Božia svätosť (I)

Počas nášho posledného zhromaždenia sme mali ďalšie duchovné spoločenstvo o Božej autorite. Zatiaľ sa nebudeme venovať téme Božej spravodlivosti. Dnes sa budeme rozprávať o úplne novej téme – Božej svätosti. Božia svätosť je ďalší aspekt jedinečnej Božej podstaty, preto je nevyhnutné, aby sme mali na túto tému duchovné spoločenstvo. Predtým som viedol duchovné spoločenstvo o iných dvoch aspektoch Božej podstaty – Božej spravodlivej povahe a Božej autorite; sú tieto aspekty spolu s týmto, o ktorom budem dnes viesť duchovné spoločenstvo, jedinečné? (Áno.) Aj Božia svätosť je jedinečná, a preto bude témou nášho dnešného duchovného spoločenstva otázka, čo tvorí základ a koreň tejto jedinečnosti. Dnes budeme mať duchovné spoločenstvo o jedinečnej podstate Boha – o Jeho svätosti. Niektorí z vás možno majú isté pochybnosti a pýtajú sa: „Prečo by sme mali mať duchovné spoločenstvo o Božej svätosti?“ Buďte bez obáv, všetko vám postupne vysvetlím. Keď si vypočujete, čo chcem povedať, pochopíte, prečo je pre Mňa dôležité viesť duchovné spoločenstvo na túto tému.

Najprv si definujme slovo „svätý“. Ako chápete definíciu slova „svätý“ na základe vašich poznatkov a vedomostí, ktoré ste doteraz získali? („Svätý“ znamená nepoškvrnený, úplne bez ľudskej skazenosti alebo chýb. Svätosť vyžaruje všetky pozitívne veci, či už v myšlienkach, reči alebo konaní.) Veľmi dobre. („Svätý“ je božský, neskazený, niekto, koho človek nemôže uraziť. Je to jedinečné, týka sa len Boha a je Jeho symbolom.) Toto je vaša definícia. V srdci každého človeka je slovo „svätý“ vymedzené, definované a má svoj vlastný význam. Keď toto slovo vidíte, vaše mysle prinajmenšom nie sú prázdne. Máte preň definíciu určitého rozsahu a výroky niektorých ľudí sa približujú k výrokom, ktoré definujú podstatu Božej povahy. To je veľmi dobré. Väčšina ľudí si myslí, že slovo „svätý“ je pozitívne, čo je určite pravda. Ale dnes, počas nášho duchovného spoločenstva o svätosti Boha, nebudem hovoriť len o definíciách alebo vysvetleniach. Namiesto toho ti predložím fakty ako dôkaz, aby som ti ukázal, prečo hovorím, že Boh je svätý, a prečo používam slovo „svätý“ na opis podstaty Boha. Keď sa naše duchovné spoločenstvo skončí, budeš mať pocit, že používanie slova „svätý“ na definovanie Božej podstaty a pri zmienke o Bohu je plne odôvodnené a nanajvýš primerané. V kontexte súčasného ľudského jazyka je používanie tohto slova na označovanie Boha prinajmenšom obzvlášť vhodné – len ono je spomedzi všetkých slov ľudského jazyka úplne spôsobilé na označovanie Boha. Keď sa toto slovo používa na označenie Boha, nie je prázdne a nie je to ani pojem vyjadrujúci bezdôvodnú chválu alebo prázdnu lichôtku. Účelom nášho duchovného spoločenstva je umožniť každému človeku rozpoznať pravdu o tomto aspekte Božej podstaty. Boh sa nebojí ľudského porozumenia, ale jeho neporozumenia. Želá si, aby každý človek poznal Jeho podstatu a to, čo má a čím je. Preto vždy, keď spomíname nejaký aspekt Božej podstaty, môžeme sa odvolávať na mnohé skutočnosti, aby ľudia videli, že tento aspekt Božej podstaty skutočne existuje.

Teraz, keď sme si definovali slovo „svätý“, poďme si pohovoriť o nejakých príkladoch. Ľudia vo svojich predstavách vnímajú mnoho vecí a ľudí ako „svätých“. Takto sú napríklad v slovníkoch ľudstva definované panny a panici. Sú však naozaj svätí? Je tento význam slova „svätý“ a význam, o ktorom dnes vedieme duchovné spoločenstvo, rovnaký? Sú svätí tí spomedzi ľudí, ktorí patria medzi ľudí dobrých mravov, ktorí majú vycibrené a kultivované vyjadrovanie, ktorí nikdy nikomu neublížili a svojimi slovami vyvolávajú v druhých príjemné pocity a potešenie? Sú svätí tí, ktorí často konajú dobro, sú šľachetní, ostatným výrazne pomáhajú a prinášajú ľuďom do života veľa radosti? Sú svätí tí, ktorí nemyslia na svoj prospech, nekladú na nikoho tvrdé požiadavky a sú ku každému tolerantní? Sú svätí tí, ktorí sa nikdy s nikým nehádali alebo nikoho nevyužili? A sú svätí tí, ktorí pracujú pre dobro ostatných, sú pre ostatných prínosom a každým spôsobom ich vychovávajú? Sú svätí tí, ktorí dajú svoje celoživotné úspory iným a žijú jednoduchý život, ktorí sú na seba prísni, ale s ostatnými zaobchádzajú veľkodušne? (Nie.) Všetci si pamätáte, ako sa o vás vaše matky starali a dávali na vás pozor všetkými možnými spôsobmi – sú sväté? Sú sväté idoly, ktoré si vážite, či už sú to slávni ľudia, celebrity alebo významné osobnosti? (Nie.) Pozrime sa teraz na tých prorokov v Biblii, ktorí dokázali predpovedať budúce udalosti neznáme mnohým ľuďom – boli títo ľudia svätí? Boli svätí ľudia, ktorí dokázali zaznamenať Božie slová a fakty o Jeho diele v Biblii? Bol Mojžiš svätý? Bol Abrahám svätý? (Nie.) A čo Jób? Bol svätý? (Nie.) Boh mu hovoril spravodlivý muž, tak prečo sa ani o ňom nehovorí, že bol svätý? Naozaj nie sú ľudia, ktorí sa boja Boha a vyhýbajú sa zlu, svätí? Sú, alebo nie sú? (Nie.) Máte tak trochu obavy, nie ste si istí odpoveďou a neodvážite sa povedať „nie“, ale ani „áno“, a tak nakoniec ľahostajne poviete „nie“. Dovoľte Mi, aby som vám položil ďalšiu otázku. Boží posli – posli, ktorých Boh posiela na zem – sú svätí? Sú anjeli svätí? (Nie.) Ľudstvo neskazené satanom – je sväté? (Nie.) Na každú otázku odpovedáte „nie“. Z čoho vychádzate? Ste zmätení, všakže? Prečo sa teda dokonca aj o anjeloch hovorí, že nie sú svätí? Teraz pociťujete neistotu, pravda? Dokážete zistiť kvôli čomu nie sú svätí ľudia, veci alebo nestvorené bytosti, o ktorých sme hovorili? Som si istý, že to nedokážete. Nie je potom vaše „nie“ trochu nezodpovedné? Strieľate naslepo? Niektorí ľudia premýšľajú: „Keďže si svoju otázku položil takýmto spôsobom, odpoveď musí byť určite ‚nie‘.“ Nedávajte Mi vopred pripravené odpovede. Dôkladne sa zamyslite, či je odpoveď „áno“ alebo „nie“. Prečo odpoveďou je „nie“, budete vedieť po našom duchovnom spoločenstve o nasledujúcej téme. Odpoviem vám zakrátko. Na začiatok si prečítajme z Písma.

1. Príkaz Boha Jahveho človeku

Gn 2, 15-17 A Boh Jahve vzal človeka a umiestnil ho do záhrady Eden, aby ju obhospodaroval a strážil. Boh Jahve prikázal človeku: „Z každého stromu v záhrade môžeš slobodne jesť, ale zo stromu poznania dobra a zla nejedz, lebo v deň, keď z neho budeš jesť, určite zomrieš.“

2. Ako had zviedol ženu

Gn 3, 1-5 A had bol zákernejší než akékoľvek poľné zviera, ktoré stvoril Boh Jahve. A povedal žene: „Áno, vari Boh povedal: Nebudete jesť zo všetkých stromov v záhrade?“ Žena odpovedala hadovi: „Môžeme jesť z ovocia stromov v záhrade, ale o ovocí stromu, ktorý je uprostred záhrady, riekol Boh: Nejedzte z neho, ani sa ho nedotknite, aby ste nezomreli.“ A had povedal žene: „Určite nezomriete, lebo Boh vie, že v deň, keď z neho budete jesť, otvoria sa vám oči a budete ako Boh. Budete poznať dobro a zlo.“

Tieto dve pasáže sú úryvkami z knihy Genezis v Biblii. Poznáte ich? Opisujú udalosti, ktoré sa stali na začiatku v čase stvorenia ľudstva; tieto udalosti boli skutočné. Najprv sa pozrime na to, aký príkaz dal Boh Jahve Adamovi a Eve; jeho obsah je veľmi dôležitý pre našu dnešnú tému. „A Boh Jahve prikázal človeku: ‚Z každého stromu v záhrade môžeš slobodne jesť, ale zo stromu poznania dobra a zla nejedz, lebo v deň, keď z neho budeš jesť, určite zomrieš.‘“ Aký význam má Boží príkaz človeku v tejto pasáži? Po prvé, Boh hovorí človeku, čo môže jesť – ovocie zo všetkých stromov. Nie je nebezpečné ani otrávené. Všetko môže človek jesť a konzumovať slobodne, ako chce, bez obáv a pochybností. To je jedna časť Božieho príkazu. Druhou časťou je varovanie. Boh v tomto varovaní hovorí človeku, že nesmie jesť ovocie zo stromu poznania dobra a zla. Čo sa stane, ak bude jesť z tohto stromu? Boh riekol človeku: „Ak z neho budeš jesť, určite zomrieš.“ Nie sú tieto slová jasné? Keby ti Boh toto povedal, ale ty by si nerozumel prečo, považoval by si Jeho slová za pravidlo alebo príkaz, ktorý je potrebné poslúchnuť? Takéto slová treba poslúchnuť. Či už je človek schopný poslúchnuť alebo nie, Božie slová sú jednoznačné. Boh človeku veľmi jasne povedal, čo smie a čo nesmie jesť a čo sa stane, ak bude jesť to, čo nesmie. Vidíš v týchto stručných slovách, ktoré Boh vyslovil, niečo z Božej povahy? Sú tieto Božie slová pravdivé? Je v nich nejaké klamstvo? Nejaká faloš? Nejaké zastrašovanie? (Nie.) Boh človeku čestne, pravdivo a úprimne povedal, čo môže a čo nemôže jesť. Hovoril jasne a na rovinu. Majú tieto slová nejaký skrytý význam? Nie sú tieto slová priame? Sú potrebné nejaké dohady? Nie je potrebné si niečo domýšľať. Ich význam je zrejmý na prvý pohľad. Keď si ich človek prečíta, ich význam je mu úplne jasný. To znamená, že to, čo chce Boh povedať a vyjadriť, vychádza z Jeho srdca. To, čo Boh vyjadruje, je čisté, priame a jasné. Nie sú v tom žiadne skryté motívy ani významy. K človeku hovorí priamo, oznamuje mu, čo môže a čo nemôže jesť. To znamená, že prostredníctvom týchto Božích slov môže človek vidieť, že Božie srdce je priehľadné a pravdivé. Nie je v nich ani stopy po lži. Neznamená to, že ti hovorí, že nemôžeš jesť, čo je jedlé, alebo že ti vecami, ktoré nemôžeš jesť, vraví: „Urob to a uvidíš, čo sa stane.“ Boh toto nemá na mysli. Hovorí všetko, čo si myslí vo svojom srdci. Keď poviem, že Boh je svätý, lebo sa v týchto slovách takýmto spôsobom ukazuje a zjavuje, môžeš mať pocit, že som urobil z komára somára alebo som zašiel trochu priďaleko. Ak je to tak, neboj sa, ešte sme neskončili.

Porozprávajme sa teraz o tom „Ako had zviedol ženu“. Kto je had? Satan. V Božom pláne riadenia trvajúcom šesťtisíc rokov zohráva rolu protipólu a je to rola, ktorú musíme počas duchovného spoločenstva o svätosti Boha spomenúť. Prečo to hovorím? Ak nepoznáš zlo a skazenosť satana, ak nepoznáš satanovu prirodzenosť, potom nemáš ako uznať svätosť, ani nemôžeš vedieť, čo to skutočne je. Ľudia si zmätene myslia, že to, čo robí satan, je správne, pretože žijú s týmto druhom skazenej povahy. Bez protipólu, bez možnosti porovnania, nemôžeš vedieť, čo je svätosť. To je dôvod, prečo tu musíme spomenúť satana. To, že ho spomenieme, nie sú len prázdne reči. Prostredníctvom slov a činov satana zistíme, ako satan koná, ako spôsobuje skazenosť ľudstva a aká je jeho prirodzenosť a tvár. Čo teda žena povedala hadovi? Rozpovedala mu, čo jej povedal Boh Jahve. Keď vyslovila tieto slová, bola si istá, že to, čo jej Boh povedal, je pravda? Nemohla si byť istá. Ako niekto novo stvorený, nemala schopnosť rozlíšiť dobro od zla a nič okolo seba nepoznala. Súdiac podľa slov, ktoré povedala hadovi, vo svojom srdci si nebola istá, že Božie slová sú správne; taký bol jej postoj. A tak, keď had videl, že žena si Božími slovami nie je istá, povedal: „Určite nezomriete, lebo Boh vie, že v deň, keď z neho budete jesť, otvoria sa vám oči a budete ako Boh. Budete poznať dobro a zlo.“ Je na týchto slovách niečo sporné? Odhalili ste pri čítaní tejto vety úmysly hada? Aké sú to úmysly? Chcel túto ženu pokúšať, aby prestala dbať na Božie slová. Priamo jej však tieto veci nepovedal. Môžeme teda usúdiť, že je veľmi prefíkaný. To, čo má na mysli, vyjadruje ľstivým a úskočným spôsobom, aby dosiahol svoj zamýšľaný cieľ, ktorý pred človekom skrýva vo svojej mysli – taká je prefíkanosť hada. Toto bol vždy spôsob, akým sa satan vyjadroval a konal. Hovorí „nie je to isté“ a pritom nič nepotvrdzuje ani jedným, ani druhým spôsobom. Keď to však nevedomá žena počula, jej srdce sa pohlo. Had sa potešil, pretože jeho slová mali želaný účinok – taký bol hadov prefíkaný úmysel. Navyše, tým, že jej prisľúbil výsledok, ktorý ľudia považujú za žiaduci, ju zviedol slovami: „V deň, keď z neho budete jesť, otvoria sa vám oči.“ A tak sa žena zamyslela: „Je dobré mať otvorené oči!“ A had potom povedal niečo ešte lákavejšie – slová, ktoré človek dovtedy nepoznal, slová, ktoré sú veľkým pokušením pre tých, čo ich počujú: „Budete ako Boh. Budete poznať dobro a zlo.“ Nie sú tieto slová pre človeka veľmi vábivé? Je to, ako keby ti niekto povedal: „Tvoja tvár má nádherný tvar, len koreň nosa máš trošku krátky. Keby si si ho nechal upraviť, tvoja krása by nemala vo svete páru!“ Pohli by tieto slová srdcom niekoho, kto v sebe nikdy predtým neukrýval túžbu po kozmetickom zákroku? Nie sú tieto slová zvádzajúce? Nepokúša ťa toto zvádzanie? A nie je to pokušenie? (Áno.) Hovorí Boh takéto veci? Bol v slovách Boha, ktoré sme práve preskúmali, náznak niečoho takého? Hovorí Boh to, čo si myslí vo svojom srdci? Dokáže človek vidieť srdce Boha prostredníctvom Jeho slov? (Áno.) Keď však had hovoril tieto slová žene, videl si jeho srdce? Nie. A človek sa pre ľudskú nevedomosť nechal ľahko zviesť a oklamať slovami hada. Videl si teda satanove úmysly? Videl si nejaký zámer v tom, čo povedal? Videl si jeho intrigy a úskoky? (Nie.) Akú povahu vyjadruje satanov spôsob reči? Akú podstatu si videl v satanovi prostredníctvom týchto slov? Nie je to zákerné? Navonok sa na teba možno usmieva, alebo možno nemá žiadny výraz. Vo svojom srdci však kalkuluje, ako dosiahnuť svoj cieľ, a ty tento cieľ nedokážeš odhaliť. Všetky prísľuby, ktoré ti dá, všetky výhody, ktoré opisuje, sú len zástierkou jeho zvádzania. Ty tieto veci vnímaš ako pozitívne, preto máš pocit, že to, čo hovorí, je užitočnejšie a presvedčivejšie než slová Boha. Keď sa tak stane, nebude potom z človeka podriadený väzeň? Nie je táto stratégia, ktorú satan použil, diabolská? Sám sa necháš zdegenerovať. Satan nemusí pohnúť ani prstom, stačí, že povie tieto dve vety, a ty ho budeš s potešením nasledovať, poddáš sa mu. Satan teda dosiahol svoj cieľ. Nie je tento úmysel nepoctivý? Nie je to jeho najpôvodnejšia tvár? Človek môže z jeho slov vyčítať jeho zlovestné pohnútky, vidieť jeho ohavnú tvár a jeho podstatu. Nie je to tak? Keď tieto vety porovnáš bez akejkoľvek analýzy, možno máš pocit, že slová Boha Jahveho sú nudné, všedné a banálne, že nedávajú dôvod oduševnene chváliť Božiu úprimnosť. Keď si však ako protipól vezmeme satanove slová a jeho ohavnú tvár, nemajú tieto Božie slová pre dnešných ľudí veľkú váhu? (Áno.) Prostredníctvom tohto porovnania môže človek vnímať čistú dokonalosť Boha. Každé slovo satana, ako aj jeho motívy, úmysly a spôsob, akým hovorí – to všetko je falošné. Aká je hlavná črta satanovho spôsobu reči? Používa dvojzmyselné slová, aby ťa zviedol a nedovolí ti prekuknúť svoju dvojtvárnosť, ani rozpoznať svoj cieľ; nechá ťa zhltnúť návnadu, no zároveň musíš chváliť a ospevovať jeho prednosti. Nie je tento trik tradičnou satanovou metódou? (Áno.) Teraz sa pozrime, aké ďalšie slová a výrazy satana umožňujú človeku vidieť jeho skrytú tvár. Prečítajme si ešte niečo z Písma.

3. Rozhovor medzi satanom a Bohom Jahvem

Jób 1, 6-11 A prišiel deň, keď sa Boží synovia postavili pred Jahveho a prišiel medzi nimi aj satan. A Jahve sa spýtal satana: „Odkiaľ prichádzaš?“ Vtedy odpovedal satan Jahvemu a riekol: „Chodím sem a tam po zemi, kráčam hore a dole po nej.“ A Jahve sa spýtal satana: „Videl si Môjho služobníka Jóba? Veď nieto takého človeka na zemi, dokonalého a spravodlivého, ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlému.“ A satan odpovedal Jahvemu: „Či sa Jób bojí Boha len tak, pre nič, za nič? Či si neurobil plot okolo neho a jeho domu a okolo všetkého, čo má po svojom boku? Požehnal si dielo jeho rúk a jeho majetok sa v krajine zväčšil. Teraz však vystri ruku a dotkni sa všetkého, čo má, a bude ťa preklínať do tváre.“

Jób 2, 1-5 A opäť prišiel deň, keď sa Boží synovia postavili pred Jahveho a prišiel medzi nimi aj satan. A Jahve sa spýtal satana: „Odkiaľ prichádzaš?“ Vtedy odpovedal satan Jahvemu a riekol: „Chodím sem a tam po zemi, kráčam hore a dole po nej.“ A Jahve sa spýtal satana: „Videl si Môjho služobníka Jóba? Veď nieto takého človeka na zemi, dokonalého a spravodlivého, ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlému. A on sa stále drží svojej bezúhonnosti, hoci si ma pohnal proti nemu, aby som ho bez príčiny zničil.“ A satan odpovedal Jahvemu: „Kožu za kožu, áno, všetko, čo človek má, dá za svoj život. Ale teraz vystri ruku, dotkni sa jeho kostí a jeho mäsa, a bude ťa preklínať do tváre.“

Tieto dve pasáže sú výlučne rozhovorom medzi Bohom a satanom. Zaznamenávajú, čo povedal Boh a čo satan. Boh toho veľa nepovedal a hovoril veľmi jednoducho. Môžeme v Jeho jednoduchých slovách vidieť Božiu svätosť? Niektorí povedia, že to nie je také ľahké. Vidíme satanovu ohavnosť v jeho odpovediach? Najprv sa pozrime, akú otázku položil Boh Jahve satanovi. „Odkiaľ prichádzaš?“ Nie je to priamočiara otázka? Je v nej nejaký skrytý význam? Nie, je to len priama otázka. Ako by ste mi odpovedali, keby som sa vás opýtal: „Odkiaľ prichádzaš?“ Je to ťažká otázka? Povedali by ste: „Chodím sem a tam, kráčam hore a dole“? (Nie.) Takto by ste neodpovedali. Aký máte teda pocit, keď vidíte, že satan takto odpovedá? (Máme pocit, že sa správa absurdne, ale aj zákerne.) Dokážete zistiť, čo cítim ja? Vždy keď vidím tieto slová satana, som zhnusený, pretože rozpráva, no jeho slová nemajú jadro. Odpovedal satan na otázku Boha? Nie, jeho slová neboli odpoveďou, nič nevyjadrili. Neboli odpoveďou na otázku Boha. „Chodím sem a tam po zemi, kráčam hore a dole po nej.“ Ako rozumieš týmto slovám? Odkiaľ vlastne satan prichádza? Dostali ste odpoveď na túto otázku? (Nie.) V tom spočíva „genialita“ satanových ľstivých plánov – nikomu nedovolí odhaliť, čo vlastne hovorí. Po vypočutí týchto slov stále nedokážeš rozlíšiť, čo povedal, hoci odpovedal. Satan si však myslí, že odpovedal perfektne. Ako sa cítiš? Si zhnusený? (Áno.) Odrazu pociťuješ znechutenie nad týmito slovami. Satanove slová majú určitú charakteristiku – po jeho slovách si škrabeš hlavu a nie si schopný vnímať ich pôvod. Satan má niekedy svoje motívy a hovorí zámerne, a niekedy ho vedie jeho prirodzenosť a slová vychádzajú rovno z jeho úst spontánne. Satan tieto slová dlho nezvažuje, vyslovuje ich bez rozmýšľania. Keď sa ho Boh opýtal, odkiaľ prichádza, odpovedal niekoľkými nejednoznačnými slovami. Si veľmi zaskočený a nikdy sa presne nedozvieš, odkiaľ satan prichádza. Je medzi vami niekto, kto takto rozpráva? Čo je to za reč? (Je nejednoznačná a nedáva určitú odpoveď.) Akými slovami by sme mali opísať takúto reč? Odpútava pozornosť a je zavádzajúca. Povedzme, že niekto nechce, aby ostatní vedeli, čo včera robil. Opýtaš sa ho: „Včera som ťa videl. Kam si šiel?“ Nepovie ti priamo, kam šiel. Namiesto toho povie: „To bol včera deň. Unavil som sa ako kôň!“ Odpovedal na tvoju otázku? Áno, nedal ti však odpoveď, ktorú si chcel. V tomto spočíva „geniálnosť“ ľstivej ľudskej reči. Nikdy nezistíš, čo mal na mysli, ani nepostrehneš zdroj či zámer jeho slov. Nevieš, čomu sa chce vyhnúť, pretože vo svojom srdci má svoj vlastný príbeh – toto je zákerné konanie. Je medzi vami niekto, kto tiež často takto rozpráva? (Áno.) Aký je váš zámer? Ide vám občas o to, aby ste chránili svoje vlastné záujmy, zachovali si hrdosť, postavenie a imidž, ochránili tajomstvá zo svojho súkromného života? Nech je váš zámer akýkoľvek, nemožno ho oddeliť od vašich záujmov – je s nimi spojený. Nie je toto prirodzenosť človeka? Všetci, ktorí majú takúto prirodzenosť, sú v blízkom vzťahu so satanom alebo sú dokonca jeho rodina. Môžeme to takto povedať, či nie? Keď to zovšeobecníme, takýto prejav je odporný a odpudivý. Aj vy sa teraz cítite zhnusení, všakže? (Áno.)

Pozrime sa teraz na nasledujúce verše. Satan znova odpovedá na otázku Jahveho a vraví: „Či sa Jób bojí Boha len tak, pre nič, za nič?“ Začína útočiť na to, ako Jahve posudzuje Jóba, a v tomto útoku cítiť nepriateľstvo. „Či si neurobil plot okolo neho a jeho domu a okolo všetkého, čo má po svojom boku?“ Satan takto chápe a hodnotí Jahveho dielo na Jóbovi. Hodnotí to slovami: „Požehnal si dielo jeho rúk a jeho majetok sa v krajine zväčšil. Teraz však vystri ruku a dotkni sa všetkého, čo má, a bude ťa preklínať do tváre.“ Satan vždy hovorí nejednoznačne, no v tomto prípade hovorí do určitej miery jasne. Avšak jeho slová, hoci ich hovorí do určitej miery jasne, sú útokom, rúhaním a činom vzdoru voči Bohu Jahvemu, voči samotnému Bohu. Aký máte pocit, keď počujete tieto slová? Pociťujete odpor? Dokážete odhaliť satanove úmysly? Satan v prvom rade odmieta to, ako Jahve posudzuje Jóba – človeka, ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlu. Potom odmieta všetko, čo Jób hovorí a robí, čo znamená, že odmieta jeho strach z Jahveho. Nevyjadruje tým obvinenie? Satan obviňuje, odmieta a spochybňuje všetko, čo Jahve robí a hovorí. Neveriac hovorí: „Keď hovoríš takéto veci, ako je potom možné, že som to nevidel? Dal si mu toľko požehnaní, tak ako to, že sa Ťa nebojí?“ Nie je to odmietanie všetkého, čo Boh robí? Obviňovanie, odmietanie, rúhanie – nie sú satanove slová útokom? Nie sú skutočným vyjadrením toho, čo si vo svojom srdci myslí? Tieto slová určite nie sú rovnaké ako slová, ktoré si teraz prečítame: „Chodím sem a tam po zemi, kráčam hore a dole po nej.“ Sú úplne iné. Týmito slovami satan úplne obnažuje obsah svojho srdca – svoj postoj voči Bohu a odpor k Jóbovej bázni pred Bohom. Keď sa to stane, jeho zlovoľná a zlá prirodzenosť sa úplne odhalia. Nenávidí tých, ktorí sa boja Boha, nenávidí tých, ktorí sa vyhýbajú zlu a ešte viac nenávidí Jahveho za to, že človeku dáva požehnania. Chce túto príležitosť využiť na zničenie Jóba, ktorého Boh pozdvihol vlastnou rukou. Chce ho zničiť a hovorí: „Jób sa Ťa bojí a vyhýba sa zlu. Ja to vidím inak.“ Používa rôzne spôsoby, aby Jahveho vyprovokoval a pokúšal, a rôzne úskoky, aby mu Boh Jahve vydal Jóba a on s ním mohol bezhlavo manipulovať, ubližovať mu a zle s ním zaobchádzať. Chce túto príležitosť využiť, aby tohto – v očiach Boha spravodlivého a dokonalého človeka – zničil. Má satan takéto srdce len v dôsledku chvíľkového impulzu? Nie. Pripravoval to dlho. Keď Boh koná svoje dielo, stará sa o človeka a díva sa na neho, a keď si ho obľúbi a schvaľuje ho, satan je mu v pätách v snahe podviesť ho a spôsobiť mu ujmu. Keď si Boh želá tohto človeka získať, satan urobí všetko, čo je v jeho moci, aby Bohu prekážal, a na to, aby dosiahol svoj skrytý cieľ, používa rôzne zlé činy s úmyslom pokúšať, vyrušiť a poškodiť dielo Boha. Aký je to cieľ? Nechce, aby Boh niekoho získal; chce sa zmocniť tých, ktorých si chce získať Boh, chce ich ovládať, prevziať nad nimi moc, aby ho uctievali, aby sa k nemu pridali pri páchaní zlých skutkov a odporovali Bohu. Nie je to satanov nepoctivý motív? Často hovoríte, aký je satan zlý, nedobrý, ale videli ste ho? Vidíte, aké zlé je ľudstvo; nevideli ste však, aký zlý je skutočný satan. Pokiaľ však ide o Jóba, jasne ste videli, aký je satan zlý. Táto záležitosť úplne odhalila ohavnú tvár satana a jeho podstatu. Súperí s Bohom, plazí sa za Ním s cieľom zničiť celé dielo, ktoré chce Boh vykonať, zmocniť sa tých, ktorých chce Boh získať, a ovládať ich, úplne ich vyhubiť. Ak nebudú vyhubení, stanú sa majetkom satana, aby ich využil – to je jeho cieľ. A čo robí Boh? Boh v tejto pasáži povie len jednoduchú vetu; neexistuje záznam o ničom inom, čo by urobil Boh. Vidíme však, že existuje mnoho ďalších záznamov o tom, čo robí a hovorí satan. V nasledujúcej pasáži Písma sa Jahve pýta satana: „Odkiaľ prichádzaš?“ Aká je satanova odpoveď? (Je to stále: „Chodím sem a tam po zemi, kráčam hore a dole po nej.“) Je to stále tá istá veta. Stala sa satanovým heslom, jeho vizitkou. Ako je to možné? Nie je satan protivný? Určite stačí, keď túto odpornú vetu vysloví len raz. Prečo ju satan stále opakuje? Dokazuje to jednu vec – satanova prirodzenosť je nemenná. Nemôže používať pretvárku, aby skryl svoju škaredú tvár. Boh mu položí otázku a on na ňu takto odpovedá. Keďže je to tak, predstavte si, ako potom musí zaobchádzať s ľuďmi! Satan sa Boha neobáva, nebojí sa Ho a neposlúcha Ho. A tak sa odváži byť pred Bohom úmyselne opovážlivý a pomocou tých istých slov otázku Boha odbije, opakovane na ňu odpovedá rovnako, pokúša sa ju využiť na to, aby Boha zmiatol – toto je škaredá tvár satana. Neverí vo všemohúcnosť Boha, neverí v autoritu Boha a určite nie je ochotný podriadiť sa nadvláde Boha. Je neustále proti Bohu, neustále útočí na všetko, čo Boh robí, snaží sa zmariť všetko, čo Boh vykoná – toto je jeho diabolský cieľ.

Ako je zaznamenané v Knihe Jóbovej, tieto dva úryvky satanovej reči, ktoré satan vyslovil, a veci, ktoré satan urobil, vyjadrujú jeho odpor voči Bohu počas Jeho šesťtisícročného plánu riadenia – tu sa ukazuje pravá tvár satana. Videl si slová a skutky satana v skutočnom živote? Keď ich uvidíš, možno ich nebudeš považovať za veci, ktoré vyslovil satan, ale za veci vyslovené človekom. Čo to vlastne symbolizuje, keď takéto veci hovorí človek? Satana. A aj keď to rozpoznáš, stále nebudeš vnímať, že to skutočne hovorí satan. No tu a teraz si jednoznačne videl, čo povedal sám satan. Teraz jednoznačne, krištáľovo čisto rozumieš ohavnej tvári a zlu satana. Sú teda tieto dve pasáže, ktoré povedal satan, užitočné pre to, aby pomohli ľuďom v dnešnej dobe získať poznatky o satanovej prirodzenosti? Stojí za to starostlivo si uchovať tieto dve pasáže, aby ľudstvo bolo dnes schopné rozpoznať satanovu ohavnú tvár, rozpoznať jeho pôvodnú, pravú tvár? Aj keď sa to možno nezdá byť vhodné, tieto slová môžeme považovať za presné. Toto je skutočne jediný spôsob, akým môžem vyjadriť túto myšlienku, a ak tomu dokážete porozumieť, stačí to. Satan zas a znova útočí na veci, ktoré robí Jahve, viní Jóba pre jeho strach z Boha Jahveho. Satan sa pokúša rôznymi spôsobmi Jahveho vyprovokovať a dosiahnuť, aby Jahve prehliadol to, že Jóba pokúša. Jeho slová majú preto veľmi provokatívny charakter. Povedzme Mi teda, môže Boh po tom, ako satan vysloví tieto slová, jasne vidieť, čo chce satan urobiť? (Áno.) Môže v Božom srdci tento človek Jób, na ktorého sa Boh díva – tento služobník Boha, ktorého Boh považuje za spravodlivého človeka, dokonalého človeka – odolať takémuto pokušeniu? (Áno.) Prečo si tým je Boh taký istý? Skúma Boh vždy srdce človeka? (Áno.) Dokáže aj satan skúmať srdce človeka? Satan to nedokáže. Aj keby videl tvoje srdce, jeho zlá prirodzenosť by mu nikdy nedovolila uveriť, že svätosť je svätosť alebo že úbohosť je úbohosť. Zlý satan si nikdy nebude ceniť nič, čo je sväté, spravodlivé alebo jasné. Satan si nedokáže pomôcť a musí neúnavne konať v súlade so svojou prirodzenosťou, svojím zlom a pomocou svojich obvyklých metód. Ani za cenu toho, že ho Boh potrestá alebo zničí, neváha a tvrdošijne Bohu odporuje – toto je zlo, toto je satanova prirodzenosť. A tak v tejto pasáži satan hovorí: „Kožu za kožu, áno, všetko, čo človek má, dá za svoj život. Ale teraz vystri ruku, dotkni sa jeho kostí a jeho mäsa, a bude ťa preklínať do tváre.“ Satan si myslí, že človek sa Boha bojí, lebo od neho získal mnoho výhod. Človek získava od Boha výhody, a tak hovorí, že Boh je dobrý. Človek sa však Boha nebojí preto, lebo Boh je dobrý, ale len preto, lebo získava toľko výhod. Keď mu raz Boh tieto výhody odoberie, potom Boha zanechá. Satan vo svojej zlej prirodzenosti neverí, že ľudské srdce sa môže skutočne Boha báť. Pre svoju zlú prirodzenosť nevie, čo je svätosť, a už vôbec nie, čo je bázeň. Nevie, čo je to poslúchať Boha alebo sa Ho báť. Keďže tieto veci nepozná, myslí si, že ani človek sa nemôže Boha báť. Povedzte Mi, nie je satan zlý? S výnimkou našej cirkvi žiadne náboženstvá a denominácie alebo náboženské a spoločenské skupiny neveria v existenciu Boha, a už vôbec neveria, že Boh sa stal telom a koná dielo súdu, takže si myslia, že to, v čo veríš, nie je Boh. Promiskuitný človek sa pozerá okolo seba a všetkých ostatných vníma ako promiskuitných, rovnakých ako je on. Klamár sa pozerá okolo seba a vidí len nečestnosť a lži. Zlý človek vníma všetkých ostatných ako zlých a chce bojovať s každým, koho vidí. Tí, ktorí sú čestní, vnímajú všetkých ostatných ako čestných, takže ich vždy podvedú, oklamú a oni s tým nemôžu nič urobiť. Tieto príklady uvádzam preto, aby som posilnil vaše presvedčenie – zlá prirodzenosť satana nie je prchavým nutkaním alebo podmienená okolnosťami, nie je ani dočasným prejavom vyplývajúcim z nejakého dôvodu alebo kontextu. Vôbec nie! Satan si jednoducho nemôže pomôcť, musí byť taký! Nemôže urobiť nič dobré. Aj keď hovorí niečo, čo sa príjemne počúva, je to len preto, aby ťa zviedol. Čím sú jeho slová príjemnejšie, ohľaduplnejšie, jemnejšie, tým zákernejšie sú zlomyseľné úmysly, ktoré sa za nimi skrývajú. Akú tvár, akú prirodzenosť ukazuje satan v týchto dvoch pasážach? (Úskočnú, zlomyseľnú a zlú.) Hlavnou charakteristikou satana je zlo; je v prvom rade zlý a zlomyseľný.

Po našej rozprave o satanovi sa teraz venujme rozprávaniu o našom Bohu. Počas Božieho šesťtisícročného plánu riadenia bolo v Biblii zaznamenané len veľmi málo z Jeho priamej reči a tá, ktorá bola zaznamenaná, je veľmi jednoduchá. Začnime teda na začiatku. Boh stvoril človeka a odvtedy usmerňuje život ľudstva. Či už dával ľudstvu požehnania, vytváral pre človeka zákony a prikázania alebo určoval rôzne pravidlá pre život, viete, aký bol Jeho zámer, keď tieto veci vykonával? Po prvé, môžete s istotou povedať, že všetko, čo Boh robí, je pre dobro ľudstva? Tieto slová sa vám môžu zdať veľkolepé a prázdne, no nemyslíte si po preskúmaní podrobností, že všetko, čo Boh robí, je kvôli tomu, aby človeka viedol a usmerňoval k normálnemu životu? Či už je to snaha, aby sa človek riadil Jeho pravidlami alebo dodržiaval Jeho zákony, cieľom Boha je dosiahnuť, aby človek neklesol a neuctieval satana, aby mu satan neublížil; to je úplný základ a to robil aj na samom začiatku. Úplne na začiatku, keď človek nerozumel Božej vôli, vytvoril Boh niekoľko jednoduchých zákonov a pravidiel a vydal ustanovenia, ktoré pokrývali každú predstaviteľnú záležitosť. Tieto ustanovenia sú jednoduché, no je v nich obsiahnutá Božia vôľa. Boh si ľudstvo cení, opatruje ho a vrúcne ho miluje. Môžeme teda povedať, že Jeho srdce je sväté? Môžeme povedať, že Jeho srdce je čisté? (Áno.) Má Boh nejaké vedľajšie úmysly? (Nie.) Je teda tento Jeho cieľ správny a pozitívny? Všetky ustanovenia, ktoré Boh počas svojho diela vytvoril, majú na človeka pozitívny vplyv a ukazujú mu cestu. Sú teda v Božej mysli nejaké myšlienky, ktoré slúžia v Jeho vlastný prospech? Má Boh nejaké ďalšie ciele, pokiaľ ide o človeka? Chce Boh človeka nejakým spôsobom využiť? Ani zďaleka nie. Boh koná tak, ako hovorí, a Jeho slová a činy zodpovedajú myšlienkam v Jeho srdci. Nemá žiadny poškvrnený zámer, žiadne myšlienky, ktoré by slúžili v Jeho prospech. Nič nerobí pre seba; všetko, čo robí, robí pre človeka, bez akýchkoľvek osobných cieľov Hoci má plány a úmysly, ktoré kladie na človeka, žiadny z nich nie je pre Neho samotného. Všetko, čo robí, robí výlučne pre ľudstvo, aby ho ochránil, aby nezišlo z cesty. Nie je teda toto Jeho srdce vzácne? Vidíš čo i len najmenší náznak takéhoto vzácneho srdca v satanovi? V satanovi nemôžeš vidieť ani len nepatrnú stopu po takomto srdci, vôbec ho nevidíš. Všetko, čo Boh robí, sa zjavuje prirodzene. Teraz sa pozrime na spôsob, akým Boh koná; ako koná svoje dielo? Berie tieto zákony a svoje slová a pevne ich omotáva okolo hlavy každého človeka ako rituálnu kovovú obruč^[a] a ukladá ich každému človeku? Koná takýmto spôsobom? (Nie.) Tak akým spôsobom koná? Zastrašuje? Chodí okolo horúcej kaše, keď k vám hovorí? (Nie.) Keď nerozumieš pravde, ako ťa Boh vedie? Zasvieti na teba svetlo, jasne ti povie, že takéto konanie nie je v súlade s pravdou, a potom ti povie, čo by si mal urobiť. Aký je podľa teba na základe týchto spôsobov, ktorými Boh koná, tvoj vzťah s Bohom? Máš pocit, že Boh je nedosiahnuteľný? (Nie.) Aký máš teda pocit, keď vidíš tieto spôsoby, ktorými Boh koná? Božie slová sú mimoriadne skutočné a Jeho vzťah s človekom je mimoriadne normálny. Boh je k tebe výnimočne blízko; medzi tebou a Bohom nie je žiadna vzdialenosť. Keď ťa usmerňuje, keď ťa zabezpečuje, pomáha ti a podporuje ťa, cítiš, aký je láskavý, cítiš úctu, ktorú vzbudzuje, aký je milý, pociťuješ Jeho teplo. Akú metódu však používa, keď ti vyčíta skazenosť alebo ťa súdi a disciplinuje za to, že Mu vzdoruješ? Vyčíta ti to slovami? Disciplinuje ťa prostredníctvom tvojho okolia, ľudí, záležitostí a vecí? (Áno.) V akom rozsahu ťa disciplinuje? Disciplinuje Boh človeka v rovnakej miere, do akej satan človeku ubližuje? (Nie, Boh človeka disciplinuje len v rozsahu, ktorý človek môže vydržať.) Boh pracuje jemným, miernym, milujúcim a starostlivým spôsobom – spôsobom, ktorý je mimoriadne premyslený a správny. Jeho spôsoby v tebe nevyvolávajú intenzívne emocionálne reakcie typu „Boh mi musí dovoliť urobiť toto“ alebo „Boh mi musí dovoliť urobiť tamto“. Boh v tebe nikdy nevyvoláva také duševne alebo emocionálne silné pocity, ktoré robia veci neznesiteľnými. Nie je to tak? Dokonca aj keď prijmeš Božie slová súdu a napomínania, ako sa potom cítiš? Ako sa cítiš, keď chápeš autoritu a moc Boha? Cítiš, že Boh je božský a nedotknuteľný? Cítiš vtedy, že medzi tebou a Bohom je diaľka? Pociťuješ, aký je Boh hrozivý? Nie – pred Bohom pociťuješ skôr bázeň. Necítia ľudia všetky tieto veci pre Božie dielo? Mali by tieto pocity, keby to bol satan, kto koná dielo? Vôbec nie. Boh používa svoje slová, svoju pravdu a svoj život, aby človeka neustále zabezpečoval, aby ho podporoval. Keď je človek slabý, keď sa cíti skľúčene, Boh mu určite nepovie tvrdé slová: „Nebuď skľúčený. Kvôli čomu by si mal byť skľúčený? Prečo si slabý? Aký máš dôvod byť slabý? Vždy si taký slabý a negatívny! Aký zmysel má to, že si nažive? Proste zomri a bude koniec!“ Koná Boh takto? (Nie.) Má Boh autoritu konať takýmto spôsobom? Áno, má. Napriek tomu takto nekoná. Dôvodom, prečo takto nekoná, je Jeho podstata, podstata svätosti Boha. Jeho lásku k človeku, to, ako si ho cení a opatruje, nemožno jasne vyjadriť len jednou alebo dvomi vetami. Nie je to niečo, čo by priniesla ľudská chvála, ale niečo, čo Boh prináša do konkrétnej praxe; je to zjavenie Božej podstaty. Môžu všetky tieto spôsoby, ktorými Boh koná, zapríčiniť, že človek uvidí svätosť Boha? Pokiaľ ide o všetky tieto spôsoby, ktorými Boh koná, vrátane dobrých Božích úmyslov a účinkov, ktoré chce, aby na človeka pôsobili, rôznych spôsobov, ktoré si osvojuje, aby pôsobil na človeka, dielo, ktoré vykonáva, a to, čo chce, aby človek pochopil – videli ste v dobrých Božích úmysloch nejaké zlo alebo klamstvo? (Nie.) Môžeme teda vo všetkom, čo Boh robí, čo hovorí, čo si vo svojom srdci myslí, ako aj v podstate, ktorú zjavuje, nazvať Boha svätým? (Áno.) Videl človek niekedy túto svätosť vo svete alebo v sebe samotnom? Videl si ju okrem Boha v nejakej ľudskej bytosti alebo v satanovi? (Nie.) Môžeme na základe našej doterajšej rozpravy nazývať Boha jedinečným, samotným svätým Bohom? (Áno.) Všetko, čo Boh dáva človeku, vrátane svojich slov, rozličných spôsobov, ktorými Boh na človeka pôsobí, slov, ktoré človeku hovorí, toho, čo mu pripomína, radí a k čomu ho nabáda, pochádza z jedinej podstaty – zo svätosti Boha. Keby takýto svätý Boh neexistoval, žiadny človek by nemohol zaujať Jeho miesto a konať dielo, ktoré koná On. Uvažovali ste niekedy o tom, v akej situácii by ste všetci dnes boli, keby Boh týchto ľudí úplne odovzdal satanovi? Sedeli by ste všetci tu, celí a neporušení? Aj vy by ste povedali: „Chodím sem a tam po zemi, kráčam hore a dole po nej“? Boli by ste takí bezočiví, drzo sebaistí a plní pýchy, že by ste tieto slová vyslovili a bez hanby by ste sa pred Bohom vystatovali? Jednoznačne áno, bez tieňa pochybnosti! Vďaka satanovmu postoju k človeku môže človek vidieť, že satanova prirodzenosť-podstata je úplne iná než Božia. Kvôli čomu je satanova podstata opakom svätosti Boha? (Pre satanove zlo.) Satanova zlá prirodzenosť je opakom svätosti Boha. Dôvod, prečo väčšina ľudí nerozpozná toto zjavenie Boha a túto podstatu Božej svätosti, spočíva v tom, že žijú v moci satana, v jeho skazenosti a v jeho životnom priestore. Nevedia, čo je to svätosť, či ako ju definovať. Aj keď vnímaš svätosť Boha, stále ju nevieš s istotou definovať ako svätosť Boha. Ide o nesúlad v rámci ľudského poznania Božej svätosti.

Čo charakterizuje dielo satana na človeku? Mali by ste byť schopní to zistiť z vlastných skúseností – je to satanova typická vlastnosť, vec, ktorú robí opakovane, ktorú sa pokúša urobiť s každým jedným človekom. Možno túto vlastnosť nevidíte, a tak nemáte pocit, že satan je taký strašný a protivný. Vie niekto, aká je to vlastnosť? (Zvádza, vábi a pokúša človeka.) Správne, toto je niekoľko spôsobov, ako sa táto vlastnosť prejavuje. Okrem toho človeka podvádza, útočí na neho a obviňuje ho – toto sú všetko jej prejavy. Sú ešte nejaké ďalšie? (Hovorí lži.) Podvádzanie a klamanie sú pre satana úplne prirodzené. Tieto veci robí často. Ďalej je to komandovanie ľudí, provokovanie, donucovanie, rozkazovanie a násilné zmocňovanie sa ľudí. Teraz vám opíšem niečo, z čoho vám budú stáť vlasy dupkom, neurobím to však preto, aby som vás vystrašil. Boh koná na človeku dielo a stará sa o neho svojím postojom i srdcom. Satan si naopak človeka vôbec neváži a všetok svoj čas trávi premýšľaním o tom, ako človeku ublížiť. Nie je to tak? Keď rozmýšľa, ako človeku ublížiť, je jeho stav mysle v stave pohotovosti? (Áno.) Takže pokiaľ ide o satanovo dielo na človeku, mám dve frázy, ktoré dostatočne opisujú zlo a zlomyseľnosť satana a vďaka ktorým budete môcť skutočne spoznať jeho odpornosť: svojím prístupom k človeku sa satan chce človeka vždy násilne zmocniť a každého jedného získať, a to v takom rozsahu, aby mohol nad človekom získať úplnú kontrolu, ťažko mu ublížiť a takto dosiahnuť svoj cieľ a naplniť svoje neskrotné ambície. Čo znamená „násilne sa zmocniť“? Je to niečo, čo sa deje s tvojím súhlasom alebo bez neho? Deje sa to s tvojím vedomím alebo bez neho? Odpoveď je, že sa to deje úplne bez tvojho vedomia! Stáva sa to v situáciách, keď si to neuvedomuješ, možno ti dokonca ani nič nepovie alebo neurobí, bez náznakov, bez kontextu – proste ťa obkľúči, obkolesí. Hľadá príležitosť, ktorú by mohol využiť, a potom sa ťa násilne zmocní, vlastní ťa, čím dosiahne svoj cieľ – získať nad tebou úplnú kontrolu a ublížiť ti. Toto je najtypickejší úmysel a správanie satana v jeho snahe vytrhnúť ľudstvo z rúk Boha. Ako sa cítite, keď to počujete? (Vydesení a v srdciach pociťujeme strach.) Cítite sa zhnusení? (Áno.) Keď cítite toto zhnusenie, myslíte si, že satan je nehanebný? Keď si myslíte, že satan je nehanebný, cítite potom znechutenie z tých ľudí okolo vás, ktorí vás chcú vždy ovládať a majú neskrotné ambície, pokiaľ ide o postavenie a záujmy? (Áno.) Aké metódy teda satan používa, aby sa človeka násilne zmocnil a vlastnil ho? Je vám to jasné? Keď počujete tieto dva pojmy – „násilné zmocnenie sa“ a „vlastnenie“, pociťujete znechutenie a vnímate v týchto slovách zlo. Satan ťa bez tvojho súhlasu alebo vedomia opantá, násilne sa ťa zmocní a skazí ťa. Čo cítiš vo svojom srdci? Cítiš odpor a zhnusenie? (Áno.) Keď pre tieto spôsoby satana pociťuješ odpor a zhnusenie, čo cítiš k Bohu? (Vďačnosť.) Vďačnosť Bohu za to, že ťa zachránil. Máš teda teraz, v tejto chvíli, túžbu alebo vôľu dovoliť Bohu, aby prevzal a ovládal všetko, čo máš a čím si? (Áno.) V akom kontexte takto odpovedáš? Hovoríš „áno“, pretože sa bojíš toho, že sa ťa násilne zmocní satan a bude ťa vlastniť? (Áno.) Nesmieš takto zmýšľať, nie je to správne. Neboj sa, pretože Boh je tu. Nemáš sa čoho báť. Keď porozumieš zlej podstate satana, mal by si presnejšie rozumieť Božej láske, Božím dobrým úmyslom, Božiemu súcitu a tolerancii voči človeku a Jeho spravodlivej povahe. Satan je taký nenávistný, no ak to v tebe stále nevyvoláva lásku k Bohu, a to, že sa na Boha môžeš spoliehať a dôverovať Mu, čo si potom za človeka? Si ochotný dovoliť satanovi, aby ti tak ublížil? Po tom, čo sme videli zlo a ohavnosť satana, obrátime sa a pozrieme sa na Boha. Zmenilo sa teraz tvoje poznanie Boha? Môžeme povedať, že Boh je svätý? Môžeme povedať, že je bezchybný? „Boh je jedinečná svätosť“ – môže Boh spĺňať toto označenie? (Áno.) Nie je len samotný Boh tým, kto na svete a medzi všetkými vecami dokáže naplniť to, ako Mu človek rozumie? (Áno.) Čo presne teda Boh dáva človeku? Dáva ti len trochu starostlivosti, záujmu a pozornosti bez toho, aby si si to uvedomoval? Čo dal Boh človeku? Boh dal človeku život, dal mu všetko a toto všetko mu poskytuje bezpodmienečne, bez toho, aby niečo požadoval, bez akéhokoľvek skrytého motívu. Používa pravdu, svoje slová a svoj život, aby človeka viedol a usmerňoval, aby ho zbavil ubližovania zo strany satana, jeho pokušení a presviedčania. Človeku umožňuje jasne vidieť zlú prirodzenosť satana a jeho ohavnú tvár. Sú Božia láska a starosť o ľudstvo pravé? Je to niečo, čo môže zažiť každý z vás? (Áno.)

Pozrite sa späť na svoj doterajší život a na všetko dielo, ktoré na tebe Boh vykonal počas rokov tvojej viery. Či už sú pocity, ktoré to v tebe vyvoláva, hlboké alebo plytké, nie je to vec, ktorá bola pre teba zo všetkého najnutnejšia? Nebolo to to, čo si najviac potreboval získať? (Áno.) Nie je to pravda? Nie je to život? (Áno.) Osvietil ťa Boh niekedy a potom ťa požiadal, aby si Mu za všetko, čo ti dal, dal niečo na oplátku? (Nie.) Aký je teda Boží zámer? Prečo to Boh robí? Má za cieľ zmocniť sa ťa? (Nie.) Chce Boh zasadnúť na svoj trón v srdci človeka? (Áno.) Aký je teda rozdiel medzi Bohom, ktorý sadá na svoj trón, a násilným zmocnením zo strany satana? Boh chce získať srdce človeka, chce sa zmocniť jeho srdca – čo to znamená? Znamená to, že chce, aby sa ľudia stali Jeho bábkami, Jeho strojmi? (Nie.) Aký je teda Boží zámer? Je nejaký rozdiel medzi tým, že Boh sa chce zmocniť srdca človeka, a tým, že satan sa chce človeka násilne zmocniť a vlastniť ho? (Áno.) Aký je to rozdiel? Môžete Mi to jasne povedať? (Satan to robí pomocou sily, zatiaľ čo Boh nechá človeka, aby to urobil dobrovoľne.) Je toto ten rozdiel? Na čo používa Boh tvoje srdce? A na čo sa ťa zmocní? Ako vo svojich srdciach rozumiete vete „Boh sa zmocní srdca človeka“? Naše rozprávanie o Bohu na tomto mieste musí byť spravodlivé, inak mu ľudia budú vždy rozumieť nesprávne a budú si myslieť: „Boh sa ma chce vždy zmocniť. Na čo sa ma chce zmocniť? Nechcem, aby sa ma zmocnil, chcem byť sám sebe pánom. Hovoríš, že satan sa zmocňuje ľudí. Nie je to tak v oboch prípadoch? Nechcem nikomu dovoliť, aby sa ma zmocnil. Ja som ja!“ Aký je v tom rozdiel? Zamyslite sa nad tým trochu. Pýtam sa vás, je to len prázdna fráza, keď povieme, že „Boh sa zmocňuje človeka“? Nie je to tak, že keď sa Boh zmocní človeka, žije v tvojom srdci a ovláda každé tvoje slovo a každý tvoj pohyb? Keď ti povie, aby si si sadol, neodvážiš sa stáť? Keď ti povie, aby si išiel na východ, neodvážiš sa ísť na západ? Týka sa toto „zmocnenie sa“ niečoho v tomto zmysle? (Nie, netýka. Boh chce, aby človek žil to, čo Boh má a čím je.) Aký účinok mali mať na človeka všetky slová, ktoré Boh povedal, počas rokov, keď človeka vo svojom diele na ňom až do dnešnej poslednej etapy riadil? Zdá sa, že doslovný význam slov „Boh sa zmocňuje srdca človeka“ spočíva v tom, že Boh si vezme srdce človeka a zmocní sa ho, žije v ňom a viac nevyjde von. Stane sa pánom človeka a dokáže svojvoľne dominovať srdcu človeka a manipulovať s ním, takže človek musí urobiť čokoľvek, čo mu Boh povie. V tomto zmysle by sa mohlo zdať, že sa každý človek môže stať Bohom a vlastniť Jeho podstatu a povahu. Mohol by v takom prípade aj človek vykonávať Božie skutky? Dá sa pojem „zmocnenie sa“ vysvetliť týmto spôsobom? (Nie.) Čo to teda je? Opýtam sa vás: Sú všetky slová a pravda, ktorú Boh dáva človeku, zjavením Božej podstaty a toho, čo má a čím je? (Áno.) To je určite pravda. Je však nevyhnutné, aby samotný Boh praktizoval a vlastnil všetky slová, ktoré dáva človeku? Porozmýšľajte o tom trochu. Keď Boh súdi človeka, prečo ho súdi? Ako vznikli tieto slová? Aký je obsah slov, ktoré Boh hovorí, keď človeka súdi? Na čom sú založené? Sú založené na skazenej povahe človeka? (Áno.) Vychádza teda účinok dosiahnutý Božím súdom nad človekom z Božej podstaty? (Áno.) Je teda „zmocnenie sa človeka“ len prázdnou frázou? Určite nie. Tak prečo Boh hovorí tieto slová človeku? Aký má zámer, keď ich vyslovuje? Chce tieto slová použiť, aby slúžili ako život človeka? (Áno.) Boh chce použiť celú pravdu, ktorú vyslovil v týchto slovách, aby pôsobila ako život človeka. Keď človek prijme celú túto pravdu a Božie slovo a premení ich na svoj vlastný život, môže potom poslúchať Boha? Môže sa potom báť Boha? Môže sa potom vyhýbať zlu? Keď sa človek dostane do tohto bodu, môže potom poslúchať Božiu zvrchovanosť a plán? Je potom človek v pozícii, aby sa podriadil autorite Boha? Keď ľudia ako Jób alebo Peter dosiahnu koniec svojej cesty, keď ich život možno považovať za zrelý, keď Bohu skutočne rozumejú – môže ich satan stále odviesť? Môže sa ich ešte stále zmocniť? Môže ich stále násilne ovládnuť? (Nie.) Aký je to teda človek? Je to niekto, koho Boh úplne získal? (Áno.) Ako v tomto zmysle vnímate človeka, ktorého Boh úplne získal? Z Božej perspektívy a za týchto okolností sa už Boh zmocnil srdca tohto človeka. Čo ale tento človek pociťuje? Je to tak, že Božie slovo, Božia autorita a Božia cesta sa v človeku stanú životom, a že tento život sa potom zmocní celej bytosti človeka, čím sa veci, ktoré prežíva, ako aj jeho podstata stávajú spôsobilými uspokojiť Boha? Je z Božej perspektívy srdce ľudstva práve v tejto chvíli v Jeho moci? (Áno.) Ako teraz rozumiete tomuto významu? Zmocnil sa ťa Boží Duch? (Nie, zmocnilo sa nás Božie slovo.) Je to Božia cesta a Jeho slovo, ktoré sa stali tvojím životom, a je to pravda, ktorá sa stala tvojím životom. V tejto chvíli človek vlastní život, ktorý pochádza od Boha, nemôžeme však povedať, že tento život je Božím životom. Inak povedané, život, ktorý má človek čerpať z Božieho slova, je život Boží. Preto je jedno, ako dlho človek Boha nasleduje, koľko slov od Neho prijme, nikdy sa nemôže stať Bohom. Aj keby Boh jedného dňa povedal: „Zmocnil som sa tvojho srdca, teraz vlastníš Môj život,“ mali by ste pocit, že ste Bohom? (Nie.) Čím by si sa potom stal? Nebol by si voči Bohu úplne poslušný? Nebolo by tvoje srdce naplnené životom, ktorý ti dal Boh? Bol by to úplne normálny prejav toho, čo sa stane, keď sa Boh zmocní srdca človeka. Toto je fakt. Keď sa na to teda pozrieme z tejto stránky, môže sa človek stať Bohom? Keď dokáže žiť realitu slov Boha a stane sa niekým, kto sa bojí Boha a vyhýba sa zlu, môže vlastniť životnú podstatu a svätosť Boha? Vôbec nie. Nech sa stane čokoľvek, človek je na konci dňa stále človekom. Si stvorenou bytosťou a keď si od Boha dostal Jeho slovo a Jeho cestu, stále vlastníš len život, ktorý pochádza zo slov Boha. Staneš sa niekým, koho Boh chváli, ale nikdy nebudeš vlastniť životnú podstatu Boha a už vôbec nie Jeho svätosť.

Teraz sa vrátime k téme, o ktorej sme práve diskutovali. Počas tejto diskusie som vám položil otázku – Je Abrahám svätý? Je Jób svätý? (Nie.) Táto „svätosť“ predstavuje podstatu a povahu Boha a človeku zďaleka chýba. Človek nemá Božiu podstatu ani Božiu povahu. Aj keď zažil všetky Božie slová a vybavil sa ich realitou, nikdy nemôže vlastniť svätú podstatu Boha; človek je človek. Rozumiete tomu, však? Ako teraz rozumiete vete „Boh sa zmocnil srdca človeka“? (Sú to Božie slová, Božia cesta a Jeho pravda, ktoré sa stanú životom človeka.) Tieto slová ste sa naučili naspamäť. Dúfam, že im budete rozumieť hlbšie. Niektorí ľudia sa môžu opýtať: „Tak prečo sa hovorí, že Boží posli a anjeli nie sú svätí?“ Čo si o tejto otázke myslíte? Možno ste o nej doteraz neuvažovali. Použijem jednoduchý príklad: Keď zapneš robota, bude tancovať aj rozprávať, a ty budeš rozumieť tomu, čo hovorí. Môžeš povedať, že je rozkošný a živý, nebude ti však rozumieť, pretože nemá život. Bude sa môcť naďalej pohybovať, keď ho odstavíš od prívodu elektrickej energie? Keď je tento robot aktivovaný, vidíš, že je živý a rozkošný. Hodnotíš ho, či už to je podstatné alebo povrchné, no nech je to akokoľvek, vidíš, že sa pohybuje. No keď ho vypneš, vidíš v ňom stále nejakú osobnosť? Vidíš, že má nejakú podstatu? Rozumieš významu toho, čo hovorím? Chcem tým povedať, že aj keď sa tento robot dokáže hýbať a zastaviť, nikdy by si ho nemohol charakterizovať ako niečo, čo má nejakú podstatu. Nie je to fakt? Teraz sa už o tom nebudeme ďalej rozprávať. Postačí, keď budete všeobecne rozumieť tomuto významu. Tu naše duchovné spoločenstvo skončíme. Dovidenia!

17. decembra 2013

Poznámky pod čiarou:

a. „Rituálna kovová obruč“ je obruč, ktorú používal mních Tang Sanzang v čínskej novele Cesta na západ. Používal ju na to, aby mal vo svojej moci Suna Wukonga. Kovovú obruč mu pripevnil okolo hlavy, čo mu spôsobovalo akútne bolesti hlavy, a takto ho mal vo svojej moci. Stala sa z toho metafora opisujúca niečo, čo človeka zväzuje.