Gn 17, 4-6 Pokiaľ ide o Mňa, pozri, Moja zmluva je s tebou a budeš otcom mnohých národov. Už sa nebudeš volať Abrám, ale tvoje meno bude Abrahám, lebo som ťa učinil otcom mnohých národov. A urobím ťa veľmi plodným a urobím z teba národy a vyjdú z teba králi.

Gn 18, 18-19 Abrahám sa určite stane veľkým a mocným národom a všetky národy zeme v ňom budú požehnané. Veď ho poznám a viem, že prikáže svojim synom a svojmu domu zachovávať Jahveho cestu, aby vykonávali spravodlivosť a súd, aby Jahve splnil Abrahámovi to, čo mu sľúbil.

Gn 22, 16-18 „Prisahal som na seba,“ riekol Jahve, „lebo si to urobil a neušetril si svojho jediného syna. Požehnám ťa a rozmnožím tvoje potomstvo ako hviezdy na nebi a ako piesok na morskom brehu, a tvoje potomstvo obsadí bránu svojich nepriateľov. A v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme, pretože si poslúchol Môj hlas.“

Jób 42, 12 A tak Jahve požehnal Jóbove ďalšie dni viac ako predchádzajúce, lebo mal štrnásťtisíc oviec, šesťtisíc tiav, tisíc volov a tisíc oslíc.

Mnohí chcú hľadať a získať Božie požehnania, ale nie každý ich môže získať, lebo Boh má svoje vlastné zásady a žehná človeka svojím vlastným spôsobom. Prísľuby, ktoré Boh dáva človeku, a množstvo milosti, ktoré mu udeľuje, sa prideľujú na základe myšlienok a činov človeka. O čom teda svedčia Božie požehnania? Čo v nich môžu ľudia vidieť? Odložme teraz bokom diskusiu o tom, akých ľudí Boh požehnáva a o princípoch Božieho požehnania človeka. Namiesto toho sa pozrime na Božie požehnanie človeka s cieľom spoznať Božiu autoritu, z pohľadu spoznania Božej autority.

Všetky štyri vyššie uvedené úryvky Písma hovoria o Božom požehnaní človeka. Podrobne opisujú príjemcov Božích požehnaní, akými sú Abrahám a Jób, a tiež dôvody, prečo Boh udelil svoje požehnanie, a čo toto požehnanie obsahovalo. Tón a spôsob Božích výrokov, perspektíva a pozícia, z ktorej hovoril, umožňujú ľuďom vážiť si to, že ten, kto udeľuje požehnania, a príjemca týchto požehnaní majú výrazne odlišnú totožnosť, postavenie a podstatu. Tón a spôsob týchto výrokov a pozícia, z ktorej boli vyslovené, sú jedinečné pre Boha, ktorý má totožnosť Stvoriteľa. Má autoritu a moc, ako aj česť Stvoriteľa a majestát, o ktorom nikto nepochybuje.

Najprv sa pozrime na knihu Genezis 17, 4-6: „Pokiaľ ide o Mňa, pozri, Moja zmluva je s tebou a budeš otcom mnohých národov. Už sa nebudeš volať Abrám, ale tvoje meno bude Abrahám, lebo som ťa učinil otcom mnohých národov. A urobím ťa veľmi plodným a urobím z teba národy a vyjdú z teba králi.“ Tieto slová boli zmluvou, ktorú Boh uzatvoril s Abrahámom, ako aj Božím požehnaním Abraháma: Boh ho učinil otcom národov a urobil ho veľmi plodným. Vzišli z neho národy a vzišli z neho i králi. Vidíš v týchto slovách Božiu autoritu? A ako ju vnímaš? Ktorý aspekt podstaty Božej autority vidíš? Pri pozornom čítaní týchto slov nie je ťažké zistiť, že autorita a totožnosť Boha sa jasne prejavuje v znení Božích výrokov. Napríklad, keď Boh hovorí: „Moja zmluva je s tebou a budeš… som ťa učinil… urobím ťa…“ také frázy ako „budeš“ a „urobím ťa“, ktorých znenie potvrdzuje Božiu totožnosť a autoritu, sú v jednom ohľade ukazovateľom Stvoriteľovej vernosti; v inom zvláštne slová, ktoré používa Boh s totožnosťou Stvoriteľa a zároveň sú súčasťou bežnej slovnej zásoby. Ak niekto povie, že dúfa, že iný človek bude veľmi plodný, urobia sa z neho národy a vyjdú z neho králi, potom je to nepochybne akési želanie, nie prisľúbenie alebo požehnanie. Ľudia sa teda neodvážia povedať: „Urobím ťa takým a onakým, budeš taký a onaký,“ pretože vedia, že takú moc nemajú. Nezáleží to od nich a aj keby niečo také povedali, ich slová by boli čistým nezmyslom, poháňaným ich túžbami a ambíciami. Odváži sa niekto hovoriť takýmto veľkolepým tónom, ak cíti, že nemôže splniť svoje želania? Každý praje svojim potomkom všetko dobré a dúfa, že budú vynikať a tešiť sa z veľkého úspechu. „Aké veľké šťastie by bolo, keby sa jeden z nich stal vládcom! Ak by sa jeden z nich stal guvernérom, tiež by to bolo dobré – len aby bol niekto z nich významný!“ To všetko sú želania ľudí, ale svojim potomkom môžu priať len požehnanie a nemôžu naplniť ani uskutočniť žiadne zo svojich sľubov. Vo svojom srdci každý jasne vie, že nemá moc dosiahnuť takéto veci, lebo všetko, čo sa ho týka, je mimo jeho kontroly, a ako by teda mohol rozkazovať o osude iných? Tieto slová môže Boh povedať preto, lebo disponuje takouto autoritou a je schopný splniť všetky prísľuby, ktoré dáva človeku, a uskutočniť všetky požehnania, ktoré človeku udeľuje. Človeka stvoril Boh a pre Boha by bolo hračkou urobiť niekoho nesmierne plodným; na to, aby sa niekoho potomkom darilo, by stačilo Jeho jediné slovo. Boh by sa pre takúto vec nikdy nemusel zapotiť, zaťažovať sa tým ani sa pre to príliš namáhať. Ide totiž o samotnú Božiu moc a autoritu.

Cítite po prečítaní vety „Abrahám sa určite stane veľkým a mocným národom a všetky národy zeme v ňom budú požehnané“ z knihy Genezis 18, 18 Božiu autoritu? Vnímate výnimočnosť Stvoriteľa? Vnímate Jeho nadradenosť? Božie slová sú isté. Boh nevyslovuje takéto slová preto, že by si bol istý úspechom, alebo na to, aby ho takto prezentoval. Naopak, sú dôkazom autority Božích výrokov a sú prikázaním, ktoré napĺňa Božie slová. Existujú dva výrazy, ktorým by ste tu mali venovať pozornosť. Keď Boh hovorí: „Abrahám sa určite stane veľkým a mocným národom a všetky národy zeme v ňom budú požehnané,“ je v týchto slovách nejaký prvok dvojzmyselnosti? Nejaký prvok, ktorý by vyvolával obavy alebo strach? Kvôli slovám „určite“ a „bude“ obsiahnutým v Božích výrokoch sa tieto prvky, ktoré sú človeku vlastné a často sa v ňom prejavujú, nikdy nevzťahovali na Stvoriteľa. Nikto by sa neodvážil použiť takéto slová, keď želá druhým dobro ani požehnať druhého s takou istotou, že mu dá veľký a mocný národ, alebo prisľúbiť, že v ňom budú požehnané všetky národy zeme. Čím istejšie sú Božie slová, tým viac o niečom svedčia – a čo je to niečo? Sú dôkazom toho, že Boh má autoritu, ktorou môže tieto veci vykonať a že ich uskutočnenie je nevyhnutné. Boh si bol vo svojom srdci bez najmenšieho zaváhania istý všetkým, čím Abraháma požehnal. Navyše sa to všetko uskutočnilo v súlade s Jeho slovami a žiadna sila to nemohla zmeniť, prekaziť, znemožniť alebo narušiť ich naplnenie. Bez ohľadu na to, čo by sa ešte stalo, nič by nemohlo zrušiť alebo ovplyvniť naplnenie a uskutočnenie Božích slov. Toto je samotná moc slov vyrieknutých z úst Stvoriteľa a autorita Stvoriteľa, ktorá nestrpí odmietanie človeka! Máš po prečítaní týchto slov ešte stále pochybnosti? Tieto slová zazneli z Božích úst a v Božích slovách je moc, majestát a autorita. Takúto moc a autoritu a nevyhnutnosť vykonania skutočnosti nedosiahne ani neprekoná žiadna stvorená či nestvorená bytosť. Len Stvoriteľ môže hovoriť s ľuďmi takýmto tónom a intonáciou a fakty preukázali, že Jeho prísľuby nie sú prázdnymi slovami ani márnymi chválami, ale vyjadrením jedinečnej autority, ktorú neprekoná žiadna osoba, udalosť ani vec.

Aký je rozdiel medzi slovami, ktoré hovorí Boh, a slovami, ktoré hovorí človek? Keď čítaš tieto slová, ktoré vyslovil Boh, cítiš silu Jeho slov a Jeho autoritu. Ako sa cítiš, keď počuješ ľudí hovoriť takéto slová? Považuješ ich za nesmierne arogantných a chválenkárskych, za ľudí, ktorí sa predvádzajú? Veď nemajú takú moc ani autoritu, a tak vôbec nedokážu dosiahnuť takéto veci. To, že sú si takí istí svojimi sľubmi, len svedčí o ľahostajnosti ich poznámok. Ak niekto hovorí takéto slová, potom je nepochybne arogantný a príliš sebavedomý a javí sa ako klasický príklad archanjelskej povahy. Tieto slová vyšli z Božích úst. Vnímaš v nich nejaký prvok arogancie? Máš pocit, že Božie slová sú len žartom? Božie slová sú autoritou a skutočnosťou a skôr, ako ich Boh vyriekne zo svojich úst, čiže kým sa rozhodne niečo urobiť, tak to už aj vykonal. Možno povedať, že všetko to, čo Boh povedal Abrahámovi, bola zmluva, ktorú Boh uzatvoril s Abrahámom, a prísľub, ktorý mu dal. Tento prísľub bol ustanovenou ako aj vykonanou skutočnosťou, a tieto skutočnosti sa postupne napĺňali v Božích myšlienkach podľa Božieho plánu. Takže to, že Boh hovorí takéto slová, neznamená, že má arogantnú povahu, pretože Boh môže takéto veci dosiahnuť. Má takúto moc a autoritu, je plne schopný takéto činy realizovať a ich uskutočnenie je v plnom rozsahu Jeho schopností. Keď z Božích úst zaznievajú slová ako tieto, sú zjavením a vyjadrením skutočnej Božej povahy, dokonalým zjavením a prejavom Božej podstaty a autority, a nejestvuje nič primeranejšie a vhodnejšie ako dôkaz Stvoriteľovej totožnosti. Spôsob, tón a znenie takýchto výrokov sú presne známkou Stvoriteľovej totožnosti a dokonale zodpovedajú výrazu vlastnej Božej totožnosti; nie je v nich žiadna pretvárka ani nečistota. Sú úplne a absolútne dokonalým prejavom podstaty a autority Stvoriteľa. Čo sa týka stvorení, tie nemajú ani takúto autoritu, ani podstatu, a už vôbec nie moc, ktorú dáva Boh. Ak sa človek takto správa, potom je to určite prejav jeho skazenej povahy. Koreňom toho je rušivý vplyv ľudskej arogancie a bezuzdnej ctižiadosti a odhalenie zlomyseľných úmyslov nikoho iného ako diabla, satana, ktorý chce ľudí oklamať a zlákať ich, aby zradili Boha. Ako sa Boh pozerá na to, čo sa zjavuje takýmto jazykom? Hovorí, že si chceš prisvojiť Jeho miesto, chceš sa za Neho vydávať a nahradiť Ho. Keď napodobňuješ tón Božích výrokov, tvojím úmyslom je nahradiť Božie miesto v ľudských srdciach, privlastniť si ľudstvo, ktoré právom patrí Bohu. Toto je čisto a jednoducho satan. Sú to činy potomkov archanjela, ktoré sú pre nebo neprípustné! Sú medzi vami takí, ktorí niekedy určitým spôsobom napodobňovali Boha tým, že povedali niekoľko slov s úmyslom zavádzať a klamať ľudí, a vzbudili v nich pocit, akoby slová a činy tejto osoby mali autoritu a moc Boha, akoby podstata a totožnosť tejto osoby boli jedinečné, ba dokonca akoby tón slov tejto osoby bol podobný Božiemu? Urobili ste už niekedy niečo podobné? Napodobňovali ste niekedy Boží tón vo svojom prejave gestami, ktoré akoby predstavovali Božiu povahu, pričom ste sa domnievali, že ide o moc a autoritu? Koná alebo plánuje konať väčšina z vás často takýmto spôsobom? Keď teraz skutočne vidíte, vnímate a poznáte autoritu Stvoriteľa a pozriete sa späť na to, čo ste kedysi robili a čo ste o sebe prezrádzali, nie je vám zle? Uvedomujete si svoju nehodnosť a nehanebnosť? Po rozanalyzovaní povahy a podstaty takýchto ľudí by sme mohli povedať, že sú prekliatymi plodmi pekla a že každý, kto robí takéto veci, privoláva na seba poníženie? Uvedomujete si vážnosť tejto prirodzenosti? Nakoľko je to vážne? Úmyslom ľudí, ktorí takto konajú, je napodobňovať Boha. Chcú byť Bohom, aby ich ľudia uctievali ako Boha. Chcú odstrániť Božie miesto v ľudských srdciach a zbaviť sa Boha, ktorý pôsobí medzi ľuďmi. Robia to preto, aby dosiahli svoj cieľ ovládať ľudí, pohlcovať ich a zmocňovať sa ich. Každý má takéto podvedomé túžby a ambície a žije v takejto skazenej satanskej podstate, v satanskej prirodzenosti, v ktorej je v nepriateľstve s Bohom, zrádza Ho a chce sa Ním stať. Ešte aj po Mojom duchovnom spoločenstve na tému Božej autority sa chcete alebo túžite vydávať za Boha alebo Ho napodobňovať? Stále túžite byť Bohom a želáte si sa Ním stať? Človek nemôže napodobniť Božiu autoritu ani sa zosobniť s Božou totožnosťou a postavením. Hoci dokážeš napodobniť tón, ktorým Boh hovorí, Božiu podstatu napodobniť nevieš. Aj keď dokážeš stáť na Božom mieste a vydávať sa za Boha, nikdy nebudeš schopný vykonať to, čo zamýšľa vykonať Boh, a nikdy nebudeš schopný vládnuť a všetkému rozkazovať. V Božích očiach budeš navždy malým stvorením a bez ohľadu na to, aké veľké sú tvoje zručnosti a schopnosti, i na to, koľko talentov máš, vo svojej celistvosti si pod nadvládou Stvoriteľa. Aj keď dokážeš vysloviť niekoľko odvážnych slov, nepreukazuješ tým, že máš podstatu Stvoriteľa, ani to neznamená, že máš Jeho autoritu. Autorita a moc Boha sú podstatou Jeho samotného. Nenaučil sa ich ani si ich nepridal zvonku, ale sú vrodenou podstatou samotného Boha. A tak vzťah medzi Stvoriteľom a stvoreniami nemožno nikdy zmeniť. Ako jeden zo stvorení si človek musí zachovať svoje vlastné postavenie a správať sa svedomito. Poctivo si chráň to, čo ti Stvoriteľ zveril. Nejednaj proti pravidlám, nerob veci, ktoré presahujú hranice tvojich schopností alebo sú Bohu odporné. Nesnaž sa byť veľkým alebo stať sa nadčlovekom, či vyvyšovať sa nad ostatných, ani sa nesnaž stať sa Bohom. Ľudia by nemali túžiť po tom, aby takí boli. Snaha stať sa veľkým alebo nadčlovekom je absurdná. Túžba stať sa Bohom je ešte hanebnejšia, je odporná a opovrhnutiahodná. To, čo je chvályhodné a čoho by sa mali stvorenia držať viac než čohokoľvek iného, je stať sa pravým stvorením. To je jediný cieľ, o ktorý by mali všetci ľudia usilovať.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný I