Riadiť človeka bolo vždy Mojou povinnosťou. Okrem toho som pri stvorení sveta ustanovil podmanenie človeka. Ľudia možno nevedia, že si v posledných dňoch človeka celkom podmaním, alebo že podmanenie vzdorovitých ľudí je dôkazom Mojej porážky satana. Ale keď sa Môj nepriateľ pustil so Mnou do boja, povedal som mu, že porazím tých, ktorých satan zajal a urobil z nich svoje dietky, verných služobníkov, ktorí bdejú nad jeho príbytkom. Pôvodný význam podmanenia je poraziť, podrobiť poníženiu. V jazyku Izraelitov to znamená úplne poraziť, zničiť a znemožniť klásť voči Mne ďalší odpor. No dnes ho používate vo význame podmaniť. Mali by ste vedieť, že Mojím úmyslom bolo vždy úplne vykynožiť a odstrániť zlých jedincov, aby Mi už viac nemohli vzdorovať, a nemali viac síl narúšať, či vyrušovať Moje dielo. Takže, pokiaľ ide o človeka, toto slovo znamená podmanenie. Bez ohľadu na výklady tohto pojmu, Mojím dielom je poraziť ľudí. Je síce pravda, že ľudstvo je súčasťou toho, čo riadim, no presnejšie povedané, ľudia nie sú nikým iným ako Mojimi nepriateľmi. Ľudia sú tí zlí, ktorí sa vzpierajú a neposlúchajú Ma. Ľudia nie sú ničím iným ako potomstvom diabla, ktorého som preklial. Ľudia nie sú ničím ako potomkami archanjela, ktorý Ma zradil. Ľudia nie sú ničím iným ako dedičstvom diabla, ktorého som dávno odvrhol, a odvtedy je Mojím nezmieriteľným nepriateľom. Obloha nad celým ľudstvom je kalná a tmavá, bez najmenšieho náznaku svetla a ľudský svet sa ponoril do ponurej tmy, takže človek, ktorý v ňom žije, nedokáže vidieť ani svoju ruku natiahnutú pred vlastnou tvárou, či slnko, keď zodvihne hlavu. Bahnitá cesta plná výmoľov sa kľukatí pod jeho nohami. Celá krajina je posiata mŕtvolami. Temné zákutia sú plné ľudských pozostatkov, v chladných a tienistých kútoch sa usadili davy démonov. A všade v ľudskom svete sa pohybujú hordy démonov. Potomkovia najrôznejších zverí, pokrytí špinou, sú zomknutí v urputnom boji, z ktorého sa ozýva srdcervúci zvuk. Kam pôjde človek hľadať životné šťastie v takýchto časoch, v takomto svete, v takomto „pozemskom raji“? Kde by mohol človek nájsť svoj životný konečný osud? Ľudstvo už dávno pošliapali satanove nohy, od začiatku bolo len akýmsi hercom, ktorý stvárňoval obraz satana. Viac než to, ľudstvo je stelesnením satana a slúži ako hlasný a jasný dôkaz, ktorý podáva svedectvo o satanovi. Ako môže taká ľudská rasa, taká tlupa zdegenerovanej spodiny, taký potomok tejto skazenej ľudskej rodiny podávať svedectvo o Bohu? Odkiaľ pochádza Moja sláva? Kde je možné začať hovoriť o Mojom svedectve? Nepriateľ, ktorý skazil ľudstvo a postavil sa Mi, už ľudstvo vzal a pošpinil ho – to ľudstvo, ktoré som stvoril dávno predtým a ktoré bolo naplnené Mojou slávou a Mojím žitím. Obral Ma o Moju slávu a do človeka vpustil jed plný satanovho hnusu a šťavy z ovocia stromu poznania dobra a zla. Na počiatku som stvoril ľudstvo. To znamená, že som stvoril Adama, predka ľudstva. Obdaril som ho tvarom a obrazom, prekypoval energiou, vitalitou, a navyše bol v spoločnosti Mojej slávy. Bol to slávny deň, keď som stvoril človeka. Potom som z Adamovho tela stvoril Evu a aj ona bola predkom človeka, a tak ľudia, ktorých som stvoril, mali Môj dych a prekypovali Mojou slávou. Adam sa pôvodne narodil z Mojej ruky a predstavoval Môj obraz. Pôvodným zámerom pri stvorení „Adama“ bolo stvoriť bytosť, ktorá by niesla Moju životnú energiu, Moju slávu, mala tvar, obraz, ducha a dych. On bol jedinou stvorenou bytosťou s duchom, ktorá Ma mohla reprezentovať, niesť Môj obraz a prijímať Môj dych. Na počiatku bola Eva druhým človekom obdareným dychom, ktorej stvorenie ustanovil. Pôvodným zámerom pri stvorení „Evy“ bolo stvorenie bytosti, ktorá bude pokračovať v Mojej sláve, bude niesť Moju vitalitu, a navyše bude obdarená Mojou slávou. Eva vzišla z Adama, a tak aj ona niesla Môj obraz a bola druhým človekom stvoreným na Môj obraz. Pôvodne mala „Eva“ slúžiť ako živá bytosť s duchom z mäsa a kostí, Moje druhé svedectvo, ako aj Môj druhý obraz medzi ľudstvom. Boli to predkovia ľudstva, čistý a vzácny poklad človeka, a od začiatku to boli živé bytosti obdarené duchom. Avšak diabol pošliapal a zajal potomstvo ľudských predkov, ponoril ľudský svet do úplnej temnoty a spôsobil, že potomstvo viac neverí v Moju existenciu. Ešte odpornejšie je, že tak ako diabol kazí ľudí a pošliapava ich, kruto vytrháva Moju slávu, Moje svedectvo, vitalitu, ktorú som im dal, dych a život, ktorý som do nich vdýchol, všetku Moju slávu v ľudskom svete a všetku krv srdca, ktorú som za ľudstvo vylial. Ľudstvo už nežije vo svetle. Ľudia stratili všetko, čím som ich obdaril, a odhodili slávu, ktorú som im dal. Ako môžu uznať, že som Pánom všetkých stvorených bytostí? Ako môžu naďalej veriť v Moju existenciu v nebi? Ako môžu objaviť prejavy Mojej slávy na zemi? Ako môžu títo vnuci a vnučky brať Boha, ktorého sa ich vlastní predkovia báli, za Pána, ktorý ich stvoril? Títo úbohí vnuci a vnučky veľkoryso „odovzdali“ diablovi slávu, obraz a svedectvo, ktoré som dal Adamovi a Eve, ako aj život, ktorým som ľudstvo obdaril, a na ktorom závisí ich existencia. Vôbec si neuvedomujú prítomnosť diabla a dávajú mu všetku Moju slávu. Nie sú teda „spodinou“? Ako môže také ľudstvo, takí zlí démoni, také chodiace mŕtvoly, také satanské postavy a Moji nepriatelia ctiť Moju slávu? Získam späť svoju slávu, získam späť svoje svedectvo, ktoré existuje medzi ľuďmi, a všetko, čo Mi kedysi patrilo a čo som dal ľudstvu už dávno. Úplne si ľudstvo podmaním. Mal by si však vedieť, že ľudia, ktorých som stvoril, boli svätí a niesli Môj obraz a Moju slávu. Nepatrili satanovi, ani ich nepošliapal. Boli Mojím čistým prejavom bez najmenšej stopy satanovho jedu. A tak ľudstvu oznamujem, že chcem len to, čo som stvoril svojou rukou, svätých, ktorých milujem, a ktorí nepatria nikomu inému. Budem sa z nich tešiť a pokladať ich za svoju slávu. Avšak nechcem ľudstvo skazené satanom, ktoré je dnes v područí satana, a už nie je Mojím pôvodným stvorením. Pretože mám v úmysle získať späť svoju slávu, ktorá v ľudskom svete existuje. Úplne si podmaním tých, ktorí medzi ľudstvom prežili na dôkaz Mojej slávy pri porážke satana. Jedine svoje svedectvo považujem za vykryštalizovanie svojho Ja, ako predmet Môjho potešenia. To je Moja vôľa.

Trvalo desaťtisíce rokov, kým sa ľudstvo dostalo tam, kde je dnes, ale ľudstvo, ktoré som stvoril na začiatku, už dávno podľahlo úpadku. Ľudstvo už nie je ľudstvom, po ktorom túžim, a preto si v Mojich očiach ľudia už viac nezaslúžia pomenovanie ľudstvo. Je to skôr spodina ľudstva v zajatí satana, zhnité chodiace mŕtvoly obývané satanom, ktorými sa satan sám odieva. Ľudia neveria v Moju existenciu, ani nevítajú Môj príchod. Ľudstvo len s nevôľou reaguje na Moje požiadavky, dočasne na nich pristupuje, a úprimne so Mnou nezdieľa radosti a bolesti života. Ľudia Ma považujú za nevyspytateľného, neochotne sa na Mňa usmievajú, líškajú sa tomu, kto je pri moci, pretože nevedia nič o Mojom diele, a už vôbec nie o Mojej súčasnej vôli. Budem k vám úprimný. Keď nadíde deň, tí, ktorí Ma uctievajú, ľahšie znesú utrpenie ako vy. Sila vašej viery vo Mňa v skutočnosti neprekračuje Jóbovu vieru, dokonca ju prekračuje aj viera židovských farizejov. Keď nastane deň ohňa, budete trpieť oveľa horšie než farizeji, keď ich pokarhal Ježiš, než 250 muži, ktorí sa vzbúrili proti Mojžišovi, a viac než v Sodome v horiacich zničujúcich plameňoch. Keď Mojžiš udrel na skalu a vyvrela voda, dar Jahveho, učinil tak to pre svoju vieru. Keď Dávid hral na lýre na Moju chválu, Jahveho, so srdcom plným radosti, robil to pre svoju vieru. Keď Jób stratil svoj dobytok, ktorý sa rozpŕchol po horách, a nevýslovné bohatstvo a jeho telo pokryli vredy, stalo sa to pre jeho vieru. Keď počul Môj hlas, Jahveho, a videl Moju slávu, Jahveho, bolo to kvôli jeho viere. To, že Peter mohol nasledovať Ježiša Krista, bolo pre jeho vieru. To, že sa pre Mňa nechal pribiť na kríž a vydal slávne svedectvo, bolo tiež zásluhou jeho viery. Keď Ján videl slávny obraz Syna človeka, spočívalo to na jeho viere. Keď uvidel víziu posledných dní, tým viac to bolo pre jeho vieru. Dôvodom ich viery bolo aj to, že takzvané zástupy pohanských národov prijali Moje zjavenie a dozvedeli sa, že som sa vrátil v tele, aby som konal svoje dielo medzi ľuďmi. Neurobili tak pre svoju vieru všetci tí, ktorých zasiahli Moje drsné slová, a predsa ich potešili a zachránili? Či nezavrhol svet aj tých, ktorí vo Mňa veria, ale stále prežívajú útrapy? Neputujú svetom všetci tí, ktorí žijú mimo Môjho slova, a utekajú pred utrpením skúšok? Sú ako jesenné lístie, ktoré poletuje tu a tam, bez miesta na odpočinok, a bez Mojich slov útechy. Hoci ich neprenasleduje Moje napomínanie a zušľachťovanie, nie sú to žobráci, ktorí putujú z miesta na miesto a blúdia po uliciach mimo nebeského kráľovstva? Je svet skutočne tvojím miestom odpočinku? Naozaj dokážeš dosiahnuť i ten najslabší náznak potešenia sveta a vyhnúť sa Môjmu napomínaniu? Môžeš skutočne využiť svoje prchavé potešenie, aby si zaplnil prázdnotu vo svojom srdci, prázdnotu, ktorú nemožno skryť? Môžeš oklamať každého v svojej rodine, no Mňa nedokážeš oklamať nikdy. Keďže tvoja viera je príliš chatrná, nemáš silu nájsť akékoľvek potešenie, ktoré život ponúka. Nabádam ťa, aby si radšej strávil polovicu svojho života pre Mňa ako celý život v priemernosti a strácaním času pre telo, znášajúc všetko utrpenie, ktoré človek sotva znesie. Z akého dôvodu si tak veľmi vážiš sám seba a utekáš pred Mojím napomínaním? Aký má zmysel skrývať sa pred Mojím chvíľkovým napomínaním, len aby si zožal večnosť zahanbenia, večnosť napomínania? V skutočnosti nikoho nepodriaďujem svojej vôli. Ak je niekto naozaj ochotný podriadiť sa všetkým Mojim plánom, nebudem s ním zle zaobchádzať. No žiadam, aby vo Mňa verili všetci ľudia, tak ako Jób veril vo Mňa, Jahveho. Ak bude vaša viera silnejšia ako Tomášova, zaslúži si Moju pochvalu. Vo svojej vernosti nájdete Moje blaho a určite vo svojich dňoch nájdete Moju slávu. Avšak tým ľuďom, ktorí veria v svet a v diabla, zatvrdli srdcia, rovnako ako masám z mesta Sodoma, so zrnkami naviateho piesku v očiach a diablovými milodarmi v ústach, ktorých zatemnené mysle už dávno posadol zlý a privlastnil si svet. Ich myšlienky takmer úplne upadli do zajatia diabla dávnych čias. A tak vieru ľudstva odvial vietor a nedokážu si ani všimnúť Moje dielo. Môžu sa len chabo pokúsiť narábať s Mojím dielom, povrchne alebo zhruba ho preskúmať, pretože ich už dávno posadol satanov jed.

Podmaním si ľudstvo, pretože Ja som stvoril ľudí, ktorí si užívajú všetky hojnosti Môjho stvorenia. No ľudia Ma tiež odmietli. Chýbam v ich srdciach a považujú Ma za bremeno svojej existencie, dokonca až do takej miery, že keď Ma skutočne uvideli, stále Ma odmietajú a lámu si hlavy, ako vymyslieť nejaký spôsob, ako Ma poraziť. Ľudia Mi nedovoľujú, aby som s nimi zaobchádzal vážne alebo im kládol prísne požiadavky. Nedovolia Mi ich ani súdiť, ani napomínať za nespravodlivosť. Ani zďaleka ich to nezaujíma, považujú to za nepríjemné. A tak je Mojím dielom poraziť to ľudstvo, ktoré je, pije a raduje sa vo Mne, no nepozná Ma. Odzbrojím ľudstvo a potom vezmem svojich anjelov, vezmem svoju slávu, a vrátim sa do svojho príbytku. Lebo skutky ľudí Mi už dávno zlomili srdce a rozbili Moje dielo na kusy. Skôr než s radosťou odídem, vezmem si späť slávu, ktorú Mi vzal diabol, a nechám ľudstvo žiť svoje životy, pokračovať v „žití a práci v mieri a spokojnosti“, pokračovať v „obrábaní svojich políčok“, a už sa nebudem miešať do ich životov. Ale teraz mám v úmysle úplne prevziať svoju slávu z rúk diabla, vezmem si späť celú slávu, ktorú som vložil do ľudí pri stvorení sveta. Nikdy viac ju už nenechám ľudskej rase na zemi. Lebo ľudia nielenže nedokázali zachovať Moju slávu, ale zmenili ju na obraz satana. Ľudia si nevážia Môj príchod, necenia si deň Mojej slávy. Neradi prijímajú Moje napomínanie, a už vôbec nie sú ochotní prinavrátiť Mi Moju slávu, ani zbaviť sa jedu diabla. Ľudstvo Ma naďalej klame tým istým starým spôsobom, ľudia sa naďalej žiarivo usmievajú a ich tváre žiaria šťastím tým istým starým spôsobom. Neuvedomujú si tú hĺbku temnoty, ktorá zostúpi na ľudstvo potom, ako ich opustí Moja sláva. Navyše si neuvedomujú, že keď nadíde Môj deň, bude to pre nich ešte ťažšie ako pre ľud za čias Noema, pretože nevedia, ako Izrael upadol do temnoty, keď ho opustila Moja sláva. Človek na úsvite zabúda, ako ťažko sa predieral temnou nocou. Keď sa slnko opäť ukryje a temnota zostúpi na človeka, bude opäť potme nariekať a škrípať zubami. Či ste už zabudli, ako ťažko Izraeliti znášali tie dni súženia, keď Moja sláva opustila Izrael? Nadišiel čas, keď uvidíte Moju slávu a je to tiež čas, keď sa zúčastníte dňa Mojej slávy. Človek bude nariekať uprostred temnoty, keď Moja sláva opustí tú špinavú krajinu. Teraz je deň slávy, keď konám svoje dielo, a je to deň, keď zbavujem ľudstvo utrpenia, lebo s nimi nebudem zdieľať trápenia a súženia. Chcem si len úplne podmaniť ľudstvo a úplne poraziť tých zlých z jeho radov.