Prvýkrát sa Boh stal telom skrze počatie z Ducha Svätého. Bolo to dôležité pre dielo, ktoré mal v úmysle vykonať. Vek milosti sa začal Ježišovým menom. Keď Ježiš začal vykonávať svoju službu, Duch Svätý začal svedčiť o Ježišovom mene a už sa viac nehovorilo o Jahveho mene. Namiesto toho Duch Svätý vykonal nové dielo v podstate pod Ježišovým menom. Tí, ktorí v Neho uverili, vydávali svedectvá pre Jeziša Krista a aj konali pre Ježiša Krista. Záver starozákonného Veku zákona znamenal, že sa skončilo dielo, ktoré sa vykonávalo hlavne pod Jahveho menom. Odteraz už Božie meno nebolo Jahve. Namiesto toho sa nazýval Ježiš a od tejto chvíle začal Duch Svätý konať dielo pod Ježišovým menom. Takže ľudia, ktorí ešte aj dnes jedia a pijú Jahveho slová a stále robia všetko podľa diela z veku zákona – vari sa slepo neprispôsobuješ pravidlám? Nezasekli ste sa v minulosti? Teraz už viete, že nastali posledné dni. Je možné, že keď príde Ježiš, bude sa ešte stále volať Ježiš? Jahve povedal izraelskému ľudu, že príde Mesiáš, a predsa, keď prišiel, nenazývali ho Mesiášom, ale Ježišom. Ježiš povedal, že opäť príde a že príde tak, ako odišiel. Toto boli Jeho slová, ale videli ste, ako Ježiš odišiel? Odišiel na bielom oblaku, no je možné, že sa On sám vráti medzi ľudí na bielom oblaku? Ak by to tak bolo, nenazýval by sa stále Ježišom? Keď sa Ježiš vráti, bude už iný vek, takže mohol by sa stále volať Ježišom? Je to tak, že Boha možno poznať len pod Ježišovým menom? Nemôže sa v novom veku nazývať novým menom? Môže obraz jedného človeka a jedného konkrétneho mena predstavovať Boha v Jeho úplnosti? Boh v každom veku koná nové dielo a nazýva sa novým menom; ako by mohol konať to isté dielo v rôznych vekoch? Ako by mohol lipnúť na starom? Ježišovo meno prijal pre dielo vykúpenia, no keď sa vráti v posledných dňoch, bude sa stále nazývať tým istým menom? Bude stále konať dielo vykúpenia? Prečo sú Jahve a Ježiš jedno, a predsa sa v rôznych vekoch nazývajú rôznymi menami? Nie je to preto, lebo ich dielo sa v jednotlivých vekoch líši? Mohlo by jedno meno predstavovať Boha v Jeho úplnosti? Ak je to tak, Boh sa musí v rôznych vekoch nazývať rozličnými menami, aby zmenil a reprezentoval daný vek. Žiadne meno totiž nemôže v plnej miere predstavovať samotného Boha a každé meno predstavuje len časový aspekt Božej povahy vo vybranom veku. Úlohou mena je reprezentovať Jeho dielo. Preto si Boh môže vybrať akékoľvek meno, ktoré sa hodí na vyjadrenie Jeho povahy v celom veku. Bez ohľadu na to, či ide o Jahveho vek alebo Ježišov vek, každý vek reprezentuje meno. Na konci Veku milosti nastal posledný vek a Ježiš už prišiel. Ako by sa mohol ešte stále volať Ježišom? Ako by mohol ešte stále niesť podobu Ježiša medzi ľuďmi? Zabudol si, že Ježiš nebol ničím iným než obrazom Nazarejca? Zabudol si, že Ježiš je jediný Vykupiteľ ľudstva? Ako by potom mohol v posledných dňoch prevziať dielo podmanenia a zdokonalenia človeka? Ježiš odišiel na bielom oblaku – to je skutočnosť –, ale ako by sa mohol vrátiť na bielom oblaku medzi ľudí a stále sa nazývať Ježišom? Ak by naozaj prišiel na oblaku, ako by Ho človek nespoznal? Nespoznal by Ho nik na celom svete? Nebol by v tom prípade sám Ježiš Bohom? Potom by bol obraz Boha podobou Žida a navyše by bol navždy ten istý. Ježiš povedal, že príde tak, ako odišiel, ale poznáš skutočný význam Jeho slov? Je možné, že to povedal práve vašej skupine? Všetko, čo vieš, je to, že príde tak, ako odišiel, teda na oblaku, ale vieš presne, ako sám Boh vykoná svoje dielo? Ak tomu skutočne rozumieš, ako sa potom dajú vysvetliť slová, ktoré Ježiš povedal? Vravel: Keď príde Syn človeka v posledných dňoch, On sám nebude vedieť, anjeli nebudú vedieť, poslovia v nebi nebudú vedieť ani ľudia to nebudú vedieť. Bude to vedieť iba Otec, to znamená, že to bude vedieť iba Duch. Ani sám Syn človeka nevie, a predsa to môže vidieť a vedieť? Keby si vedel a videl na vlastné oči, neboli by tieto slová vyslovené nadarmo? A čo vtedy povedal Ježiš? „O tom dni a o tej hodine však nevie nik, ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Môj Otec. No ako bolo za čias Noema, tak bude aj pri príchode Syna človeka. … Preto buďte aj vy pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej neviete.“ Keď ten deň nadíde, ani sám Syn človeka o tom nebude vedieť. Syn človeka označuje vtelené Božie telo, normálneho a obyčajného človeka. Ani sám Syn človeka o tom nevie, tak ako by si to mohol vedieť ty? Ježiš povedal, že príde tak, ako odišiel. Kedy príde, nevie ani On sám, môže ťa teda vopred informovať? Vidíš Jeho príchod? Nie je to žart? Vždy, keď Boh prichádza na zem, mení svoje meno, pohlavie, podobu a dielo; svoje dielo neopakuje. Je to Boh, ktorý je vždy nový a nikdy nie starý. Keď prišiel predtým, volal sa Ježiš; môže sa aj tentoraz, keď príde znova, volať Ježišom? Keď prišiel predtým, bol mužom; môže byť mužom aj tentoraz? Jeho dielo vo Veku milosti spočívalo v tom, že sa mal nechať pribiť na kríž. Keď príde znova, môže aj teraz vykúpiť ľudstvo z hriechu? Môže byť opäť pribitý na kríž? Nebolo by to opakovanie Jeho diela? Nevedel si, že Boh je vždy nový a nikdy nie starý? Sú ľudia, ktorí hovoria, že Boh je nemenný. To je síce správne tvrdenie, ale vzťahuje sa na nemennosť Božej povahy a Jeho podstaty. Zmeny v Jeho mene a diele nedokazujú, že sa mení aj Jeho podstata. Inými slovami, Boh bude vždy Bohom, a to sa nikdy nezmení. Ak hovoríš, že Božie dielo je nemenné, ako by potom Boh mohol dokončiť svoj šesťtisícročný plán riadenia? Vieš len to, že Boh je večne nemenný, ale vieš, že Boh je vždy nový a nikdy nie starý? Ak je Božie dielo nemenné, ako by potom Boh mohol viesť ľudstvo až do dnešných dní? Ak je Boh nemenný, prečo potom už vykonal dielo dvoch vekov? Jeho dielo sa nikdy neprestáva posúvať dopredu, to znamená, že Jeho povaha sa postupne zjavuje človeku, a to, čo sa zjavuje, je Jeho prirodzená povaha. Na začiatku bola Božia povaha človeku skrytá. Nikdy svoju povahu človeku otvorene neodhalil a človek Ho nepoznal. Preto používa svoje dielo na to, aby človeku postupne odhalil svoju povahu, ale to neznamená, že sa Božia povaha v každom veku mení. Nie je to tak, že by sa Božia povaha neustále menila, pretože Jeho vôľa sa neustále mení. Skôr ide o to, že keďže pôsobí v rôznych vekoch, Boh berie svoju vrodenú povahu v celej jej komplexnosti a krok za krokom ju odhaľuje človeku, aby Ho človek mohol spoznať. To však v žiadnom prípade nie je dôkazom toho, že Boh pôvodne nemá žiadnu konkrétnu povahu alebo že sa Jeho povaha postupne mení s plynutím vekov – takéto chápanie by bolo chybné. Boh odhaľuje človeku svoju vrodenú a konkrétnu povahu – to, čím je – v závislosti od plynutia vekov; dielo jedného veku však nemôže vyjadriť celú Božiu povahu. A tak sa slová „Boh je vždy nový a nikdy nie starý“ vzťahujú na Jeho dielo, zatiaľ čo slová „Boh je nemenný“ sa vzťahujú na to, čo Boh prirodzene má a čím je. Bez ohľadu na to nemôžeš dielo šiestich tisíc rokov oprieť o jediný bod ani ho ohraničiť mŕtvymi slovami. Taká je ľudská hlúposť. Boh nie je taký jednoduchý, ako si človek predstavuje. Jeho dielo nemôže ostať len v jednom veku. Napríklad meno Jahve nemôže zostať navždy Božím menom. Boh môže svoje dielo konať aj pod Ježišovým menom. Je to znak, že Božie dielo vždy napreduje smerom dopredu.

Boh je vždy Bohom a nikdy sa nestane satanom; satan je vždy satanom a nikdy sa nestane Bohom. Božia múdrosť, Božia úžasnosť, Božia spravodlivosť a Boží majestát sa nikdy nezmenia. Jeho podstata a to, čo má a čím je, sa nikdy nezmení. Čo sa však týka Jeho diela, to vždy napreduje, vždy sa prehlbuje, pretože On je vždy nový a nikdy nie starý. Boh v každom veku prijíma nové meno, v každom veku koná nové dielo a v každom veku umožňuje svojim stvoreniam vidieť svoju novú vôľu a novú povahu. Keby ľudia v novom veku nevideli prejav Božej novej povahy, nepribili by Ho naveky na kríž? A nedefinovali by tým Boha? Ak by Boh prišiel do tela len ako muž, ľudia by ho definovali ako muža, ako Boha mužov, a nikdy by neuverili, že je Bohom žien. Muži by potom zastávali názor, že Boh je rovnakého pohlavia ako oni, že Boh je hlavou mužov – ale čo potom ženy? Je to nespravodlivé; nie je to zvýhodňovanie? Ak by to tak bolo, potom by všetci, ktorých Boh spasil, boli muži ako On a ani jedna žena by nebola spasená. Keď Boh stvoril ľudstvo, stvoril Adama a Evu. Nestvoril len Adama, ale stvoril muža aj ženu na svoj obraz. Boh nie je len Bohom mužov – je aj Bohom žien. Boh v posledných dňoch vstupuje do novej fázy svojho diela. Odhalí ešte viac zo svojej povahy a nebude to súcit a láska z Ježišových čias. Keďže má v rukách nové dielo, toto nové dielo bude sprevádzať nová povaha. Keby teda toto dielo vykonával Duch – ak by sa Boh nestal telom a namiesto toho by Duch hovoril priamo prostredníctvom hromu, takže človek by nemal možnosť mať s Ním kontakt, bol by človek schopný poznať Jeho povahu? Keby toto dielo vykonal výlučne Duch, človek by nemal možnosť spoznať Božiu povahu. Ľudia môžu na vlastné oči uzrieť Božiu povahu len vtedy, keď sa stane telom, keď sa Slovo zjaví v tele a vyjadrí celú svoju povahu skrze telo. Boh skutočne a naozaj žije medzi ľuďmi. Je hmatateľný. Človek sa môže skutočne zapojiť do Jeho povahy, zapojiť sa do toho, čo má a čím je; len tak Ho človek môže skutočne spoznať. Boh zároveň dokončil aj dielo, v ktorom „Boh je Bohom mužov a Bohom žien“, a celé svoje dielo uskutočnil v tele. Toto dielo už v žiadnom veku nezopakuje. Keďže nastali posledné dni, vykoná dielo, ktoré koná v posledných dňoch, a v posledných dňoch odhalí celú svoju povahu. Keď sa hovorí o posledných dňoch, vzťahuje sa to na samostatný vek, o ktorom Ježiš povedal, že vás určite postretne katastrofa a stretnete sa so zemetraseniami, hladom a pohromami, ktoré ukážu, že nadišiel nový vek a starého Veku milosti viac niet. Ak predpokladáme, že Boh, ako hovoria ľudia, je večne nemenný, Jeho povaha je vždy súcitná a milujúca, že miluje človeka ako seba samého, že každému človeku ponúka spásu a nikdy ho nebude nenávidieť, mohlo by sa Jeho dielo niekedy skončiť? Keď Ježiš prišiel a pribili Ho na kríž, obetoval sa za všetkých hriešnikov a obetoval sa na oltári, už dokončil dielo vykúpenia a ukončil Vek milosti. Aký zmysel by teda malo opakovať dielo tohto veku v posledných dňoch? Vari by robiť to isté nebolo popretím Ježišovho diela? Ak by Boh nevykonal dielo ukrižovania, keď prišiel v tejto fáze, ale zostal by milujúci a súcitný, bol by potom schopný priviesť tento vek ku koncu? Bol by milujúci a súcitný Boh schopný priviesť vek ku koncu? Vo svojom záverečnom diele ukončenia veku je Božia povaha povahou napomínania a súdu, v ktorom odhaľuje všetko, čo je nespravodlivé, aby verejne súdil všetky národy a zdokonalil tých, ktorí Ho milujú úprimným srdcom. Len takáto povaha môže ukončiť tento vek. Posledné dni už nastali. Všetky veci vo stvorení budú oddelené podľa svojho druhu a rozdelené do rôznych kategórií na základe svojej prirodzenosti. To je okamih, keď Boh odhalí človeku Jeho výsledok a konečný osud. Ak ľudia neprejdú napomínaním a súdom, nebude možné odhaliť ich neposlušnosť a nespravodlivosť. Len skrze napomínanie a súd možno odhaliť výsledok celého stvorenia. Človek ukáže svoju pravú tvár len vtedy, keď ho napomínajú a súdia. Zlo sa vyrovná so zlom, dobro s dobrom a ľudia budú rozdelení podľa svojho druhu. Skrze napomínanie a súd sa odhalí výsledok celého stvorenia, takže zlo môže byť potrestané a dobro odmenené a všetci ľudia sa podriadia Božej vláde. Celé toto dielo sa musí dosiahnuť skrze spravodlivé napomenutie a súd. Keďže skazenosť človeka dosiahla svoj vrchol a jeho neposlušnosť sa stala nesmierne vážnou, len spravodlivá Božia povaha, ktorá sa v zásade skladá z napomínania a súdu a odhalí sa počas posledných dní, môže človeka úplne premeniť a naplniť. Len táto povaha môže odhaliť zlo, a tak prísne potrestať všetkých nespravodlivých. Preto je takáto povaha nasiaknutá významom veku a odhalenie a prejav Jeho povahy sa uskutočňuje v záujme diela každého nového veku. Nie je to tak, že by Boh odhaľoval svoju povahu svojvoľne a bez významu. Keď toto predpokladáme, Boh by pri zjavovaní výsledku človeka počas posledných dní človeka stále obdarúval nekonečným súcitom a láskou a naďalej by bol voči nemu milujúci, nevystavoval by ho spravodlivému súdu, ale naopak, prejavoval by mu toleranciu, trpezlivosť a odpustenie a omilostil by človeka bez ohľadu na to, aké ťažké sú jeho hriechy, bez akéhokoľvek spravodlivého súdu: kedy by sa potom celé Božie riadenie vôbec skončilo? Kedy by takáto povaha mohla priviesť ľudí k patričnému konečnému osudu ľudstva? Vezmite si napríklad sudcu, ktorý je vždy láskavý, sudcu s láskavou tvárou a jemným srdcom. Ľudí miluje bez ohľadu na zločiny, ktorých sa dopustili, a je k nim láskavý a zhovievavý, nech sú akíkoľvek. Kedy bude vôbec schopný vyniesť spravodlivý rozsudok? Počas posledných dní môže len spravodlivý súd rozdeliť ľudí podľa ich druhu a priviesť ich do novej ríše. Takto sa celý vek končí skrze spravodlivú Božiu povahu súdu a napomínania.

Božie dielo počas celého Jeho riadenia je úplne jasné: Vek milosti je Vekom milosti a posledné dni sú poslednými dňami. Medzi jednotlivými vekmi sú zreteľné rozdiely, pretože Boh v každom veku koná dielo, ktoré je pre daný vek reprezentatívne. Aby sa dielo posledných dní mohlo vykonať, musí dôjsť k páleniu, súdu, napomenutiu, hnevu a zničeniu, aby sa tento vek ukončil. Posledné dni sa vzťahujú na posledný vek. Vari Boh počas posledného veku neukončí tento vek? Boh na ukončenie veku musí so sebou priniesť napomenutie a súd. Len tak môže priviesť vek ku koncu. Ježišovým cieľom bolo, aby človek prežil, žil ďalej a aby mohol existovať lepším spôsobom. Zachránil človeka pred hriechom, aby prestal upadať do skazenosti a aby už nežil v podsvetí a v pekle, a tým, že Ježiš zachránil človeka pred podstvetím a peklom, umožnil mu žiť ďalej. Teraz prišli posledné dni. Boh vyhladí ľudstvo a úplne zničí ľudské pokolenie, čo znamená, že premení ľudskú vzdorovitosť. Preto by bolo nemožné, aby Boh so súcitným a láskavým postojom minulosti ukončil tento vek alebo uskutočnil svoj šesťtisícročný plán riadenia. Každý vek sa vyznačuje osobitným stvárnením Božej povahy a obsahuje dielo, ktoré by mal Boh vykonať. Takže dielo, ktoré vykonáva sám Boh v každom veku, obsahuje vyjadrenie Jeho skutočnej povahy a Jeho meno aj dielo, ktoré vykonáva, sa menia spolu s vekom – všetky sú nové. Počas Veku zákona sa dielo vedenia ľudstva vykonávalo pod Jahveho menom a na zemi sa začala prvá fáza diela. V nej dielo spočívalo v budovaní chrámu a oltára a zákon sa používal na to, aby viedol izraelský ľud a pôsobil uprostred neho. Tým, že viedol ľud Izraela, vytvoril základňu pre svoje dielo na zemi. Z tejto základne rozšíril svoje dielo za hranice Izraela, čo znamená, že počnúc Izraelom rozšíril svoje dielo smerom von, takže neskoršie generácie postupne spoznali, že Jahve je Boh a že Jahve stvoril nebo a zem a všetky stvorenia. Svoje dielo šíril prostredníctvom izraelského ľudu smerom von. Izraelská krajina bola prvým svätým miestom Jahveho diela na zemi a práve v izraelskej krajine Boh prvýkrát začal pôsobiť na zemi. Bolo to dielo Veku zákona. Počas Veku milosti bol Ježiš Bohom, ktorý zachránil človeka. To, čo mal a čím bol, bola milosť, láska, súcit, zhovievavosť, trpezlivosť, pokora, starostlivosť a tolerancia, a tak veľká časť diela, ktoré vykonal, bola pre vykúpenie človeka. Jeho povaha bola plná súcitu a lásky, a pretože bol súcitný a milujúci, musel byť za človeka pribitý na kríž, aby ukázal, že Boh miluje človeka ako seba samého, a to až tak, že sa celý obetoval. Počas Veku milosti bolo Božie meno Ježiš, to znamená, že Boh bol Bohom, ktorý spasil človeka, a bol súcitným a milujúcim Bohom. Boh bol s človekom. Jeho láska, súcit a spása sprevádzali každého človeka. Len prijatím Ježišovho mena a Jeho prítomnosti mohol človek získať pokoj a radosť, prijať Jeho požehnanie, Jeho obrovské a početné milosti ako aj Jeho spásu. Vďaka Ježišovmu ukrižovaniu všetci, ktorí Ho nasledovali, získali spásu a boli im odpustené hriechy. Počas Veku milosti bolo meno Ježiš Božím menom. Inými slovami, dielo Veku milosti sa konalo hlavne pod Ježišovým menom. Počas Veku milosti sa Boh volal Ježiš. Podujal sa na fázu nového diela, ktoré presahovalo Starý zákon. Jeho dielo sa skončilo ukrižovaním. To bolo celé Jeho dielo. Preto počas Veku zákona bolo Božie meno Jahve a vo Veku milosti reprezentovalo Boha meno Ježiš. Počas posledných dní je Jeho meno Všemohúci Boh – Všemohúci, ktorý používa svoju moc, aby viedol človeka, podmanil si ho a získal ho a nakoniec priviedol vek ku koncu. V každom veku, v každej fáze Jeho diela, je zjavná Božia povaha.

Na začiatku počas starozákonného Veku zákona bolo vedenie človeka ako viesť život dieťaťa. Najstaršie ľudstvo sa znovuzrodilo z Jahveho. Boli to Izraeliti. Nechápali, ako majú uctievať Boha ani ako žiť na zemi. To znamená, že Jahve stvoril ľudstvo, čiže Adama a Evu, ale nedal im schopnosti, aby pochopili, ako uctievať Jahveho alebo ako sa riadiť Jahveho zákonmi na zemi. Keby ich Jahve priamo neviedol, nikto by to nemohol vedieť priamo, pretože na začiatku človek takéto schopnosti nemal. Vedel len to, že Jahve je Boh, ale pokiaľ ide o to, ako Ho uctievať, aký druh správania sa dá nazývať uctievaním Ho, s akou mysľou Ho má človek uctievať alebo čo má obetovať z úcty k Nemu, človek nemal absolútne žiadnu predstavu. Vedel len to, ako si užívať to, čo sa dalo užívať medzi všetkými vecami, ktoré stvoril Jahve, ale pokiaľ ide o to, aký spôsob života na zemi je hodný Božieho stvorenia, človek nemal ani tušenia. Bez niekoho, kto by ho poučil, bez niekoho, kto by ho osobne viedol, by toto ľudstvo nikdy nežilo spôsobom hodným ľudstva, ale ostalo by v tajnom satanovom zajatí. Jahve stvoril ľudstvo, to znamená, že stvoril predkov ľudstva, Evu a Adama, ale neobdaril ich žiadnym ďalším rozumom ani múdrosťou. Hoci už žili na zemi, nerozumeli takmer ničomu. A tak Jahveho dielo pri stvorení ľudstva bolo dokončené len napoly a zďaleka nebolo úplné. Z hliny vytvoril len model človeka a dal mu svoj dych, ale bez toho, aby človeka obdaril dostatočnou ochotou uctievať Ho. Na začiatku človek nebol ochotný uctievať Ho ani sa Ho báť. Človek vedel len počúvať Jeho slová, ale nemal základné znalosti o spôsobe života na zemi ani normálne pravidlá spôsobu ľudského života. A tak hoci Jahve stvoril muža a ženu a dokončil projekt siedmich dní, v žiadnom prípade nedokončil stvorenie človeka, pretože človek bol len plevou a chýbala mu realita toho, že je človekom. Vedel len to, že to Jahve stvoril ľudstvo, ale netušil, ako sa má riadiť Jeho slovami alebo zákonmi. A tak keď vzniklo ľudstvo, Jahveho dielo sa ani zďaleka neskončilo. Ešte stále musel ľudstvo naplno viesť k tomu, aby pred Neho predstúpilo, aby bolo schopné spolunažívať na zemi a uctievať Ho a aby dokázalo pod Jeho vedením nastúpiť na správnu cestu žitia normálneho ľudského života na zemi. Iba tak sa úplne dovŕšilo dielo, ktoré sa zásadne konalo pod Jahveho menom, čiže len takto sa úplne dovŕšilo Jahveho dielo stvorenia sveta. A tak po stvorení ľudstva musel niekoľko tisíc rokov usmerňovať spôsob ľudského života na zemi, aby sa ľudstvo mohlo riadiť Jeho nariadeniami a zákonmi a zapájať sa do všetkých činností normálneho ľudského žitia na zemi. Až potom bolo Jahveho dielo úplne dokončené. Na toto dielo sa podujal po stvorení ľudstva a pokračoval v ňom až do Jakubovej éry, keď z dvanástich Jakubových synov vytvoril dvanásť kmeňov Izraela. Od toho času sa celý izraelský ľud stal ľudským pokolením, ktoré Jahve oficiálne viedol na zemi. Izrael sa stal konkrétnym miestom na zemi, kde konal Svoje dielo. Jahve urobil z týchto ľudí prvú skupinu, na ktorej oficiálne vykonal Svoje dielo na zemi. Celú izraelskú krajinu urobil východiskovým bodom svojho diela, pričom ju použil ako začiatok ešte väčšieho diela, aby všetci ľudia, ktorí sa z Neho zrodili na zemi, vedeli, ako si Ho majú uctievať a ako majú na zemi žiť. A tak sa skutky Izraelitov stali príkladom, ktorý mali nasledovať ľudia pohanských národov, a to, čo sa hovorilo medzi izraelským ľudom, sa stalo slovami, ktoré mali počúvať ľudia pohanských národov. Boli totiž prví, ktorí prijali Jahveho zákony a prikázania, a tak boli aj prví, ktorí vedeli, ako uctievať Jahveho pravé cesty. Boli to predkovia ľudského pokolenia, ktorí poznali Jahveho pravé cesty, ako aj zástupcovia ľudského pokolenia, ktorých si Jahve vybral. Keď prišiel Vek milosti, Jahve už človeka takto neviedol. Človek zhrešil a oddal sa hriechu, a tak začal človeka z hriechu zachraňovať. Takto človeka karhal, až kým sa od hriechu úplne nevyslobodil. V posledných dňoch človek klesol na taký stupeň skazenosti, že dielo tohto veku sa môže uskutočniť len skrze súd a napomínanie. Len takto sa môže dielo dokončiť. Toto dielo sa uskutočňuje už niekoľko storočí. Inými slovami, Boh používa svoje meno, svoje dielo a rôzne obrazy Boha, aby oddelil jeden vek od druhého a uskutočnil prechod medzi nimi. Božie meno a Jeho dielo reprezentujú Jeho vek a Jeho dielo v každom veku. Predpokladajme, že Božie dielo v každom veku je vždy rovnaké a On sa vždy nazýva tým istým menom, tak ako by Ho človek potom spoznal? Boh sa musí volať Jahve a okrem Boha, ktorý sa volá Jahve, nik, kto sa volá iným menom, nie je Boh. Alebo Boh môže byť len Ježiš a okrem mena Ježiš sa nesmie volať žiadnym iným menom. Okrem Ježiša nie je Bohom Jahve ani Všemohúci Boh. Človek verí, že je pravda, že Boh je všemohúci, ale Boh je Boh, ktorý je s človekom a musí sa volať Ježiš, lebo Boh je s človekom. To však znamená prispôsobiť sa učeniu a obmedziť Boha na určitý rozsah. A tak v každom veku dielo, ktoré Boh koná, meno, ktorým sa nazýva, a obraz, ktorý na seba berie – dielo, ktoré koná v každej fáze až do dnešných čias – nič z toho sa neriadi jediným predpisom ani nepodlieha žiadnym obmedzeniam. On je Jahve, ale je aj Ježiš, rovnako ako Mesiáš a Všemohúci Boh. Jeho dielo môže prechádzať postupnou premenou, čomu zodpovedajú aj zmeny v Jeho mene. Žiadne meno Ho nemôže plne reprezentovať, ale všetky mená, ktorými sa nazýva, Ho dokážu predstaviť, a dielo, ktoré koná v každom veku, predstavuje Jeho povahu. Predpokladajme, že keď prídu posledné dni, Boh, ktorého vidíš, je stále Ježiš. Navyše zostupuje na bielom oblaku a stále má Ježišovu podobu a slová, ktoré hovorí, sú stále Ježišovými slovami: „Milujte svojho blížneho ako seba samého, postite sa a modlite, milujte svojich nepriateľov tak, ako si vážite svoj vlastný život, znášajte iných a buďte trpezliví a pokorní. Toto všetko musíte urobiť skôr, než sa stanete Mojimi učeníkmi. A keď budete toto všetko robiť, môžete vstúpiť do môjho kráľovstva.“ Nepatrí to k dielu Veku milosti? Nebolo by to, čo hovorí, pravou cestou Veku milosti? Ako by ste sa cítili, keby ste počuli tieto slová? Nemali by ste pocit, že toto je stále Ježišovo dielo? Nebolo by to jeho zdvojenie? Mohol by v ňom človek nájsť potešenie? Cítili by ste, že Božie dielo môže zostať len také, aké je teraz, a ďalej sa nerozvíjať. On má len takú moc a už nemá žiadne nové dielo, ktoré by mohol vykonať, a svoju moc využil až po jej krajnú hranicu. Pred dvetisíc rokmi bol Vek milosti a o dvetisíc rokov neskôr stále hlása pravú cestu Veku milosti a núti ľudí k pokániu. Ľudia by povedali: „Bože, máš len takú moc. Veril som, že si taký múdry, a predsa poznáš len zhovievavosť a zaoberáš sa len trpezlivosťou. Vieš len milovať svojho nepriateľa a nič viac.“ Boh by v mysli človeka ostal navždy taký, aký bol vo Veku milosti. Človek by vždy veril, že Boh je milujúci a súcitný. Myslíš si, že Božie dielo bude vždy kráčať po tej istej starej vyšliapanej ceste? A tak v tejto fáze Jeho diela nebude ukrižovaný a všetko, čo uvidíte a čoho sa dotknete, sa bude líšiť od čohokoľvek, čo ste si predstavovali alebo o čom ste počuli rozprávať. Dnes sa Boh s farizejmi nespája, ani nedovolí, aby Ho svet poznal, a tí, ktorí Ho poznajú, ste len vy, čo Ho nasledujete, lebo On už nebude ukrižovaný. Ježiš vo Veku milosti otvorene kázal po celej krajine pre svoje dielo evanjelia. Zaoberal sa farizejmi pre dielo ukrižovania; keby sa nimi nezaoberal a tí, čo boli pri moci, by o Ňom nikdy nevedeli, ako by mohol byť odsúdený a potom zradený a pribitý na kríž? A tak sa zaoberal farizejmi kvôli ukrižovaniu. Dnes koná svoje dielo v skrytosti, aby sa vyhol pokušeniu. V oboch Božích vteleniach sú Jeho pôsobenie a dôležitosť odlišné. Aj prostredie je iné, takže ako by mohlo byť dielo, ktoré koná, úplne to isté?

Mohlo by Ježišovo meno – „Boh s nami“ – predstavovať Božiu povahu v celej jej komplexnosti? Mohlo by úplne vyjadriť Boha? Ak človek hovorí, že Boh sa môže volať iba Ježiš a nesmie mať žiadne iné meno, pretože Boh nemôže zmeniť svoju povahu, tieto slová sú naozaj rúhaním! Veríš, že len meno Ježiš, Boh s nami, môže vyjadrovať Boha v Jeho úplnosti? Boh sa môže nazývať mnohými menami, ale medzi nimi nie je ani jedno, ktoré by dokázalo obsiahnuť celého Boha, ani jedno, ktoré by Ho mohlo úplne reprezentovať. A tak má Boh mnoho mien, ale tie nedokážu úplne vyjadriť Božiu povahu, lebo tá je taká bohatá, že jednoducho presahuje schopnosť človeka poznať ju. Neexistuje spôsob, ako by človek pomocou ľudského jazyka mohol úplne vystihnúť Boha. Ľudstvo má len obmedzenú slovnú zásobu, ktorou môže obsiahnuť všetko, čo vie o Božej povahe: veľký, uctievaný, úžasný, nepochopiteľný, najvyšší, svätý, spravodlivý, múdry a tak ďalej. Toľko slov! Tento obmedzený slovník nie je schopný opísať to málo, čo človek o Božej povahe zakúsil. Postupom času mnohí ďalší pridávali slová, o ktorých si mysleli, že dokážu lepšie opísať horlivosť v ich srdciach: Boh je taký veľký! Boh je taký svätý! Boh je taký milý! Dnes takéto ľudské výroky dosiahli svoj vrchol, no človek sa stále nedokáže jasne vyjadriť. A tak Boh má podľa človeka mnoho mien, a predsa nemá žiadne meno, a to preto, že Božia bytosť je taká bohatá a ľudský jazyk taký chudobný. Jedno konkrétne slovo alebo meno nedokáže predstavovať Boha v jeho úplnosti, takže si myslíš, že Jeho meno možno ustáliť? Boh je taký veľký a taký svätý, a predsa Mu nedovolíš, aby v každom novom veku menil svoje meno? Preto v každom veku, v ktorom Boh osobne koná svoje vlastné dielo, používa meno, ktoré sa pre daný vek hodí, aby vystihlo dielo, ktoré chce vykonať. Používa toto konkrétne meno, ktoré má časový význam, aby predstavovalo Jeho povahu v danom veku. To Boh používa ľudský jazyk na vyjadrenie svojej vlastnej povahy. Aj napriek tomu mnohí ľudia, ktorí majú duchovné skúsenosti a videli Boha na vlastné oči, si myslia, že toto jedno konkrétne meno nie je schopné predstavovať Boha v jeho komplexnosti – žiaľ, s tým sa nedá nič urobiť –, takže človek už Boha neoslovuje žiadnym menom, ale nazýva ho jednoducho „Boh“. Je to, akoby srdce človeka bolo plné lásky, a predsa aj obťažkané protirečeniami, pretože človek nevie, ako si Boha vysvetliť. To, čo Boh je, je také hojné, že sa to jednoducho nedá opísať. Neexistuje jediné meno, ktoré by dokázalo zhrnúť Božiu povahu, a neexistuje ani jediné meno, ktoré by dokázalo opísať všetko, čo Boh má a čím je. Ak sa ma niekto spýta: „Aké presne meno používaš?“, odpoviem mu: „Boh je Boh!“ Nie je to najlepšie meno pre Boha? Nie je to najlepšie vystihnutie Božej povahy? Keď je to tak, prečo vynakladáte toľko úsilia na hľadanie Božieho mena? Prečo by ste si mali namáhať mozog, nejesť a nespať, a to všetko pre meno? Príde deň, keď sa Boh nebude volať Jahve, Ježiš alebo Mesiáš – bude jednoducho Stvoriteľ. V tom čase sa prestanú používať všetky mená, ktoré si na zemi prisvojil, pretože Jeho dielo na zemi sa skončí, a potom už nebudú existovať žiadne Jeho mená. Keď sa všetko dostane pod nadvládu Stvoriteľa, načo bude potrebovať veľmi vhodné, ale neúplné meno? Hľadáš teraz ešte Božie meno? Ešte stále sa odvažuješ tvrdiť, že Boh sa volá len Jahve? Ešte stále sa odvažuješ tvrdiť, že Boha možno nazvať len Ježišom? Dokážeš uniesť hriech rúhania sa proti Bohu? Mal by si vedieť, že Boh pôvodne nemal žiadne meno. Prijal len jedno, dve alebo mnoho mien, pretože musel konať svoje dielo a riadiť ľudstvo. Nech sa volá akýmkoľvek menom – vari si Ho sám slobodne nevybral? Potreboval by teba – jedno zo svojich stvorení –, aby si o tom rozhodol? Meno, ktorým sa Boh nazýva, je meno, ktoré je v súlade s tým, čo človek dokáže pochopiť, s ľudskou rečou, ale toto meno nie je niečo, čo človek môže zovšeobecniť. Môžeš len povedať, že na nebi je Boh, že sa volá Boh, že je to sám Boh s veľkou mocou, ktorý je taký múdry, taký vznešený, taký úžasný, taký tajomný a taký všemohúci, a potom už nemôžeš povedať nič viac. Tento malý kúsok je všetko, čo môžeš vedieť. Ak je to tak, vari môže samo meno Ježiš predstavovať samotného Boha? Keď prídu posledné dni, hoci je to stále Boh, kto koná svoje dielo, Jeho meno sa musí zmeniť, lebo nastane iný vek.

Vari by sa Boh, ktorý je najväčší v celom vesmíre i nad ním, dal úplne vysvetliť pomocou obrazu tela? Boh sa do tohto tela oblieka, aby mohol vykonať jednu fázu svojho diela. Tento obraz tela nemá žiadny osobitný význam. Nesúvisí s plynutím vekov, ani nemá nič spoločné s Božou povahou. Prečo Ježiš nedovolil, aby Jeho obraz pretrval? Prečo nedovolil, aby človek namaľoval Jeho obraz, aby ho mohol odovzdať ďalším generáciám? Prečo nedovolil, aby ľudia uznali, že Jeho obraz je obrazom Božím? Hoci bol obraz človeka stvorený na Boží obraz, bolo by možné, aby podoba človeka predstavovala vznešený Boží obraz? Keď sa Boh stáva telom, len zostupuje z neba do konkrétneho tela. Je to Jeho Duch, ktorý zostupuje do tela, skrze ktoré koná dielo Ducha. Je to Duch, ktorý sa prejavuje v tele, a je to Duch, ktorý v tele koná svoje dielo. Dielo vykonané v tele plne reprezentuje Ducha a telo slúži pre dielo, ale to neznamená, že obraz tela je náhradou za skutočný obraz samého Boha. Toto nie je cieľom ani významom Boha, ktorý sa stal telom. On sa stáva telom len preto, aby si Duch našiel miesto na prebývanie, ktoré by vyhovovalo Jeho pôsobeniu, aby mohol lepšie uskutočniť svoje dielo v tele, aby ľudia mohli vidieť Jeho skutky, pochopiť Jeho povahu, počuť Jeho slová a spoznať zázrak Jeho diela. Jeho meno predstavuje Jeho povahu. Jeho dielo predstavuje Jeho identitu, ale nikdy nepovedal, že Jeho zjavenie v tele predstavuje Jeho podobu. To je len ľudská predstava. A tak rozhodujúcimi stránkami vtelenia Boha sú Jeho meno, Jeho dielo, Jeho povaha a Jeho pohlavie. Tie sa používajú na predstavenie Jeho riadenia v tomto veku. Jeho zjavenie sa v tele nemá nijaký vzťah k Jeho riadeniu, je len pre Jeho vtedajšie dielo. Napriek tomu nie je možné, aby vtelený Boh nemal žiadnu konkrétnu podobu, a tak si vyberá vhodné pohlavie, ktoré určuje Jeho podobu. Keby Božia podoba nemala mať reprezentatívny význam, potom by Boha predstavovali aj všetci tí, ktorí majú črty tváre podobné Jemu. Nebola by to hrubá chyba? Ježišov portrét namaľoval človek, aby Ho mohol uctievať. Duch Svätý mu vtedy nedal žiadne osobitné pokyny, a tak človek tento pomyselný portrét odovzdával ďalej až do dnešných čias. V skutočnosti to človek podľa pôvodného Božieho úmyslu nemal urobiť. Len ľudská horlivosť spôsobila, že Ježišov portrét sa zachoval až dodnes. Boh je Duch a človek nikdy nedokáže zovšeobecniť to, čo je v konečnom dôsledku Jeho obraz. Ten môže predstavovať len Jeho povaha. Pokiaľ ide o podobu Jeho nosa, úst, očí a vlasov, tie zovšeobecniť nedokážeš. Keď mal Ján zjavenie, uvidel obraz Syna človeka: z Jeho úst vychádzal ostrý dvojsečný meč, Jeho oči boli ako plamene ohňa, Jeho hlava a vlasy boli biele ako vlna, Jeho nohy boli ako vyleštený bronz a okolo Jeho hrude bol zlatý pás. Hoci Jeho slová boli mimoriadne živé, obraz Boha, ktorý opísal, nebol obrazom stvorenej bytosti. To, čo videl, bolo len videnie, a nie obraz osoby z hmotného sveta. Ján síce mal videnie, ale nebol svedkom skutočnej podoby Boha. Obraz vteleného Božieho tela, ktorý je obrazom stvorenej bytosti, nie je schopný reprezentovať Božiu povahu v jej úplnosti. Keď Jahve stvoril ľudstvo, povedal, že tak urobil na svoj obraz a stvoril muža a ženu. Vtedy povedal, že stvoril muža a ženu na Boží obraz. Hoci sa obraz človeka podobá Božiemu obrazu, nemožno to chápať tak, že podoba človeka je Božím obrazom. Ani ty nemôžeš použiť ľudský jazyk, aby si úplne vystihol Boží obraz, pretože Boh je taký vznešený, taký veľký, taký úžasný a nepochopiteľný!

Keď Ježiš prišiel konať svoje dielo, bolo to pod vedením Ducha Svätého. Konal tak, ako chcel Duch Svätý, a nie podľa starozákonného Veku zákona alebo podľa Jahveho diela. Hoci dielo, ktoré Ježiš prišiel vykonať, nebolo podľa Jahveho zákonov alebo Jeho prikázaní, ich zdroj bol jeden a ten istý. Dielo, ktoré vykonal Ježiš, reprezentovalo Ježišovo meno a Vek milosti. Pokiaľ ide o dielo, ktoré vykonal Jahve, reprezentovalo Jahveho i Vek zákona. Ich dielo bolo dielom jedného Ducha v dvoch rôznych vekoch. Dielo, ktoré vykonal Ježiš, mohlo predstavovať iba Vek milosti, a dielo, ktoré vykonal Jahve, mohlo predstavovať iba starozákonný Vek zákona. Jahve viedol iba ľud Izraela a Egypta a všetky národy mimo Izraela. Ježišovo dielo v novozákonnom Veku milosti bolo dielom Boha pod Ježišovým menom, keď viedol tento vek. Ak hovoríš, že Ježišovo dielo bolo založené na Jahveho diele, že neinicioval žiadne nové dielo a že všetko, čo robil, bolo podľa Jahveho slov, podľa Jahveho diela a Izaiášových proroctiev, potom by Ježiš nebol Bohom, ktorý sa stal telom. Keby takto vykonával svoje dielo, bol by apoštolom alebo pracovníkom Veku zákona. Ak je to tak, ako hovoríš, potom by Ježiš nemohol začať vek, ani by nemohol vykonávať žiadne iné dielo. Rovnako aj Duch Svätý musí vykonávať svoje dielo zásadne skrze Jahveho a bez Jahveho by Duch Svätý nemohol vykonať žiadne nové dielo. Je nesprávne, ak človek takto chápe Ježišovo dielo. Ak človek verí, že dielo, ktoré vykonal Ježiš, bolo vykonané podľa Jahveho slov a Izaiášových proroctiev, potom bol Ježiš vtelený Boh alebo bol jedným z prorokov? Podľa tohto názoru by neexistoval Vek milosti a Ježiš by nebol vtelením Boha, pretože dielo, ktoré vykonal, by nemohlo predstavovať Vek milosti a mohlo by predstavovať len starozákonný Vek zákona. Nový vek by mohol existovať len vtedy, keď by Ježiš prišiel vykonať nové dielo, začať nový vek, prelomiť dielo, ktoré predtým vykonal v Izraeli, a vykonávať svoje dielo nie v súlade s dielom, ktoré vykonal Jahve v Izraeli, ani so svojimi starými pravidlami, ani v súlade s nejakými predpismi, ale skôr vykonávať nové dielo, ktoré mal vykonať. Boh sám prichádza, aby začal vek, a Boh sám prichádza, aby tento vek ukončil. Človek nie je schopný vykonať dielo započatia a ukončenia veku. Ak by Ježiš po svojom príchode nedoviedol Jahveho dielo do konca, potom by to bol dôkaz, že bol len človekom a nebol schopný reprezentovať Boha. Práve preto, že Ježiš prišiel a ukončil Jahveho dielo, pokračoval v Jeho diele a navyše vykonal svoje vlastné, nové dielo, to dokazuje, že to bol nový vek a že Ježiš bol sám Boh. Vykonávali dve zreteľne odlišné fázy diela. Jedna fáza sa vykonávala v chráme a druhá mimo chrámu. Jedna fáza spočívala vo vedení spôsobu života človeka podľa zákona a druhá v prinášaní obety za hriech. Tieto dve fázy diela sa výrazne líšili; to oddeľuje nový vek od starého a je úplne správne tvrdiť, že ide o dva rôzne veky. Miesto ich diela bolo iné, obsah ich diela bol iný a cieľ ich diela bol iný. Ako také ich možno rozdeliť na dva veky: Nový a Starý zákon, teda na nový a starý vek. Keď Ježiš prišiel, nevošiel do chrámu, čo dokazuje, že Jahveho vek sa skončil. Nevstúpil do chrámu, pretože Jahveho dielo v chráme sa skončilo a nebolo ho potrebné vykonať znova, čo by znamenalo zopakovať ho. Iba tým, že opustil chrám, začal nové dielo a nastúpil novú cestu mimo chrámu, mohol priviesť Božie dielo k zenitu. Keby nebol vyšiel z chrámu, aby konal svoje dielo, Božie dielo by bolo stagnovalo na základoch chrámu a nikdy by nedošlo k novým zmenám. A tak, keď Ježiš prišiel, nevstúpil do chrámu a nekonal svoje dielo v chráme. Vykonával ho mimo chrámu, viedol učeníkov a slobodne sa pustil do svojho diela. Keď Boh odišiel z chrámu, aby konal svoje dielo, znamenalo to, že Boh má nový plán. Jeho dielo sa malo konať mimo chrámu a malo to byť nové dielo, ktoré nebolo obmedzené v spôsobe jeho vykonávania. Hneď ako prišiel Ježiš, ukončil Jahveho dielo počas starozákonného veku. Hoci sa nazývali dvoma rôznymi menami, bol to ten istý Duch, ktorý uskutočňoval obe fázy diela, a dielo, ktoré sa konalo, bolo nepretržité. Keďže meno a obsah diela boli odlišné, odlišný bol aj vek. Keď prišiel Jahve, bol to Jahveho vek, a keď prišiel Ježiš, bol to Ježišov vek. A tak s každým príchodom sa Boh nazýva jedným menom, predstavuje jeden vek a začína novú cestu; a na každej novej ceste prijíma nové meno, čo poukazuje na fakt, že Boh je vždy nový a nikdy nie starý a že Jeho dielo nikdy neprestáva napredovať. Dejiny a Božie dielo vždy napredujú. Aby Jeho šesťtisícročný plán riadenia dosiahol svoj koniec, musí stále napredovať. Každý deň musí vykonať nové dielo, každý rok musí vykonať nové dielo; musí začať nové cesty, začať nové epochy, začať nové a väčšie dielo a spolu s nimi priniesť nové mená a nové dielo. V každom okamihu Duch Boží koná nové dielo, nikdy sa nepridŕža starých metód alebo pravidiel. Ani Jeho dielo sa nikdy nezastavilo, ale každým okamihom sa uskutočňuje. Ak hovoríš, že dielo Ducha Svätého je nemenné, prečo potom Jahve žiadal kňazov, aby mu slúžili v chráme, ale Ježiš do chrámu nevstúpil napriek tomu, že keď prišiel, ľudia hovorili aj o Ňom, že je veľkňaz, že je z Dávidovho domu a tiež veľkňaz a veľký kráľ? A prečo neprinášal obety? Vstúpiť alebo nevstúpiť do chrámu – nie je toto všetko dielom samotného Boha? Ak, ako si to človek predstavuje, Ježiš príde znova a v posledných dňoch sa bude stále volať Ježiš a stále bude prichádzať na bielom oblaku a zostupovať medzi ľudí v Ježišovej podobe: nebolo by to opakovanie Jeho diela? Je Duch Svätý schopný lipnúť na starom? Všetko, čomu človek verí, sú predstavy, a všetko, čo človek chápe, je podľa doslovného významu a tiež podľa jeho predstavivosti. Je to v rozpore so zásadami pôsobenia Ducha Svätého a nič z toho nezodpovedá Božím úmyslom. Boh by takto nepôsobil. Boh nie je taký hlúpy a nerozumný a Jeho dielo nie je také jednoduché, ako si predstavuješ. Na základe všetkého, čo si človek predstavuje, Ježiš príde na oblaku a zostúpi medzi vás. Uvidíte toho, ktorý vám na oblaku povie, že je Ježiš. Uvidíte aj stopy po klincoch na Jeho rukách a spoznáte, že je to Ježiš. A On vás opäť zachráni a bude vaším mocným Bohom. Zachráni vás, dá vám nové meno a každému z vás dá biely kamienok a potom budete môcť vstúpiť do nebeského kráľovstva a budete prijatí do raja. Nie sú takéto presvedčenia ľudskými predstavami? Pôsobí Boh podľa ľudských predstáv alebo pôsobí proti nim? Nepochádzajú všetky ľudské predstavy od satana? Nie sú všetky ľudské predstavy skazené satanom? Keby Boh konal svoje dielo podľa ľudských predstáv, nestal by sa potom satanom? Nebol by rovnakého druhu ako Jeho vlastné stvorenia? Keďže Jeho stvorenia tak skazil satan, že sa človek stal satanovým stelesnením, keby Boh konal podľa satanových predstáv, nebol by potom v spojení so satanom? Ako môže človek pochopiť Božie dielo? Preto by Boh nikdy nepôsobil podľa ľudských predstáv a nikdy by nepôsobil tak, ako si to predstavuješ. Sú ľudia, ktorí hovoria, že Boh sám povedal, že príde na oblaku. Je pravda, že to povedal sám Boh, ale či nevieš, že nikto z ľudí nemôže pochopiť Božie tajomstvá? Či nevieš, že nikto z ľudí nedokáže vysvetliť Božie slová? Si si bez najmenších pochybností istý, že ťa osvietil a osvetlil Duch Svätý? Určite to nebolo tak, že sa ti Duch Svätý ukázal takýmto priamym spôsobom? Bol to Duch Svätý, kto ťa poučil, alebo ťa k tomu viedli tvoje vlastné predstavy? Povedal si: „To povedal sám Boh.“ Ale my nemôžeme používať svoje vlastné predstavy a myseľ na meranie Božích slov. Čo sa týka slov, ktoré povedal Izaiáš, môžeš s absolútnou istotou vysvetliť Jeho slová? Odvážiš sa vysvetliť Jeho slová? Keď sa neodvážiš vysvetliť Izaiášove slová, prečo sa odvážiš vysvetľovať Ježišove slová? Kto je vznešenejší, Ježiš alebo Izaiáš? Keďže odpoveďou je Ježiš, prečo sa púšťaš do vysvetľovania Ježišových slov? Vari by ti Boh vopred povedal o svojom diele? Ani jedno stvorenie to nemôže vedieť, dokonca ani poslovia v nebi, ani Syn človeka, tak ako by si to mohol vedieť ty? Človek je príliš nedostatočný. To, čo je teraz pre vás rozhodujúce, je poznať tri fázy diela. Od Jahveho diela k Ježišovmu a od Ježišovho diela k dielu súčasnej fázy sa tieto tri fázy pokrývajú v súvislej línii celú škálu Božieho riadenia a všetky sú dielom jedného Ducha. Boh od stvorenia sveta vždy riadil ľudstvo. On je začiatok a koniec, On je prvý a posledný, On je ten, kto začína vek, a ten, kto ho končí. Tri fázy diela v rôznych vekoch a na rôznych miestach sú nepochybne dielom jedného Ducha. Všetci, ktorí tieto tri fázy oddeľujú, stoja v opozícii voči Bohu. Teraz je vhodné, aby si pochopil, že celé dielo od prvej fázy až po dnešok je dielom jedného Boha, dielom jedného Ducha. O tom nemožno pochybovať.