Len čo prídeš s plačom na tento svet, začneš si plniť svoje záväzky. V záujme Božieho plánu a Jeho zasvätenia zohrávaš svoju úlohu a začínaš svoju životnú cestu. Bez ohľadu na tvoj pôvod a cestu, ktorú máš pred sebou, v každom prípade nikto nemôže uniknúť ovládaniam a usporiadaniam nebies a nikto nemôže riadiť svoj vlastný osud, pretože len On, ktorý je zvrchovaný nad všetkými vecami, je schopný takéhoto diela. Odkedy na začiatku vznikol človek, Boh vždy vykonával svoje dielo týmto spôsobom, riadil vesmír a usmerňoval zákony zmien všetkých vecí a trajektóriu ich pohybu. Tak ako všetky veci, aj človek je ticho a nevedomky živený sladkosťou, dažďom a rosou od Boha; tak ako všetky veci, aj človek nevedomky žije pod ovládaním Božej ruky. Srdce a duch človeka má Boh na dosah a všetko z jeho života vidia Božie oči. Bez ohľadu na to, či tomu všetkému veríš alebo nie, všetky veci, či už živé, alebo mŕtve, sa budú meniť, premieňať, obnovovať a miznúť v súlade s Božími myšlienkami. Takto má Boh zvrchovanosť nad všetkými vecami.

Keď sa v tichosti blíži noc, človek si to neuvedomuje, lebo jeho srdce nedokáže vnímať, ako sa noc blíži, ani odkiaľ prichádza. Keď sa noc v tichosti vytráca, človek víta denné svetlo, ale ani len netuší, ani si neuvedomuje, odkiaľ svetlo prichádza a ako vyhnalo temnotu noci. Tieto opakujúce sa striedania dňa a noci sprevádzajú človeka z jedného obdobia do druhého, z jedného historického kontextu do ďalšieho, pričom tiež zaistia, aby sa v každom období vykonávalo Božie dielo a Jeho plán pre každý vek. Človek nasledoval Boha, keď prechádzal týmito obdobiami, avšak nevie, že Boh riadi osud všetkého a všetkých živých bytostí. Nevie ani to, ako Boh všetko riadi a usmerňuje. Toto uniká človeku od nepamäti až dodnes. Dôvod nespočíva v tom, že Božie skutky sú príliš skryté, ani v tom, že sa Boží plán ešte nenaplnil, ale v tom, že srdce a duch človeka sú príliš ďaleko od Boha, a to až do takej miery, že človek naďalej slúži satanovi, hoci nasleduje Boha – a ešte stále to nevie. Nik aktívne nevyhľadáva Božie stopy a Božie zjavenie. Nik nechce existovať pod Božou starostlivosťou a opaterou. Radšej sa chce spoliehať na rozožieranie satana, toho zlého, aby sa prispôsobil tomuto svetu a pravidlám existencie, podľa ktorých žije zlé ľudstvo. Tu sa srdce a duch človeka stávajú poctou človeka satanovi a jeho potravou. Ba čo viac, ľudské srdce a duch sa stali miestom, kde môže prebývať satan a sú preňho vhodným ihriskom. Takto človek nevedome stráca schopnosť pochopiť princípy ľudského bytia, hodnotu i zmysel ľudskej existencie. Božie zákony a zmluva medzi Bohom a človekom sa v ľudskom srdci postupne vytrácajú. Človek prestáva hľadať Boha alebo si Ho všímať. Časom už človek nevie, prečo ho Boh stvoril. Nechápe ani slová, ktoré vychádzajú z Božích úst. Nerozumie ničomu, čo pochádza od Boha. Človek potom začne odmietať Božie zákony a ustanovenia. Jeho srdce a duch sa otupia… Boh stráca človeka, ktorého pôvodne stvoril, a človek zasa stráca svoj pôvod: to je zármutok tohto ľudského rodu. Boh od samého začiatku až doteraz vytvára tragédiu pre ľudstvo, v ktorej je človek protagonistom i obeťou. A nik nedokáže povedať, kto je režisérom tejto tragédie.

V obrovskom priestore sveta oceány nespočetnekrát zanášajú polia a polia sa vylievajú do oceánov. Okrem Neho, ktorý má zvrchovanosť nad všetkým medzi všetkými vecami, niet nikoho, kto dokáže viesť a riadiť túto ľudskú rasu. Neexistuje žiaden „mocný“, ktorý by drel alebo robil prípravy pre túto ľudskú rasu, a už vôbec niet nikoho, kto dokáže viesť túto ľudskú rasu ku konečnému osudu svetla a oslobodiť ho od pozemských nespravodlivostí. Boh narieka nad budúcnosťou ľudstva, smúti nad jeho pádom a trápi ho, že ľudstvo krok za krokom pochoduje k úpadku a smerom k ceste, z ktorej niet návratu. Nikto nikdy nepremýšľal nad týmto: Kam asi smeruje takéto ľudstvo, ktoré Bohu naskrz zlomilo srdce a zrieklo sa Ho, aby hľadalo toho zlého? Práve z tohto dôvodu sa nik nepokúša vnímať Boží hnev, nik nehľadá cestu, ktorá sa Bohu páči, ani sa nepokúša priblížiť k Bohu. Ba čo viac, nik sa nepokúša oceniť Boží zármutok a bolesť. Dokonca aj po vypočutí Božieho hlasu človek pokračuje po svojej ceste, ďalej sa obracia od Boha, vyhýba sa Božej milosti a opatere, vyhýba sa Jeho pravde a radšej sa predáva satanovi, Božiemu nepriateľovi. A kto sa zamyslel nad tým, ako bude Boh zaobchádzať s týmto ľudstvom, ktoré Ním tak absolútne pohŕda, ak ľudia budú pokračovať vo svojej tvrdohlavosti? Nik nevie, že dôvodom opakovaných Božích pripomienok a nabádaní voči človeku je to, že Boh má vo svojich rukách pripravenú pohromu, aká tu ešte nebola, pohromu, ktorá bude pre telo a dušu človeka neznesiteľná, nielen trest pre telo, ale aj trest, ktorý sa zameria na dušu človeka. Musíš to vedieť: Aký hnev rozpúta Boh, keď Jeho plán zlyhá a keď Jeho pripomienky a nabádania nebude opätované? Nebude sa to podobať ničomu, čo kedy zažila alebo poznala akákoľvek stvorená bytosť. A preto hovorím, že táto pohroma nemá obdobu a nikdy sa nezopakuje. Lebo Boží plán je stvoriť ľudstvo len tento raz a spasiť ľudstvo len tento raz. Je to prvýkrát a zároveň naposledy. Preto nikto nedokáže oceniť horlivé úmysly a vrúcne očakávanie, s ktorými Boh tentoraz spasí ľudstvo.

Boh stvoril tento svet a priviedol naň človeka, živú bytosť, ktorej udelil život. Potom mal človek rodičov a príbuzných a už nebol sám. Len čo človek po prvýkrát uzrel tento hmotný svet, bol predurčený na to, aby existoval v rámci Božieho predurčenia. Dych života od Boha živí každú živú bytosť odmalička až do dospelosti. Počas tohto procesu si nik nemyslí, že človek rastie pod Božou opaterou. Skôr verí, že človek rastie pod láskyplnou opaterou svojich rodičov a jeho vlastný životný inštinkt riadi jeho rast. To preto, lebo človek nevie, kto mu dal život, ani odkiaľ pochádza, a už vôbec nie, akým spôsobom životný inštinkt vytvára zázraky. Vie len to, že jedlo je základom, vďaka ktorému žije ďalej, že vytrvalosť je zdrojom jeho existencie a že presvedčenia, ktoré existujú v jeho mysli, sú kapitálom, od ktorého závisí jeho prežitie. O Božej milosti a Božej opatere človek vôbec nevie, a tak premrháva život, ktorý mu Boh dal… Ani jeden z tohto ľudstva, o ktoré sa Boh stará dňom i nocou, sa nepodujme Ho uctievať. Boh len pokračuje v práci na človeku, od ktorého nič neočakáva, ako si to naplánoval. Robí tak v nádeji, že raz sa človek prebudí zo sna a zrazu si uvedomí hodnotu a zmysel života, cenu, ktorú Boh zaplatil za všetko, čo mu dal. Uvedomí si ustarostenosť Boha, ktorý dychtivo čaká, že sa k Nemu človek vráti. Nik ešte nenazrel do tajomstiev týkajúcich sa vzniku a pokračovania ľudského života. Len Boh, ktorý všetkému rozumie, mlčky znáša bolesť a údery, ktoré Mu dáva človek, ktorý od Neho všetko dostal, ale nie je Mu vďačný. Človek sa teší zo všetkého, čo mu život prináša, a považuje to za samozrejmosť. Podobne je „samozrejmosťou“ aj to, že človek zradil Boha, zabudol na Neho a vydiera Ho. Je možné, že by bol Boží plán naozaj taký dôležitý? Je možné, že človek, táto živá bytosť, ktorá vyšla z Božej ruky, je skutočne taký dôležitý? Boží plán je určite dôležitý. Táto živá bytosť, ktorú stvorila Božia ruka, však existuje vďaka Jeho plánu. Preto Boh nemôže zrušiť svoj plán z nenávisti k tomuto ľudstvu. Práve pre Jeho plán a pre dych, ktorý vdýchol, Boh znáša všetky súženia, a to nie pre telo človeka, ale pre jeho život. Robí to preto, aby si nevzal späť telo človeka, ale život, ktorý mu vdýchol. To je Jeho plán.

Všetci, čo prichádzajú na tento svet, musia prejsť životom a smrťou. Väčšina z nich prešla cyklom smrti a znovuzrodenia. Tí, čo žijú, čoskoro zomrú, a mŕtvi sa čoskoro vrátia. To všetko je kolobeh života, ktorý Boh usporiadal pre každú živú bytosť. Avšak tento priebeh a kolobeh sú tou pravdou, ktorú Boh chce, aby človek videl: že život, ktorý Boh dal človeku, je nekonečný. Neobmedzuje ho fyzika, čas alebo priestor. Toto je tajomstvo života, ktorý Boh dal človeku. Je to dôkaz, že život pochádza od Neho. Hoci mnohí neveria, že život pochádza od Boha, človek sa nevyhnutne teší zo všetkého, čo pochádza od Boha, a to bez ohľadu na to, či verí v Jeho existenciu, alebo ju popiera. Keby Boh zrazu zmenil svoje srdce a chcel si vziať všetko, čo existuje na tomto svete, a vzal by život, ktorý dal, potom by všetko zaniklo. Boh používa svoj život na to, aby sa staral o všetko živé aj neživé. Privádza všetko do správneho poriadku vďaka svojej moci a autorite. To je pravda, ktorú nik nemôže pochopiť ani jej porozumieť. Tieto nepochopiteľné pravdy sú prejavom a svedectvom o Božej životnej sile. A teraz Mi dovoľ, aby som ti prezradil tajomstvo: veľkosť Božieho života a moc Jeho života sú pre akúkoľvek stvorenú bytosť nepochopiteľné. Je to tak teraz, ako to bolo v minulosti, a bude to tak aj v budúcnosti. Druhé tajomstvo, ktoré ti prezradím, je toto: zdroj života pre všetky stvorenia pochádza od Boha bez ohľadu na to, ako sa líšia svojou životnou formou alebo štruktúrou. Bez ohľadu na to, akou si živou bytosťou, nemôžeš sa obrátiť proti životnej dráhe, ktorú určil Boh. V každom prípade si prajem len to, aby človek pochopil toto: bez Božej starostlivosti, opatery a zabezpečenia človek nemôže prijať všetko, čo má prijať, bez ohľadu na to, ako sa usiluje alebo zápasí. Ak sa Boh nestará o život človeka, človek stráca zmysel pre hodnotu života a nevníma zmysel života. Ako by Boh mohol dovoliť, aby bol človek, ktorý ľahkovážne mrhá hodnotou svojho života, taký bezstarostný? Ako som už povedal: nezabúdaj, že Boh je zdrojom tvojho života. Ak si človek neváži nič, čo mu Boh dal, nielenže si Boh vezme späť to, čo mu dal na začiatku, ale prinúti ho, aby Mu vrátil dvojnásobok ceny všetkého, čo mu dal.

26. mája 2003