Keď z východu vyšľahne blesk, čo je zároveň presne ten okamih, keď začnem vyslovovať svoje slová – keď vyšľahne ten blesk, celý vesmír sa rozžiari a vo všetkých hviezdach nastane premena. Celá ľudská rasa bude akoby roztriedená. V žiari tohto svetelného lúča z východu sa celé ľudstvo odhalí vo svojej pôvodnej podobe, ľudia sú oslepení, nie sú si istí, čo majú robiť, a už vôbec netušia, ako zakryť svoje škaredé črty. Ľudia sú tiež ako zvieratá, ktoré utekajú pred Mojím svetlom a ukrývajú sa v horských jaskyniach – no ani jeden z nich sa nedokáže ukryť pred Mojím svetlom. Všetci ľudia sú ohromení, všetci čakajú, všetci sa pozerajú; s príchodom Môjho svetla sa všetci radujú zo dňa, keď sa narodili, a zároveň ho všetci preklínajú. Rozporuplné emócie sa nedajú vyjadriť, slzy sebaobviňovania vytvoria rieky a odnesú ich strhujúce prúdy, ktoré v okamihu zmiznú bez stopy. Môj deň sa opäť blíži k celému ľudstvu, opäť prebudí ľudskú rasu a dá jej ďalší nový začiatok. Moje srdce bije a do rytmu tlkotu Môjho srdca hory poskakujú od radosti, voda veselo tancuje a vlny bijú o skalnaté útesy. Je ťažké vyjadriť, čo je v Mojom srdci. Chcem, aby všetko nečisté pod Mojím pohľadom zhorelo na popol; chcem, aby všetci synovia neposlušnosti zmizli spred Mojich očí a už nikdy viac neexistovali. Nielenže som ustanovil nový začiatok v obydlí veľkého červeného draka, ale pustil som sa aj do nového diela vo vesmíre. Čoskoro sa pozemské kráľovstvá stanú Mojím kráľovstvom, čoskoro pozemské kráľovstvá navždy zaniknú kvôli Môjmu kráľovstvu, pretože som už dosiahol víťazstvo, pretože som sa víťazne vrátil. Veľký červený drak vyčerpal všetky mysliteľné prostriedky, aby prekazil Môj plán, v nádeji, že vymaže Moje dielo z povrchu zemského, no môžu Ma jeho zákerné úskoky odradiť? Môžu ma jeho hrozby zastrašiť tak, aby som stratil istotu? Na nebi ani na zemi nikdy nebola jediná bytosť, ktorú by som nedržal v hrsti. O čo väčšmi to platí o veľkom červenom drakovi, o tomto výtvore, ktorý slúži ako Môj protipól? Nie je to tiež len predmet, ktorým môžem manipulovať vo svojich rukách?

Počas Môjho vtelenia v ľudskom svete ľudstvo pod Mojím vedením nevedomky dospelo až do dnešného dňa a nevedomky Ma aj spoznalo. No pokiaľ ide o to, ako kráčať po ceste, ktorá je pred nami, nik nemá tušenie, nik si nie je vedomý – a už vôbec nik netuší, akým smerom ho táto cesta povedie. Len so Všemohúcim, ktorý nad ním bdie, bude môcť ktokoľvek kráčať po ceste až do konca; len sprevádzaný bleskom na východe bude môcť ktokoľvek prekročiť prah, ktorý vedie do Môjho kráľovstva. Nikto spomedzi ľudí ešte nikdy nevidel Moju tvár, nikto nevidel blesk na východe a už vôbec nikto nepočul výroky z Môjho trónu. V skutočnosti od dávnych čias ani jeden človek neprišiel do priameho kontaktu s Mojou osobou; až dnes, keď som prišiel na svet, Ma ľudia majú možnosť vidieť. No ani teraz Ma ľudia ešte stále nepoznajú, akoby sa len pozerali na Moju tvár a len počuli Môj hlas, ale nechápali Môj význam. Také sú všetky ľudské bytosti. Keďže patríte k Môjmu ľudu, necítite hlbokú hrdosť, keď vidíte Moju tvár? A necítite strašnú hanbu, pretože Ma nepoznáte? Chodím pomedzi ľudí a žijem medzi ľuďmi, lebo som sa stal telom a prišiel som do ľudského sveta. Mojím cieľom nie je len umožniť ľudstvu pozrieť sa na Moje telo, ale predovšetkým umožniť ľudstvu spoznať Ma. Ba čo viac, prostredníctvom svojho vteleného tela usvedčím ľudstvo z jeho hriechov; prostredníctvom Môjho vteleného tela porazím veľkého červeného draka a zničím jeho brloh.

Hoci ľudských bytostí, ktoré obývajú zem, je toľko ako hviezd, poznám ich všetky tak jasne ako vlastnú dlaň. A hoci ľudských bytostí, ktoré Ma „milujú“, je tiež nespočetne veľa ako zrniek piesku v mori, iba niekoľko z nich som si vyvolil: iba tých, ktorí hľadajú jasné svetlo, ktorí sú mimo tých, ktorí Ma „milujú“. Človeka nepreceňujem ani nepodceňujem, skôr kladiem na človeka požiadavky podľa jeho prirodzených vlastností, a preto potrebujem takého človeka, ktorý Ma úprimne hľadá, aby som mohol dosiahnuť svoj cieľ, ktorým je vyvoliť si ľudí. V horách je nespočetné množstvo divých zvierat, no všetky sú predo Mnou krotké ako ovečky. Pod vlnami sa ukrývajú nevyspytateľné tajomstvá, ale zjavujú sa Mi tak jasne ako všetko na zemskom povrchu. Hore v nebesiach sú svety, ktoré človek nikdy nedosiahne, ale ja sa v týchto nedostupných svetoch voľne pohybujem. Človek Ma nikdy nespoznal vo svetle, ale videl ma iba vo svete temnoty. Nie ste dnes presne v rovnakej situácii? Veď práve pri vyvrcholení besnenia veľkého červeného draka som formálne prijal telo, aby som vykonal svoje dielo. Keď veľký červený drak prvýkrát odhalil svoju pravú podobu, vydal som svedectvo o svojom mene. Keď som kráčal po cestách ľudstva, ani jedna bytosť, ani jeden človek neprecitol, takže keď som sa vtelil do ľudského sveta, nikto o tom nevedel. Keď som sa však vo svojom vtelenom tele začal venovať svojmu dielu, ľudia sa prebudili a Môj hromový hlas ich vytrhol zo sna a od tohto okamihu začali žiť pod Mojím vedením. Medzi svojím ľudom som opäť započal nové dielo. Povedal som, že Moje dielo na zemi nie je dokončené, čo stačí na to, aby som ukázal, že Môj ľud, o ktorom som hovoril, nie je ten, ktorý potrebujem vo svojom srdci, no napriek tomu si z neho niektorých vyberám. Z toho je zrejmé, že svojmu ľudu nielen umožňujem spoznať vteleného Boha, ale zároveň ho aj očisťujem. Pre prísnosť Mojich správnych ustanovení je veľká väčšina ľudí stále v ohrození, že ich odvrhnem. Ak nevynaložíš čo najväčšie úsilie, aby si sa zaoberal sám sebou a aby si ovládol svoje telo – pokiaľ to neurobíš, iste sa staneš predmetom, ktorým opovrhujem a ktorý odmietam, a uvrhnem ťa do pekla, tak ako sa aj Pavlovi priamo z Mojich rúk dostalo napomínania, z ktorého nebolo úniku. Vzali ste si niečo z Mojich slov? Tak ako predtým, Mojím zámerom je očistiť cirkev, pokračovať v očisťovaní ľudí, ktorých potrebujem, pretože som samotný Boh, ktorý je naskrze svätý a nepoškvrnený. Nielenže sa postarám o to, aby Môj chrám žiaril dúhovými farbami, ale aby bol aj dokonale čistý a aby jeho vnútro zodpovedalo jeho zovňajšku. V Mojej prítomnosti by sa mal každý z vás zamyslieť nad tým, čo urobil v minulosti, a rozhodnúť sa, či sa dnes dokáže odhodlať a poskytnúť Mi dokonalé uspokojenie v Mojom srdci.

Človek Ma nielenže nepozná v Mojom tele, ale navyše nepochopil svoje vlastné ja, ktoré prebýva vo fyzickom tele. Ľudia Ma už toľké roky klamú a správajú sa ku Mne ako k hosťovi zvonka. Toľkokrát predo Mnou zatvorili „dvere svojich príbytkov“, toľkokrát, keď stáli predo Mnou, Mi nevenovali pozornosť, toľkokrát sa Ma zriekli pred inými ľuďmi, toľkokrát Ma zapreli pred diablom a toľkokrát na Mňa zaútočili svojimi hašterivými ústami. Ja však neberiem ohľad na slabosti človeka a pre jeho neposlušnosť nežiadam zub za zub. Jediné, čo som urobil, bolo to, že som použil liek na jeho choroby, aby som vyliečil jeho nevyliečiteľné ochorenia, a tak mu prinavrátil zdravie, aby Ma mohol spoznať. Či nebolo všetko, čo som urobil, v záujme toho, aby ľudstvo prežilo a aby dostalo šancu na život? Mnohokrát som prišiel do sveta ľudí, ale keďže som na svet prišiel osobne, ľudia Mi nevenovali žiadnu pozornosť, namiesto toho každý konal, ako uznal za vhodné, a hľadal východisko sám pre seba. Netušia, že každá cesta pod nebesami pochádza z Mojich rúk! Nevedia, že všetko, čo je pod nebesami, je podriadené Môjmu poriadku! Kto z vás si trúfa prechovávať vo svojom srdci zášť? Kto z vás si trúfa ľahkovážne dosiahnuť dohodu? Ja som len pokojne vykonával svoje dielo medzi ľuďmi – to je všetko. Keby som počas svojho vtelenia nesúcitil s ľudskou slabosťou, celé ľudstvo by sa len pre Moje vtelenie na smrť vyľakalo a prepadlo do podsvetia. Len vďaka tomu, že som sa pokoril a ukryl, ľudstvo uniklo katastrofe, dočkalo sa vyslobodenia z Môjho napomínania a dospelo tak až k dnešku. Pamätajúc na to, aké ťažké bolo dospieť až k dnešku, nemali by ste si o to viac vážiť zajtrajšok, ktorý ešte len príde?

8. marca 1992