Pozrime sa na knihu Genezis 22, 17-18. Je to ďalší úryvok, ktorý vyslovil Boh Jahve a v ktorom povedal Abrahámovi: „Požehnám ťa a rozmnožím tvoje potomstvo ako hviezdy na nebi a ako piesok na morskom brehu, a tvoje potomstvo obsadí bránu svojich nepriateľov. A v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme, pretože si poslúchol Môj hlas.“ Boh Jahve požehnal Abraháma mnohokrát, aby sa jeho potomstvo rozmnožilo – ale do akej miery sa malo rozmnožiť? Do takej, o akej hovorí Písmo: „ako hviezdy na nebi a ako piesok na morskom brehu“. To znamená, že Boh chcel Abraháma obdarovať potomstvom početným ako hviezdy na nebi a hojným ako piesok na morskom pobreží. Boh hovoril pomocou podobenstiev a z týchto podobenstiev nie je ťažké pochopiť, že Boh nechcel Abraháma obdarovať len jedným, dvoma alebo dokonca len tisíckami potomkov, ale nespočítateľným číslom, dostatočným na to, aby vytvorili množstvá národov, pretože Boh Abrahámovi prisľúbil, že bude otcom mnohých národov. Rozhodol však o tomto čísle človek alebo Boh? Môže človek kontrolovať, koľko bude mať potomkov? Je to na ňom? Od človeka nezávisí ani to, či ich vôbec bude mať niekoľko, a nieto ešte „ako hviezd na nebi a ako piesku na morskom brehu“. Kto by si neželal, aby jeho potomkov bolo toľko ako hviezd? Žiaľ, veci sa nie vždy vyvíjajú podľa toho, ako chceš. Bez ohľadu na to, aký je človek šikovný alebo schopný, nie je to na ňom. Nikto nemôže vybočiť z toho, čo nariadil Boh. Koľko ti dovolí, toľko budeš mať: ak ti Boh dá málo, potom nikdy nebudeš mať veľa, a ak ti dá veľa, nemá zmysel sa rozhorčovať nad tým, koľko máš. Nie je to tak? To všetko závisí od Boha, nie od človeka! Človeku vládne Boh a nikto nie je výnimkou!

Keď Boh povedal: „Rozmnožím tvoje potomstvo,“ bola to zmluva, ktorú Boh uzavrel s Abrahámom, a podobne ako zmluva, ktorej znamením bola dúha, sa mala uskutočniť naveky, a bol to tiež prísľub, ktorý dal Boh Abrahámovi. Jedine Boh je spôsobilý a schopný uskutočniť tento sľub. Bez ohľadu na to, či tomu človek verí a prijíma to alebo nie, a bez ohľadu na to, ako sa na to človek pozerá a ako to vníma, sa to všetko do písmena splní podľa slov, ktoré vyslovil Boh. Božie slová sa nezmenia preto, že sa zmení ľudská vôľa alebo predstavy a nezmenia sa ani preto, že sa zmení nejaká osoba, udalosť alebo vec. Všetko môže zaniknúť, ale Božie slová ostávajú naveky. V skutočnosti je deň, keď všetko zanikne, presne tým dňom, keď sa úplne naplnia Božie slová, pretože On je Stvoriteľ, má autoritu a moc Stvoriteľa a ovláda všetky veci a celú životnú silu. Dokáže z ničoho urobiť niečo a z niečoho urobiť nič. Riadi premenu všetkých vecí zo živých na mŕtve. Pre Boha nie je nič jednoduchšie ako rozmnožiť niečie potomstvo. Človeku to znie fantasticky, ako rozprávka, ale pre Boha to, čo sa rozhodne a sľúbi vykonať, nie je fantastické ani rozprávkové. Skôr je to skutočnosť, ktorú Boh už videl a určite sa uskutoční. Vážite si to? Dokazujú fakty, že Abrahámovi potomkovia boli početní? Akí početní boli? Takí ako „hviezdy na nebi a ako piesok na morskom brehu“ o ktorých hovorí Boh? Rozšírili sa do všetkých národov a krajov, do všetkých končín sveta? Čím sa táto skutočnosť dosiahla? Uskutočnila sa autoritou Božích slov? Niekoľko stoviek či tisícok rokov po tom, čo Boh vyslovil svoje slová, sa Jeho slová naďalej napĺňali a neustále sa uskutočňovali. Je to moc Božích slov a dôkaz Jeho autority. Keď Boh na počiatku všetko stvoril, povedal: „Nech sa objaví svetlo!“ a objavilo sa svetlo. Stalo sa to veľmi rýchlo, naplnilo sa to vo veľmi krátkom čase a pri uskutočňovaní a napĺňaní nedošlo k žiadnemu oneskoreniu. Účinky Božích slov boli okamžité. Oboje boli prejavom Božej autority, ale keď Boh požehnal Abraháma, umožnil človeku vidieť druhú stránku podstaty Božej autority, ako aj skutočnosť, že Stvoriteľova autorita je nevypočítateľná, a navyše umožnil človeku vidieť skutočnejšiu, znamenitejšiu stránku Stvoriteľovej autority.

Po vyslovení Božích slov preberá Božia autorita velenie nad týmto dielom a skutočnosť prisľúbená Božími ústami sa postupne začína stávať realitou. V dôsledku toho sa vo všetkom začnú objavovať zmeny, podobne ako keď sa s príchodom jari zazelená tráva, rozkvitnú kvety, pučia stromy, vtáky začnú spievať, priletia späť husi a polia sa hemžia ľuďmi… S príchodom jari sa všetko omladzuje, a to je zázračný čin Stvoriteľa. Keď Boh uskutočňuje svoje prísľuby, všetko na nebi i na zemi sa obnovuje a mení v súlade s Božími myšlienkami – nič nie je výnimkou. Keď Božie ústa vyslovia nejaký záväzok alebo sľub, všetko slúži ich naplneniu a vykonáva sa v záujme ich naplnenia. Všetky stvorenia sú ovládané a usporiadané pod nadvládou Stvoriteľa, zohrávajú svoju príslušnú úlohu a plnia svoju príslušnú funkciu. Toto je prejav Stvoriteľovej autority. Čo za tým vidíte? Ako spoznáte Božiu autoritu? Má Božia autorita nejaký rozsah? Je nejako časovo ohraničená? Dá sa povedať, že má určitú výšku alebo dĺžku? Možno povedať, že má istú veľkosť alebo silu? Dá sa merať podľa ľudskej miery? Božia autorita sa nezapína a nevypína, neprichádza a neodchádza a nikto nemôže zmerať, aká veľká je Jeho autorita. Bez ohľadu na to, koľko času uplynie, keď Boh požehná človeka, toto požehnanie bude pretrvávať, čo bude svedčiť o neoceniteľnej Božej autorite a umožní ľudstvu znovu a znovu uzrieť zjavenie neuhasiteľnej životnej sily Stvoriteľa. Každý prejav Jeho autority je dokonalou ukážkou slov z Jeho úst, ktoré sa ukazujú všetkým veciam a ľudstvu. Okrem toho všetko, čo sa uskutočňuje prostredníctvom Jeho autority, je neporovnateľne nádherné a absolútne bezchybné. Možno povedať, že Jeho myšlienky, slová, autorita a celé dielo, ktoré koná, sú neporovnateľne krásnym obrazom a ľudský jazyk nedokáže pre stvorenia vyjadriť ich dôležitosť a hodnotu. Keď Boh dáva človeku prísľub, pozná ho tak dobre ako vlastnú dlaň, či už ide o to, kde žije, alebo čo robí, o jeho minulosť pred prijatím zasľúbenia alebo po ňom, alebo o to, aké veľké boli zvraty v prostredí, v ktorom žije. Nezáleží na tom, koľko času uplynie od toho, čo Boh vyslovil svoje slová, pre Neho je to akoby ich práve vyslovil. To znamená, že Boh má moc a takú autoritu, že môže sledovať, kontrolovať a splniť každý prísľub, ktorý dá ľudstvu, a bez ohľadu na to, o aký prísľub ide, ako dlho potrvá, kým sa úplne naplní, a navyše bez ohľadu na to, ako široký je rozsah, ktorého sa jeho uskutočnenie dotýka – napríklad čas, zemepis, rasa a tak ďalej –, tento prísľub sa uskutoční a splní. Ba čo viac, jeho uskutočnenie a naplnenie si od Neho nevyžaduje ani najmenšiu námahu. O čom to svedčí? Dokazuje to, že rozsah Božej autority a moci stačí na to, aby kontroloval celý vesmír a ľudstvo. Boh stvoril svetlo, ale to neznamená, že riadi len svetlo alebo len vodu, pretože ju stvoril, a že všetko ostatné s Bohom nesúvisí. Nebolo by to mylné chápanie? Hoci sa Božie požehnanie Abraháma po niekoľkých stovkách rokov postupne vytratilo z pamäti človeka, pre Boha zostal tento prísľub stále rovnaký. Ešte stále bol v procese uskutočňovania a nikdy sa nezastavil. Človek nikdy nevedel ani nepočul, ako Boh uplatňoval svoju autoritu, ako bolo všetko riadené a usporiadané a koľko úžasných príbehov sa počas tohto obdobia odohralo medzi všetkým Božím stvorením. Každý úžasný kúsok prejavu Božej autority a zjavenia Jeho činov sa však vo všetkom odovzdal a vyzdvihol, všetko ukazovalo a hovorilo o zázračných činoch Stvoriteľa a každý mnohokrát vyrozprávaný príbeh o Stvoriteľovej zvrchovanosti nad všetkým bude navždy ohlasovaný všetkými vecami. Autorita, ktorou Boh všetkému vládne, a Božia moc všetkému ukazujú, že Boh je prítomný všade a v každom čase. Keď sa staneš svedkom všadeprítomnosti Božej autority a moci, uvidíš, že Boh je prítomný všade a v každom čase. Božia autorita a moc nie sú obmedzené časom, zemepisom, priestorom ani žiadnou osobou, udalosťou či vecou. Rozsah Božej autority a moci presahuje ľudskú predstavivosť. Pre človeka je nepochopiteľná, nepredstaviteľná a človek ju nikdy úplne nespozná.

Niektorí ľudia si radi domýšľajú a predstavujú, ale kam až môže siahať ľudská predstavivosť? Môže ísť za hranice tohto sveta? Je človek schopný odvodiť a predstaviť si pravosť a presnosť Božej autority? Sú odvodzovanie a predstavivosť človeka schopné umožniť mu dosiahnuť poznanie Božej autority? Môžu dosiahnuť, aby si človek skutočne vážil Božiu autoritu a podriadil sa jej? Fakty dokazujú, že ľudský úsudok a predstavivosť sú len výplodom ľudského intelektu a neposkytujú človeku ani najmenšiu pomoc či úžitok pri spoznávaní Božej autority. Po čítaní sci-fi literatúry si niektorí dokážu predstaviť Mesiac alebo to, ako vyzerajú hviezdy. To však neznamená, že človek rozumie Božej autorite. Predstavivosť človeka je jednoducho len predstavivosť. Fakty týkajúce sa týchto vecí, teda ich spojenie s Božou autoritou, vôbec nechápe. Čo z toho, aj keby si bol na Mesiaci? Azda to svedčí o tom, že chápeš Božiu autoritu viacrozmerne? Svedčí to o tom, že si dokážeš predstaviť rozsah Božej autority a moci? Keďže odvodzovanie a predstavivosť človeka mu neumožňujú spoznať Božiu autoritu, čo by mal robiť? Najmúdrejšie by bolo nič si nedomýšľať ani nepredstavovať, teda človek sa nikdy nesmie spoliehať na predstavivosť ani na svoje domnienky, keď ide o spoznávanie Božej autority. Čo vám týmto chcem povedať? Poznanie Božej autority, moci, Jeho vlastnej totožnosti a Božej podstaty nemožno dosiahnuť spoliehaním sa na svoju predstavivosť. Keďže pri poznávaní Božej autority sa nemôžete spoliehať na predstavivosť, akým spôsobom potom môžete dosiahnuť skutočné poznanie Božej autority? Spôsob, ako to dosiahnuť, je jesť a piť Božie slová, byť v duchovnom spoločenstve a zakúšať Božie slová. Takto budete postupne zažívať a overovať si Božiu autoritu a postupne jej začnete rozumieť a spoznávať ju. To je jediný spôsob, ako dôjsť k poznaniu Božej autority; žiadne skratky nejestvujú. Požiadať vás o to, aby ste si nič nepredstavovali, nie je to isté ako nútiť vás pasívne sedieť a očakávať zničenie alebo vám brániť v akejkoľvek činnosti. Nepoužívať mozog na premýšľanie a predstavovanie si znamená nepoužívať logiku na vyvodzovanie záverov, vedomosti na analyzovanie a vedu ako základ, ale namiesto toho si vážiť, overovať a potvrdzovať, že Boh, v ktorého veríš, má autoritu, potvrdzovať, že má zvrchovanosť nad tvojím osudom a že Jeho moc v každom okamihu dokazuje, že On sám je pravý Boh, a to prostredníctvom Božích slov, pravdy a všetkého, s čím sa v živote stretávaš. To je jediný spôsob, ktorým môže ktokoľvek pochopiť Boha. Niektorí hovoria, že by chceli nájsť jednoduchý spôsob, ako tento cieľ dosiahnuť, ale napadá vám takýto spôsob? Hovorím ti, že o tom nemusíš premýšľať, lebo nejestvujú žiadne iné spôsoby! Jediným spôsobom je svedomito a vytrvalo spoznávať a overovať si, čo Boh má a čím je, prostredníctvom každého slova, ktoré vyjadruje, a všetkého, čo koná. To je jediný spôsob, ako spoznať Boha. Lebo to, čo Boh má a čím je, a všetko Božie nie je pusté a prázdne, ale skutočné.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný I