Vo svetle blesku sa každé zviera zjaví vo svojej pravej podobe. Tak aj človek, osvetlený Mojím svetlom, znovu získal posvätnosť, ktorú kedysi mal. Ó, skazený starý svet! Konečne sa zvalil do špinavej vody a klesajúc pod hladinu sa rozplynul v bahne! Ó, celé ľudstvo, ktoré som sám stvoril! Konečne sa znovu vrátilo do života na svetle, našlo základ existencie a prestalo sa prebíjať bahnom! Ó, nespočetné množstvo stvorených vecí, ktoré držím vo svojich rukách! Ako by mohli nebyť obnovené prostredníctvom Mojich slov? Ako by mohli plne nerozvinúť svoje funkcie na svetle? Zem už nie je mŕtvolne nehybná a tichá, nebo už nie je pusté a smutné. Nebo a zem, ktoré už neoddeľuje prázdny priestor, sú spojené do jedného celku, aby sa už nikdy nerozdelili. Pri tejto radostnej príležitosti, v tejto triumfálnej chvíli, sa Moja spravodlivosť a Moja svätosť rozšírili po celom vesmíre a celé ľudstvo ich neprestajne velebí. Nebeské mestá sa smejú od radosti a pozemské kráľovstvo od radosti tancuje. Kto sa v tejto chvíli neteší a kto zároveň neplače? Zem vo svojom prvotnom stave patrí nebu a nebo je spojené so zemou. Človek je šnúrou, ktorá spája nebo a zem, a pre jeho svätosť a obnovu sa nebo už neskrýva pred zemou a zem už nemlčí pred nebom. Tváre ľudstva zdobia radostné úsmevy a v srdciach všetkých ľudí je skrytá ľúbeznosť, ktorá nepozná žiadne hranice. Ľudia sa spolu nehádajú ani sa do seba nepúšťajú. Existujú takí, čo v Mojom svetle nenažívajú pokojne s ostatnými? Existujú takí, ktorí počas Môjho dňa zneucťujú Moje meno? Všetci ľudia ku Mne upriamujú svoj bojazlivý pohľad a vo svojich srdciach ku Mne tajne volajú. Preskúmal som každý čin ľudstva: medzi tými, ktorí boli očistení, nie je nikto, kto je voči Mne vzdorovitý, nikto, kto nado Mnou vynáša súd. Celé ľudstvo je presiaknuté Mojou povahou. Všetci ľudia Ma spoznávajú, približujú sa ku Mne a zbožňujú Ma. V duchu človeka mám pevné miesto, v jeho očiach som pozdvihnutý na ten najvyšší vrchol a prúdim krvou v jeho žilách. Radostné nadšenie v srdci človeka zapĺňa každé miesto na povrchu zeme, vzduch je ostrý a svieži, zem už nepokrýva hustá hmla a slnko oslnivo žiari.

Teraz sa pozrite na Moje kráľovstvo, kde som Kráľom nad všetkým a kde mám nad všetkým moc. Moji synovia od začiatku stvorenia až do súčasnosti zakúsili pod Mojím vedením mnohé životné ťažkosti, mnohé neprávosti sveta a mnohé úskalia ľudskej ríše, ale teraz prebývajú v Mojom svetle. Kto by nezaplakal nad neprávosťami včerajška? Kto neroní slzy nad ťažkosťami prekonanými v záujme dosiahnutia dneška? A opäť, existujú takí, čo nevyužijú túto príležitosť, aby sa Mi zasvätili? Existujú takí, čo nevyužijú túto možnosť, aby vyjadrili vášeň, ktorá rastie v ich srdciach? Existujú takí, čo v tomto momente slovami nevyjadrujú, čo zažili? Všetky ľudské bytosti Mi v tejto chvíli zasväcujú to najlepšie zo seba. Koľkí ľudia ľutujú svoje pochabé činy z minulosti, koľkí sa sami sebe hnusia za svoje minulé úsilie! Všetky ľudské bytosti spoznali samy seba, všetky videli skutky satana a Moju veľkoleposť a v ich srdciach je teraz miesto pre Mňa. Už sa medzi ľuďmi nestretnem s odporom ani odmietaním, pretože Moje veľké dielo sa už uskutočnilo a už mu nič nebráni. Existujú dnes medzi synmi Môjho kráľovstva takí, čo nepomysleli na vlastné obavy? Existujú takí, čo viac neuvažujú o spôsoboch vykonávania Môjho diela? Existujú takí, čo sa pre Mňa úprimne obetovali? Je vo vašich srdciach menej nečistôt? Alebo ich je viac? Ak množstvo nečistých prvkov vo vašich srdciach nekleslo ani sa nezvýšilo, potom ľudí, ako ste vy, s istotou odvrhnem. Čo chcem, sú svätí ľudia podľa Môjho srdca, nie nečistí diabli, ktorí Mi vzdorujú. Hoci na ľudstvo nemám vysoké nároky, vnútorný svet ľudských sŕdc je taký komplikovaný, že ľudstvo sa nevie ľahko prispôsobiť Mojej vôli ani okamžite uspokojiť Moju vôľu. Drvivá väčšina ľudí sa potajomky namáha v nádeji, že sa zmocní výsledného vavrínu víťazstva. Drvivá väčšina ľudí z celej sily zápasí v obrovskom strachu z toho, že po druhýkrát padne do zajatia satana, a ani na chvíľu sa pritom neodváži poľaviť. Už si viac netrúfajú prechovávať voči Mne pocity krivdy, ale neustále predo Mnou preukazujú svoju vernosť. Počul som vrúcne slová mnohých ľudí, výpovede o ich bolestných skúsenostiach uprostred utrpenia. Videl som, ako Mi mnohí v tých najťažších situáciách neochvejne ponúkali svoju vernosť, a sledoval som, ako mnohí, kráčajúc po skalnatej ceste, hľadali východisko. Za takýchto okolností sa nikdy nesťažovali; dokonca ani vtedy, keď nedokázali nájsť svetlo a tak trocha klesali na duchu, sa ani raz nesťažovali. Počul som však aj to, ako si mnohí ľudia z hĺbky svojich sŕdc uľavovali nadávkami, preklínajúc nebo a obviňujúc zem, a videl som tiež, ako sa mnohí ľudia vo svojej úzkosti poddali beznádeji a odhodili sami seba, ako keby hádzali smeti do odpadu, aby ich pokryla špina a blato. Počul som veľa ľudí, ako sa spolu hádajú pre zmenu postavenia, čo vedie k zmene ich výzoru a v dôsledku čoho sa menia ich vzťahy s ostatnými, takže priatelia prestanú byť priateľmi a stanú sa nepriateľmi, ktorí na seba útočia rečami. Drvivá väčšina ľudí používa Moje slová ako náboje do guľometu a nečakane začne páliť na ostatných, až je vo svete ľudí všade plno hluku, ktorý narúša pokojné ticho. Našťastie, teraz nastal tento deň, pretože ktovie koľkí by inak pod touto nemilosrdnou paľbou z guľometu zahynuli.

Po vydaní Mojich slov, držiac krok so situáciou celého ľudstva, Moje kráľovstvo postupne zostupuje na zem. Človek v sebe už neprechováva mrzuté myšlienky, nie je „zaujatý“ inými ľuďmi, ani sa „nezamýšľa“ v ich mene. A tak už na zemi nie sú žiadne hádky a spory a po vydaní Mojich slov sa zložia rôzne „zbrane“ modernej doby. Medzi ľuďmi opäť vládne pokoj, ľudské srdce znova vyžaruje ducha harmónie a nikto sa už nebráni skrytému útoku. Celé ľudstvo sa vrátilo do normálneho stavu a pustilo sa do nového života. Bývajúc v novom prostredí sa značná časť ľudí obzerá okolo seba a má pocit, akoby vstúpili do úplne nového sveta, a preto sa nedokážu hneď prispôsobiť svojmu súčasnému prostrediu ani okamžite nastúpiť na správnu cestu. Takže čo sa týka ľudstva, platí, že „duch je ochotný, no telo slabé“. Hoci som sám nezakúsil horkosť nepriazne osudu ako človek, viem o nedostatkoch človeka všetko. Dôverne poznám jeho potreby a úplne rozumiem jeho slabostiam. Z tohto dôvodu si z človeka nerobím žarty pre jeho chyby. Ja iba poskytujem, v závislosti od jeho nespravodlivosti, primeranú mieru „vzdelania“, aby sa každý mohol lepšie dostať na správnu cestu, aby ľudia už neboli túlajúcimi sa sirotami, ale bábätkami s miestom, ktoré môžu nazývať domovom. Moje činy sa však riadia princípmi. Ak ľudia nie sú ochotní užívať si blaženosť, ktorá je vo Mne, môžem len súhlasiť s tým, čo si zaumienili, a poslať ich do bezodnej jamy. V tejto chvíli by už nikto nemal vo svojom srdci prechovávať sťažnosti, ale každý by mal byť schopný vidieť Moju spravodlivosť v opatreniach, ktoré som prijal. Nenútim ľudstvo, aby Ma milovalo, ani žiadnemu človeku neuštedrím úder za to, že Ma miluje. Vo Mne je úplná voľnosť, úplné oslobodenie. Hoci je osud človeka v Mojich rukách, dal som mu slobodnú vôľu, ktorá sa nepodriaďuje Mojej kontrole. Takto ľudia nevynájdu spôsoby, ako sa dostať do „problémov“ z dôvodu Mojich správnych ustanovení, ale spoliehajúc na Moju veľkodušnosť dosiahnu skôr „oslobodenie“. A tak mnohí ľudia hľadajú v nadobudnutí slobody svoju vlastnú cestu von namiesto toho, aby boli ku Mne pripútaní.

S ľudstvom som vždy zaobchádzal veľkoryso, človeka som nikdy nezaťažoval neriešiteľnými problémami a ani jedného z nich som nedostal do ťažkostí. Nie je to tak? Hoci Ma veľmi veľa ľudí nemiluje, mám ďaleko od toho, aby Ma tento postoj trápil. Dal som im slobodu, umožnil som im voľne plávať v mori horkosti a utrpenia. Človek je totiž bezcharakterné plavidlo. Hoci vidí požehnanie, ktoré držím v ruke, nemá záujem tešiť sa z neho, ale radšej by vytrhol bič z ruky satana a tým sa odsúdil na to, aby ho satan zožral ako svoju „potravu“. Samozrejme, nájdu sa takí, ktorí na vlastné oči videli Moje svetlo, a tak, hoci žijú v temných hmlách súčasnosti, nestratili pre tieto hmly vieru vo svetlo, ale naďalej v nich tápajú a hľadajú – aj keď po ceste plnej prekážok. Keď Mi človek vzdoruje, uvrhnem na neho svoj zlostný hnev, takže jeho vzdorovitosť ho môže zabiť. Keď Ma poslúcha, zostávam pred ním skrytý a takto v hĺbke jeho srdca vyvolám lásku, ktorá Mi nechce lichotiť, ale prinášať radosť. Toľkokrát som zatvoril oči a bol ticho, keď Ma človek hľadal, aby som z neho dostal jeho pravú vieru. No keď nerozprávam, viera človeka sa okamžite zmení a vidím len jeho „falošný tovar“, pretože človek Ma nikdy úprimne nemiloval. Všetci ľudia dávajú okázalo najavo svoju „vieru“, až keď sa prejavím. Keď som však skrytý na svojom tajnom mieste, prepadne ich slabosť a bojazlivosť, ako keby sa báli, že Ma urazia. Nájdu sa dokonca aj takí, ktorí, keďže nedokážu vidieť Moju tvár, Ma podrobia „hĺbkovému spracovaniu“ a takto poprú pravdu o Mojej existencii. Tak veľa ľudí zostáva v tomto stave, tak veľa ľudí má takéto zmýšľanie. Nie je to nič viac než záľuba všetkých ľudí skrývať to škaredé v sebe. Z tohto dôvodu sa zdráhajú upozorniť na svoje vlastné nedostatky a pravdu Mojich slov priznávajú len so zaťatými zubami a zahalenými tvárami.

17. marca 1992