Predslov
Hoci mnohí ľudia veria v Boha, málo z nich rozumie, čo viera v Boha znamená a ako by mali konať, aby boli v súlade s Božími úmyslami. Je to tak preto, lebo hoci ľudia poznajú slovo „Boh“ a frázy ako „Božie dielo“, Boha nepoznajú a ešte menej poznajú Jeho dielo. Potom niet divu, že všetci tí, ktorí Boha nepoznajú, sú vo svojej viere v Neho popletení. Ľudia neberú vieru v Boha vážne, a to výlučne preto, lebo viera v Boha je pre nich niečo príliš neznáme, príliš zvláštne. A takto teda ďaleko zaostávajú za Božími požiadavkami. Inými slovami, keď ľudia nepoznajú Boha a nepoznajú Jeho dielo, nemôžu byť vhodní na to, aby ich Boh použil, a už vôbec nie sú schopní uspokojiť Jeho úmysly. „Veriť v Boha“ znamená veriť, že Boh existuje. Je to najjednoduchší koncept viery v Boha. Ak to posunieme ešte o krok ďalej, veriť v existenciu Boha nie je to isté, ako skutočne v Boha veriť. Je to skôr akýsi druh jednoduchej viery so silnými náboženskými podtónmi. Skutočná viera v Boha znamená toto: človek na základe viery, že Boh je Zvrchovaný nad všetkým, zažíva Jeho slová a Jeho dielo, a tým odvrhuje svoju skazenú povahu, uspokojuje Božie úmysly a spoznáva Ho. Len takúto cestu môžeme nazvať „vierou v Boha“. Napriek tomu ľudia často vnímajú vieru v Boha ako veľmi jednoduchú a ľahkovážnu záležitosť. Keď ľudia veria v Boha takýmto spôsobom, viera stráca význam, a hoci môžu veriť až do úplného konca, nikdy nezískajú Božie schválenie, pretože kráčajú po nesprávnej ceste. Tí, ktorí dodnes veria v Boha v slovách a prázdnych učeniach, stále nevedia, že im chýba podstata viery v Boha a že nemôžu získať Božie schválenie. Stále sa k Bohu modlia, aby ich požehnal pokojom a dostatočnou milosťou. Utíšme svoje srdcia a dôkladne sa zamyslime: Môže to byť tak, že viera v Boha je tou najľahšou vecou na zemi? Môže to byť tak, že viera v Boha neznamená nič iné, ako prijímať od Boha veľa milosti? Sú ľudia, ktorí veria v Boha bez toho, aby Ho poznali, alebo veria v Boha a napriek tomu Mu odporujú, skutočne schopní uspokojiť Božie úmysly?
O Bohu a človeku nemožno hovoriť rovnocenným spôsobom. Božia podstata a Jeho dielo sú pre človeka nanajvýš nevyspytateľné a nepochopiteľné. Keby Boh nekonal osobne svoje dielo a nevyslovoval svoje slová medzi ľudstvom, potom nech by sa dialo čokoľvek, človek by nebol schopný porozumieť Božím úmyslom. A tak by dokonca aj tí, ktorí Bohu zasvätili celé svoje životy, nemohli získať Jeho schválenie. Ak Boh nezačne konať dielo, je jedno, ako dobre si človek počína. Všetko to bude zbytočné, pretože Božie myšlienky budú vždy presahovať myšlienky človeka a Božiu múdrosť nedokáže pochopiť žiadny človek. A tak hovorím, že tí, ktorí Boha a Jeho dielo „úplne chápu“, sú hlupáci; všetci sú arogantní a neznalí. Človek by nemal vymedzovať Božie dielo a navyše ho ani vymedzovať nemôže. V Božích očiach je človek jednoducho menší ako mravec – ako teda môže pochopiť Božie dielo? Nehovoria arogantne tí, ktorí vždy rečnia o tom, že „Boh nekoná Svoje dielo tým alebo oným spôsobom“ alebo „Boh je taký a onaký“? Všetci by sme mali vedieť, že človeka, ktorý je telesný, skazil satan, že jeho samotnou prirodzenosťou je odporovať Bohu a že nemôže byť s Bohom na rovnakej úrovni a už vôbec nemôže dávať žiadne rady, pokiaľ ide o Božie dielo. Pokiaľ ide totiž o to, ako Boh vedie človeka, je to dielo samotného Boha. Je správne, aby sa človek podriadil bez prechovávania takého alebo onakého názoru, pretože človek je len prach. Keďže naším zámerom je hľadať Boha, nemali by sme do Jeho diela vkladať svoje predstavy, aby ich Boh zvážil, a už vôbec by sme nemali využívať svoje skazené povahy na to, aby sme sa zámerne a s vervou stavali proti Božiemu dielu. Neboli by sme v takom prípade antikristi? Ako by sa o takých ľuďoch mohlo vôbec povedať, že veria v Boha? Keďže veríme, že Boh existuje, a keďže Ho chceme uspokojiť a uvidieť, mali by sme hľadať cestu pravdy a cestu súladu s Bohom. Nemali by sme Mu klásť zanovitý odpor. Čo dobré by z takého konania vzišlo?
Boh dnes vykonal nové dielo. Možno tieto slová nie si schopný prijať a môžu sa ti zdať nezvyčajné, poradil by som ti však, aby si nateraz neodhaľoval svoju prirodzenosť, pretože len tí, ktorí sú skutočne hladní a smädní po spravodlivosti pred Bohom, môžu získať pravdu a len tých, ktorí sú skutočne oddaní, môže Boh osvietiť a viesť. Výsledky sa dosiahnu hľadaním pravdy s triezvym pokojom, nie s hádkami a spormi. Keď hovorím, že „Boh dnes vykonal nové dielo“, mám na mysli záležitosť Božieho návratu do tela. Tieto slová ťa možno netrápia, možno sa ti protivia alebo ťa možno veľmi zaujímajú. Tak či onak, dúfam, že všetci tí, ktorí skutočne túžia po Božom zjavení, dokážu tomuto faktu čeliť a starostlivo ho skúmať namiesto toho, aby v tejto veci robili urýchlené závery. Práve to by mal spraviť múdry človek.
Niečo také nie je ťažké preskúmať, každý z nás však najprv musí poznať túto jednu pravdu: Ten, kto je vtelený Boh, má Božiu podstatu a Ten, kto je vtelený Boh, má Božie vyjadrenie. Keďže Boh sa stal telom, prináša so Sebou dielo, ktoré zamýšľa vykonať, a keďže je vteleným Bohom, vyjadruje to, čím je, a môže človeku priniesť pravdu, darovať mu život a ukázať mu cestu. Telo, ktoré nemá Božiu podstatu, rozhodne nie je vteleným Bohom; o tom niet pochýb. Ak chce človek skúmať, či ide o vtelené Božie telo, musí to určiť na základe povahy, ktorú On vyjadruje, a slov, ktoré hovorí. To znamená, že na určenie toho, či ide alebo nejde o vtelené Božie telo a či ide alebo nejde o pravú cestu, treba rozlišovať na základe Jeho podstaty. A tak kľúč k tomu, či ide o telo vteleného Boha alebo nie, spočíva v Jeho podstate (Jeho diele, Jeho slovách, Jeho povahe a mnohých ďalších aspektoch), a nie vo vonkajšom vzhľade. Ak človek skúma len Jeho vonkajší vzhľad a v dôsledku toho prehliadne Jeho podstatu, svedčí to o tom, že je hlúpy a neznalý. Vonkajší vzhľad nemôže určovať podstatu a Božie dielo navyše nikdy nemôže byť v súlade s predstavami človeka. Nebol vonkajší vzhľad Ježiša v rozpore s predstavami človeka? Neboli Jeho výzor a oblečenie neschopné preukázať Jeho pravú identitu? Nepostavili sa farizeji v tom čase proti Ježišovi práve preto, lebo sa zameriavali len na Jeho vonkajší vzhľad a svedomito neprijali slová z Jeho úst? Dúfam, že žiadny brat ani sestra, ktorí hľadajú Božie zjavenie, nezopakuje tragédiu z minulosti a nestane sa novodobým farizejom a nepribije Boha opäť na kríž. Mali by ste starostlivo zvážiť, ako privítať Boží návrat a mali by ste mať jasnú myseľ v tom, ako byť niekým, kto sa podriadi pravde. Je to zodpovednosť každého, kto očakáva návrat Ježiša na oblaku. Mali by sme si očistiť svoje duchovné oči a nemali by sme uviaznuť v slovách fantázie. Mali by sme uvažovať o realistickom Božom diele a pozrieť sa na Jeho praktickú stránku. Nenechajte sa uniesť ani sa nestraťte vo fantáziách, neustále dúfajúc, že Pán Ježiš medzi vás zrazu zostúpi na oblaku a vezme vás, ktorí ste Ho nikdy nepoznali ani nevideli a ktorí neviete, ako nasledovať Jeho vôľu. Lepšie je rozmýšľať o realistickejších záležitostiach!
Túto knihu si možno otvoril za účelom výskumu alebo s úmyslom prijatia. Nech je tvoj postoj akýkoľvek, dúfam, že si ju prečítaš až do konca a len tak ľahko ju neodložíš. Možno sa po prečítaní týchto slov tvoj postoj zmení. To však závisí od tvojej motivácie a úrovne pochopenia. Mal by si však vedieť jednu vec: o Božom slove nemožno tvrdiť, že je to slovo človeka, a slovo človeka už vôbec nemožno podávať ako Božie slovo. Človek použitý Bohom nie je vteleným Bohom a vtelený Boh nie je človekom použitým Bohom. Je v tom podstatný rozdiel. Keď si tieto slová prečítaš, možno nepripustíš, že sú to Božie slová, ale len osvietenie, ktoré človek dostal. V takom prípade si príliš nevedomý. Ako môžu byť slová Božie to isté ako osvietenie, ktoré dostal človek? Slová vteleného Boha otvárajú nový vek, vedú celé ľudstvo, odkrývajú tajomstvá a ukazujú človeku smer, ktorým sa má v novom veku vydať. Osvietenie, ktoré človek dostal, nie je ničím iným, len nejakým jednoduchým praktizovaním alebo poznatkami. Nemôže viesť celé ľudstvo do nového veku ani odhaliť Božie tajomstvá. Boh je v konečnom dôsledku Bohom a človek je človekom. Boh má Božiu podstatu a človek má podstatu človeka. Ak človek vníma Božie slová ako jednoduché osvietenie Duchom Svätým a slová apoštolov a prorokov považuje za slová vyslovované samotným Bohom, bola by to chyba človeka. Za žiadnych okolností by si nemal zamieňať čierne za biele ani podávať vznešené ako prosté, alebo opisovať hlboké veci ako plytké. Za žiadnych okolností by si nemal vedome vyvracať niečo, o čom jasne vieš, že je to pravda. Každý, kto verí, že Boh existuje, by mal skúmať veci zo správneho hľadiska a prijať nové Božie dielo a Jeho nové slová z pozície stvorenej bytosti. V opačnom prípade ho Boh vyradí.
Po diele Jahveho sa Ježiš stal telom, aby konal svoje dielo medzi ľuďmi. Toto dielo nekonal izolácii – bolo ďalším budovaním na diele Jahveho Bolo to dielo pre nový vek, ktoré Boh vykonal, keď ukončil Vek zákona. Podobne, po skončení Ježišovho diela Boh pokračoval vo svojom diele pre ďalší vek, pretože celé Božie riadenie vždy napreduje. Keď sa skončí starý vek, bude nahradený novým a keď bude dokončené staré dielo, príde nové dielo, ktoré bude pokračovaním Božieho riadenia. Toto vtelenie je druhým Božím vtelením, ktoré nadväzuje na dielo Ježiša. Samozrejme, k tomuto vteleniu nedochádza samostatne. Je to tretia etapa diela po Veku zákona a Veku milosti. Vždy, keď Boh začína novú etapu diela, musí nastať nový začiatok a vždy to musí priniesť nový vek. Takto tiež dochádza k zodpovedajúcim zmenám v Božej povahe, v spôsobe a mieste Jeho konania diela a v Jeho mene. Potom niet divu, že pre človeka je ťažké prijať Božie dielo v novom veku. No bez ohľadu na to, ako Mu človek odporuje, Boh vždy koná Svoje dielo a vždy vedie celé ľudstvo vpred. Keď Ježiš prišiel do sveta ľudí, započal Vek milosti a ukončil Vek zákona. Počas posledných dní sa Boh opäť stal telom a týmto vtelením ukončil Vek milosti a započal Vek kráľovstva. Všetci tí, ktorí dokážu prijať druhé vtelenie Boha, budú privedení do Veku kráľovstva a navyše budú schopní osobne prijať Božie vedenie. Hoci Ježiš prišiel medzi ľudí a vykonal veľké dielo, len dokončil dielo vykúpenia celého ľudstva a slúžil ako obeta za hriech človeka. Nezbavil človeka celej jeho skazenej povahy. Na to, aby človeka úplne spasil spod vplyvu satana, sa nevyžadovalo len to, aby sa Ježiš stal obetou za hriech a niesol hriechy človeka. Boh okrem toho musel vykonať väčšie dielo, aby človeka úplne zbavil jeho satanom skazených pováh. A tak po tom, čo boli človeku odpustené jeho hriechy, sa Boh opäť stal telom, aby človeka priviedol do nového veku, a začal dielo napomínania a súdu. Toto dielo priviedlo človeka do vyššej sféry. Všetci, ktorí sa podriadia Jeho nadvláde, sa budú tešiť z vyššej pravdy a dostanú väčšie požehnania. Budú skutočne žiť vo svetle a získajú pravdu, cestu a život.
Ak ľudia uviaznu vo Veku milosti, nikdy sa nezbavia svojich skazených pováh, nehovoriac o tom, že nebudú poznať Božiu vlastnú povahu. Keď budú ľudia vždy žiť uprostred hojnej milosti, ale nebudú mať cestu života, ktorá im umožní poznať alebo uspokojiť Boha, nikdy Ho vo svojej viere v Neho naozaj nezískajú. Tento druh viery je skutočne úbohý. Keď dočítaš túto knihu, keď zažiješ každý krok diela vteleného Boha vo Veku kráľovstva, pocítiš, že tvoje dlhoročné túžby boli konečne naplnené. Budeš cítiť, že až teraz si skutočne videl Boha zoči-voči, až teraz si hľadel do Jeho tváre, počul Jeho osobné výroky, ocenil múdrosť Jeho diela a naozaj pocítil, aký je praktický a všemohúci. Budeš mať pocit, že si získal mnoho vecí, ktoré ľudia v minulosti nikdy nevideli ani nevlastnili. V tej chvíli budeš jasne vedieť, čo je to veriť v Boha a čo je to byť v súlade s Božími úmyslami. Samozrejme, ak lipneš na názoroch z minulosti a odmietaš a neprijímaš skutočnosť druhého Božieho vtelenia, potom zostaneš s prázdnymi rukami, nič nezískaš a v konečnom dôsledku budeš vyhlásený za vinného zo vzdorovania Bohu. Tí, ktorí sa dokážu podriadiť pravde a Božiemu dielu, budú patriť pod meno druhého vteleného Boha – Všemohúceho. Budú schopní prijať osobné Božie vedenie, získajú viac pravdy a vyššiu pravdu, ako aj skutočný ľudský život. Uvidia víziu, ktorú ľudia v minulosti nikdy nevideli: „A obrátil som sa, aby som videl hlas, ktorý ku mne hovoril. A po obrátení sa som zbadal sedem zlatých svietnikov a uprostred nich akoby Syna človeka, odetého do rúcha až k nohám a opásaného okolo hrudníka zlatým pásom. Hlavu a vlasy mal biele ako vlna, ako sneh, a Jeho oči boli ako plameň ohňa. Nohy mal ako jemnú mosadz, ako keby horeli v peci, a hlas Mu znel ako zvuk množstva vôd. A v pravej ruke mal sedem hviezd – a z úst Mu vychádzal ostrý obojsečný meč a Jeho tvár bola ako slnko žiariace v plnej sile.“ (Zj 1, 12-16) Táto vízia je vyjadrením celej povahy Boha a vyjadrenie Jeho celej povahy je zároveň vyjadrením Božieho diela v Jeho súčasnom vtelení. V návale napomínania a súdov vyjadruje Syn človeka svoju vlastnú povahu prostredníctvom svojich výrokov. Všetkým, ktorí prijímajú Jeho napomínanie a súd, umožňuje vidieť skutočnú tvár Syna človeka, ktorá je verným obrazom tváre Syna človeka, ktorú videl Ján. (Samozrejme, tí, ktorí Božie dielo vo Veku kráľovstva neprijmú, nebudú nič z toho vidieť.) Pravú tvár Boha nemožno úplne vyjadriť ľudským jazykom, a tak Boh používa metódu vyjadrenia svojej vlastnej povahy, aby človeku ukázal svoju pravú tvár. To znamená, že všetci tí, ktorí dôsledne pochopili vlastnú povahu Syna človeka, videli skutočnú tvár Syna človeka, pretože Boh je príliš veľký a nemožno Ho plne vyjadriť ľudským jazykom. Keď človek zažije každý krok Božieho diela vo Veku kráľovstva, bude poznať skutočný význam Jánových slov, keď hovoril o Synovi človeka medzi svietnikmi: „Hlavu a vlasy mal biele ako vlna, ako sneh, a Jeho oči boli ako plameň ohňa. Nohy mal ako jemnú mosadz, ako keby horeli v peci, a hlas Mu znel ako zvuk množstva vôd. A v pravej ruke mal sedem hviezd – a z úst Mu vychádzal ostrý obojsečný meč a Jeho tvár bola ako slnko žiariace v plnej sile.“ Vtedy budeš bez akýchkoľvek pochybností vedieť, že toto obyčajné telo, ktoré toho toľko povedalo, je nepopierateľne druhý vtelený Boh. Navyše budeš skutočne vnímať, aký si požehnaný, a pocítiš, že si ten najšťastnejší človek. Nie si ochotný prijať toto požehnanie?