Našou zodpovednosťou a povinnosťou ako príslušníkov ľudskej rasy a oddaných kresťanov je ponúknuť naše telo a myseľ v záujme naplnenia Božieho poverenia, pretože naše bytie pochádza od Boha a existuje vďaka Jeho zvrchovanosti. Ak naše telo a myseľ nebudú slúžiť naplneniu Božieho poverenia a spravodlivej veci ľudstva, naše duše budú cítiť, že nie sú hodné tých, ktorí boli umučení kvôli Božiemu povereniu, a už vôbec nie Boha, ktorý nám dal všetko.

Boh stvoril tento svet, stvoril toto ľudstvo, a navyše bol architektom starovekej gréckej kultúry a ľudskej civilizácie. Len Boh utešuje toto ľudstvo a len Boh sa oň vo dne v noci stará. Rozvoj a pokrok ľudstva sa nedajú oddeliť od Božej zvrchovanosti a minulosť a budúcnosť ľudstva nemožno izolovať od Božích plánov. Ak si skutočný kresťan, potom určite veríš, že k vzostupu a pádu každého štátu alebo národa dochádza podľa Božích plánov. Iba samotný Boh pozná osud krajiny alebo národa a iba Boh riadi život ľudstva. Ak ľudstvo alebo krajina túži po dobrom osude, človek musí s úctou pokľaknúť pred Bohom, kajať sa a priznať svoje hriechy, pretože inak bude osud a konečný osud ľudstva katastrofou, ktorej sa nebude dať vyhnúť.

Obzrime sa späť do čias, keď Noe postavil svoju archu: ľudia boli hlboko skazení, odvrátili sa od Božieho požehnania, Boh sa o nich už nestaral a prišli o Jeho prísľuby. Žili v temnote, bez Božieho svetla. Začali žiť zhýralo a podľahli strašnej skazenosti. Takíto ľudia nemohli dostať Boží prísľub, neboli hodní toho, aby videli Jeho tvár alebo počuli Jeho hlas, pretože Boha opustili, zavrhli všetko, čo im dal, a zabudli na Jeho učenie. Ich srdce sa od Boha čoraz viac vzďaľovalo, boli nepochopiteľne a nad ľudskú prirodzenosť zvrátení a čoraz horší. Potom kráčali čoraz bližšie k smrti a pocítili Boží hnev a trest. Iba Noe uctieval Boha a vyhýbal sa zlu, preto počul Boží hlas a Božie pokyny. Postavil archu podľa Božieho slova a zhromaždil najrôznejšie živé bytosti. A keď už bolo všetko pripravené, Boh takýmto spôsobom poslal na svet skazu. Prežil ju len Noe a sedem ďalších členov jeho rodiny, pretože Noe uctieval Jahveho a vyhýbal sa zlu.

A teraz sa pozrime do súčasnosti: takí spravodliví ľudia, ako bol Noe, ktorý dokázal uctievať Boha a vyhýbať sa zlu, dnes už neexistujú. Boh je napriek tomu voči ľudstvu milostivý a dáva mu v tejto poslednej epoche rozhrešenie. Hľadá tých, ktorí túžia po Jeho zjavení. Hľadá tých, ktorí dokážu počuť Jeho slová, nezabudli na Jeho poverenie a ponúkajú Mu svoje srdce a telo. Hľadá tých, ktorí sú pred Ním pokorní ako deti a neodporujú Mu. Ak sa zasvätíš Bohu a nezabráni ti v tom žiadna sila, Boh sa na teba bude pozerať s láskou a požehná ti. Ak máš vysoké postavenie, ctihodnú povesť, množstvo vedomostí, veľa majetku a podporu mnohých ľudí, no tieto veci ti nebránia postaviť sa pred Boha, aby si prijal Jeho volanie a poverenie a urobil, čo ti prikáže, potom to, čo urobíš, bude mať najväčší význam na zemi a bude to tá najspravodlivejšia vec, ktorú ľudstvo kedy vykonalo. Ak volanie Boha odmietneš kvôli svojmu postaveniu a vlastným cieľom, budeš prekliaty a Boh tebou bude opovrhovať. Možno si prezident, vedec, pastor alebo starejší, na tvojej pozícii však nezáleží. Ak sa budeš pri svojej činnosti spoliehať na svoje vedomosti a schopnosti, vždy zlyháš a prídeš o Božie požehnanie, pretože Boh neprijme nič z toho, čo urobíš, a neprizná správnosť tvojho konania ani to, že pracuješ pre dobro ľudstva. Povie, že všetko, čo robíš, robíš preto, aby si využil vedomosti a silu ľudstva na potlačenie Božej ochrany človeka a popretie Božieho požehnania. Povie, že vedieš ľudstvo do temnoty, v ústrety smrti a k začiatku neobmedzenej existencie, v ktorej človek stratil Boha a Jeho požehnanie.

Odkedy ľudstvo vynašlo spoločenské vedy, myseľ človeka sa zaoberá vedou a poznatkami. Z vedy a poznatkov sa potom stali nástroje na ovládanie ľudstva a človek už viac nemá dostatok priestoru na uctievanie Boha ani priaznivú situáciu na takéto uctievanie. Boh klesol v srdci človeka na ešte nižšie miesto. Bez Boha v srdci je vnútorný svet človeka ponurý, beznádejný a prázdny. Mnohí vedci z oblasti spoločenských vied, historici a politici následne začali prichádzať s teóriami spoločenskej vedy, evolúcie ľudstva a s ďalšími teóriami, ktoré protirečia pravde o Božom stvorení človeka, aby vyplnili srdce a myseľ ľudstva. A takto počet tých, ktorí veria, že Boh stvoril všetko, ešte viac klesol a pribudlo tých, ktorí veria evolučnej teórii. Čoraz viac ľudí považuje záznamy o Božom diele a Božích slovách z éry Starého zákona za mýty a legendy. Do srdca sa im vkradol nezáujem o Božiu vznešenosť a veľkosť, o dogmu, že Boh existuje a má zvrchovanosť nad všetkým. Prežitie ľudstva a osud krajín a národov pre nich už nie sú dôležité a človek žije v prázdnom svete, zaujatý iba jedlom, pitím a vyhľadávaním pôžitkov. … Len málo ľudí sa dnes snaží zistiť, kde Boh v súčasnosti vykonáva svoje dielo alebo ako ovláda a určuje konečný osud človeka. A ľudská civilizácia je takto čoraz menej schopná držať sa želaní človeka. Veľa ľudí si dokonca uvedomuje, že žijú v takomto svete, a preto sú menej šťastní ako tí, ktorí už zomreli. Dokonca aj ľudia v krajinách, ktoré bývali veľmi civilizované, vyjadrujú takéto sťažnosti. Bez Božieho vedenia je totiž jedno, ako veľmi si vládcovia a sociológovia lámu hlavu s cieľom zachovať ľudskú civilizáciu – je to úplne márne. Nikto nedokáže vyplniť prázdnotu v srdci človeka, pretože nikto nemôže byť životom človeka a žiadna sociálna teória nevymaní človeka z prázdnoty, ktorá ho sužuje. Veda, poznatky, sloboda, demokracia, voľný čas, pohodlie: to všetko prináša človeku len dočasnú útechu. Napriek tomu, že má tieto veci, stále hreší a oplakáva neprávosti v spoločnosti. Tieto veci nedokážu obmedziť túžbu človeka po objavovaní. Je to spôsobené tým, že človeka stvoril Boh a nezmyselné obete a bádanie človeka vedú iba k väčšiemu nešťastiu a nútia človeka byť v neustálom strachu, bez poňatia o tom, ako čeliť budúcnosti ľudstva alebo ceste, ktorá sa pred ním nachádza. Človek sa dokonca začína báť vedy a poznatkov a ešte viac sa bojí pocitu prázdnoty. Bez ohľadu na to, či žiješ v slobodnej krajine, alebo v krajine bez ľudských práv, v tomto svete aj tak v konečnom dôsledku neunikneš osudu ľudstva. Či si vládcom, alebo ovládaným, nedokážeš uniknúť túžbe skúmať osud, záhady a konečný osud ľudstva a už vôbec nie si schopný uniknúť pred ohromujúcim pocitom prázdnoty. Takéto javy, ktoré sú spoločné pre celé ľudstvo, nazývajú sociológovia sociálne javy. Nenašiel sa však nikto, kto by tieto problémy vyriešil. Človek je v konečnom dôsledku len človek a žiadny človek nedokáže nahradiť miesto a život Boha. Ľudstvo nepotrebuje iba spravodlivú spoločnosť, v ktorej má každý čo jesť a všetci sú si rovní a slobodní. Potrebuje, aby mu Boh dal spásu a život. Iba keď Boh poskytne človeku život a spásu, môžu sa vyriešiť jeho potreby, jeho túžba po bádaní a duchovná prázdnota. Ak ľudia z nejakej krajiny alebo národa nedokážu prijať Božiu spásu a starostlivosť, takáto krajina alebo národ sa vydá na cestu úpadku smerom k temnote a Boh ich zničí.

Je možné, že tvoja krajina dnes prosperuje, no ak dovolíš svojim ľuďom, aby sa odvrátili od Boha, bude mať čoraz menej Božieho požehnania. Civilizácia tvojej krajiny sa bude čoraz viac rozpadať pod nohami a ľudia onedlho povstanú proti Bohu a budú preklínať nebesá. A tak, bez toho, aby o tom človek vedel, bude osud krajiny spečatený. Boh pozdvihne silné krajiny, aby čelili krajinám, ktoré preklial, ba dokonca ich môže vymazať z povrchu zemského. Vzostup a pád krajiny alebo národa závisí od toho, či ich vládcovia uctievajú Boha a či vedú svojich ľudí k tomu, aby boli bližšie k Bohu a uctievali Ho. No keďže tých, ktorí Boha skutočne hľadajú a uctievajú, je čoraz menej, Boh v tejto záverečnej epoche prejavuje špeciálnu láskavosť krajinám, v ktorých je kresťanstvo štátnym náboženstvom. Tieto krajiny zoskupuje do relatívne spravodlivého svetového tábora, zatiaľ čo ateistické štáty a tie, ktoré neuctievajú pravého Boha, sa stávajú oponentmi tohto spolku. Boh má takto nielen miesto medzi ľuďmi, na ktorom môže vykonávať svoje dielo, ale zároveň získava krajiny, ktoré dokážu mať spravodlivú autoritu, a umožňuje uvaľovanie sankcií a obmedzení na krajiny, ktoré Mu odporujú. Napriek tomu Boha neuctieva viac ľudí, pretože človek zblúdil priďaleko od Boha a na príliš dlhý čas na Neho zabudol. Na zemi zostanú iba krajiny, v ktorých vládne spravodlivosť a ktoré odolávajú nespravodlivosti. To je však ďaleko od Božích prianí, pretože vládcovia žiadnej krajiny nedovolia Bohu, aby vládol ich ľuďom, a žiadna politická strana nespojí svojich ľudí, aby uctievali Boha. Boh stratil svoje oprávnené miesto v srdci každej krajiny, národa a vládnucej strany, ba dokonca aj v srdci každého človeka. Aj keď v tomto svete existujú spravodlivé sily, vláda, v ktorej Boh nemá miesto v srdci človeka, je krehká. Bez Božieho požehnania sa politická scéna ocitne v chaose a nedokáže odolať jedinému úderu. Ľudstvo je bez Božieho požehnania ako bez slnka. Bez ohľadu na to, ako usilovne pracujú vládcovia v prospech svojich ľudí a koľko spravodlivých konferencií ľudstvo usporiada, nič z toho nepovedie k zvratu ani nezmení osud ľudstva. Človek verí, že krajina, v ktorej majú ľudia čo jesť a čo si obliecť a v ktorej žijú spoločne v mieri, je dobrá a dobre riadená. Boh si to však nemyslí. Takú krajinu, v ktorej Ho nikto neuctieva, zničí. Spôsob myslenia človeka je v príliš veľkom rozpore s Božím myslením. Ak teda hlava krajiny neuctieva Boha, jej osud bude tragický a táto krajina nebude mať konečný osud.

Boh sa nepodieľa na politike človeka, no ovláda osud krajiny a národa. Boh ovláda tento svet a celý vesmír. Osud človeka a Boží plán sú úzko prepojené a žiadny človek, krajina ani národ sa nevyhnú Božej zvrchovanosti. Ak chce človek poznať svoj osud, musí predstúpiť pred Boha. Boh sa postará o to, aby tí, ktorí Ho nasledujú a uctievajú, prosperovali, a tým, ktorí Mu odolávajú a odmietajú Ho, privodí skazu a záhubu.

Spomeňte si na scénu z Biblie, keď Boh zničil Sodomu a keď sa Lótova žena premenila na soľný stĺp. Zamyslite sa nad tým, ako ľudia z Ninive odetí do vrecoviny a posypaní popolom oľutovali svoje hriechy, a spomeňte si, čo nasledovalo, keď Židia pred 2 000 rokmi pribili Ježiša na kríž. Boli vyhnaní z Izraela a rozutekali sa do krajín po celom svete. Mnohých z nich zabili a celý židovský národ bol vystavený bezprecedentnej bolesti vyhladenia svojej krajiny. Pribili Boha na kríž – dopustili sa ohavného hriechu – a Boh ich za to odsúdil. Museli zaplatiť za to, čo urobili, a znášať dôsledky svojich činov. Odsúdili Boha, odmietli Ho, preto ich mohol stihnúť len jeden osud: Boží trest. Bol to krutý dôsledok a katastrofa, do ktorej krajinu a národ priviedli ich vládcovia.

Dnes sa Boh vrátil na svet, aby vykonal svoje dielo. Najprv sa zastavil v ukážkovej diktatúre – v Číne, neochvejnej bašte ateizmu. Boh si svojou múdrosťou a silou získal skupinu ľudí. Počas tohto obdobia na Neho všetkými prostriedkami poľovala vládnuca strana Číny a veľmi trpel. Nemal kde skloniť hlavu, nenašiel útočisko. Napriek tomu stále pokračuje v tom, čo chce urobiť – používa svoj hlas a šíri evanjelium. Nikto nemôže pochopiť Božiu všemohúcnosť. V Číne, ktorá považuje Boha za svojho nepriateľa, Boh nikdy neprestal vykonávať svoje dielo. Jeho dielo a slovo namiesto toho prijalo viac ľudí, pretože Boh v maximálnej možnej miere prináša spásu každému príslušníkovi ľudstva. Veríme, že žiadna krajina ani sila nemôže stáť v ceste tomu, čo chce Boh dosiahnuť. Tých, ktorí kladú prekážky Jeho dielu, odporujú Jeho slovu a narúšajú a kazia Jeho plán, Boh nakoniec potrestá. Kto popiera Božie dielo, pôjde do pekla. Štát, ktorý popiera Božie dielo, bude zničený. Každý národ, ktorý odporuje Božiemu dielu, bude vymazaný zo zemského povrchu a prestane existovať. Nalieham na ľudí všetkých národov, všetkých krajín, ba dokonca všetkých odvetví, aby počúvali hlas Boží, vnímali Božie dielo a venovali pozornosť osudu ľudstva, aby sa z Boha stal najsvätejší, najváženejší, najvyšší a jediný predmet uctievania zo strany ľudstva a aby ľudstvo mohlo žiť v Božom požehnaní tak, ako žili potomkovia Abraháma pod prísľubom Jahveho a ako žili Adam a Eva, ktorých Boh stvoril ako prvých, v rajskej záhrade.

Božie dielo sa valí ďalej ako mohutná vlna. Nikto Ho nezadrží a nikto nemôže zastaviť Jeho pochod. Iba tí, ktorí pozorne počúvajú Božie slová, hľadajú Boha a túžia po Ňom, môžu nasledovať Jeho kroky a získať Jeho prísľub. Tí, ktorí to nerobia, budú vystavení zničujúcej katastrofe a dostane sa im zaslúženého trestu.