Vek kráľovstva sa predsa len líši od minulosti. Nejde tu o to, čo človek koná, ale o to, že som zostúpil na zem, aby som osobne vykonal svoje dielo, ktoré si ľudské bytosti nedokážu ani predstaviť, ani dosiahnuť. Už toľko rokov, od stvorenia sveta, sa pracuje len na budovaní cirkvi, ale nikto nikdy nepočul o budovaní kráľovstva. Aj keď o tom hovorím vlastnými ústami, nájde sa niekto, kto pozná jeho jadro? Kedysi som zostúpil do sveta ľudí, zažíval a pozoroval ich utrpenie, ale robil som to bez toho, aby som naplnil zámer svojho vtelenia. Keď sa budovanie kráľovstva začalo, Moje vtelené telo začalo formálne vykonávať svoju službu, to znamená, že kráľ tohto kráľovstva formálne prevzal svoju zvrchovanú moc. Z toho je zrejmé, že zostúpenie kráľovstva do ľudského sveta zďaleka nie je len doslovným vyjadrením, ale skutočnou realitou, a to je jeden z aspektov významu „realita praxe“. Ľudia nikdy nevideli ani jeden z Mojich skutkov a nikdy nepočuli ani jeden z Mojich výrokov. Aj keby videli Moje skutky, čo by zistili? A keby Ma počuli hovoriť, čo by pochopili? Všetci na svete žijú v medziach Môjho milosrdenstva a láskavosti, ale rovnako tak všetky ľudské bytosti podliehajú Môjmu súdu a rovnako sú vystavené Mojim skúškam. K ľuďom som bol milosrdný a láskavý, aj keď boli všetci do istej miery skazení, a napomínal som ich, aj keď sa všetci poddali pred Mojím trónom. Je však nejaká ľudská bytosť, ktorá nie je uprostred utrpenia a zušľachťovania, ktoré som zoslal? Toľko ľudí tápavo hľadá svetlo v temnote a toľko ľudí trpko zvádza boj vo svojich skúškach. Jób mal vieru, ale nehľadal východisko pre seba? Hoci Môj ľud dokáže pevne stáť tvárou v tvár skúškam, je tu niekto, kto tiež v hĺbke duše verí bez toho, aby to vyslovil nahlas? Nie je to skôr tak, že ľudia vyslovujú svoje presvedčenia, zatiaľ čo v srdci stále prechovávajú pochybnosti? Neexistujú ľudia, ktorí by obstáli v skúške alebo by sa skutočne podriadili, keď sú súdení. Keby som si nezakrýval tvár, aby som sa vyhol pohľadu na tento svet, celá ľudská rasa by sa pod Mojím spaľujúcim pohľadom zrútila, pretože od človeka nič nežiadam.

Keď zaznie vítanie kráľovstva – čo je aj čas, keď zaznie sedem hromov – tento zvuk zatrasie nebom a zemou, rozochveje nebeskú sféru a rozvibruje srdcia všetkých ľudí. Chválospev kráľovstvu sa slávnostne rozoznie v krajine veľkého červeného draka, čo dosvedčí, že som ten národ zničil a založil svoje kráľovstvo. A čo viac, Moje kráľovstvo je vybudované na zemi. V tejto chvíli začínam posielať svojich anjelov ku každému z národov sveta, aby pásli Mojich synov, Môj ľud a aby sa splnili predpoklady ďalšieho kroku Môjho diela. Ja osobne však prídem na miesto, kde leží skrútený veľký červený drak, a budem s ním súperiť. Keď Ma každý človek spozná v tele a bude môcť vidieť Moje skutky v tele, úkryt veľkého červeného draka sa zmení na popol a zmizne bez stopy. Keďže ako ľud Môjho kráľovstva z hĺbky duše nenávidíte veľkého červeného draka, musíte svojimi činmi uspokojiť Moje srdce, a tak draka potupiť. Skutočne cítite, že veľký červený drak je nenávistný? Naozaj si myslíte, že je to nepriateľ kráľa Božieho kráľovstva? Naozaj veríte, že Mi môžete vydať nádherné svedectvo? Ste skutočne presvedčení, že môžete poraziť veľkého červeného draka? To je to, čo od vás žiadam, všetko, čo potrebujem, je, aby ste dokázali dosiahnuť tento krok. Dokážete to? Veríte, že to dokážete? Čo vlastne ľudia dokážu? Nie je to skôr tak, že to urobím Sám? Prečo hovorím, že osobne zostúpim na miesto, kde sa odohráva boj? To, čo chcem, je vaša viera, nie vaše činy. Všetky ľudské bytosti sú neschopné priamo pochopiť Moje slová, a namiesto toho sa na nich len tak zboku letmo pozerajú. Pomohlo vám to dosiahnuť vaše ciele? Takto ste Ma spoznali? Aby som bol úprimný, spomedzi ľudí na zemi nie je nikto schopný pozrieť sa Mi priamo do tváre, a nikto nie je schopný pochopiť čistý a nefalšovaný význam Mojich slov. Preto som na zemi začal nevídaný projekt, aby som dosiahol svoje ciele a v ľudských srdciach vytvoril o sebe pravý obraz. Takto ukončím éru, v ktorej predstavy vládnu nad ľuďmi.

Dnes nielenže zostupujem na národ veľkého červeného draka, ale obraciam sa aj tvárou v tvár celému vesmíru a spôsobím, že sa celá nebeská sféra otriasa. Existuje niekde jediné miesto, ktoré by nepodliehalo Môjmu súdu? Existuje jediné miesto, ktoré by netrpelo pohromami, ktoré naň zosielam? Všade, kam chodím, rozosievam najrôznejšie „semená nešťastia“. Je to jeden zo spôsobov Môjho konania, a bezpochyby je to akt spásy pre ľudstvo, a dávam im stále istý druh lásky. Chcem umožniť ešte viac ľuďom, aby Ma spoznali a mohli vidieť, a tak sa báli Boha, ktorého nemohli vidieť toľké roky, ale ktorý je práve teraz praktický. Z akého dôvodu som stvoril svet? Prečo som ľudí po ich skazení úplne nezničil? Kvôli čomu žije celá ľudská rasa uprostred katastrof? Za akým účelom som si vzal telo? Keď konám svoje dielo, ľudstvo spoznáva chuť nielen horkého, ale aj sladkého. Kto zo všetkých ľudí na svete nežije v Mojej milosti? Keby som ľudí neobdaroval hmotnými požehnaniami, kto na svete by sa mohol tešiť z hojnosti? Mohlo by byť požehnaním to, že som vám dovolil zaujať miesto Môjho ľudu? Keby ste neboli Môj ľud, ale skôr tí, čo robia službu, nejestvovali by ste v dosahu Mojich požehnaní? Ani jeden z vás nie je schopný pochopiť podstatu Mojich slov. Ľudstvo si zďaleka neváži tituly, ktoré som mu udelil, mnohí z nich kvôli titulu „toho, čo robí službu“ živia vo svojich srdciach nevraživosť a mnohí kvôli titulu „Môj ľud“ živia vo svojich srdciach lásku ku Mne. Nikto by sa Ma nemal pokúšať oklamať, Moje oči sú vševidiace! Kto z vás prijíma dobrovoľne, kto z vás prejavuje úplnú podriadenosť? Keby nezaznelo vítanie kráľovstva, naozaj by ste sa dokázali podriadiť až do konca? Čo sú ľudia schopní robiť a myslieť, a ako ďaleko sú schopní zájsť – to všetko som už dávno predurčil.

Prevažná väčšina ľudí prijíma Moje pálenie vo svetle Mojej tváre. Prevažná väčšina ľudí, inšpirovaná Mojím povzbudením, sa pohne vpred v hľadaní. Keď sily satana útočia na Môj ľud, som tam, aby som ich odrazil, keď satanove intrigy pustošia ich životy, odháňam ho preč po ceste, z ktorej niet návratu. Všelijakí zlí duchovia si na zemi večne hľadajú miesto na odpočinok a donekonečna hľadajú ľudské telá, ktoré by mohli zničiť. Môj ľud! Musíte zostať pod Mojou starostlivosťou a ochranou. Nikdy nebuďte zhýralí! Nikdy sa nesprávajte bezohľadne! Obetuj svoju vernosť v Mojom dome, lebo len s ňou dokážeš podniknúť protiútok proti nástrahám diablov. V žiadnom prípade sa nesmiete správať tak, ako ste sa správali v minulosti, keď ste robili jedno predo Mnou a druhé za Mojím chrbtom. Ak sa takto správate, potom už pre vás niet spásy. Nevyslovil som takýchto slov viac než dosť? Práve preto, že stará ľudská povaha je nenapraviteľná, musím im to opakovane pripomínať. Nenechajte sa unaviť! Všetko, čo hovorím, je pre zabezpečenie vášho osudu! Hnusné a hriešne miesto je presne to, čo satan potrebuje, čím viac ste beznádejne nenapraviteľní, a čím viac ste zhýralí a odmietate sa podriadiť zdržanlivosti, tým viac tí nečistí duchovia budú využívať každú príležitosť, aby do vás prenikli. Ak ste sa dostali až tam, potom vaša oddanosť bude len prázdnym rečnením bez akejkoľvek reality a nečistí duchovia pohltia vaše odhodlanie a premenia ho na vzburu a satanské sprisahania, ktoré budú použité na prerušenie Môjho diela. Potom na vás môžem kedykoľvek udrieť. Nikto nechápe vážnosť tejto situácie, všetci ľudia sa jednoducho tvária, že nepočujú, a nie sú ani trochu opatrní. Nepamätám sa na to, čo sa stalo v minulosti, naozaj ešte stále čakáš, že budem k tebe zhovievavý a opäť „zabudnem“? Hoci sa Mi ľudia postavili na odpor, nebudem im to mať za zlé, keďže sú príliš nízkeho duchovného postavenia, tak som na nich nekládol príliš vysoké nároky. Vyžadujem iba to, aby neboli zhýralí, a aby sa podriadili zdržanlivosti. Určite nie je nad vaše sily splniť túto jedinú podmienku, však? Väčšina ľudí čaká, že im zjavím ešte viac záhad, na ktorých sa budú môcť pokochať. No aj keby si pochopil všetky nebeské záhady, čo presne by si mohol robiť s týmto poznaním? Posilnilo by to tvoju lásku ku Mne? Vzbudilo by to v tebe lásku ku Mne? Ľudí nepodceňujem, ani sa Mi o nich ľahko nevynáša rozsudok. Keby to neboli skutočné ľudské okolnosti, nikdy by som ich tak neškatuľkoval. Spomeňte si na minulosť: Koľkokrát som vás hanobil? Koľkokrát som vás podcenil? Koľkokrát som sa na vás pozeral bez ohľadu na vaše skutočné okolnosti? Koľkokrát si vás Moje výroky nedokázali získať celým srdcom? Koľkokrát som prehovoril bez toho, aby som vo vás zasiahol hlboko rezonujúcu strunu? Kto z vás čítal Moje slová bez strachu a chvenia a veľmi sa bál, že vás zrazím do bezodnej jamy? Kto neunesie skúšky Mojich slov? V Mojich výrokoch spočíva autorita, ale tá neslúži na to, aby som ľudí len tak náhodne súdil, ale aby som im neustále odhaľoval význam Mojich slov, keďže som si vedomý ich skutočných okolností. Je vôbec niekto, kto dokáže v Mojich slovách rozpoznať Moju všemohúcnosť? Nájde sa niekto, kto dokáže pochopiť najčistejšie zlato v Mojich slovách? Koľko slov som už vyslovil? Vážil si ich vôbec niekedy niekto?

3. marca 1992