Čo získal človek od chvíle, keď začal veriť v Boha? Čo si sa o Bohu dozvedel? Ako veľmi ťa viera v Boha zmenila? Dnes všetci viete, že viera človeka v Boha neslúži len spáse duše a blahu tela, neslúži ani na obohatenie vlastného života láskou k Bohu. Ak totiž Boha miluješ pre blaho tela alebo pre chvíľkové potešenie a o nič viac nežiadaš, hoci tvoja láska k Bohu napokon dosiahne svoj vrchol, láska, o ktorú sa snažíš, je poškvrnená a Bohu sa nepáči. Tí, ktorí používajú lásku k Bohu na obohatenie svojej nudnej existencie a zaplnenie prázdnoty srdca, túžia po ľahkom živote. Nesnažia sa Boha skutočne milovať. Takáto láska je vynútená, je to len honba za duševným uspokojením a Boh takú lásku nepotrebuje. Aká láska je tá tvoja? Kvôli čomu miluješ Boha? Koľko skutočnej lásky k Bohu je teraz v tebe? Láska veľkej väčšiny z vás je práve taká. Takouto láskou sa len zachová súčasný stav, nedokáže dosiahnuť nemennosť ani sa zakoreniť v človeku. Takáto láska je ako kvet, ktorý zakvitne a uschne bez toho, aby priniesol ovocie. Inými slovami, ak raz takto miluješ Boha, padneš, ak pri sebe nebudeš mať niekoho, kto by ťa viedol na ceste vpred. Ak dokážeš milovať Boha iba v čase, kedy Ho naozaj miluješ, ale povaha tvojho života zostane nezmenená, neunikneš z rúcha temnoty, neoslobodíš zo satanových pút ani od jeho úskokov. Nikoho takého Boh nemôže úplne získať. Nakoniec budú jeho duch, duša a telo stále patriť satanovi. O tom niet pochýb. Tí, ktorých Boh nemôže úplne získať, sa vrátia na svoje pôvodné miesto, teda späť k satanovi, a zostúpia do jazera ohňa a síry, aby prijali ďalší trest od Boha. Tí, ktorých Boh získal, opustia satana a uniknú z jeho moci. Tí sa rátajú medzi ľud kráľovstva. A takto sa rodí ľud kráľovstva. Si ochotný stať sa takýmto človekom? Si ochotný nechať sa získať Bohom? Si ochotný uniknúť z moci satana a vrátiť sa k Bohu? Patríš teraz satanovi alebo medzi ľud kráľovstva? Už by to malo byť jasné a netreba to ďalej vysvetľovať.

V minulosti mnohí hľadali s divokými ambíciami a predstavami, hľadali kvôli svojej vlastnej nádeji. Odložme tieto otázky na chvíľu bokom. Teraz je najdôležitejšie nájsť spôsob praxe, ktorý umožní každému z vás zachovať si normálnu tvár pred Bohom a postupne sa vymaniť z okov satanovho vplyvu, aby vás Boh mohol získať a aby ste žili na zemi tak, ako od vás Boh žiada. Jedine tak môžete naplniť Božie zámery. Mnohí veria v Boha, ale nevedia ani to, čo chce Boh a čo chce satan. Veria zmätene, jednoducho idú s prúdom, a tak nikdy neviedli normálny kresťanský život. Nikdy nemali normálne osobné vzťahy a už vôbec nie normálny vzťah s Bohom. Je očividné, že ťažkostí a ľudských nedostatkov, ako aj iných úskalí, ktoré môžu zmariť vôľu Boha, je mnoho. To je dostatočný dôkaz, že človek ešte nevstúpil na správnu cestu viery v Boha ani nenadobudol skutočnú skúsenosť ľudského života. Čo to teda znamená ísť správnou cestou viery v Boha? Dostať sa na správnu cestu znamená, že vždy upokojíš pred Bohom svoje srdce, tešíš sa z normálneho spoločenstva s Ním, postupne spoznávaš, čo človeku chýba, a pomaly Boha hlbšie spoznávaš. Takto tvoj duch získava každý deň nové pochopenie a nové osvietenie, tvoja túžba rastie, snažíš sa vstúpiť do pravdy a každý deň je novým svetlom a novým porozumením. Na tejto ceste sa postupne oslobodzuješ od vplyvu satana a rastieš vo svojom živote. Takíto ľudia vstúpili na správnu cestu. Pouvažuj o vlastných skúsenostiach a preskúmaj cestu, ktorou si sa usiloval vo viere kráčať. Keď ju porovnáš s vyššie opísanou: si na správnej ceste? V čom si sa oslobodil od okov satana a od jeho vplyvu? Ak ešte nie si na správnej ceste, potom sa tvoje spojenie so satanom ešte neprerušilo. Povedie ťa snaha milovať Boha k láske, ktorá je pravá, nezištná a čistá? Hovoríš, že tvoja láska k Bohu je neochvejná a úprimná, ale pritom si sa ešte neoslobodil z okov satana. Nerobíš si z Boha blázna? Ak chceš dosiahnuť stav, v ktorom bude tvoja láska k Bohu bez poškvrny, aby ťa Boh úplne získal a aby si patril do Jeho kráľovstva, musíš sa najprv vydať na správnu cestu viery v Boha.