Je toho toľko, čo by som chcel človeku povedať, musím mu povedať toľko vecí. Človeku však chýba schopnosť prijímať; človek nie je schopný plne pochopiť Moje slová tak, ako som ich ustanovil a chápe len jednu stránku, zatiaľ čo inú nechápe. Avšak Ja človeka neskántrim pre jeho bezmocnosť, ani sa netrápim pre jeho slabosť. Len vykonávam svoje dielo a hovorím tak, ako som to vždy robil, dokonca aj keď človek nechápe Moju vôľu. Keď nastane ten deň, ľudia Ma spoznajú v hĺbke svojho srdca a spomenú si na Mňa vo svojich myšlienkach. Keď opustím túto zem, bude to presne vtedy, keď vystúpim na trón v srdci človeka, čo znamená, že to bude vtedy, keď Ma spoznajú všetci ľudia. A bude to tiež vtedy, keď na zemi budú vládnuť Moji synovia a Môj ľud. Tí, ktorí Ma poznajú, sa zaiste stanú piliermi Môjho kráľovstva a nikto okrem nich nebude spôsobilý vládnuť v Mojom kráľovstve a mať v ňom moc. Všetci, ktorí Ma poznajú, vlastnia Moje bytie a spomedzi všetkých ľudí, oni sú tí, ktorí Ma dokážu žiť. Nezáleží Mi na tom, do akej miery Ma človek pozná: nikto nijakým spôsobom nezabráni Môjmu dielu a človek Mi nemôže nijako pomôcť, ani pre Mňa nič urobiť. Človek môže len nasledovať Moje vedenie v Mojom svetle a v tomto svetle hľadať Moju vôľu. Dnes majú ľudia kvalifikácie a myslia si, že sa môžu predo Mnou vyťahovať, smiať sa a žartovať so Mnou bez najmenších zábran a oslovovať Ma ako seberovného. Človek Ma stále nepozná a myslí si, že sme si povahovo podobní, že sme obaja z mäsa a kostí a obaja prebývame v ľudskom svete. Jeho bohabojné srdce je príliš slabé; bojí sa Ma, keď je predo Mnou, ale nedokáže Mi slúžiť pred Duchom. Akoby pre človeka Duch vôbec neexistoval. Výsledkom toho je, že žiadny človek nikdy nepoznal Ducha; ľudia vidia iba Moje telo z mäsa a kostí a nevnímajú Božieho Ducha. Môže sa Moja vôľa uskutočniť takýmto spôsobom? Ľudia sú odborníkmi v tom, ako Ma podviesť; zdá sa, že ich satan špeciálne vycvičil na to, aby Ma podvádzali. Avšak Mňa satan nevyrušuje. Stále budem používať svoju múdrosť, aby som si podmanil celé ľudstvo a porazil toho, kto celé ľudstvo kazí, aby na zemi mohlo vzniknúť Moje kráľovstvo.

Medzi ľuďmi sú takí, ktorí sa snažia zistiť rozmer hviezd či veľkosť vesmíru. Avšak ich výskum nikdy nepriniesol ovocie a nezostáva im nič iné ako v zdesení zvesiť hlavu a zmieriť sa s neúspechom. Keď sa pozerám na všetkých ľudí a pozorujem dynamiku človeka v jeho zlyhaniach, nevidím nikoho, kto by bol o Mne úplne presvedčený, nikoho, kto by Ma poslúchal a podriadil sa Mi. Ľudské ambície sú také nespútané! Keď bola celá tvár hlbín zakalená, medzi ľuďmi som začal ochutnávať horkosť sveta. Môj Duch putuje po celom svete a hľadí na srdcia všetkých ľudí, ale zároveň si podmaňujem ľudstvo vo svojom vtelení. Človek Ma nevidí, lebo je slepý; človek Ma nepozná, lebo je otupený; človek Mi odporuje, lebo je vzdorovitý; človek sa Mi prichádza pokloniť, lebo som si ho podmanil; človek Ma prichádza milovať, lebo som zo svojej podstaty hoden lásky človeka; človek Ma žije a prejavuje Ma, lebo Moja moc a Moja múdrosť ho nútia, aby sa prispôsobil Mojej vôli. Mám miesto v ľudskom srdci, ale nikdy som od človeka neprijal lásku ku Mne, ktorá by prebývala v jeho duchu. V duchu človeka sú naozaj veci, ktoré miluje nadovšetko, ale Ja medzi ne nepatrím, a preto je láska človeka ako mydlová bublina: keď zafúka vietor, praskne a zmizne, a už ju nikto nikdy neuvidí. Vo svojom postoji k človeku som bol vždy stály a nemenný. Mohol by niekto spomedzi ľudí urobiť to isté? V očiach človeka som nehmatateľný a neviditeľný ako vzduch, a preto ľudia hľadajú len na nekonečnej oblohe, na vlniacom sa mori, na pokojnom jazere alebo medzi prázdnymi slovami a učením. Neexistuje žiaden človek, ktorý by poznal podstatu ľudstva, a už vôbec nie taký, ktorý by mohol povedať niečo o tajomstve obsiahnutom vo Mne, a preto nežiadam, aby človek dosahoval tie najvyššie štandardy, hoci si myslí, že to od neho vyžadujem.

Pri Mojich slovách sa prevracajú hory, vody tečú opačným smerom, človek sa stáva poddajným a jazerá začínajú bez prestania tiecť. Hoci sa rozbúrené moria hnevlivo dvíhajú k nebu, pri Mojich slovách sa tieto moria upokojujú ako hladina jazera. Stačí nepatrné mávnutie Mojej ruky a ničivé víchrice sa okamžite utíšia, odídu odo Mňa a ľudský svet sa okamžite opäť upokojí. No keď rozpútam svoj hnev, hory sa hneď rozdelia, zem sa začne chvieť, voda ihneď vyschne a človeka postihne nešťastie. Pre svoj hnev neberiem ohľad na výkriky človeka, neposkytujem mu pomoc ako odpoveď na jeho volanie, lebo Môj hnev sa stupňuje. Keď som na nebesiach, nikdy sa nestalo, že by hviezdy prepadli panike z Mojej prítomnosti. Naopak, vložili svoje srdce do práce pre Mňa, a tak im dávam viac svetla, aby mohli žiariť jasnejšie a získali pre Mňa väčšiu slávu. Čím jasnejšie sú nebesia, tým temnejší je svet pod nimi; toľkí sa sťažovali, že Moje opatrenia sú nevhodné, toľkí Ma opustili, aby si vytvorili vlastné kráľovstvo, ktoré využívajú na to, aby Ma zradili a zvrátili stav temnoty. Kto to však svojím odhodlaním dosiahol? A kto bol vo svojej odhodlanosti úspešný? Kto môže zvrátiť to, čo usporiadala Moja ruka? Keď sa krajinou šíri jar, tajne a potichu posielam svetu svetlo, takže človek na zemi náhle vo vzduchu zacíti závan sviežosti. V tej istej chvíli však človeku zastieram oči, takže vidí len hmlu, ktorá zahaľuje zem, a všetci ľudia a všetky veci pôsobia nejasne. Ľuďom nezostáva iné než si povzdychnúť a pomyslieť si: „Prečo to svetlo trvalo len chvíľu? Prečo Boh dáva človeku len hmlu a nejasnosť?“ Kým ľudia zúfajú, hmla v okamihu zmizne, ale keď zazrú záblesk svetla, spustím na nich príval dažďa a búrka im v spánku otriasa ušnými bubienkami. Zmocní sa ich panika, nemajú čas ukryť sa a pohltí ich lejak. V jednom okamihu sa uprostred Môjho hnevu zmyje všetko, čo je pod nebom. Ľudia sa už nesťažujú na príchod prívalového dažďa a vo všetkých sa rodia srdcia strachu. Pre tento náhly príval dažďa sa veľká väčšina ľudí utopí vo vode, ktorá prší z neba, a zmenia sa na mŕtvoly vo vode. Pozerám sa na celú zem a vidím, že mnohí sa prebúdzajú, že mnohí sa kajajú, že mnohí v malých loďkách hľadajú zdroj tejto vody, že mnohí sa Mi klaňajú, aby Ma prosili o odpustenie, že mnohí uvideli svetlo, že mnohí uvideli Moju tvár, že mnohí majú odvahu žiť a že celý svet sa premenil. Po tomto veľkom prívale dažďa sa všetky veci vrátili k tomu, čím boli v Mojej mysli, a už nie sú vzdorovité. Onedlho sa celá krajina naplní zvukom smiechu, všade na zemi sa bude šíriť oslavná nálada a nikde nebude chýbať Moja sláva. Moja múdrosť je všade na zemi a v celom vesmíre. Medzi všetkými vecami sú plody Mojej múdrosti, medzi všetkými ľuďmi sa hemžia majstrovské diela Mojej múdrosti; všetko je tak, ako v Mojom kráľovstve a všetci ľudia prebývajú v pokoji pod Mojimi nebesami ako ovce na Mojich pastvinách. Pohybujem sa nad všetkými ľuďmi a všetko všade pozorujem. Nič nikdy nevyzerá staro a žiadny človek nie je taký, ako býval. Spočívam na tróne, nakláňam sa nad celým vesmírom a som úplne spokojný, lebo všetky veci opäť nadobudli svoju svätosť, Ja môžem opäť pokojne prebývať na Sione a ľudia na zemi môžu viesť spokojný a ničím nerušený život pod Mojím vedením. Všetky národy riadia všetko pod Mojou rukou, všetky národy získali späť svoju pôvodnú inteligenciu a pôvodný vzhľad, už nie sú pokryté prachom, ale v Mojom kráľovstve sú sväté ako nefrit a ich tváre sú podobné tvári svätca v srdci človeka, pretože medzi ľuďmi bolo ustanovené Moje kráľovstvo.

14. marca 1992