366. V Jeho záverečnom diele ukončenia veku je Božia povaha napomínania a súdu, v ktorom odhaľuje všetko, čo je nespravodlivé, aby verejne súdil všetky národy a zdokonalil tých, ktorí Ho milujú úprimným srdcom. Len takáto povaha môže ukončiť tento vek. Posledné dni už nastali. Všetky veci vo stvorení budú oddelené podľa svojho druhu a rozdelené do rôznych kategórií na základe svojej prirodzenosti. To je okamih, keď Boh odhalí človeku Jeho výsledok a konečný osud. Ak ľudia neprejdú napomínaním a súdom, nebude možné odhaliť ich vzdorovitosť a nespravodlivosť. Len skrze napomínanie a súd možno odhaliť výsledok celého stvorenia. Človek ukáže svoju pravú tvár len vtedy, keď ho napomínajú a súdia. Zlé sa priradí k zlému, dobré k dobrému a ľudia budú rozdelení podľa svojho druhu. Skrze napomínanie a súd sa odhalí výsledok celého stvorenia, takže zlo môže byť potrestané a dobro odmenené a všetci ľudia sa odovzdajú Božej nadvláde. Celé toto dielo sa musí dosiahnuť skrze spravodlivé napomínanie a súd. Keďže skazenosť človeka dosiahla svoj vrchol a jeho vzdorovitosť sa stala nesmierne vážnou, len spravodlivá Božia povaha, ktorá sa v zásade skladá z napomínania a súdu a odhalí sa počas posledných dní, môže človeka úplne premeniť a urobiť úplným. Len táto povaha môže odhaliť zlo a prísne tak potrestať všetkých nespravodlivých. Preto je takáto povaha nasiaknutá významom veku a zjavenie a prejavenie Jeho povahy sa uskutočňuje v záujme diela každého nového veku. Nie je to tak, že by Boh odhaľoval svoju povahu svojvoľne a bez významu. Predpokladajme, že Boh by pri zjavovaní výsledku človeka počas posledných dní stále obdarúval človeka nekonečným súcitom a láskou a naďalej by bol voči nemu milujúci, nevystavoval by ho spravodlivému súdu, ale naopak, prejavoval by voči nemu toleranciu, trpezlivosť a odpustenie a omilostil by ho bez ohľadu na to, aké ťažké sú jeho hriechy, bez akéhokoľvek spravodlivého súdu: kedy by sa potom celé Božie riadenie vôbec skončilo? Kedy by takáto povaha mohla priviesť ľudí k náležitému konečnému osudu ľudstva? Vezmite si napríklad sudcu, ktorý je vždy láskavý, sudcu s láskavou tvárou a jemným srdcom. Miluje ľudí bez ohľadu na zločiny, ktorých sa dopustili, a je k nim láskavý a zhovievavý, nech sú akíkoľvek. Kedy bude vôbec schopný vyniesť spravodlivý rozsudok? Počas posledných dní môže len spravodlivý súd rozdeliť ľudí podľa ich druhu a priviesť ich do novej ríše. Takto sa celý vek končí skrze spravodlivú Božiu povahu súdu a napomínania.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vízia Božieho diela (3)

367. Pred vykúpením človeka v ňom bolo zasiatych už mnoho satanových jedov a po tisícročiach, počas ktorých ho satan skazil, má v sebe zakorenenú prirodzenosť, ktorá odporuje Bohu. Vykúpenie človeka preto nie je nič iné ako prípad vykúpenia, keď sa človek kúpi za vysokú cenu, ale jeho jedovatá prirodzenosť sa z neho neodstráni. Takto poškvrnený človek musí podstúpiť zmenu skôr, než sa stane hodným slúžiť Bohu. Prostredníctvom tohto diela súdu a napomínania človek úplne spozná špinavú a skazenú podstatu vo svojom vnútri a bude sa môcť úplne zmeniť a stať sa čistým. Iba tak sa človek môže stať hodným návratu pred Boží trón. Celé dnešné dielo sa vykonáva tak, aby sa človek očistil a zmenil. Skrze súd a napomínanie slovom, rovnako ako skrze zušľachťovanie, sa môže človek zbaviť svojej skazenosti a očistiť sa. Namiesto toho, aby sa táto etapa diela považovala za etapu spásy, by bolo vhodnejšie povedať, že ide o dielo očisťovania. V skutočnosti je táto etapa podmaňovaním a zároveň druhou etapou v diele spásy. Boh získa človeka prostredníctvom súdu a napomínania, pričom slovo sa použije na zušľachtenie, odsúdenie a úplné odhalenie všetkých nečistôt, predstáv, pohnútok a individuálnych túžob v ľudskom srdci. Za to, že človek mohol byť vykúpený a boli mu odpustené jeho hriechy, možno považovať len to, že Boh si nepamätá priestupky človeka a nezaobchádza s ním podľa jeho priestupkov. Avšak, keď sa človek, ktorý žije v hmotnom tele, neoslobodil od hriechu, môže iba pokračovať v hrešení a donekonečna odhaľovať svoju skazenú satanskú povahu. Toto je život, aký človek vedie, nekonečný cyklus hriechov a odpustenia. Väčšina ľudstva hreší cez deň, len aby sa večer vyspovedala. Preto platí, že hoci bude obeta za hriech pre človeka navždy účinná, nedokáže ho spasiť od hriechu. Dokončila sa iba polovica diela spásy, pretože povaha človeka zostáva naďalej skazená. Keď si napríklad ľudia uvedomili, že pochádzajú z Moábu, začali sa ponosovať, prestali sa usilovať o život a stali sa úplne negatívnymi. Nedokazuje to, že ľudstvo sa ešte stále nedokáže úplne podriadiť Božej nadvláde? Nie je presne toto ich skazená satanská povaha? Keď si sa nepodriadil napomínaniu, tvoje ruky sa zdvíhali vyššie ako všetky ostatné, dokonca vyššie ako Ježišove. A hlasno si kričal: „Buď milovaným synom Božím! Buď Božím dôverníkom! Radšej by sme zomreli ako sa klaňali satanovi! Vzdoruj starému satanovi! Vzdoruj veľkému červenému drakovi! Nech moc veľkého červeného draka hanebne padne! Nech nás Boh učiní úplnými!“ Tvoje výkriky boli hlasnejšie než výkriky všetkých ostatných. Potom však nadišiel čas napomínania a skazená povaha ľudstva sa opäť odhalila. Potom ich náreky ustali a ich odhodlanie stroskotalo. To je skazenosť človeka. Preniká hlbšie ako hriech, je to niečo, čo zasial satan a čo je v človeku hlboko zakorenené. Pre človeka nie je ľahké uvedomiť si svoje hriechy. Nevie, ako rozpoznať svoju vlastnú, hlboko zakorenenú prirodzenosť a musí sa spoliehať na súd slovom, aby tento výsledok dosiahol. Iba tak sa môže človek od tejto chvíle postupne meniť.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tajomstvo vtelenia (4)

368. Boh vás dnes súdi, napomína a odsudzuje, musíš však vedieť, že zmyslom tvojho odsúdenia je to, aby si sa spoznal. Odsudzuje, preklína, súdi a napomína, aby si sa mohol spoznať, aby sa mohla zmeniť tvoja povaha a tiež aby si mohol poznať svoju hodnotu a videl, že všetky Božie činy sú spravodlivé a v súlade s Jeho povahou a požiadavkami Jeho diela, ako aj to, že koná podľa svojho plánu spásy človeka a že je to spravodlivý Boh, ktorý človeka miluje, zachraňuje, súdi a napomína. Ak vieš len to, že máš nízke postavenie, si skazený a vzdorovitý, ale nevieš, že Boh chce prostredníctvom súdu a trestu, ktorý vo vzťahu k tebe dnes prijíma, jasne ukázať svoju spásu, potom nemáš ako získať skúsenosti a už vôbec nemôžeš napredovať. Boh neprišiel zabíjať ani ničiť, ale súdiť, preklínať, napomínať a zachraňovať. Skôr než sa Jeho šesťtisícročný plán riadenia skončí – kým odhalí výsledok každej kategórie človeka – Jeho dielo na zemi bude v prospech spásy. Jeho účelom je výlučne zdokonaliť tých, ktorí Ho milujú – a to dôkladne –, aby sa poddali Jeho vláde. Je jedno, ako Boh ľudí zachráni. Celé sa to deje tak, že ich zbaví ich starej satanistickej povahy. To znamená, že ich zachráni tým, že ich donúti hľadať život. Ak to neurobia, nebudú mať možnosť prijať Božiu spásu. Spása je dielo samotného Boha a hľadanie života je niečo, čo človek musí vykonať, aby spásu prijal. V očiach človeka je spása Božia láska a Božou láskou nemôže byť napomínanie, súd a kliatby. Spása musí zahŕňať lásku, súcit, ako aj slová útechy a nekonečné požehnania od Boha. Ľudia veria, že keď Boh človeka zachráni, urobí to tak, že ním pohne svojimi požehnaniami a milosťou, aby Mu mohol odovzdať svoje srdce. To znamená, že keď sa dotkne človeka, zachráni ho. Tento druh spásy sa vykonáva uzatvorením dohody. Len keď Boh dá človeku stonásobne viac, človek sa Jeho menu poddá a bude sa snažiť konať dobro pre Neho a priniesť Mu slávu. To nie je Boží plán pre ľudstvo. Boh prišiel konať dielo na zemi, aby zachránil skazené ľudstvo – nie je v tom žiadna faloš. Ak by bola, určite by neprišiel konať svoje dielo osobne. V minulosti patrilo medzi Jeho prostriedky spásy preukazovanie najväčšej lásky a súcitu, ako keď dal satanovi všetko výmenou za celé ľudstvo. Súčasnosť je však úplne iná ako minulosť – spása, ktorej sa vám dostáva dnes, sa uskutočňuje v čase posledných dní, počas delenia všetkých podľa druhu. Prostriedkami vašej spásy nie sú láska a súcit, ale napomínanie a súd, aby človek mohol byť zachránený dôslednejšie. Preto dostanete len napomínanie, súd a nemilosrdné údery. Vedzte však, že v týchto nemilosrdných úderoch nie je ani najmenší trest. Bez ohľadu na to, aké tvrdé sú Moje slová, je to len postih v podobe niekoľkých slov, ktoré sa vám môžu zdať veľmi nemilosrdné. Bez ohľadu na to, aký som nahnevaný, prichádzajú k vám slová učenia a nemám v úmysle vám ublížiť ani vám spôsobiť smrť. Nie je to všetko skutočnosť? Vedzte, že dnes sa všetko deje v záujme spásy, či už je to spravodlivý súd alebo nemilosrdné zušľachťovanie a napomínanie. Bez ohľadu na to, či je dnes každý zadelený podľa druhu alebo či sú kategórie človeka odhalené, účelom všetkých Božích slov a diela je zachrániť tých, ktorí Boha skutočne milujú. Cieľom spravodlivého súdu a nemilosrdného zušľachťovania je očistiť človeka. Zámerom tvrdých slov alebo napomínania je očistiť a spasiť.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Mali by ste odložiť bokom požehnania spojené s postavením a pochopiť Boží úmysel, ktorým je spása človeka

369. Boh vzhľadom na stav človeka a jeho postoj k Nemu vykonal nové dielo a umožnil človeku, aby Ho spoznal a podriadil sa Mu, aby Ho miloval a vydával o Ňom svedectvo. Človek teda musí zakúsiť Božie zušľachťovanie, ako aj Jeho súd a orezávanie, bez ktorých by človek nikdy nepoznal Boha a nikdy by Ho nedokázal skutočne milovať a vydávať o Ňom svedectvo. Božie zušľachťovanie človeka nemá mať len jednostranný účinok, ale mnohostranný účinok. Takto Boh koná dielo zušľachťovania u tých, ktorí sú ochotní hľadať pravdu, aby ich odhodlanie a láska boli zdokonalené Bohom. Pre tých, ktorí sú ochotní hľadať pravdu a túžia po Bohu, nie je nič zmysluplnejšie a nič im nepomôže viac ako takéto zušľachťovanie. Človek tak ľahko nepochopí ani neporozumie Božej povahe, pretože Boh je napokon Boh. V konečnom dôsledku nie je možné, aby mal Boh rovnakú povahu ako človek, a preto nie je pre človeka ľahké pochopiť Jeho povahu. Pravda nie je človeku prirodzene daná a pre tých, ktorí boli skazení satanom, nie je ľahké jej porozumieť. Človeku chýba pravda a odhodlanie uvádzať pravdu do praxe, a ak netrpí a nie je zušľachťovaný alebo súdený, potom sa jeho odhodlanie nikdy nezdokonalí. Pre všetkých ľudí je zušľachťovanie bolestné a veľmi ťažko ho prijímajú – ale práve počas zušľachťovania Boh objasňuje človeku svoju spravodlivú povahu a zverejňuje svoje požiadavky na človeka, poskytuje mu viac osvietenia a viac skutočného orezávania; prostredníctvom porovnávania faktov a pravdy dáva človeku lepšie poznať pravdu i seba samého a umožňuje mu lepšie pochopiť Božie úmysly, vďaka čomu môže človek dosiahnuť pravdivejšiu a čistejšiu lásku k Bohu. Také sú Božie ciele pri vykonávaní zušľachťovania. Všetko dielo, ktoré Boh koná na človeku, má svoje ciele a význam; Boh nevykonáva bezvýznamné dielo a nevykonáva ani dielo, ktoré je pre človeka bez úžitku. Zušľachťovanie neznamená odstránenie ľudí spred Boha ani ich zničenie v pekle. Skôr znamená, že počas zušľachťovania sa mení povaha človeka, menia sa jeho úmysly, jeho staré názory, mení sa jeho láska k Bohu a mení sa celý jeho život. Zušľachťovanie je skutočnou skúškou človeka a formou skutočnej prípravy a len počas zušľachťovania môže jeho láska plniť svoju prirodzenú úlohu.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Človek môže mať skutočnú lásku len vtedy, keď prejde zušľachťovaním

370. Ľudia nedokážu zmeniť svoju vlastnú povahu. Musia podstúpiť súd a napomínanie, utrpenie a zušľachťovanie skrze Božie slová alebo disciplinovanie a orezávanie Božími slovami. Iba potom môžu dosiahnuť podriadenosť a vernosť Bohu a nebudú viac voči Nemu ľahostajní. Zmenu ľudskej povahy možno dosiahnuť zušľachťovaním skrze Božie slová. Iba cez odhalenie, súdenie, disciplinovanie a orezávanie skrze Jeho slová sa viac neodvážia konať unáhlene, ale budú stabilní a pokojní. Najdôležitejšie je, že sa dokážu podriadiť súčasným Božím slovám a Jeho dielu. Aj keď to nie je v súlade s ľudskými predstavami, dokážu tieto predstavy zahodiť a ochotne sa podriadiť.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Ľudia, ktorých povahy sa zmenili, sú tí, ktorí vstúpili do reality Božích slov

371. Čím je Božie zušľachťovanie intenzívnejšie, tým viac dokáže ľudské srdce milovať Boha. Pre život ľudí je trápenie v ich srdci prospešné, dokážu byť pred Bohom viac v pokoji, ich vzťah s Bohom je bližší a dokážu lepšie vidieť najvyššiu Božiu lásku a Jeho najvyššiu spásu. Peter zažil zušľachťovanie stovkykrát a Jób prešiel viacerými skúškami. Ak chcete, aby vás Boh zdokonalil, aj vy musíte prejsť zušľachťovaním stovkykrát, lebo len keď prejdete týmto procesom a budete sa spoliehať na tento krok, dokážete splniť Božie úmysly a Boh vás bude môcť zdokonaliť. Zušľachťovanie je najlepší spôsob, akým Boh zdokonaľuje ľudí; iba zušľachťovanie a trpké skúšky môžu v ľudských srdciach prebudiť pravú lásku k Bohu. Bez utrpenia ľuďom chýba pravá láska k Bohu; ak nie sú vnútorne skúšaní, ak nie sú skutočne vystavení zušľachťovaniu, ich srdcia budú vždy len tak blúdiť. Keď už budeš do určitej miery zušľachtený, potom uvidíš svoje vlastné slabosti a ťažkosti, uvidíš, koľko ti toho chýba a že nedokážeš prekonať mnohé problémy, s ktorými sa stretávaš, ba uvidíš i to, aká veľká je tvoja vzdorovitosť. Iba počas skúšok dokážu ľudia skutočne spoznať svoj skutočný stav; vďaka skúškam sa ľudia dokážu lepšie zdokonaľovať.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Človek môže mať skutočnú lásku len vtedy, keď prejde zušľachťovaním

372. Je to pre vás dobré, keď trpíte menším obmedzením alebo útrapami; ak by ste boli týchto vecí ušetrení, boli by ste zničení a ako by ste potom mohli byť chránení? Dnes sa vám dostáva ochrany preto, lebo ste napomínaní, súdení a preklínaní. Ste chránení preto, lebo ste si veľa vytrpeli. V opačnom prípade by ste už dávno upadli do morálnej skazenosti. Toto nie je spôsob, akým vám zámerne veci sťažovať – ľudskú prirodzenosť nie je ľahké zmeniť, a preto sa musia zmeniť ich povahy. Dnes v sebe nemáte ani len svedomie či rozum, aké mal Pavol, a dokonca ani jeho sebauvedomenie. Stále na vás treba vyvíjať nátlak a neustále vás treba napomínať a súdiť, aby ste prebudili svojho ducha. Napomínanie a súd sú tým najlepším pre váš život. V prípade potreby musí na vás prísť aj napomínanie faktami; len potom sa celkom podriadite. Bez napomínania a preklínania by ste neboli ochotní skloniť hlavy a podriadiť sa – taká je vaša prirodzenosť. Ak by ste pred očami nemali fakty, nemalo by to žiaden účinok. Vaša povaha je až príliš prízemná a bezcenná! Bez napomínania a súdu by bolo ťažké podmaniť si vás a bolo by ťažké prekonať vašu samospravodlivosť a neposlušnosť. Vaša stará prirodzenosť je vo vás hlboko zakorenená. Ak by vás usadili na trón, nemali by ste predstavu o svojom mieste vo vesmíre, nieto ešte o tom, kam smerujete. Vy ani len neviete, odkiaľ pochádzate, ako by ste potom mohli poznať Pána stvorenia? Bez súčasného včasného napomínania a kliatob by váš konečný deň nastal už dávno. Nehovoriac o vašom osude – nebol by azda ešte vo väčšom bezprostrednom ohrození? Keby nebolo tohto včasného napomínania a súdu, ktovie, akí arogantní by ste až boli alebo akí zvrátení ľudia by sa z vás stali. Toto napomínanie a súd vás priviedli až do dnešného dňa a zachovali vašu existenciu. Ak by ste boli stále „vzdelaní“ a používali rovnaké metódy ako váš „otec“, ktovie, do akej oblasti by ste vstúpili! Nemáte žiadnu schopnosť sebakontroly ani sebareflexie. Pokiaľ ide o ľudí, ako ste vy, ak len nasledujete a podriaďujete sa bez toho, aby ste narúšali a vyrušovali, Moje ciele sa dosiahnu. Neurobili by ste lepšie, keby ste prijali dnešné napomínanie a súd? Aké ďalšie možnosti máte?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Praktizovanie (6)

373. Spôsob, ako by mali ľudia spolupracovať, existuje pri každom kroku Božieho diela. Boh ľudí zušľachťuje, aby mali pri zušľachťovaní sebadôveru. Boh ľudí zdokonaľuje, aby verili, že ich zdokonalí a boli ochotní prijať Jeho zušľachťovanie a orezávanie. Duch Boží pôsobí v ľuďoch, aby im priniesol osvietenie a osvetlenie a aby s Ním spolupracovali a praktizovali vieru. Boh počas zušľachťovania nerozpráva. Nevydá zo seba hlas, existuje však práca, ktorú by ľudia mali vykonať. Mal by si sa držať toho, čo už máš, stále by si mal byť schopný modliť sa k Bohu, byť k Nemu blízko a stáť si pred Ním za svedectvom. Takto si splníš svoju povinnosť. Každý z vás by mal na Božom diele jasne vidieť, že Jeho skúšky ľudskej sebadôvery a lásky si vyžadujú, aby sa ľudia k Bohu viac modlili a aby si pred Bohom častejšie vychutnávali Jeho slová. Keď ťa Boh osvieti a dosiahne, aby si porozumel Jeho úmyslom, no ty vôbec nepraktizuješ, nič nezískaš. Keď uvedieš Božie slová do praxe, mal by si sa k Nemu stále vedieť modliť, a keď si vychutnávaš Jeho slová, mal by si pred Neho prísť, hľadať a mať k Nemu plnú dôveru bez stopy po pocitoch skľúčenosti či chladu. Tí, ktorí Božie slová neuvádzajú do praxe, majú počas zhromaždení plno energie, keď sa však vrátia domov, upadnú do tmy. Sú dokonca aj takí, čo sa vôbec nechcú zhromažďovať. Musíš teda jasne vidieť, akú povinnosť by mali ľudia vykonávať. Možno v skutočnosti nepoznáš Božie úmysly, môžeš si však plniť svoju povinnosť, môžeš sa modliť, keď sa máš modliť, uvádzať pravdu do praxe, keď ju máš uvádzať, a robiť, čo by ľudia mali robiť. Môžeš sa držať svojej pôvodnej vízie. Takto dokážeš lepšie prijať ďalší krok Božieho diela. Keď Boh pôsobí skryto a ty nehľadáš, je to problém. Keď počas zhromaždení rozpráva a káže, nadšene počúvaš, ale keď nerozpráva, chýba ti energia a stiahneš sa. Aký človek takto koná? Je to niekto, kto len nasleduje stádo, nech ide kamkoľvek. Nemá postoj, svedectvo ani víziu! Väčšina ľudí je taká. Ak budeš na takej ceste pokračovať, jedného dňa, keď budeš stáť pred veľkou skúškou, budeš potrestaný. Počas toho, ako Boh ľudí zdokonaľuje, je veľmi dôležité mať postoj. Ak nepochybuješ ani o jednom kroku Božieho diela, ak si plníš ľudskú povinnosť, ak sa úprimne pridržiavaš toho, čo si pričinením Boha uviedol do praxe, teda pamätáš si Božie napomenutia, ak nezabúdaš na Jeho napomenutia bez ohľadu na to, čo dnes robí, ak nemáš pochybnosti o Jeho diele, zachovávaš si svoj postoj, zastávaš svoje svedectvo a na každom kroku cesty víťazíš, Boh ťa nakoniec zdokonalí a staneš sa víťazom. Ak dokážeš stáť pevne počas každého kroku Božích skúšok aj na úplnom konci, potom si víťaz, si niekto, koho Boh zdokonalil. Ak počas súčasných skúšok nevieš stáť pevne, v budúcnosti to bude ešte ťažšie. Ak trpíš len nepatrne a nehľadáš pravdu, nakoniec nič nezískaš. Ostaneš s prázdnymi rukami. Niektorí ľudia sa vzdajú svojho hľadania, keď vidia, že Boh nič nehovorí, a ich srdce sa rozbije na kusy. Nie je taký človek blázon? Takíto ľudia nemajú žiadnu realitu. Keď Boh rozpráva, stále pobehujú dookola, navonok pôsobia zaneprázdnene a nadšene, no keď nerozpráva, prestanú hľadať. Takýto človek nemá budúcnosť. Počas zušľachťovania musíš vstúpiť z pozitívnej perspektívy a osvojiť si potrebné ponaučenia. Keď sa modlíš k Bohu a čítaš Jeho slovo, mal by si s tým porovnať svoj vlastný stav, objaviť svoje chyby a zistiť, že sa ešte stále máš čo učiť. Čím úprimnejšie počas zušľachťovania hľadáš, tým viac budeš sám seba považovať za neschopného. Počas zušľachťovania sa stretávaš s mnohými problémami, ktoré nevidíš jasne, sťažuješ sa a zjavuješ vlastné telo – len tak zistíš, že máš v sebe príliš veľa skazených pováh.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Mal by si si zachovať svoju oddanosť Bohu

374. Je normálne, že ľudia, ktorí prechádzajú skúškami, sú slabí alebo majú v sebe negativitu, prípadne nemajú jasno o Božích úmysloch či o ceste, ktorou sa majú uberať. V každom prípade však musíš mať vieru v Božie dielo a nezapierať Boha, rovnako ako Jób. Hoci bol Jób slabý a preklial deň svojho narodenia, nepopieral, že všetko v ľudskom živote mu daroval Jahve a že Jahve aj všetko odníma. Bez ohľadu na to, akým skúškam čelil, tento názor si zachoval. V tvojej skúsenosti, bez ohľadu na to, akým zušľachťovaním prechádzaš prostredníctvom Božích slov, Boh od ľudí vyžaduje, stručne povedané, vieru a srdce milujúce Boha. Takto Boh zdokonaľuje vieru, lásku a túžby ľudí. Boh koná na ľuďoch dielo zdokonaľovania, no oni to nevidia ani necítia. Za takýchto okolností je potrebná tvoja viera. Viera sa od ľudí vyžaduje vtedy, keď niečo nie je vidieť voľným okom, a tvoja viera je potrebná, keď sa nedokážeš vzdať svojich vlastných predstáv. Keď nemáš jasno o Božom diele, vyžaduje sa od teba viera, pevný postoj a svedectvo. Keď Jób dospel do tohto bodu, zjavil sa mu Boh a prehovoril k nemu. To znamená, že len zvnútra svojej viery môžeš uvidieť Boha. Keď budeš mať vieru, Boh ťa zdokonalí. Bez viery to Boh nemôže urobiť. Boh ťa obdaruje, nech už máš akúkoľvek nádej. Ak nemáš vieru, nemôže ťa zdokonaliť a ty nedokážeš vidieť Božie skutky a už vôbec nie Jeho všemohúcnosť. Ak veríš, že uvidíš Jeho skutky vo svojej praktickej skúsenosti, potom sa ti Boh zjaví, osvieti ťa a povedie ťa zvnútra. Bez tejto viery to Boh nemôže urobiť. Ak si stratil nádej v Boha, ako budeš môcť zakúsiť Jeho dielo? Preto len vtedy, keď budeš mať vieru, nebudeš o Bohu pochybovať a budeš v Neho skutočne veriť bez ohľadu na to, čo urobí, len vtedy ťa osvieti a osvetlí skrze tvoje skúsenosti. Až vtedy môžeš uvidieť Jeho skutky. Všetky tieto veci sa dosahujú prostredníctvom viery. Viera prichádza len prostredníctvom zušľachťovania, bez ktorého sa viera nemôže rozvinúť. Na čo sa vzťahuje slovo viera? Viera je skutočné presvedčenie a úprimné srdce, ktoré by ľudia mali mať vtedy, keď niečo nemôžu vidieť alebo sa niečoho nemôžu dotknúť, keď sa Božie dielo nezhoduje s ľudskými predstavami, keď je mimo ľudského dosahu. To je viera, o ktorej hovorím. Ľudia potrebujú vieru v časoch ťažkostí a zušľachťovania. Viera je niečo, po čom nasleduje zušľachťovanie; zušľachťovanie a vieru nemožno oddeliť. Bez ohľadu na to, ako Boh pôsobí, a bez ohľadu na tvoje prostredie dokážeš hľadať život a pravdu, usilovať sa o poznanie Božieho diela, pochopiť Božie skutky a konať podľa pravdy. Práve to znamená, že máš pravú vieru a že si nestratil vieru v Boha. Pravú vieru v Boha môžeš mať len vtedy, ak dokážeš vytrvalo hľadať pravdu skrze zušľachťovanie, ak dokážeš naozaj milovať Boha a nemať o Ňom pochybnosti, ak nehľadiac na to, čo Boh robí, stále praktizuješ pravdu, aby si Ho uspokojil, a ak v hĺbke dokážeš hľadať Jeho úmysly a brať na ne ohľad. Keď Boh v minulosti povedal, že budeš vládnuť ako kráľ, miloval si Ho, a keď sa ti otvorene zjavil, usiloval si sa o Neho. Teraz je však Boh skrytý, nevidíš Ho a prišli na teba ťažkosti – strácaš teraz nádej v Boha? Preto sa musíš za každých okolností usilovať o život a snažiť sa uspokojiť Božie úmysly. Toto sa nazýva pravá viera a je to najpravdivejší a najkrajší druh lásky.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, ktorí majú byť zdokonalení, musia prejsť zušľachťovaním

375. Cieľom diela zušľachťovania je predovšetkým zdokonaliť vieru ľudí. Napokon sa tým dosiahne to, že chceš odísť, ale zároveň nemôžeš; niektorí ľudia dokážu veriť aj vtedy, keď prídu o posledný kúsok nádeje; a ľudia už vôbec nemajú nádej, pokiaľ ide o ich vlastné vyhliadky do budúcnosti. Jedine vtedy sa dokončí Božie zušľachťovanie. Človek ešte stále nedosiahol fázu, keď sa bude vznášať medzi životom a smrťou, a neokúsil smrť, takže proces zušľachťovania sa ešte neskončil. Dokonca ani tí, ktorí sa ocitli na stupni vykonávateľov služby, ešte neboli zušľachtení do najvyššej miery. Jób prešiel extrémnym zušľachťovaním a nemal sa o čo oprieť. Ľudia sa musia podrobiť zušľachťovaniu až do tej miery, že stratia nádej a nebudú sa mať na čo spoliehať – len to je pravé zušľachtenie. Ak by v období vykonávateľov služby bolo tvoje srdce pred Bohom vždy pokojné a ak by si sa bez ohľadu na Jeho skutky a na Jeho úmysly pre teba vždy podriadil Jeho ustanoveniam, potom by si na konci cesty pochopil všetko, čo vykonal. Prechádzaš skúškami Jóbovými a zároveň skúškami Petrovými. Keď Jób čelil skúškam, obstál ako svedok a nakoniec sa mu zjavil Jahve. Až keď obstál ako svedok, bol hoden uzrieť Božiu tvár. Prečo sa hovorí: „Skrývam sa pred krajinou špiny, ale ukazujem sa nebeskému kráľovstvu“? Znamená to, že len keď si svätý a vydávaš svedectvo, si hodný uvidieť Božiu tvár. Ak o Ňom nedokážeš vydať svedectvo, nie si hodný vidieť Jeho tvár. Ak ustupuješ alebo sa sťažuješ na Boha tvárou v tvár zušľachťovaniu, tak o Ňom nedokážeš vydať svedectvo a staneš sa satanovým terčom posmechu. Potom už Božiu tvár neuvidíš. Ak si ako Jób, ktorý uprostred skúšok preklínal svoje telo, ale nesťažoval sa na Boha a dokázal znenávidieť vlastné telo bez toho, aby sa sťažoval alebo hrešil slovami, potom budeš vydávať svedectvo. Keď do určitej miery prejdeš zušľachtením a stále dokážeš byť ako Jób, úplne podriadený Bohu a bez ďalších požiadaviek voči Nemu alebo bez vlastných predstáv, vtedy sa ti zjaví Boh.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, ktorí majú byť zdokonalení, musia prejsť zušľachťovaním

376. O tvojich mnohých skúsenostiach s neúspechom a so slabosťou a o tvojom období negatívnosti možno povedať, že sú to Božie skúšky. Je to preto, lebo všetko pochádza od Boha a všetky veci a udalosti sú v Jeho rukách. Či už zlyháte, alebo ste slabí a zakopnete, všetko spočíva na Bohu a je v Jeho moci. Z Božieho pohľadu je to tvoja skúška. Ak to nedokážeš rozpoznať, stane sa z nej pokušenie. Existujú dva druhy stavov, ktoré by ľudia mali rozpoznať: jeden pochádza z Ducha Svätého a pravdepodobným zdrojom druhého je satan. Prvý je stavom, v ktorom ťa Duch Svätý osvieti a umožní ti spoznať seba samého, znenávidieť sa, pocítiť ľútosť nad sebou samým, skutočne milovať Boha a nastaviť svoje srdce tak, aby si Ho uspokojil. Druhý je stavom, v ktorom spoznáš seba samého, ale si negatívny a slabý. Dá sa povedať, že tento stav je Božím zušľachťovaním a zároveň satanovým pokušením. Ak spoznáš, že toto je tvoja Božia spása, ak cítiš, že teraz si Jeho veľkým dlžníkom, a ak sa Mu to odteraz snažíš splácať a už viac neupadáš do takejto skazenosti, ak svoje úsilie vkladáš do toho, aby si jedol a pil Jeho slová, a ak sa stále považuješ za nedostatočného a máš srdce plné túžby, potom je to Božia skúška. Keď sa utrpenie skončí a opäť sa pohneš vpred, Boh ťa bude stále viesť, osvecovať, osvetľovať a živiť. Ak to však nespoznáš, budeš negatívny, jednoducho sa odovzdáš zúfalstvu a budeš uvažovať takto, potom na teba doľahne satanovo pokušenie. Keď Jób prechádzal skúškami, Boh a satan sa navzájom stavili. Boh dovolil satanovi, aby Jóba trápil. Hoci ho skúšal Boh, v skutočnosti k nemu prišiel satan. Satanovi šlo o pokúšanie Jóba, ale Jób stál na Božej strane. Keby to tak nebolo, upadol by do pokušenia. Len čo ľudia podľahnú pokušeniu, dostanú sa do nebezpečenstva. Dá sa povedať, že prejsť zušľachtením je skúška od Boha, ale ak nie si v dobrom stave, možno povedať, že je to pokušenie od satana. Ak nemáš jasnú víziu, satan ťa obviní a zatemní v aspekte vízie. Skôr než sa spamätáš, upadneš do pokušenia.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, ktorí majú byť zdokonalení, musia prejsť zušľachťovaním

377. Aj keď nevieš, čo chce Boh urobiť a aké dielo chce dosiahnuť, počas podstupovania skúšok by si mal vedieť, že Božie myšlienky pre ľudstvo sú vždy dobré. Ak Ho hľadáš s pravdivým srdcom, potom ťa nikdy neopustí a nakoniec ťa určite zdokonalí a ľuďom zabezpečí primeraný konečný osud. Bez ohľadu na to, ako Boh teraz ľudí skúša, príde deň, keď ľuďom zaistí primeraný výsledok a podľa toho, čo urobili, ich primerane potrestá. Boh nebude ľudí viesť do určitého bodu a potom ich jednoducho neodvrhne a nebude ich ignorovať. Boh je totiž dôveryhodný. V tejto etape vykonáva Duch Svätý dielo zušľachtenia. Zušľachťuje každého jedného človeka. V častiach diela, ktoré pozostávali zo skúšky smrti a skúšky napomínania, bolo zušľachtenie vykonávané prostredníctvom slov. Aby ľudia mohli zažiť Božie dielo, musia najprv porozumieť Jeho súčasnému dielu a tomu, ako by ľudstvo malo spolupracovať. Je to naozaj niečo, čomu by mal porozumieť každý. Je jedno, čo Boh robí, či už zušľachťuje alebo dokonca nehovorí nič – žiadna časť Božieho diela nie je v súlade s predstavami ľudstva. Každý krok Jeho diela otriasa predstavami ľudí a víťazí nad nimi. To je Jeho dielo. Ty však musíš veriť, že keďže Božie dielo dospelo do istej etapy, nech sa deje čokoľvek, Boh neusmrtí celé ľudstvo. Ľudstvu dáva sľuby a požehnania a všetci, ktorí Ho hľadajú, dokážu Jeho požehnania získať, ale tých, ktorí Ho nehľadajú, vyradí. Závisí to od tvojho hľadania. Bez ohľadu na čokoľvek iné musíš veriť, že keď bude Božie dielo dokončené, každý jeden človek bude mať vhodný konečný osud. Boh dal ľudstvu krásne ambície, bez hľadania ich však nemožno naplniť. Teraz by si mal byť schopný to vidieť – Božie zušľachťovanie a napomínanie ľudí je Jeho dielom, ľudia sa však musia vždy sami usilovať o zmenu svojej povahy.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Mal by si si zachovať svoju oddanosť Bohu

378. Boh urobí človeka celkom úplným vo Veku kráľovstva. Po diele podmanenia sa človek podrobí zušľachteniu a súženiu. Všetci, ktorí to prekonajú a počas súženia si budú stáť za svojím svedectvom, sú tí, ktorých Boh nakoniec urobí úplnými – oni budú tí, čo zvíťazia. Počas súženia sa od človeka vyžaduje, aby prijal zušľachtenie, ktoré predstavuje posledný stupeň Božieho diela. Je to naposledy, čo bude človek zušľachtený pred ukončením celého diela Božieho riadenia, a všetci, ktorí nasledujú Boha, musia túto poslednú skúšku a posledné zušľachtenie prijať. Tým, ktorých toto súženie trápi, chýba dielo Ducha Svätého a Božie vedenie, ale tí, ktorí boli skutočne podmanení a skutočne Boha hľadajú, zostanú nakoniec pevne stáť – sú to tí, čo v sebe nosia ľudskú prirodzenosť a skutočne milujú Boha. Bez ohľadu na Božie konanie platí, že táto skupinu víťazov nepríde o vízie a bude aj naďalej uvádzať pravdu do praxe bez toho, aby vo svojom svedectve zlyhala. Oni sú tí, ktorí sa nakoniec dostanú z veľkého súženia. Hoci sa tí, ktorí lovia v kalných vodách, môžu dnes naďalej priživovať, nikto nemá moc uniknúť poslednému súženiu a nikto neunikne záverečnej skúške. Pre tých, čo vytrvajú, predstavuje takéto súženie ohromné zušľachtenie; no pre tých, ktorí lovia v kalných vodách, je to dielo úplného vyradenia. Bez ohľadu na to, ako sú skúšaní, vernosť tých, čo nosia Boha v srdci, zostáva nezmenená. Tí, ktorí Boha v srdci nemajú, však zmenia svoj pohľad na Neho, hneď ako prestane byť Božie dielo pre ich telo výhodné, a dokonca sa od Neho odklonia. Takí sú ľudia, ktorí na konci nezostanú pevne stáť, ktorým ide len o Božie dary a ktorí nemajú žiadnu túžbu vydať sa Bohu a zasvätiť sa Mu. Keď sa Božie dielo zavŕši, všetci títo prízemní ľudia budú vyhnaní a nebudú hodni žiadneho súcitu. Nikto z tých, ktorým chýba ľudská prirodzenosť, nie je schopný úprimne Boha milovať. Keď je prostredie bezpečné alebo ak pred sebou majú vidinu nejakého zisku, takíto ľudia prejavujú Bohu úplnú poslušnosť. Len čo je však to, po čom túžia, ohrozené alebo definitívne odmietnuté, hneď sa vzbúria. Aj v priebehu jedinej noci sa dokážu zmeniť z usmiateho „dobrotivého“ človeka na odporného zúrivého zabijaka, ktorý sa k včerajšiemu dobrodincovi zrazu bezdôvodne správa ako k svojmu smrteľnému nepriateľovi. Ak sa títo démoni nevyženú, bez mihnutia oka by sa dopustili vraždy. Nestanú sa preto skrytým nebezpečenstvom? Dielo na záchranu človeka sa nedosiahne hneď po dokončení diela podmanenia. Aj keď sa dielo podmanenia zavŕšilo, dielo očistenia človeka sa ešte neskončilo. Toto dielo sa dokončí až vtedy, keď bude človek celkom očistený, keď Boh urobí úplnými tých, ktorí sa mu úprimne podriadia, a keď vyčistí tých, čo sa pretvarujú a nenosia Ho v srdci. Všetci, ktorí Boha v konečnej etape Jeho diela neuspokoja, budú celkom vyradení a tí, čo sú vyradení, sú z diablov. Keďže nie sú schopní Boha uspokojiť, sú voči nemu vzdorovití, a aj keď títo ľudia dnes Boha nasledujú, nedokazuje to, že oni sú tí, ktorí nakoniec zostanú. Slovo „nasledovať“ vo fráze „tí, ktorí nasledujú Boha až do konca, získajú spásu“, znamená stáť pevne počas súženia. V súčasnosti mnoho ľudí verí, že nasledovať Boha je jednoduché, ale keď sa Božie dielo čoskoro zavŕši, spoznáš pravý význam slova „nasledovať“. To, že dnes dokážeš nasledovať Boha po tom, čo si ťa podmanil, ešte nedokazuje, že si jedným z tých, ktorí budú zdokonalení. Tí, čo nedokážu vytrvať v skúškach, čo nie sú schopní zvíťaziť v súžení, nebudú nakoniec schopní pevne stáť, a teda nasledovať Boha až na samotný koniec. Všetci, ktorí skutočne Boha nasledujú, sú schopní obstáť v skúške svojej práce, zatiaľ čo tí, ktorí Boha skutočne nenasledujú, nie sú schopní obstáť v žiadnej z Božích skúšok. Skôr či neskôr budú vypudení, zatiaľ čo tí, čo zvíťazia, zotrvajú v kráľovstve. O tom, či človek skutočne hľadá, alebo nehľadá Boha, rozhoduje skúška jeho práce, čiže Božie skúšky, a rozhodnutie samotného človeka s tým nemá nič spoločné. Boh nikoho neodmieta len tak z rozmaru a všetko, čo robí, môže človeka úplne presvedčiť. Nerobí nič, čo by bolo pred človekom neviditeľné, ani nekoná žiadne dielo, ktoré by človeka nedokázalo presvedčiť. To, či je viera človeka skutočná, alebo nie, dokazujú fakty – človek o tom nerozhoduje. O tom, že „z pšenice sa nemôže stať kúkoľ a z kúkoľa pšenica“ niet žiadnych pochýb. Všetci, ktorí Boha skutočne milujú, nakoniec zotrvajú v kráľovstve a Boh nebude zle zaobchádzať s nikým, kto Ho skutočne miluje.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a praktizovanie človeka

379. Keď ho Boh napomenul, Peter sa modlil: „Ach, Bože! Moje telo je vzdorovité a Ty ma napomínaš a súdiš. Teším sa z Tvojho napomínania a Tvojho súdu, a hoci ma nechceš, v Tvojom súde vidím svätú a spravodlivú povahu. Keď ma súdiš, aby druhí mohli v Tvojom súde vidieť Tvoju spravodlivú povahu, pociťujem spokojnosť. Ak to môže vyjadriť Tvoju povahu a umožniť, aby Tvoju spravodlivú povahu videli všetky stvorené bytosti, a ak vďaka tomu môže byť moja láska k Tebe čistejšia, aby som sa podobal na toho, kto je spravodlivý, potom je Tvoj súd dobrý, pretože taká je Tvoja dobrá vôľa. Viem, že je vo mne ešte stále veľa vzdoru a že stále nie som hoden, aby som pred Teba predstúpil. Želám si, aby si ma súdil ešte viac, či už prostredníctvom nepriateľského prostredia alebo veľkého utrpenia. Nech urobíš čokoľvek, ja si to cením. Tvoja láska je veľmi hlboká a som ochotný vydať sa napospas Tvojmu milosrdenstvu bez najmenšej sťažnosti.“ Toto sú Petrove poznatky po tom, ako zažil Božie dielo, a je to aj svedectvo o jeho láske k Bohu.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skúsenosti Petra: Jeho poznatky o napomínaní a súde

380. Človek žije v tele, čo znamená, že žije v ľudskom pekle, a bez Božieho súdu a napomínania je rovnako nečistý ako satan. Ako by človek mohol byť svätý? Peter veril, že Božie napomínanie a súd sú pre človeka najlepšou ochranou a najväčšou milosťou. Len prostredníctvom Božieho napomínania a súdu sa človek mohol prebudiť a znenávidieť telo, znenávidieť satana. Prísnym disciplinovaním Boh oslobodzuje človeka spod vplyvu satana, vyslobodzuje ho z jeho vlastného malého sveta a umožňuje mu žiť vo svetle Božej prítomnosti. Neexistuje lepšia spása ako napomínanie a súd! Peter sa modlil: „Ó, Bože! Kým ma napomínaš a súdiš, budem vedieť, že si ma neopustil. Aj keď mi nedávaš radosť ani pokoj, nútiš ma žiť v utrpení a nespočetnekrát ma karháš, kým ma neopustíš, moje srdce bude pokojné. Dnes sa Tvoje napomínanie a súd stali mojou najlepšou ochranou a mojím najväčším požehnaním. Milosť, ktorú mi dávaš, ma chráni. Milosť, ktorú mi dnes udeľuješ, je prejavom Tvojej spravodlivej povahy a je to napomínanie a súd. Navyše je to skúška, ba viac než to, je to život v utrpení.“ Peter bol schopný odložiť radosti tela bokom a hľadať hlbšiu lásku a väčšiu ochranu, pretože z Božieho napomínania a súdu získal veľmi veľa milosti. Ak si človek vo svojom živote želá byť očistený a dosiahnuť zmeny vo svojej povahe, ak chce žiť život, ktorý má zmysel, a plniť si svoju povinnosť stvorenej bytosti, musí prijať Božie napomínanie a súd a nesmie dovoliť, aby ho opustilo Božie disciplinovanie a údery, aby sa tak mohol oslobodiť spod manipulácie a vplyvu satana a žiť v Božom svetle. Vedzte, že Božie napomínanie a súd sú svetlom, svetlom spásy človeka, a že pre človeka niet lepšieho požehnania, milosti a ochrany.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skúsenosti Petra: Jeho poznatky o napomínaní a súde

381. Človek žije pod vplyvom satana a existuje v tele. Ak nebude očistený a nezíska Božiu ochranu, bude ešte zvrátenejší. Ak chce milovať Boha, potom musí byť očistený a zachránený. Peter sa modlil: „Bože, keď so mnou zaobchádzaš láskavo, som potešený a pociťujem spokojnosť. Keď ma napomínaš, pociťujem ešte väčšiu spokojnosť a radosť. Hoci som slabý a znášam nevýslovné utrpenie, Ty napriek slzám a smútku vieš, že za tento smútok môže moja vzdorovitosť a slabosť. Plačem, pretože nemôžem uspokojiť Tvoje úmysly, cítim smútok a ľútosť, pretože nestačím na Tvoje požiadavky. Som však ochotný túto oblasť dosiahnuť, som ochotný urobiť všetko, čo je v mojich silách, aby som Ťa uspokojil. Tvoje napomínanie mi prinieslo ochranu a poskytlo mi tú najlepšiu spásu. Tvoj súd zatieňuje Tvoju znášanlivosť a trpezlivosť. Bez Tvojho napomínania a súdu by som sa netešil Tvojmu milosrdenstvu a láskyplnej opatere. Dnes o to viac vidím, že Tvoja láska prekročila nebesá a vynikla nad všetkými ostatnými vecami. Tvoja láska nie je len milosrdenstvom a láskyplnou opaterou, ale je to viac, je to napomínanie a súd. Tvoje napomínanie a súd mi dali tak veľa. Bez nich by žiadny človek nebol očistený a nik by nebol schopný zažiť lásku Stvoriteľa. Hoci som strpel stovky skúšok a trápení, a dokonca som sa dostal blízko k smrti, umožnilo mi to skutočne Ťa spoznať a získať najvyššiu spásu. Keby ma Tvoje napomínanie, súd a disciplinovanie mali opustiť, ocitol by som sa v temnote, v moci satana. V čom je telo človeka prínosom? Ak by ma mali Tvoje napomínanie a súd opustiť, bolo by to, ako keby ma opustil Tvoj Duch, akoby si už nebol so mnou. Ak by to tak bolo, ako by som mohol ďalej žiť? Ak na mňa zošleš chorobu a zoberieš mi slobodu, môžem žiť ďalej, no keby ma niekedy malo opustiť Tvoje napomínanie a súd, nemal by som ako ďalej žiť. Keby som bol bez Tvojho napomínania a súdu, stratil by som Tvoju lásku – lásku, ktorá je pre mňa príliš hlboká, aby som ju vyjadril slovami. Bez Tvojej lásky by som žil v moci satana a nebol by som schopný vidieť Tvoju nádhernú tvár. Ako by som mohol ďalej žiť? Takú temnotu, taký život by som nevydržal. Keď si so mnou, je to akoby som Ťa videl, tak ako by som Ťa mohol opustiť? Prosím ťa, žiadam ťa, nevezmi mi moje najväčšie potešenie, aj keď je to len pár slov uistenia. Tešil som sa z Tvojej lásky a dnes nemôžem byť od Teba ďaleko. Ako by som Ťa mohol nemilovať? Pre Tvoju lásku som vyronil mnoho sĺz žiaľu, no napriek tomu som vždy cítil, že takýto život je zmysluplnejší, dokáže ma viac obohatiť, zmeniť a umožniť mi dosiahnuť pravdu, ktorú by stvorené bytosti mali vlastniť.“

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skúsenosti Petra: Jeho poznatky o napomínaní a súde

382. Ak si niekto, kto sa snaží byť zdokonalený, potom vydáš svedectvo a povieš: „V tomto postupnom Božom diele som prijal Božie dielo napomínania a súdu, a hoci som veľmi trpel, zistil som, ako Boh človeka zdokonaľuje. Získal som Božie dielo, mal som poznatky o Božej spravodlivosti a Božie napomínanie ma spasilo. Prišla ku mne Jeho spravodlivá povaha a priniesla mi požehnania a milosť. Jeho súd a napomínanie ma ochránili a očistili. Keby ma Boh nenapomínal a nesúdil a keby sa ku mne nedostali Jeho tvrdé slová, nemohol by som Boha spoznať ani by som nemohol byť spasený. Dnes vidím, že človek sa ako stvorená bytosť nielen teší zo všetkých vecí, ktoré vytvoril Stvoriteľ, ale čo je dôležitejšie, všetky stvorené bytosti by sa mali tešiť zo spravodlivej Božej povahy a spravodlivého Božieho súdu, pretože Božia povaha si zaslúži, aby sa z nej človek tešil. Ako stvorená bytosť, ktorú skazil satan, by sa človek mal tešiť zo spravodlivej Božej povahy. V Jeho spravodlivej povahe je napomínanie a súd, a navyše je tam veľká láska. Hoci dnes nie som schopný úplne získať Božiu lásku, mal som to šťastie vidieť ju a v tomto som bol požehnaný.“ Toto je cesta tých, ktorí boli zdokonalení, a toto sú poznatky, o ktorých hovoria. Takíto ľudia sú rovnakí ako Peter a majú rovnaké skúsenosti ako Peter. Takíto ľudia zároveň získali život a vlastnia pravdu. Keď budú mať tieto skúsenosti až do úplného konca, počas Božieho súdu sa určite úplne zbavia vplyvu satana a Boh ich získa.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skúsenosti Petra: Jeho poznatky o napomínaní a súde

383. Plynutím rokov sa človek zocelil útrapami zušľachťovania a napomínania. Hoci človek stratil „slávu“ a „romantiku“ zašlých čias, bez toho, aby o tom vedel, porozumel princípom ľudského správania a začal si vážiť roky Božej oddanosti záchrane ľudstva. Človek pomaly začína cítiť odpor k svojej vlastnej barbarskosti. Začína nenávidieť svoju divokosť, všetko svoje nepochopenie Boha, a nerozumné požiadavky na Neho. Čas nemožno vrátiť späť. Udalosti z minulosti sa menia na žalostné spomienky človeka, a Božie slová a Jeho láska sa stávajú hnacou silou nového života. Rany človeka sa hoja zo dňa na deň, jeho sila sa vracia, a človek vstáva a hľadí do tváre Všemohúceho… iba aby som zistil, že bol vždy po mojom boku, a že Jeho úsmev a Jeho krásna tvár sú stále také strhujúce. Jeho srdcu stále záleží na ľudstve, ktoré stvoril, a Jeho ruky sú stále teplé a mocné, ako boli na počiatku. Je to akoby sa človek vrátil do rajskej záhrady, ale tentoraz už človek nepočúva pokúšanie hada a neodvracia sa od tváre Jahveho. Človek kľačí pred Bohom, vzhliada k Božej usmievajúcej sa tvári a ponúka svoju najvzácnejšiu obetu – Ach! Pane môj, Bože môj!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dodatok 3: Človek môže byť spasený jedine v rámci Božieho riadenia