Keď kráčaš po ceste dneška, aká forma snaženia je najvhodnejšia? Za akého človeka by si sa pri svojom snažení mal považovať? Oplatí sa ujasniť si, ako by si mal pristupovať ku všetkému, čo ťa dnes postretne, či už sú to skúšky, ťažkosti alebo neľútostné napomínanie a rany. Tvárou v tvár všetkým týmto veciam by si sa nad nimi mal v každom prípade dôkladne zamyslieť. Prečo to hovorím? Hovorím to preto, lebo veci, ktoré ťa dnes postihujú, sú vo svojom dôsledku krátkymi skúškami, ktoré sa znova a znova opakujú. Možno v tomto rozsahu nie sú pre ducha nijako zvlášť ťaživé, a tak nechávaš veci plynúť ich prirodzeným smerom a nepovažuješ ich za cenný prínos k svojmu snaženiu o pokrok. Aký si len nevšímavý! Až natoľko, že o tomto vzácnom dare premýšľaš ako o mraku, ktorý sa ti vznáša pred očami, a nevážiš si tieto tvrdé údery, ktoré sa znova a znova sypú – údery, ktoré sú krátke a zdajú sa ti málo dôležité, no ty sa na ne pozeráš s chladným odstupom, neberieš si ich k srdcu a považuješ ich len za náhodné. Aký si len arogantný! Voči týmto urputným náporom, náporom podobným búrkam, ktoré prichádzajú znova a znova, prejavuješ len ľahkovážnu nevšímavosť. Niekedy dokonca zachádzaš tak ďaleko, že sa chladne usmeješ a zjavíš výraz úplnej ľahostajnosti – aj keď si sa ani raz nezamyslel nad tým, prečo stále trpíš takýmito „nešťastiami“. Žeby som bol k človeku kruto nespravodlivý? Snažím sa vari na tebe hľadať chyby? Aj keď problémy s tvojím zmýšľaním možno nie sú také vážne, ako som vylíčil, vyrovnanosťou, ktorú prezentuješ navonok, si si už dávno vykreslil dokonalý obraz svojho vnútorného sveta. Nemusím ti hovoriť, že v hĺbke tvojho srdca sa skrývajú len nerozumné urážky a nejasné stopy smútku, ktoré sú pre ostatných sotva rozpoznateľné. Preklínaš, pretože sa ti zdá nespravodlivé, že si prešiel takými skúškami. A keďže ti tieto skúšky dávajú pocítiť bezútešnosť sveta, napĺňa ťa melanchólia. Tieto opakované údery a skutky disciplinovania zďaleka nepovažuješ za najlepšiu ochranu, ale myslíš si, že ti Nebo robí nezmyselné problémy alebo že je to odplata, ktorá ti patrí. Aký si len nevedomý! Dobré časy nemilosrdne uzatváraš v temnote a nádherné skúšky a skutky disciplinovania považuješ niekedy za útoky svojich nepriateľov. Nevieš sa prispôsobiť svojmu okoliu a ešte menej si ochotný pokúsiť sa o to, pretože z tohto opakovaného – a pre teba krutého – napomínania nechceš nič získať. Nepokúšaš sa hľadať ani skúmať. Jednoducho si sa zmieril so svojím osudom a ideš tam, kam ťa vedie. To, čo sa ti môže zdať ako kruté skutky napomínania, nezmenilo tvoje srdce ani ho neovládlo. Namiesto toho ťa to bodá do srdca. Toto „kruté napomínanie“ vnímaš len ako svojho nepriateľa v tomto živote, a tak nič nezískavaš. Si taký samospravodlivý! Len zriedka si myslíš, že takéto skúšky znášaš kvôli vlastnej ničomnosti. Radšej sa považuješ za nešťastníka, a navyše hovoríš, že na tebe stále hľadám chyby. A teraz, keď veci dospeli až sem, koľko toho naozaj vieš o tom, čo hovorím a čo robím? Nemysli si, že si zázračné dieťa od prírody, ktoré je len o niečo nižšie ako nebesá, ale nekonečne vyššie ako zem. Ani zďaleka nie si múdrejší než ktokoľvek iný – a dokonca by sa dalo povedať, že je až dojemné, o koľko si hlúpejší než ktorýkoľvek človek na zemi, ktorý má rozum, pretože si o sebe myslíš príliš veľa a nikdy si nemal pocit menejcennosti, ako keby si dokázal prečítať Moje skutky do najmenších podrobností. V skutočnosti si niekým, komu zásadne chýba rozum, pretože nemáš ani potuchy o tom, čo je Mojím úmyslom, a ešte menej si uvedomuješ, čo robím teraz. A tak ti hovorím, že sa nevyrovnáš ani starému roľníkovi, ktorý sa lopotí na poli, nemá ani potuchy o reflexii ľudského života, a predsa sa pri obrábaní pôdy spolieha na požehnanie nebies. Ani sekundu nepremýšľaš o svojom živote, nevieš nič o vážnosti a už vôbec nepoznáš seba samého. Si tak veľmi „nad vecou“! Naozaj si o vás, svetákov, a o vás, jemné mladé dámy, robím starosti. Ako dokážete ustáť príval ešte väčších búrok? Týmto svetákom je úplne ľahostajné, v akej situácii sa ocitli. Pripadá im to banálne, a tak si o tom nemyslia nič, necítia sa negatívne ani sa nepovažujú za nízkych. Namiesto toho sa naďalej potĺkajú po uliciach a ovievajú sa vejármi. Títo „pozoruhodní ľudia“, ktorí sa neučia a zostávajú nevedomí, nemajú ani potuchy, prečo by som im vôbec hovoril takéto veci. Ich tváre sú plné mrzutosti, len sa zbežne skontrolujú a potom pokračujú bez toho, aby zmenili svoje zlé spôsoby. Keď Ma opustia, znova začnú bezhlavo behať po svete, hýriť a podvádzať. Ako rýchlo sa mení tvoj výraz. Takto sa Ma opäť pokúšaš obalamutiť – aký si len smelý! Tie jemné dámičky sú ešte smiešnejšie. Keď počujú Moje naliehavé výroky a vidia svoju situáciu, po tvári im bez zábran tečú slzy, zvŕtajú sa sem a tam a zdá sa, že urobia scénu – aké protivné! Keď si uvedomia svoje duchovné postavenie, hodia sa na posteľ, ležia a bez prestávky ronia slzy, takmer akoby nadišla ich posledná hodina. A keď im tieto slová ukážu ich vlastnú detinskosť a nízkosť, negativita ich prigniavi natoľko, že sa im z očí vytratí svetlo, pričom sa na Mňa ani nesťažujú, ani ku Mne necítia nenávisť, ale úplne znehybnejú vo svojej negativite. Ani ony sa nedokážu učiť a zostávajú nevedomé. Keď Ma opustia, šantia a s piskľavým smiechom vystrájajú ako rozmarné princezné z rozprávky. Aké sú krehké a bez sebalásky! Všetci vy, ľudské bytosti zavrhnutiahodné vo svojej nedokonalosti – ako vám chýba ľudskosť! Neviete, ako máte mať radi seba samých, ani ako sa chrániť, chýba vám zmysel, nehľadáte pravú cestu, nemilujete pravé svetlo, ba čo viac, neviete si vážiť sami seba. Učenie, ktoré som vám znova a znova dával, ste už dávno vytesnili do úzadia svojej mysle, dokonca ste ho mali ako hračku, ktorá vám má spríjemniť záhaľku. Všetko to vnímate ako svoj osobný „talizman“. Keď vás obviní satan, modlíte sa, keď sú veci negatívne, upadáte do hlbokého spánku, keď ste šťastní, vyčíňate, keď vás pokarhám, začnete sa klaňať. A potom, len čo sa vzdialite z Mojej prítomnosti, sa zlomyseľne smejete. Cítite sa, akoby ste boli nad všetkými ostatnými, no nikdy sa nepovažujete za tých najarogantnejších a ste len povýšeneckí, samoľúbi a nadovšetko pohŕdaví. Ako by mohli takíto „mladí páni“, „mladé slečny“, „milosťpáni“ a „milosťpanie“, ktorí sa neučia a zostávajú nevedomí, považovať Moje slová za vzácny poklad? Znova sa ťa pýtam: Čo si sa naučil z Mojich slov a z Môjho diela za taký dlhý čas? Získal si väčšie zručnosti vo svojom podvádzaní? Alebo väčšiu rafinovanosť vo svojom tele? Alebo ešte neúctivejší postoj ku Mne? Hovorím ti na rovinu: Práve celé toto dielo, ktoré som vykonal, spôsobilo, že ty, čo si bol predtým smelý ako myš, si sa stal trúfalejším. Bázeň, ktorú voči Mne pociťuješ, sa každým dňom zmenšuje, pretože som príliš milosrdný a nikdy som tvoje telo netrestal násilím. Možno, ako sa to zdá tebe, len používam tvrdé slová – ale oveľa častejšie ti ukazujem usmievavú tvár a takmer nikdy ťa nekarhám do očí. Okrem toho som vždy zhovievavý k tvojim slabostiam, a len preto sa ku Mne správaš tak, ako sa had správal k láskavému roľníkovi. Ako len žasnem nad tou úžasnou úrovňou zručností a dôvtipu ľudského rodu! Dovoľ Mi povedať ti jednu pravdu: Dnes je pramálo dôležité, či máš, alebo nemáš srdce plné strachu – neobávam sa toho ani Mi to nerobí starosti. Musím ti však povedať aj toto: Ty, tento „človek s talentom“, ktorý sa neučí a zostáva nevedomý, budeš nakoniec porazený svojou nadutou, malichernou chytrosťou – budeš to ty, kto bude trpieť a bude napomenutý. Nebudem taký hlúpy, aby som ťa sprevádzal, keď budeš ďalej trpieť v pekle, pretože som niekto iný ako ty. Nezabúdaj, že ty si stvorená bytosť, ktorú som zatratil, ale zároveň som ju učil a zachránil, a nie je v tebe nič, s čím by som sa zdráhal rozlúčiť. Kedykoľvek konám Svoje dielo, nie som obmedzovaný žiadnou osobou, udalosťou ani predmetom. Môj pohľad na ľudstvo a Môj postoj k nemu sa nikdy nemení. Nie som ti nijako mimoriadne naklonený, pretože si koliesko v súkolí Môjho riadenia a ani zďaleka nie si výnimočnejší než ktorákoľvek iná bytosť. Tu máš Moju radu: Musíš mať stále na pamäti, že nie si nič viac než stvorená bytosť! Napriek tomu, že môžeš zdieľať svoju existenciu so Mnou, mal by si vedieť, kto si. Nemysli si o sebe príliš veľa. Aj keď ťa nekarhám ani ťa neorezávam, ale pozdravujem ťa s usmiatou tvárou, nie je to dôkaz, že si ako Ja. Mal by si vedieť, že ty si ten, kto pravdu hľadá, a nie stelesňuje! Ty musíš byť vždy pripravený zmeniť sa v súlade s Mojím slovom. Tomu nemôžeš uniknúť. Vyzývam ťa, aby si sa v tomto vzácnom čase, keď máš túto mimoriadnu príležitosť, pokúsil niečo naučiť. Neklam Ma! Nepotrebujem, aby si sa Ma pokúšal obalamutiť lichôtkami. Keď Ma hľadáš, nie je to kvôli Mne, ale skôr kvôli tebe!