Gn 9, 11-13 „A uzavriem s vami svoju zmluvu, a už viac nezahubia vody potopy žiadne telo, a už viac nebude potopa, ktorá by zničila zem.“ A Boh riekol: „Toto je znamenie zmluvy, ktorú uzatváram medzi sebou a medzi vami a každou živou bytosťou, ktorá je s vami, na večné pokolenia. Svoju dúhu umiestnim do oblakov a bude znamením zmluvy medzi Mnou a zemou.“

Po tom, čo stvoril všetky veci, sa autorita Stvoriteľa ešte raz potvrdila a ukázala v dúhe na znak zmluvy

Autorita Stvoriteľa sa vždy ukazuje a uplatňuje medzi všetkými stvoreniami a On nielenže riadi osud všetkého, ale aj ľudstvo, osobitné stvorenie, ktoré stvoril vlastnými rukami a ktoré má odlišnú životnú štruktúru a existuje v odlišnej forme života. Po tom, ako Stvoriteľ všetko stvoril, neprestal vyjadrovať svoju autoritu a moc; pre Neho sa autorita, ktorou držal zvrchovanosť nad všetkými vecami a nad osudom celého ľudstva, formálne začala len vtedy, keď sa ľudstvo skutočne zrodilo z Jeho rúk. Mal v úmysle riadiť ľudstvo a vládnuť mu. Zamýšľal ho zachrániť a skutočne si ho získať. Chcel si získať ľudstvo, ktoré by dokázalo riadiť všetko a žilo pod Jeho autoritou, poznalo a rešpektovalo ju. Boh teda začal oficiálne vyjadrovať svoju autoritu medzi ľuďmi pomocou svojich slov a začal ju používať na uskutočňovanie svojich slov. Samozrejme, že Božia autorita sa počas tohto procesu ukazovala na všetkých miestach; vybral som len niektoré konkrétne, dobre známe príklady, na ktorých môžete pochopiť a spoznať jedinečnosť Boha a Jeho jedinečnú autoritu.

Pasáž z knihy Genezis 9, 11-13 sa podobá vyššie uvedeným pasážam so záznamom o Božom stvorení sveta, ale je v nich aj istý rozdiel. V čom spočíva ich podobnosť? V tom, že Boh používa slová na to, čo zamýšľal, a rozdiel zasa v tom, že tu citované pasáže predstavujú rozhovor Boha s človekom, v ktorom s ním uzavrel zmluvu a povedal mu o tom, čo je v nej obsiahnuté. Toto uplatňovanie Božej autority sa uskutočnilo počas Jeho rozhovoru s človekom, čo znamená, že pred stvorením ľudstva boli Božie slová pokynmi a príkazmi, vydané stvoreniam, ktoré mienil stvoriť. Teraz však existoval niekto, kto Božie slová počúval, a tak boli Jeho slová rozhovorom s človekom a zároveň napomenutím a výstrahou pre neho. Božie slová boli navyše prikázania, ktoré niesli Jeho autoritu a ktoré boli vydané všetkým veciam.

Aký Boží čin je zaznamenaný v tomto úryvku? Úryvok opisuje zmluvu, ktorú Boh uzavrel s človekom po tom, čo zničil svet potopou. Hovorí človeku, že Boh už takúto skazu na svete znovu nespôsobí a že na tento účel vytvoril znamenie. Aké to bolo znamenie? V Písme sa hovorí, že „Svoju dúhu umiestnim do oblakov a bude znamením zmluvy medzi Mnou a zemou“. To sú pôvodné slová, ktoré Stvoriteľ adresoval ľudstvu. Keď vyslovil tieto slová, pred očami človeka sa objavila dúha a zostala tam až dodnes. Každý už videl takúto dúhu, ale keď ju vidíš, vieš, ako vzniká? Veda ju nevie nijako dokázať, ani lokalizovať jej zdroj, ani určiť miesto, kde sa nachádza. Je to preto, že dúha je znamením zmluvy uzavretej medzi Stvoriteľom a človekom. Nevyžaduje si vedecký základ, nevytvoril ju človek ani ju nedokáže zmeniť. Je pokračovaním Stvoriteľovej autority po tom, čo vyslovil svoje slová. Stvoriteľ použil vlastnú osobitnú metódu, aby dodržal zmluvu s človekom a svoj prísľub, a tak je Jeho použitie dúhy ako znamenia zmluvy, ktorú ustanovil, nebeským nariadením a zákonom, ktorý zostane navždy nezmenený, či už vo vzťahu k Stvoriteľovi, alebo k stvorenému ľudstvu. Treba povedať, že tento nemenný zákon je ďalším skutočným prejavom Stvoriteľovej autority po tom, čo všetko stvoril, a že Jeho autorita a moc sú neobmedzené; použitie dúhy ako znamenia je pokračovaním a predĺžením Stvoriteľovej autority. Bol to ďalší čin, ktorý Boh vykonal pomocou svojich slov, a zároveň znak zmluvy, ktorú pomocou slov uzavrel s človekom. Oznámil človeku to, čo sa rozhodol uskutočniť, a akým spôsobom sa to naplní a dosiahne. Takto sa táto záležitosť naplnila podľa slov z Božích úst. Iba Boh má takú moc a aj dnes, niekoľko tisíc rokov po tom, čo vyslovil tieto slová, môže človek pozorovať dúhu, ktorú vyslovili Božie ústa. Vďaka týmto slovám, ktoré vyslovil Boh, zostala dúha zachovaná a nezmenená až dodnes. Nikto ju nemôže odstrániť ani zmeniť jej zákonitosti a existuje len vďaka Božím slovám. Práve to je Božia autorita. „Boh je taký dobrý ako Jeho slovo a Jeho slovo sa splní, a to, čo On splní, pretrvá naveky.“ Tu sa jasne prejavili takéto slová a je to jasné znamenie a vlastnosť Božej autority a moci. Takýmto znamením alebo vlastnosťou nedisponuje žiadna zo stvorených bytostí, ani ju nevidno u žiadnej z nestvorených bytostí. Prináleží iba jedinečnému Bohu a odlišuje totožnosť a podstatu, ktorou disponuje iba Stvoriteľ, od totožnosti a podstaty stvorených bytostí. Zároveň je to aj znamenie a vlastnosť, ktorú okrem samotného Boha nemôže prekonať žiadna stvorená ani nestvorená bytosť.

Uzatvorenie Božej zmluvy s človekom bolo veľmi dôležitým činom, ktorý Boh zamýšľal použiť na to, aby človeku oznámil istú skutočnosť a povedal mu o svojej vôli. Na tento účel použil jedinečnú metódu, keď použil zvláštne znamenie na uzavretie zmluvy s človekom. Znamenie, ktoré bolo prísľubom zmluvy, ktorú s ním uzavrel. Bolo teda ustanovenie tejto zmluvy významnou udalosťou? Aká významná vlastne bola? Na zmluve je zvláštne práve toto: nie je to zmluva uzatvorená medzi ľuďmi, skupinami ani krajinami, ale medzi Stvoriteľom a celým ľudstvom a bude platiť až do dňa, keď Stvoriteľ všetko zničí. Vykonávateľom tejto zmluvy je Stvoriteľ a jej udržiavateľom je tiež Stvoriteľ. Stručne povedané, celá dúha na znak uzatvorenia zmluvy s ľudstvom sa naplnila a uskutočnila na základe rozhovoru medzi Stvoriteľom a ľudstvom a zostala takou až do súčasnosti. Čo iné môžu stvorenia robiť okrem toho, že sa podriadia autorite Stvoriteľa, poslúchajú ju, veria jej, vážia si ju, svedčia o nej a chvália ju? Veď nikto okrem jedinečného Boha nemá moc uzavrieť takúto zmluvu. Každé objavenie sa dúhy je správou pre ľudstvo, ktorá ho upozorňuje na zmluvu medzi Stvoriteľom a ľudstvom. V neustálom objavovaní sa zmluvy medzi Stvoriteľom a ľudstvom sa ľudstvu neukazuje dúha alebo samotná zmluva, ale nezameniteľná autorita Stvoriteľa. Opakované objavovanie dúhy preukazuje obrovské a zázračné skutky Stvoriteľa na skrytých miestach a zároveň je životne dôležitým odrazom Stvoriteľovej autority, ktorá nikdy nezanikne a nikdy sa nezmení. Nie je to prejav ďalšieho aspektu jedinečnej autority Stvoriteľa?

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný I