Tí medzi bratmi a sestrami, ktorí vždy dávajú priechod svojej negativite, sú lokajmi satana a narúšajú cirkev. Takíto ľudia musia byť jedného dňa vypudení a vyhnaní. Ak ľudia vo svojej viere v Boha nebudú mať bohabojné srdce, ak nebudú mať srdce podriadené Bohu, potom nielenže nebudú môcť pre Neho vykonať žiadne dielo, ale naopak, stanú sa tými, ktorí narúšajú Jeho dielo a ktorí sa Mu vzpierajú. Veriť v Boha, ale nepodriadiť sa Mu a nebáť sa Ho a namiesto toho Mu vzdorovať, je pre veriaceho najväčšou hanbou. Ak sú veriaci rovnako ľahostajní a bezuzdní vo svojom prejave a správaní ako neveriaci, potom sú ešte podlejší ako oni. Sú to priam archetypálni démoni. Tí, ktorí dávajú priechod svojim jedovatým, zlomyseľným rečiam v cirkvi, ktorí šíria klebety, podnecujú disharmóniu a vytvárajú sváry medzi bratmi a sestrami, by mali byť z cirkvi vypudení. Keďže však teraz prebieha iná etapa Božieho diela, títo ľudia sú obmedzení, pretože majú byť rozhodne vyhnaní. Všetci, ktorí boli skazení diablom, majú skazenú povahu. Niektorí nemajú nič iné ako skazenú povahu, zatiaľ čo iní sa líšia: nielenže majú skazenú satanskú povahu, ale aj ich prirodzenosť je mimoriadne zlomyseľná. Nielen ich slová a činy odhaľujú ich skazenú, diabolskú povahu; títo ľudia sú navyše skutoční diabli a satani. Ich správanie narúša a vyrušuje Božie dielo, vyrušuje vstup bratov a sestier do života a poškodzuje normálny cirkevný život. Skôr či neskôr musia byť títo vlci v ovčom rúchu odstránení; voči týmto diablovým lokajom treba zaujať nemilosrdný, odmietavý postoj. Iba to znamená stáť na strane Boha a tí, ktorí to nedokážu, sa váľajú s diablom v bahne. Ľudia, ktorí skutočne veria v Boha, Ho majú vždy vo svojom srdci a vždy v sebe nosia bohabojné srdce, srdce milujúce Boha. Tí, ktorí veria v Boha, by mali konať opatrne a rozvážne a všetko, čo robia, by malo byť v súlade s Božími požiadavkami a schopné uspokojiť Božie srdce. Nemali by byť tvrdohlaví a konať, ako sa im zachce. To sa nehodí k svätej poslušnosti. Ľudia nesmú bezuzdne mávať Božou vlajkou kade-tade a pritom sa všade vychvaľovať a podvádzať. To je ten najvzdorovitejší druh správania. Rodiny majú svoje pravidlá a národy majú svoje zákony. Nie je to tak aj v dome Božom? Nemá ešte prísnejšie normy? Nemá ešte viac správnych ustanovení? Ľudia si môžu robiť, čo chcú, ale Božie správne ustanovenia nemožno ľubovoľne meniť. Boh je Bohom, ktorý netoleruje od ľudí urážky. Je Bohom, ktorý ľudí posiela na smrť. Naozaj to ešte ľudia nevedia?

V každej cirkvi sú ľudia, ktorí jej spôsobujú vyrušenia alebo narušujú Božie dielo. Všetci sú satanmi, ktorí v prestrojení vnikli do Božieho domu. Takíto ľudia sú dobrí herci: prichádzajú predo Mňa s veľkou úctou, klaňajú sa, handrkujú a žobronia, žijú ako prašiví psi a obetujú „všetko“, aby dosiahli svoje ciele – pred bratmi a sestrami však ukazujú svoju škaredú stránku. Keď vidia ľudí, ktorí praktizujú pravdu, útočia na nich a odsúvajú ich bokom; keď vidia ľudí strašnejších ako sú oni sami, lichotia im a líškajú sa im. V cirkvi divoko vyčíňajú. Môžeme povedať, že takíto „miestni tyrani“, takíto „pätolizači“ sú vo väčšine cirkví. Konajú spolu diabolsky, žmurkajú na seba a posielajú si tajné signály a nikto z nich nepraktizuje pravdu. Ten, ktorý je najnebezpečnejší, je „hlavným démonom“, a ten, ktorý má najvyššiu prestíž, ich vedie a nesie ich vlajku. Títo ľudia v cirkvi vyčíňajú, šíria svoju negativitu, dávajú priechod smrti, robia si, čo chcú, hovoria, čo chcú, a nikto sa ich neodváži zastaviť. Prekypujú náklonnosťou k diablovi. Len čo spôsobia rozruch, do kostola vstúpi závan smrti. Tí v cirkvi, ktorí praktizujú pravdu, sú odstrkovaní, nie sú schopní dať zo seba všetko, zatiaľ čo tí, ktorí narúšajú cirkev a šíria smrť, besnia vnútri – a čo je horšie, väčšina ľudí ich nasleduje. Takýmto cirkvám jednoducho vládne satan; ich kráľom je diabol. Ak veriaci nepovstanú a neodmietnu hlavných démonov, skôr či neskôr to bude ich záhubou. Odteraz treba proti takýmto cirkvám prijať opatrenia. Ak sa o to nebudú snažiť tí, ktorí sú schopní praktizovať aspoň trochu pravdy, potom táto cirkev zanikne. Ak v cirkvi nie je nikto, kto je ochotný praktizovať pravdu, a nikto, kto môže svedčiť o Bohu, potom by táto cirkev mala byť úplne izolovaná a jej spojenie s inými cirkvami musí byť prerušené. Tomuto sa hovorí „pochovať smrť“; toto znamená zavrhnúť satana. Ak je v cirkvi niekoľko miestnych tyranov a nasledujú ich „malé ryby“, ktorým úplne chýba súdnosť, a ak sú cirkevníci stále neschopní vymaniť sa spod vplyvu a manipulácie týchto tyranov, aj keď videli pravdu, potom všetci títo hlupáci budú nakoniec vyhnaní. Tieto malé ryby možno neurobili nič strašné, ale sú ešte zradnejšie, ešte rafinovanejšie a úskočnejšie a všetci takí ľudia budú vyhnaní. Nezostane ani jeden! Tí, ktorí patria diablovi, sa k nemu vrátia, zatiaľ čo tí, ktorí patria Bohu, budú určite hľadať pravdu; o tom rozhodne ich prirodzenosť. Nech zahynú všetci, ktorí nasledujú satana! Nad takýmito ľuďmi nebude prejavená žiadna ľútosť. Nech je postarané o tých, ktorí hľadajú pravdu, nech sú zaopatrení a nech sa tešia z Božieho slova, koľko im srdce ráči. Boh je spravodlivý; nikoho by nezvýhodňoval. Ak si diabol, potom nie si schopný praktizovať pravdu; ak hľadáš pravdu, potom je isté, že ťa satan nedostane do zajatia. O tom niet pochýb.

Ľudia, ktorí sa nesnažia o pokrok, si vždy želajú, aby boli ostatní rovnako negatívni a ľahostajní ako oni. Tí, ktorí nepraktizujú pravdu, žiarlia na tých, ktorí tak konajú, a vždy sa snažia zavádzať tých, ktorí sú zmätení a nemajú súdnosť. Veci, ktorým títo ľudia dávajú voľný priechod, môžu spôsobiť, že zdegeneruješ, skĺzneš nadol, rozvinie sa u teba neprirodzený stav a naplní ťa temnota. Sú príčinou toho, že sa vzďaľuješ od Boha, vážiš si telo a oddávaš sa mu. Ľudia, ktorí nemilujú pravdu a ktorí sú vo vzťahu k Bohu vždy povrchní, nemajú žiadne sebauvedomenie, a povaha týchto ľudí zvádza iných k páchaniu hriechov a k vzpieraniu sa Bohu. Nepraktizujú pravdu ani nedovolia iným, aby ju praktizovali. V srdci majú hriech a ničoho sa neštítia. Nepoznajú samých seba a aj ostatným bránia v poznávaní seba samých; takisto zabraňujú druhým, aby túžili po pravde. Tí, ktorých zavádzajú, nevidia svetlo. Upadajú do temnoty, nepoznajú samých seba, nemajú jasno v tom, čo je pravda, a čoraz viac sa vzďaľujú od Boha. Nepraktizujú pravdu a bránia iným, aby tak činili, a všetkých tých bláznov privádzajú pred seba. Skôr ako tvrdiť, že veria v Boha, je lepšie povedať, že veria vo svojich predkov alebo že to, v čo veria, sú modly v ich srdci. Bolo by najlepšie, keby títo ľudia, ktorí tvrdia, že nasledujú Boha, otvorili oči a dobre sa pozreli, v koho presne veria: Je to skutočne Boh, v ktorého veríš, alebo satan? Ak vieš, že to, v čo veríš, nie je Boh, ale tvoje vlastné modly, potom by bolo najlepšie, keby si netvrdil, že si veriaci. Ak ale nevieš, v koho veríš, potom by bolo lepšie, keby si netvrdil, že si veriaci. Tvrdiť to by bolo rúhanie! Nikto vás nenúti veriť v Boha. Nehovorte, že vo Mňa veríte. Mám dosť takých rečí a už ich viac nechcem počúvať, lebo to, v čo veríte, sú modly vo vašom srdci a miestni tyrani medzi vami. Všetci, ktorí krútia hlavami, keď počujú pravdu, a ktorí sa uškŕňajú, keď počujú hovoriť o smrti, sú potomkami satana a budú vyhnaní. Mnohí v cirkvi nemajú súdnosť. Keď sa stane niečo zavádzajúce, nečakane sa postavia na stranu satana; dokonca sa urazia, keď ich niekto nazve satanovými lokajmi. Hoci ľudia by mohli povedať, že nemajú súdnosť, vždy stoja na strane bez pravdy, v rozhodujúcej chvíli sa nikdy nepostavia na stranu pravdy a nikdy pravdu nepresadzujú. Naozaj im chýba súdnosť? Prečo sa nečakane postavia na stranu satana? Prečo nikdy nepovedia jediné spravodlivé a rozumné slovo na obranu pravdy? Vznikla táto situácia skutočne v dôsledku ich chvíľkovej zmätenosti? Čím menej súdnosti ľudia majú, tým menej sú schopní postaviť sa na stranu pravdy. O čom to svedčí? Nie o tom, že ľudia bez súdnosti milujú hriech? Nie o tom, že sú vernými potomkami satana? Prečo sa vždy postavia na stranu satana a hovoria jeho jazykom? Každé ich slovo a čin aj výraz ich tváre dostatočne dokazuje, že nemilujú pravdu; skôr sú to ľudia, ktorí pravdu nenávidia. Fakt, že sa dokážu postaviť na stranu satana, je dostatočným dôkazom, že satan skutočne miluje týchto malých diablov, ktorí trávia svoj život bojom za neho. Nie sú všetky tieto skutočnosti úplne jasné? Ak si naozaj človekom, ktorý miluje pravdu, prečo si potom nevážiš tých, ktorí pravdu praktizujú, a prečo pri ich najmenšom pohľade okamžite nasleduješ tých, ktorí pravdu nepraktizujú? V čom spočíva tento problém? Je Mi jedno, či máš súdnosť, alebo nie. Je Mi jedno, akú vysokú cenu si zaplatil. Je Mi jedno, akú máš silu a či si miestny tyran alebo vodca s vlajkou. Ak máš veľkú silu, potom je to len vďaka pomoci satana. Ak máš vysokú prestíž, je to len preto, lebo máš okolo seba priveľa ľudí, ktorí nepraktizujú pravdu. Ak ťa ešte nevypudili, je to preto, lebo teraz nie je čas na dielo vypudenia; nastal skôr čas na dielo vyhnania. S tvojím vypudením sa teraz netreba ponáhľať. Ja len čakám na deň, keď ťa po tvojom vyhnaní potrestám. Každý, kto nebude praktizovať pravdu, bude vyhnaný!

Ľudia, ktorí skutočne veria v Boha, sú tí, ktorí sú ochotní uvádzať Božie slovo do praxe a sú ochotní praktizovať pravdu. Ľudia, ktorí si skutočne vedia pevne stáť za svojím svedectvom o Bohu, sú tiež tými, ktorí sú ochotní uvádzať Jeho slovo do praxe a naozaj stoja na strane pravdy. Ľuďom, ktorí sa uchyľujú k podvodom a nespravodlivosti, chýba pravda a všetci prinášajú Bohu hanbu. Tí, ktorí spôsobujú spory v cirkvi, sú satanovi lokaji, sú jeho stelesnením. Takíto ľudia sú veľmi zlomyseľní. Tí, ktorí nemajú súdnosť a nie sú schopní stáť na strane pravdy, majú zlé úmysly a poškvrňujú pravdu. Okrem toho sú to archetypálni predstavitelia satana. Nemôžu byť vykúpení a prirodzene budú vyradení. Božia rodina nedovoľuje zotrvať tým, ktorí nepraktizujú pravdu, ani tým, ktorí úmyselne rozkladajú cirkev. Teraz však nie je čas na vylúčenie. Takíto ľudia budú nakoniec jednoducho odhalení a vyradení. Na týchto ľudí sa už nebude vynakladať žiadna zbytočná práca; tí, ktorí patria satanovi, nemôžu stáť na strane pravdy, no tí, ktorí pravdu hľadajú, áno. Ľudia, ktorí nepraktizujú pravdu, nie sú hodní počúvať o ceste pravdy a sú nehodní vydávať svedectvo o pravde. Pravda jednoducho nie je určená pre ich uši. Patrí tým, ktorí ju praktizujú. Skôr, ako sa zjaví výsledok každého človeka, tí, ktorí narúšajú cirkev a Božie dielo, budú najprv ponechaní bokom a budú sa riešiť neskôr. Po zavŕšení diela budú všetci títo ľudia odhalení a potom vyradení. Kým sa odhalí pravda, budú zatiaľ ignorovaní. Keď sa ľudstvu odhalí celá pravda, títo ľudia by mali byť vyradení. Vtedy budú všetci ľudia rozdelení podľa druhu. Malicherné triky tých, ktorí nemajú súdnosť, povedú k ich zničeniu v rukách zlých, ktorí ich vylákajú preč, a už sa nikdy nevrátia. A takéto zaobchádzanie si zaslúžia, pretože nemilujú pravdu, pretože nie sú schopní stáť na strane pravdy, pretože nasledujú zlých ľudí a stoja na ich strane, a pretože sa spolčujú so zlými ľuďmi a vzdorujú Bohu. Veľmi dobre vedia, že to, čo títo zlí ľudia vyžarujú, je zlo, no napriek tomu zatvrdzujú svoje srdcia a obracajú sa chrbtom k pravde, aby ich nasledovali. Či nepáchajú zlo všetci títo ľudia, ktorí nepraktizujú pravdu, ale robia ničivé a ohavné veci? Hoci sú medzi nimi takí, ktorí sa stavajú do pozície kráľov, a iní, ktorí ich nasledujú, či nie sú ich povahy, ktoré sa vzpierajú Bohu, všetky rovnaké? Akú zámienku môžu mať na to, aby tvrdili, že Boh ich nespasí? Akú zámienku môžu mať na to, aby tvrdili, že Boh nie je spravodlivý? Nie je to ich vlastné zlo, ktoré ich ničí? Nie je to ich vlastná vzdorovitosť, ktorá ich sťahuje do pekla? Ľudia, ktorí praktizujú pravdu, budú nakoniec spasení a zdokonalení vďaka pravde. Tí, ktorí nepraktizujú pravdu, si pre pravdu napokon privodia skazu. Takto skončia tí, ktorí praktizujú pravdu, a tí, ktorí ju nepraktizujú. Radím tým, ktorí nemajú v úmysle praktizovať pravdu, aby čo najskôr opustili cirkev a vyhli sa páchaniu ďalších hriechov. Keď nastane čas, bude neskoro na ľútosť. Najmä tí, ktorí tvoria sváry a rozkoly, a miestni tyrani v rámci cirkvi musia odísť ešte skôr. Takíto ľudia, ktorí majú povahu zlých vlkov, nie sú schopní zmeny. Bolo by najlepšie, keby pri najbližšej príležitosti opustili cirkev, aby už nikdy nenarúšali normálny život bratov a sestier a vyhli sa tak Božiemu trestu. Tí, ktorí ste s nimi boli zajedno, by ste mali využiť túto príležitosť, aby ste sa nad sebou zamysleli. Opustíte cirkev spolu so zlými, alebo zostanete a budete poslušne nasledovať? Túto záležitosť musíte starostlivo zvážiť. Dávam vám ešte túto jednu príležitosť, aby ste si vybrali, a čakám na vašu odpoveď.