V Mojom svetle ľudia opäť vidia svetlo. V Mojom slove získavajú veci pre svoje potešenie. Z východu prichádzam, vydal som sa z východu. Keď žiari svetlo Mojej slávy, myriady národov sú osvietené, všetko je osvetlené, nič nezostáva v tme. V kráľovstve je život, ktorý Boží ľud žije s Bohom, nesmierne šťastný. Vody plesajú radosťou nad blaženým životom ľudu, hory sa tešia s ľudom z Mojej hojnosti. V Mojom kráľovstve sa všetci ľudia usilujú, tvrdo pracujú a preukazujú svoju oddanosť. V kráľovstve už niet vzbury ani odporu. Nebesia a zem závisia jeden od druhého, ja a človek k sebe prechovávame hlboké city, žijeme spolu sladko, túlime sa k sebe navzájom… V tomto čase oficiálne začínam Svoj život v nebi. Satanovo vyrušovanie sa pominulo a ľud vstupuje do odpočinku. Vo vesmíre žije Môj vyvolený ľud vo svetle Mojej slávy, nadovšetko požehnaný, nie ako žijú ľudia s ľuďmi, ale ako žijú ľudia s Bohom. Všetci ľudia prešli satanovou skazenosťou a okúsili horké aj sladké z pozemského života. Teraz, keď ľudia žijú v Mojom svetle, ako by sa neradovali? Ako sa môžu ľudia ľahko vzdať tohto krásneho okamihu a nechať ho uniknúť? Ó, ľud! Ponáhľaj sa spievať pieseň vo svojom srdci a tancuj pre Mňa s radosťou. Ponáhľaj sa pozdvihnúť ku Mne svoje úprimné srdce a obetuj Mi ho. Ponáhľaj sa bubnovať a hrať pre Mňa s radosťou. Svoju radosť vyžarujem sponad vesmíru. Ľuďom zjavujem Svoju slávnu tvár. Budem hlasno volať. Presiahnem celý vesmír! Už vládnem uprostred ľudu! Som ním velebený! Vznášam sa na modrom nebi a ľud kráča so Mnou. Kráčam medzi Mojím ľudom a on Ma obklopuje! Srdcia ľudu prekypujú jasotom, jeho zvučné piesne otriasajú vesmírom, prerážajú nebesá! Vesmír už nie je zahalený v hmle, už nie je žiadne bahno, žiadne zhromažďovanie splaškov. Svätý ľud vesmíru! Pod Mojím skúmaním ukazuje svoju pravú tvár. Nie sú to ľudia pokrytí špinou, ale sú svätí, čistí ako nefrit. Všetko sú to Moji milovaní, všetci sú Mojím potešením! Všetko sa vracia k životu. Všetci svätí sa vrátili, aby Mi slúžili v nebi, utiahli sa do Môjho vrúcneho objatia. Už neplačú, neobávajú sa. Obetujú Mi seba, vracajú sa do Môjho domova a v tejto svojej domovine Ma budú bez prestania milovať! Nikdy za celú večnosť sa to nezmení! Kde je smútok?! Kde sú slzy?! Kde je telo?! Zem už nie je, ale nebesá sú večné. Zjavujem sa myriadam ľudí a myriady ľudí Ma velebia. Tento život, táto krása, od nepamäti až naveky, sa nezmení. To je život kráľovstva.