Po niekoľkých tisícoch rokov skazenosti je človek ochromený a otupený. Stal sa z neho démon, ktorý odporuje Bohu až do tej miery, že sa vzdorovitosť človeka voči Bohu zdokumentovala v historických knihách. Dokonca ani sám človek nedokáže úplne vysvetliť svoje vzdorovité správanie, pretože satan človeka hlboko skazil a zviedol ho na scestie, a tak nevie, kam sa má obrátiť. Dokonca aj dnes človek stále zrádza Boha. Keď človek vidí Boha, zrádza ho, a keď Ho nevidí, aj tak ho zrádza. Naďalej Ho zrádzajú aj tí, ktorí boli svedkami Božej kliatby a Božieho hnevu. A tak hovorím, že ľudský rozum stratil svoju pôvodnú funkciu, rovnako ako aj svedomie človeka. Človek, na ktorého sa pozerám, je zviera v ľudskom šate, je to jedovatý had, a bez ohľadu na to, ako úboho sa snaží tváriť pred Mojimi očami, nikdy k nemu nebudem milosrdný, pretože človek nedokáže vidieť rozdiely medzi čiernou a bielou, medzi pravdou a nepravdou. Ľudský rozum je taký otupený, no i napriek tomu túži po požehnaní. Ľudská prirodzenosť je taká hanebná, ale napriek tomu túži po zvrchovanosti kráľa. Komu by mohol človek kraľovať s takýmto rozumom? Ako by mohol s takou ľudskou prirodzenosťou sedieť na tróne? Človek sa vôbec nehanbí! Je to namyslený úbožiak! Navrhujem tým, ktorí chcú získať požehnanie, aby najskôr zobrali zrkadlo a pozreli sa na svoj vlastný škaredý odraz – si hodný byť kráľom? Vyzeráš ako niekto, kto by mohol získať požehnanie? Tvoja povaha sa ani trochu nezmenila a do praxe si neuviedol ani kúsok pravdy, a predsa túžiš po nádhernom zajtrajšku. Klameš sám seba! Človeka, ktorý sa narodil do takejto špinavej krajiny, vážne skazila spoločnosť. Podľahol vplyvu feudálnej etiky a vzdelával sa na „inštitúciách vyššieho vzdelávania“. Spiatočnícke myslenie, skazená morálka, podradný pohľad na život, opovrhnutiahodná filozofia pre svetské záležitosti, úplne bezcenná existencia a zvrátený životný štýl a zvyky – to všetko vážne zasiahlo srdce človeka a vážne podkopalo a nalomilo jeho svedomie. Výsledkom toho je, že sa človek čoraz viac vzďaľuje od Boha a čoraz viac mu odporuje. Ľudská povaha je každým dňom podlejšia a niet jedinej osoby, ktorá by sa pre Boha niečoho ochotne vzdala, niet jedinej osoby, ktorá by sa Mu ochotne podriadila, a niet jedinej osoby, ktorá by ochotne hľadala Božie zjavenie. Namiesto toho je človek v moci satana, a tak hľadá iba potešenie a oddáva sa skazenosti tela v krajine bahna. Aj keď tí, ktorí žijú v temnote, počujú pravdu, ani nepomyslia na to, že by ju uviedli do praxe, a nemajú vôľu hľadať Boha, hoci uvideli Jeho zjavenie. Ako by mohlo dostať tak skazené ľudstvo nejakú šancu na spásu? Ako by mohlo tak dekadentné ľudstvo žiť vo svetle?

Zmena povahy človeka začína poznaním jeho podstaty a obratom v jeho myslení, prirodzenosti a duševnom rozpoložení, a to prostredníctvom základných zmien. Iba tak možno dosiahnuť v človeku skutočný prelom. Základnou príčinou skazenej povahy ľudí sú zavádzanie, skazenosť a jed satana. Človeka zväzuje a ovláda satan, a tak trpí obrovskou ujmou, ktorú satan spôsobil jeho mysleniu, morálke, chápaniu a rozumu. Práve preto, že satan skazil základné ľudské veci, ktoré sa úplne odlišujú od toho, ako ich Boh pôvodne stvoril, sa človek stavia proti Bohu a nie je schopný prijať pravdu. Zmeny v povahe človeka by preto mali začať obratom v jeho myslení, chápaní a rozume, ktorý zmení jeho poznanie Boha a poznanie pravdy. Tí, ktorí sa narodili v najskazenejšej krajine zo všetkých vôbec, nevedia, čo je Boh ani čo znamená veriť v Boha. Čím sú ľudia skazenejší, tým menej poznajú existenciu Boha a tým úbohejší je ich rozum a chápanie. Zdrojom ľudského odporu a vzdorovitosti voči Bohu je jeho skazenosť satanom. V dôsledku satanovej skazenosti ľudské svedomie otupelo. Človek je nemorálny, má zdegenerované myšlienky a zaostalé duševné rozpoloženie. Skôr než ho satan skazil, človek sa prirodzene podriaďoval Bohu a podriaďoval sa Jeho slovám, keď ich počul. Prirodzene mal zdravý rozum a svedomie a normálnu ľudskú prirodzenosť. Keď ho skazil satan, pôvodný ľudský rozum, svedomie a ľudská prirodzenosť boli otupené a oslabené satanom. Človek tak stratil svoju podriadenosť a lásku k Bohu. Rozum človeka sa odchýlil od normálu, jeho povaha klesla na úroveň zvieraťa a jeho vzdorovitosť voči Bohu je čoraz častejšia a závažnejšia. Človek to však stále nevie ani si to neuvedomuje a len slepo odporuje a vzdoruje. Povaha človeka sa prejavuje vo výrazoch jeho rozumu, chápania a svedomia, a keďže jeho rozum a chápanie sú choré a jeho svedomie sa vrcholne otupilo, má povahu, ktorá vzdoruje Bohu. Ak nemožno zmeniť ľudský rozum a chápanie, potom nemožno zmeniť ani ľudskú povahu a človek sa nedokáže podriadiť Božej vôli. Ak má človek chorý rozum, potom nemôže slúžiť Bohu a Boh ho nemôže použiť. „Normálny rozum“ znamená podriadenosť a vernosť Bohu, túžbu po Bohu, absolútnu oddanosť Bohu a svedomie voči Bohu. Znamená to byť s Bohom jedno srdce a jedna myseľ, a nie úmyselne Bohu odporovať. Nezdravý rozum nie je takýto. Keďže satan skazil človeka, človek si vymyslel predstavy o Bohu a nebol Mu vôbec verný ani po Ňom netúžil, nehovoriac o svedomí voči Bohu. Človek sa úmyselne stavia proti Bohu a súdi Ho, a navyše na Neho za Jeho chrbtom vrhá urážky. Človek odsudzuje Boha za Jeho chrbtom s jasným vedomím, že je to Boh. Človek nemá v úmysle podriadiť sa Bohu. Iba od Neho slepo žiada a kladie na Neho nároky. Takíto ľudia – ľudia, ktorí majú nezdravý rozum – nie sú schopní rozpoznať svoje vlastné opovrhnutiahodné správanie ani oľutovať svoju vzdorovitosť. Ak sú ľudia schopní spoznať sami seba, získali späť trochu svojho rozumu. Čím viac sa tí, ktorí ešte nespoznali samých seba, búria proti Bohu, tým chorejší je ich rozum.

Odhalenie skazenej ľudskej povahy nemá svoj pôvod v ničom inom ako v otupenom svedomí človeka, v jeho zlomyseľnej prirodzenosti a v jeho chorom rozume. Ak sa svedomie a rozum človeka dokážu opäť vrátiť do normálu, potom sa človek stane vhodným, aby ho Boh použil. Je to jednoducho preto, lebo ľudské svedomie bolo vždy otupené a ľudský rozum, ktorý nebol nikdy zdravý, je na tom čoraz horšie. Človek čoraz viac vzdoruje Bohu, a to až do takej miery, že dokonca pribil Ježiša na kríž a odmieta, aby Božie vtelenie posledných dní vstúpilo do jeho domu, odsudzuje Božie telo a považuje ho za podradné. Keby mal človek len trochu ľudskej prirodzenosti, nezaobchádzal by tak kruto s vteleným Božím telom. Keby mal len trochu rozumu, nebol by taký zlomyseľný pri zaobchádzaní s vteleným telom Boha. Keby mal len trochu svedomia, „neodvďačoval“ by sa vtelenému Bohu týmto spôsobom. Človek žije v dobe, keď sa Boh stal telom, no nie je schopný ďakovať Bohu za to, že mu dal takú dobrú príležitosť. Namiesto toho preklína Jeho príchod alebo úplne ignoruje skutočnosť Božieho vtelenia a podľa všetkého sa stavia proti tomu a má k tomu odpor. Bez ohľadu na to, ako človek vníma Boží príchod, Boh jednoducho vždy trpezlivo pokračoval vo svojom diele, aj keď človek nebol k Nemu ani trochu prívetivý a slepo na Neho kládol svoje požiadavky. Povaha človeka je úplne podlá, jeho rozum je úplne otupený, jeho svedomie úplne pošliapané zlom a už dávno prestalo byť pôvodným svedomím človeka. Človek je nielen nevďačný vtelenému Bohu za to, že dal ľudstvu toľko života a milosti, ale dokonca sa na Boha hnevá za to, že mu dal pravdu. Je to preto, lebo človek nemá najmenší záujem o pravdu, a preto voči Bohu prejavuje hnev. Nielenže človek nie je schopný položiť svoj život za vteleného Boha, ale snaží sa od Neho získať priazeň a nárokuje si záujem, ktorý je desaťkrát väčší ako to, čo človek dal Bohu. Ľudia s takýmto svedomím a rozumom si myslia, že to nie je veľká vec, a domnievajú sa, že zo seba vydali Bohu tak veľa a Boh im dal príliš málo. Sú ľudia, ktorí Mi podajú misku s vodou, natiahnu ruky a žiadajú, aby som im zaplatil za dve misky mlieka, alebo Mi dajú izbu na jednu noc a žiadajú, aby som zaplatil nájomné za niekoľko dní. Ako by ste si mohli zaslúžiť život s takou ľudskou prirodzenosťou a s takým svedomím? Ste len opovrhnutiahodní úbožiaci! Tento druh ľudskej prirodzenosti a tento druh svedomia sú príčinou toho, že vtelený Boh putuje po zemi a nemá kde skloniť hlavu. Tí, ktorí naozaj majú svedomie a ľudskú prirodzenosť, by mali uctievať vteleného Boha a z celého srdca Mu slúžiť nie preto, aké dielo vykonal, ale dokonca aj vtedy, keby neurobil vôbec nič. Mali by to robiť tí, ktorí majú zdravý rozum, a je to povinnosťou človeka. Väčšina ľudí dokonca hovorí o podmienkach svojej služby Bohu. Nezaujíma ich, či je to Boh, alebo človek, hovoria len o svojej vlastnej situácii a snažia sa uspokojiť iba svoje vlastné túžby. Keď pre Mňa varíte, žiadate poplatok za obsluhu, keď pre Mňa niečo spravujete, požadujete prevádzkové poplatky, keď pre Mňa pracujete, požadujete plat, keď periete Moje šatstvo, požadujete poplatky za pranie, keď niečo poskytnete cirkvi, požadujete náhradu za obnovu, keď hovoríte, požadujete rečnícke poplatky, keď rozdávate knihy, požadujete distribučné poplatky, a keď píšete, požadujete autorské poplatky. Tí, ktorých som orezával, odo Mňa dokonca požadujú náhradu, zatiaľ čo tí, ktorých som poslal domov, požadujú odškodnenie za poškodenie ich mena. Tí, ktorí nie sú zosobášení, požadujú veno alebo odškodné za stratenú mladosť. Tí, ktorí zabijú kurča, požadujú mäsiarske poplatky, tí, ktorí vypražia jedlo, požadujú odmenu za vyprážanie, a tí, ktorí uvaria polievku, sa tiež dožadujú platby… Toto je vaša vznešená a mocná ľudská prirodzenosť a toto sú činy, ktoré vám diktuje vaše vrúcne svedomie. Kde sa podel váš rozum? Kde je vaša ľudská prirodzenosť? Ja vám to poviem! Ak budete takto pokračovať, prestanem medzi vami pôsobiť. Nebudem pôsobiť medzi svorkou šeliem v ľudskom šate, nebudem trpieť pre takú skupinu ľudí, ktorých bledé tváre skrývajú divoké srdcia, nebudem znášať takú svorku zvierat, ktorá nemá ani najmenšiu šancu na spásu. Deň, keď sa k vám obrátim chrbtom, je dňom vašej smrti, dňom, keď sa ponoríte do tmy, a dňom, keď vás opustí svetlo. Ja vám to poviem! Nikdy nebudem dobrotivý ku skupine, ako je tá vaša, skupine, ktorá je ešte podradnejšia ako zvieratá! Moje slová a skutky majú svoje hranice a s vašou ľudskou prirodzenosťou a svedomím už neurobím nič, pretože nemáte dostatok svedomia. Spôsobili ste Mi príliš veľa bolesti a som príliš znechutený z vášho opovrhnutiahodného správania. Ľudia, ktorým chýba ľudská prirodzenosť a svedomie, nebudú mať nikdy šancu na spásu. Nikdy by som nespasil takých bezcitných a nevďačných ľudí. Keď nadíde Môj deň, budem naveky šľahať blčiace plamene na synov vzbury, ktoré kedysi vyvolali Môj prudký hnev, uvalím svoj večný trest na tie zvieratá, ktoré Ma kedysi urážali a opustili, naveky spálim ohňom svojho hnevu synov vzbury, ktorí kedysi jedli a žili spolu so Mnou, ale neverili vo Mňa, ktorí Ma urážali a zrádzali. Potrestám všetkých, ktorí vyprovokovali Môj hnev, zošlem všetok svoj hnev na tie šelmy, ktoré kedysi chceli stáť vedľa Mňa ako seberovné, ale neuctievali Ma ani sa Mi nepodriadili. Udriem človeka prútom, ktorý zasiahne tie zvieratá, ktoré sa kedysi tešili z Mojej opatery a z tajomstiev, o ktorých som hovoril, a ktoré sa kedysi pokúšali odo Mňa brať materiálne pôžitky. Neodpustím nikomu, kto sa pokúsi zaujať Moje miesto. Neušetrím nikoho z tých, ktorí sa Mi pokúšajú ukradnúť jedlo a šaty. Nateraz zostávate bez ujmy a naďalej na Mňa kladiete prehnané požiadavky. Keď nadíde deň hnevu, nebudete na Mňa klásť už žiadne ďalšie požiadavky. Vtedy vám dovolím, aby ste sa „radovali“ do sýtosti, zatlačím vám tvár do zeme a už nikdy nedokážete vstať! Skôr či neskôr vám tento dlh „splatím“ – a dúfam, že budete trpezlivo čakať na príchod tohto dňa.

Ak títo opovrhnutiahodní ľudia dokážu skutočne odložiť svoje extravagantné túžby bokom a vrátiť sa k Bohu, potom majú stále šancu na spásu. Ak má človek srdce, ktoré skutočne túži po Bohu, potom ho Boh neopustí. Ak sa človeku nedarí získať Boha, nie je to preto, že by Boh mal telesné pocity alebo by nechcel, aby si Ho človek získal. Je to preto, lebo človek si nechce získať Boha a naliehavo Ho nehľadá. Ako by mohol Boh prekliať niekoho, kto Ho skutočne hľadá? Ako by mohol Boh prekliať niekoho so zdravým rozumom a s citlivým svedomím? Ako by mohol Boh pohltiť ohňom svojho hnevu niekoho, kto Ho skutočne uctieva a slúži Mu? Ako by mohol vyhnať z Božieho domu niekoho, kto sa s radosťou podriaďuje Bohu? Ako by mohol niekto, kto horí láskou k Bohu, žiť v Božom treste? Ako by mohlo niekomu, kto sa ochotne vzdá pre Boha všetkého, nič nezostať? Človek nie je ochotný nasledovať Boha, nie je ochotný odovzdať Mu svoj majetok ani Mu venovať celoživotné úsilie. Namiesto toho tvrdí, že Boh zašiel príliš ďaleko a že príliš veľa vecí o Bohu je v rozpore s ľudskými predstavami. S takouto ľudskou prirodzenosťou by ste nedokázali získať Boží súhlas, aj keby ste boli neúnavní vo svojom úsilí, nehovoriac o tom, že Boha nehľadáte. Či neviete, že ste nepodarkom ľudstva? Neviete, že žiadna ľudská prirodzenosť nie je podradnejšia ako tá vaša? Neviete, ako vás nazývajú iní, aby si vás uctili? Tí, ktorí skutočne milujú Boha, vás nazývajú otcom vlka, matkou vlka, synom vlka a vnukom vlka. Ste potomkovia vlka, vlčí ľud, a mali by ste poznať svoju vlastnú identitu a nikdy na ňu nezabudnúť. Nemyslite si, že ste niekto nadradený. Ste tou najpodlejšou skupinou neľudských bytostí medzi ľuďmi. Neviete o tom vôbec nič? Viete, koľko som riskoval tým, že som medzi vami pôsobil? Ak nedokážete znova získať zdravý rozum a vaše svedomie nedokáže normálne fungovať, potom sa nikdy nezbavíte pomenovania „vlk“, nikdy neuniknete dňu prekliatia a nikdy neuniknete dňu vášho trestu. Narodili ste sa ako podradná bytosť, vec, ktorá nemá žiadnu hodnotu. Od prírody ste svorka hladných vlkov, hromada trosiek a odpadkov, a na rozdiel od vás, Ja na vás nepôsobím, aby som získal priazeň, ale kvôli potrebe svojho diela. Ak budete naďalej takto vzdorovať, pozastavím svoje dielo a už na vás nikdy nebudem pôsobiť. Naopak, svoje dielo prenesiem na inú skupinu, ktorá Mi urobí radosť, a vás navždy opustím, pretože nechcem hľadieť na svojich nepriateľov. Chcete teda byť Mojimi spojencami, alebo nepriateľmi?