Všetci ľudia sú stvorenia bez sebapoznania, nedokážu poznať samých seba. Všetkých ostatných však poznajú ako vlastnú dlaň, akoby najprv „preskúmali“ všetko, čo vykonali a povedali iní, priamo pred nimi, pričom predtým získali ich súhlas. Následne akoby si úplne premerali všetkých ostatných vrátane ich duševných stavov. Také sú všetky ľudské bytosti. Aj keď dnes vstúpili do Veku kráľovstva, ich prirodzenosť sa nemení. Predo Mnou robia vždy to, čo robím Ja, no za Mojím chrbtom sa začínajú venovať svojmu vlastnému jedinečnému „biznisu“. No neskôr, keď predo Mňa predstúpia, sú ako úplne iní ľudia, navonok pokojní a nezlomení, s vyrovnaným výrazom tváre a pravidelným tepom. Nie sú ľudia práve preto takí hodní opovrhnutia? Toľkí ľudia majú dve úplne odlišné tváre – jednu, keď stoja predo Mnou, a druhú, keď Mi stoja za chrbtom. Keď sú predo Mnou, toľkí z nich sa správajú ako novonarodené jahňatá, no keď sú Mi za chrbtom, zmenia sa na zúrivé tigre a neskôr sa správajú ako malé vtáčiky radostne poletujúce nad pahorkami. Toľkí ľudia Mi pred Mojou tvárou preukazujú vôľu a odhodlanie. Toľkí prichádzajú predo Mňa, aby s prahnutím a túžobne hľadali Moje slová, no keď sú Mi za chrbtom, zhnusia sa im a zavrhnú ich, akoby im boli Moje výroky na ťarchu. Hľadiac na ľudskú rasu, ktorú skazil Môj nepriateľ, už toľkokrát som do ľudí prestal vkladať svoje nádeje. Vidiac, ako predo Mňa prichádzajú a so slzami v očiach hľadajú odpustenie, už toľkokrát som v dôsledku ich chýbajúcej sebaúcty a zanovitej nepolepšiteľnosti zavrel oči pred ich hnevlivými činmi, aj keď sú ich srdcia pravé a úmysly úprimné. Už toľkokrát som videl ľudí, ktorí si verili dosť na to, aby so Mnou nadviazali spoluprácu, a ktorí boli – keď stáli predo Mnou – zdanlivo v Mojom objatí a vychutnávali si jeho teplo. Keď som už bol toľkokrát svedkom nevinnosti, živosti a roztomilosti Môjho vyvoleného ľudu, ako by som sa nemohol tak veľmi radovať z týchto vecí? Ľudské bytosti nevedia, ako sa tešiť zo svojich predurčených požehnaní v Mojich rukách, pretože nerozumejú presnému významu slov „požehnania“ a „utrpenie“. Preto Ma ľudia ani zďaleka nehľadajú úprimne. Ak by nebolo zajtrajška, ktorí z vás, čo predo Mnou stojíte, by ste boli takí čistí ako čerstvo napadaný sneh a nepoškvrnení ako nefrit? Je možné, že vaša láska ku Mne je len niečo, čo sa dá vymeniť za lahodné jedlo, štýlové oblečenie alebo vysokú funkciu so štedrým zárobkom? Dá sa vymeniť za lásku, ktorú k tebe pociťujú iní? Mohlo by to byť v skutočnosti tak, že podstupovanie skúšok prinúti ľudí vzdať sa ich lásky ku Mne? Budú sa v dôsledku utrpenia a strastí sťažovať na Moje opatrenia? Nik si ešte naozaj neuvedomil ostrý meč, ktorý sa nachádza v Mojich ústach: poznajú len jeho povrchný význam, pričom skutočne nechápu, čo zahŕňa. Ak by ľudské bytosti naozaj zazreli ostrosť Môjho meča, hnali by sa ako potkany do svojich nôr. Ľudia pre svoju otupenosť vôbec nechápu pravý význam Mojich slov, a preto netušia, aké pôsobivé sú Moje výroky alebo koľko toho odhaľujú z ľudskej prirodzenosti a tiež nakoľko tieto slová odsúdili ich vlastnú skazenosť. Preto väčšina ľudí v dôsledku neúplného chápania toho, čo hovorím, nadobudla vlažný postoj.

Nielenže sa v kráľovstve z Mojich úst rinú výroky, ale aj Moje nohy slávnostne kráčajú po celom šírom kraji. Týmto spôsobom som zvíťazil nad všetkými nečistými a špinavými miestami, takže mení sa nielen nebo, ale zmenu podstupuje aj zem a následne sa obnovuje. Vo vesmíre sa v žiare Mojej slávy všetko leskne novotou, pričom ide o potešujúci aspekt, ktorý uchvacuje zmysly a pozdvihuje ľudského ducha, akoby to teraz jestvovalo v nebi za hranicou nebies, ako v ľudských predstavách, bez satanovho obťažovania a útokov zo strany vonkajších nepriateľov. V najvyššej časti vesmíru zaujíma svoje určené miesta na Môj povel nespočetné množstvo hviezd a ich svetlo žiari v hodinách temnoty cez hviezdne oblasti. Žiadna bytosť sa neodvažuje živiť myšlienky na spurnosť, a tak je celý vesmír v súlade s podstatou Mojich správnych ustanovení dobre regulovaný a v dokonalom poriadku: nikdy nedošlo k žiadnemu vyrušeniu ani rozdeleniu vesmíru. V letku skáčem ponad hviezdy a keď slnko vymrští svoje lúče, odnímem ich teplo a zo svojich rúk zošlem obrovské prívaly snehových vločiek veľkých ako husie perá. Keď však zmením názor, všetok sneh sa roztopí a premení sa na rieku. Razom všade pod nebesami vyraší jar a smaragdová zeleň premení celú pozemskú krajinu. Blúdim nad nebeskou klenbou a zem sa zrazu v dôsledku Mojej podoby zahalí do tmy čiernej sťa uhoľ: „noc“ dorazila bez varovania a celý svet sa ponoril do takej temnoty, že si človek nedovidí na špičku nosa. Keď svetlo zhasne, ľudia tento moment využijú na to, aby sa začali navzájom ničiť, aby začali po sebe chniapať a rabovať. Pozemské národy následne upadnú do chaotickej nejednoty a ocitnú sa v stave mútneho nepokoja, až kým im nebude celkom odňaté vykúpenie. Ľudia sa moria s mukami utrpenia, bedákajú a stonajú vo svojich bolestiach a žalostne kvília vo svojej agónii, pričom túžia po tom, aby do ľudského sveta náhle opäť zavítalo svetlo a ukončilo tak dni temnoty a znovu nastolilo predošlú vitalitu. Ja som však už dávno mihnutím oka opustil ľudstvo so zámerom už nikdy sa nad ním pre nespravodlivosť sveta nezmilovať: už dávno som znenávidel a odmietol ľudí z celej zeme, zavrel som si oči pred tamojšími podmienkami, odvrátil svoju tvár od každého ľudského kroku a gesta a prestal sa tešiť z ľudskej nezrelosti a nevinnosti. Prišiel som s ďalším plánom, ako obnoviť svet, aby tento nový svet našiel znovuzrodenie skôr a už sa nikdy nepotopil. Uprostred ľudstva na Mňa čaká toľko podivných stavov, aby som ich uviedol na pravú mieru, je tu toľko chýb, ktoré musím osobne odvrátiť, toľko prachu, ktorý musím pozametať, a toľko tajomstiev, ktoré musím odkryť. Celé ľudstvo Ma očakáva a prahne po Mojom príchode.

Na zemi som samým praktickým Bohom, ktorý prebýva v ľudských srdciach; na nebi som Pánom celého stvorenia. Pokoril som pohoria a prebrodil rieky, priblížil som sa k ľuďom aj som sa od nich vzdialil. Kto sa otvorene opovažuje odporovať samému praktickému Bohu? Kto sa opovažuje vymaniť sa spod zvrchovanosti Všemohúceho? Kto sa opovažuje tvrdiť, že sa celkom bezpochyby nachádzam v nebi? A kto sa navyše opovažuje tvrdiť, že sa nevyvrátiteľne nachádzam na zemi? Niet žiadneho človeka, ktorý by dokázal podrobne opísať miesta, kde prebývam. Mohlo by to byť tak, že vždy, keď sa nachádzam v nebi, som sám nadprirodzený Boh, a vždy, keď sa nachádzam na zemi, som sám praktický Boh? Nepochybne platí, že to, či som sám praktický Boh alebo nie, neurčuje skutočnosť, že vládnem nad celým stvorením ani že zažívam utrpenie ľudského sveta, alebo áno? Ak by to tak bolo, neboli by potom ľudia beznádejne nevedomí? Som v nebi i na zemi; nachádzam sa medzi nespočetnými predmetmi stvorenia, ale aj medzi masami. Ľudia sa Ma môžu každý deň dotýkať, navyše Ma môžu každý deň vidieť. Čo sa týka ľudstva, zdá sa, že som niekedy skrytý a inokedy viditeľný; zdanlivo naozaj existujem, no zároveň tiež zdanlivo neexistujem. Ukrývam tajomstvá, ktoré ľudstvo nedokáže pochopiť. Akoby Ma všetci ľudia skúmali pod mikroskopom, aby objavili v Mojom vnútri ešte viac tajomstiev – a tak rozohnali ten nepríjemný pocit vo svojich srdciach. Ak by však použili hoci aj röntgenové lúče, ako by mohlo ľudstvo odhaliť ktorékoľvek z tajomstiev, ktoré ukrývam?

Práve v tej chvíli, keď Môj ľud vďaka Môjmu dielu získa slávu po Mojom boku, bude odkrytá nora veľkého červeného draka, všetko blato a špina budú vymetené a všetka znečistená voda nahromadená počas nespočetných rokov vyschne v Mojom spaľujúcom ohni, až celkom zanikne. Veľký červený drak následne zahynie v jazere ohňa a síry. Ste naozaj ochotní zostať v Mojej láskavej starostlivosti, aby vás neuniesol drak? Skutočne neznášate jeho falošné triky? Kto o Mne dokáže podať verné svedectvo? Kto obetuje pre Moje meno, pre Môjho Ducha a pre celý Môj plán riadenia všetku svoju silu? Dnes, keď je kráľovstvo v ľudskom svete, nastal čas na Môj osobný príchod medzi ľudí. Ak by to tak nebolo, vari by si niekto trúfol nebojácne vstúpiť na bojisko v Mojom mene? Všetci ľudia sa všemožne snažia a neboja sa úplne sa pre Mňa obetovať, aby kráľovstvo nadobudlo tvar, aby bolo Moje srdce spokojné a tiež aby nadišiel Môj deň, aby nastal čas, keď sa znovuzrodí nespočetné množstvo predmetov stvorenia a bude hojne rásť, aby boli ľudia zachránení z mora utrpenia, aby nastal zajtrajšok a bol úžasný, aby kvitol a prekvital, a tiež, aby nastala radosť z budúcnosti. Nie je to znak toho, že víťazstvo je už Moje? Nie je to znak dokončenia Môjho plánu?

Čím viac budú ľudia v posledných dňoch existovať, tým viac budú pociťovať prázdnotu sveta a tým budú mať menšiu odvahu žiť. Preto nespočetne veľa ľudí zomrelo sklamaných, nespočetne veľa ich zažilo sklamanie vo svojom hľadaní a nespočetne veľa sa ich podrobilo a dalo zmanipulovať rukou satana. Mnohých ľudí som zachránil a mnohých som podporil, pričom často, keď ľudské bytosti stratili svetlo, opäť som ich k nemu priviedol, aby Ma mohli poznať vo svetle a v šťastí si Ma vychutnávať. V srdciach ľudí, ktorí prebývajú v Mojom kráľovstve, rastie vďaka príchodu Môjho svetla hlboký obdiv, pretože Ja som Boh, ktorého majú ľudia milovať – Boh, na ktorom ľudstvo lipne vo vrúcnej oddanosti. Títo ľudia sú naplnení stálym dojmom Mojej podoby. V konečnom dôsledku však nik nechápe, či ide o pôsobenie Ducha alebo funkciu tela. Bol by potrebný celý život na to, aby ľudia túto jednu vec zakúsili do hĺbky. V najvnútornejších zákutiach svojich sŕdc Mnou ľudia nikdy neopovrhovali; skôr ku Mne v hĺbke svojho ducha prilipli. Moja múdrosť čoraz viac vzbudzuje ich obdiv, divy, ktoré konám, sú pastvou pre ich oči a Moje slová im nejdú do hlavy, no i napriek tomu si ich veľmi ctia. Moja realita ľudí mätie, sú z nej ohromení a popletení, no i napriek tomu sú ochotní ju prijať. Nie je práve toto meradlom toho, akí ľudia skutočne ľudia sú?

13. marca 1992