Ak ľudia naozaj jasne uvidia správnu cestu životom, ako aj účel, prečo Boh vedie ľudstvo, potom si už nebudú uchovávať svoju vlastnú budúcnosť a osud ako poklad v srdci. Potom už viac nebudú chcieť slúžiť svojim rodičom, ktorí sú horší ako prasce a psi. Či nie je budúcnosť a život človeka presne tým, čím boli pre Petra jeho vtedajší takzvaní „rodičia“? Sú tým, čím je pre človeka telo a krv. Aký je presne cieľ a budúcnosť tela? Má to byť telo, ktoré zaživa uvidí Boha, alebo duša, ktorá stretne Boha po smrti? Či zajtra neskončí telo vo veľkej peci súženia alebo v ohni? Či to nie sú práve takéto otázky, ktoré sa zaoberajú tým, či telo človeka vydrží nešťastie alebo utrpenie spôsobené tými najväčšími udalosťami, ktoré nanajvýš trápia každého v súčasnom prúde, kto má mozog a vníma? (Pod utrpením sa v tomto prípade myslí prijímanie požehnaní, čo znamená, že budúce skúšky prinášajú prospech osudu človeka. Nešťastím sa rozumie neschopnosť stáť pevne alebo sa nechať zavádzať alebo stav, keď sa človek dostane do nešťastných situácií a príde o život pri katastrofe a keď niet vhodného cieľa pre jeho dušu.) Hoci ľudia majú dostatok rozumu, možno ich myšlienky niekedy nie sú totožné s tým, čím by sa ich rozum mal vyzbrojiť. Je to tak preto, že oni všetci sú dosť zmätení a slepo nasledujú svetské veci. Mali by veľmi dobre pochopiť, do čoho by mali vstúpiť, a najmä by mali vedieť, do čoho vstúpiť počas súženia (teda počas zušľachťovania v peci), ako aj to, čím sa vyzbrojiť pri skúškach ohňom. Neslúžte stále svojim rodičom (v zmysle tela), ktorí sú ako prasce a psi, ba sú ešte horší ako mravce a hmyz. Načo si nad tým zúfať, rozhutovať a trápiť svoju myseľ? Tvoje telo ti nepatrí, lež je v rukách Boha, ktorý ovláda nielen teba, ale prikazuje aj satanovi. (To znamená, že telo pôvodne patrí satanovi. Keďže satan je tiež v Božích rukách, možno to povedať iba takto. Keďže je presvedčivejšie to povedať takto, znamená to, že ľudia nie sú úplne v satanovej moci, lež sú v Božích rukách.) Žiješ pod jarmom tela – no vari ti toto telo patrí? Máš ho pod kontrolou? Načo si tým namáhaš svoju myseľ? Načo nástojčivo prosiť Boha v mene tvojho páchnuceho tela, ktoré bolo oddávna odsúdené, prekliate a poškvrnené nečistými duchmi? Načo si stále chováš spoločníkov satana tak blízko pri srdci? Či sa nebojíš, že by telo mohlo zničiť tvoju ozajstnú budúcnosť, tvoje úžasné nádeje a skutočný cieľ tvojho života?

Cesta v dnešných dňoch nie je ľahká. Dalo by sa povedať, že nájsť ju teraz i v priebehu vekov bolo ťažké. Kto by si však bol pomyslel, že na zničenie človeka postačuje iba jeho telo? Dnešné dielo je určite také vzácne ako jarný dážď a cenné ako láskavosť Boha voči človeku. Ak však človek nepozná účel Jeho súčasného diela ani nechápe podstatu ľudstva, ako potom možno hovoriť o tejto vzácnosti a cennosti? Telo nepatrí iba ľuďom, a tak nikto nevidí jasne, kde bude jeho skutočný cieľ. Ty by si však mal dobre vedieť, že Pán stvorenstva navráti ľudstvo, ktoré stvoril, do jeho pôvodnej podoby a obnoví jeho pôvodný obraz z čias stvorenia. Vezme si späť všetok dych, ktorý vdýchol do človeka, ako aj jeho kosti a telo a to všetko prinavráti Pánovi stvorenstva. On úplne premení a obnoví ľudstvo a od človeka si vezme späť všetko Božie dedičstvo, ktoré nepatrí ľudstvu, ale patrí Bohu, a už nikdy ho ľudstvu znova neodovzdá. Nič z toho totiž nikdy ľudstvu nepatrilo. On si to všetko vezme späť – a to nie je nespravodlivé ukoristenie, ale obnova neba a zeme do ich pôvodnej podoby, ako aj premena a obnova človeka. To je teda primeraný cieľ pre človeka, aj keď to možno nebude znamenať znovunadobudnutie tela po potrestaní, ako by si ľudia mohli myslieť. Boh totiž nestojí o kostry tela po jeho zničení. Chce pôvodné živly človeka, ktoré na počiatku patrili Bohu. Preto nezničí ľudstvo ani úplne nevyhladí ľudské telo, pretože to nie je majetkom človeka. Je to Boží prídavok, ktorý vedie ľudstvo. Ako by mohol zničiť telo človeka pre svoje vlastné „potešenie“? Či si v tejto chvíli vskutku opustil celosť tvojho tela, ktoré nie je hodné ani deravý groš? Ak by si dokázal pochopiť tridsať percent diela posledných dní (iba týchto tridsať percent znamená pochopiť súčasné dielo Ducha Svätého, ako aj dielo Božieho slova posledných dní), potom by si už ďalej „neslúžil“ ani by si nebol „synom či dcérou“ svojho tela – toho tela, ktoré je toľké roky skazené – ako sa to deje dnes. Musíš jasne pochopiť, že ľudia teraz dospeli do stavu, ktorý tu nikdy nebol a už nebudú postupovať vpred ako kolesá dejín. Tvoje splesnivené telo je už dávno pokryté muchami, nuž ako by mohlo mať moc zvrátiť kolesá dejín, ktoré Boh ponechal v chode až do týchto dní? Ako by mohlo prinútiť nemo tikajúce hodiny posledných dní, aby opäť tikali, a pohnúť ich ručičky dopredu? Ako by mohlo premeniť svet, ktorý sa zdá byť pohrúžený do hustej hmly? Dokáže tvoje telo oživiť hory a rieky? Dokáže tvoje telo, ktoré má iba maličkú úlohu, naozaj obnoviť ľudský svet, po ktorom túžiš? Či naozaj dokážeš svojich potomkov naučiť, ako sa stať „ľudskými bytosťami“? Už chápeš? Komu skutočne patrí tvoje telo? Pôvodný Boží zámer spasiť, zdokonaliť a premeniť človeka nespočíval v tom, že by ti Boh dal prekrásny domov alebo poskytol odpočinok ľudskému telu. Uskutočnil sa pre Jeho slávu a svedectvo, pre väčšiu radosť ľudstva v budúcnosti, aby tak mohlo čoskoro odpočívať. Nebolo to však pre tvoje telo, pretože človek je hlavným záujmom Božieho riadenia a jeho telo je iba prídavkom. (Človek je bytosť obdarená duchom a telom, pričom telo je iba vec, ktorá podľahne skaze. To znamená, že telo je nástroj, ktorý sa použije v pláne riadenia.) Musíš vedieť, že Božie zdokonalenie, dokončenie a získanie ľudí prináša iba meče a trýzeň ich tela, i nekonečné utrpenie, plamene, nemilosrdný súd, napomínanie, kliatby a bezhraničné skúšky. Taký je skutočný príbeh a pravda, ktoré stoja za dielom riadenia človeka. To všetko však smeruje na telo človeka a všetky nepriateľské šípy nemilosrdne mieria na telo človeka (pretože človek je nevinný). To všetko je určené pre Jeho slávu, svedectvo a pre Jeho riadenie. Jeho dielo totiž nie je určené iba pre ľudstvo, ale aj pre celý plán a tiež pre naplnenie Jeho pôvodnej vôle, keď stvoril ľudstvo. Preto možno deväťdesiat percent toho, čo človek zakúša, pozostáva z utrpenia a skúšok ohňom, a pekných a šťastných dní, po ktorých prahne telo človeka, je len veľmi málo alebo dokonca žiadne. O to menej sa človek dokáže v tele tešiť zo šťastných chvíľ a zažívať prekrásne časy s Bohom. Telo je nečisté a tak to, čo telo človeka vidí alebo z čoho má potešenie, je iba Božím napomínaním, ktorý človek vníma ako bezohľadný, akoby mu chýbal normálny zmysel. Boh totiž takto prejavuje svoju spravodlivú povahu, ktorá „neberie ohľad na človeka“, netoleruje ľudské prehrešky a nenávidí nepriateľov. Boh otvorene zjavuje celú svoju povahu všetkými potrebnými prostriedkami a tým dokončuje svoje dielo boja proti satanovi, ktoré trvá šesťtisíc rokov – dielo spásy celého ľudstva a zničenie satana starých čias!