675. Tí, ktorí budú schopní stáť pevne počas Božieho diela súdu a napomínania v posledných dňoch – teda počas záverečného diela očisťovania –, budú tými, ktorí vstúpia do konečného odpočinku spolu s Bohom. V podstate všetci tí, ktorí vstúpia do odpočinku, sa vymania spod satanovho vplyvu a získa si ich Boh po tom, čo podstúpia Jeho záverečné dielo očisťovania. Títo ľudia, ktorých si napokon získa Boh, vstúpia do konečného odpočinku. Božie dielo napomínania a súdu v podstate slúži na očistenie ľudstva v záujme konečného odpočinku. Inak by nikto z ľudí nemohol byť zadelený do rôznych kategórií podľa druhu, ani by nemohol vstúpiť do odpočinku. Toto dielo je jedinou cestou ľudstva, ako vstúpiť do odpočinku. Len Božie dielo očisťovania totiž očistí ľudí od ich nespravodlivosti a len Jeho dielo napomínania a súdu odhalí tých vzdorovitých. Takto sa oddelia tí, ktorí môžu byť zachránení, od tých, ktorí nemôžu, a tí, ktorí zostanú, od tých, ktorí nezostanú. Keď sa toto dielo skončí, všetci tí ľudia, ktorým bude dovolené zostať, budú očistení a vstúpia do vyššieho stavu ľudstva, v rámci ktorého si budú vychutnávať úžasný druhý ľudský život na zemi. Inými slovami, započnú svoj ľudský deň odpočinku a budú spolunažívať s Bohom. Po napomenutí a súdení tých, ktorým nebude dovolené zostať, sa úplne prejaví ich pravá tvár. Všetci budú potom zničení a podobne ako satan, nebudú môcť prebývať na zemi. Ľudstvo budúcnosti už nebude zahŕňať žiadnych ľudí tohto druhu. Takíto ľudia nie sú pripravení na vstup do krajiny konečného odpočinku ani do dňa odpočinku, ktorý bude zdieľať Boh s ľudstvom, pretože ich neminie trest a sú to zlí, nespravodliví ľudia. Kedysi boli vykúpení a boli tiež súdení a napomínaní. Kedysi tiež pracovali pre Boha. Keď však nadíde posledný deň, aj tak budú v dôsledku svojej zloby vyradení a zničení. Bude to tiež pre ich vzdorovitosť a neschopnosť byť vykúpení. Už nikdy sa v budúcom svete nevrátia do života a už nebudú žiť medzi budúcou ľudskou rasou. Či už ide o duchov mŕtvych alebo o ľudí, ktorí ešte žijú v tele, všetci zlosynovia a všetci tí, ktorí neboli zachránení, budú zničení, keď svätí spomedzi ľudí vstúpia do odpočinku. Čo sa týka týchto zlých duchov a ľudí, alebo duchov spravodlivých a tých, ktorí konajú spravodlivosť, budú nakoniec zničení všetci tí, ktorí sú zlí, bez ohľadu na to, v akom veku sa nachádzajú, a všetci spravodliví prežijú. O tom, či človek alebo duch získa spásu, sa úplne nerozhodne na základe diela posledného veku. Rozhodne sa o tom skôr na základe toho, či odporovali a vzdorovali Bohu. Určite neminie trest ľudí v predošlom veku, ktorí páchali zlo a nemohli dosiahnuť spásu. A trest neminie ani tých, ktorí páchajú zlo a nemôžu byť spasení v súčasnom veku. Ľudia sa rozdeľujú do kategórií na základe konania dobra a zla, nie podľa veku, v ktorom žijú. Po takomto rozdelení do kategórií nebudú potrestaní ani odmenení okamžite. Boh totiž vykoná svoje dielo potrestania zla a odmenenia dobra až po tom, čo dokončí svoje dielo podmanenia v posledných dňoch. V skutočnosti rozdeľuje ľudí na dobrých a zlých od momentu, keď začal konať svoje dielo spásy ľudstva. Akurát odmení spravodlivých a potrestá zlých až po tom, čo dokončí svoje dielo. Nie je to tak, že ich rozdelí do kategórií po dokončení svojho diela a potom sa okamžite pustí do úlohy trestania zla a odmeňovania dobra. Túto úlohu skôr vykoná až vtedy, keď bude Jeho dielo úplne dokončené. Jediným cieľom Božieho konečného diela trestania zla a odmeňovania dobra je dôkladne očistiť všetkých ľudí, aby mohol priviesť do večného odpočinku úplne sväté ľudstvo. Táto etapa Jeho diela je najzásadnejšia. Je to konečná etapa celého Jeho diela riadenia.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Boh a človek vstúpia spolu do odpočinku

676. Skôr ako ľudstvo vstúpi do odpočinku, to, či bude každý druh človeka potrestaný alebo odmenený, sa určí podľa toho, či hľadal pravdu, či pozná Boha a či sa dokáže podriadiť viditeľnému Bohu. Tým, ktorí pracovali pre viditeľného Boha, ale nepoznajú Ho a ani sa Mu nepodriadili, chýba pravda. Takíto ľudia sú zlosynovia a zlosynov nepochybne čaká trest. Navyše budú potrestaní podľa svojho zlého správania. Boh existuje, aby v Neho ľudia verili a je tiež hodný ich podriadenosti. Tí, ktorí veria len v hmlistého a neviditeľného Boha, sú ľudia, ktorí neveria v Boha a nie sú schopní podriadiť sa Mu. Ak títo ľudia stále neuveria vo viditeľného Boha ani vtedy, keď sa skončí Jeho dielo podmanenia, a naďalej budú vzdorovať a odporovať Bohu, ktorý je viditeľný v tele, potom sa títo „hmlistníci“ stanú predmetom zničenia. Je to presne tak ako s niektorými z vás – všetci, ktorí slovne uznávajú vteleného Boha, ale nedokážu praktizovať pravdu podriadenosti vtelenému Bohu, budú napokon vyradení a zničení. Okrem toho každý, kto slovne uznáva viditeľného Boha, je a pije pravdu Ním zjavenú, zatiaľ čo zároveň hľadá hmlistého a neviditeľného Boha, bude určite predmetom zničenia. Nikto z týchto ľudí nebude môcť zostať až do času odpočinku, ktorý nastane po skončení Božieho diela, a v tomto čase odpočinku nemôže zostať ani jeden jednotlivec podobný takýmto ľuďom. Diabolskí ľudia sú tí, ktorí nepraktizujú pravdu. Ich podstatou je odpor a vzdorovitosť voči Bohu a ani náhodou sa Mu nehodlajú podriadiť. Všetci takíto ľudia budú zničení. To, či vlastníš pravdu a či odporuješ Bohu, závisí od tvojej podstaty, nie od tvojho vzhľadu alebo ako príležitostne hovoríš či ako sa správaš. O tom, či bude jednotlivec zničený alebo nie, rozhoduje jeho podstata; rozhodnutie padne podľa podstaty, ktorú odhalí správanie človeka a jeho usilovanie sa o pravdu. Spomedzi ľudí, ktorí sú si navzájom podobní v tom, že konajú dielo, pričom konajú dielo v podobnom rozsahu, budú môcť zostať tí, ktorých podstata je dobrá a ktorí vlastnia pravdu, zatiaľ čo tí, ktorých podstata je zlá a ktorí vzdorujú viditeľnému Bohu, budú predmetom zničenia. Celé Božie dielo a slová týkajúce sa konečného osudu ľudstva budú s ľuďmi náležite zaobchádzať podľa podstaty každého jednotlivca. Nedôjde ani k najmenšiemu omylu, ani k jedinej chybe. Až keď ľudia vykonávajú dielo, vstúpia doň ľudské pocity alebo význam. Dielo, ktoré koná Boh, je najvhodnejšie. Vôbec nevznáša falošné požiadavky voči žiadnej stvorenej bytosti.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Boh a človek vstúpia spolu do odpočinku

677. Ľudia posudzujú iných ľudí podľa ich správania. Tí, ktorí sa správajú dobre, sú spravodliví, zatiaľ čo tí, ktorí sa správajú ohavne, sú zlí. Boh posudzuje ľudí podľa toho, či sa Mu svojou podstatou podriadia alebo nie. Ten, kto sa podriaďuje Bohu, je spravodlivý človek, zatiaľ čo ten, kto sa Mu nepodriaďuje, je nepriateľ a zlý človek, bez ohľadu na to, či je správanie tohto človeka dobré alebo zlé a nehľadiac na to, či je jeho reč správna alebo nesprávna. Na to, aby ľudia v budúcnosti dosiahli dobrý konečný osud, niektorí z nich chcú použiť dobré skutky, iní zasa pekné slová. Všetci sa mylne domnievajú, že Boh určuje výsledky ľudí na základe pozorovania ich správania alebo počúvania ich reči. Mnohí ľudia to chcú preto využiť. Chcú oklamať Boha, aby im udelil chvíľkovú priazeň. V budúcnosti ľudia, ktorí prežijú v stave odpočinku, všetci pretrpia deň súženia a budú tiež svedčiť o Bohu. Budú to ľudia, ktorí si splnili svoje povinnosti a vedome sa podriadili Bohu. Tým, ktorí chcú len využiť príležitosť na službu so zámerom vyhnúť sa praktizovaniu pravdy, nebude dovolené zostať. Boh uplatňuje primerané normy na to, aby pre každého jednotlivca stanovil výsledok. Nerozhoduje sa jednoducho len na základe slov či správania človeka, ani podľa toho, ako sa človek správa počas určitého časového obdobia. Vôbec nebude zhovievavý k zlému správaniu človeka z dôvodu jeho minulej služby pre Neho ani nikoho neušetrí od smrti len pre čas strávený pre Neho. Nikto sa nemôže vyhnúť odplate za svoju zlobu ani nemôže zakryť svoje zlé správanie, a tak sa vyhnúť mukám zničenia. Ak si ľudia dokážu naozaj splniť svoju povinnosť, znamená to, že sú večne verní Bohu a nevyhľadávajú odmenu, bez ohľadu na to, či získajú požehnania alebo ich postihne nešťastie. Ak sú ľudia verní Bohu, keď vidia požehnania, ale stratia vernosť, keď ich nevidia, a ak nakoniec stále nie sú schopní svedčiť o Bohu alebo plniť povinnosti, ktoré im prináležia, stále budú predmetmi zničenia aj napriek tomu, že kedysi dávno verne pracovali pre Boha. Zlí ľudia jednoducho neprežijú večnosť ani nevstúpia do odpočinku; pánmi odpočinku sú len tí spravodliví.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Boh a človek vstúpia spolu do odpočinku

678. O tom, či niekto prijme požehnania alebo ho postihne nešťastie, sa rozhodne podľa jeho podstaty, nie podľa akejsi spoločnej podstaty, ktorú by mohol zdieľať s ostatnými. Takéto tvrdenie alebo pravidlo nemá v kráľovstve jednoducho miesto. Ak človek v konečnom dôsledku dokáže prežiť, je to preto, že splnil Božie požiadavky, a ak napokon nebude môcť zostať až do času odpočinku, je to preto, že bol voči Bohu vzdorovitý a neuspokojil Jeho požiadavky. Každý má náležitý konečný osud. Tieto konečné osudy určuje podstata každého jednotlivca a nemajú vôbec nič spoločné s inými ľuďmi. Zlé správanie dieťaťa nemožno preniesť na jeho rodičov a nemožno s nimi zdieľať ani spravodlivosť dieťaťa. Zlé správanie rodiča nemožno preniesť na jeho deti a nemožno s nimi zdieľať ani spravodlivosť rodiča. Každý si nesie svoje vlastné hriechy a každý sa teší zo svojich vlastných požehnaní. Nikto nemôže nahradiť iného človeka; taká je spravodlivosť. Z pohľadu človeka, ak rodičia prijmú požehnania, potom by ich mali prijať aj ich deti, a ak deti páchajú zlo, tieto ich hriechy musia odčiniť ich rodičia. Taký je ľudský pohľad a ľudský spôsob konania; nie je to Boží pohľad. Výsledok každého človeka sa stanovuje podľa podstaty, ktorá vychádza z jeho správania, a vždy sa stanovuje primeraným spôsobom. Nikto nemôže niesť hriechy niekoho iného. Ba čo viac, nikto nemôže byť potrestaný za niekoho iného. Taká ja pravda. Láskavá starostlivosť rodičov o deti neznamená, že môžu konať spravodlivé skutky namiesto svojich detí, a ani oddaná náklonnosť dieťaťa k rodičom neznamená, že môže konať spravodlivé skutky namiesto svojich rodičov. Toto je pravý význam slov: „Vtedy budú na poli dvaja; jeden bude vzatý a druhý zostane. Dve ženy budú mlieť na mlyne; jedna bude vzatá a druhá zostane.“ Ľudia nemôžu vziať svoje zlé deti do odpočinku len na základe svojej hlbokej lásky k nim, podobne nikto nemôže vziať do odpočinku svojho manželského partnera len na základe svojho spravodlivého správania. Také je správne ustanovenie – nikto si nemôže uplatniť výnimku. Koniec koncov, vykonávatelia spravodlivosti sú vykonávateľmi spravodlivosti a zlosynovia sú zlosynmi. Spravodlivým bude napokon umožnené prežiť, zatiaľ čo zlosynovia budú zničení. Svätí sú svätí, nie sú špinaví. Špinaví sú špinaví a žiadna ich časť nie je svätá. Ľudia, ktorí budú zničení, sú všetci zlí a tí, ktorí prežijú, sú všetci spravodliví – aj keď deti zlých konajú spravodlivé skutky a aj keď rodičia spravodlivých konajú zlé skutky. Neexistuje žiadny vzťah medzi veriacim manželom a neveriacou manželkou ani žiadny vzťah medzi veriacimi deťmi a neveriacimi rodičmi. Tieto dva typy ľudí sú úplne nezlučiteľné. Pred vstupom do odpočinku má človek fyzických príbuzných, ale po vstupe do odpočinku ich už mať nebude. Tí, čo si plnia svoje povinnosti, sú nepriateľmi tých, čo si ich neplnia. Tí, čo milujú Boha, a tí, čo Ho nenávidia, stoja proti sebe. Tí, čo vstúpia do odpočinku, a tí, čo budú zničení, sú dva nezlučiteľné typy stvorených bytostí. Stvorené bytosti, ktoré si plnia svoje povinnosti, prežijú, zatiaľ čo tie, ktoré si svoje povinnosti neplnia, sa stanú predmetmi zničenia. Navyše to bude trvať celú večnosť.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Boh a človek vstúpia spolu do odpočinku

679. Všetci zlosynovia a všetci, ktorí vykonávajú spravodlivé skutky sú, koniec koncov, stvorenými bytosťami. Tie stvorené bytosti, ktoré páchajú zlo, budú napokon zničené, a tie stvorené bytosti, ktoré konajú spravodlivé skutky, prežijú. To je najvhodnejšie usporiadanie pre tieto dva druhy stvorených bytostí. Zlosynovia nemôžu v dôsledku ich vzdorovitosti poprieť, že hoci sú Božími stvorenými bytosťami, ovládol ich satan, a preto nemôžu byť spasení. Stvorené bytosti so spravodlivým správaním nemôžu (na základe skutočnosti, že prežijú) poprieť, že ich stvoril Boh, a predsa získali spásu po tom, čo ich skazil satan. Zlosynovia sú stvorené bytosti, ktoré sú vzdorovité voči Bohu. Sú to stvorené bytosti, ktoré nemožno spasiť a ktoré už celkom ovládol satan. Ľudia, ktorí páchajú zlo, sú tiež ľudia. Sú to ľudia ktorí boli skazení do krajnosti a nemôžu byť spasení. Rovnako ako tieto stvorené bytosti boli skazení aj ľudia spravodlivého správania, ale ide o ľudí, ktorí sa chcú oslobodiť od svojich skazených pováh a dokázali sa podriadiť sa Bohu. Ľudia spravodlivého správania neprekypujú spravodlivosťou, skôr prijali spásu a oslobodili sa od svojich skazených pováh. Môžu sa podriadiť Bohu. Nakoniec obstoja, hoci to neznamená, že ich satan nikdy neskazil. Po skončení Božieho diela budú medzi všetkými Jeho stvorenými bytosťami tí, čo budú zničení, a tí, čo prežijú. Jeho dielo riadenia sa nevyhnutne uberá týmto smerom; nikto to nemôže poprieť. Zlosynom nebude umožnené prežiť. Tí, čo sa podriadia a budú nasledovať Boha až do konca, prežijú určite. Keďže toto dielo je dielom riadenia ľudstva, budú existovať tí, čo zostanú, a tí, čo budú vyradení. Toto sú rôzne výsledky pre rôzne typy ľudí a je to najvhodnejšie usporiadanie pre stvorené bytosti.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Boh a človek vstúpia spolu do odpočinku

680. Na zemi som oslovil mnohých, aby Ma nasledovali. Medzi Mojimi nasledovníkmi sú takí, ktorí slúžia ako kňazi, takí, ktorí vedú iných, takí, ktorí sú Božími synmi, takí, ktorí patria k Božiemu ľudu, a takí, ktorí vykonávajú rôzne služby. Ja ich rozdeľujem podľa toho, akú vernosť Mi preukazujú. Keď všetkých zaradím podľa tohto, a keď jasne odhalím prirodzenosť každého jedného z nich, všetkých ich rozdelím do príslušných kategórií, a každému priradím jeho miesto, aby som dosiahol svoj cieľ – zachrániť ľudstvo. Tých, ktorých chcem zachrániť povolávam v skupinách do svojho domu a tam spôsobím, že všetci prijmú Moje dielo posledných dní. Zároveň ich znova rozdelím a potom ich odmením alebo potrestám na základe ich činov. Toto sú kroky Môjho diela.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Veľa je povolaných, ale málo vyvolených

681. Naozaj vieš, prečo vo Mňa veríš? Skutočne poznáš účel a význam Môjho diela? Naozaj poznáš svoju úlohu? Skutočne poznáš Moje svedectvo? Ak vo Mňa len veríš, no nie je v tebe ani stopy po Mojej sláve alebo Mojom svedectve, tak som ťa už dávno vyradil. Tí, ktorí to všetko vedia, sú ešte väčším tŕňom v Mojom oku a v Mojom dome sú len prekážkami na Mojej ceste, kúkoľom, ktorý úplne vykorením zo svojho diela. Nemajú využitie, sú bezcenní a už dávno som ich znenávidel. Môj hnev často dopadá na všetkých, ktorí o Mne nesvedčia, a Moja berla sa od nich nikdy neodvráti. Už dávno som ich vydal do rúk zla; nemajú viac Moje požehnanie. Keď príde ten deň, ich napomínanie bude ešte ostrejšie ako napomínanie hlúpych žien. Dnes konám len svoju povinnosť a spolu s plevami zväzujem obilie do zväzkov. To je Moja úloha na dnes. Všetky tie plevy vymetiem, keď príde čas, a obilie uložím do skladu. Plevy hodím do ohňa, aby zhoreli na prach. Teraz je Mojou úlohou len zviazať všetkých ľudí do zväzkov, čo znamená načisto ich podmaniť. Potom začnem preosievať plevy, aby som zjavil koniec ľudstva.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Čo vieš o viere?

682. V súčasnosti tí, čo hľadajú, aj tí, čo nehľadajú, sú dva úplne odlišné typy ľudí, ktorých konečné osudy sa tiež veľmi rôznia. Tí, ktorí sa snažia poznať pravdu a praktizujú ju, sú tí, ktorým Boh prinesie spásu. Tí, ktorí nepoznajú pravú cestu, sú démoni a nepriatelia. Sú to potomkovia archanjela a budú predmetmi zničenia. Dokonca aj tí, ktorí zbožne veria v hmlistého Boha – nie sú to tiež démoni? Ľudia, ktorí majú dobré svedomie, ale neprijímajú pravú cestu, sú démoni; ich podstatu predstavuje odpor voči Bohu. Tí, čo neprijímajú pravú cestu, sú tí, čo odporujú Bohu, a aj keď znesú mnohé ťažkosti, aj tak budú zničení. Všetci tí, ktorí nie sú ochotní vzdať sa sveta, nedokážu sa rozlúčiť so svojimi rodičmi a nechcú prísť o vlastné telesné pôžitky, sú vzdorovití voči Bohu a všetci budú predmetom zničenia. Každý, kto neverí vo vteleného Boha, je démon a bude tiež zničený. Tí, čo majú vieru, ale nepraktizujú pravdu, tí, čo neveria vo vteleného Boha, a tí, čo vôbec neveria v Božiu existenciu, budú tiež predmetom zničenia. Všetci tí, ktorým bude dovolené zostať, sú ľudia, ktorí podstúpili utrpenie zušľachťovania a obstáli. Títo ľudia skutočne zvládli skúšky. Každý, kto neuznáva Boha, je nepriateľ, teda každý, kto neuznáva vteleného Boha – bez ohľadu na to, či je v tomto prúde alebo mimo neho –, je antikrist! Kto je satan, kto sú démoni a kto sú Boží nepriatelia, ak nie odporcovia neveriaci v Boha? Nie sú to tí ľudia, čo sú vzdorovití voči Bohu? Nie sú to tí, čo tvrdia, že majú vieru, no chýba im pravda? Nie sú to tí, čo sa len snažia získať požehnania, no nie sú schopní podávať svedectvo o Bohu? Ty sa aj dnes stýkaš s tými démonmi, zaobchádzaš s nimi s vedomím a láskou, ale neprejavuješ v tomto prípade dobré úmysly voči satanovi? Nespolčil si sa s démonmi? Ak ľudia dospeli do tohto bodu, stále nedokážu rozlišovať medzi dobrom a zlom a naďalej slepo milujú a sú milosrdní bez toho, aby túžili hľadať Božie úmysly alebo boli nejakým spôsobom schopní prijať Božie úmysly za svoje vlastné, ich koniec bude o to žalostnejší.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Boh a človek vstúpia spolu do odpočinku

683. Boh nezatvára oči ani uši pred ľuďmi, ktorí sa Mu rúhajú alebo Mu odporujú, dokonca ani pred tými, ktorí Ho ohovárajú – ľuďmi, ktorí Ho úmyselne napádajú, ohovárajú a preklínajú Ho – k takýmto ľuďom má jasný postoj. Týchto ľudí nenávidí a vo svojom srdci ich odsudzuje. Dokonca otvorene deklaruje, k čomu to povedie, aby ľudia vedeli, že k tým, ktorí sa Mu rúhajú, má jasný postoj, a tiež aby vedeli, ako určí ich výsledok. Keď však Boh povedal tieto veci, ľudia len zriedka videli pravdu o tom, ako by Boh s takýmito ľuďmi zaobchádzal, a nerozumeli zásadám výsledku a verdiktu, ktorý Boh vydal. To znamená, že ľudia nevidia, aký je konkrétny prístup Boha a Jeho metódy, ktorými s nimi bude zaobchádzať. Súvisí to so zásadami, na základe ktorých Boh koná. So zlým správaním niektorých ľudí si Boh poradí pomocou faktov, ktoré sa dejú. To znamená, že neoznámi, že zhrešili, a neurčí ich výsledok, ale priamo použije fakty, aby im pridelil trest a spravodlivú odplatu. Keď k týmto faktom dôjde, potrestané je ľudské telo. Trest je teda niečo, čo možno vidieť ľudskými očami. Keď sa Boh zaoberá zlým správaním niektorých ľudí, jednoducho ich prekľaje slovami a zošle na nich aj svoj hnev. Trestom, ktorý dostanú, však môže byť niečo, čo nevidia. Takýto výsledok ale môže byť závažnejší než výsledky, ktoré ľudia vidia, napríklad potrestanie alebo zabitie. Je to preto, lebo keď Boh určil, že daného človeka nezachráni, že mu už nebude prejavovať milosť alebo k nemu už nebude znášanlivý a nedá mu viac príležitostí, zaujme k nemu taký postoj, že si ho nebude všímať. Aký význam má v tomto prípade slovo „nevšímať si“? Základný význam tohto slova je odsunúť nabok, ignorovať a viac tomu nevenovať pozornosť. Keď si však v tomto prípade Boh niekoho nevšíma, má to dve vysvetlenia: prvé je také, že život tohto človeka a všetko, čo s ním súvisí, odovzdal do rúk satana a už za neho viac nie je zodpovedný a neriadi ho. Boha sa už nijako netýka, či je tento človek šialený alebo hlúpy, mŕtvy alebo živý alebo či zostúpil do pekla, aby tam bol potrestaný. Znamenalo by to, že takáto stvorená bytosť by k Stvoriteľovi nemala žiadny vzťah. Druhé vysvetlenie hovorí, že Boh určil, že chce s takýmto človekom spraviť niečo sám, svojimi vlastnými rukami. Je možné, že využije jeho službu, alebo ho použije ako protipól. Je možné, že s týmto človekom naloží nejakým osobitným spôsobom, že s ním bude zaobchádzať osobitne, ako napríklad s Pavlom. Toto je zásada a postoj v srdci Boha, na základe ktorých určil, ako s týmto človekom naloží. Keď teda ľudia Bohu odporujú, ohovárajú Ho a rúhajú sa Mu, keď hnevajú Jeho povahu alebo prekročia hranice Jeho znášanlivosti, na dôsledky je hrozné čo i len pomyslieť. Najvážnejším dôsledkom je, keď Boh raz a navždy odovzdá ich život a všetko, čo s nimi súvisí, do rúk satana. Neodpustí sa im na celú večnosť. Znamená to, že takýto človek sa stal potravou v ústach satana, hračkou v jeho rukách a Boh s ním už nemá viac nič do činenia.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh III

684. Teraz nastal čas, keď každému určím jeho koniec, a nie fáza, keď som začal na človeku pracovať. Do svojej knihy zapíšem slová a činy každého človeka, jeden po druhom, cestu, po ktorej Ma nasledoval, jeho vnútorné vlastnosti a ako sa nakoniec správal. Týmto spôsobom nikto neunikne Mojej ruke, bez ohľadu na to, aký je, a všetci budú so svojím vlastným druhom, presne tak, ako to určím. O konečných osudoch ľudí nerozhodnem na základe veku, postavenia, množstva utrpenia a už vôbec nie podľa toho, do akej miery preukazujú ľútosť, ale na základe toho, či v sebe majú pravdu. Žiadna iná možnosť neexistuje. Musíte si uvedomiť, že všetci, ktorí nenasledujú Božiu vôľu, budú potrestaní. To je nesporné. Všetkých, ktorí sú potrestaní, preto postihol trest Božej spravodlivosti a je to odplata za ich početné zlé skutky.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Priprav si dostatok dobrých skutkov pre svoj konečný osud

685. Teraz už chápeš, čo je súd a čo je pravda? Ak áno, nabádam ťa, aby si sa súdu poslušne podriadil, lebo inak nebudeš mať nikdy možnosť, aby ťa Boh pochválil alebo zobral do svojho kráľovstva. Tých, ktorí súd len prijmú, ale nikdy ich nebude možné očistiť, teda tých, ktorí počas diela súdu utečú, Boh navždy zavrhne. Majú početnejšie a horšie hriechy ako farizeji, pretože zradili Boha a idú proti Nemu. Takíto ľudia, čo nie sú hodní ani toho, aby pracovali, dostanú väčší trest, trest, ktorý bude navyše večný. Boh neušetrí žiadneho zradcu, ktorý bol kedysi verný Jeho slovám, no potom Ho zradil. Trestom pre takýchto ľudí bude potrestanie ducha, duše a tela. Nie je to odhalenie Božej spravodlivej povahy? Nie je toto Boží úmysel súdiť a odhaľovať človeka? Boh pošle počas súdu všetkých, ktorí sa dopúšťajú rôznych zlých skutkov, na miesto plné zlých duchov. Duchovia zničia ich telá podľa svojej ľubovôle, a tieto telá budú zapáchať ako mŕtvoly. To bude ich trest. Boh do ich kníh zapisuje každý hriech neverných falošných veriacich, falošných apoštolov a falošných robotníkov. Keď nastane ten správny okamih, uvrhne ich medzi nečisté duše a týmto nečistým dušiam dovolí, aby pošpinili ich telá, ako sa im zachce, aby sa už nikdy nemohli prevteliť a nikdy viac neuzreli svetlo. Boh týchto pokrytcov, ktorí Mu istí čas slúžili, ale nedokázali zostať verní až do konca, ráta medzi zlých, takže sa spolčia so zlými a stanú sa súčasťou špinavej spodiny. Boh ich nakoniec zničí. Boh zavrhuje a nevšíma si tých, ktorí nikdy neboli verní Kristovi alebo neprispeli svojou silou, a v čase zmeny vekov ich všetkých zničí. Na zemi viac nebudú existovať a už vonkoncom sa nedostanú do Božieho kráľovstva. Tí, ktorí k Bohu nikdy neboli úprimní, ale okolnosti ich donútili správať sa k Nemu povrchne, budú zaradení medzi tých, ktorí slúžia Jeho ľuďom. Len málo z nich prežije a väčšina zahynie spolu s tými, ktorých práca nezodpovedá požiadavkám. Nakoniec Boh privedie do svojho kráľovstva všetkých, ktorí zmýšľajú rovnako ako On, ľudí a synov Boha a tých, ktorých Boh predurčil, aby sa stali kňazmi. Budú plodom Božieho diela. Pokiaľ ide o tých, ktorých nemožno zaradiť do žiadnej z týchto Bohom určených kategórií, budú patriť medzi nevercov – a určite si viete predstaviť, aké to bude mať pre nich dôsledky. Už som vám povedal všetko, čo som mal povedať. Je len na vás, ktorú cestu si zvolíte. Mali by ste pochopiť toto: Božie dielo nikdy nečaká na nikoho, kto nedokáže držať krok s Bohom, a Božia spravodlivá povaha nie je milosrdná voči žiadnemu človeku.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Kristus koná dielo súdu prostredníctvom pravdy