255. Boh je taký, aký je, a má to, čo má. Všetko, čo vyjadruje a zjavuje, je stelesnením Jeho podstaty a identity. To, čím je a čo má, ako aj Jeho podstata a identita sú niečo, čo nemôže nahradiť žiadny človek. Jeho povaha predstavuje lásku k ľudstvu, útechu ľudstva, nenávisť k ľudstvu, ba ešte viac – dôkladné pochopenie ľudstva. Osobnosť človeka však môže byť optimistická, temperamentná alebo aj bezcitná. Božia povaha patrí Zvrchovanému všetkých vecí a živých bytostí, patrí Pánovi všetkého tvorstva. Jeho povaha má v sebe česť, moc, ušľachtilosť, veľkosť a predovšetkým prevahu. Jeho povaha je symbolom najvyššej moci, symbolom všetkého, čo je spravodlivé, symbolom všetkého, čo je krásne a dobré. Ba čo viac, je symbolom Toho, ktorého nemôže premôcť ani prekonať temnota ani nijaká nepriateľská sila, ako aj symbolom Toho, ktorého nemôže uraziť (ani neznesie, aby ho urážala) nijaká stvorená bytosť. Jeho povaha je symbolom najvyššej moci. Žiadny človek a žiadni ľudia nemôžu ani nesmú narušiť Jeho dielo ani Jeho povahu. Osobnosť človeka však nie je ničím iným ako symbolom miernej nadradenosti človeka nad zvieraťom. Človek sám nemá žiadnu autoritu, žiadnu samostatnosť ani schopnosť prekročiť svoje ja. Vo svojej podstate je len vydaný na milosť a nemilosť ostatným ľuďom, udalostiam a veciam. Božia radosť je výsledkom existencie a vzniku spravodlivosti a svetla, výsledkom záhuby temnoty a zla. Boh sa teší z toho, že prináša ľudstvu svetlo a dobrý život. Jeho radosť je spravodlivou radosťou, symbolom existencie všetkého pozitívneho, ba čo viac, je symbolom priazne. Boží hnev je výsledkom zla, ktoré ľudstvu prináša existencia a vyrušovanie nespravodlivosti, výsledkom existencie zla a temnoty, výsledkom existencie vecí, ktoré vyháňajú pravdu, a výsledkom existencie vecí, ktoré sú v rozpore s tým, čo je dobré a krásne. Boží hnev je symbolom toho, že nič negatívne už neexistuje, a navyše je symbolom Božej svätosti. Boží smútok spôsobuje ľudstvo, do ktorého Boh vkladá nádeje, ale ktoré upadlo do temnoty, pretože dielo, ktoré Boh koná na človeku, nespĺňa Jeho úmysly a pretože ľudstvo, ktoré miluje, nevie žiť vo svetle. Je mu ľúto nevinného ľudstva, čestného, ale nevedomého človeka a človeka, ktorý je síce dobrý, no chýbajú mu vlastné názory. Jeho smútok je symbolom Jeho dobroty a milosrdenstva, symbolom krásy a láskavosti. Jeho šťastie, prirodzene, pochádza z porážky Jeho nepriateľov a zo získania dobrej viery človeka. Navyše vzniká z vyhnania a zo zničenia všetkých nepriateľských síl a z toho, že ľudstvo bude mať dobrý a pokojný život. Božia radosť nie je ako radosť človeka. Skôr sa podobá pocitu zo získania dobrých plodov, ktorý je ešte silnejší ako radosť. Jeho šťastie je symbolom toho, že ľudstvo sa odteraz zbavuje utrpenia, a symbolom toho, že ľudstvo vstupuje do sveta svetla. Na druhej strane, všetky emócie ľudstva vznikajú v dôsledku jeho vlastných záujmov, nie pre spravodlivosť, svetlo alebo to, čo je krásne, a už vôbec nie pre milosť, ktorú mu udelilo nebo. Emócie ľudstva sú sebecké a patria do sveta temnoty. Neexistujú pre vôľu, a už vôbec nie pre Boží plán, a preto sa o človeku a Bohu nikdy nedá hovoriť jedným dychom. Boh je naveky zvrchovaný a naveky úctyhodný, zatiaľ čo človek je naveky nízky, naveky bezcenný. Je to tak preto, lebo Boh vždy prináša obete a venuje sa ľudstvu, no človek vždy len berie a usiluje sa len za seba. Boh sa večne usiluje o prežitie ľudstva, no človek nikdy ničím neprispieva v prospech svetla alebo spravodlivosti. Aj keď sa človek istý čas usiluje, nevydrží ani jediný úder, lebo jeho úsilie sa vždy týka jeho vlastného prospechu, a nie iných. Človek je vždy sebecký, zatiaľ čo Boh je vždy nezištný. Boh je zdrojom všetkého, čo je spravodlivé, dobré a krásne, kým človek je ten, kto uskutočňuje a prejavuje všetku ohavnosť a zlo. Boh nikdy nezmení svoju podstatu spravodlivosti a krásy, kým človek je schopný kedykoľvek a v akejkoľvek situácii zradiť spravodlivosť a vzdialiť sa od Boha.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Je veľmi dôležité pochopiť Božiu povahu

256. Som spravodlivý, som dôveryhodný a som Boh, ktorý skúma najhlbšie zákutia ľudského srdca! Hneď odhalím, kto je pravdivý a kto falošný. Neľakajte sa; všetko funguje podľa Môjho času. Kto o Mňa úprimne stojí a kto nie – všetkým vám to poviem. Vy sa len postarajte o to, aby ste sa do sýtosti najedli a napili a priblížili sa ku Mne, keď prídete do Mojej prítomnosti. Svoje dielo však vykonám sám. Nežeňte sa za rýchlymi výsledkami; Moje dielo sa nedá vykonať naraz. Tvoria ho Moje kroky a Moja múdrosť, a preto môžem zjaviť svoju múdrosť. Ukážem vám, čo konajú Moje ruky – trestajú zlo a odmeňujú dobro. V žiadnom prípade nikomu nenadržiavam. Ak Ma miluješ, budem Ťa úprimne milovať a čo sa týka tých, ktorí Ma nemilujú úprimne, Môj hnev s nimi bude naveky, aby si večne pamätali, že som pravý Boh, Boh, ktorý skúma najhlbšie zákutia ľudského srdca. Nepretvaruj sa pred druhým, kým za jeho chrbtom konáš inak; jasne vidím všetko, čo robíš, a hoci možno oklameš druhých, Mňa neoklameš. Všetko vidím jasne. Predo Mnou nič neschováš; všetko leží v Mojich rukách. Nemysli si, že si chytrý, keď ti tvoja malicherná vypočítavosť vychádza v tvoj prospech. Poviem ti toľko: nech človek zosnuje akokoľvek veľa plánov, či už tisíce alebo desaťtisíce, z Mojej dlane nakoniec aj tak neutečú. Moje ruky ovládajú všetky veci a všetky predmety, nehovoriac o jedinom človeku! Nesnaž sa Mi vyhnúť alebo skryť, nesnaž sa pri Mne špekulovať alebo Mi niečo tajiť. Azda stále nevidíš, že som verejne odhalil svoj božský pokoj, svoj hnev a svoj súd? Ak o Mňa niekto nestojí úprimne, budem ho okamžite a nemilosrdne súdiť. Moja ľútosť sa minula; už jej niet. Prestaň byť pokrytec a skoncuj so svojimi nespútanými a ľahkovážnymi spôsobmi.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 44. kapitola

257. Ja som začiatok a Ja som koniec. Som vzkriesený a úplný jediný pravý Boh. Hovorím svoje slová pred vami a vy musíte pevne veriť tomu, čo hovorím. Nebo a zem sa môžu pominúť, ale ani jedno písmeno, ani jediná čiarka z toho, čo hovorím, sa nikdy nepominie. Pamätajte na toto! Pamätajte na to! Ani jedno slovo, ktoré som už raz vyslovil, som nikdy nevzal späť a každé z nich sa splní.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 53. kapitola

258. Svet a všetko v ňom sú v Mojich rukách. Ako poviem, tak sa stane. Ako nariadim, tak bude. Satan je pod Mojimi nohami, v bezodnej jame! Keď zaznie Môj hlas, nebo i zem pominú a premenia sa v ničotu! Všetko povstane znova; toto je pravda, ktorá sa nedá zmeniť a je na výsosť správna. Ja som premohol svet i všetky zlé bytosti. Tu sedím a hovorím k vám. Všetci tí, ktorí majú uši, musia počúvať a všetci tí, ktorí sú živí, to musia prijať.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 15. kapitola

259. Myslím vážne, čo hovorím, a čo poviem, to sa stane, a nikto to nemôže zmeniť – to je absolútne platná pravda. Či už ide o slová, ktoré som povedal v minulosti, alebo o slová, ktoré poviem v budúcnosti, všetky ich postupne uskutočním, jedno za druhým, a umožním celému ľudstvu, aby ich videlo naplnené. To je princíp, ktorý stojí za Mojimi slovami a dielom. … Zo všetkého, čo sa vo vesmíre deje, neexistuje nič, v čom by som nemal posledné slovo. Existuje niečo, čo nie je v Mojich rukách? Čokoľvek poviem, stane sa, a kto z ľudí môže zmeniť Môj názor? Žeby to bola zmluva, ktorú som uzavrel na zemi? Nič nemôže zabrániť tomu, aby Môj plán postupoval dopredu; som vždy prítomný vo svojom diele, ako aj v pláne svojho riadenia. Kto spomedzi ľudských bytostí do toho môže zasiahnuť svojou rukou? Nie som to Ja, kto osobne urobil tieto opatrenia? Vstup do tejto sféry dnes nevybočuje z Môjho plánu ani z toho, čo som predvídal; všetko som už dávno určil. Kto z vás dokáže pochopiť tento krok Môjho plánu? Môj ľud určite vypočuje Môj hlas a každý z tých, ktorí Ma úprimne milujú, sa určite vráti pred Môj trón.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Slová Boha celému vesmíru, 1. kapitola

260. Milujem všetkých, ktorí sa Mi vydajú a sú Mi oddaní. Sú mi odporní všetci tí, ktorí sa narodili zo Mňa, ale nepoznajú Ma, ba dokonca Mi vzdorujú. Neopustím nikoho, kto Mi je úprimne oddaný, naopak, zdvojnásobím požehnanie takého človeka. Dvojnásobne potrestám tých, ktorí sú nevďační a zneužívajú Moju láskavosť, a nenechám ich poľahky vyviaznuť. V Mojom kráľovstve nie je žiadna nepoctivosť ani ľstivosť či pozemskosť, to znamená, že tam nie je ani mŕtvolný zápach. Naopak, všetko je priame a spravodlivé, všetko je čisté a otvorené, nič nie je skryté ani utajené. Všetko je svieže, všetko je potešujúce a všetko je povznášajúce. Nikto, kto ešte stále páchne mŕtvolou, nemôže v žiadnom prípade zostať v Mojom kráľovstve, pričom mu namiesto toho bude vládnuť Moja železná palica.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 70. kapitola

261. Som všetko spaľujúci oheň a netolerujem urážky. Keďže som stvoril všetkých ľudí, nech poviem alebo urobím čokoľvek, musia sa Mi podriadiť a nesmú Mi odporovať. Ľudia nemajú právo miešať sa Mi do diela, a už vôbec nie sú oprávnení analyzovať, čo je v rámci Môjho diela a Mojich slov správne a čo nie. Ja som Pánom stvorenstva a stvorené bytosti by mali urobiť všetko, čo od nich žiadam, so srdcom plným strachu voči Mne. Nemali by sa snažiť so Mnou vyjednávať a hlavne by Mi nemali odporovať. Svojou autoritou riadim svoj ľud a všetci, ktorí sú súčasťou Môjho stvorenstva, by sa jej mali podvoliť. Hoci ste dnes voči Mne trúfalí a bez ostychu, hoci vzdorujete slovám, ktorými vás poučujem, a neviete sa báť, na vašu vzdorovitosť odpovedám len toleranciou. Nebudem strácať trpezlivosť a neovplyvním svoje dielo len preto, lebo drobné, bezvýznamné červy rozryli špinu v kope hnoja. Kvôli svojmu Otcovi tolerujem pretrvávajúcu existenciu všetkého, čo neznášam, a všetkých vecí, ktoré sa Mi protivia, a budem to robiť, až kým Moje výroky nebudú úplné, až do Mojej poslednej chvíle.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Keď sa padajúce lístie vráti ku koreňom, budeš ľutovať všetko zlo, ktoré si napáchal

262. Keďže si sa už rozhodol slúžiť Mi, nenechám ťa odísť. Som Boh, ktorý neznáša zlo a som Boh, ktorý žiarli na ľudstvo. Keďže si už svoje slová položil na oltár, nebudem tolerovať, aby si Mi utiekol priamo spred Mojich očí, a nebudem tolerovať, aby si slúžil dvom pánom. Myslel si si, že by si mohol mať aj druhú lásku po tom, čo si položil svoje slová na Môj oltár a pred Moje oči? Ako by som mohol dovoliť, aby si zo Mňa ľudia takto robili blázna? Myslel si si, že Mi môžeš svojím jazykom nedbanlivo skladať sľuby a prísahy? Ako si mohol prisahať pri Mojom tróne, tróne toho, ktorý je Najvyšší? Myslel si si, že tvoje prísahy už pominuli? Niečo vám poviem: Aj keď vaše telo môže pominúť, vaše prísahy nemôžu. Nakoniec vás odsúdim na základe vašich prísah. Vy však veríte, že sa so Mnou dokážete zaoberať povrchne tak, že predo Mňa predložíte svoje slová, a že vaše srdcia môžu slúžiť nečistým duchom a zlým duchom. Ako by mohol Môj hnev tolerovať takých psích, prasacích ľudí, ktorí Ma podvádzajú? Musím vykonať svoje správne ustanovenia a vyrvať z rúk nečistých duchov všetkých tých zanesených, „zbožných“, ktorí vo Mňa veria, aby na Mňa disciplinovane „čakali“, aby boli Mojimi volmi, Mojimi koňmi, a boli vydaní na milosť a nemilosť Môjmu zabíjaniu. Nechám ťa vrátiť sa k svojmu predchádzajúcemu odhodlaniu a opäť Mi slúžiť. Nebudem tolerovať žiadnu stvorenú bytosť, ktorá by Ma podvádzala. Myslel si si, že môžeš len tak bezhlavo klásť požiadavky a klamať predo Mnou? Myslel si si, že som nepočul alebo nevidel tvoje slová a skutky? Ako je možné, že tvoje slová a skutky som nevidel? Ako som vôbec mohol dovoliť, aby Ma ľudia takto klamali?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Všetci ste takého nízkeho charakteru!

263. Ja som sám jedinečný Boh a navyše som jediná Božia osoba. Ba čo viac, ja, ako celok tela, som úplným prejavom Boha. Kto sa odváži nebáť sa Ma, kto sa odváži ukázať odpor v očiach a kto sa odváži vysloviť proti Mne slová odporu, určite zomrie na Moje prekliatie a hnev (prekliatie nastane kvôli Môjmu hnevu). Naviac, kto sa opováži nebyť voči Mne lojálny alebo synovský a kto sa opováži pokúsiť sa Ma oklamať, určite zomrie na Moju nenávisť. Moja spravodlivosť, majestát a súd pretrvajú na veky vekov. Spočiatku som bol milujúci a milosrdný, ale to nie je povaha Mojej úplnej božskej prirodzenosti. Spravodlivosť, majestát a súd tvoria len Moju povahu, úplného samotného Boha. Počas Veku milosti som bol milujúci a milosrdný. Kvôli dielu, ktoré som musel dokončiť, som oplýval milujúcou láskavosťou a milosrdenstvom. Neskôr však už nebolo nič také potrebné (a odvtedy už nikdy). Je to všetko spravodlivosť, majestát a súd, a to je úplná povaha Mojej normálnej ľudskej prirodzenosti v spojení s Mojou úplnou božskou prirodzenosťou.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 79. kapitola

264. Vládnem všetkému, Ja som múdry Boh, ktorý má plnú autoritu, a k nikomu nie som zhovievavý; som absolútne nemilosrdný, úplne zbavený osobných citov. S každým zaobchádzam spravodlivo, s priamosťou a majestátom (nech hovorí akokoľvek dobre, nenechám ho odísť), a každému zatiaľ umožním lepšie vidieť zázrak Mojich skutkov, ako aj to, čo Moje skutky znamenajú. Jedného po druhom som potrestal zlých duchov za všetky možné zločiny, ktoré spáchali, a každého z nich som hodil do bezodnej jamy. Toto dielo som dokončil skôr, ako sa započal čas, a nenechal som im žiadne pôsobisko, nenechal som im žiadne miesto, kde by mohli vykonávať svoje dielo. Nikto z Môjho vyvoleného ľudu – kto je Mnou predurčený a vyvolený – nemôže byť nikdy posadnutý zlými duchmi, a namiesto toho bude navždy svätý. A tých, ktorých som nepredurčil a nevyvolil, odovzdám satanovi a už im nedovolím, aby zostali. Moje správne ustanovenia zahŕňajú Moju spravodlivosť a Môj majestát. Nenechám odísť ani jedného z tých, na ktorých pôsobí satan, ale spolu s ich telami ich uvrhnem do podsvetia, pretože satana nenávidím. V žiadnom prípade ho len tak ľahko neušetrím, ale úplne ho zničím a nedám mu ani najmenšiu príležitosť, aby mohol konať svoje dielo.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 70. kapitola

265. Napomeniem každého, kto sa zo Mňa zrodil a ešte Ma nepozná, aby som ukázal všetok svoj hnev, svoju veľkú moc a svoju plnú múdrosť. Vo Mne je všetko spravodlivé a niet tam absolútne žiadnej nespravodlivosti, žiadneho klamstva a žiadnej nepoctivosti; ten, kto je nepoctivý a nečestný, musí byť synom pekla, narodeným v podsvetí. Vo Mne je všetko otvorené; čokoľvek poviem, aby sa uskutočnilo, sa naozaj uskutoční; čokoľvek poviem, aby sa ustanovilo, sa ustanoví, a nikto nemôže tieto veci zmeniť ani napodobniť, pretože Ja som sám jediný Boh.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 96. kapitola

266. Potrestám zlých a odmením dobrých, zavediem svoju spravodlivosť a vykonám svoj súd. To všetko uskutočním vyslovením svojich slov, všetkým ľuďom a všetkým veciam dám zakúsiť svoju trestajúcu ruku a všetci ľudia Ma uvidia v celej Mojej sláve, v celej Mojej múdrosti a v celej Mojej štedrosti. Žiaden človek sa neodváži povstať počas súdu, lebo vo Mne sa všetko uskutoční; a tu nech Ma každý človek uvidí v celej Mojej dôstojnosti a zakúsi Moje úplné víťazstvo, pretože všetko sa prejaví vo Mne. Z toho je možné vidieť Moju veľkú moc a Moju autoritu. Nikto sa neodváži uraziť Ma a nikto sa neodváži prekážať Mi. Vo Mne sa všetko otvára. Kto by sa odvážil niečo skrývať? Som si istý, že s takým človekom nebudem mať zľutovanie! Takých úbožiakov musí stihnúť Môj prísny trest a taká spodina musí byť odprataná preč z Mojich očí. Budem im vládnuť železnou berlou a použijem svoju autoritu, aby som ich súdil bez najmenšieho zľutovania a vôbec nešetril ich city, pretože Ja som samotný Boh, ktorý je bez telesných pocitov, majestátny a neuraziteľný. Všetci by to mali pochopiť a vidieť, aby nemali pocit, že ich budem kántriť a vyhladzovať „bez príčiny a dôvodu“, pretože Moja berla skántri všetkých, ktorí Ma urážajú. Nezáleží Mi na tom, či poznajú Moje správne ustanovenia; to pre Mňa nebude mať žiaden význam, pretože Moja osoba neznesie, aby ju niekto urážal. To je dôvod, prečo sa hovorí, že som lev; kohokoľvek sa dotknem, toho skántrim. Preto sa hovorí, že teraz je rúhaním vravieť, že som Boh plný súcitu a milosrdenstva. V podstate nie som baránok, ale lev. Nikto sa neodváži uraziť Ma; kto Ma urazí, toho potrestám smrťou, a to okamžite a bez milosti.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 120. kapitola

267. Môj hlas je súdom aj hnevom. Nikoho nešetrím a nikomu neprejavujem milosrdenstvo, pretože som sám spravodlivý Boh a som plný hnevu. Som plný túžby páliť, čistiť a ničiť. Vo mne nie je nič skryté a nie sú tam žiadne telesné pocity; práve naopak, všetko je otvorené, spravodlivé a nestranné. Moji prvorodení synovia sú už so Mnou na tróne a vládnu všetkým národom a ľuďom, a tí, ktorí sú nespravodliví, sa dostávajú pred súd teraz. Po jednom sa nimi budem postupne zaoberať, nič nevynechám a úplne ich odhalím. Môj súd sa totiž úplne zjaví a otvorí a Ja si vôbec nič nenechám sám pre seba. Všetko, čo nebude v súlade s Mojimi úmyslami, vyhodím, a nechám to zahynúť na večné veky v bezodnej jame. Tam to bude tlieť naveky. Toto je Moja spravodlivosť a toto je Moja priamosť. Nikto to nemôže zmeniť a všetko musí byť na Môj príkaz.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 103. kapitola

268. Každá veta, ktorú vyslovím, v sebe nesie autoritu a súd, a nikto nemôže Moje slová zmeniť. Po vyslovení Mojich slov budú veci s určitosťou vykonané v súlade s Mojimi slovami. Taká je Moja povaha. Moje slová sú autorita a ktokoľvek ich pozmení, uráža Moje napomínanie a musím ho zraziť k zemi. Vo vážnych prípadoch si takíto ľudia zničia vlastné životy a sami seba uvrhnú do podsvetia alebo do bezodnej jamy. Toto je jediný spôsob, akým sa zaoberám ľudstvom a človek to nemôže zmeniť – je to Moje správne ustanovenie. Toto si zapamätajte! Nikto nesmie uraziť Moje ustanovenie; veci musia byť vykonané podľa Mojich úmyslov! V minulosti som k vám bol príliš mierny a stretli ste sa len s Mojimi slovami. Slová, ktoré som povedal o zrazení ľudí na zem, sa ešte nestali. Ale oddnes nastanú jedna po druhej všetky pohromy (tie, ktoré súvisia s Mojimi správnymi ustanoveniami), aby boli potrestaní všetci tí, ktorí nie sú v zhode s Mojimi úmyslami. Musia prísť fakty – inak by ľudia neboli schopní vidieť Môj hnev, len by neustále hýrili. Toto je krok Môjho plánu riadenia a je to spôsob, ktorým vykonávam ďalší krok svojho diela. Hovorím vám to vopred, aby ste sa nedopúšťali urážok a nedostali sa do záhuby. To znamená, že od dnešného dňa zabezpečím, aby všetci ľudia okrem Mojich prvorodených synov zaujali svoje náležité miesta v súlade s Mojimi úmyslami, a budem ich jedného po druhom napomínať. Ani jeden Mi neunikne. Len sa opovážte znovu hýriť! Len sa opovážte byť znovu vzdorovití! Už som povedal, že som spravodlivý ku všetkým, že vo Mne niet ani kúska citu a cieľom tohto je ukázať, že Moju povahu nesmie nik uraziť. Toto je Moja osoba. Nikto to nemôže zmeniť. Všetci ľudia počujú Moje slová a všetci ľudia vidia Moju nádhernú tvár. Všetci ľudia sa Mi musia úplne a absolútne podriadiť – toto je Moje správne ustanovenie. Všetci ľudia v celom vesmíre aj vo všetkých končinách zeme by Ma mali velebiť a oslavovať, pretože som sám jedinečný Boh, pretože som osoba Boha. Nikto nemôže zmeniť Moje slová a výroky, Moju reč a správanie, pretože sú to záležitosti len pre Mňa a sú to veci, ktoré vlastním od najdávnejších čias a ktoré budú existovať naveky.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 100. kapitola

269. Všetko sa uskutoční skrze Moje slová; žiaden človek sa na tom nemôže podieľať a ani nemôže robiť dielo, ktoré vykonám Ja sám. Očistím vzduch všetkých krajín a zlikvidujem každú stopu démonov na zemi. Už som začal konať a prvý krok svojho diela napomínania započnem v príbytku veľkého červeného draka. Preto možno vidieť, že Moje napomínanie postihlo celý vesmír a že veľký červený drak a všetky druhy nečistých duchov nebudú mať silu pred ním utiecť, pretože žiaden kút zeme neunikne Môjmu pohľadu. Keď sa Moje dielo na zemi dokončí, čiže v čase, keď sa zavŕši éra súdu, oficiálne napomeniem veľkého červeného draka. Môj ľud dozaista uvidí Moje spravodlivé napomínanie veľkého červeného draka, určite nebude ani trochu šetriť chválou pre Moju spravodlivosť a naveky pre ňu bude ospevovať Moje sväté meno. Preto budete formálne konať svoju povinnosť a formálne Ma chváliť po celej zemi, na veky vekov!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Slová Boha celému vesmíru, 28. kapitola

270. Teraz nastal čas, keď každému určím jeho koniec, a nie fáza, keď som začal na človeku pracovať. Do svojej knihy zapíšem slová a činy každého človeka, jeden po druhom, cestu, po ktorej Ma nasledoval, jeho vnútorné vlastnosti a ako sa nakoniec správal. Týmto spôsobom nikto neunikne Mojej ruke, bez ohľadu na to, aký je, a všetci budú so svojím vlastným druhom, presne tak, ako to určím. O konečných osudoch ľudí nerozhodnem na základe veku, postavenia, množstva utrpenia a už vôbec nie podľa toho, do akej miery preukazujú ľútosť, ale na základe toho, či v sebe majú pravdu. Žiadna iná možnosť neexistuje. Musíte si uvedomiť, že všetci, ktorí nenasledujú Božiu vôľu, budú potrestaní. To je nesporné. Všetkých, ktorí sú potrestaní, preto postihol trest Božej spravodlivosti a je to odplata za ich početné zlé skutky.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Priprav si dostatok dobrých skutkov pre svoj konečný osud

271. Ak praktizuješ vieru už veľa rokov a stýkaš sa so Mnou, ale napriek tomu si odo mňa vzdialený, potom určite často urážaš Božiu povahu a bude veľmi ťažké odhadnúť, aký bude tvoj koniec. Ak po mnoho rokov, počas ktorých si sa so Mnou stýkal, sa nepodarilo zmeniť ťa na človeka, ktorému vládne ľudskosť a pravda, ba čo viac, hlboko si si do svojej prirodzenosti zakorenil podlé, skazené spôsoby a nielenže si dvojnásobne arogantnejší ako predtým, ale tvoje nepochopenie toho, kto som, sa znásobilo do tej miery, že Ma pokladáš za nejakého svojho prisluhovača. Potom vravím, že tvoje súženie nezostáva len povrchné, ale preniká až do špiku tvojich kostí. Môžeš už len čakať na svoj pohreb. Nepros úpenlivo, aby som bol tvojím Bohom, pretože si spáchal neodpustiteľný hriech, ktorý si zaslúži smrť. Dokonca aj keby som sa mohol nad tebou zmilovať, Boh na nebi bude trvať na tom, aby som ti zobral život. Tvoja urážka Božej povahy totiž nie je obyčajný, ale veľmi závažný problém. Keď príde tvoj čas, neobviňuj Ma za to, že som ti to nepovedal skôr. Z toho všetkého vyplýva, že keď sa stýkaš s Kristom – Bohom na zemi –, ako keby to bola nejaká obyčajná osoba, teda ak sa nazdávaš, že tento Boh je len prostý človek, znamená to, že zahynieš. To je Moje jediné varovanie pre vás všetkých!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Ako poznať Boha na zemi

272. Mám milosrdenstvo s tými, ktorí Ma milujú a zapierajú samých seba. Trest, ktorý postihol zlých, je práve dôkazom Mojej spravodlivej povahy a ešte viac svedectvom Môjho hnevu. Keď nadíde pohroma, všetci, ktorí sa Mi postavia na odpor, budú plakať, keď padnú za obeť hladu a moru. Tí, ktorí spáchali rôzne zlé skutky, ale nasledovali Ma mnoho rokov, neuniknú a zaplatia za svoje hriechy; aj oni budú uvrhnutí do nešťastia, aké sa počas miliónov rokov vyskytlo len zriedka, a budú žiť v neustálom stave paniky a strachu. A tí Moji nasledovníci, ktorí Mi preukázali vernosť, sa budú radovať a tlieskať Mojej moci. Zažijú nevýslovnú blaženosť a budú žiť uprostred radosti, akú som ľudstvu nikdy predtým neudelil. Pretože si cením dobré skutky človeka a nenávidím tie zlé. Keď som začal viesť ľudstvo, horlivo som dúfal, že získam skupinu ľudí, ktorí zmýšľajú rovnako ako Ja. Naopak, nikdy nezabudnem na tých, ktorí nemajú rovnaké zmýšľanie ako Ja; v srdci ich vždy budem nenávidieť a čakať na príležitosť, aby som ich prinútil zodpovedať sa za ich zlé skutky, na čo sa s radosťou pozriem. Teraz konečne nastal Môj deň a Ja už nemusím čakať!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Priprav si dostatok dobrých skutkov pre svoj konečný osud

273. Napravím nespravodlivosť ľudského sveta. Vlastnými rukami vykonám svoje dielo na celom svete, zakážem satanovi, aby znova škodil Môjmu ľudu, zakážem nepriateľom, aby znova robili, čo sa im zachce. Stanem sa Kráľom na zemi a presuniem tam svoj trón, prinútim všetkých svojich nepriateľov padnúť na zem a vyznať predo Mnou svoje zločiny. V Mojom smútku sa mieša hnev, celý vesmír rozdupem na plocho, nikoho neušetrím a do sŕdc svojich nepriateľov vnesiem hrôzu. Celú zem obrátim na trosky a spôsobím, že Moji nepriatelia padnú do trosiek, aby odteraz už viac nekazili ľudstvo. Môj plán je už pevne stanovený a nikto, nech je to ktokoľvek, ho nesmie zmeniť. Keď sa budem s pompéznosťou potulovať nad vesmírom, všetky ľudské bytosti sa obnovia a všetko sa oživí. Človek už nebude plakať, nebude ku Mne volať o pomoc. Vtedy sa Moje srdce bude radovať a ľudia sa v oslave vrátia ku Mne. Celý vesmír zhora nadol sa bude chvieť jasaním…

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Slová Boha celému vesmíru, 27. kapitola

274. Sion, raduj sa! Sion, spievaj! Vrátil som sa víťazne, vrátil som sa ako víťaz! Všetky národy, rýchlo sa zoraďte do zástupov! Všetko stvorené, zastav sa teraz, lebo Moja osoba stojí pred celým vesmírom a objavuje sa vo východnej časti sveta! Kto sa odváži nepokľaknúť velebiac Ma? Kto sa odváži nenazývať Ma pravým Bohom? Kto sa odváži nevzhliadať ku Mne so strachom v srdci? Kto sa odváži nevzdávať Mi chválu? Kto sa odváži neradovať sa? Môj ľud začuje Môj hlas a Moji synovia prežijú v Mojom kráľovstve! Hory, rieky a všetky veci budú donekonečna jasať a plesať. Vtedy sa nikto neodváži ustúpiť a nikto sa neodváži povstať na odpor. Toto je Môj úžasný počin, a čo viac, je to Moja veľká moc! Prinútim všetko, aby sa Ma vo svojom srdci bálo, a čo viac, všetko Ma bude velebiť! To je konečný cieľ Môjho plánu riadenia už šesťtisíc rokov a tak som to ustanovil. Žiaden človek, predmet ani udalosť sa neodváži povstať, aby Mi odporovali alebo sa Mi vzopreli. Všetok Môj ľud bude prúdiť k Mojej hore (inými slovami, ku svetu, ktorý neskôr stvorím) a podvolí sa Mi, pretože Mne patrí majestát a súd a Ja som autorita. (To sa týka času, keď som v tele. V tele mám tiež autoritu, ale keďže v tele sa nedajú prekročiť limity času a priestoru, nedá sa povedať, že som dosiahol úplnú slávu. Hoci v tele získavam prvorodených synov, nedá sa povedať, že som dosiahol slávu. Až keď sa vrátim na Sion a zmením svoju podobu, bude sa dať povedať, že mám autoritu – to znamená, že som dosiahol slávu.) Nič nebude pre Mňa ťažké. Slovami z Mojich úst bude všetko zničené a slovami z Mojich úst všetko vznikne a stane sa úplným. Taká je Moja veľká moc a taká je Moje autorita. Keďže som plný moci a plný autority, žiaden človek sa nemôže odvážiť prekážať Mi. Porazil som už všetko a zvíťazil som už nad všetkými synmi vzdoru.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 120. kapitola

275. Boh stvoril ľudí. Bez ohľadu na to, či boli skazení alebo či Ho nasledujú, správa sa k nim ako k svojim najzbožňovanejším milovaným – alebo, ako by povedali ľudia, ako k ľuďom, ktorí sú Mu najdrahší –, a nie ako k svojim hračkám. Aj keď Boh hovorí, že On je Stvoriteľ a človek je Jeho stvorenou bytosťou, čo môže znieť trochu hierarchicky, v skutočnosti všetko, čo Boh urobil pre ľudstvo, výrazne presahuje vzťah tohto typu. Boh miluje ľudstvo, stará sa oň a prejavuje oň záujem. Ľudstvo tiež neustále a nepretržite zaopatruje. Nikdy vo svojom srdci necíti, že by to bola nadbytočná práca alebo niečo, čo si zaslúži veľké uznanie. Nemá ani pocit, že zachraňovať ľudstvo, napĺňať jeho potreby a všetko mu poskytovať je preň obrovským prínosom. Jednoducho sa stará o ľudstvo diskrétne a bez slov, svojím vlastným spôsobom a prostredníctvom svojej vlastnej podstaty a toho, čo má a čím je. Bez ohľadu na to, akého veľkého zaopatrenia a pomoci sa od Boha ľudstvu dostáva, nikdy nemyslí na to, že by si mal za to pripísať zásluhy, ani sa o to nesnaží. Vychádza to z Božej podstaty a je to práve aj pravdivý prejav Božej povahy.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh I

276. Boh prebdel mnoho bezsenných nocí pre dielo ľudstva. Zostúpil z najvyššej výšky až do najnižších hlbín, do pekla, v ktorom žije človek, aby s ním prežil svoje dni. Nikdy sa nesťažoval na biedu medzi ľuďmi a nikdy nevyčítal človeku jeho vzdorovitosť, ale znáša najväčšie poníženie, keď osobne vykonáva svoje dielo. Ako by mohol Boh patriť do pekla? Ako by mohol v pekle stráviť svoj život? Ale pre dobro všetkých ľudí, aby celé ľudstvo čo najskôr našlo odpočinok, znášal poníženie a trpel nespravodlivosť, aby prišiel na zem a osobne vstúpil do „pekla“ a „podsvetia“, do tigrieho brlohu, aby zachránil človeka. Čo dáva človeku právo odporovať Bohu? Aký má dôvod sťažovať sa na Boha? Kde berie tú drzosť pozerať sa na Boha? Nebeský Boh prišiel do tejto najšpinavšej krajiny neresti, a nikdy nedal voľný priechod svojim ponosám, ani sa na človeka nesťažoval, naopak, pokojne prijíma ľudské pustošenie^[1] a útlak. Nikdy neoplatil nerozumné požiadavky človeka, nikdy na neho nekládol prehnané nároky ani neprimerané požiadavky; iba bez ponôs vykonáva celé dielo, ktoré človek vyžaduje: vyučovanie, osvietenie, karhanie, zušľachťovanie slov, pripomínanie, upozorňovanie, utešovanie, súdenie a zjavovanie. Ktorý z Jeho krokov nebol učinený pre život človeka? Hoci odložil vyhliadky a osud človeka bokom, ktorý z krokov vykonaných Bohom nebol v záujme jeho osudu? Ktorý z nich nebol v záujme prežitia človeka? Ktorý z nich nemal oslobodiť človeka od tohto utrpenia a od útlaku temných síl, čiernych ako noc? Ktorý z nich nie je pre dobro človeka? Kto môže pochopiť Božie srdce, ktoré je ako srdce milujúcej matky? Kto môže pochopiť horlivé Božie srdce?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dielo a vstup (9)

Poznámky pod čiarou:

1. „Pustošenie“ sa používa na odhalenie vzdorovitosti ľudstva.

277. Keď Boh prišiel na zem, nebol zo sveta a nestal sa telom, aby si na svete užíval. Miesto, kde by konaním odhalil svoju povahu a kde by to malo najväčší význam, je miesto, kde sa narodil. Či už je to svätá, alebo nečistá krajina a bez ohľadu na to, kde pôsobí, je svätý. Stvoril všetko na svete, hoci to satan všetko skazil. Stále Mu však patria všetky veci a všetko je v Jeho rukách. Prichádza do nečistej krajiny a tam pracuje, aby odhalil svoju svätosť. Činí tak len pre svoje dielo, čo znamená, že znáša veľké poníženie, keď vykonáva také dielo, aby zachránil ľudí tejto nečistej krajiny. Deje sa to s cieľom podať svedectvo v záujme celého ľudstva. Také dielo ukazuje ľuďom Božiu spravodlivosť a môže lepšie znázorniť Božiu zvrchovanosť. Jeho veľkosť a bezúhonnosť sa prejavuje v spáse skupiny podradných ľudí, ktorými iní pohŕdajú. Jeho narodenie v nečistej krajine vôbec nedokazuje jeho nízke postavenie; jednoducho umožňuje všetkým stvoreným bytostiam vidieť Jeho veľkosť a Jeho pravú lásku k ľudstvu. Čím viac tak koná, tým viac sa odhaľuje Jeho čistá láska, Jeho bezchybná láska k človeku. Boh je svätý a spravodlivý, aj keď sa narodil v nečistej krajine a žije s ľuďmi, ktorí sú skrz-naskrz nečistí, podobne, ako žil Ježiš s hriešnikmi vo Veku milosti. Nie je každý kúsok Jeho diela vykonaný v záujme prežitia celého ľudstva? Nedeje sa to všetko preto, aby ľudstvo získalo veľkú spásu? Pred dvetisíc rokmi prežil s hriešnikmi niekoľko rokov. Bolo to kvôli vykúpeniu. Dnes žije so skupinou nečistých, nízkych ľudí. Je to v záujme spásy. Nie je celé Jeho dielo určené vám, ľuďom? Ak nie pre záchranu ľudstva, prečo by po narodení v jasliach žil a trpel toľké roky s hriešnikmi? A ak nie preto, aby zachránil ľudstvo, prečo by sa vrátil do tela druhýkrát, narodil sa v tejto krajine, kde sa zhromažďujú démoni, a žil s týmito ľuďmi, ktorých satan úplne skazil? Nie je Boh verný? Ktorá časť Jeho diela nebola vykonaná pre ľudstvo? Ktorá časť nebola určená pre váš osud? Boh je svätý – to je nemenné! Ostáva nedotknutý špinou, hoci prišiel do nečistej krajiny. To všetko môže znamenať len to, že Božia láska k ľudstvu je nesmierne nesebecká a utrpenie a poníženie, ktoré znáša, sú nesmierne veľké! Neviete, aké veľké poníženie znáša pre vás všetkých a váš osud? Namiesto toho, aby zachránil významných ľudí alebo synov bohatých a mocných rodín, záleží Mu na záchrane tých, ktorí sú podradní a sú predmetom pohŕdania. Nie je to všetko Jeho svätosť? Nie je to všetko Jeho spravodlivosť? V záujme prežitia celého ľudstva sa radšej narodil v nečistej krajine a znášal každé poníženie. Boh je veľmi skutočný – nekoná žiadne falošné skutky. Nie je každá etapa diela vykonaná týmto praktickým spôsobom? Aj keď Ho všetci ľudia hanobia a hovoria, že sedí za stolom spolu s hriešnikmi, aj keď sa Mu všetci vysmievajú a hovoria, že žije so synmi špiny a s najpodradnejšími ľuďmi, napriek tomu sa nezištne rozdáva, no ľudstvo Ho aj tak naďalej odmieta. Nie je utrpenie, ktoré znáša, väčšie ako to vaše? Nemá dielo, ktoré vykonáva, vyššiu cenu než ste zaplatili vy?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Význam záchrany potomkov Moába

278. Boh sa pokoril na takú úroveň, že koná svoje dielo v týchto nečistých a skazených ľuďoch a zdokonaľuje túto skupinu ľudí. Boh sa stal telom nielen preto, aby žil a jedol medzi ľuďmi, pásol ich a dával im to, čo potrebujú. Dôležitejšie je, že koná svoje mocné dielo spásy a podmanenia na týchto neznesiteľne skazených ľuďoch. Prišiel do srdca veľkého červeného draka, aby zachránil týchto najskazenejších ľudí, aby sa všetci ľudia mohli zmeniť a obnoviť. Nesmierne ťažkosti, ktoré Boh znáša, nie sú len ťažkosti, ktoré znáša vtelený Boh, ale predovšetkým ide o to, že Duch Boží trpí extrémnym ponížením – pokoruje sa a skrýva sa natoľko, že sa stáva obyčajným človekom. Boh sa vtelil a vzal na seba podobu tela, aby ľudia videli, že má normálny ľudský život a normálne ľudské potreby. To stačí ako dôkaz, že Boh sa do značnej miery ponížil. Duch Boží sa uskutočňuje v tele. Jeho Duch je vysoký a veľký, ale On berie na seba podobu obyčajného, zanedbateľného človeka, aby konal dielo svojho Ducha. Kvalita, pochopenie, rozum, ľudská prirodzenosť a životy každého z vás ukazujú, že ste skutočne nehodní prijať Božie dielo tohto druhu. Naozaj nie ste hodní, aby Boh znášal také ťažkosti kvôli vám. Boh je veľký. Je najvyšší a ľudia sú nízki, a predsa na nich stále pracuje. Nielenže sa vtelil, aby zabezpečil ľudí a hovoril k nim, ale dokonca žije spolu s ľuďmi. Boh je taký pokorný, taký milý.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Zdokonalení môžu byť len tí, ktorí sa zameriavajú na praktizovanie

279. Význam všetkého, čo Boh koná, je značne hlboký. Pozrime sa napríklad na Ježišovo ukrižovanie. Prečo musel byť Ježiš ukrižovaný? Nebolo to preto, aby vykúpil celé ľudstvo? Preto aj súčasné vtelenie Boha a Jeho prežívanie utrpenia sveta má veľký význam – krásny konečný osud ľudstva. Boh vo svojom diele vždy koná presne to, čo je najpraktickejšie. Prečo Boh vníma človeka, akoby bol bez hriechu a prečo môže mať človek to šťastie, že pred Neho môže predstúpiť? Je to preto, lebo bol Ježiš pribitý na kríž, trpel za ľudské hriechy a vykúpil ľudstvo. Prečo už teda ľudstvo nebude trpieť, nepocíti žiaľ, nevyroní slzy a nezastoná? Je to preto, lebo terajšie vtelenie Boha vzalo všetko toto utrpenie na seba a teraz toto utrpenie znáša pre človeka. Je to, ako keď matka, ktorá sa prizerá, ako jej dieťa ochorelo, a modlí sa k nebu s prosbou, aby radšej sama zomrela, ak to vylieči jej dieťa. Takto koná aj Boh, ponúka svoju bolesť výmenou za krásny konečný osud človeka, ktorý potom čaká ľudstvo. Nebude už viac žiaľu, sĺz, stonov ani utrpenia. Boh platí osobným prežívaním utrpenia sveta výmenou za krásny konečný osud, ktorý čaká ľudstvo. Keď hovoríme, že sa to deje „výmenou“ za krásny konečný osud, neznamená to, že nie je v Božej moci alebo nemá autoritu udeliť ľudstvu krásny konečný osud, ale skôr to, že Boh chce nájsť praktickejší a silnejší dôkaz, ktorý ľudí úplne presvedčí. Boh už toto utrpenie zažil, takže je povolaný, má moc, ba čo viac, má právomoc na to, aby ľudstvo priviedol ku krásnemu konečnému osudu, aby mu dal tento krásny konečný osud a prísľub. Satan bude úplne presvedčený, ako aj všetky stvorenia vesmíru. Nakoniec Boh umožní ľudstvu prijať svoj prísľub a lásku. Všetko, čo Boh robí, je praktické, nič z toho, čo robí, nie je bez obsahu, všetko aj sám prežíva. Boh platí vlastnou skúsenosťou utrpenia za konečný osud ľudstva. Nie je to vari praktické dielo? Rodičia možno platia za svoje deti vysokú cenu, čo predstavuje ich lásku k nim. Keď to robí vtelený Boh, prejavuje tým samozrejme maximálnu úprimnosť a vernosť ľudstvu. Podstata Boha je verná; robí to, čo hovorí, a dosiahne čokoľvek robí. Všetko, čo robí pre ľudí, je pravdivé. Nie sú to len slová; keď povie, že zaplatí, skutočne zaplatí; keď hovorí, že na seba vezme utrpenie ľudstva a bude trpieť namiesto neho, skutočne prichádza žiť medzi nich, cíti a osobne prežíva toto utrpenie. Potom všetko vo vesmíre uzná, že všetko, čo Boh robí, je správne a spravodlivé, že všetko, čo Boh robí, je realistické: toto je mocný dôkaz. Ľudstvo navyše v budúcnosti čaká krásny konečný osud a všetci, ktorí zostanú, budú chváliť Boha; budú velebiť, že Božie skutky boli skutočne vykonané z lásky k ľudstvu. Boh prichádza medzi ľudí s pokorou, ako obyčajný človek. Neuskutočňuje len nejaké dielo, nepovie len pár slov a následne neodchádza ale skutočne hovorí a koná, pričom prežíva bolesť sveta. Odíde, až keď dokončí prežívanie tejto bolesti. Takto skutočné a praktické je Božie dielo; všetci, ktorí zostanú, Ho budú za neho chváliť a uvidia Božiu vernosť človeku a Jeho dobrosrdečnosť. Podstatu Božej krásy a dobroty možno vidieť vo význame Jeho vtelenia. Čokoľvek robí, je pravdivé; čokoľvek hovorí, je úprimné a verné. Všetko, čo zamýšľa uskutočniť, skutočne vykoná; keď treba zaplatiť nejakú cenu, skutočne ju zaplatí; nie sú to len prázdne slová. Boh je spravodlivý Boh; Boh je verný Boh.

Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Druhý aspekt významu vtelenia

280. Boh považuje tento prípad svojho riadenia a spásy ľudstva za dôležitejší než čokoľvek iné. Tieto veci nekoná len pomocou svojej mysle, svojich slov a určite nie s nedbalým postojom – všetky tieto veci robí podľa plánu, s cieľom, normami a so svojimi úmyslami. Je jasné, že toto dielo záchrany ľudstva má pre Boha i človeka veľký význam. Je jedno, aké ťažké je toto dielo, aké veľké sú prekážky, akí slabí sú ľudia alebo aká hlboká je vzdorovitosť ľudstva, nič z toho nie je pre Boha ťažké. Boh sa neustále zamestnáva, starostlivo sa usiluje a riadi dielo, ktoré chce sám vykonať. Zároveň všetko organizuje a uplatňuje svoju zvrchovanosť nad všetkými tými ľuďmi, na ktorých bude konať svoje dielo, a celým dielom, ktoré chce vykonať – nič z toho sa nikdy predtým nestalo. Je to prvýkrát, čo Boh použil tieto metódy a zaplatil takú vysokú cenu za tento veľký projekt spočívajúci v riadení a záchrane ľudstva. Ako Boh vykonáva toto dielo, kúsok po kúsku a bez výhrad vyjadruje a sprístupňuje ľudstvu svoje dôsledné úsilie, čo má a čím je, svoju múdrosť a všemohúcnosť a každú stránku svojej povahy. Tieto veci sprístupňuje a vyjadruje tak, ako to nikdy predtým nerobil. Okrem ľudí, ktorých chce Boh riadiť a zachrániť, v celom vesmíre neboli nikdy žiadne stvorenia tak blízko k Bohu, žiadne stvorenia s Ním nikdy nemali taký dôverný vzťah. Boh vo svojom srdci považuje ľudstvo, ktoré chce riadiť a zachrániť, za najdôležitejšie. Toto ľudstvo si nadovšetko cení. Hoci za ľudí zaplatil vysokú cenu, stále Mu ubližujú a vzdorujú Mu, nikdy na nich nezanevrie a neúnavne pokračuje vo svojom diele, bez sťažností alebo výčitiek. Je to preto, lebo vie, že ľudia skôr či neskôr na Jeho volanie zareagujú a budú dojatí Jeho slovami, uvedomia si, že je Pánom stvorenia, a znova sa postavia na Jeho stranu…

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh III

281. Keď budeš schopný naozaj oceniť Božie myšlienky a Jeho postoj k ľudstvu, keď budeš skutočne rozumieť Jeho náklonnosti a starosti o každú stvorenú bytosť, vtedy pochopíš oddanosť a lásku, ktorú Stvoriteľ venuje každému jednému človeku. Keď sa to stane, na opis Božej lásky budeš používať dve slová. O aké dve slová ide? Niektorí ľudia spomenú „nesebecká“ a iní „filantropická“. Z týchto dvoch slov sa na opísanie Božej lásky najmenej hodí slovo „filantropická“. Je to slovo, ktoré ľudia používajú na opis niekoho, kto je veľkodušný alebo veľkorysý. Toto slovo je mi odporné, lebo znamená náhodné neuvážené poskytovanie dobročinných darov, bez ohľadu na princíp. Ide o citový výlev, ktorú často mávajú pochabí a popletení ľudia. Keď toto slovo použijeme na opísanie Božej lásky, má nevyhnutne rúhačský význam. Mám tu dve slová, ktoré Božiu lásku opisujú vhodnejším spôsobom. Aké sú to slová? Prvým je „nesmierna“. Nezdá sa vám, že toto slovo niečo výrazne evokuje? Druhým je „obrovská“. Tieto slová, ktoré som použil na opis Božej lásky, majú praktický význam. Slovo „nesmierna“ sa v doslovnom zmysle týka objemu alebo kapacity nejakej veci. Nezáleží však na tom, aká veľká je daná vec – je to niečo, čoho sa ľudia môžu dotknúť a čo môžu vidieť. Je to preto, lebo existuje – nie je to abstraktný predmet, ale niečo, čo v ľuďoch môže relatívne presným a praktickým spôsobom vyvolávať myšlienky. Či už sa na to dívate ako na niečo dvojrozmerné alebo trojrozmerné, nemusíte si existenciu daného predmetu predstavovať, pretože skutočne existuje. Hoci použitie slova „nesmierna“ na opis Božej lásky môžeme vnímať ako snahu o vyčíslenie Jeho lásky, zároveň to vyvoláva pocit, že Jeho láska sa nedá vyčísliť. Ja hovorím, že Božiu lásku možno vyčísliť, pretože nie je prázdna a nie je to ani legenda. Skôr je to niečo, čo majú spoločné všetky veci pod Božou vládou, niečo, z čoho sa v rôznej miere a z rôzneho uhla pohľadu tešia všetky bytosti. Ľudia túto lásku nemôžu vidieť ani sa jej dotknúť, avšak všetkým veciam prináša obživu a život, keď sa v ich životoch kúsok po kúsku zjavuje a oni s touto Božou láskou, ktorej sa tešia v každej chvíli, počítajú a podávajú o nej svedectvo. Tvrdím, že Božia láska je nevyčísliteľná, pretože záhada Boha, ktorý zabezpečuje a živí všetky veci, je niečo, čo je pre ľudí ťažko pochopiteľné, rovnako ako Božie myšlienky o všetkých veciach a predovšetkým o ľudstve. To znamená, že nikto nevie nič o krvi a slzách, ktoré Stvoriteľ za ľudstvo prelial. Hĺbku ani váhu lásky Stvoriteľa k ľudstvu, ktoré stvoril vlastnými rukami, nedokáže nikto pochopiť, nikto jej nevie porozumieť. Keď Božiu lásku opíšeme ako nesmiernu, má to ľuďom pomôcť oceniť a pochopiť jej rozsah a pravdu o jej existencii. Ďalším dôvodom je, že ľudia lepšie pochopia praktický význam slova „Stvoriteľ“, a dôkladnejšie porozumejú skutočnému významu pojmu „stvorená bytosť“. Čo zvyčajne znamená slovo „obrovský“? Vo všeobecnosti sa používa na opis oceánu alebo vesmíru – napríklad „obrovský vesmír“ alebo „obrovský oceán“. Rozpínavosť a pokojná hĺbka vesmíru sú nad ľudské chápanie. Je to niečo, čo v ľuďoch vyvoláva predstavivosť, niečo, k čomu majú veľký obdiv. Vidia jeho záhadnosť a hĺbku, je pre nich však nedosiahnuteľný. Keď si predstavíš oceán, predstavíš si jeho šírku – vyzerá tak bezhranične a ty vnímaš jeho záhadnosť a výraznú schopnosť udržať veci. Práve preto som na opis Božej lásky použil slovo „obrovská“. Ľudia tak budú lepšie vnímať, aká je Jeho láska vzácna a krásna a tiež to, že moc Božej lásky je nekonečná a ďalekosiahla. Toto slovo som použil, aby som ľuďom pomohol precítiť svätosť Jeho lásky a dôstojnosť a neuraziteľnosť Boha, ktorá sa prostredníctvom Jeho lásky zjavuje.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh III

282. V Božej podstate a povahe je čosi, čo sa dá až príliš ľahko prehliadnuť, čosi, čo má len Boh a nikto iný, ani tí, ktorých iní považujú za významných, dobrých ľudí alebo za Boha svojich predstáv. Čo je to? Je to Božia nezištnosť. Keď hovoríme o nezištnosti, možno si aj ty myslíš, že si veľmi nezištný, pretože nikdy nevyjednávaš ani sa nedohaduješ so svojimi deťmi. Alebo sa považuješ za nezištného, pokiaľ ide o tvojich rodičov. Bez ohľadu na to, čo si myslíš, aspoň poznáš výraz „nezištný“ a považuješ ho za pozitívne slovo. Byť nezištným človekom vnímaš ako niečo veľmi ušľachtilé. Keď si nezištný, vysoko si vážiš sám seba. Neexistuje však nikto, kto by dokázal vidieť Božiu nezištnosť vo všetkých veciach, medzi ľuďmi, v udalostiach, predmetoch a v Jeho diele. Prečo je to tak? Pretože človek je príliš sebecký! Prečo to hovorím? Ľudstvo žije v hmotnom svete. Možno Boha nasleduješ, ale nevidíš a nedokážeš oceniť, ako sa o teba stará, ako ťa miluje a zaujíma sa o teba. Čo teda vidíš? Vidíš svojich pokrvných príbuzných, ktorí ťa milujú alebo na tebe lipnú. Vidíš veci, ktoré sú prospešné pre tvoje telo, staráš sa o ľudí a o veci, ktoré miluješ. Toto je tá nezištnosť človeka. Takíto „nezištní“ ľudia sa však nikdy nezaujímajú o Boha, ktorý im dáva život. Na rozdiel od Božej nezištnosti sa tá ľudská stáva sebeckou a hodnou opovrhnutia. Nezištnosť, v ktorú človek verí, je prázdna, nereálna a falošná, nie je v súlade s Bohom ani s Ním nesúvisí. Ľudská nezištnosť je zameraná na seba, zatiaľ čo tá Božia je pravým zjavením Jeho podstaty. Práve vďaka svojej nezištnosti sa Boh neprestajne stará o potreby človeka. Možno vás táto téma, o ktorej dnes hovorím, príliš nenadchla a len súhlasne prikyvujete. Keď sa však pokúsiš oceniť Božie srdce vo svojom srdci, sám nevedomky zistíš, že spomedzi všetkých ľudí, záležitostí a vecí, ktoré môžeš na tomto svete vnímať, je len Božia nezištnosť skutočná a konkrétna, lebo len Božia láska k tebe je bezpodmienečná a nepoškvrnená. S výnimkou nezištnosti, ktorá pochádza od Boha, je takzvaná nezištnosť kohokoľvek iného predstieraná, povrchná, neautentická. Má svoj účel, určité úmysly, očakáva odplatu a neznesie žiadne skúšky. Dalo by sa dokonca povedať, že je špinavá a hodná opovrhnutia.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh I

283. Boh opovrhoval človekom, pretože človek sa k Nemu správal nepriateľsky, ale v Jeho srdci zostali Jeho starostlivosť, záujem a milosrdenstvo voči ľudstvu v nezmenenej podobe. Aj keď ľudstvo zničil, Jeho srdce sa nezmenilo. Keď bolo ľudstvo plné skazenosti a žalostne vzdorovité voči Bohu, Boh ho musel zničiť – pre svoju povahu a podstatu a v súlade so svojimi princípmi. Pre Jeho podstatu Mu však bolo ľudstva stále ľúto. Dokonca chcel použiť rôzne spôsoby na jeho vykúpenie, aby mohlo žiť ďalej. Človek však Bohu odporoval, naďalej Mu vzdoroval a nechcel prijať Božiu spásu, teda Jeho dobré úmysly. Bez ohľadu na to, ako Boh človeka volal, osviežoval mu pamäť, staral sa oňho, pomáhal mu alebo ho toleroval, človek to nechápal, nedokázal to oceniť a nevenoval tomu žiadnu pozornosť. Ani vo svojom trápení Boh nezabudol poskytnúť človeku maximálnu toleranciu a čakal, kým sa obráti. Keď dosiahol svoju hranicu, bez najmenšieho váhania urobil, čo bolo potrebné. Inak povedané, od momentu, keď Boh plánoval zničiť ľudstvo, až po začiatok Jeho diela na zničenie ľudstva, existovalo určité časové obdobie a proces. Cieľom tohto procesu bolo umožniť človeku obrátiť sa. A toto bola posledná šanca, ktorú dal Boh človeku. Čo teda Boh robil v tomto období pred zničením ľudstva? Vykonal značné dielo týkajúce sa pripomínania a upozorňovania. Bez ohľadu na veľkosť bolesti a žiaľu Božieho srdca naďalej poskytoval ľudstvu svoju starostlivosť, záujem a hojnosť milosti. Čo nám z toho vyplýva? Nepochybne chápeme, že Božia láska k ľudstvu je skutočná a nie sú to len neúprimné Božie sľuby. Je skutočná, hmatateľná a zjavná, nie predstieraná, falošná, lživá či namyslená. Boh nikdy nepoužíva žiadne klamstvo ani nevytvára falošné obrazy, aby ľudia pochopili, že je milujúci. Nikdy nepoužíva falošné svedectvo, aby ľudia videli Jeho milotu, ani sa svojou milotou a svätosťou nevystatuje. Nie sú tieto aspekty Božej povahy hodné ľudskej lásky? Nie sú hodné uctievania? Nie sú hodné toho, aby sme si ich vážili? Teraz sa vás chcem spýtať: myslíte si po vypočutí týchto slov, že Božia veľkosť sú len prázdne slová na papieri? Je Božia milota len prázdnymi slovami? Nie! Iste nie! Božia nadradenosť, veľkosť, svätosť, tolerancia, láska a tak ďalej – každý detail každého z rôznych aspektov Božej povahy a podstaty nachádza praktické vyjadrenie vždy, keď Boh koná svoje dielo, je stelesnený v Jeho úmysloch voči človeku a tiež sa napĺňa a odráža v každom človeku. Bez ohľadu na to, či si to už predtým pocítil, Boh sa všemožne stará o každého človeka, používa svoje úprimné srdce, múdrosť a rôzne metódy, aby zahrial srdce každého človeka a prebudil jeho ducha. To je nepopierateľná skutočnosť.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh I