verím, že každý z nás, ľudských bytostí, by sa mal pred Bohom nejako prejaviť. Malo by to tak byť u každého, kto má city. Pohľad na kvality každého z nás a na to, kde sme sa narodili, ukazuje, koľko poníženia Boh pretrpel, aby prišiel medzi nás. Možno máme nejaké poznatky o Bohu aj v nás samých, ale s istotou vieme, že Boh je veľký, najvyšší a hodný obrovskej úcty, a to stačí na zdôraznenie toho, aké veľké bolo Jeho utrpenie medzi ľuďmi. Tieto Moje slová sú však stále nejasné a ľudia ich môžu považovať len za slová a učenie, pretože ľudia medzi nami sú príliš otupení a ľahostajní. Mojou jedinou voľbou je preto vynaložiť viac úsilia na vysvetľovanie tejto problematiky všetkým tým bratom a sestrám, ktorí by ju chceli prijať, aby Duch Boží pohol nášho ducha. Nech Boh otvorí naše duchovné oči, aby sme dokázali pochopiť cenu, ktorú Boh zaplatil, úsilie, ktoré vyvinul a energiu, ktorú na nás vynaložil.

Ako jeden z tých, ktorí na území pevninskej Číny prijali Božieho Ducha, hlboko vnímam, aké nedostatočné sú naše kvality. (Dúfam, že naši bratia a sestry sa kvôli tomu necítia zle, ale taká je realita.) Vo svojom praktickom živote som jasne videl, že všetko, čo máme a čím sme, je vskutku zaostalé. Čo sa týka hlavných aspektov, je to o tom, ako sa správame v našom živote a vo vzťahu k Bohu, a čo sa týka menších aspektov, je to každá jedna naša myšlienka a každý jeden nápad. To všetko sú veci, ktoré objektívne existujú a ťažko sa dajú zakryť slovami alebo predstieraním. Preto keď to poviem, väčšina ľudí prikývne hlavou, uzná to a je o tom presvedčená. Len ľudia, ktorým chýba zdravý rozum, nie sú schopní prijať tieto Moje názory. Možno som nezdvorilý, keď tieto osoby trúfalo označujem za úplné zvery. To preto, že v krajine veľkého červeného draka sú to tí najnižší z najnižších, ako prasatá alebo psy. Nikto nemá väčší nedostatok kvalít. Nie sú hodní predstúpiť pred Boha. Možno je to tým, že Moje slová sú príliš „opovážlivé“. Zastupujúc Božieho Ducha, ktorý vo Mne pôsobí, preklínam tento druh špinavého zvieracieho stvorenia a dúfam, že to Mojich bratov a sestry neoslabí. Je možné, že žiadni takíto ľudia medzi nami nie sú, ale bez ohľadu na to, aká je pravda, verím, že takto by sa malo s takýmito ľuďmi zaobchádzať. Čo si o tom myslíš ty?

Ríša veľkého červeného draka trvá už niekoľko tisícov rokov a počas nich sa stala zvrátenou. A keďže po celý tento čas odolávala Bohu, postretlo ju prekliatie a Boží hnev, po ktorých nasledovalo Božie napomínanie. Táto Bohom prekliata krajina neustále trpí rasovou diskrimináciou a zostáva v stave zaostalosti. Krajina, v ktorej sme sa narodili, sa hemží najrôznejšími špinavými démonmi, ktorí sa bezuzdne usilujú o nadvládu, a tým pošpiňujú tých, ktorí sa tu narodili. Zvyky, obyčaje, nápady a koncepcie ľudí sú zaostalé a staromódne, takže si o Bohu vytvárajú rôzne predstavy, ktorých sa im doposiaľ nepodarilo zbaviť. Konkrétne sa to prejavuje tak, že pred Bohom sa správajú tak, ale za Jeho chrbtom inak. Uctievanie satana si zamieňajú so službou Bohu, čo poukazuje na to, že sú zo všetkých najzaostalejší. Boh vykonal na území pevninskej Číny veľa práce a vyslovil veľa svojich slov, ale ľudia sú zatiaľ úplne otupení a ľahostajní. Pokračujú v práci, ktorú robili predtým, a vôbec nerozumejú Božím slovám. Keď Boh vyhlásil, že neexistuje žiadna budúcnosť a žiadna nádej, cirkev, ktorá žila horúčavou leta, okamžite upadla do studenej zimy. Pravé ja každého človeka vyšlo na denné svetlo a jeho presvedčenie, láska a sila zmizli bez stopy. A dodnes sa žiadnemu z nich vitalita nevrátila. Svojimi slovami hovoria, že milujú Boha, a hoci sa vo svojom srdci neodvažujú sťažovať, nech sa deje čokoľvek, tú lásku jednoducho nemajú. Čo to vlastne znamená? Myslím, že naši bratia a sestry túto skutočnosť uznajú. Nech nás Boh osvieti, aby sme všetci mohli spoznať Jeho milotu, milovali nášho Boha v hĺbke srdca a prejavovali lásku k Bohu, ktorú má každý z nás v sebe, v našich rôznych pozíciách. Nech nám Boh daruje neochvejné srdcia úprimnej lásky k Nemu. To je to, v čo dúfam. Po týchto slovách cítim tak trochu súcit s Mojimi bratmi a sestrami, ktorí sa tiež narodili v tejto krajine špiny, a preto vo Mne narástla nenávisť voči veľkému červenému drakovi. Prekáža našim srdciam milujúcim Boha a zvádza našu chamtivosť za vyhliadkami budúcnosti. Navádza nás, aby sme boli negatívni a odporovali Bohu. Bol to práve veľký červený drak, ktorý nás zavádzal, kazil a ničil, až do bodu, keď nie sme schopní oplatiť Božiu lásku svojím srdcom. V srdciach máme túžbu, ale napriek tomu sme bezmocní. Všetci sme jeho obeťami. Z tohto dôvodu ho z celej svojej podstaty nenávidím a neviem sa dočkať, kedy ho zničím. Keď sa však znovu zamyslím, bolo by to zbytočné a Bohu by to prinieslo len problémy, a tak sa vraciam k týmto slovám. Svoje srdce zameriavam na nasledovanie Jeho vôle, ktorou je milovať Boha. To je cesta, ktorou by som sa Ja, jedna z Jeho stvorených bytostí, mal uberať. Takto by som mal stráviť svoj život. Tieto slová vychádzajú z Môjho srdca a ja dúfam, že Moji bratia a sestry nájdu po ich prečítaní povzbudenie. To prinesie trochu pokoja do Môjho srdca. Mojím cieľom je totiž nasledovať Božiu vôľu, a tak žiť žiarivý a nádherný zmysluplný život. Vďaka tomu budem môcť zomrieť bez výčitiek, so srdcom plným spokojnosti a útechy. Chcel by si to tak urobiť aj ty? Si človekom s takýmto predsavzatím?

To, že Boh dokáže pôsobiť v takzvanom „chorom človeku východnej Ázie“, je Jeho veľká moc. Je to Jeho pokora a skrytosť. Bez ohľadu na Jeho tvrdé slová alebo napomínanie smerom k nám, by sme Ho mali z celého srdca chváliť za Jeho pokoru a milovať Ho za to až do samého konca. Ľudia, ktorí boli po celé tisícročia úzko prepojení so satanom, sú ním ovplyvňovaní aj naďalej a stále sa ho nezbavili. Naďalej sa horko-ťažko pretĺkajú a tápajú. V minulosti pálili kadidlo, klaňali sa satanovi, uctievali ho a boli pevne zviazaní rodinnými a svetskými sieťami, ako aj spoločenskými vzťahmi. Nedokázali sa ich zbaviť. Ako možno v takejto extrémne súťaživej spoločnosti viesť zmysluplný život? Ľudia si rozprávajú o tomto živote plnom utrpenia, ale Boh našťastie týchto nevinných ľudí zachránil, stará sa o nás a chráni nás, aby bol náš život radostný a bezstarostný. Doteraz sme žili v Jeho milosti. Nie je to Božie požehnanie? Ako môže mať niekto tú drzosť, že kladie Bohu nezmyselné požiadavky? To nám dal tak málo? Stále nie ste spokojní? Myslím si, že nastal čas, aby sme Bohu oplatili Jeho lásku. Možno budeme terčom nemalých posmeškov, ohovárania a prenasledovania, pretože ideme cestou viery v Boha, ale verím, že to má zmysel. Je to na slávu, nie hanbu, a nech sa deje čokoľvek, stále sa nám dostáva veľa požehnania, z ktorého máme radosť. V nespočetných chvíľach sklamania nám Božie slová prinášali útechu a skôr, ako sme si to uvedomili, sa smútok zmenil na radosť. V nespočetných prípadoch núdze Boh priniesol požehnanie a prostredníctvom Jeho slov sa o nás postaral. V nespočetných prípadoch choroby priniesli Božie slová život. Boli sme oslobodení od nebezpečenstva a z nebezpečenstva sme sa mohli vrátiť do bezpečia. Stalo sa vám to už toľkokrát, a to bez toho, aby ste si to uvedomovali. To sa naozaj na nič z toho nepamätáte?