V priebehu vekov nevstúpil do kráľovstva žiadny človek, a tak sa nikto netešil milosti Veku kráľovstva ani nevidel Kráľa tohto kráľovstva. Napriek tomu, že pod osvietením Môjho Ducha mnohí ľudia prorokovali krásu kráľovstva, poznajú len jeho vonkajšiu podobu, a nie jeho vnútorný význam. Dnes, keď kráľovstvo formálne vstupuje do života na zemi, väčšina ľudstva ešte stále nevie, čo presne sa má uskutočniť a do akej sféry majú byť ľudia nakoniec privedení počas Veku kráľovstva. Obávam sa, že všetci sú v tejto otázke zmätení. Pretože deň úplného uvedomenia si kráľovstva ešte celkom nenastal, všetci ľudia sú zmätení a nedokážu to jasne pochopiť. Moje dielo v božskej prirodzenosti sa formálne začína Vekom kráľovstva a práve týmto formálnym začiatkom Veku kráľovstva sa Moja povaha začína postupne zjavovať ľudstvu. Preto práve v tejto chvíli začína oficiálne znieť svätá trúba, ktorá všetkým oznamuje správy. Keď formálne prevezmem svoju moc a budem vládnuť ako Kráľ v kráľovstve, všetok Môj ľud postupom času zdokonalím. Keď budú všetky národy sveta rozvrátené, práve vtedy sa ustanoví a sformuje Moje kráľovstvo, ako aj vtedy, keď sa premením a obrátim, aby som čelil celému vesmíru. V tom čase všetci ľudia uvidia Moju slávnu tvár a budú svedkami Mojej pravej tváre. Od stvorenia sveta, od satanovho skazenia ľudí až po to, do akej miery sú skazení dnes, som sa práve pre ich skazenosť stával z ich pohľadu čoraz viac skrytým a čoraz viac nepochopiteľným. Ľudstvo nikdy nevidelo Moju pravú tvár a nikdy so Mnou priamo nekomunikovalo. Existoval som v ľudskej predstavivosti iba z počutia a mýtov. Preto sa v súlade s touto ľudskou predstavivosťou – teda s ľudskými predstavami – zaoberám „Mnou“ v mysliach ľudí, aby som zmenil stav „Mňa“, ktorý prechovávali toľko rokov. To je princíp Môjho diela. Ani jeden človek ho nedokázal spoznať skrz-naskrz. Hoci sa Mi ľudia klaňali a prichádzali predo Mňa, aby Ma uctievali, Ja sa z takýchto ľudských činov neteším, pretože ľudia vo svojich srdciach neuchovávajú Môj obraz, ale obraz niekoho iného ako Mňa. Preto, keďže im chýba pochopenie Mojej povahy, ľudia vôbec nepoznajú Moju pravú tvár. V dôsledku toho, keď sa domnievajú, že sa Mi vzopreli alebo porušili Moje správne ustanovenia, stále privieram oči – a preto som v ich spomienkach buď Boh, ktorý ľuďom preukazuje milosrdenstvo, namiesto toho, aby ich napomínal, alebo som samotný Boh, ktorý to, čo hovorí, nemyslí vážne. To všetko sú predstavy, ktoré sa zrodili z ľudského myslenia a nezodpovedajú faktom.

Deň čo deň sledujem vesmír a pokorne sa skrývam vo svojom príbytku, prežívam ľudský život a pozorne skúmam každý ľudský čin. Nikto sa Mi ešte nikdy skutočne neobetoval, nikto sa ešte nikdy neusiloval o pravdu. Nikto nikdy nebol voči Mne svedomitý, ani si predo Mnou nedával predsavzatia a potom plnil svoju povinnosť. Nikto Mi nikdy nedovolil, aby som v ňom prebýval, ani si Ma nevážil tak, ako by si ľudia vážili svoj vlastný život. Nikto nikdy nevidel v praktickej skutočnosti všetko, čím je Moja božská prirodzenosť. Nikto nikdy nebol ochotný byť v kontakte so samotným praktickým Bohom. Keď vody pohlcujú ľudí celých, zachraňujem ich z týchto stojatých vôd a dávam im šancu žiť nanovo. Keď ľudia strácajú dôveru žiť, vytiahnem ich z pokraja smrti, udelím im odvahu ísť ďalej, aby Ma mohli použiť ako základ svojej existencie. Keď Mi ľudia vzdorujú, spôsobujem, aby Ma spoznali zvnútra svojej vzdorovitosti. Vzhľadom na starú prirodzenosť ľudstva a vzhľadom na Moje milosrdenstvo, namiesto toho, aby som ľudí usmrtil, dovolím im konať pokánie a začať odznova. Keď trpia hladom, hoci im v tele zostáva už len jediný dych, vytrhávam ich zo smrti a zabraňujem tomu, aby sa stali obeťou satanových úskokov. Toľkokrát ľudia videli Moju ruku, toľkokrát boli svedkami Mojej láskavej a usmievavej tváre, toľkokrát videli Môj majestát a hnev. Hoci Ma ľudia nikdy nepoznali, nevyužívam ich slabosti ako príležitosť na zámerné provokovanie. Skúsenosť s ľudskými ťažkosťami Mi umožnila súcitiť s ľudskou slabosťou. Len v reakcii na vzdorovitosť a nevďačnosť ľudí udeľujem rôzne stupne napomínaní.

Skrývam sa, keď sú ľudia zaneprázdnení, a zjavujem sa v ich voľnom čase. Ľudia si predstavujú, že všetko viem a považujú Ma za Boha, ktorý vyhovie všetkým prosbám. Väčšina z nich preto prichádza predo Mňa len preto, aby hľadala Božiu pomoc, a nie z túžby spoznať Ma. Keď sa ľudia zmietajú v chorobe, naliehavo Ma prosia o pomoc. V časoch nešťastia sa Mi zo všetkých síl zverujú so svojimi ťažkosťami, aby sa lepšie zbavili svojho utrpenia. Ani jedna ľudská bytosť Ma však nedokázala milovať aj vtedy, keď sa nachádzala v stave pohodlia. Ani jeden človek Mi v čase pokoja a šťastia nepodal ruku, aby som sa mohol podieľať na jeho radosti. Keď sú malé rodiny šťastné a majú sa dobre, ľudia Ma oddávna odvrhujú alebo predo Mnou zatvárajú dvere a zakazujú Mi vstúpiť, aby sa mohli tešiť z požehnaného šťastia svojich rodín. Ľudská myseľ je príliš obmedzená, je príliš obmedzená dokonca aj na to, aby dokázala pojať takého milujúceho, milosrdného a prístupného Boha, akým som Ja. Toľkokrát Ma ľudia odmietli v časoch radostného smiechu, toľkokrát sa o Mňa opierali ako o barlu, keď sa potkýnali, toľkokrát ma ľudia, ktorí trpeli chorobou, nútili do roly lekára. Akí sú ľudia krutí! Sú úplne nerozumní a nemorálni. Dokonca ani city, ktoré sú ľuďom údajne vlastné, sa u nich nedajú vnímať, sú takmer úplne zbavení akejkoľvek stopy ľudskosti. Zamyslite sa nad minulosťou a porovnajte ju so súčasnosťou. Prebiehajú vo vás nejaké zmeny? Zbavili ste sa niektorých vecí z minulosti? Alebo má byť táto minulosť ešte nahradená?

Prešiel som pohoria a údolia riek, zažil vzostupy a pády sveta ľudí. Medzi nimi som sa potuloval a medzi nimi som prežil mnoho rokov, no zdá sa, že ľudská povaha sa zmenila len málo. A akoby sa v ľuďoch zakorenila a vyklíčila ich stará prirodzenosť. Nikdy nie sú schopní túto starú prirodzenosť zmeniť, len ju trochu vylepšujú na jej pôvodnom základe. Ako ľudia hovoria, jadro sa nezmenilo, ale forma sa veľmi zmenila. Zdá sa, že všetci ľudia sa Ma snažia oklamať a oslniť, aby mohli klamať a získať si Moje uznanie. Ľudské podvody neobdivujem ani im nevenujem pozornosť. Namiesto toho, aby som prepadol zúrivosti, zaujímam postoj, že sa pozerám, ale nevidím. Mám v pláne poskytnúť ľudstvu určitý stupeň voľnosti a potom sa so všetkými ľuďmi vysporiadať spoločne. Keďže sú všetci ľudia bezcenní ničomníci, ktorí sa nemajú radi a ktorí si vôbec nevážia sami seba, prečo by mali chcieť, aby som im ešte raz preukázal milosrdenstvo a lásku? Ľudia bez výnimky nepoznajú sami seba, ani nevedia, akú majú hodnotu. Mali by sa postaviť na váhu a zistiť svoju váhu. Ľudia na Mňa neberú ohľad, preto ich neberiem vážne ani Ja. Nevenujú Mi žiadnu pozornosť, takže ani Ja na nich nemusím viac vykonávať svoje dielo. Nie je to to najlepšie z oboch svetov? Nevystihuje to aj vás, Môj ľud? Kto z vás si predo Mnou dal predsavzatia a neskôr ich nezavrhol? Kto z vás si predo Mnou dal dlhodobé predsavzatia namiesto toho, aby sa často zamýšľal nad vecami? Ľudia si vždy predo Mnou dávajú predsavzatia v časoch ľahkosti a potom ich všetky odpíšu v časoch nepriazne. Neskôr svoje predsavzatie opäť zoberú a postavia ho predo Mňa. Som taký neúctyhodný, že by som len tak mimochodom prijal tieto haraburdy, ktoré ľudstvo pozbieralo z kopy odpadu? Len málo ľudí sa pevne drží svojich predsavzatí, len málo z nich je čistých a len málo z nich Mi obetuje veci, ktoré sú pre nich najcennejšie. Nie ste vy všetci rovnakí? Ak nie ste schopní plniť svoje povinnosti ako členovia Môjho ľudu v kráľovstve, potom vás zavrhnem!

12. marca 1992