Podobne je v Knihe Jób zaznamenané Jahveho požehnanie Jóba. Čím Boh obdaroval Jóba? „A tak Jahve požehnal Jóbove ďalšie dni viac ako predchádzajúce, lebo mal štrnásťtisíc oviec, šesťtisíc tiav, tisíc volov a tisíc oslíc.“ (Jób 42, 12) Čo boli tieto veci, ktoré boli dané Jóbovi, z pohľadu človeka? Boli majetkom ľudstva? Nebol by Jób s týmto majetkom v tom veku veľmi bohatý? Ako potom získal takýto majetok? Čo spôsobilo jeho bohatstvo? Je samozrejmé, že Jób k nemu prišiel vďaka Božiemu požehnaniu. O tom, ako sa Jób na tento majetok pozeral a ako vnímal Božie požehnania, tu nebudeme diskutovať. Pokiaľ ide o Božie požehnania, všetci ľudia dňom i nocou túžia po tom, aby ich Boh požehnal. Človek však nemá žiadnu kontrolu nad tým, koľko majetku môže počas svojho života získať, ani nad tým, či môže od Boha prijať požehnania – to je nesporný fakt! Boh má autoritu a moc udeliť človeku akýkoľvek majetok, umožniť človeku získať akékoľvek dobrodenie, a predsa existujú princípy Božieho požehnania. Akých ľudí Boh požehnáva? Samozrejme, že požehnáva ľudí, ktorých má rád! Boh požehnal Abraháma aj Jóba, no požehnania, ktoré dostali, neboli rovnaké. Boh požehnal Abraháma potomstvom, ktorého bolo toľko ako piesku a hviezd. Keď Boh požehnal Abraháma, spôsobil, že potomkovia jedného človeka a jedného národa sa stali mocnými a prosperujúcimi. V tom vládla ľudstvu Božia autorita, ktorá vdýchla dych Boha medzi všetky veci a živé bytosti. Pod zvrchovanosťou Božej autority sa toto ľudstvo rozmnožovalo a existovalo rýchlosťou a v rozsahu, ktorý určil Boh. Konkrétne životaschopnosť tohto národa, rýchlosť jeho rastu a priemerná dĺžka života boli súčasťou Božích opatrení a princíp toho všetkého bol úplne založený na prísľube, ktorý dal Boh Abrahámovi. To znamená, že bez ohľadu na okolnosti, Božie prísľuby pokračujú bez prekážok a uskutočňujú sa pod prozreteľnosťou Božej autority. V prísľube, ktorý Boh dal Abrahámovi, bez ohľadu na prevraty vo svete, na dobu a na katastrofy, ktoré ľudstvo prežilo, Abrahámovi potomkovia nebudú čeliť riziku vyhladenia a ich národ nevymrie. Božie požehnanie však Jóbovi prinieslo nesmierne bohatstvo. Boh mu dal množstvo živých, dýchajúcich stvorení, ktorých špecifiká – ich počet, rýchlosť rozmnožovania, mieru prežitia, množstvo tuku v ich tele a podobne – tiež riadil Boh. Hoci tieto živé bytosti nemali schopnosť hovoriť, aj ony boli súčasťou Stvoriteľových opatrení a princíp, na základe ktorého ich Boh usporiadal, bol založený na požehnaniach, ktoré Boh prisľúbil Jóbovi. V požehnaniach, ktoré dal Boh Abrahámovi a Jóbovi, sa síce ich prísľuby líšili, ale autorita, ktorou Stvoriteľ riadil všetky veci a živé bytosti, bola rovnaká. Každý detail Božej autority a moci je vyjadrený v Jeho rôznych prísľuboch a požehnaniach Abrahámovi a Jóbovi a opäť ukazuje ľudstvu, že Božia autorita ďaleko presahuje ľudskú predstavivosť. Tieto detaily ľudstvu opäť hovoria, že ak túžia spoznať Božiu autoritu, môžu to dosiahnuť len prostredníctvom Božích slov a skúseností s Božím dielom.

Božia autorita zvrchovanosti nad všetkým umožňuje človeku vidieť skutočnosť: Božia autorita nie je obsiahnutá len v slovách: „A Boh riekol: ‚Nech sa objaví svetlo, a objavilo sa svetlo, nech sa objaví obloha, a objavila sa obloha, nech sa objaví súš, a objavila sa súš,‘“ ale okrem toho je Jeho autorita vyjadrená aj v tom, ako umožnil, aby svetlo naďalej pretrvávalo, ako zabránil tomu, aby obloha zanikla, a ako ponechal zem navždy oddelenú od vody, ako aj v detailoch toho, ako vládol a riadil veci, ktoré stvoril – svetlo, oblohu a zem. Čo ešte vidíte v Božom požehnaní ľudstva? Je zrejmé, že po tom, čo Boh požehnal Abraháma a Jóba, Božie kroky neustali, pretože Boh ešte len začal uplatňovať svoju autoritu a mal v úmysle uskutočniť každé svoje slovo a zrealizovať každý detail, o ktorom hovoril, a tak v nasledujúcich rokoch pokračoval v konaní všetkého, čo zamýšľal. Keďže Boh má autoritu, možno sa človeku zdá, že stačí, aby Boh prehovoril, a bez toho, aby čo i len pohol prstom, sa uskutočnia všetky záležitosti a veci. Takéto predstavy sú dosť absurdné! Ak zastávaš len jednostranný názor, že Boh uzatvára zmluvu s človekom pomocou slov a že všetko pomocou nich uskutočňuje, a nie si schopný vidieť rôzne znamenia a skutočnosti, že Božia autorita má nadvládu nad existenciou všetkých vecí, potom je tvoje chápanie Božej autority veľmi prázdne a smiešne! Ak si človek takto predstavuje Boha, potom treba povedať, že ľudské poznanie Boha bolo zahnané do poslednej priekopy a dostalo sa do slepej uličky, pretože Boh, ako si Ho človek predstavuje, je len strojom, ktorý vydáva príkazy, a nie Bohom, ktorý má autoritu. Čo si si uvedomil na príkladoch Abraháma a Jóba? Všimol si si skutočnú stránku Božej autority a moci? Po tom, čo Boh požehnal Abraháma a Jóba, nezostal tam, kde bol, ani neposlal svojich poslov do práce a nečakal na výsledok. Naopak, len čo Boh vyslovil svoje slová, pod vedením Božej autority sa všetko začalo podriaďovať tomu, čo Boh zamýšľal vykonať, a ľudia, veci a predmety, ktoré Boh požadoval, boli pripravení. To znamená, že hneď ako z Božích úst zazneli Jeho slová, v celej krajine sa začala uplatňovať Božia autorita a Boh nastolil smer, aby uskutočnil a naplnil prísľuby, ktoré dal Abrahámovi a Jóbovi. Zároveň urobil všetky náležité plány a prípravy k všetkému, čo bolo potrebné pre každý krok a každú kľúčovú etapu, ktorú plánoval uskutočniť. Počas tohto obdobia Boh nielenže usmerňoval svojich poslov, ale aj všetko, čo stvoril. To znamená, že rozsah, v ktorom sa uplatňovala Božia autorita, nezahŕňal len poslov, ale všetky stvorené veci, ktoré boli usmerňované tak, aby boli v súlade s dielom, ktoré chcel vykonať. Boli to konkrétne spôsoby, ktorými sa uplatňovala Božia autorita. Vo svojich predstavách môžu niektorí chápať Božiu autoritu takto: Boh má autoritu a moc, a tak Mu stačí len zostať v treťom nebi alebo na nejakom pevnom mieste a nemusí vykonávať žiadne konkrétne dielo a celé Božie dielo sa dokončí v Jeho myšlienkach. Niektorí možno veria, že hoci Boh požehnal Abraháma, nemusel urobiť nič a stačilo, keď vyslovil svoje slová. Stalo sa to naozaj tak? Zjavne nie! Hoci má Boh autoritu a moc, Jeho autorita je skutočná a reálna, nie bezduchá. Pravosť a skutočnosť Božej autority a moci sa postupne odhaľuje a stelesňuje vo všetkom Jeho stvorení, v Jeho kontrole nad všetkým a v procese, ktorým vedie a riadi ľudstvo. Každá metóda, každá perspektíva a detail Božej zvrchovanosti nad ľudstvom a nad všetkým, a celé dielo, ktoré vykonal, ako aj Jeho chápanie všetkého – to všetko doslova dokazuje, že Božia autorita a moc nie sú prázdnymi slovami. Jeho autorita a moc sa prejavujú a zjavujú neustále a vo všetkom. Tieto prejavy a zjavenia vypovedajú o skutočnej existencii Božej autority, pretože Boh používa svoju autoritu a moc, aby pokračoval vo svojom diele, a všetkému rozkazoval a vládol v každej chvíli; Jeho moc a autoritu nemôžu nahradiť ani anjeli, ani Boží poslovia. Boh rozhodol, aké požehnania udelí Abrahámovi a Jóbovi – toto rozhodnutie bolo na Ňom. Aj keď Boží poslovia osobne navštívili Abraháma a Jóba, ich konanie vychádzalo z Božích prikázaní a ich činy sa udiali pod Božou autoritou a podobne aj poslovia boli pod Božou zvrchovanosťou. Hoci človek vidí, že Boží poslovia navštevujú Abraháma, a v biblických záznamoch nie je svedkom toho, že by Boh Jahve osobne niečo vykonal, v skutočnosti jediný, kto skutočne uplatňuje moc a autoritu, je samotný Boh, a o tom nikto z ľudí nepochybuje! Hoci si videl, že anjeli a poslovia majú veľkú moc a konali zázraky alebo že vykonali niektoré veci, ktorými ich poveril Boh, ich činy slúžia len na dokončenie Božieho poverenia, a v nijakom prípade nie sú prejavom Božej autority, pretože žiaden človek ani predmet nemá a ani nedisponuje autoritou Stvoriteľa, ktorá by všetko stvorila a všetkému vládla. Žiadny človek ani predmet teda nemôže uplatňovať ani prejavovať autoritu Stvoriteľa.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný I