Zástupy volajú na Moju Slávu, zástupy Ma velebia, všetky jazyky chvália jediného pravého Boha, všetci ľudia upierajú zrak na Moje skutky. Kráľovstvo zostupuje na zem do sveta ľudí. Moja osobnosť je plnohodnotná a štedrá. Kto by sa neradoval? Kto by netancoval od šťastia? Ó, Sion. Vztýč svoju víťaznú zástavu a oslavuj Ma! Spievaj svoje oslavné piesne o víťazstve a hlásaj Moje sväté meno. Všetky stvorenia zo všetkých končín zeme! Ponáhľajte sa očistiť, aby ste sa mohli stať Mojou obetou! Súhvezdia na nebesiach! Ponáhľajte sa na svoje miesta a ukážte nebesiam Moju všemohúcu moc. Načúvam hlasom ľudí na zemi, ktorí svoju nekonečnú lásku a úctu ku Mne vyjadrujú piesňou! V tento deň, keď všetky stvorenia ožívajú, zostupujem do sveta ľudí. V tejto chvíli, práve v tomto okamihu, prepukávajú všetky kvety do divokého rozkvetu, všetky vtáky spievajú akoby jedným hlasom, všetko navôkol naplno pulzuje od radosti! Za zvuku kráľovskej salvy sa satanovo kráľovstvo rúca rozdrvené v burácaní hymny kráľovstva, aby už nikdy viac nepovstalo!

Kto na zemi by sa opovážil postaviť a vzdorovať? So svojím zostupom na zem prinášam plamene, prinášam hnev a katastrofy každého druhu. Pozemské kráľovstvá sú odteraz Mojím kráľovstvom! Po oblohe sa valia a plynú biele mračná. Pod oblohou sa hladiny jazier a riek prudko zvyšujú a radostne chrlia strhujúcu melódiu. Odpočívajúce zvieratá vychádzajú zo svojich brlohov a všetci ľudia sú Mnou prebudení zo spánku. Konečne nastal deň, na ktorý čakali celé zástupy ľudí! Obetujú Mi svoje najkrajšie piesne!

V tejto nádhernej chvíli, v tomto radostnom čase,

sa všade rozlieha chvála, hore na nebesiach i dolu na zemi! Koho by to nenadchlo?

Čie srdce by sa nepozdvihlo? Kto by pri tomto výjave neuronil slzy?

Obloha už nie je oblohou z dávnych čias, odteraz je to obloha kráľovstva.

Zem už nie je tým, čím bývala, odteraz je svätou zemou.

Keď pominú silné dažde, špinavý starý svet sa zrodí nanovo.

Pohoria sa menia… vodstvo sa mení…

menia sa aj ľudia… všetko sa mení…

Ó, vy tiché hory! Povstaňte a zatancujte Mi!

Ó, vy pokojné vody! Pokračujte vo voľnom prúdení!

Vy, ľudia, čo sníte sny! Zobuďte sa a choďte!

Prichádzam… Ja som Kráľ…

Celé ľudstvo na vlastné oči uvidí Moju tvár, na vlastné uši začuje Môj hlas,

na vlastnej koži zažije život v kráľovstve…

Aké ľúbezné… aké prekrásne…

Nezabudnuteľné… vskutku nezabudnuteľné…

V spaľujúcich plameňoch Môjho hnevu zápasí veľký červený drak;

v Mojom majestátnom súde odhaľujú diabli svoju pravú podobu;

v Mojich prísnych slovách pociťujú všetci ľudia hlbokú vnútornú hanbu a nemajú sa kde skryť.

Vybavujú si minulosť, ako sa Mi posmievali a uťahovali si zo Mňa.

Nebolo času, kedy by sa nepredvádzali, nebolo času, kedy by sa Mi nevzopreli.

Kto dnes neroní slzy? Kto nad tým necíti ľútosť?

Celý vesmír je zahalený plačom…

zahalený zvukom jasotu… zahalený smiechom…

Jedinečná radosť… radosť, ktorú nemožno s ničím porovnať…

Jemný dážď bubnuje… ťažké vločky poletujúceho snehu…

V ľuďoch sa miesi smútok a radosť… niektorí sa smejú…

niektorí vzlykajú… a niektorí volajú na slávu…

Akoby všetci zabudli… či je toto jar plná dažďa a mrakov,

leto posiate kvitnúcimi kvetmi, jeseň bohatej úrody,

alebo zima studená ako mráz a ľad, nikto nevie…

Po oblohe vietor unáša oblaky, na zemi sa búria oceány.

Synovia mávajú rukami… ľudia pohybujú nohami do tanca…

Anjeli pracujú… Anjeli strážia stádo…

Ľudia na zemi pobiehajú sem a tam, a všetky stvorenia na zemi sa množia.